Opätovné využívanie vody: Komisia víta predbežnú dohodu o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody v poľnohospodárstve

V nových pravidlách, ktoré Komisia navrhla ešte v máji 2018, sa stanovujú harmonizované minimálne požiadavky na kvalitu vody v záujme bezpečného opätovného využívania čistených komunálnych odpadových vôd na zavlažovanie v poľnohospodárstve.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti vyhlásil: „Táto predbežná dohoda predstavuje pre EÚ účinný nástroj na riešenie niektorých problémov, ktoré spôsobuje zmena klímy. Spolu s opatreniami na úsporu vody a opatreniami zameranými na zvýšenie efektívnosti môže používanie recyklovanej vody v poľnohospodárstve zohrať významnú úlohu pri riešení nedostatku vody a sucha a zároveň zaručiť bezpečnosť našich občanov.“

V súčasnosti prax opätovného využívania vody existuje len v niekoľkých členských štátoch. Jej potenciál sa však realizuje len vo veľmi obmedzenej miere. Nové dohodnuté pravidlá uľahčia jej zavádzanie a budú ho stimulovať. Vďaka tomu bude možné zabezpečiť spoľahlivejšie dodávky čistej vody pre poľnohospodárov EÚ a pomôže sa im prispôsobiť sa zmene klímy a zmierniť jej vplyvy. Minimálne požiadavky obsiahnuté v nových pravidlách zaručia bezpečnosť tejto praxe. Pre občanov budú dôvodom mať dôveru v kvalitu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu EÚ. Okrem toho táto harmonizovaná koncepcia uľahčí aj bezproblémové fungovanie vnútorného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami a vytvorí nové obchodné príležitosti pre prevádzkovateľov a poskytovateľov technológií.

Podľa nových právnych predpisov sa vyčistená komunálna odpadová voda, ktorá už prešla určitými procesmi podľa pravidiel smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, má ďalej čistiť tak, aby potom spĺňala nové minimálne parametre kvality, a teda bola vhodná na použitie v poľnohospodárstve.

Okrem harmonizovaných minimálnych požiadaviek sa v nových právnych predpisoch stanovujú aj: harmonizované minimálne požiadavky na monitorovanie, ustanovenia o manažérstve rizika zamerané na posudzovanie a riešenie možných dodatočných rizík pre zdravie a životné prostredie, postup povoľovania a ustanovenia o transparentnosti, na základe ktorých by sa mali zverejňovať kľúčové informácie o všetkých projektoch opätovného využívania vody.

Ďalšie kroky

Predbežnú dohodu musia teraz oficiálne schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.

Nariadenie sa po schválení uverejní v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť 20 dní neskôr.

Súvislosti

Komisia predložila návrh nariadenia, v ktorom vytýčila cieľ zmierniť nedostatok vody v celej EÚ v súvislosti s prispôsobením sa na zmenu klímy. Zaistí bezpečnosť čistenej odpadovej vody určenej na zavlažovanie pôdy, a teda aj ochranu občanov a životného prostredia.

Návrh predstavuje splnenie jedného zo záväzkov akčného plánu pre obehové hospodárstvo a dopĺňa existujúci právny rámec EÚ v oblasti vody a potravín. Rovnako prispieva k dosahovaniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja v EÚ (predovšetkým cieľu 6 týkajúceho sa vody a sanitácie), ako aj k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobeniu sa na ňu.

 

Čítať ďalej...

Viac než polovica spotrebiteľov v EÚ zohľadňuje podľa nového prieskumu pri nakupovaní environmentálny vplyv

Európska komisia vydala najnovšie vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok za rok 2019. Z tabuľky vyplýva, že celkové rozdiely v spotrebiteľských podmienkach sa medzi jednotlivými regiónmi EÚ zmenšujú, že spotrebitelia si viac uvedomujú environmentálny vplyv svojich rozhodnutí a že spotrebiteľské pravidlá umožňujú dôverovať trhu.

