Zelená dohoda: priekopnícke návrhy na obnovu európskej prírody do roku 2050 a zníženie používania pesticídov o polovicu do roku 2030

Komisia prijala priekopnícke návrhy na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe, od poľnohospodárskej pôdy a morí až po lesy a mestské prostredie. Komisia takisto navrhuje do roku 2030 o 50 % znížiť používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika . Ide o hlavné legislatívne návrhy nadväzujúce na stratégiu biodiverzity a stratégiu „Z farmy na stôl“, ktoré pomôžu zaistiť odolnosť a zabezpečenie dodávky potravín v EÚ a na celom svete.

Návrh právneho predpisu o obnove prírody je kľúčovým krokom, ako zamedziť kolapsu ekosystémov a predísť najhorším vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity. Obnova mokradí EÚ, riek, lesov, trávnych porastov, morských ekosystémov, mestského prostredia a druhov, ktoré v nich žijú, je dôležitou a nákladovo efektívnou investíciou: do našej potravinovej bezpečnosti, odolnosti proti zmene klímy, zdravia a dobrých životných podmienok. Rovnako nové pravidlá týkajúce sa chemických pesticídov znížia environmentálnu stopu potravinového systému EÚ, ochránia zdravie a dobré životné podmienky občanov a poľnohospodárskych pracovníkov a pomôžu zmierniť hospodárske straty, ktoré v dôsledku zhoršujúceho sa zdravia pôdy a straty opeľovačov spôsobenej pesticídmi znášame už teraz. 

Právny predpis o obnove prírody do roku 2050 napraví škody na európskej prírode

Komisia navrhuje vôbec prvé právne predpisy, ktoré sa výslovne zameriavajú na obnovu európskej prírody, na obnovu 80 % európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a na navrátenie prírody do všetkých ekosystémov, od lesov a poľnohospodárskej pôdy až po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy. Podľa tohto návrhu právneho predpisu o obnove prírody sa právne záväzné ciele pre obnovu prírody v rôznych ekosystémoch budú vzťahovať na každý členský štát, čím sa doplnia existujúce právne predpisy. Cieľom je pokryť opatreniami na obnovu prírody aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a do roku 2050 rozšíriť tieto opatrenia na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

Predpisom sa rozšíria existujúce skúsenosti s opatreniami na obnovu prírody, ako je obnova divočiny, zalesňovanie, ekologizácia miest a infraštruktúry alebo odstránenie znečistenia, aby sa prírode umožnila regenerácia. Obnova prírody neznamená to isté čo ochrana prírody a nevedie automaticky k väčšiemu počtu chránených oblastí. Zatiaľ čo obnova prírody je potrebná aj v chránených oblastiach z dôvodu ich čoraz horšieho stavu, nie všetky obnovené oblasti sa musia stať chránenými. Väčšina z nich sa chránenými oblasťami nestane, pretože obnova nevylučuje hospodársku činnosť. Obnova spočíva v tom, že budeme žiť a vyrábať spoločne s prírodou, tým, že sa všade navráti biodiverzita, a to aj do oblastí, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, ako sú napríklad obhospodarované lesy, poľnohospodárska pôda a mestá.

Obnova intenzívne zahŕňa všetky zložky spoločnosti a je pre ne prínosom. Musí sa uskutočňovať v inkluzívnom procese a má obzvlášť pozitívny vplyv na tých, ktorých živobytie priamo závisí od dobrého stavu prírody, vrátane poľnohospodárov, lesníkov a rybárov. Investície do obnovy prírody zvyšujú hospodársku hodnotu o 8 až 38 eur za každé jedno vynaložené euro, a to vďaka ekosystémovým službám, ktoré podporujú potravinovú bezpečnosť, odolnosť ekosystému, odolnosť proti zmene klímy a zmiernenie zmeny klímy, ako aj ľudské zdravie. Zvyšuje aj zastúpenie prírody v našej krajine a každodennom živote, čo má preukázateľný prínos pre zdravie a dobré životné podmienky, ako aj kultúrnu a rekreačnú hodnotu.

V právnom predpise o obnove prírody sa stanovia ciele a povinnosti v oblasti obnovy v širokom spektre ekosystémov na pevnine a na mori. Jednou z hlavných priorít budú ekosystémy s najväčším potenciálom na odstraňovanie a ukladanie uhlíka a prevenciu alebo znižovanie vplyvu prírodných katastrof, ako sú povodne. Nový predpis vychádza z existujúcich právnych predpisov, ale neobmedzuje sa len na smernicu o biotopoch a chránené oblasti sústavy Natura 2000, vzťahuje sa na všetky ekosystémy s cieľom nasmerovať do roku 2030 všetky prírodné a poloprírodné ekosystémy na cestu obnovy. Budú naň vyčlenené značné finančné prostriedky Únie: v súčasnom viacročnom finančnom rámci bude na výdavky v oblasti biodiverzity, vrátane obnovy, k dispozícii približne 100 miliárd eur.

