Konferencia o budúcnosti Európy: otvárame viacjazyčnú digitálnu platformu

Výkonná rada Konferencie o budúcnosti Európy pozostávajúca z predstaviteľov Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie otvára viacjazyčnú digitálnu platformu Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá umožňuje všetkým občanom EÚ prispieť k formovaniu vlastnej budúcnosti a budúcnosti Európy ako celku. Platforma je k dispozícii v 24 jazykoch, aby sa o svoje myšlienky a názory mohli podeliť cez online podujatia občania z celej Únie.

Spoločné predsedníctvo konferencie uvítalo otvorenie platformy.

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli povedal: „Platforma predstavuje kľúčový nástroj, ktorý umožňuje občanom zúčastniť sa a vyjadriť svoj názor na budúcnosť Európy. Musíme sa uistiť, že ich hlas bude vypočutý a že budú mať vplyv na rozhodovanie bez ohľadu na pandémiu COVID-19. Európska zastupiteľská a participatívna demokracia bude fungovať, nech sa deje čokoľvek, pretože si to žiada naša spoločná budúcnosť.“

Predseda portugalskej vlády António Costa v mene predsedníctva Rady povedal: „Nadišiel čas, aby sa naši občania aktívne podelili o svoje najväčšie obavy a myšlienky. Táto diskusia by nemohla prebehnúť v príhodnejšom čase. Musíme sa pripraviť teraz, aby sme z tejto krízy vyšli ešte silnejší a po prekonaní pandémie boli pripravení na budúcnosť. Dúfame, že budeme spolu pokračovať v budovaní budúcej Európy, ktorá bude spravodlivejšia, zelenšia, digitálnejšia a naplní naše očakávania.“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Zdravie, zmena klímy, kvalitné a udržateľné pracovné miesta v čoraz širšom digitálnom hospodárstve, stav, v akom sa nachádzajú naše demokratické spoločnosti: vyzývame Európanov, aby pozdvihli svoj hlas a povedali nám, čo ich trápi a v akej Európe chcú žiť. Táto občianska platforma dáva každému príležitosť prispieť k formovaniu budúcej Európy a diskutovať s ľuďmi z celého kontinentu. Ide o skvelú príležitosť virtuálne spojiť Európanov. Pridajte sa aj Vy! Spolu môžeme vybudovať Úniu podľa našich predstáv.“

Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje otvorenú a inkluzívnu podobu poradnej demokracie, aká nemá v dejinách obdobu. Jej cieľom je dať ľuďom z celej Európy a zo všetkých oblastí života väčší priestor na vyjadrenie svojich očakávaní od Európskej únie, ktoré by potom mali pomôcť navigovať budúce smerovanie a politiky EÚ. Spoločné predsedníctvo sa zaviazalo, že na výsledky konferencie nadviaže opatreniami.

Súvislosti

Digitálna platforma je interaktívna a viacjazyčná: ľudia na nej môžu diskutovať o svojich návrhoch s občanmi zo všetkých členských štátov v 24 jazykoch EÚ. Ľudia zo všetkých oblastí života a v čo najväčšom počte sa vyzývajú, aby cez platformu prispeli k formovaniu svojej budúcnosti a zároveň ju propagovali na sociálnych médiách s hashtagom #TheFutureIsYours.

Platforma bude v zmysle jednej z hlavných zásad konferencie úplne transparentná, keďže všetky príspevky a výsledky podujatí sa zozbierajú, rozanalyzujú a zverejnia. Hlavné myšlienky a odporúčania z platformy sa použijú ako podklad v paneloch európskych občanov a na plenárnych zasadnutiach, kde sa o nich bude diskutovať a vyplynú z nich závery konferencie.

Všetky podujatia súvisiace s konferenciou, ktoré sa zaregistrujú na platforme, budú zobrazené na interaktívnej mape, ktorú si budú môcť občania prehliadať a zapisovať sa na podujatia online. Usporiadateľom podujatí je na platforme k dispozícii príručka, ktorá im pomôže organizovať a propagovať svoje iniciatívy. Všetci účastníci a podujatia musia dodržiavať chartu Konferencie o budúcnosti Európy, v ktorej sú stanovené normy slušnej celoeurópskej diskusie.

