Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva výrazné zlepšenie názoru občanov na Európsku úniu, a to pri všetkých aspektoch od ekonomiky až po stav demokracie. Sú to najlepšie výsledky od prieskumu Eurobarometra vykonaného v júni 2014 pred tým, než Komisia pod vedením Junckera začala svoju činnosť.

Tento najnovší štandardný prieskum Eurobarometra prebehol po voľbách do Európskeho parlamentu od 7. júna do 1. júla 2019 vo všetkých 28 krajinách EÚ a piatich kandidátskych krajinách. Medzi hlavné zistenia patrí rekordne vysoká podpora eura a skutočnosť, že zmena klímy sa dostala na druhé miesto rebríčka najväčších obáv občanov EÚ, hneď po imigrácii.

1. Dôvera a optimizmus do budúcnosti na najvyššej úrovni od roku 2014

Dôvera v EÚ je na najvyššej úrovni od roku 2014, a dokonca na vyššej úrovni než dôvera v národné vlády či parlamenty. Miera dôvery v EÚ narástla v 20 členských štátoch, pričom najvyššie hodnoty dosiahla v Litve (72 %), Dánsku (68 %) a Estónsku (60 %). Okrem toho vyše polovica respondentov potvrdila „sklon dôverovať“ Únii: v Luxembursku 59 %, Fínsku 58 %, Portugalsku 57 %, na Malte a vo Švédsku 56 %, v Bulharsku a Maďarsku 55 %, v Írsku, Poľsku, Holandsku a na Cypre 54 %, v Rumunsku a Rakúsku 52 % a v Lotyšsku a Belgicku 51 %.

Od posledného štandardného prieskumu Eurobarometra na jeseň 2018 podiel respondentov s pozitívnou mienkou o EÚ (vtedy 45 %) narástol v 23 členských štátoch EÚ, najviac na Cypre (47 %, +11), v Maďarsku (52 %, +9), Grécku (33 %, +8), Rumunsku (60 %, +8) a Portugalsku (60 %, +7). Od jesene 2018 sa zaznamenal nárast o dva percentuálne body (+10 od jari 2014), čím táto kategória dosiahla najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. 37 % respondentov (+1 v porovnaní so stavom na jeseň 2018) má neutrálny pohľad na EÚ a menej než pätina respondentov vníma EÚ negatívne (17 %, -3), čo je najnižší počet za posledných 10 rokov.

Väčšina Európanov hľadí na budúcnosť EÚ s optimizmom (61 %, +3 percentuálne body), len 34 % (-3) s pesimizmom. Miera optimizmu je najvyššia v Írsku (85 %), Dánsku (79 %), Litve (76 %) a Poľsku (74 %). Na opačnom konci štatistiky je optimizmus opatrnejší v Spojenom kráľovstve (47 % oproti 46 %) a vo Francúzsku (50 % oproti 45 %).

55 % Európanov vyjadrilo svoju spokojnosť so spôsobom, ako v EÚ funguje demokracia, čo je najvyšší počet od jesene 2004 (+5 percentuálnych bodov od jesene 2018 a +11 od jari 2014). Počet respondentov „nespokojných“ s týmto hľadiskom klesol o päť percentuálnych bodov na 36 %.

Väčšina Európanov súhlasí s výrokom, že „ich hlas má váhu v EÚ“. Priemer EÚ28 dosiahol 56 % (+7 percentuálnych bodov od jesene 2018, +11 percentuálnych bodov od jari 2018, +14 od jari 2014), pričom najvyšší počet sa zaznamenal vo Švédsku (86 %), Dánsku (81 %) a Holandsku (76 %).

2. Rekordne vysoká podpora eura

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura dosiahla nový rekord: vyše tri štvrtiny respondentov (76 %, +1 percentuálny bod; +9 od jari 2014) v eurozóne sú zástancami jednotnej meny EÚ. Za EÚ ako celok sa priazeň voči euru drží na 62 %.

Prevláda pozitívny názor na situáciu národných ekonomík (49 % respondentov situáciu považuje za dobrú, 47 % ju považuje za zlú). Väčšina respondentov v 17 členských štátoch EÚ (16 na jar 2018) uvádza, že vnútroštátna hospodárska situácia je dobrá.Krajinami s najvyššou mierou spokojnosti sú Luxembursko (94 %), Dánsko (91 %) a Holandsko (90 %). Najnižší podiel pozitívnych názorov sa zaznamenal v Grécku (7 %), Chorvátsku a Bulharsku (obe krajiny 20 %), Taliansku (22 %), Španielsku (26 %) a Francúzsku (29 %).

3. Hlavnými vymoženosťami EÚ sú občianstvo EÚ a voľný pohyb

Vo všetkých 28 členských štátoch vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 % (+2 percentuálne body od jesene 2018), na vnútroštátnej úrovni sa rozpätie pohybuje od 93 % v Luxembursku, 88 % Nemecku, 87 % Španielsku po 57 % v Grécku a Taliansku a 52 % v Bulharsku.

Prevažná väčšina občanov Únie podporuje „voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ“ (81 %, -2 percentuálne body od jesene 2018). V každom členskom štáte EÚ tento názor zastávajú vyše dve tretiny respondentov (na škále od 94 % v Litve po 68 % v Taliansku a Spojenom kráľovstve).

4. Hlavné obavy na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni: do popredia sa dostáva zmena klímy a životné prostredie

Najväčšou obavou na úrovni EÚ zostáva imigrácia: tento názor vyslovilo 34 % respondentov. Zaznamenal sa však výrazný pokles, a to -6 percentuálnych bodov od jesene 2018. Zmena klímy, ktorá na jeseň 2018 bola ešte na piatej priečke, teraz figuruje ako druhá najväčšia obava (výrazný nárast: +6 od jesene 2018). Rovnaký počet respondentov vyjadril obavu z troch aspektov: hospodárskej situácie (18 %, nezmenený podiel), stav verejných financií členských štátov (18 %, -1) a terorizmus (18 %, -2). Za nimi nasleduje životné prostredie – ktoré ako hlavnú obavu vníma 13 % respondentov (čo je nárast o štyri percentuálne body).

Nezamestnanosť, ktorá je na úrovni EÚ teraz na siedmom mieste (12 %), zostáva hlavnou obavou na vnútroštátnej úrovni (21 %, -2 percentuálne body), a to spolu s rastúcimi cenami/infláciou/nákladmi na život (21 %, nezmenené) a zdravím a sociálnym zabezpečením (21 %, +1). Životné prostredie, otázky klímy a energetiky sú v tesnom závese, pričom zaznamenali výrazný nárast počtu ohlasov respondentov (20 %, +6). Imigráciu ako hlavnú obavu uviedlo 17 % respondentov (-4 percentuálne body od jesene 2018 a -19 od jesene 2015), čím po prvý raz od jari 2014 nefiguruje medzi tromi najvážnejšími obavami na vnútroštátnej úrovni. Na šiestom mieste je hospodárska situácia (16 %, +1).

Súvislosti

„Štandardný Eurobarometer – jar 2019“ (EB 91) prebehol v podobe osobných rozhovorov od 7. júna do 1. júla 2019 vo všetkých 28 členských štátoch EÚ a v kandidátskych krajinách. Od 7. do 25. júna 2019 sa v 28 členských štátoch EÚ viedlo 27 464 osobných rozhovorov.