Medzi navrhované ciele patria:

  • zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
  • žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 2030, 5 % nárast do roku 2050, minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomeste, meste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
  • celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľovvtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
  • obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
  • celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
  • obnova morských biotopov, ako sú morská tráva alebo morské dno pokryté sedimentmi, a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
  • odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.

V súlade s právnymi predpismi by členské štáty v úzkej spolupráci s vedcami, zainteresovanými stranami a verejnosťou mali vypracovať národné plány obnovy, aby tak pomohli k dosiahnutiu uvedených cieľov a aby si zároveň vzhľadom na vnútroštátne okolnosti zachovali flexibilitu. Existujú osobitné pravidlá riadenia (monitorovanie, posudzovanie, plánovanie, podávanie správ a presadzovanie), ktorými by sa zlepšila aj tvorba politík na vnútroštátnej a európskej úrovni, a zabezpečilo by sa, že orgány spoločne zohľadnia otázky súvisiace s biodiverzitou, klímou a živobytím.

Návrh plní kľúčový prvok Európskej zelenej dohody: záväzok Európy vyplývajúci zo stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby šla príkladom pri zvrátení straty biodiverzity a obnove prírody. Ide o kľúčový príspevok EÚ k prebiehajúcim rokovaniam o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020, ktorý sa má prijať na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať tento rok od 7. do 15. decembra v Montreale.

Prísne pravidlá na zníženie používania chemických pesticídov a zabezpečenie udržateľnejších potravinových systémov do roku 2030

Predmetný návrh na zníženie používania chemických pesticídov premieta do konkrétnych činov náš záväzok zastaviť stratu biodiverzity v Európe. Návrh pomôže vybudovať udržateľné potravinové systémy v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou „Z farmy na stôl“ a zároveň zabezpečí trvalú potravinovú bezpečnosť a ochráni naše zdravie.

Vedci a občania sú čoraz viac znepokojení používaním pesticídov a hromadením ich rezíduí a metabolitov v životnom prostredí. V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy občania osobitne žiadali, aby sa riešila otázka používania pesticídov a s tým spojeného rizika. Ukázalo sa však, že súčasné pravidlá týkajúce sa smernice o udržateľnom používaní pesticídov sú príliš mierne a vykonávajú sa nerovnomerne. Takisto sa nedosiahol dostatočný pokrok pri využívaní integrovanej ochrany proti škodcom, ani pri využívaní iných alternatívnych prístupov.  Chemické pesticídy poškodzujú ľudské zdravie a spôsobujú pokles biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach. Kontaminujú vzduch, vodu a širšie životné prostredie. Komisia preto navrhuje jasné a záväzné pravidlá:

  • Právne záväzné ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni znížiť do roku 2030 používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %. Členské štáty si v rámci vymedzených parametrov stanovia vlastné národné redukčné ciele, aby sa zabezpečilo dosiahnutie celoúnijných cieľov. Prísne nové pravidlá kontroly škodcov šetrnej k životnému prostrediu: Novými opatreniami sa zabezpečí, aby všetci poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia pesticídov uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, v rámci ktorej sa najprv zvážia alternatívne environmentálne metódy prevencie výskytu škodcov a kontroly škodcov pred tým, než sa ako krajné opatrenie použijú chemické pesticídy.  Medzi tieto opatrenia patrí aj povinnosť, aby si poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia viedli záznamy. Okrem toho musia členské štáty stanoviť pravidlá pre jednotlivé plodiny, v ktorých sa určia alternatívy, ktoré sa majú použiť namiesto chemických pesticídov. 
  • Zákaz všetkých pesticídov v citlivých oblastiach. Používanie všetkých pesticídov bude zakázané na miestach, ako sú mestské zelené oblasti vrátane verejných parkov alebo záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných alebo športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače. Tieto nové pravidlá odstránia chemické pesticídy z našej blízkosti v našom každodennom živote.

Návrhom sa existujúca smernica transformuje na nariadenie, ktoré bude priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Tým sa vyriešia pretrvávajúce problémy s nedostatočným a nerovnomerným vykonávaním existujúcich pravidiel za posledné desaťročie.  Členské štáty budú musieť Komisii predkladať podrobné výročné správy o pokroku a vykonávaní.