Platforma je usporiadaná okolo kľúčových tém: zmena klímy a životné prostredie; zdravie; silnejšie a spravodlivejšie hospodárstvo; sociálna spravodlivosť a pracovné miesta; EÚ vo svete; hodnoty a práva, právny štát, bezpečnosť; digitálna transformácia; európska demokracia; migrácia; Tieto témy dopĺňa otvorená schránka podnetov na prierezové témy a nápady (Iné úvahy), keďže občania môžu skutočne zdola hore prísť s akoukoľvek témou, ktorá je pre nich dôležitá.

Na platforme budú zároveň informácie o štruktúre a priebehu konferencie. Je otvorená pre všetkých občanov EÚ, ako aj inštitúcie EÚ, národné parlamenty, miestne orgány a občiansku spoločnosť. Bude plne rešpektovať súkromie používateľov a pravidlá ochrany údajov platné v EÚ.

Ďalšie informácie

Digitálna platforma Konferencie o budúcnosti Európy

Otázky a odpovede o viacjazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy

Prehľad o digitálnej platforme a úvod do konferencie.

Charta Konferencie o budúcnosti Európy:

Čítať ďalej...

Tím Európa ako najväčší darca na svete zvýšil v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc na 66,8 miliardy eur

EÚ a jej 27 členských štátov podstatne zvýšili v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc pre partnerské krajiny na 66,8 miliardy eur. Podľa predbežných údajov, ktoré uverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD-DAC), ide o 15 % nárast v nominálnom vyjadrení a zodpovedá to 0,50 % spoločného hrubého národného dôchodku (HND) oproti 0,41 % v roku 2019. EÚ a jej členské štáty tak potvrdili svoju pozíciu najväčšieho darcu na svete, ktorý poskytuje 46 % celosvetovej pomoci pochádzajúcej od EÚ a od ostatných darcov Výboru pre rozvojovú pomoc, a urobili veľký krok smerom k splneniu svojho záväzku, že do roku 2030 sa najmenej 0,7 % spoločného HND poskytne na oficiálnu rozvojovú pomoc.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová poznamenala: „Tím Európa oproti minulému roku podstatne zvýšil svoj príspevok na oficiálnu rozvojovú pomoc. V časoch, keď musí toľko ľudí v našich partnerských krajinách čeliť veľkým zdravotným, hospodárskym a sociálnym ťažkostiam spojeným s krízou COVID-19, to má mimoriadny význam. Najnovšie údaje ukazujú, že desať rokov pred stanoveným dátumom na splnenie nášho záväzku, t. j. že 0,7 % nášho spoločného HND poskytneme na oficiálnu rozvojovú pomoc, sme odhodlaní viac ako kedykoľvek predtým dosiahnuť tento cieľ.

Svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v nominálnom vyjadrení zvýšilo v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 celkovo 17 členských štátov, pričom najväčší nominálny nárast zaznamenalo Nemecko (+ 3 310 miliónov eur), Francúzsko (+ 1 499 miliónov eur) a Švédsko (+ 921 miliónov eur) a ďalší nárast pripadá na Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Oficiálna rozvojová pomoc inštitúcií EÚ (t. j. Európska komisia a EIB) sa v roku 2020 celkovo zvýšila o 3,7 miliardy eur (27 %) v nominálnom vyjadrení. 15 členských štátov zvýšilo svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v pomere k svojmu HND najmenej o 0,01 percentuálneho bodu: Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Švédsko. Na Cypre a v Grécku však oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND klesla aspoň o 0,01 percentuálneho bodu.

EÚ, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie spolu s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj spojili v reakcii na pandémiu koronavírusu svoje finančné zdroje ako Tím Európa, pričom v roku 2020 zmobilizovali viac ako 40 miliárd eur na podporu partnerských krajín. 65 % tejto sumy už bolo vyplatených v roku 2020 na podporu okamžitých humanitárnych potrieb; t. j. na podporu zdravotníckych, vodovodných, sanitárnych a výživových systémov, ako aj na riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy COVID-19 sú verejné financie a udržateľnosť dlhu mnohých rozvojových krajín pod obrovským tlakom, čo má negatívny dosah na ich schopnosť dosahovať ciele udržateľného rozvoja. Predsedníčka von der Leyenová preto v máji 2020 vyzvala na globálne oživenie hospodárstva. Ide o iniciatívu, v rámci ktorej by sa odpustenie dlhu a investície prepojili s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa podporilo ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné oživenie. Iniciatíva zameraná na globálne oživenie hospodárstva spočíva v tom, že by sa v partnerských krajinách začali prijímať politické rozhodnutia podporujúce ekologickú a digitálnu transformáciu, sociálnu inkluzívnosť a ľudský rozvoj, ktoré by súčasne posilňovali aj udržateľnosť dlhovej služby.

