Rozpočet EÚ na obnovu hospodárstva: Otázky a odpovede o Mechanizme spravodlivej transformácie

Čo sa zmení v Mechanizme spravodlivej transformácie?

Prechod ku klimatickej neutralite sa jednotlivých regiónov a odvetví dotkne rôzne: bude pre ne predstavovať odlišné príležitosti, ale aj výzvy. Pre niektoré z nich to bude predstavovať okamžité prínosy, niektoré zasa budú čeliť viacerým výzvam než iné a nie všetky budú mať rovnakú kapacitu na pokrytie nákladov spojených s prispôsobovaním sa zmene klímy. Komisia s cieľom pomôcť najzraniteľnejším regiónom pri zvládaní sociálno-ekonomických dôsledkov prechodu v januári 2020 navrhla Mechanizmus spravodlivej transformácie s objemom 100 miliárd eur, ktorý pozostáva z troch pilierov: Fond na spravodlivú transformáciu, schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a úverový nástroj pre verejný sektor. Mechanizmus je súčasťou investičného plánu európskej zelenej dohody s objemom 1 bilión eur, ktorý bol navrhnutý v januári.

Vzhľadom na krízu spôsobenú koronavírusom sa stala naliehavejšou nielen potreba udržateľnej zelenej obnovy, ale aj nutnosť pomáhať najzraniteľnejším regiónom. Preto chce Európska komisia posilniť Mechanizmus spravodlivej transformácie ako súčasť svojho mechanizmu reakcie na krízu, ako aj v rámci nového návrhu budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Celkový rozpočet Fondu na spravodlivú transformáciu sa zvýši na 40 miliárd eur a posilní sa aj schéma pre spravodlivú transformáciu v rámci InvestEU. Komisia dnes takisto predkladá svoj návrh na úverový nástroj pre verejný sektor, v rámci ktorého sa zmobilizuje 25 až 30 miliárd eur. Očakáva sa, že Mechanizmus spravodlivej transformácie teraz celkovo zmobilizuje verejné a súkromné investície vo výške aspoň 150 miliárd eur.

Aké bude navýšenie prostriedkov pre Fond na spravodlivú transformáciu a na čo sa použije?

Popri navrhovaných prostriedkoch vo výške 7,5 miliardy eur Komisia navrhuje značné dodatočné financovanie v objeme 2,5 miliardy eur z budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ a 30 miliárd eur z programu Next Generation EU. Dohromady tak celková suma pre Fond na spravodlivú transformáciu predstavuje 40 miliárd eur.

Finančné prostriedky sa použijú na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov zelenej transformácie v najpostihnutejších regiónoch, napríklad prostredníctvom podpory rekvalifikácie pracovníkov, pomoci MSP pri vytváraní nových hospodárskych príležitostí a celkovej diverzifikácie hospodárskej činnosti, aby sa investovalo do budúcnosti najzasiahnutejších regiónov.

Alokácie členských štátov z Fondu na spravodlivú transformáciu

 

Alokácia
(v miliónoch eur, ceny za 2018)

BE

380

BG

2 693

CZ

3 413

DK

185

DE

5 152

EE

736

IE

176

EL

1 726

ES

1 806

FR

2 142

HR

387

IT

2 141

CY

210

LV

398

LT

568

LU

19

HU

543

MT

48

NL

1 296

AT

282

PL

8 000

PT

465

RO

4 449

SI

538

SK

954

FI

968

SE

324

Spolu

40 000

 Čo sa zmení v schéme pre spravodlivú transformáciu v rámci InvestEU?

Ako sa uvádza v investičnom pláne európskej zelenej dohody, schéma pre spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (2. pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie) zabezpečí vytvorenie dodatočných investícií zameraných na spravodlivý prechod regiónov v súčinnosti s Fondom na spravodlivú transformáciu (1. pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie) a úverovým nástrojom pre verejný sektor (3. pilier mechanizmu spravodlivého prechodu). Schéma pre spravodlivú transformáciu Programu InvestEU sa posilní vďaka zvýšeniu záruky z InvestEU.

V rámci schémy pre spravodlivú transformáciu Programu InvestEU bude podpora investícií zameraných na spravodlivý prechod regiónov možná prostredníctvom ktoréhokoľvek segmentu politiky InvestEU, a to v závislosti od konkrétnych investičných potrieb identifikovaných členskými štátmi v plánoch spravodlivej transformácie územia. Takáto podpora zameraná na ekonomicky životaschopné investície súkromných subjektov a subjektov verejného sektora v týchto regiónoch sa bude implementovať prostredníctvom finančných produktov z Programu InvestEU, ktoré navrhnú implementujúci partneri InvestEU (napr. skupina Európskej investičnej banky či národné podporné banky alebo inštitúcie). Na tento účel sa do investičných usmernení InvestEU, v ktorých sa stanovujú požiadavky na investičné operácie podporované prostredníctvom Fondu InvestEU, zahrnie oddiel o schéme pre spravodlivú transformáciu Programu InvestEU a spôsoboch jej implementácie.

Čo je úverový nástroj pre verejný sektor?

Európska komisia a Európska investičná banka dnes predložili návrh na tretí pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie, konkrétne úverový nástroj pre verejný sektor. Nástroj budú spoločne implementovať Komisia a Európska investičná banka. Bude pozostávať z grantovej zložky v hodnote 1,5 miliardy eur z rozpočtu EÚ a z úverovej zložky v hodnote až do 10 miliárd eur z vlastných zdrojov Európskej investičnej banky. Očakáva sa, že nástroj zmobilizuje 25 až 30 miliárd eur verejných investícií v prospech takých oblastí, ako je energetická a dopravná infraštruktúra, siete diaľkového vykurovania, verejná doprava, opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, sociálna infraštruktúra či iné projekty, z ktorých môžu mať priamy prospech komunity v postihnutých regiónoch a ktoré môžu znížiť sociálno-ekonomické náklady na prechod.