Vĕra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: „Z najaktuálnejších údajov vyplýva, že viac než 70 % spotrebiteľov dôveruje obchodníkom v tom, že rešpektujú ich práva, no spotrebitelia sa zároveň domnievajú, že v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich dôvery je ešte stále čo zlepšovať. Nová dohoda pre spotrebiteľov navyše ďalej posilní postavenie spotrebiteľov a orgánov. Som rada, že môžem konštatovať, že spotrebitelia si pri nakupovaní čoraz viac uvedomujú environmentálne dôsledky svojich rozhodnutí. S blížiacou sa predvianočnou sezónou preto vyzývam všetkých spotrebiteľov, aby kupovali od dôveryhodných predajcov, informovali sa o svojich právach a aby nakupovali zodpovedne.“

Hlavné zistenia:

  • V situácii, keď sme stále častejšie konfrontovaní s realitou otepľovania klímy a globálnej kontaminácie plastmi, sa prieskumom zistilo, že pri nakupovaní zohľadňuje environmentálny vplyv čoraz viac spotrebiteľov EÚ. Environmentálny vplyv si v EÚ najviac uvedomujú spotrebitelia v juhoeurópskych (59 %) a východoeurópskych krajinách (57 %). Jednoznačná väčšina maloobchodníkov (71 %) si myslí, že tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa týkajú výrobkov alebo služieb v ich odvetví, sú spoľahlivé.
  • V západnej časti Európy bolo zaznamenané zhoršenie spotrebiteľských podmienok, no v iných častiach EÚ sa tieto podmienky naďalej zlepšujú, pričom krajiny na juhu a východe EÚ zaznamenali zníženie rozdielu oproti priemeru EÚ. Rozdiel medzi krajinou s najvyšším hodnotením (Švédsko, 71 %) a krajinou s najnižším hodnotením (Chorvátsko, 53 %) je však naďalej značný.
  • Viac než 70 % spotrebiteľov EÚ dôveruje maloobchodníkom, že rešpektujú ich spotrebiteľské práva. Odzrkadlením tohto trendu je to, že za jednoduché považuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa viac než 70 % maloobchodníkov. Väčšina maloobchodníkov v EÚ navyše pozitívne hodnotí presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov vo svojom odvetví. Najlepšie hodnotenie zaznamenalo presadzovanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov, pri ktorom tri štvrtiny maloobchodných predajcov uviedlo, že oceňujú, že na dodržiavanie týchto právnych predpisov priebežne dohliadajú verejné orgány.
  • Kupovanie spotrebných výrobkov na internete dosiahlo v roku 2018 približne 60 % úroveň a jeho podiel sa naďalej zvyšuje, a to aj napriek tomu, že v tejto oblasti boli medzi jednotlivými krajinami zaznamenané výrazné rozdiely – v Dánsku bola táto úroveň 84 %, pričom v Rumunsku a Bulharsku to bolo približne 20 %. Dôvera spotrebiteľov v cezhraničné nakupovanie z iných krajín EÚ (48 %) je však výrazne nižšia než v internetové nakupovanie v domácej krajine (72 %).

Súvislosti

Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok monitoruje vnútroštátne podmienky pre spotrebiteľov v troch oblastiach:

1. znalosti a dôvera

2. súlad s predpismi a ich presadzovanie

3. sťažnosti a riešenie sporov

Takisto ponúka aj prehľad o tom, aký pokrok bol dosiahnutý v integrácii maloobchodného trhu EÚ a v oblasti elektronického obchodu. Hlavnými zdrojmi údajov pre túto hodnotiacu tabuľku sú reprezentatívne prieskumy uskutočňované medzi spotrebiteľmi a maloobchodníkmi v členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku.

Ďalšie informácie

Ďalšie informácie o hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských podmienok, jej vydaní za rok 2019 a súvisiace informačné prehľady sú k dispozícii tu

Čítať ďalej...