Podpora transformácie:

Pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín podporí poľnohospodárov a ostatných používateľov balík kľúčových politík, do ktorého patria:

  • nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári dostávajú kompenzáciu za všetky náklady súvisiace s vykonávaním nových pravidiel počas prechodného obdobia piatich rokov,
  • dôraznejšie opatrenia na rozšírenie škály biologických a nízkorizikových alternatív na trhu,
  • výskum a vývoj v rámci programov Horizont EÚ na podporu nových technológií a techník vrátane precízneho poľnohospodárstva a
  • akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na dosiahnutie cieľov stratégie „Z farmy na stôl“ týkajúce sa pesticídov.

Transformáciu podporí aj návrh o údajoch o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov a vývoj na trhu v súvislosti s precíznym poľnohospodárstvom, ako sú postrekovače využívajúce geolokalizáciu a techniky rozpoznávania škodcov.

Plnenie cieľov v celosvetovom meradle:

Komisia v súlade so svojou politikou týkajúcou sa udržateľného používania pesticídov čoskoro po prvýkrát navrhne opatrenie, ktorým nadviaže na svoj záväzok zohľadniť globálne environmentálne aspekty pri rozhodovaní o maximálnych hladinách rezíduí v potravinách. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To prispeje k pozitívnemu kolobehu a povzbudí tretie krajiny, aby takisto obmedzili alebo zakázali používanie týchto pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané.

Konkrétne sa Komisia čoskoro poradí s členskými štátmi a tretími krajinami o opatrení na zníženie rezíduí tiametoxámu a klotianidínu na nulu, čo sú dve látky, o ktorých je známe, že významne prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Ide o látky, ktoré už v EÚ nie sú schválené. Keď sa toto opatrenie prijme, dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá týchto dvoch látok sa po určitých prechodných obdobiach už nebudú môcť uvádzať na trh v EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „My ľudia závisíme od prírody. Od vzduchu, ktorý dýchame, od vody, ktorú pijeme, od potravín, ktoré konzumujeme – od toho všetkého závisí náš život. Aj naše hospodárstvo je poháňané prírodou. Kríza v oblasti klímy a biodiverzity ohrozuje samotný základ nášho života na Zemi. Pri riešení klimatickej krízy napredujeme a dnes pridáme dva právne predpisy, ktoré predstavujú obrovský krok vpred v boji proti hroziacej ekocíde. Obnova prírody znamená možnosť získať čisté ovzdušie, vodu a potraviny a ochranu pred tým najhorším, čo klimatická kríza prináša. Zníženie používania pesticídov takisto pomáha regenerovať prírodu a chrániť ľudí, ktorí s týmito chemickými látkami pracujú.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Hlas Európanov je jasný: chcú, aby EÚ konala v prospech prírody a navrátila ju späť do nášho života. Hlas vedcov je jasný: už nemôžme strácať čas, okno príležitostí sa uzatvára. A jasné je to aj z ekonomického hľadiska: každé euro vynaložené na obnovu nám prinesie aspoň osem. A práve o tomto je prelomový návrh: obnoviť biodiverzitu a ekosystémy, aby sme mohli žiť a prosperovať v súlade s prírodou. Je to predpis pre všetkých ľudí v Európe a pre budúce generácie, pre zdravú planétu a zdravé hospodárstvo. Je prvým svojho druhu na celom svete a dúfame, že na nadchádzajúcej 15. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy bude inšpiráciou k prijatiu ambiciózneho medzinárodného záväzku k ochrane biodiverzity.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová zdôraznila: „Je načase zmeniť spôsob, akým v EÚ používame pesticídy. Ide tu o zdravie našich občanov a našej planéty. Týmto návrhom plníme očakávania našich občanov a naše záväzky vyplývajúce zo stratégie „Z farmy na stôl“, že vybudujeme udržateľnejší a zdravší systém výroby potravín. Musíme znížiť používanie chemických pesticídov, aby sme chránili našu pôdu, ovzdušie a potraviny a v konečnom dôsledku aj zdravie našich občanov. Po prvýkrát zakážeme používanie pesticídov vo verejných záhradách a na detských ihriskách, čím zabezpečíme, že v našom každodennom živote budeme týmto látkam všetci vystavení v oveľa menšej miere. Z prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky budeme finančne podporovať poľnohospodárov, aby počas obdobia piatich rokov pokryli všetky náklady vyplývajúce z nových pravidiel. Na nikoho sa nezabudne.“ 

Ďalšie kroky

O oboch návrhoch bude teraz v súlade s riadnym legislatívnym postupom rokovať Európsky parlament a Rada. Po ich prijatí sa budú v praxi prejavovať postupne: opatrenia na obnovu prírody sa majú zaviesť do roku 2030, ale ciele týkajúce sa pesticídov by mali byť do roku 2030 už dosiahnuté.