Ako môžu členské štáty získať podporu z tohto úverového nástroja?

Všetky investície v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie vrátane úverového nástroja pre verejný sektor sa budú musieť implementovať na základe plánov spravodlivej transformácie územia. Členské štáty tieto plány pripravia s ohľadom na analýzu Komisie v rámci európskeho semestra 2020 a poskytnú prehľad procesu transformácie do roku 2030. Plány musia byť v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi a s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Plány spravodlivej transformácie územia určia najpostihnutejšie územia, ktoré by sa mali podporovať v každom členskom štáte, ako aj prioritné oblasti politiky v jednotlivých regiónoch.

Schválenie týchto plánov umožňuje prístup ku všetkým trom pilierom Mechanizmu spravodlivej transformácie vrátane tretieho piliera – úverového nástroja pre verejný sektor.

Grantovú zložku nástroja bude spravovať formou priameho riadenia Európska komisia a úverovú zložku poskytne Európska investičná banka v súlade s vlastnými pravidlami, politikami a postupmi. Na zabezpečenie prístupu k nástroju bude grantová zložka k dispozícii pre oprávnené projekty v členských štátoch ako súčasť vnútroštátnych balíkov, ktoré budú vyčlenené do decembra 2024. Po tomto dátume sa v záujme podpory plnej implementácie tohto nástroja budú výzvy na predkladanie návrhov vyhlasovať na úrovni EÚ. Tento nástroj začne fungovať po podpísaní administratívnej dohody medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou.

Ktoré regióny sú oprávnené na využitie úverového nástroja?

Ako súčasť Mechanizmu spravodlivej transformácie bude úverový nástroj pre verejný sektor slúžiť tým regiónom jednotlivých členských štátov, ktoré sa v schválených plánoch spravodlivej transformácie územia identifikujú ako najpostihnutejšie prechodom na uhlíkovo neutrálnu Európsku úniu.

Ktoré investície možno financovať z úverového nástroja pre verejný sektor?

Všetky investície v rámci úverového nástroja pre verejný sektor sa musia realizovať na základe plánov spravodlivej transformácie územia a musia byť zároveň v súlade s úverovou politikou, pravidlami a postupmi Európskej investičnej banky. Na získanie grantu sa musí zabezpečiť financovanie Európskou investičnou bankou.

Oprávnenými projektmi budú tie investície verejného sektora, z ktorých majú priamy prospech určené územia a regióny. Navyše musia prispievať k plneniu ich osobitných rozvojových potrieb vyplývajúcich z prechodu, a to v súlade s plánmi spravodlivej transformácie územia.

Oprávnené sú len projekty, ktoré nevytvárajú dostatočný tok vlastných príjmov a ktoré by sa nedali financovať za komerčných podmienok bez prvku grantovej podpory. Z nástroja sa môže financovať napríklad energetická a dopravná infraštruktúra, siete diaľkového vykurovania, opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti vrátane renovácie budov, sociálna infraštruktúra, ale aj rôzne iné projekty.

Ďalšie informácie

Dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027: Návrh Komisie z mája 2020

Čítať ďalej...

Komisia v spolupráci s Európskou investičnou bankou navrhuje úverový nástroj pre verejný sektor na podporu zelených investícií

Európska komisia v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie predkladá návrh na úverový nástroj pre verejný sektor. Nástroj sa bude implementovať so zapojením Európskej investičnej banky a bude podporovať investície, ktoré prispievajú k tomu, aby sa orgány verejného sektora snažili o prechod ku klimatickej neutralite v prospech uhoľných regiónov a regiónov s vysokými emisiami uhlíka. Nástroj bude zahŕňať granty z rozpočtu EÚ v objeme 1,5 miliardy eur a úvery z vlastných zdrojov Európskej investičnej banky až do výšky 10 miliárd eur. Zmobilizujú sa vďaka nemu investície vo výške 25 až 30 miliárd eur na pomoc územiam a regiónom, ktoré sú najpostihnutejšie prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo, pričom sa budú uprednostňovať tie, ktoré majú menšiu kapacitu na pokrytie nákladov na prechod.

Nástroj budú môcť využiť všetky členské štáty. Sprvu bude prístupný ako súčasť národných balíkov prostredníctvom výziev na predkladanie projektov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

  • z projektov musia mať prínos územia identifikované v schválenom pláne spravodlivej transformácie územia,
  • projekty získajú v rámci nástroja úver od EIB a
  • projekty nevytvárajú dostatočné trhové toky príjmov.

Projekty navyše musia byť v súlade s úverovou politikou EIB. Investičné oblasti budú zahŕňať energetickú a dopravnú infraštruktúru, siete diaľkového vykurovania, verejnú dopravu, opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť a sociálnu infraštruktúru, ale aj iné projekty, z ktorých môžu mať priamy prínos komunity v dotknutých regiónoch a ktoré môžu znížiť sociálno-ekonomické náklady na prechod ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Členské štáty momentálne pracujú na svojich plánoch spravodlivej transformácie územia a Európska komisia ich bude v ďalšej fáze schvaľovať. Tieto plány poskytnú rámec na podporu z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie: z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý bude udeľovať granty, z osobitnej schémy v rámci Programu InvestEU na prilákanie súkromných investícií a z úverového nástroja pre verejný sektor, ktorý sa v teraz navrhuje. Komisia v súčasnosti poskytuje technickú asistenciu pri práci na plánoch spravodlivej transformácie územia všetkým 18 členským štátom, ktoré o to požiadali.