Systém EÚ pre DPH bude lepšie vybavený na boj proti podvodom v elektronickom obchode a pomôže malým podnikom rásť

Únijný systém DPH bude lepšie pripravený na boj proti podvodom v elektronickom obchode po tom, ako sa členské štáty dohodli na nových pravidlách. Vďaka dohode budú mať orgány pre boj proti podvodom po prvýkrát k dispozícii relevantné údaje o online nákupoch, aby mohli zakročiť proti podvodom s DPH v tomto odvetví, ktorých rozsah sa v EÚ odhaduje na približne 5 miliárd eur ročne. Ministri financií EÚ prijali aj ďalšie rozhodnutia v oblasti DPH, ktoré pomôžu znížiť byrokraciu pre MSP a zjednodušia pravidlá v oblasti DPH a spotrebných daní pre ozbrojené sily členských štátov EÚ.

„Za posledných päť rokov táto Komisia postupne pripravila úctyhodné množstvo zlepšení, ktoré majú pomôcť zjednodušiť únijný systém DPH, obmedziť možnosti podvodov a uľahčiť život podnikateľom, ktorí dodržiavajú pravidlá. Vidíme, že členské štáty vnímajú tieto ciele rovnako, a ja len dúfam, že súčasná dynamika sa pretaví do rozsiahlej reformy celej legislatívy, na ktorej systém DPH stojí“, uviedol Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá.

Platobné údaje týkajúce sa DPH poslúžia v boji proti podvodom v elektronickom obchode

Nové pravidlá, ktoré dostali zelenú, posilnia schopnosť členských štátov bojovať proti podvodom s DPH v elektronickom obchode. Experti na boj proti podvodom v členských štátoch EÚ totiž získajú prístup k údajom týkajúcim sa DPH, ktoré majú k dispozícii sprostredkovatelia platobných služieb, ako sú poskytovatelia kreditných kariet a iných spôsobov platby, ktorí sprostredkúvajú vyše 90 % online nákupov v EÚ. Ako to bude fungovať v praxi?

Poskytovatelia platobných služieb budú povinní poskytovať orgánom členských štátov určité údaje o platbách pri cezhraničnom predaji, ku ktorým potom budú mať prístup špecialisti na boj proti podvodom (združení v sieti Eurofisc) a budú ich môcť analyzovať. Internetových predajcov z EÚ aj z tretích krajín bude zas možné identifikovať, ak si nebudú plniť svoje povinnosti súvisiace s DPH. Podobné ustanovenia platné v niektorých členských štátoch a iných krajinách už ukázali, že takáto spolupráca môže priniesť v boji proti podvodom v elektronickom obchode hmatateľné výsledky. Kým začnú nové pravidlá v januári 2024 platiť, bude ich ešte musieť potvrdiť Európsky parlament.

Jednoduchšie pravidlá DPH pre malé a stredné podniky

Ministri financií EÚ dosiahli aj politickú dohodu o aktualizácii už existujúcich osobitných pravidiel DPH pre európske MSP, ktorá im viac sprístupní cezhraničné podnikanie. Nový režim by mal viesť k nižšej byrokratickej a administratívnej záťaži pre malé podniky a mal by vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky bez ohľadu na to, kde v EÚ sú usadené. Nesúrodé prístupy po celej EÚ v súčasnosti znamenajú, že prahové hodnoty pre oslobodenie od DPH sa líšia.

Nové pravidlá prinesú jednotný limit pre domáci obrat vo výške 85 000 eur pre podniky, ktoré pôsobia len vo vlastnom členskom štáte, a celoúnijný limit 100 000 eur pre obrat malých a stredných podnikov, ktoré pôsobia cezhranične. Ak daný limit neprekročia, budú mať nárok na oslobodenie od dane v inom členskom štáte. MSP, ktoré splnia podmienky, budú môcť využívať aj ďalšie zjednodušenia pri plnení si povinností súvisiacich s DPH, ako je registrácia a vykazovanie. Nový a priaznivejší systém DPH pre malé a stredné podniky by mal začať platiť v januári 2024.

