Aktuality

Nový prieskum Eurobarometra o športe a fyzickej aktivite ukazuje, že 55 % Európanov cvičí

Európska komisia uverejňuje výsledky prieskumu piateho Eurobarometra venovaného športu a fyzickej aktivite. Z prieskumu vyplýva, že 38 % Európanov športuje alebo cvičí aspoň raz za týždeň alebo častejšie a 17 % cvičí menej ako raz za týždeň. Až 45 % Európanov dnes necvičí vôbec ani sa do žiadnej fyzickej aktivity nezapája. Hoci v porovnaní s prieskumom Eurobarometra z roku 2017 sa situácia stabilizovala, jednoznačne treba v podpore športu a fyzickej aktivity pokračovať. Z prieskumu vyplýva aj to, že počas pandémie COVID-19 polovica Európanov zredukovala fyzickú aktivitu na polovicu alebo s ňou úplne prestala.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Samotný šport nevyrieši všetky naše problémy, ale okrem jeho badateľného prínosu pre naše zdravie má aj jedinečný potenciál navzájom nás spájať a dať nám pocit, že patríme ku komunite. Šport zohráva dôležitú úlohu pri budovaní súdržných spoločností, a to je jedna z najväčších výziev, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Prostredníctvom našich iniciatív sme už oslovili milióny ľudí. Dnešný Eurobarometer nám však ukazuje, že musíme aj naďalej hľadať nové spôsoby, ako motivovať Európanov k tomu, aby boli aktívni.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová dodala: „Zistenia, ktoré dnes predkladáme, svedčia o tom, že je mimoriadne dôležité naďalej rozvíjať a zintenzívniť naše úsilie o podporu fyzickej aktivity, zdravého životného štýlu a všeobecných hodnôt počnúc rodovou rovnosťou až po inkluzívnosť prostredníctvom športu. Spustili sme už niekoľko hodnotných iniciatív, aby sme povzbudili ľudí k aktívnejšiemu životu. Jednou z nich je Európsky týždeň športu, ktorý sa začne koncom tohto týždňa podujatiami organizovanými v každom kúte Európy. Spolupracujeme s členskými štátmi a európskymi partnermi v oblasti športu od atlétov cez trénerov až po amatérske kluby, a najmä s mladými ľuďmi v rámci Európskeho roka mládeže. Európsky týždeň športu spoločne využijeme na to, aby sme oslovili všetkých Európanov a opäť ich podnietili do fyzickej aktivity.“

U respondentov vo veku 15 – 24 rokov (54 %) prevláda pri cvičení či športovaní určitý stupeň pravidelnosti. Tento počet sa s vekom znižuje. Kým v prípade osôb vo veku 25 – 39 pravidelne cvičí 42 %, v skupine ľudí vo veku 40 – 54 rokov je to už len 32 % a pravidelne cvičiacich ľudí vo veku 55 rokov a viac je 21 %. Z prieskumu Eurobarometra celkovo vyplýva, že respondenti, ktorí pravidelne vykonávajú fyzickú aktivitu z rekreačných dôvodov alebo z dôvodov, ktoré nesúvisia so športom, netvoria v žiadnom členskom štáte EÚ väčšinu.

Respondenti uvádzajú, že hlavnou prekážkou aktívneho života je nedostatok času. Za ním nasleduje nedostatočná motivácia alebo jednoducho nezáujem o šport. V reakcii na tieto odpovede bude Komisia v rámci svojej kampane HealthyLifeStyle4All (Zdravý životný štýl pre všetkých) pokračovať vo zvyšovaní povedomia o význame aktívneho zdravého životného štýlu. Osloviť chce všetky generácie a všetky sociálne skupiny.

V prieskume sa takisto uvádza, že hlavným dôvodom, prečo sa respondenti rozhodli byť fyzicky aktívni, je snaha zlepšiť si zdravie. Ďalej si chcú zlepšiť fyzickú kondíciu a nájsť spôsob uvoľnenia. Komisia každý rok propaguje prínosy športu z hľadiska fyzickej i duševnej pohody prostredníctvom Európskeho týždňa športu. Polovica respondentov takisto vyjadrila záujem rozvíjať fyzické aktivity vonku, čo Komisia podporuje svojimi snahami o zelenší a udržateľnejší šport a fyzickú aktivitu. Podľa nových trendov, ktoré môžu byť silnejšie v dôsledku pandémie COVID-19, dáva približne jedna tretina prednosť športovaniu doma.

V neposlednom rade sú výsledky Eurobarometra jasným dôkazom toho, aké dôležité sú snahy Európskej komisie o zlepšenie rodovej rovnosti v športe, keďže väčšina tých, ktorí pravidelne cvičia, sú muži. V tejto súvislosti je povzbudivé zistenie, že väčšina respondentov v 25 členských štátoch EÚ uvádza, že v médiách sleduje s rovnakým záujmom športové súťaže mužov i žien.