Ďalšie kroky

Tento návrh sa prerokuje s Európskym parlamentom a Radou, aby sa mohol urýchlene prijať. Očakáva sa, že prvé výzvy na predkladanie projektov budú vyhlásené po prijatí a nadobudnutí účinnosti úverového nástroja pre verejný sektor a po schválení plánov spravodlivej transformácie územia. Pred prvou výzvou sa bude musieť podpísať administratívna dohoda s Európskou investičnou bankou, aby sa stanovili podmienky implementácie nástroja.

Členovia kolégia a podpredsedníčka Európskej investičnej banky uviedli:

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Dnes napĺňame svoj sľub poskytnúť finančnú podporu znevýhodneným regiónom, aby sme im pomohli pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Tento úverový nástroj sa bude zameriavať na posilnenie verejných investícií zameraných na zelenú transformáciu v tých častiach Európy, ktoré majú vyššie emisie uhlíka a väčšie sociálno-ekonomické problémy – teda investícií, ktoré by sa inak neuskutočnili. Vyzývam členské štáty a Európsky parlament, aby schválili tento návrh, ako aj Fond na spravodlivú transformáciu ako súčasť nášho úsilia o zelenšie a odolnejšie európske hospodárstvo.“

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Hoci momentálne sa sústreďujeme na to, aby sme čo najbezpečnejšie prekonali krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu, nesmieme zabúdať na škody, ktoré zmena klímy spôsobuje na našej planéte. Ako povedala aj predsedníčka von der Leyenová, proti zmene klímy sa nedá zaočkovať. Musíme však zaistiť, aby prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo prebiehal za spravodlivých podmienok. Dnešný návrh je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie tejto spravodlivosti a dopĺňa politiku súdržnosti pri úsilí o podporu regiónov a občanov najzraniteľnejších z hľadiska smerovania ku klimaticky neutrálnej Únii.“

Viceprezidentka Európskej investičnej banky Liľana Pavlova dodala: „Popri konfrontácii s veľkou sociálno-ekonomickou výzvou, ktorú predstavuje COVID-19, by sme nemali zabúdať ani na dlhodobú zásadnú hrozbu v podobe zmeny klímy. Európska investičná banka v úlohe klimatickej banky EÚ prisľúbila, že do roku 2025 vyčlení aspoň 50 % svojich úverov na opatrenia v oblasti klímy a udržateľnosť životného prostredia a do konca roka zosúladí všetko svoje financovanie s cieľmi Parížskej dohody. Navrhovaný Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý EIB plánuje podporovať zo svojich prostriedkov, bude kľúčom k zabezpečeniu toho, aby sme z prechodu našich hospodárstiev k nulovej bilancii emisií uhlíka mali prínos všetci a aby medzi regiónmi nedochádzalo k neprimeraným rozdielom v nákladoch. Ide o odraz európskej solidarity a je to aj v súlade s cieľmi politiky súdržnosti pomôcť každému regiónu dosiahnuť svoj plný potenciál a zaručiť konvergenciu životnej úrovne a prosperity v celej Európskej únii.“

Súvislosti

Úverový nástroj pre verejný sektor je tretím pilierom Mechanizmu spravodlivej transformácie a je súčasťou úsilia o naplnenie zámeru európskej zelenej dohody dosiahnuť v Európe do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo. Mechanizmom sa posilní sociálna spravodlivosť pri prechode ku klimatickej neutralite v najzraniteľnejších uhoľných regiónoch a regiónoch s vysokými emisiami uhlíka. Mechanizmus pozostáva z troch pilierov financovania: z Fondu na spravodlivú transformáciu, v prípade ktorého bol návrh predložený 14. januára 2020 a pre ktorý sa navrhuje zvýšenie rozpočtu v kontexte revidovaného návrhu budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ, z osobitnej schémy pre spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a z úverového nástroja pre verejný sektor, ktorý dnes prijala Komisia. Očakáva sa, že uvedené tri piliere v období 2021 – 2027 zmobilizujú investície do hospodárstva EÚ vo výške 150 miliárd eur.

Ďalšie informácie

OZNAM: Rozpočet EÚ na obnovu hospodárstva: Otázky a odpovede o Mechanizme spravodlivej transformácie

Tlačová správa: Financovanie ekologickej transformácie: Investičný plán európskej zelenej dohody a Mechanizmus spravodlivej transformácie

Tlačová správa: Komisia podporuje členské štáty pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo

Informačný prehľad: Ako fondy politiky súdržnosti podporujú zelené reformy členských štátov

Čítať ďalej...

Globálna reakcia na koronavírus: EÚ prideľuje ďalších 50 miliónov eur na humanitárnu pomoc

Európska komisia oznámila ďalšiu humanitárnu pomoc vo výške 50 miliónov eur s cieľom pomôcť reagovať na dramatický nárast humanitárnych potrieb spôsobených celosvetovou pandémiou COVID-19. Tieto nové finančné prostriedky sú reakciou na nárast výziev o pomoc zo strany humanitárnych organizácií vrátane celosvetovej výzvy OSN.

