EÚ sa  na 15. konferencii OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale pripojila k 195 krajinám, ktoré sú signatármi historickej dohody – globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Tento rámec obsahuje globálne ciele a zámery na ochranu a obnovu prírody pre súčasné a budúce generácie, zabezpečenie jej udržateľného využívania, ako aj stimuláciu investícií do ekologického globálneho hospodárstva. Spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy pripravuje pôdu pre svet, ktorý sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym, odolným a priaznivým pre prírodu.

Dohoda je pevným rámcom s jasnými, merateľnými cieľmi a zámermi, stanovujú sa v nej úplné mechanizmy monitorovania, podávania správ a preskúmavania, ktoré majú slúžiť na sledovanie pokroku a ktoré sú doplnené rozsiahlym balíkom na mobilizáciu zdrojov.

Od ekosystémových služieb závisí viac ako polovica celosvetového HDP. Od voľne žijúcich druhov priamo závisí 70 % najzraniteľnejšieho obyvateľstva vo svete. Dohodou z Kchun-mingu a Montrealu sa urýchlia ambiciózne politiky na celom svete a financovanie v prospech biodiverzity sa zmobilizuje zo všetkých zdrojov – do roku 2030 pôjde ročne o 200 miliárd USD. Globálne spoločenstvo sa ňou zaväzuje ku krokom na ochranu a obnovu prírody a odstránenie znečistenia, čiže k opatreniam, ktoré obsahuje aj Európska zelená dohoda. Zabezpečí sa tým, aby príroda zostala pre spoločnosti, hospodárstva a komunity pevnou oporou aj v nasledujúcich desaťročiach.

Ciele a zámery ambicióznych opatrení do roku 2030 a 2050

Dohoda o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu obsahuje kľúčové globálne ciele:

• do roku 2030 celosvetovo (na súši aj na mori) obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov,
• do roku 2030 ochrániť a spravovať 30 % oblastí (suchozemské, vnútrozemské vodné, pobrežné a morské oblasti),
• zastaviť vymieranie známych druhov a do roku 2050 desaťnásobne znížiť riziko a mieru vyhynutia všetkých druhov (vrátane neznámych),
• do roku 2030 znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť stratu živín v životnom prostredí aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť riziká vyplývajúce zo znečistenia a negatívne vplyvy znečistenia zo všetkých zdrojov, a to na také úrovne, ktoré nie sú pre biodiverzitu a funkcie ekosystémov škodlivé,
• do roku 2030 znížiť globálnu stopu spotreby, a to aj výrazným znížením nadmernej spotreby a produkcie odpadu, ako aj obmedzením potravinového odpadu na polovicu,
• udržateľne riadiť oblasti v poľnohospodárstve, akvakultúre, rybolove a lesnom hospodárstve a výrazne posilniť agroekológiu a iné postupy priaznivé pre biodiverzitu,
• bojovať proti zmene klímy riešeniami blízkymi prírode,
• do roku 2030 znížiť mieru zavlečenia a udomácnenia inváznych nepôvodných druhov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 zaistiť bezpečné, zákonné a udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi,
• ekologizovať mestské priestranstvá.

Mobilizácia financií a vytvorenie priestoru pre podniky, aby mohli prevziať zodpovednosť za biodiverzitu

Dohodou sa výrazne zvýši mobilizácia finančných prostriedkov na biodiverzitu zo všetkých zdrojov, a to domácich, medzinárodných, verejných aj súkromných, pričom do roku 2030 sa zmobilizuje najmenej 200 miliárd USD ročne. Vytvoria sa ňou stimuly pre domáce a medzinárodné zdroje, a to aj z podnikateľských investícií.

Dohoda sa zaoberá aj dotáciami, ktoré sú pre biodiverzitu škodlivé, pričom obsahuje záväzok do roku 2025 identifikovať a do roku 2030 eliminovať celkovo najmenej 500 miliárd USD ročne.

EÚ sa v rámci dohody zaviazala k medzinárodnému balíku solidarity, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny s najbohatšou biodiverzitou. Nový fond globálneho rámca pre biodiverzitu zriadený v rámci Globálneho fondu pre životné prostredie bude otvorený financovaniu zo všetkých zdrojov.

Významným krokom na zlepšenie podnikateľskej činnosti v oblasti biodiverzity bude povinnosť veľkých a nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií pravidelne monitorovať, posudzovať a odhaľovať riziká, závislosti a vplyvy týkajúce sa biodiverzity a poskytovať spotrebiteľom informácie na podporu udržateľnej spotreby.

Angažovanosť EÚ vytvára priestor na dosiahnutie dohody

Európska jednota a vedúce postavenie boli počas štvorročných rokovaní zásadné. Rokovacej skupine EÚ sa v Montreale pod vedením komisára Sinkevičiusa spolu s členskými štátmi EÚ, ktoré koordinovalo české predsedníctvo Rady, podarilo vytvoriť priestor pre ambicióznu dohodu a zároveň dosiahnuť pokrok vo finančnej oblasti.