Neexistuje teda žiadna priama súvislosť s bezprostrednými vplyvmi ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Tieto návrhy posilnia odolnosť a potravinovú bezpečnosť Európy v strednodobom horizonte, keďže populácie opeľovačov budú zdravšie a početnejšie, zníži sa erózia pôdy a zlepší sa zadržiavanie vody a naše prírodné prostredie sa vyčistí a zbaví sa toxických látok. Zníži sa tým aj závislosť poľnohospodárov od drahých vstupov, ako sú chemické pesticídy, čím sa podporia cenovo dostupné potraviny pre všetkých Európanov.

Súvislosti 

Zdravé a odolné ekosystémy sú základom našich dobrých životných podmienok a prosperity; poskytujú potraviny, čistú vodu, záchyt uhlíka a ochranu pred prírodnými katastrofami, a to aj pred katastrofami spôsobenými zmenou klímy. Viac ako polovica celosvetového HDP závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje, a viac ako 75 % celosvetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi.

Napriek svojmu významu je príroda Európy poznačená znepokojivým úpadkom, pričom viac ako 80 % biotopov je v zlom stave.  Najviac postihnuté sú mokrade, rašeliniská, trávne porasty a dunové biotopy.  Plocha mokradí v západnej, strednej a východnej Európe sa od roku 1970 zmenšila o 50 %. Za posledné desaťročie došlo k úbytku populácií rýb o 71 % a populácií obojživelníkov o 60 %. V rokoch 1997 až 2011 predstavovala strata biodiverzity odhadovanú ročnú stratu 3,5 – 18,5 bilióna eur.

Z posúdenia vplyvu týkajúceho sa právneho predpisu o obnove prírody vyplynulo, že prínosy obnovy prírody ďaleko prevyšujú náklady. Odhaduje sa, že hospodárske prínosy obnovy rašelinísk, močiarov, lesov, vresovísk a krovín, trávnych porastov, riek, jazier, morských a aluviálnych biotopov a pobrežných mokradí sú osemkrát vyššie ako náklady.

Návrhom o udržateľnom používaní pesticídov sa nahrádza smernica 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, ktorej cieľom bolo dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v EÚ znížením rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a presadzovaním používania integrovanej ochrany proti škodcom. Hlavné opatrenia v smernici sa týkali odbornej prípravy používateľov a distribútorov, kontroly zariadení na aplikáciu pesticídov, zákazu leteckého postreku a obmedzenia používania pesticídov v citlivých oblastiach. Rôzne správy poukázali na nedostatky vo vykonávaní smernice, čo viedlo k nedostatočnému zníženiu používania pesticídov a s tým spojeného rizika.

Občania z celej Európy a z rôznych oblastí života odporučili na Konferencii o budúcnosti Európy „drastické zníženie chemických pesticídov a hnojív vo všetkých typoch poľnohospodárskych podnikov“ a „rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, ktorého súčasťou je rešpektovanie prírody a pracovníkov“. Týmto balíkom Komisia reaguje na päť návrhov a osem konkrétnych opatrení, ktoré odporúčajú občania.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obnovy prírody

Prehľad o právnom predpise o obnove prírody

Prehľad o biodiverzite a odolnosti

Brožúra: Restoring nature (existing projects in Member States) [Obnova prírody (existujúce projekty v členských štátoch)]

Otázky a odpovede o pesticídoch

Prehľad o znižovaní používania pesticídov a s tým spojeného rizika v Európe

Prehľad o udržateľnejšom používaní pesticídov v Európe

Prehľad o podpore poľnohospodárov pri znižovaní používania chemických pesticídov

Interaktívna vzdelávacia skúsenosť: park opeľovačov

Čítať ďalej...

Eurobarometer 2022: Občania EÚ rozhodne podporujú medzinárodnú spoluprácu pri znižovaní chudoby a budovaní partnerstiev s partnerskými krajinami

Najnovší prieskum Eurobarometra o rozvojovej spolupráci poukazuje na širokú podporu spolupráce s krajinami na celom svete. Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine nespôsobila zníženie podpory činnosti EÚ v oblasti medzinárodného rozvoja zo strany občanov. Výsledky potvrdzujú stabilný trend v posledných rokoch, v ktorom sa ukazuje, že spolupráca s partnerskými krajinami zostáva jednou z najpozitívnejšie vnímaných politík EÚ.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Invázia Ruska na Ukrajinu spochybňuje medzinárodný globálny poriadok a hrozí, že svet sa rozdelí na dva tábory. Svojich partnerov však neopustíme. Nepretržitá podpora medzinárodnej spolupráce zo strany európskych občanov svedčí o solidarite s našimi partnermi na celom svete a o silných hodnotách Európy. Nová stratégia  pre investície do udržateľnej infraštruktúry Global Gateway ešte viac posilní naše medzinárodné partnerstvá a prispeje k zníženiu nerovností a dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja. Na Európskych rozvojových dňoch 21. – 22. júna budeme diskutovať o stratégii Global Gateway a teším sa na výmenu názorov o našej politike so všetkými účastníkmi.

Politika EÚ v oblasti medzinárodných partnerstiev a finančných záväzkov na ich podporu je naďalej silná: EÚ spolu s členskými štátmi zostávajú najväčším svetovým darcom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Oficiálna rozvojová pomoc Tímu Európa sa v roku 2021 zvýšila o 4,3 % v porovnaní s rokom 2020, a to zo 67,3 miliardy eur na 70,2 miliardy eur (na základe predbežných údajov OECD za rok 2021). Tím Európa, ktorý je najväčším svetovým darcom a ktorého príspevky predstavujú 43 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, stojí pevne na strane partnerských krajín v súlade s podporou občanov pri realizácii medzinárodnej spolupráce.

Mier a bezpečnosť sa posúvajú na prvé miesto v zozname naliehavých výziev

Vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine je v myšlienkach občanov jednoznačne prítomný mier a bezpečnosť. Jedným z kľúčových zistení sú väčšie obavy v súvislosti s mierom a bezpečnosťou, pričom štyria z desiatich (40 %) respondentov to považujú za najnaliehavejšiu výzvu pre budúcnosť partnerských krajín. To predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov od novembra a decembra 2020, keď išlo o tretiu najčastejšie uvádzanú naliehavú výzvu.

Druhou najnaliehavejšou výzvou je zdravie (39 %), po ktorom nasleduje vzdelávanie (37 %) a voda a sanitácia (30 %). Jedna štvrtina (25 %) si myslí, že pre budúcnosť partnerských krajín sú najnaliehavejšie hospodársky rast a zamestnanosť, zatiaľ čo 24 % uvádza demokraciu a ľudské práva a 23 % uvádza potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo.

Pokračujúca rozhodná podpora medzinárodnej angažovanosti EÚ a politiky Zelenej dohody

Občania naďalej podporujú spoluprácu EÚ s medzinárodnými partnermi.  80 % respondentov uviedlo, že boj proti chudobe v partnerských krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít EÚ, čo predstavuje od roku 2020 nárast o 3 body. EÚ má širokú podporu aj v boji proti zmene klímy v partnerských krajinách, pričom 89 % respondentov uviedlo, že je to dôležité. Svedčí to o jasnej podpore Zelenej dohody EÚ, ktorá je základom jej práce v rámci EÚ a s partnerskými krajinami.

Vzdelávanie a digitalizácia vnímané ako priority

V tohtoročnom prieskume občania odpovedali na konkrétne otázky týkajúce sa významu podpory vzdelávania a digitalizácie v partnerských krajinách.

Viac ako deväť z desiatich (91 %) respondentov súhlasí s tým, že podpora vzdelávania pre všetkých by mala byť jednou z hlavných priorít činnosti EÚ v partnerských krajinách. Takmer osem z desiatich (79 %) respondentov si myslí, že je dôležité, aby EÚ podporovala partnerské krajiny pri digitalizácii.

Ďalšie informácie

Tu nájdete prehľady o jednotlivých členských štátoch EÚ v úradných jazykoch a prehľady o celkových výsledkoch EÚ a o odpovediach mládeže ako cieľovej skupiny.

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania považujú obranu a energetickú autonómiu za kľúčové priority na rok 2022

Z aktuálne uverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že európski občania výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Prieskum tiež potvrdzuje, že reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine má veľkú podporu.

Reakcia EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu. – Daný prieskum potvrdzuje výsledky rýchleho prieskumu Eurobarometra uverejneného 5. mája, a to, že väčšina Európanov (59 %) je spokojná s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a s reakciou svojej vlastnej vlády (57 %). Najviac podporovaná je humanitárna činnosť (93 %), po ktorej nasleduje uvítanie Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou, v EÚ (91 %). 80 % respondentov podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % z nich je za vojenské vybavenie pre Ukrajinu, ktoré štáty EÚ financujú a dodávajú.