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, k tomu povedal: „Pandémia COVID-19 spôsobila vo viacerých najzraniteľnejších krajinách sveta humanitárnu krízu nepredstaviteľného rozsahu. Táto pandémia ohrozuje potravinovú bezpečnosť v krajinách, v ktorých boli systémy verejného zdravotníctva nestabilné už pred touto novou krízou. Teraz musíme zabezpečiť, aby žiadna oblasť sveta nezostala bez ochrany. Je to v našom spoločnom záujme. A rozhodujúce je, aby humanitárni pracovníci mali aj naďalej možnosť vykonávať svoju prácu pri záchrane života.“

Nové financovanie pomôže zraniteľným osobám čeliť rozsiahlym humanitárnym krízam, najmä v oblasti Sahel a oblasti Čadského jazera, Stredoafrickej republike, oblasti Veľkých jazier v Afrike, vo východnej Afrike, v Sýrii, Jemene, Palestíne a vo Venezuele, a týka sa aj Rohingov. Zabezpečí prístup k zdravotníckym službám, osobným ochranným prostriedkom, vode a hygienickým zariadeniam. Financovanie sa bude poskytovať prostredníctvom mimovládnych organizácií, medzinárodných organizácií, agentúr Organizácie Spojených národov a spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

 Súvislosti

Suma 50 miliónov eur je doplnkom k významnému humanitárnemu financovaniu a opatreniam, ktoré už Európska komisia prijala s cieľom reagovať na najnaliehavejšie potreby spôsobené pandémiou COVID-19:

  • Vo februári 2020 Svetová zdravotnícka organizácia poskytla 30 miliónov eur. Komisia odvtedy na základe dohody rozpočtových orgánov EÚ vyčlenila približne 76 miliónov eur na programy zahrnuté v globálnom pláne humanitárnej reakcie Organizácie Spojených národov. Komisia okrem toho poskytuje priame financovanie pre prácu humanitárnych mimovládnych organizácií (MVO) a hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktoré sú v prvej línii humanitárnej reakcie na koronavírus.
  • Letecký most humanitárnej pomoci EÚ: Komisia 8. mája oznámila aj vytvorenie leteckého mosta humanitárnej pomoci EÚ na prepravu humanitárnych pracovníkov a núdzových dodávok v reakcii na koronavírus do niektorých najviac postihnutých oblastí na celom svete. Počas prvého letu, ktorý sa uskutočnil 8. mája v spolupráci s Francúzskom, bolo prepravených približne 60 humanitárnych pracovníkov z rôznych mimovládnych organizácií a agentúr OSN a 13 ton humanitárnej pomoci do Bangui v Stredoafrickej republike. Dva ďalšie nákladné lety do Stredoafrickej republiky s celkovým nákladom 27 ton humanitárnej pomoci budú nasledovať. Druhým miestom určenia leteckého mostu humanitárnej pomoci EÚ, počas ktorého bolo 15. mája prepravených 20 ton pomoci, ako aj humanitárni a zdravotnícki pracovníci, bola západoafrická krajina Svätý Tomáš a Princov ostrov. Let bol zorganizovaný v spolupráci s portugalskou vládou a niekoľkými partnerskými humanitárnymi organizáciami. Pri spiatočnom lete bolo v rámci repatriačného úsilia prepravených späť do Lisabonu viac ako 200 občanov EÚ a iných cestujúcich.

Dodatočné humanitárne financovanie dopĺňa približne 20 miliárd eur určených na rozvoj a núdzové financovanie krátkodobých aj dlhodobých potrieb na celom svete v rámci prístupu „Team Europe“ zo strany Komisie a členských štátov.

Čítať ďalej...

Otázky a odpovede: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 – aby sa nám príroda vrátila do života

1. Čo je nová stratégia biodiverzity na rok 2030?

Nová stratégia v oblasti biodiverzity na rok 2030 je komplexným, systematickým a ambicióznym dlhodobým plánom na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. Zásadne podopiera európsku zelenú dohodu i vedúce medzinárodné postavenie EÚ vo sfére celosvetových verejných statkov a cieľov udržateľného rozvoja.

Stratégia v záujme nasmerovania európskej biodiverzity k obnove do roku 2030 stanovuje nové možnosti účinnejšieho vykonávania existujúcej legislatívy, nové záväzky, opatrenia, cieľové hodnoty a riadiace mechanizmy. Napríklad:

  • Transformácia aspoň 30 % európskej pevniny a morí na účinne spravované chránené územia a oblasti. Cieľom je nadviazať na existujúce oblasti sústavy Natura 2000, doplniť ich o územia chránené na národnej úrovni a zaistiť prísnu ochranu území, ktoré sú mimoriadne hodnotné z hľadiska biodiverzity a klímy.
  • Obnova poškodených ekosystémov v celej EÚ, ktoré sú v zlom stave, a znižovanie tlaku na biodiverzitu. Stratégia navrhuje rozsiahly plán obnovy prírody v EÚ, ktorý zahŕňa: na základe posúdenia vplyvu návrh nového právneho rámca obnovy prírody so záväznými cieľovými hodnotami v oblasti obnovy poškodených ekosystémov vrátane tých, ktoré sú najbohatšie na uhlík; zlepšenie stavu ochrany alebo trendu pri aspoň 30 % chránených biotopov a druhov v EÚ, ktorých stav nie je priaznivý; obnovu najmenej 25 000 km riek na voľne tečúce; zastavenie a zvrátenie úbytku vtáctva a hmyzu na poľnohospodárskej pôde, najmä opeľovačov; zníženie celkovej intenzity a rizík používania chemických pesticídov, ako aj používania tých škodlivejších/nebezpečnejších o 50 %; obhospodarovanie aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy postupmi ekologického poľnohospodárstva a výrazné posilnenie zavádzania agroekologických postupov; zníženie úniku živín z hnojív aspoň o 50 % a zníženie používania hnojív aspoň o 20 %; vysadenie aspoň troch miliárd stromov v plnom súlade s ekologickými zásadami a ochranu zostávajúcich klimaxových lesov a pralesov; elimináciu náhodných vedľajších úlovkov chránených druhov, resp. ich zníženie na úroveň, ktorá umožní úplnú obnovu týchto druhov a nebude ohrozovať ich stav ochrany.
  • Umožnenie transformačnej zmeny Stratégia spúšťa nový proces lepšieho riadenia biodiverzity, ktorý zaistí integráciu záväzkov členských štátov v rámci stratégie do vnútroštátnych politík. Vedomostné centrum pre biodiverzitu a partnerstvo v oblasti biodiverzity podporia lepšiu realizáciu európskeho výskumu a inovácie v tejto sfére. Stratégia má stimulovať daňové systémy a cenotvorbu tak, aby lepšie odrážali skutočné environmentálne náklady vrátane straty biodiverzity, a aby sa biodiverzita skutočne zohľadnila v rozhodnutiach verejnosti i firiem.