Dohoda je dôležitým impulzom pre multilateralizmus v čase, keď je globálna solidarita a spolupráca potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Ďalšie kroky

Keďže rokovania o novej dohode sa skončili, nastal čas, aby všetky krajiny tento rámec implementovali prostredníctvom vnútroštátnych a medzinárodných opatrení.

Pred ďalšou konferenciou zmluvných strán v roku 2024 musia všetky krajiny pripraviť aktualizované národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, ako aj národné stratégie financovania v oblasti biodiverzity. Na ďalších konferenciách zmluvných strán sa zváži, či kumulatívny vplyv vnútroštátnych opatrení postačuje na dosiahnutie globálnych cieľov a zámerov na roky 2030 a 2050.

Súbežne s politickými opatreniami sa teraz budú krajiny a multilaterálne finančné inštitúcie usilovať, aby sa rýchlo začala mobilizácia finančných prostriedkov.  

Vďaka Európskej zelenej dohode sa Európa dostala do čela tejto globálnej hospodárskej transformácie. Naše návrhy, napríklad nedávno prijaté nariadenie o dodávateľských reťazcoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako aj ďalšie úsilie o odstránenie znečistenia prispejú k plneniu dohody z Kchun-mingu a Montrealu.

Súvislosti

Zachovanie zdravej prírody, ekologizácia našich miest a uchovanie obrovskej rozmanitosti života na našej planéte sú pre našu budúcnosť nevyhnutné. Príroda nám čistí vodu, poskytuje výživné potraviny, chráni nás pred povodňami a pomáha zmierňovať zmenu klímy.

Na 15. konferencii zmluvných strán v Montreale vytvorila EÚ spojenectvá a iniciatívy na pomoc pri praktickej realizácii globálneho rámca pre biodiverzitu. EÚ spolu s viacerými členskými štátmi a niekoľkými ďalšími krajinami spojili svoje sily s cieľom výrazne zvýšiť financovanie v oblasti biodiverzity zo všetkých zdrojov. EÚ sa pripojila aj ku kľúčovým iniciatívam, aby partnerským krajinám pomohla posilniť kapacity a znalosti na realizáciu globálneho rámca pre biodiverzitu. Patrí medzi ne vysoko ambiciózne partnerstvo pre akceleráciu na podporu budúceho vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu a globálne znalostné centrum pre biodiverzitu na pomoc krajinám s monitorovaním pokroku pri plnení cieľov v oblasti biodiverzity. EÚ takisto podpísala s Guyanou dohodu o udržateľnom obchode s legálne vyťaženým drevom.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej k dohode o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu

EÚ na konferencii COP15 o biodiverzite

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že veľká väčšina občanov EÚ hodnotí nedávne opatrenia EÚ na riešenie energetickej krízy pozitívne. Viac ako 8 z desiatich občanov EÚ (82 %) súhlasí s tým, že EÚ by mala pokračovať v prijímaní opatrení na zníženie svojej závislosti od ruských fosílnych palív. Prevažná väčšina respondentov (83 %) si myslí, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine sú investície do energie z obnoviteľných zdrojov naliehavejšie. 87 % z nich sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú plynovody a internetové káble, zatiaľ čo 83 % súhlasí aj s tým, že cena elektrickej energie by nemala závisieť od ceny plynu.

Veľká väčšina respondentov (85 %) tvrdí, že rastúce ceny energie majú vplyv na ich kúpnu silu. 56 % súhlasí s tým, že zvyšovanie cien v poslednom čase je spôsobené najmä agresívnym správaním Ruska, no 38 % s týmto tvrdením nesúhlasí.

49 % respondentov si myslí, že opatrenia, ktoré prijala EÚ na zlepšenie hospodárskej situácie, budú mať pozitívny vplyv, 18 % sa domnieva, že ich vplyv bude negatívny, a 22 % je toho názoru, že nebudú mať žiadny vplyv.

Samotní respondenti už na zníženie svojej spotreby energie a svojich účtov za energiu podnikli nejaké kroky alebo sú pripravení takéto kroky podniknúť, pričom tieto kroky spočívajú v tom, že vypínajú svetlá, keď na určitý čas idú von z miestnosti (77 %, [1]), odpájajú elektrické spotrebiče od siete, keď ich nepoužívajú (62 %), a znižujú izbovú teplotu (58 %).

Opatrenia, ktoré EÚ prijala v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, si udržiavajú silnú podporu občanov. Európski občania vo veľkej väčšine schvaľujú poskytovanie humanitárnej pomoci (88 %) a hneď po nej aj prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou (82 %). Sedem z desiatich respondentov schvaľuje hospodárske sankcie proti ruskej vláde, ruským podnikom a jednotlivcom (71 %), ako aj finančnú podporu Ukrajine (70 %). Väčšina občanov takisto schvaľuje zákaz pôsobenia ruských médií vo vlastníctve štátu (63 %) a financovanie nákupu a dodávok vojenského vybavenia pre Ukrajinu (59 %).

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra pod názvom Reakcia EÚ na energetickú krízu sa uskutočnil v období od 23. do 30. novembra 2022 v 27 členských štátoch.

Na internete bolo oslovených 26 337 občanov.