Oficiálna rozvojová pomoc predstavuje jeden zo zdrojov financovania umožňujúcich dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, no v prípade všetkých zdrojov financovania udržateľného rozvoja je nutné dosiahnuť väčšiu transparentnosť. Dôležitým krokom v tomto smere bolo to, že sa zhromaždili a po prvýkrát uverejnili údaje o celkovej oficiálnej podpore pre udržateľný rozvoj (TOSSD), vďaka čomu sa zvýšila transparentnosť všetkých oficiálne podporovaných zdrojov pre ciele udržateľného rozvoja vrátane spolupráce juh – juh, podpory celosvetových verejných statkov, ako je výskum vakcín a zmierňovanie zmeny klímy, ako aj súkromného financovania mobilizovaného prostredníctvom oficiálnych intervencií.

Súvislosti

Údaje, ktoré uverejnila organizácia OECD, sa zakladajú na predbežných informáciách, ktoré jej boli nahlásené členskými štátmi EÚ, pričom podrobné konečné údaje uverejní začiatkom roka 2022. Kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ pozostáva z celkových výdavkov členských štátov EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc a z oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ, ktorá sa nepripisuje jednotlivým členským štátom ani Spojenému kráľovstvu (najmä vlastné zdroje Európskej investičnej banky a po prvýkrát v roku 2020 osobitné úvery na makrofinančnú pomoc na základe grantového ekvivalentu).

Aj napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára 2020, Spojené kráľovstvo v roku 2020 aj naďalej finančne prispievalo formou oficiálnej rozvojovej pomoci do rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu. Tento príspevok je zahrnutý do oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ. Aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ a oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej samotným Spojeným kráľovstvom, príspevok, ktorý Spojené kráľovstvo poskytuje inštitúciám EÚ, nie je zahrnutý do pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ.

Štyri členské štáty EÚ už prekročili v roku 2020 cieľovú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá má zodpovedať 0,7 % HND: Švédsko (1,14 %), Luxembursko (1,02 %), Dánsko (0,73 %) a Nemecko (0,73 %).

Pri uvádzaní členských štátov, ktoré zvýšili alebo znížili svoju oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, sa zohľadňujú len prípady, keď zmena predstavuje najmenej 0,01 percentuálneho bodu (na základe presných, nie zaokrúhlených hodnôt), zatiaľ čo členské štáty, v prípade ktorých je zmena menšia ako 0,01 percentuálneho bodu (pričom to platí v oboch smeroch), sa považujú za štáty, ktorých oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND zostala na nezmenenej úrovni.

Pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, EÚ a jej členské štáty výrazne presahujú priemer darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ, keďže ich pomoc dosahuje 0,50 % v porovnaní s 0,26 % (súhrnná hodnota za všetkých darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ).

V máji 2015 Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok zvýšiť do roku 2030 kolektívnu oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND EÚ. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej súčasných 27 členských štátov zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 37 % (18,7 miliardy eur), zatiaľ čo pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,1 percentuálneho bodu. V roku 2020 nastal obrat v predchádzajúcom klesajúcom trende oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý sme pozorovali od vrcholu v roku 2016, keď oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov dosiahla 0,52 % HND. Čiastočne je to spôsobené absolútnym zvýšením kolektívnej oficiálnej rozvojovej pomoci v nominálnom vyjadrení a čiastočne absolútnym znížením spoločného HND v nominálnom vyjadrení. EÚ sa takisto zaviazala, že v krátkodobom horizonte kolektívne poskytne najmenej rozvinutým krajinám oficiálnu rozvojovú pomoc v rozpätí od 0,15 % do 0,20 % HND EÚ a vo výške 0,20 % do roku 2030. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc, ktorú EÚ a jej súčasných 27 členských štátov poskytli najmenej rozvinutým krajinám zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 34 % (3,5 miliardy eur), takže v roku 2019 dosiahla 13,8 miliardy eur (0,10 % HND), pričom pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,01 percentuálneho bodu. Okrem toho EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov zvýšili v porovnaní s rokom 2018 svoju celkovú oficiálnu rozvojovú pomoc pre Afriku o 3,6 % v nominálnom vyjadrení na 25,9 miliardy eur v roku 2019. Údaje o oficiálnej rozvojovej pomoc pre najmenej rozvinuté krajiny, Afriku a iných konkrétnych príjemcov za rok 2020 sa očakávajú začiatkom roka 2022.