Zjednodušenia v oblasti DPH pre ozbrojené sily členských štátov

Európska komisia uvítala aj dohodu o opatreniach na oslobodenie od dane, ktorých cieľom je uľahčiť spoločné obranné úsilie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP). Podľa nových pravidiel budú dodania pre ozbrojené sily oslobodené od DPH a spotrebných daní, ak sú tieto sily nasadené mimo ich vlastného členského štátu a zúčastňujú sa na európskom obrannom úsilí.

Čítať ďalej...

Komisia a OECD predkladajú odporúčania s cieľom pomôcť krajinám a regiónom EÚ pri dosahovaní priemyselnej transformácie

Komisia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predložili správu o iniciatíve, ktorá bola spustená v roku 2017 s cieľom pomôcť 12 regiónom a členským štátom EÚ pri dosahovaní priemyselnej transformácie a zachovávaní vlastných špecifík v globalizovanom hospodárstve.

Tímom expertov OECD a Komisie sa v spolupráci so spomínanými desiatimi regiónmi a dvoma členskými štátmi podarilo určiť príčiny nedostatočnej tvorby pracovných miest a pomalšieho hospodárskeho rastu v týchto oblastiach. Cieľom bolo posilniť ich dlhodobé rozvojové stratégie vychádzajúce z oblastí vyznačujúcich sa výraznou konkurencieschopnosťou, teda z ich aktív v oblasti tzv. inteligentnej špecializácie. V týchto stratégiách sú obsiahnuté otázky sociálnej spravodlivosti, modernizácie hospodárstva, ako aj ambície v oblasti klímy. V správe vychádzajúcej z nadobudnutých skúseností sa uvádza súbor nástrojov, ktoré budú vnútroštátnym a regionálnym orgánom slúžiť pri riešení konkrétnych problémov spôsobených prekážkami brániacimi priemyselnej transformácii v piatich kľúčových oblastiach.

Komisár pre susedskú politiku, rozšírenie a regionálnu politiku Johannes Hahn v tejto súvislosti uviedol: „Sú to práve naše regióny, v ktorých sa začína prosperita a blahobyt na úrovni EÚ. V priebehu dvoch rokov sa tímy expertov Komisie a OECD spoločne s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi usilovali pomôcť regiónom riešiť výzvy inovácie, dekarbonizácie, digitalizácie a rozvoja zručností v prospech pracovných miest potrebných v budúcnosti. Ide o štyri hlavné oblasti transformácie, ktorá je zdrojom rovnocenných príležitostí pre všetkých.“

Komisia identifikovala týchto päť hlavných priorít, pri ktorých uvádzame príklady súvisiacich politických výziev a reakcií uvedených v správe:

1. Príprava na pracovné miesta zajtrajška

Výzva: Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v novovznikajúcich hospodárskych odvetviach

Reakcie v kontexte politiky: predvídanie potrieb v oblasti zručností v záujme priemyselnej transformácie; posilnenie kapacity podnikov riešiť svoje potreby v oblasti ľudských zdrojov; zapojenie miestnych zainteresovaných strán do plánovania a navrhovania regionálnych iniciatív týkajúcich sa zručností

2. Rozšírenie inovačného záberu a šírenie inovácií

Výzva: Nedostatok inovačnej kapacity v malých a stredných podnikoch

Reakcie v kontexte politiky: urýchlenie digitálnej transformácie; rozširovanie podnikateľských inovačných sietí a podpora klastrov; posilnenie väzieb medzi akademickou a miestnou podnikateľskou obcou

3. Podpora podnikania a zapojenia súkromného sektora

Výzva: Obmedzený prístup k podnikateľským zručnostiam a sieťam v prípade začínajúcich a rozširujúcich sa inovačných podnikov (tzv. startupov a scaleupov).