2. Prečo je biodiverzita dôležitá?

Biodiverzita – teda rozmanitosť života na Zemi vrátane rastlín, živočíchov, húb, mikroorganizmov a biotopov, v ktorých žijú – a ekosystémy, ktoré živé druhy vytvárajú, nám dávajú potravu, materiály, lieky, rekreáciu, zdravie a pohodu. Čistia vodu i vzduch, opeľujú plodiny, zachytávajú obrovské množstvo uhlíka, regulujú klímu, udržujú plodnosť pôdy, vytvárajú pre nás lieky a poskytujú mnoho základných vstupov priemyselnej výroby.

Poškodené ekosystémy sú citlivejšie a ťažšie sa vyrovnávajú s extrémnymi udalosťami i novými chorobami. Naopak, vyvážené ekosystémy nás chránia pred nepredvídanými katastrofami, a ak ich využívame udržateľne, ponúkajú mnohé z najlepších riešení naliehavých problémov.

Strata biodiverzity je:

  • klimatickým problémom – ničenie a poškodzovanie ekosystémov a pôd urýchľuje globálne otepľovanie, zatiaľ čo obnova krajiny zmenu klímy zmierňuje,
  • obchodným problémom – prírodný kapitál poskytuje základné zdroje pre priemysel a poľnohospodárstvo,
  • bezpečnostným problémom – strata prírodných zdrojov môže (najmä v rozvojových krajinách) viesť ku konfliktom a všade zvyšuje náchylnosť na prírodné katastrofy,
  • problémom potravinovej bezpečnosti – rastliny, živočíchy vrátane opeľovačov a pôdne organizmy zohrávajú v našom potravinovom systéme životne dôležitú rolu,
  • zdravotným problémom – ničenie prírody zvyšuje riziká a znižuje našu odolnosť voči chorobám. Príroda navyše priaznivo pôsobí na duševné zdravie a pohodu ľudí,
  • problémom rovnosti – strata biodiverzity najviac zasahuje tých najchudobnejších, čím sa prehlbujú nerovnosti,
  • medzigeneračným problémom – oberáme budúce generácie o základ naplneného života.

3. Ako pomôže vykonávanie stratégie biodiverzity oživovaniu Európy po kríze spôsobenej koronavírusom?

Európska zelená dohoda vrátane tejto stratégie biodiverzity je európskou stratégiou rastu a povedie k obnoveniu po kríze. Prinesie hospodársky úžitok a pomôže posilniť našu odolnosť voči krízam v budúcnosti. Tri kľúčové hospodárske odvetvia – poľnohospodárstvo, stavebníctvo a potravinárstvo – sú od prírody veľmi závislé a generujú vyše 7 biliónov EUR. Prínos sústavy Natura 2000 k ochrane prírody v EÚ sa odhaduje na úrovni 200-300 miliárd EUR ročne.

Investovať do prírody znamená zároveň investovať do lokálnych pracovných miest a podnikateľských príležitostí v oblastiach ako obnova krajiny, ekologické poľnohospodárstvo, zelená a modrá infraštruktúra. Očakáva sa, že investičné potreby sústavy Natura 2000 podporia až 500 000 dodatočných pracovných miest. Ekologické poľnohospodárstvo poskytuje o 10 až 20 % viac pracovných miest na plochu než tradičné farmy. Zeleň v mestách takisto ponúka mnoho inovatívnych pracovných príležitostí – od dizajnérov a územných plánovačov po mestských farmárov a botanikov.

Ak sa však rozhodneme pokračovať ako doteraz a budeme ničiť ekosystémy, sústavná degradácia prírodného kapitálu nám výrazne okliešti podnikateľské príležitosti a potenciál sociálno-hospodárskeho rozvoja. Hospodárske a sociálne náklady by v dôsledku nečinnosti v otázkach životného prostredia a klímy boli obrovské – vrátane častých extrémnych výkyvov počasia a prírodných katastrof, ale aj poklesu priemerného HDP Únie až o 2 % a v niektorých častiach EÚ aj viac.* V rokoch 1997 až 2011 stratil svet odhadom 3,5 – 18,5 bilióna EUR ročne na ekosystémových službách v dôsledku zmeny krajinnej pokrývky a odhadom 5,5 – 10,5 bilióna EUR ročne v dôsledku degradácie pôdy. Strata biodiverzity vedie aj k nižším výnosom plodín a úlovkom rýb, a zároveň k strate potenciálnych nových zdrojov liekov.