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra

Komisia pravidelne spúšťa osobitný prieskum Eurobarometra o športe. Posledné prieskumy sa uskutočnili v rokoch 2013 a 2017 a ich cieľom bolo monitorovať trendy v zapájaní sa do športu a fyzickej aktivity vrátane úrovní fyzickej aktivity v EÚ27 a informácií súvisiacich s fyzickou aktivitou občanov.

Tento osobitný prieskum Eurobarometra o športe a fyzickej aktivite vychádza z odpovedí na približne 20 otázok od 26 580 Európanov zo všetkých 27 členských štátov. Znázorňuje trendy týkajúce sa miery účasti, prekážok a preferencií pri športe, a je základom budúcich politík. Výsledky budú podkladom pre opatrenia Komisie na podporu športu, zdraviu prospešných pohybových aktivít a zdravého životného štýlu v celej Európe.

V pracovnom pláne EÚ pre šport na roky 2021 – 2024, ktorý prijala Rada, bol zdôraznený význam údajov týkajúcich sa športu a miery účasti v EÚ. Dostupnosť nových zistení z prieskumu Eurobarometra o trendoch v oblasti fyzickej aktivity a zapájania sa do športových aktivít podporí operačné a politické činnosti v oblasti športu na úrovni EÚ. Prieskum vychádza aj z predchádzajúcich prieskumov Eurobarometra, čo umožňuje priebežné porovnávanie a poskytuje dobrý základ pre ďalší rozvoj politiky v oblasti športu na úrovni EÚ v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

Európsky týždeň športu

Európsky týždeň športu je iniciatíva Európskej komisie na podporu športu a fyzickej aktivity v celej Európe vrátane západného Balkánu a krajín Východného partnerstva. Šport a fyzická aktivita významne prispievajú k dobrému zdraviu a pohode európskych občanov. Úroveň pohybových aktivít v Európe však v súčasnosti v niektorých krajinách stagnuje, ba dokonca klesá. Európsky týždeň športu je spoločnou odpoveďou na túto situáciu. Zároveň je výzvou, aby sa prijali opatrenia na riešenie fenoménu nečinnosti, ktoré povzbudia Európanov všetkých vekových skupín, aby si osvojili zdravý a aktívny životný štýl. Je súčasťou kampane #BeActive, ktorá bola oficiálne spustená 23. júna, teda na Medzinárodný olympijský deň. Kampaň #BeActive sa v roku 2022 zameria na inšpiratívnych ľudí, s ktorými sa spoločnosť dokáže stotožniť. Bude postavená na troch pilieroch: mládež, začlenenie a rovnosť a zdravý životný štýl.

HealthyLifeStyle4All (Zdravý životný štýl pre všetkých)

Iniciatíva HealthyLifestyle4All bola spustená v septembri 2021 ako dvojročná kampaň s cieľom prepojiť šport a aktívny životný štýl so zdravím, s potravinami a inými politikami. Jej cieľom je zviditeľniť záväzok Komisie, ktorým je podporovať zdravý životný štýl naprieč generáciami a sociálnymi skupinami. Zároveň sa snaží zdôrazniť, že aktivity, ktoré zlepšujú zdravie a pohodu, môžu byť pre všetkých prospešné. Iniciatíva je otvorená zástupcom športového hnutia, verejným orgánom a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa môžu zapojiť do iniciatívy so svojimi vlastnými záväzkami uverejnenými online na listine záväzkov (Pledge Board).

Ďalšie informácie

Eurobarometer 525 – Šport a fyzická aktivita

Európsky týždeň športu | Sport (europa.eu)

Iniciatíva HealthyLifestyle4All | Sport (europa.eu)

Čítať ďalej...

Komisia pristúpila k zákazu výrobkov na trhu EÚ vyrobených s využitím nútenej práce

Komisia navrhla zakázať na trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Návrh sa týka všetkých výrobkov, konkrétne tých, ktoré sa vyrábajú v EÚ na spotrebu na domácom trhu, na vývoz, aj dovážaného tovaru, a to bez toho, aby sa zameriaval na konkrétne spoločnosti alebo odvetvia. Tento komplexný prístup je dôležitý, pretože v mnohých odvetviach a na každom kontinente vykonáva nútenú prácu podľa odhadov 27,6 milióna ľudí. K nútenej práci dochádza prevažne v súkromnom sektore, no niekde ju nariaďujú štáty. Návrh vychádza z medzinárodne dohodnutých definícií a noriem a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s globálnymi partnermi. Na základe vyšetrovania budú mať vnútroštátne orgány právomoc stiahnuť z trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Colné orgány EÚ identifikujú a zastavia výrobky vyrobené s využitím nútenej práce na hraniciach EÚ.