Je nevyhnutné, aby sa v partnerských krajinách podporilo udržateľné financovanie, ako aj zapojenie súkromného sektora a aby sa popritom uskutočnili reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, keďže na splnenie výziev iniciatívy zameranej na globálne oživenie hospodárstva nepostačí iba oficiálna rozvojová pomoc. EÚ rozhodujúco prispela k prepojeniu pomoci, investícií, obchodu, mobilizácie finančných prostriedkov z domácich zdrojov a politík navrhnutých tak, aby sa v plnej miere využili všetky finančné toky. Záruka Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj zohrávala pri uvoľňovaní dodatočných finančných prostriedkov pre partnerské krajiny zásadný význam. Len v minulom roku podpísala EÚ s našimi partnerskými finančnými inštitúciami finančné záruky v hodnote 1,55 miliardy eur, vďaka ktorým sa zmobilizovali investície vo výške viac ako 17 miliárd eur. Prispeje to aj k tomu, aby bolo oživenie po pandémii ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné.

Ďalšie informácie

MEMO (otázky a odpovede) o predbežných údajoch o oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a jej členských štátov za rok 2020 

Príloha: Predbežné údaje o oficiálnej rozvojovej pomoci za rok 2020, tabuľky a grafy za EÚ a jej členské štáty

Komisia uverejnila číselné údaje o globálnej reakcii na COVID-19

Tlačová správa OECD

Čítať ďalej...

Koronavírus: Vďaka Tímu Európa získali partnerské krajiny 26 miliárd eur podpory

Takto pred rokom Európska komisia a vysoký predstaviteľ predložili plán cielenej akcie EÚ na podporu partnerských krajín v boji proti pandémii koronavírusu, na ktorú mal poskytnúť zdroje Tím Európa – pozostávajúci z EÚ, jej členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Do 1. januára 2021 Tím Európa podporil partnerské krajiny na celom svete sumou viac ako 26 miliárd eur, čo je 65 % celkového balíka protipandemických opatrení. Ten už prekročil hodnotu 40 miliárd eur oproti pôvodne sľúbeným 20 miliardám eur.

Tím Európa pracuje aj na zabezpečení spravodlivého globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a podpore očkovacích kampaní. Zároveň skúma možnosti, ako posilniť miestnu výrobnú kapacitu. EÚ sa zaslúžila o vznik globálneho nástroja COVAX, ktorý krajinám s vysokými príjmami umožňuje financovať vakcíny pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Jedným z jeho najväčších darcov s viac ako 2,2 miliardy eur je práve Tím Európa.