4. Aký vážny je problém straty biodiverzity?

V dôsledku neudržateľnej ľudskej činnosti klesla svetová populácia voľne žijúcich druhov za posledných 40 rokov o 60 %. Zhruba miliónu druhov hrozí v najbližších desaťročiach vyhynutie. Hlavnou príčinou tejto straty je premena prirodzených biotopov na poľnohospodársku pôdu a rozširovanie mestských oblastí. Medzi ďalšie príčiny patrí nadmerné využívanie prírodných zdrojov (napríklad nadmerný rybolov a deštruktívne poľnohospodárske postupy), zmena klímy, znečistenie a invázne nepôvodné druhy.

5. Súvisí strata biodiverzity so šírením chorôb?

Začína byť jasné, že odolnosť našej spoločnosti voči rizikám zoonotických ochorení s pandemickým potenciálom oslabujú demografické i hospodárske faktory. Tie tlačia na ekosystémy a vedú k neudržateľnému drancovaniu prírody vrátane odlesňovania a nezákonného alebo chabo regulovaného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi.

Ak chceme zdravú spoločnosť, potrebujeme zdravé ekosystémy. Voľne žijúce zvieratá potrebujú dostatok priestoru a musia dosahovať aj dostatočné počty. Vtedy pôsobia ako bariéra proti chorobám, ktoré u ľudí nemajú čo hľadať, a pomáhajú predchádzať pandémiám.

Významným rizikovým faktorom pri šírení chorôb je globálne obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, ale aj tzv. mokré trhy so zvieratami, ktoré nepodliehajú dostatočnej kontrole.

6. Ako podporuje stratégia v oblasti biodiverzity boj proti zmene klímy?

Strata biodiverzity a zmena klímy idú ruka v ruke. Zmena klímy je treťou najvýznamnejšou príčinou straty biodiverzity a táto strata súčasne negatívne vplýva na klímu. Namiesto ukladania uhlíka v pôde a biomase ho poškodené ekosystémy uvoľňujú späť do atmosféry. Odlesňovanie zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére; ten mení klímu, čo vedie k ďalšej strate biodiverzity.

Prírodné riešenia ako ochrana biodiverzity a obnova ekosystémov dokážu vynikajúco čeliť vplyvom zmeny klímy a sú veľmi účelným využitím zdrojov. Obnova lesov, pôdy a mokradí, ako aj vytváranie zelených priestranstiev v mestách, sú na potrebné zmiernenie zmeny klímy do roku 2030 nevyhnutné.

Plán obnovy prírody, ktorý je kľúčovým prvkom stratégie v oblasti biodiverzity, pomôže zvrátiť úbytok mnohých suchozemských i morských druhov a biotopov a vrátiť im zdravie.

7. Ako sa bude táto transformačná zmena financovať?

Stratégia si vyžiada značné investície. Na prírodné výdavky by sa malo vyčleniť aspoň 20 miliárd EUR ročne – predovšetkým na obnovu ekosystémov a investície do sústavy Natura 2000, ako aj do zelenej a modrej infraštruktúry vo všetkých členských štátoch EÚ. Bude si to vyžadovať mobilizáciu súkromných a verejných finančných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, okrem iného prostredníctvom rôznych programov v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ. Okrem toho, keďže obnova prírody významne prispeje k plneniu cieľov v oblasti klímy, značná časť z 25 % rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy sa investuje do biodiverzity a riešení inšpirovaných prírodou.

V rámci programu InvestEU sa na báze kombinovaného verejno-súkromného financovania vytvorí špeciálna iniciatíva pre prírodný kapitál a obehové hospodárstvo, ktorá v najbližšom desaťročí zmobilizuje aspoň 10 miliárd EUR. Príroda a biodiverzita sú aj prioritou investičného plánu európskej zelenej dohody. Aby sa mohli poskytnúť potrebné investície, musí EÚ ponúknuť investorom dlhodobú istotu a prispieť k tomu, aby sa do finančného systému zaviedli aspekty udržateľnosti. Taxonómia EÚ v oblasti udržateľného financovania bude slúžiť na orientovanie investícií do ekologickej obnovy a zavedenia riešení inšpirovaných prírodou.

8. Akú pozíciu zaujme EÚ v medzinárodných rokovaniach o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020?

Nová stratégia Komisie v oblasti biodiverzity uvádza záväzky, ktoré by EÚ mohla prijať na Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2021. Komisia v tejto stratégii navrhuje Rade, aby EÚ žiadala zahrnutie týchto prvkov:

  • zastrešujúce dlhodobé ciele v oblasti biodiverzity v súlade s víziou OSN do roku 2050 „žiť v súlade s prírodou“. Ambíciou by malo byť, aby boli do roku 2050 všetky ekosystémy sveta obnovené, odolné a primerane chránené. Svet by sa mal zaviazať k zásade „čistého zisku“, aby prírode vrátil viac, než jej vezme. Svet by sa mal zaviazať, že zabráni vyhynutiu druhov spôsobenému človekom – minimálne tam, kde je mu možné predísť,
  • ambiciózne globálne ciele na rok 2030 v súlade so záväzkami EÚ navrhovanými v novej stratégii v oblasti biodiverzity,
  • zdokonalené možnosti realizácie v oblastiach ako financie, kapacita, výskum, know-how a technológie,
  • oveľa dôslednejší proces vykonávania, monitorovania a preskúmavania,
  • spravodlivé a rovnocenné rozdelenie prínosov využívania genetických zdrojov spojených s biodiverzitou.

9. Ako nám táto stratégia pomôže čeliť globálnemu problému s biodiverzitou?

Hoci boj proti strate biodiverzity v Európe má pre udržateľný rozvoj zásadný význam, väčšina hlavných ohnísk tohto problému leží za jej hranicami.