Reakcie v kontexte politiky: podpora podnikateľov poskytovaním informácií, odbornej prípravy, odborného vedenia a mentoringu, posilnenie podnikateľských sietí, zvýšenie účasti startupov a MSP na kolaboratívnom výskume

4. Proces transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo

Výzva: Zosúladenie dlhodobého charakteru transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo s krátkodobými hospodárskymi opatreniami

Reakcie v kontexte politiky: podpora energetickej transformácie v miestnom kontexte prostredníctvom systémov finančnej podpory; začlenenie transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo do širších stratégií regionálneho rozvoja

5. Podpora inkluzívneho rastu:

Výzva: Územné rozdiely a prepojenia

Reakcie v kontexte politiky: podpora územnej spolupráce prostredníctvom partnerstiev medzi mestami a vidieckymi oblasťami; zabezpečenie digitálnej konektivity a digitálnych služieb vo vzdialených regiónoch. Táto správa a jej odporúčania budú slúžiť ako podklady pri príprave budúcich programov politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027, v rámci ktorých sú k dispozícii finančné prostriedky na výskum, inovácie, digitalizáciu a podporu malých a stredných podnikov v objeme viac ako 90 miliárd EUR

 

Čítať ďalej...

Erasmus+: v roku 2020 EÚ investuje do štúdia alebo odbornej prípravy mladých Európanov v zahraničí viac ako 3 miliardy EUR

Komisia dnes uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na rok 2020 týkajúcu sa programu Erasmus+. Rok 2020 je posledným rokom súčasného programu Európskej únie pre mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Očakávaný rozpočet vo výške viac ako 3 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 12 % v porovnaní s rokom 2019, poskytne mladým Európanom ešte viac príležitostí na štúdium, odbornú prípravu alebo získanie odbornej praxe v zahraničí. V rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2020 Komisia začne druhú pilotnú fázu týkajúcu sa iniciatívy „Európske univerzity“. Okrem toho sa EÚ snaží vytvoriť 35 000 príležitostí pre afrických študentov a zamestnancov, aby sa zapojili do programu ako súčasť africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta.

Tibor Navracsics, komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport uviedol: „Som veľmi rád, že Európska únia má v roku 2020 investovať viac ako 3 miliardy EUR do programu Erasmus+. Môžeme tak vytvoriť viac príležitostí pre mladých Európanov na štúdium alebo odbornú prípravu v zahraničí, čo im umožní učiť sa a rozvíjať európsku identitu. A pomôže nám to, aby sme sa v iniciatíve „Európske univerzity“ posunuli ešte ďalej a preukázali tak naše pokračujúce investície do európskeho vzdelávacieho priestoru. Som hrdý na to, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vytvárajú silné nové aliancie, ktoré pripravujú pôdu pre univerzity budúcnosti, v prospech študentov, zamestnancov a spoločnosti v celej Európe.“

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová dodala: „Nové možnosti financovania sektora odborného vzdelávania a prípravy v rámci programu Erasmus posilnia komunitu odborného vzdelávania a prípravy a spoja sektory, regióny a krajiny. Posilnením aktivity ErasmusPro sa tieto vzťahy ešte viac prehĺbia a zároveň prinesú viac možností pre študentov odborného vzdelávania a prípravy.“

Žiadosť o financovanie v rámci tejto výzvy môže podať každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Okrem toho môžu o financovanie požiadať aj skupiny mladých ľudí, ktoré pracujú s mládežou, ale nie sú oficiálne zaregistrované ako mládežnícke organizácie. Spolu s výzvou na predkladanie návrhov dnes Komisia uverejnila aj sprievodcu programom Erasmus+ vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Poskytuje žiadateľom podrobné informácie o všetkých príležitostiach, ktoré majú k dispozícii v rámci vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, školského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládeže a športu v rámci programu Erasmus+ v roku 2020.