Podpora pre viac ako 130 krajín sveta

Tím Európa venoval v roku 2020 3,2 miliardy eur na núdzovú reakciu na humanitárne potreby, čo je viac ako 90 % z prisľúbených 3,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na dodávku viac ako 11,3 milióna kusov ochranného a zdravotníckeho vybavenia, ako sú ventilátory, lôžka intenzívnej starostlivosti, priestory na triedenie pacientov, sanitky a 30 000 menších zdravotníckych pomôcok pre západný Balkán. Z núdzovej podpory sa poskytlo aj viac ako 80 000 testov na ochorenie COVID, materiál na kalibráciu ďalších 580 000 testov a 25 000 litrov dezinfekčného prostriedku.
  • na množstvo zdravotníckeho vybavenia vrátane viac ako 11 miliónov kusov osobných ochranných prostriedkov, 12 000 laboratórnych súprav, viac ako 1 500 ventilátorov, kyslíkových koncentrátorov a pulzných oximeterov a viac ako 20 000 testovacích súprav PCR prostredníctvom iniciatívy EÚ a WHO Solidaritou za zdravie vo východnom susedstve.
  • na cielenú pomoc zraniteľným migrantom a utečencom v severnej Afrike prostredníctvom regionálneho programu trustového fondu EÚ pre Afriku zameraného na núdzové situácie.
  • na nepretržité poskytovanie humanitárnych a zdravotníckych potrieb a personálu tretím krajinám prostredníctvom humanitárneho leteckého mosta EÚ, ktorý začal prevádzku v máji 2020. Od mája do októbra 2020 sa úspešne uskutočnilo 67 letov do 20 krajín na štyroch kontinentoch. Umožnili doručiť 1 150 ton základných zdravotníckych a humanitárnych potrieb, ako aj zdravotníckeho a humanitárneho personálu. na životne dôležité zdravotnícke vybavenie, ako sú ventilátory a kyslíkové koncentrátory, ochranné prostriedky a vybavenie intenzívnej starostlivosti pre zdravotnícke zariadenia a pracovníkov vďaka 10 miliónom eur poskytnutých z EÚ a Nemecka pre Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov.
  • na podporu prístupu k bezpečnej vode, rozšírenia hygienických zariadení a osvedčených hygienických postupov v boji proti šíreniu vírusu v Africkom rohu. Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) vytvoril pri vstupe do nemocníc v Somálsku priestory na triedenie, poskytol nemocnici v Mogadiše stany na izoláciu a zaviedol monitorovanie podozrivých prípadov na klinikách podporovaných somálskym Červeným polmesiacom. Okrem toho MVČK najal ďalších zdravotníckych pracovníkov na podporu protipandemických operácií, nainštaloval umývačky rúk, poskytol vyškolený personál, osobné ochranné prostriedky a organizované zdravotnícke vzdelávanie.
  • na posilnenie reakcie a pripravenosti na núdzové situácie v desiatich krajinách, a to z príspevku 30 miliónov eur na strategický plán pripravenosti a reakcie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), napríklad v Afganistane. Osvetou o rizikách a zapojením komunity sa podarilo osloviť viac ako 1,5 milióna ľudí. Viac ako 3 000 zdravotníckych pracovníkov absolvovalo odbornú prípravu v oblasti prevencie a kontroly infekcií, viac ako 100 000 ľudí využilo laboratórne testovanie a viac ako 4 000 pacientov bolo hospitalizovaných a bola im poskytnutá nemocničná starostlivosť.
  • na vyškolenie miestnych komunít, aby vedeli lepšie čeliť pandémii, ako napríklad v Kolumbii, kde bolo nasadených päť zásahových tímov na zabezpečenie prevencie, pripravenosti a reakcie na núdzové situácie. Vo Venezuele sa v rámci projektu financovaného z prostriedkov EÚ podarilo vyškoliť 200 matiek, aby vedeli predchádzať ochoreniu COVID-19, a zraniteľným rodinám a zamestnancom polievkových výdajní sa rozdalo 15 600 hygienických balíčkov.