EÚ je pripravená ísť v otázkach environmentálnej ochrany a udržateľného využívania prírodných zdrojov príkladom nielen doma, ale aj v zahraničí. Zároveň je odhodlaná využiť medzinárodné partnerstvá na presadzovanie agendy biodiverzity v rámci európskej zelenej dohody a pomáhať s transformáciou rozvojovým krajinám. Táto stratégia vytvára rozhodujúci politický rámec na čelenie výzvam, ktoré nás čakajú.

Z hľadiska rozvojovej spolupráce stanovuje, ako sa budeme zapájať do širšej spolupráce s partnerskými krajinami a ponúkať vyššie financovanie na opatrenia podporujúce biodiverzitu, a zároveň upúšťať od dotácií, ktoré môžu prírode škodiť. V obchodnej sfére Komisia zavedie opatrenia, aby zaistila, že jej obchodné politiky biodiverzite neškodia. EÚ v tomto procese takisto podporuje rolu neštátnych subjektov a domorodých skupín, ktorá je nevyhnutná na zapojenie všetkých zainteresovaných a zaistenie toho, že z prechodu na cestu udržateľnejšieho rozvoja budú mať úžitok aj najzraniteľnejšie skupiny.

10. Čo táto stratégia znamená pre:

  •  poľnohospodársku pôdu?

Stratégia biodiverzity spolu so stratégiou „z farmy na stôl“, ktorá sa uverejňuje súbežne, zahŕňa záväzky zvrátiť úbytok opeľujúceho hmyzu. Komisia navrhuje, aby 10 % poľnohospodárskej pôdy pokrývali „krajinné prvky s veľkou rozmanitosťou“ – napríklad živé ploty alebo kvetinové záhony, a do roku 2030 by sa mal výrazne znížiť environmentálny vplyv sektora poľnohospodárstva. Pokrok v dosahovaní tohto cieľa sa bude neustále prehodnocovať a podľa potreby prispôsobovať, aby sa zmiernili nežiaduce vplyvy na biodiverzitu, bezpečnosť potravín a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Štvrtina poľnohospodárskej pôdy by sa mala do roku 2030 obrábať ekologickými postupmi a využívanie pesticídov aj ich riziká by sa mali znížiť o 50 %, čo platí aj pre používanie škodlivejších/nebezpečnejších pesticídov.

  •  lesy?

Počíta sa s veľkou kampaňou na ochranu a obnovu lesov EÚ vrátane klimaxových lesov a pralesov. Zároveň stratégia zahŕňa cieľ vysadiť v EÚ do roku 2030 tri miliardy nových stromov, čo je zdvojnásobením súčasného trendu. Zámerom je zvýšiť plochu zalesnenia v EÚ, posilniť odolnosť lesov a ich rolu pri zvrátení straty biodiverzity, zmierňovaní zmeny klímy a pomoci pri adaptácii na ňu.

  •  pôdu?

Stratégia si vytyčuje cieľ obnoviť degradovanú pôdu, aktualizovať tematickú stratégiu EÚ na ochranu pôdy a splniť únijné i medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o neutralitu degradácie pôdy. Akčný plán nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, ktorý má Komisia prijať v roku 2021, sa osobitne zameria na prevenciu a nápravu kontaminácie pôdy.

  •  morské ekosystémy?

Cieľom stratégie je posilniť ochranu morských ekosystémov a prinavrátiť im „dobrý environmentálny stav“, a to aj rozšírením chránených oblasti a zriadením prísne chránených oblastí na obnovu biotopov a populácií rýb. Zdôrazňuje potreby ekosystémového prístupu k riadeniu ľudskej činnosti na mori. To znamená riešenie nadmerného výlovu populácií rýb – aby táto hodnota nepresahovala maximálny udržateľný výnos (t. j. úroveň, ktorá zabezpečí zdravú budúcnosť pre biomasu populácie rýb); elimináciu vedľajších úlovkov, alebo aspoň ich zníženie na úroveň, ktorá nie je nebezpečná, aby sa chránili morské cicavce, korytnačky a vtáky – najmä tie, ktorým hrozí vyhynutie alebo ktorých populácie sú v zlom stave; a boj proti praktikám poškodzujúcim morské dno.

  •  sladkovodné ekosystémy?

Posilní sa vykonávanie a presadzovanie právneho rámca EÚ v oblasti vôd a prírody. V záujme toho sa aspoň 25 000 km riek obnoví na voľne tečúce rieky tým, že sa odstránia prekážky a obnovia sa záplavové územia.

  •  mestá a samosprávy?

Podpora zdravých ekosystémov, zelenej infraštruktúry a riešení inšpirovaných prírodou by sa mala systematicky integrovať do územného plánovania (vrátane navrhovania budov, verejných priestranstiev a infraštruktúry), pričom v rámci novej „dohody o zelených mestách“ sa v spolupráci s Dohovorom primátorov a starostov budú presadzovať opatrenia a stratégie zamerané na prírodu a biodiverzitu.

  •  znečisťovanie?

Znečisťovanie výrazne urýchľuje stratu biodiverzity. Stratégia vyzýva na elimináciu znečistenia spôsobeného prenikaním dusíka a fosforu z hnojív do roku 2030. Používanie hnojív by sa malo do daného termínu znížiť aspoň o 20 %. Na to Komisia v roku 2021 predstaví akčný plán nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, v roku 2022 akčný plán integrovaného hospodárenia so živinami. Takisto predstaví stratégiu udržateľnosti pre chemikálie v EÚ.

  •  šírenie inváznych nepôvodných druhov?