Európske univerzity

Prvých 17 európskych univerzít bolo vybraných v júni 2019. Práve teraz začínajú rozbiehať svoje aktivity. Druhá, dnes uverejnená výzva na predkladanie návrhov stavia na tejto prvej skúšobnej fáze. Táto iniciatíva bude zameraná na podujatie Európskej komisie, ktoré sa uskutoční 7. novembra 2019 a na ktorom sa po prvýkrát stretnú všetky doteraz vybrané európske univerzity, aby si vymenili informácie a diskutovali o ďalšom postupe so študentmi, rektormi a ministerstvami zodpovednými za vysokoškolské vzdelávanie. V diskusiách o budúcnosti vysokoškolského vzdelávania v Európe budú zastúpené aj iné univerzity.

Vzdelávanie, odborná príprava a vzdelávanie dospelých

Bude to tretí rok partnerstiev zameraných na školské výmeny, čo je akcia programu Erasmus+, ktorá európskym školám ponúka príležitosti na výmenu žiakov a učiteľov. Za posledné dva roky sa na nej zúčastnilo viac ako 15 000 škôl. V roku 2020 bude mať túto príležitosť ďalších 9 000 škôl.

Investície v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa zameriavajú na aktivitu ErasmusPro, ktorá študentom a učňom poskytuje príležitosť stráviť tri mesiace až jeden rok v zahraničí a rozvíjať ich odborné a jazykové kompetencie. Od spustenia aktivity ErasmusPro v roku 2018 sa podarilo zvýšiť záujem o dlhodobé umiestňovanie v rámci odborného vzdelávania a prípravy a ročne sa z tejto aktivity podporuje viac ako 12 000 študentov. Podpora pomôže aj pri vytváraní „pilotných“ nadnárodných centier excelentnosti v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré budú začlenené do stratégií miestneho a regionálneho rozvoja. Centrá budú úzko spolupracovať s inými sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, vedeckou komunitou a podnikmi s cieľom vypracovať kvalitné učebné plány zamerané na sektorové zručnosti.

Pokiaľ ide o vzdelávanie dospelých, finančná podpora sa poskytne na vytvorenie alebo posilnenie regionálnych alebo vnútroštátnych sietí poskytovateľov vzdelávania dospelých, aby mohli ponúknuť viac kvalitných projektov v rámci nasledujúceho programu Erasmus.

Dodatočné príležitosti v rámci africko-európskej aliancie

Rovnako ako v roku 2019 aj tohtoročná výzva prinesie dodatočné príležitosti na podporu výmeny, aby sa na programe Erasmus+ zúčastňovali africkí študenti a zamestnanci. Doteraz sa uskutočnilo už 26 247 výmen, ale cieľom je podporiť do roku 2020 35 000 výmen, ako bolo oznámené v africko-európskej aliancii pre udržateľné investície a pracovné miesta. Univerzity môžu žiadať aj o budovanie kapacít v rámci projektov vysokoškolského vzdelávania, čo priamo prispieva k plneniu odporúčaní, ktoré vyplynuli z nedávnej konferencie na vysokej úrovni medzi Afrikou a Európou o spolupráci v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Súvislosti

Erasmus+ je program EÚ pre mobilitu a nadnárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na obdobie 2014 – 2020. Súčasný program, ako aj jeho nástupca, ktorý sa začne uplatňovať v roku 2021, majú kľúčový význam pre to, aby sa európsky vzdelávací priestor stal do roku 2025 realitou. Program Erasmus+ je zameraný na uľahčenie prístupu k programu pre účastníkov zo všetkých prostredí, s osobitným dôrazom na oslovenie ľudí so sociálnym, hospodárskym, fyzickým alebo geografickým znevýhodnením.

V máji 2018 Komisia navrhla zdvojnásobiť rozpočet programu Erasmus na obdobie 2021 – 2027 na 30 miliárd EUR, vďaka čomu bude môcť získať skúsenosti v zahraničí až 12 miliónov ľudí.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

Kanál noviniek nebol nájdený.