Tím Európa venoval v roku 2020 3,5 miliardy eur na posilnenie systémov zdravotníctva, zásobovania vodou a sanitácie, čiže 41 % z prisľúbených 8,5 miliardy eur. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na podporu západného Balkánu a východného susedstva, v spolupráci s WHO, pri príprave na prijímanie a podávanie vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zlepšovaní odolnosti v núdzových zdravotných situáciách.
  • na financovanie konkrétnych opatrení proti šíreniu koronavírusu v oblasti zdravia, zásobovania vodou a sanitácie v Jordánsku a Libanone prostredníctvom Regionálneho trustového fondu EÚ zriadeného v odozve na krízu v Sýrii.
  • na zvýšenie technickej a finančnej podpory pre ministerstvo zdravotníctva Maroka, aby zreformovalo sektor zdravotníctva a rozšírilo pokrytie zdravotníckych služieb obyvateľstvu. V Tunisku došlo k rozšíreniu programu Essaha Aziza tak, aby zahŕňal všetky štátne nemocnice.
  • na nové partnerstvo medzi africkými centrami na kontrolu a prevenciu chorôb a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, vďaka ktorému sa má zvýšiť schopnosť afrických centier pripraviť sa na ohrozenie verejného zdravia v Afrike a reagovať naň. Tento štvorročný projekt v celej Afrike umožní uplatniť harmonizovaný dohľad nad infekčnými chorobami, výmenu údajov a včasné odhaľovanie hrozieb, ako aj pripravenosť, hodnotenie rizík, rýchlu reakciu a núdzové operácie.
  • na podporu okamžitého sprevádzkovania systému SORMAS na sledovanie chorôb vrátane nového koronavírusu v Nigérii a Ghane. Vďaka podpore Tímu Európa už túto technológiu využívajú na sledovanie šírenia koronavírusu aj Pobrežie Slonoviny a Nepál.
  • na podporu regionálnej operácie zameranej na posilnenie pripravenosti na katastrofy v Kambodži, Mjanmarsku, na Filipínach a vo Vietname. Táto inovačná operácia sa ako doplnok k úsiliu vlády o pomoc domácnostiam postihnutým ochorením COVID-19 dostala aj k tým ľuďom, ktorí zostali mimo vládnych programov alebo z nich boli vylúčení a ktorým hrozilo viac otrasov súčasne.
  • na podporu činností zameraných na pripravenosť a reakčnú schopnosť zdravotníctva v Tichomorí a Východnom Timore, a to v spolupráci so spoločným tímom pre riadenie incidentov v Tichomorí pod vedením WHO. Týmito činnosťami sa zlepšuje obmedzená diagnostická kapacita, liečba a zaobchádzanie s ochorením COVID-19 a poskytujú sa základné služby, vybavenie a lieky.
  • na posilnenie kapacít miestnej výroby materiálov a zariadení na boj proti ochoreniu COVID-19 na Kube. V krajine sa vyrobí a distribuuje 250 ventilátorov. Vznikli výrobné linky aj pre výrobky, ako sú chirurgické rúška, ochranné okuliare a rúška, a na výrobu a sterilizáciu tampónov určených na odber sterov z nosa. Okrem toho sa vyvíja prototyp neinvazívneho pľúcneho ventilátora.

V roku 2020 Tím Európa poskytol 19,5 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Zo svojho záväzku 28,4 miliardy eur doteraz poskytol 68 %. Tieto prostriedky išli okrem iného:

  • na záchranu podnikov na západnom Balkáne zapojením 70-tich bánk v regióne, ktoré poskytli súkromnému sektoru ľahší prístup k úverom. EÚ poskytuje finančné prostriedky aj cez EIB, a to na dodatočné úvery pre investície verejného sektora a ďalšie úvery podnikom, s cieľom chrániť pracovné miesta mnohých ľudí pracujúcich v tomto regióne v MSP.
  • na makrofinančnú pomoc západnému Balkánu a krajinám európskeho susedstva vo výške 3 miliárd eur s cieľom podporiť ich pri prekonávaní platobnej krízy.
  • na úverové linky a granty v miestnej mene poskytnuté cez iniciatívu EU4Business a na granty na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v Arménsku a Gruzínsku, ktoré tvoria súčasť celkovej podpory na obmedzenie sociálneho a hospodárskeho dosahu na MSP v krajinách Východného partnerstva.
  • na posilnenie regionálnych finančných nástrojov pre MSP a poskytnutie okamžitej likvidity, zvýšenie objemu financovania v miestnej mene a financovania obchodu v južnom susedstve, aby vedelo reagovať na hospodárske výzvy spojené s krízou.
  • Úzka spolupráca s Palestínskou samosprávou s cieľom reagovať na hospodárske výzvy a širší sociálny vplyv krízy, a to podporou príjmov a poskytovaním pomoci najchudobnejším domácnostiam a vytvorením priaznivého prostredia pre rozvoj súkromného sektora okrem iného aj financovaním programu podnikateľského poradenstva v Palestíne, ktorý riadi EBOR.
  • na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie v stredoafrickom regióne, a to podpornými platbami z rozpočtu EÚ v KameruneStredoafrickej republike a Sao Tome e Principe, cez projekty zamerané na potravinovú bezpečnosť v Kongu a Malawi a vďaka tvorbe pracovných miest a posilňovania postavenia mladých ľudí v Kamerune a Gabone.
  • Napríklad Ghana získala vďaka núdzovej rozpočtovej podpore vo výške 86,5 milióna eur fiškálny priestor na riešenie pandémie koronavírusu a ďalšie financovanie základných verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a zvýšila tým svoju odolnosť.