Stratégia zahŕňa záväzok výrazne obmedziť introdukciu inváznych nepôvodných druhov s cieľom znížiť počet druhov na červenom zozname, ktoré sú inváznymi druhmi ohrozené, o 50 %. Na dosiahnutie tohto cieľa sa počíta s novým implementačným stimulom v podobe nariadenia o inváznych nepôvodných druhoch, ktoré sa zameriava na predchádzanie novým introdukciám a regulovanie inváznych druhov, ktoré už sa u nás udomácnili.

https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8219

Čítať ďalej...

Európske centrum investičného poradenstva posiela do databázy Európskej investičnej banky projekty v hodnote 34 miliárd eur

Európske centrum investičného poradenstva vydáva výročnú správu za rok 2019, ktorá sumarizuje prínosy centra v celej EÚ. EIAH vzniklo v roku 2015 ako kľúčový prvok Investičného plánu pre Európu a odvtedy dostalo viac ako 2 300 žiadostí o poradenskú podporu a technické poradenstvo. Žiadosti eviduje z celej EÚ, pričom väčšinu podávajú krajiny čerpajúce finančné prostriedky z Kohézneho fondu, najmä Poľsko, Bulharsko a Rumunsko. Vďaka podpore Európskeho centra investičného poradenstva teraz Európska investičná banka zvažuje financovanie pri 150 projektoch v hodnote 34 miliárd eur. Približne polovica z nich je potenciálne oprávnená na podporu Európskeho fondu pre strategické investície. Toto číslo sa pravdepodobne zvýši, keď sa poradenská podpora pretaví do projektov vhodných na investovanie. 

Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Miestnym orgánom a predkladateľom projektov môže práve adekvátna technická pomoc odomknúť dvere k financovaniu potrebnému na to, aby svoje projekty premenili na skutočnosť. Vďaka Európskemu centru investičného poradenstva budeme môcť až 34 miliárd eur nasmerovať na rôzne projekty vrátane projektov týkajúcich sa čistej energie, inovácie, ako aj inteligentnej a sociálnej infraštruktúry. Na tejto pozitívnej skúsenosti chceme stavať budúce Poradenské centrum InvestEU.“

Viceprezidentka EIB Lilyana Pavlova vyhlásila: „Úloha pripraviť kvalitné a perspektívne projekty predstavovala za posledné roky pre väčšinu európskych krajín náročnú výzvu, ktorá obmedzila investície, rast a rozvoj, a to najmä v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu. Na základe signálov z EIB môžeme byť hrdí na to, ako Európske centrum investičného poradenstva pomohlo verejnému aj súkromného sektoru zdolať túto výzvu a získať ďalšie financovanie. Ukázalo sa, že EIAH tvorí kľúčovú zložku podpory európskych predkladateľov projektov, pretože im pomáha identifikovať investície, ktoré sa prelínajú s cieľmi Investičného plánu pre Európu, pripraviť tieto investície a zrealizovať ich.“

Čistá energia, bezpečné cesty, sociálne bývanie a zdravotná starostlivosť

Európske centrum investičného poradenstva ponúka na mieru šité poradenské služby a technickú podporu množstvu sektorov. Dostáva žiadosti od miest, regiónov, súkromných predkladateľov či malých podnikov. Centrum poskytuje podporu napríklad týmto projektom:

  • integrácia ekologických mestských autobusov v Sofii a vo Flámsku,
  • vypracovanie klimatickej stratégie vo Florencii,
  • podpora zdravotníckych služieb v Rumunsku,
  • zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v Grécku,
  • zavádzanie energeticky účinného osvetlenia ulíc vo Vilniuse,
  • zabezpečenie dostupnejšieho bývania v Poznani.

Ďalšie prípadové štúdie nájdete na webovom sídle Európskeho centra investičného poradenstva.

Kontext

Európske centrum investičného poradenstva je partnerstvo medzi skupinou Európskej investičnej banky a Európskou komisiou v rámci Investičného plánu pre Európu. Účelom EIAH je slúžiť ako jednotný prístupový bod k rôznym druhom poradenských služieb a služieb technickej pomoci. Podporuje identifikáciu, prípravu a vypracúvanie investičných projektov v celej EÚ. Poradcovia EIAH pracujú priamo s predkladateľmi projektov, pripravujú im na mieru šité poradenské balíky a tak podporujú investičné projekty.

Hoci sa EIAH sa zameriava na žiadosti o komplexné a rozsiahle poradenstvo, uvedomuje si, že niektorým predkladateľom projektov stačí niekoľko hodín alebo dní základného strategického poradenstva, ktoré ich posunie správnym smerom. Od svojho zriadenia poskytlo Európske centrum investičného poradenstva takúto podporu viac ako 700 predkladateľom aktívnym v sektoroch dopravy, energetiky, inovácie a zdravotníctva.

EIAH zabezpečuje poradenskú podporu aj na miestnej úrovni, a preto zriadilo sieť miestnych partnerov – národné podporné banky a inštitúcie a ich poradenské kapacity podporilo financovaním a poskytnutím technickej podpory. Doteraz EIAH vyčlenilo viac ako 3 milióny eur na posilnenie poradenských programov miestnych partnerov prostredníctvom siedmich dohôd o financovaní, ktoré podpísalo s národnými podpornými bankami a inštitúciami v Bulharsku, Maďarsku, Francúzsku, Litve, Taliansku a Slovinsku. Európske centrum investičného poradenstva takisto naďalej financuje podporný program Európskej banky pre obnovu a rozvoj zameraný na malé podniky v Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku a Grécku.

Ďalšie informácie

Výročná správa EIAH za rok 2019

Webové sídlo EIAH

Webová lokalita Investičného plánu:

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

Kanál noviniek nebol nájdený.