Obrana a bezpečnosť. – Prevažná väčšina občanov EÚ (81 %) podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi členskými štátmi EÚ, pričom tento názor vyjadrili v každej krajine najmenej dve tretiny respondentov. Okrem toho 93 % z nich súhlasí s tým, že členské štáty by mali konať spoločne, pokiaľ ide o obranu územia EÚ, a 85 % sa domnieva, že spolupráca v otázkach obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť.

Energetická autonómia. – Eurobarometer poukazuje aj na to, že ciele stanovené v pláne RePowerEU majú veľkú podporu. Podľa 87 % respondentov by EÚ mala svoju závislosť od ruských zdrojov energie znížiť čo najskôr. 80 % z nich súhlasí s tým, že energetická politika môže prispieť k ochrane strategických záujmov EÚ. 86 % oslovených sa domnieva, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť, a 87 % si myslí, že vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti budeme menej závislí od výrobcov energie mimo EÚ. 85 % respondentov by si prialo, aby EÚ masívne investovala do obnoviteľných zdrojov energie.

Opatrenia proti zmene klímy. – 85 % Európanov si myslí, že opatrenia proti zmene klímy môžu prispieť k zlepšeniu ich zdravia a blahobytu a rovnaký počet verí, že vďaka tomu môžu vzniknúť nové príležitosti pre inovácie, investície a tvorbu pracovných miest. Hoci sa 49 % respondentov obáva, že by opatrenia proti zmene klímy mohli uškodiť nášmu hospodárstvu, 83 % si myslí, že môžu v budúcnosti prispieť k zníženiu nákladov spojených s väčšími ekologickými škodami. Okrem toho sa 81 % respondentov domnieva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže z dlhodobého hľadiska obmedziť cenu, ktorú platíme za spotrebu energie.

Kľúčové priority. – Z Eurobarometra vyplýva, že podľa Európanov by sa vzhľadom na súčasnú situáciu mala v roku 2022 najväčšia pozornosť venovať obrane a bezpečnosti (34 %) a tomu, aby „EÚ a jej členské štáty boli v oblasti dodávok energie nezávislejšie“ (26 %). Hneď za tým nasleduje riešenie hospodárskej situácie (24 %), otázok životného prostredia a zmeny klímy (22 %) a nezamestnanosti (21 %).

Pandémia koronavírusu. – Väčšina respondentov je spokojná so spôsobom, akým očkovaciu stratégiu riešila EÚ (58 %) a ich vlastná vláda (59 %).

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526 – „Kľúčové výzvy súčasnosti: EÚ v roku 2022“ sa uskutočnil prostredníctvom osobných a online rozhovorov medzi 19. aprílom a 16. májom 2022 v 27 členských štátoch EÚ. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 578 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526

Čítať ďalej...

Európska komisia podpisuje s USA dohodu o spolupráci v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia

V nadväznosti na vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a prezidenta Spojených štátov Joea Bidena pri príležitosti druhého globálneho samitu venovaného pandémii COVID-19 Európska komisia a Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA podpísali dohodu o posilnení spolupráce v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia. Vďaka nej budú môcť Komisia a Spojené štáty spolupracovať na širokej škále tém v záujme spoločného riešenia núdzových zdravotných situácií, a prispievať tak k silnej globálnej zdravotnej architektúre.

Európska komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti uviedla: „Dnešná prvá transatlantická dohoda o spolupráci v oblasti zdravia je dôležitým krokom v našom už úzkom pracovnom vzťahu s USA v boji proti ochoreniu COVID-19. So Spojenými štátmi zdieľame silný záujem o boj proti infekčným chorobám a ich prevenciu na globálnej úrovni. Dnes dávame tejto spolupráci nový rozmer. Chceme spoločne identifikovať ohrozenia zdravia, spoločne obstarávať zdravotnícke protiopatrenia a spolu sa na ohrozenia zdravia pripravovať. Pandémia nám ukázala, že spoločnými silami dokážeme lepšie čeliť budúcim zdravotným krízam a lepšie chrániť občanov v Európe i na celom svete.“

Minister zdravotníctva a sociálnych služieb USA Xavier Becerra dodal: Posilnenie našej spolupráce s Európskou komisiou prostredníctvom tejto formálnej dohody je dôkazom toho, aký význam prikladajú Spojené štáty spolupráci pri napĺňaní našich spoločných cieľov v oblasti pripravenosti a reakcie na pandémie. Táto dohoda je pre nás takisto príležitosťou spoločne pomáhať iným krajinám, vrátane krajín mimo Európskej únie, pri budovaní kapacít na prevenciu a odhaľovanie ohrození verejného zdravia, ako aj reakciu na ne.“

Transatlantickú dohodu, ktorá bola podpísaná 19. mája v Berlíne, bude na strane EÚ koordinovať Úrad Európskej komisie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) a Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín. Na strane USA to bude ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb. V rámci tejto dohody bude Európska komisia so Spojenými štátmi spolupracovať v oblasti informácií týkajúcich sa epidémií a dodávateľských reťazcov, výskumu a inovácií, ako aj výroby zdravotníckych protiopatrení vrátane vakcín a terapeutík. Tým, že sa vďaka dohode uľahčí výmena informácií, poznatkov a údajov, zníži sa miera duplicity a zabezpečí sa silná súčinnosť našich snáh v oblasti pripravenosti a reakcie. Európska komisia a Spojené štáty americké posilnia vzájomnú spoluprácu najmä v týchto oblastiach:

  • revízia spoločných posúdení hrozieb s cieľom identifikovať aspoň jedno najrelevantnejšie ohrozenie verejného zdravia za rok a spolupracovať na jeho riešení,
  • zdieľanie zabezpečených údajov na účely globálneho dohľadu v záujme včasného odhaľovania nových ohrození zdravia, 
  • podpora obstarávania vrátane posudzovania platforiem pre vakcíny a výmeny najlepších postupov v súvislosti s dohodami o vakcínach,
  • koordinácia podpory výskumu a vývoja inovačných zdravotníckych protiopatrení,
  • podpora tretích krajín v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenia verejného zdravia,
  • boj proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformáciám v súvislosti s ohrozeniami zdravia výmenou osvedčených postupov a prijímaním spoločných krokov.

Súvislosti

Táto administratívna dohoda je výstupom programu USA a EÚ zameraného na boj proti globálnej pandémii, očkovanie celosvetovej populácie, záchranu životov a obnovu k lepšej globálnej zdravotnej bezpečnosti.  Je súčasťou spoločných opatrení oznámených vo vyhlásení z 12. mája, v ktorom predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová a prezident Spojených štátov amerických Biden pri príležitosti druhého globálneho samitu venovaného pandémii COVID-19 potvrdili spoločný program. Takisto dopĺňa spoločné vyhlásenie USA a Európskej komisie o vytvorení spoločnej pracovnej skupiny pre výrobu a dodávky súvisiace s bojom proti pandémii COVID-19

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej a prezidenta Spojených štátov amerických Bidena pri príležitosti druhého samitu venovaného ochoreniu COVID-19

Program USA a EÚ zameraný na boj proti globálnej pandémii, očkovanie celosvetovej populácie, záchranu životov a obnovu k lepšej globálnej zdravotnej bezpečnosti.

Spoločné vyhlásenie USA a Európskej komisie o vytvorení spoločnej pracovnej skupiny pre výrobu a dodávky súvisiace s bojom proti pandémii COVID-19

Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA): príprava na budúce núdzové zdravotné situácie

Čítať ďalej...

Nulové znečistenie: väčšina európskych vôd na kúpanie spĺňa najprísnejšie kvalitatívne normy

Podľa zverejnenej výročnej správy o vode na kúpanie v roku 2021 splnilo tie najprísnejšie normy Európskej únie na „výbornú“ kvalitu vody takmer 85 % európskych lokalít na kúpanie. Z hodnotenia sa plavci dozvedia, kde toto leto nájdu najkvalitnejšie miesta na kúpanie po celej Európe. Vypracovala ho Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s Európskou komisiou na základe monitorovania 21 859 lokalít na kúpanie po celej Európe. Ide o lokality nachádzajúce sa v členských štátoch EÚ, Albánsku a vo Švajčiarsku, ktoré boli monitorované počas celého roka 2021.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „Je to dobrá správa pre tých z nás, ktorí sa chystáme stráviť zaslúžené letné prázdniny v krásnych európskych lokalitách na kúpanie. Bez ohľadu na to, či mierime na grécku pláž, k maďarskému jazeru alebo na breh francúzskej rieky, môžeme si byť istí, že prevažná väčšina vôd určených na kúpanie má vynikajúcu kvalitu. Prospieva to životnému prostrediu, nášmu zdraviu aj európskemu odvetviu cestovného ruchu, ktoré sa zotavuje z pandémie. Chceme si tieto normy udržať a ďalej sa zlepšovať, aby sme dosiahli nulové znečistenie.“

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry, povedal: „Tohtoročné výsledky sú dôkazom, že viac ako 40 rokov úsilia EÚ o zlepšenie kvality vody na kúpanie v celej Európe prospieva nášmu zdraviu aj životnému prostrediu. Svoj záväzok predchádzať znečisteniu a v nadchádzajúcich desaťročiach ho ďalej znižovať sme ďalej upevnili v európskom akčnom pláne nulového znečistenia a revízii smernice EÚ o vode na kúpanie.“

Hlavné zistenia uvedené v správe

Zo správy vyplýva, že kvalita pobrežných oblastí, ktoré tvoria dve tretiny všetkých lokalít určených na kúpanie, je celkovo lepšia ako kvalita vnútrozemských lokalít. V roku 2021 sa klasifikovalo ako oblasti vynikajúcej kvality 88 % pobrežných oblastí EÚ na kúpanie v porovnaní so 78,2 % vnútrozemských lokalít. Od prijatia smernice o vode na kúpanie v roku 2006 sa podiel „výborných“ lokalít zvýšil a v posledných rokoch sa stabilizoval na úrovni približne 88 % v pobrežných a 78 % vo vnútrozemských oblastiach.

V správe sa uvádza, že v roku 2021 boli minimálne normy kvality vody splnené v 95,2 % lokalít. V Rakúsku, na Malte, v Chorvátsku, Grécku, na Cypre, v Dánsku a Nemecku spĺňa „výbornú“ normu kvality minimálne 90 % vôd na kúpanie.

Podiel lokalít nízkej kvality od roku 2013 klesol. V roku 2021 predstavovali nekvalitné vody na kúpanie 1,5 % všetkých lokalít v EÚ v porovnaní s 2 % v roku 2013. Nízku kvalitu často spôsobuje krátkodobé znečistenie. V správe sa zdôrazňuje, že kvalita vody sa môže zvýšiť, ak zlepšíme posudzovanie zdrojov znečistenia a zavedieme integrované hospodárenie s vodou.

EEA spolu s tohtoročnou správou o vode na kúpanie uverejnila aj aktuálnu interaktívnu mapu s údajmi o kvalite vody v jednotlivých lokalitách. K dispozícii sú aj aktuálne správy o jednotlivých krajinách a ďalšie informácie o uplatňovaní smernice.

Súvislosti

V posledných desaťročiach sa výrazne zlepšila kvalita európskej vody určenej na kúpanie. Došlo k tomu vďaka systematickému monitorovaniu a riadeniu, ktoré zaviedla smernica EÚ o vode určenej na kúpanie a ďalšie právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

V právnych predpisoch EÚ o vode na kúpanie sa uvádza, kedy možno kvalitu vody na kúpanie klasifikovať ako „výbornú“, „dobrú“, „dostatočnú“ alebo „nevyhovujúcu“, v závislosti od úrovní zistených fekálnych baktérií. Ak je kvalita vody klasifikovaná ako „nevyhovujúca“, členské štáty EÚ by mali podniknúť určité kroky, napr. vydať zákaz kúpania alebo odporúčanie nekúpať sa. Mali by o tom informovať verejnosť a prijať vhodné nápravné opatrenia.

Tieto pravidlá viedli k prudkému zníženiu objemu nečistenej alebo čiastočne čistenej komunálnej a priemyselnej odpadovej vody, ktorá končí vo vode určenej na kúpanie. Vďaka tomu možno plávať aj v mnohých mestských oblastiach povrchových vôd, ktoré boli predtým výrazne znečistené.

Európska komisia v súčasnosti skúma smernicu o vode určenej na kúpanie. Jej cieľom je posúdiť, či súčasné pravidlá stále postačujú na ochranu verejného zdravia a zlepšovanie kvality vody alebo či treba existujúci rámec zdokonaliť, napríklad pridaním nových parametrov.

Podľa smernice EÚ o kvalite vody určenej na kúpanie monitorujú svoje lokality na kúpanie všetky členské štáty EÚ, ako aj Albánsko a Švajčiarsko.

Na podporu vykonávania smernice o vode na kúpanie má EÚ široký legislatívny rámec o vode vrátane rámcovej smernice o vodesmernice o environmentálnych normách kvalitysmernice o podzemných vodáchrámcovej smernice o morskej stratégii a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

Ďalšie informácie

Hodnotenie kvality vody na kúpanie za rok 2021 vrátane prehľadov o jednotlivých krajinách a interaktívnej mapy

Pravidlá EÚ týkajúce sa kvality vody na kúpanie

Preskúmanie smernice o vode na kúpanie

Tlačový úrad Európskej environmentálnej agentúry (EEA):

Constant Brand, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Telefón: +45 2174 1872

Antti Kaartinen, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Telefón: +45 2336 1381

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login