Keďže prístup Tímu Európa žne úspechy, EÚ a jej členské štáty sa dohodli, že ho spoločným navrhovaním, financovaním a vykonávaním iniciatív Tímu Európa ďalej zintenzívnia. V ďalšom programovom cykle pôjde o transformačné projekty pre naše partnerské krajiny, ktoré sa zamerajú na prioritné oblasti EÚ v súlade s potrebami partnerských krajín.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vírus otriasol celým svetom. Ako Tím Európa neúnavne spolupracujeme s partnermi na celom svete s cieľom zmierniť vplyv pandémie a nastoliť cestu k udržateľnej obnove. Na tom, aby sme boli lepšie pripravení na spoločné riešenie budúcich zdravotných kríz, totiž musíme začať pracovať už teraz. Preto Európska komisia a talianske predsedníctvo skupiny G20 zvolajú na 21. mája svetový samit o zdraví.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti dodal: „Pandémia COVID-19 ukázala, že účinná reakcia na globálnu krízu si vyžaduje multilaterálny prístup. Tím Európa je dobrým príkladom toho, ako by mal multilateralizmus prinášať výsledky pre všetkých a na nikoho v spoločnom úsilí o prekonanie pandémie nezabudnúť.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Som hrdá na to, že Tím Európa si v odozve na pandémiu nielen ďalej zvyšuje záväzky voči našim partnerským krajinám, ale zároveň spoľahlivo plní sľuby a prináša konkrétne výsledky, o čom svedčia už takmer dve tretiny zrealizovaných podporných opatrení. Tím Európa mobilizuje 8 miliárd eur na činnosti v Afrike a už takmer 4 miliardy eur v subsaharskej AfrikeTúto pandémiu zastavíme a prekonáme len spoločne.

Komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Olivér Várhelyi dodal: „Tím Európa ukázal, že spolu sme silnejší. EÚ ako celok podporila v prvom rade a predovšetkým svojich bezprostredných susedov. Na podporu našich partnerov zo západného Balkánu a východných a južných susedov bolo vyplatených približne 12 miliárd eur s cieľom pomôcť im riešiť núdzovú zdravotnú situáciu, posilniť odolnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti, zachovať zamestnanosť a sociálnu ochranu a poskytnúť podporu na oživenie hospodárstva.

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, sa vyjadril takto: „Prístup Tím Európa už preukázal svoju hodnotu v našom spoločnom boji proti ochoreniu COVID-19, keď sa vďaka nemu spojili európske kapacity humanitárnej pomoci a civilnej ochrany a zasiahli v prospech návratu uviaznutých občanov EÚ do vlasti a keď sa v dôsledku pandémie zastavili komerčné lety, pomocou humanitárnych leteckých mostov došlo k záchrane mnohých životov. Pri našich budúcich iniciatívach sme odhodlaní ďalej využívať všetky možnosti vrátane napríklad európskej kapacity pre reakcie na núdzové humanitárne situácie.“

Súvislosti

Balík „Tím Európa“ bol uvedený do života 8. apríla 2020 a jeho cieľom bolo podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej sociálno-ekonomickým dôsledkom. Pôvodne bola prisľúbená finančná podpora vo výške približne 20 miliárd eur, ktorú tvorili zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) reakciu na núdzové situácie a bezprostredné humanitárne potreby; 2) posilnenie zdravia, zásobovania vodou, sanitárnych a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Webová stránka a údaje o Tíme Európa

Stránka Rady o solidarite EÚ

Čítať ďalej...

Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA): Európska komisia spúšťa otvorenú verejnú konzultáciu

Komisia spustila 31. marca online verejnú konzultáciu o Úrade EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Cieľom úradu HERA, ktorý je súčasťou odozvy EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19 a silnej európskej zdravotnej únie, je zlepšiť schopnosť a pripravenosť Európy reagovať na cezhraničné hrozby a núdzové situácie.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila nedostatky v našej kolektívnej pripravenosti a reakcii. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) je základnou súčasťou riešenia, ktoré potrebujeme, aby sme sa dokázali kolektívne lepšie pripraviť na ďalšiu zdravotnú krízu a vedeli na ňu rýchlejšie reagovať. Úrad HERA posilní našu schopnosť prognózovať, pripraviť sa, predvídať a reagovať. S cieľom zabezpečiť, aby úrad dokázal čo najrýchlejšie reagovať na súčasné a budúce výzvy, si veľmi pozorne vypočujeme názory zainteresovaných strán. Následne vypracujeme ambiciózny návrh, vďaka ktorému sa úrad HERA stane silným pilierom európskej zdravotnej únie.“