Výkonný podpredseda Komisie a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis uviedol: „Tento návrh prinesie skutočnú zmenu v boji proti modernému otroctvu, ktoré sa dotýka miliónov ľudí na celom svete. Naším cieľom je odstrániť z trhu EÚ všetky výrobky vyrobené s využitím nútenej práce bez ohľadu na to, kde boli vyrobené. Náš zákaz sa bude vzťahovať na domáce výrobky, na vývoz aj dovoz. Príslušné orgány a colné orgány budú úzko spolupracovať, aby systém fungoval spoľahlivo. Snažili sme sa minimalizovať administratívnu záťaž pre podniky a vyvinuli sme prístup prispôsobený malým a stredným podnikom. Budeme tiež ďalej prehlbovať spoluprácu s našimi globálnymi partnermi a s medzinárodnými organizáciami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „V dnešnej geopolitickej situácii potrebujeme bezpečné aj udržateľné dodávateľské reťazce. Nemôžeme zachovávať model spotreby tovaru vyrobeného neudržateľným spôsobom. Postavenie priemyselných a technologických lídrov so sebou prináša aj nutnosť byť asertívnejší pri obrane našich hodnôt a stanovovaní našich pravidiel a noriem. Náš jednotný trh je nesmierne užitočný z hľadiska zabránenia obehu výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce v EÚ a slúži aj na presadenie väčšej udržateľnosti na celom svete.“

Nástroj na boj proti nútenej práci v praxi

Vnútroštátne orgány v členských štátoch budú zákaz uplatňovať prostredníctvom dôrazného prístupu k presadzovaniu založenému na riziku. V predbežnej fáze posúdia riziko, že bola využitá nútená práca, a to na základe mnohorakých zdrojov informácií, ktoré by spoločne mali uľahčiť identifikáciu rizík a pomôcť im zistiť, na čo majú zamerať svoje úsilie. Tieto informácie môžu zahŕňať podnety od občianskej spoločnosti, databázu rizika, že bola využitá nútená práca, zameranú na konkrétne výrobky a geografické oblasti a náležitú starostlivosť podnikov.

Ak sa vyskytne dôvodné podozrenie, že výrobky boli vyrobené s využitím nútenej práce, orgány začnú vyšetrovanie. Môžu požadovať informácie od spoločností a vykonávať kontroly a inšpekcie, a to aj v krajinách mimo EÚ. Ak vnútroštátne orgány zistia, že sa využila nútená práca, nariadia stiahnutie výrobkov, ktoré už boli uvedené na trh, a zakážu uvádzať tieto výrobky na trh a vyvážať ich. Od spoločností sa bude vyžadovať, aby tovar zničili. Za presadzovanie práva na hraniciach EÚ budú zodpovedné colné orgány členských štátov.

Ak vnútroštátne orgány nemôžu zhromaždiť všetky dôkazy, ktoré potrebujú, napríklad z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany spoločnosti alebo štátneho orgánu mimo EÚ, môžu prijať rozhodnutie na základe faktov, ktoré majú k dispozícii.

Príslušné orgány budú počas celého procesu uplatňovať zásadu posudzovania založeného na riziku a zásadu proporcionality. Návrh v tomto smere zohľadňuje najmä situáciu malých a stredných podnikov (MSP). Opatrenie sa bude týkať aj MSP, bude však osobitne koncipované – príslušné orgány pred začatím formálneho vyšetrovania zvážia veľkosť a zdroje dotknutých hospodárskych subjektov a mieru rizika, že bola využitá nútená práca. MSP budú mať k dispozícii aj podporné nástroje.

Komisia takisto vydá do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia usmernenia. Budú zahŕňať usmernenie týkajúce sa náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o nútenú prácu, a informácie o ukazovateľoch rizika, že bola využitá nútená práca. Nová sieť EÚ proti výrobkom vyrobeným s využitím nútenej práce bude slúžiť ako platforma pre štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a Komisiou.   

Ďalšie kroky

Návrh teraz musí byť prerokovaný a schválený Európskym parlamentom a Radou Európskej únie, aby mohol nadobudnúť účinnosť. Začne sa uplatňovať 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

Súvislosti

Predmetný návrh vychádza zo záväzku, ktorý predsedníčka von der Leyenová prijala vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021. EÚ podporuje dôstojnú prácu vo všetkých odvetviach a oblastiach politiky v súlade s komplexným prístupom, ktorý sa zameriava na pracujúcich na domácich trhoch, v tretích krajinách a v globálnych dodávateľských reťazcoch. Zahŕňa základné pracovné normy, ako je odstránenie nútenej práce. V oznámení o dôstojnej práci na celom svete, ktoré bolo predložené vo februári 2022, sa uvádzajú vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na presadenie dôstojnej práce na celom svete, a to aj prostredníctvom medzinárodných partnerstiev, obchodu, susedstva a rozširovania EÚ, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a verejného obstarávania.

EÚ sa tiež aktívne zaoberá otázkou porušovania podmienok dôstojnej práce a výskytu nútenej práce, a to na viacerých medzinárodných fórach, ako je Medzinárodná organizácia práce, G7 a Svetová obchodná organizácia.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť v tejto súvislosti uverejnili v júli 2021 usmernenie na pomoc podnikom v EÚ pri prijímaní vhodných opatrení na odstránenie rizika, že bola využitá nútená práca, pri ich operáciách a v dodávateľských reťazcoch. Ide o medzistupeň k horizontálnym právnym predpisom o náležitej starostlivosti, ktoré zavedú príslušné povinnosti.

Komisia vo svojom návrhu smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti prijatom vo februári 2022 stanovila povinnosti náležitej starostlivosti pre väčšie spoločnosti s cieľom identifikovať v rámci globálnych dodávateľských reťazcov skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane pracovných práv a životného prostredia, predchádzať im, zmierňovať ich a zohľadňovať ich.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Návrh nariadenia o zákaze výrobkov na trhu Únie vyrobených s využitím nútenej práce

Čítať ďalej...

COVID-19: Tím Európa poskytol 47,7 miliardy eur na pomoc svojim partnerom pri riešení pandémie a jej dôsledkov

Od vypuknutia ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020 premenili členské štáty EÚ a európske finančné inštitúcie, ako Tím Európa, svoje sľuby na skutky a v rámci riešenia pandémie a jej následkov vyplatili 47,7 miliardy eur na podporu partnerských krajín. Táto suma už teraz značne presahuje pôvodný balík podpory vo výške 20 miliárd eur, ktorá bola prisľúbená v rámci Tímu Európa na jar 2020 a teraz zvýšená na 53,7 miliardy eur.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Napriek tomu, že samotný Tím Európa musel čeliť kríze spôsobenej ochorením COVID-19, som hrdá na to, že spojil svoje sily a preukázal solidaritu s partnerskými krajinami trpiacimi pandémiou a jej dôsledkami. Tím Európa ich bude ako solídny a stabilný partner podporovať aj naďalej pri riešení nových mnohostranných a globálnych kríz, ako sú nespravodlivé dôsledky agresie Ruska voči Ukrajine.“

Tím Európa poskytuje v rámci reakcie na COVID-19 podporu viac ako 140 partnerským krajinám. Z celkovej sumy vo výške 53,7 miliardy eur, ktorú Tím Európa doteraz zmobilizoval, bolo k 31. decembru 2021 vyplatených 47,7 miliardy eur:

3 miliardy eur na humanitárne potreby v núdzovej situácii,
10,6 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných a sanitačných systémov,
34,1 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie vrátane strát pracovných miest a vzdelávania.

Do konca roka 2021 vyplatil Tím Európa 88,8 % z prisľúbených 53,7 miliardy eur. V apríli 2021 dosiahli vyplatené sumy 34 miliárd eur a na konci roka 2021 sa vyšplhali až na 47,7 miliardy eur (o 13,7 miliardy eur viac).

K 31. decembru 2021 bol stav vyplácania v súvislosti so záväzkami takýto:

Susedstvo: 13,6 miliardy eur z 15,6 miliardy eur,
Subsaharská Afrika: 8,3 miliardy eur z 9 miliárd eur,
Západný Balkán a Turecko: 6,8 miliardy eur zo 7,6 miliardy eur,
Ázia a Tichomorie: 4 miliardy eur zo 4,3 miliardy eur,
Latinská Amerika a Karibik: 2,5 miliardy eur z 3,2 miliardy eur,
Afrika, Karibik a Tichomorie, regionálne: 539 miliónov eur zo 743 miliónov eur,
Zámorské územia a Grónsko: 579 miliónov eur zo 631 miliónov eur,
Globálne programy: 8,6 miliardy eur z 9,7 miliardy eur.

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ sa začal uplatňovať 8. apríla 2020 s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Pôvodne prisľúbená finančná podpora predstavovala približne 20 miliárd eur a zahŕňala zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do januára 2021 sa potom finančné záväzky zdvojnásobili na 40,5 miliardy eur. Od apríla 2021 sa ďalej zvýšili na 46 miliárd eur a na konci roka 2021 dosiahli 53,7 miliardy eur.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) okamžité humanitárne potreby v núdzovej situácii; 2) posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, vodovodných, sanitačných a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Navštívte webovú stránku Tímu Európa

Reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – prehľad

Reakcia Tímu Európa na COVID-19 – infografika

Čítať ďalej...

Európska stratégia v oblasti starostlivosti zameraná na opatrovateľov a prijímateľov starostlivosti

Európska komisia predstavuje európsku stratégiu v oblasti starostlivosti s cieľom zabezpečiť kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti v celej Európskej únii a zlepšiť situáciu prijímateľov starostlivosti, ako aj ľudí, ktorí sa o nich profesionálne alebo neformálne starajú. Túto stratégiu dopĺňajú dve odporúčania pre členské štáty. Jedno sa týka revízie barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a druhé prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti.

Vysokokvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti a lepšie pracovné podmienky a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom pre opatrovateľov

Cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti vysokej kvality majú jasné výhody pre všetky vekové kategórie. Účasť na vzdelávaní v ranom detstve má pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa a pomáha znižovať riziko sociálneho vylúčenia a chudoby, a to aj neskôr behom života. Dlhodobá starostlivosť umožňuje ľuďom, ktorí sú v dôsledku staroby, choroby a/alebo mentálneho alebo telesného postihnutia pri každodenných činnostiach odkázaní na pomoc druhých, zachovať si autonómiu a žiť dôstojný život. Pre mnohých ľudí však tieto služby stále nie sú cenovo dostupné, nie sú im k dispozícii alebo nemajú k nim prístup.

Investovať do starostlivosti je dôležité – tak možno v sektore starostlivosti, ktorý sa často vyznačuje náročnými pracovnými podmienkami a nízkymi mzdami, prilákať a udržať talentovaných pracovníkov, riešiť nedostatok pracovných síl a využiť hospodársky potenciál tohto sektora a jeho potenciál tvorby pracovných miest.

Investície do vysokokvalitnej starostlivosti znamenajú aj vyššiu účasť žien na trhu práce a zlepšenie rodovej rovnosti, najmä rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov. Ženy stále nesú hlavné bremeno opatrovateľských povinností: 90 % formálnej pracovnej sily v oblasti starostlivosti tvoria ženy a 7,7 milióna žien je z dôvodu opatrovateľských povinností mimo zamestnania.

Na riešenie týchto problémov Komisia navrhuje konkrétne opatrenia na podporu členských štátov, aby tieto zlepšovali prístup k vysokokvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti, ako aj pracovné podmienky opatrovateľov a rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

Komisia navrhuje, aby členské štáty v zaujme zvýšenia účasti žien na trhu práce zrevidovali ciele z roku 2002 v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, tiež označované ako „barcelonské ciele“. Podľa súčasných cieľov majú členské štáty poskytovať starostlivosť o deti pre 33 % detí vo veku do 3 rokov a pre 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky. Komisia navrhuje stanoviť nové ambiciózne, avšak realistické ciele, aby do roku 2030 bolo do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zapojených aspoň:

50 % detí mladších ako 3 roky a
96 % detí vo veku od 3 rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky na prvom stupni základného vzdelávania, ako už bolo dohodnuté v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru.

Komisia okrem iného tiež odporúča členským štátom, aby:

zabezpečili, aby služby starostlivosti o deti boli cenovo dostupné, prístupné a vysokokvalitné a aby boli dostupné v mestských, ako aj vo vidieckych alebo znevýhodnených oblastiach,
zaviedli právny nárok na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ktorý v ideálnom prípade bez časového odstupu priamo nadväzuje na ukončenie platenej rodinnej dovolenky, zaviedli cielené opatrenia, ktorými sa umožní a zvýši účasť detí zo znevýhodneného prostredia, so zdravotným postihnutím alebo s osobitnými potrebami na vzdelávaní a starostlivosti, s cieľom odstrániť rozdiely medzi týmito a ostatnými deťmi,
preskúmali počet hodín, ktoré deti strávia v zariadeniach starostlivosti o deti (tzv. časová intenzita), a zabezpečili, aby bola starostlivosť o deti k dispozícii počas obdobia, ktoré rodičom umožní zmysluplne sa zapojiť do platenej práce, ako aj
podporovali rovnomerné rozdelenie starostlivosti o deti medzi rodičmi prostredníctvom boja proti rodovým stereotypom a aby podporovali úpravu pracovného času, ktorá by zohľadňovala potreby rodiny.

Dlhodobá starostlivosť

Komisia odporúča, aby členské štáty vypracovali národné akčné plány na zlepšenie cenovej dostupnosti, prístupnosti a kvality starostlivosti v EÚ pre všetkých, napríklad tak, že:

zabezpečia včasnú, komplexnú a cenovo dostupnú dlhodobú starostlivosť, ktorá ľuďom, ktorí túto dlhodobú starostlivosť potrebujú, umožní dôstojnú životnú úroveň,
zvýšia ponuku a rozmanitosť profesionálnych služieb dlhodobej starostlivosti (domáca starostlivosť, komunitná starostlivosť a rezidenčná starostlivosť), odstránia územné rozdiely v prístupe k dlhodobej starostlivosti, zavedú dostupné digitálne riešenia v rámci poskytovania služieb starostlivosti a zabezpečia, aby služby a zariadenia dlhodobej starostlivosti boli prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím,
zaistia, aby boli pre poskytovateľov dlhodobej starostlivosti stanovené kritériá a normy, ktorými sa zabezpečí vysoká kvalita,

podporia neformálnych opatrovateľov, ktorými sú často ženy a príbuzní prijímateľov starostlivosti, a poskytnú im odbornú prípravu, poradenstvo, psychologickú i finančnú podporu a
mobilizujú primerané a udržateľné financovanie dlhodobej starostlivosti, pričom využijú aj finančné prostriedky EÚ.

Spravodlivé pracovné podmienky a odborná príprava pre opatrovateľský personál

S cieľom zlepšiť pracovné podmienky a prilákať viac pracovníkov – najmä mužov – do sektora starostlivosti sa členským štátom odporúča, aby:

podporovali kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg s cieľom zlepšiť mzdy a pracovné podmienky,
zabezpečili najvyššie normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
navrhli ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti starostlivosti,
bojovali proti rodovým stereotypom v oblasti starostlivosti a začali komunikačné kampane,
ratifikovali a vykonávali dohovor MOP č. 189 o pracovníkoch v domácnosti.

Komisia:

preskúma vytvorenie nového sektorového sociálneho dialógu v oblasti sociálnych služieb na úrovni EÚ,
podporí vytvorenie partnerstva v oblasti zručností v rámci Paktu o zručnostiach pre sektor dlhodobej starostlivosti,
bude financovať projekty a výskum s cieľom posúdiť sociálnu a hospodársku hodnotu práce a pracovných podmienok v sektore starostlivosti,
preskúma uplatňovanie noriem EÚ upravujúcich pracovné podmienky,
zmapuje súčasné podmienky prijímania pracovníkov dlhodobej starostlivosti z krajín mimo EÚ a ich práva a preskúma uskutočniteľnosť vytvorenia systémov na úrovni EÚ s cieľom prilákať pracovníkov v oblasti starostlivosti a
podporí príležitosti, ktoré majú pracovníci v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v rámci programov Erasmus+.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredsedníčka pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v tejto súvislosti uviedla: „Demografická zmena znamená, že Európania žijú dlhšie, čo však vedie aj k zvýšenému dopytu po prístupnej a cenovo dostupnej kvalitnej dlhodobej starostlivosti. Na druhej strane potrebujú rodičia primeranú starostlivosť o svoje deti, ktorou sa zabezpečí, aby sa rodičia mohli plne zúčastňovať na trhu práce a aby deti mohli rozvíjali svoje kognitívne, jazykové, fyzické zručnosti a kompetencie. Pracovníci v oblasti starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu v našej spoločnosti a ich práca v súčasnosti často nie je dostatočne ohodnotená. Európska stratégia v oblasti starostlivosti, ktorú dnes predkladáme, stanovuje, ako tieto výzvy účinne a efektívne riešiť. Je čas, aby sme sa starali o starostlivosť.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit uviedol: „Stredobodom európskej stratégie v oblasti starostlivosti sú ľudia. EÚ uznáva hodnotu opatrovateľskej práce, ktorá sa musí odzrkadliť v lepších pracovných podmienkach a lepšom odmeňovaní. Osobám odkázaným na dlhodobú starostlivosť sa musí zaručiť prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám, aby mohli žiť dôstojný život. Verím, že táto stratégia zabezpečí profesionálnej i neformálnej starostlivosti rešpekt a investície, ktoré si zaslúži.“

Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová ďalej uviedla: „Investície do starostlivosti sú investície do rodovej rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Cieľom našej iniciatívy je zabezpečiť, aby každý, ktorý má opatrovateľské povinnosti, najmä ženy, mal skutočnú možnosť sa sám rozhodnúť, ako spojí svoj súkromný a pracovný život. Cenovo dostupná a prístupná kvalitná starostlivosť posilňuje postavenie osôb, ktorým sa starostlivosť poskytuje, vrátane detí, starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím, a umožňuje im v plnej miere využívať svoje práva. Investície do starostlivosti zaručujú rovnoprávnosť, dôstojnosť a sebaurčenie.“

Ďalšie kroky

O návrhoch Komisie na odporúčania Rady budú rokovať členské štáty na účely prijatia týchto návrhov Radou. Podľa návrhov Komisie by členské štáty mali Komisiu informovať o opatreniach, ktorými odporúčania vykonávajú, rok po prijatí daných odporúčaní. Ku každému odporúčaniu Komisia do piatich rokov uverejní podrobnú správu s cieľom poskytnúť prehľad o súčasnom stave vykonávania odporúčaní. Komisia bude takisto naďalej monitorovať vývoj politík počas európskeho semestra a podporovať reformy a investície prostredníctvom dostupných finančných prostriedkov EÚ.

Súvislosti

Európska stratégia v oblasti starostlivosti podporí vykonávanie zásad zakotvených v Európskom pilieri sociálnych práv, najmä zásad rodovej rovnosti, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, starostlivosti o deti a podpory detí a dlhodobej starostlivosti. V marci 2021 bola v rámci Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv oznámená iniciatíva v oblasti dlhodobej starostlivosti a revízia barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve. Predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 oznámila európsku stratégiu v oblasti starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečiť najlepšiu možnú starostlivosť pre všetkých a umožniť opatrovateľom nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Táto stratégia bola neskôr potvrdená v pracovnom programe Komisie na rok 2022.

Európska stratégia v oblasti starostlivosti prispeje aj k dosiahnutiu troch hlavných sociálnych cieľových hodnôt EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030, ktoré uvítali lídri EÚ na samite v Porte v máji 2021, ako aj Európska rada. Odporúčanie týkajúce sa barcelonských cieľov, ktoré je súčasťou stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, vychádza z iných iniciatív EÚ, ako je napríklad odporúčanie o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve, stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a odporúčanie o Európskej záruke pre deti.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede – Európska stratégia v oblasti starostlivosti

Prehľad – Európska stratégia v oblasti starostlivosti zameraná na opatrovateľov a prijímateľov starostlivosti

Oznámenie o európskej stratégii v oblasti starostlivosti

Návrh odporúčania Rady o revízii barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Návrh odporúčania Rady o prístupe k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti

Správa o dlhodobej starostlivosti z roku 2021

Čítať ďalej...

Pandémia COVID-19: Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na jeseň a zimu

Komisia navrhuje konkrétne opatrenia na zabránenie prudkému nárastu prípadov ochorenia COVID-19 počas nadchádzajúcej jesennej a zimnej sezóny. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli potrebné stratégie a štruktúry vrátane vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 a dohľadu nad ním s cieľom rýchlo a udržateľne reagovať na jeho budúce šírenie. Opatrenia navrhované Komisiou sú zamerané najmä na zvýšenie zaočkovanosti vrátane upravených a nových vakcín a zabezpečenie dobrej ochrany pre všetkých občanov.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „To, čo sme zažili v posledných dvoch rokoch, pripravilo EÚ na ďalšiu vlnu ochorenia COVID-19, ktorá sa očakáva počas tejto jesene a zimy. Naše opatrenia už vo veľkej miere určujú, aká bude budúcnosť pandémie a úroveň imunity, ktorú možno vybudovať u obyvateľstva. Členské štáty by mali pokračovať v koordinácii úsilia zameraného na pripravenosť v celej EÚ, kým príde ďalšia vlna a zavedú sa ďalšie očkovacie programy. Tým, že sa opatrenia prijmú už teraz, obmedzí sa tlak na systémy zdravotnej starostlivosti, zmierni sa narušenie hospodárstva a zredukujú sa výzvy pre spoločnosť.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Pandémia ešte stále neodišla. Musíme konať teraz a naše kroky musia byť spoločné, koordinované a udržateľné, aby sme pomohli zabrániť ďalšiemu prudkému nárastu závažných prípadov ochorenia COVID-19. Na to je nevyhnutné, aby všetky členské štáty mali zavedené spoľahlivé stratégie očkovania, vďaka ktorým budú pripravené na jeseň a zimu vrátane nasadenia novopovolených upravených posilňovacích vakcín. Najvyššou prioritou musí byť odstránenie nedostatkov v očkovaní. Je takisto nevyhnutné, aby sa zriadili odolné systémy dohľadu s cieľom monitorovať vývoj vírusu, aby sa v prípade potreby zaviedli stratégie na opätovné zavedenie účinných opatrení v oblasti verejného zdravia a aby sa posilnila kapacita systémov zdravotnej starostlivosti. Skrátka musíme byť pripravení čeliť ďalšej náročnej sezóne.“

Hlavné opatrenia v oblasti očkovania proti ochoreniu COVID-19

Komisia vyzýva členské štáty, aby predovšetkým:

zlepšili zaočkovanosť, pokiaľ ide o základnú očkovaciu schému a prvú posilňovaciu dávku medzi oprávnenými osobami. Má to osobitný význam pre skupiny obyvateľstva s vyšším rizikom vážnych následkov a pre krajiny s nižšou mierou zaočkovanosti;
uprednostnili podávanie dodatočnej posilňovacej dávky u špecifických skupín obyvateľstva, najmä u osôb vo veku 60 rokov a viac a iných oprávnených osôb v akomkoľvek veku, ktorým hrozí vážne ochorenie;
kombinovali očkovacie kampane proti ochoreniu COVID-19 a chrípke; zabezpečili, že očkovanie bude pravidelne sprevádzať aktualizovaná a jasná komunikácia, ktorá bude vychádzať z epidemiologického vývoja a poznatkov o správaní a vnímaní verejnosti;
zabezpečili, aby občanom boli poskytované jasné informácie o prínosoch očkovania.

Komisia 1. septembra na základe odporúčania Európskej agentúry pre lieky povolila v EÚ upravené vakcíny proti variantu omikron od spoločností BioNTech Pfizer a Moderna. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali prijať v súvislosti so sprístupnením nových a upravených vakcín proti ochoreniu COVID-19, patria:

vypracovanie vnútroštátnych očkovacích stratégií, v rámci ktorých sa objasní, ktoré vakcíny vrátane nových a upravených vakcín by sa mali podávať ktorým skupinám obyvateľstva, a to aj vzhľadom na možný výskyt nových variantov, na základe usmernení, ktoré čoskoro vydajú Európska agentúra pre lieky a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb;
zabezpečenie dostatočných logistických kapacít na podávanie vakcín hneď po dodaní nových a upravených vakcín.

Ďalšie opatrenia nad rámec očkovania

Dohľad nad respiračnými vírusmi, ako je chrípka, COVID-19 a iné, je nevyhnutný na to, aby sme lepšie pochopili, ako sa vírus šíri a vyvíja.

V závislosti od epidemiologickej situácie zostávajú nefarmaceutické opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie vírusu (ako napríklad nosenie rúšok alebo obmedzenie počtu osôb na stretnutiach), kľúčovou súčasťou súboru nástrojov členských štátov. Je dôležité, aby boli všetky členské štáty pripravené opätovne zaviesť opatrenia v oblasti verejného zdravia založené na jasných prahových hodnotách. Všetky opatrenia, ktoré sa zavádzajú v školách, by mali byť prispôsobené vzdelávaciemu prostrediu a vekovej skupine a ich rozsah by mal byť minimálny, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu vzdelávania.

V oznámení sa zdôrazňuje aj význam silných systémov zdravotníctva a kapacít vo všetkých členských štátoch. Musí sa zlepšiť pripravenosť systémov zdravotníctva na šírenie infekčných chorôb a iné druhy otrasov. Mali by sa prijať aj ďalšie opatrenia na podporu dobrého duševného zdravia zdravotníckych pracovníkov a celkového obyvateľstva.

Členské štáty sú takisto vyzvané, aby spoločne zhromažďovali aktuálne dôkazy o stavoch po prekonaní ochorenia COVID-19 a zlepšili odbornú prípravu pracovníkov v zdravotníctve s cieľom lepšie rozpoznať dlhodobý COVID, a to najmä v primárnej zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho má zásadný význam aj pretrvávajúce úsilie o uľahčenie voľného pohybu v EÚ počas pandémie COVID-19 pre ľudí, ako aj pre tovar. V súvislosti s cestovaním z tretích krajín plánuje Komisia čoskoro navrhnúť revíziu príslušného odporúčania Rady s cieľom zohľadniť zmenenú epidemiologickú situáciu, zvýšenú mieru očkovania na celom svete a vývoj požiadaviek na vstup v členských štátoch.

Napokon je v záujme ukončenia pandémie naďalej nevyhnutné, aby sa úsilie v boji proti ochoreniu COVID-19 podporovalo globálne. EÚ bude naďalej spolupracovať s medzinárodnými partnermi na zabezpečení rýchleho vývoja, rozširovania a spravodlivej distribúcie vakcín na celom svete.

Súvislosti

Letná vlna ochorenia COVID-19, počas ktorej dominoval variant omikron BA.4 a BA.5, ukázala, že pandémia sa ešte neskončila a vírus sa v Európe i mimo nej šíri aj naďalej. Všetky členské štáty zrušili väčšinu obmedzení. Ich obyvatelia zažívajú únavu z pandémie, čo by mohlo viesť k zmenám v správaní.

To uľahčuje rýchly pohyb vírusu v EÚ a otvára dvere novým variantom, ktoré by mohli obísť imunitu, ľahšie sa šíriť alebo spôsobiť závažnejšie ochorenie. Je preto možné, že to, čo sme v reakcii na pandémiu za vysokú cenu dosiahli, by sa mohlo stratiť, ak by vírus nebol pod kontrolou a ak by sa nezabránilo ďalším infekciám.

Ďalšie informácie

Oznámenie

Informačný prehľad

Vyhlásenie komisárky Kyriakidesovej o povolení prvých posilňovacích vakcín prispôsobených variantom ochorenia COVID-19

Opatrenia v reakcii na koronavírus

Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19

Čítať ďalej...

Nový prieskum Eurobarometra o športe a fyzickej aktivite ukazuje, že 55 % Európanov cvičí

Súvislosti

Ďalšie informácie

Komisia pristúpila k zákazu výrobkov na trhu EÚ vyrobených s využitím nútenej práce

COVID-19: Tím Európa poskytol 47,7 miliardy eur na pomoc svojim partnerom pri riešení pandémie a jej dôsledkov

Európska stratégia v oblasti starostlivosti zameraná na opatrovateľov a prijímateľov starostlivosti

Pandémia COVID-19: Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na jeseň a zimu

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

EURACTIV.SK