Konzultácia sa začína 31. marca a bude prebiehať šesť týždňov. Jej súčasťou budú otázky zamerané na:

  • rámec EÚ pre vývoj, výrobu a zavádzanie zdravotníckych protiopatrení,
  • predbežné posudzovanie hrozieb a rizík.
  • dynamiku trhu a získavanie informácií o dodávateľskom reťazci,
  • rozvoj a financovanie nových protiopatrení v čase krízy,
  • vplyv, úlohu, rozsah pôsobnosti a koordináciu budúceho úradu HERA.

Súvislosti

Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2020, úrad HERA je súčasťou európskej zdravotnej únie. Poskytne špecializovanú štruktúru na podporu vývoja, výroby a zavádzania zdravotníckych protiopatrení počas zdravotnej krízy prírodného alebo úmyselného pôvodu. Úrad HERA by na plánovanie a koordináciu zdravotníckych protiopatrení mohol využívať prognózy, dohľad nad trhom a informácie o trhu.

S cieľom pripraviť pôdu pre nový Úrad pre pripravenosť a reakciu na núdzové zdravotné situácie Komisia zaviedla 17. februára nový európsky plán pripravenosti na biologickú obranu proti variantom COVID-19 s názvom Inkubátor HERA. Úrad HERA nadviaže na opatrenia, ktoré sme začali prostredníctvom Inkubátora, a stane sa stálou štruktúrou pre modelovanie rizík, globálny dohľad, transfery technológií, výrobnú kapacitu, mapovanie rizík v dodávateľskom reťazci, flexibilnú výrobnú kapacitu a výskum a vývoj v oblasti vakcín a liekov.

Ďalšie kroky

Konzultácia bude trvať 6 týždňov, teda do 12. mája 2021.

Súbežne s verejnou konzultáciou bude Komisia viesť rozhovory s členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

Presný rozsah pôsobnosti úradu HERA bude stanovený v legislatívnom návrhu neskôr v tomto roku. Pred jeho dokončením Komisia zváži získanú spätnú väzbu.

Ďalšie informácie

Otvorená verejná konzultácia

Zdravotná únia

Čítať ďalej...

Komisia víta otvorenie programu EU4Health

Komisia víta otvorenie programu EU4Health. Deje sa tak po schválení programu Radou 17. marca a jeho odhlasovaní v Európskom parlamente 9. marca. Bol to posledný krok k uvoľneniu 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva. Program EU4Health významne prispeje k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ účinne reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej silnej Európskej zdravotnej únie.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides dodáva: „Od dnešného dňa naberá politika EÚ v oblasti zdravia nový kurz. Otvorenie programu EU4Health nám ponúka praktické nástroje na zavedenie dlhodobých zmien vo verejnom zdraví. Vďaka dosiaľ nevídanému rozpočtu vo výške 5,1 mld. eur môžeme cielene investovať do zlepšenia pripravenosti na krízy a vybudovať silnejšie, odolnejšie a dostupnejšie systémy zdravotnej starostlivosti. To je to, čo naši občania očakávajú od Európskej zdravotnej únie.“

Program EU4Health je ambiciózny a adresný program financovania na roky 2021 – 2027, ktorý má zaručovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach Únie v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Program, ktorý Komisia navrhla 28. mája 2020, je reakciou EÚ na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo životy lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pacientov, ako aj fungovanie systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. EU4Health je doposiaľ najväčším programom EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám.

Cieľom programu EU4Health je:

  • zlepšiť a podporiť zdravie v Únii,
  • chrániť obyvateľov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
  • zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
  • posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

Ďalšie kroky

Program by mal nadobudnúť účinnosť 26. marca, keď bude uverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Prvý pracovný program na rok 2021 Komisia prijme a zavedie v zmysle nariadenia o programe EU4Health po konzultáciách s členskými štátmi v rámci riadiacej skupiny EU4Health. Program bude realizovať nová výkonná agentúra – Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla.

Ďalšie informácie

Financovanie EU4Health

Európska zdravotná únia

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála