Cieľom zavedeného akčného plánu pre kontinent umelej inteligencie je stať sa svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie. Túto ambicióznu iniciatívu predstavila predsedníčka Komisie von der Leyenová vo februári 2025 v Paríži na samite o opatreniach v oblasti umelej inteligencie. Má pomôcť premeniť silné tradičné priemyselné odvetvia Európy a jej výnimočnú zásobáreň talentov na mocné motory inovácie a urýchlenia zavádzania umelej inteligencie.

Kto zaujme vedúce pozície pri umelej inteligencii, ešte zďaleka nie je rozhodnuté. Scéna v EÚ je dynamická: od prevratných základných modelov po špecializované aplikácie. Jej hybnou silou je výskum, vznikajúce technológie a prosperujúce ekosystémy startupov a scaleupov. Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie posilní inovačnú schopnosť EÚ v oblasti umelej inteligencie opatreniami a politikami sústredenými okolo piatich kľúčových pilierov:  

1. Vybudovanie rozsiahlej dátovej a výpočtovej infraštruktúry pre umelú inteligenciu  

Komisia posilní európsku infraštruktúru umelej inteligencie a superpočítačov sieťou tovární umelej inteligencie. Aktuálne sa 13 z nich buduje pri európskych superpočítačoch svetového formátu. Budú podporovať startupy, sektor i výskumníkov EÚ v oblasti umelej inteligencie pri vývoji modelov a aplikácií.

Ako EÚ oznámila v kompase konkurencieschopnosti, takisto pomôže zriadiť gigatovárne umelej inteligencie. Ide o veľké zariadenia približne so 100 000 špičkovými čipmi umelej inteligencie – čo je štvornásobok počtu čipov v súčasných továrňach umelej inteligencie. Budú mať obrovskú výpočtovú kapacitu a dátové centrá na trénovanie a vývoj komplexných modelov umelej inteligencie v nebývalom rozsahu. Gigatovárne umelej inteligencie budú na čele ďalšej vlny prelomových modelov umelej inteligencie a pomôžu zachovať strategickú autonómiu EÚ v rozhodujúcich priemyselných sektoroch a vede. Nevyhnutným predpokladom sú verejné i súkromné investície. Dnes uverejňujeme výzvu na vyjadrenie záujmu určenú zainteresovaným konzorciám.

Ďalšie stimuly pre súkromné investície do gigatovární poskytne iniciatíva InvestAI, ktorá zmobilizuje investície vo výške 20 miliárd eur až na päť gigatovární umelej inteligencie na rôznych miestach Únie.

Komisia v úsilí podnietiť investície súkromného sektora do cloudovej kapacity a dátových centier predloží aj návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie. Cieľom je v nastávajúcich piatich až siedmich rokoch aspoň strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ. Prioritou pritom budú vysoko udržateľné dátové centrá.

2. Zlepšenie prístupu k veľkému množstvu vysokokvalitných dát

Ak chceme zintenzívniť inováciu umelej inteligencie, potrebujeme prístup k veľkému objemu vysokokvalitných dát. Dôležitým prvkom akčného plánu je vytvorenie dátových laboratórií, v ktorých sa budú zhromažďovať a spravovať rozsiahle objemy vysokokvalitých dát z rôznych zdrojov v továrňach umelej inteligencie. V roku 2025 sa zavedie komplexná stratégia pre dátovú úniu, aby sa podaril vytvoriť skutočný vnútorný trh s dátami, na základe ktorých bude možné rozšíriť riešenia umelej inteligencie.

3. Vývoj algoritmov a podpora zavádzania umelej inteligencie v strategických sektoroch EÚ

Napriek potenciálu umelej inteligencie ju v EÚ zaviedlo len 13,5 % podnikov. Komisia v nasledujúcich mesiacoch s víziou vyvíjať riešenia umelej inteligencie prispôsobené jednotlivým účelom, rozvinúť ich priemyselné použitie a podporiť ich úplné zavedenie v strategických súkromných a verejných sektoroch EÚ zavedie stratégiu využívania umelej inteligencie. Dôležitú úlohu pri nej bude zohrávať európska infraštruktúra inovácie umelej inteligencie, a predovšetkým továrne umelej inteligencie a európske centrá digitálnych inovácií.

4. Posilnenie zručností a talentov v oblasti umelej inteligencie

Dopyt po talentoch v oblasti umelej inteligencie narastá. Komisia preto uľahčí medzinárodný nábor mimoriadne zručných odborníkov a výskumníkov z tejto oblasti. Poslúžia na to iniciatívy, ako je iniciatíva okruhu talentov, akcie Marie Curie-Skłodowskej (konkrétne „MSCA Choose Europe“ – Akcia Marie Curie-Skłodowskej Vyberte si Európu), ako aj štipendijné programy v oblasti umelej inteligencie, ktoré bude ponúkať plánovaná Akadémia zručností v oblasti umelej inteligencie. Tieto iniciatívy pomôžu otvoriť cesty legálnej migrácie pre pracovníkov so špičkovými zručnosťami v sektore umelej inteligencie z krajín mimo EÚ a takisto pritiahnuť najlepších európskych výskumníkov a expertov na umelú inteligenciu naspäť do Európy. Okrem toho Komisia zostaví programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie a generatívnej umelej inteligencie v kľúčových sektoroch. Ich účelom bude pripraviť novú generáciu odborníkov na umelú inteligenciu a podporiť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov.

5. Zjednodušenie regulácie

Akt o umelej inteligencii zvyšuje dôveru občanov v technológiu a investorom a podnikateľom poskytuje právnu istotu, ktorú potrebujú na rozširovanie a zavádzanie umelej inteligencie v celej Európe. Komisia zriadi asistenčné pracovisko pre akt o umelej inteligencii, ktorého úlohou bude pomáhať podnikom akt dodržiavať. Bude slúžiť ako ústredné kontaktné miesto a informačná a usmerňovacia centrála v otázkach k aktu o umelej inteligencii.

Ďalšie kroky

Komisia spolu s akčným plánom dnes otvára dve verejné konzultácie. Budú prebiehať do 4. júna 2025 a poslúžia pri ďalšom formovaní iniciatív akčného plánu pre kontinent umelej inteligencie.

• Prvá verejná konzultácia je určená všetkým, ktorí majú záujem vyjadriť svoj názor na akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie.
• Druhá verejná konzultácia o stratégii využívania umelej inteligencie má pomôcť určiť priority zainteresovaných strán, výzvy pri zavádzaní umelej inteligencie a relevantnosť navrhovaných riešení a politických koncepcií vrátane dodatočných opatrení na zaručenie bezproblémového a jednoduchého uplatňovania aktu o umelej inteligencii.

Tretia verejná konzultácia o stratégii pre dátovú úniu je naplánovaná na máj.

Komisia bude zároveň organizovať dialógy s predstaviteľmi priemyslu a verejného sektora, ktoré majú pomôcť pri formovaní stratégie využívania umelej inteligencie. Tieto dialógy spolu s verejnými konzultáciami pomôžu určiť relevantné príklady nevyužitého potenciálu pri zavádzaní technológií umelej inteligencie v konkrétnych sektoroch, ich aktuálne začlenenie do obchodných a výrobných procesov, ako aj príležitosti na ich rozšírenie v daných sektoroch i v hospodárstve vo všeobecnosti.

Súvislosti

1. augusta 2024 nadobudol účinnosť akt o umelej inteligencii a 4. februára 2025 boli uverejnené usmernenia k zakázaným praktikám v oblasti umelej inteligencie. 24. januára 2024 Komisia zaviedla balík opatrení na podporu európskych startupov a malých a stredných podnikov pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie. 9. júla 2024 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a umožnilo zriadenie tovární umelej inteligencie. 10. decembra 2024 bolo vybraných sedem konzorcií na zriadenie tovární umelej inteligencie, 12. marca 2025 nasledovalo šesť ďalších konzorcií. 11. februára 2025 predsedníčka Komisie von der Leyenová v Paríži na samite o opatreniach v oblasti umelej inteligencie oznámila iniciatívu InvestAI, ktorá má zmobilizovať investície do umelej inteligencie v celej Európe vo výške 200 miliárd eur.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad

Otázky a odpovede

Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie

Verejná konzultácia o stratégii využívania umelej inteligencie

Verejná konzultácia o akte o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie

Výzva na vyjadrenie záujmu o gigatovárne

Audiovizuálny materiál

Európska komisia predstavuje európsku stratégiu vnútornej bezpečnosti ProtectEU. Členské štáty vďaka nej získajú ďalšiu podporu a EÚ bude schopná lepšie chrániť bezpečnosť svojich občanov. V stratégii sa na nadchádzajúce roky stanovuje ambiciózna vízia a pracovný plán so súborom účinnejších právnych nástrojov, intenzívnejšou výmenou informácií a hlbšou spoluprácou.

V zmenenom bezpečnostnom kontexte a neustále sa meniacom geopolitickom prostredí čelí Európa čoraz väčším hybridným hrozbám, a to tak zo strany nepriateľských zahraničných štátov, ako aj zo strany štátom podporovaných subjektov. V takomto prostredí dochádza k bujneniu mocných sietí organizovanej trestnej činnosti, pričom páchatelia trestnej a teroristickej činnosti čoraz častejšie pôsobia v online priestore. Európa preto musí pristúpiť k prehodnoteniu svojho prístupu k vnútornej bezpečnosti. Predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach oznámila stratégiu, vďaka ktorej bude Únia môcť lepšie reagovať na nové aj tradičné hrozby pre vnútornú bezpečnosť.

Cieľom tejto stratégie je motivovať k zmene kultúry v oblasti vnútornej bezpečnosti, pričom snahou je zapojiť celú spoločnosť – občanov, podniky, výskumníkov i občiansku spoločnosť. Do každej novej iniciatívy budú už od jej zrodu začlenené bezpečnostné aspekty, pričom na podporu vykonávania stratégie sa prijme nový európsky rámec riadenia vnútornej bezpečnosti.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Bezpečnosť je jedným z kľúčových predpokladov otvorenej, dynamickej spoločnosti a prosperujúceho hospodárstva. Preto dnes spúšťame dôležitú iniciatívu, ktorej cieľom je účinnejšie potláčať bezpečnostné hrozby ako terorizmus, organizovanú trestnú činnosť, prudký nárast počítačovej kriminality a útoky na našu kritickú infraštruktúru. Posilníme Europol a orgánom presadzovania práva dáme do rúk moderné nástroje na boj proti trestnej činnosti. K väčšej bezpečnosti pre všetkých však môžu prispieť aj subjekty z oblasti výskumu, podniky a dokonca aj samotní občania.“

Európska stratégia vnútornej bezpečnosti dopĺňa stratégiu únie pripravenosti a bielu knihu o európskej obrane. Spolu s pripravovaným európskym štítom na obranu demokracie tvoria komplexný rámec pre bezpečnú, chránenú a odolnú EÚ.

Kľúčové ciele a opatrenia

Nové riadenie európskej vnútornej bezpečnosti

Súčasná situácia v oblasti hrozieb sa výrazne zmenila. Treba preto zmeniť základy nášho zmýšľania a prepracovať prístup EÚ k vnútornej bezpečnosti:

• Hneď od začiatku rokovaní a počas celého ich priebehu musíme mať jasnú predstavu o tom, aké budú mať iniciatívy Komisie potenciálne dôsledky na bezpečnosť a pripravenosť,
• musíme pravidelne analyzovať hrozby pre vnútornú bezpečnosť na podporu činnosti akadémie bezpečnosti a diskusií v Rade,
• musíme pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a Rade, aby mohli sledovať a podporovať vykonávanie kľúčových iniciatív.

Predvídanie bezpečnostných hrozieb s využitím nových spôsobov výmeny spravodajských informácií

Keďže riešenie každej bezpečnostnej otázky začína predvídaním príslušných hrozieb, EÚ musí mať k dispozícii kvalitné situačné informácie a analýzu hrozieb:

• pravidelne sa musí zostavovať prehľad o panoráme hrozieb pre vnútornú bezpečnosť EÚ na základe rôznych posúdení rizík a hrozieb, ktoré vypracúvajú najmä agentúry EÚ,
• zlepší sa výmena spravodajských informácií medzi členskými štátmi a jednotnou kapacitou EÚ na analýzu spravodajských informácií (SIAC),
• zlepší sa výmena informácií medzi členskými štátmi a agentúrami a orgánmi EÚ.

Účinnejšie nástroje na presadzovanie práva a silnejšie agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci

Aby bolo presadzovanie práva účinné, musí mať k dispozícii správne nástroje. A keďže v 85 % prípadoch vyšetrovania trestných činov sa využívajú digitálne informácie, patrí k nim aj zákonný prístup k údajom:

• Europol dostane nový mandát, aby sa z neho stala skutočne operatívna policajná agentúra, ktorá môže členským štátom poskytovať silnejšiu podporu,
• posilnia sa agentúry Frontex, Eurojust a ENISA a zabezpečí sa úzka medziagentúrna spolupráca,
• vďaka novému kritickému komunikačnému systému sa upevnia operačné spôsobilosti s cieľom umožniť cezhraničnú komunikáciu medzi rôznymi orgánmi,
• vypracuje sa plán zákonného a účinného prístupu orgánov presadzovania práva k údajom,
• vypracuje sa technologický plán šifrovania údajov a posúdenie vplyvu s cieľom aktualizovať pravidlá EÚ týkajúce sa uchovávania údajov.

Posilňovanie odolnosti voči hybridným hrozbám

EÚ musí zvýšiť svoju odolnosť voči hybridným hrozbám tak, že bude chrániť kritickú infraštruktúru, posilní kybernetickú bezpečnosť a bude bojovať proti online hrozbám:

• členské štáty musia v plnej miere vykonávať smernicu o odolnosti kritických subjektov a revidovanú smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov,
• treba prijať nový akt o kybernetickej bezpečnosti a nové opatrenia na zabezpečenie cloudových a telekomunikačných služieb a rozvoj technologickej suverenity,
• treba prijať opatrenia na zníženie závislosti od jednotlivých zahraničných dodávateľov a odstrániť riziko, ktoré našim dodávateľským reťazcom spôsobujú vysokorizikoví dodávatelia, a to aj v rámci revízie pravidiel obstarávania,
• treba posilniť bezpečnosť dopravných uzlov tak, že sa bude uplatňovať stratégiu EÚ v oblasti prístavov a že sa zavedú nové systémy podávania správ na posilnenie bezpečnosti v oblasti letectva, dopravy a dodávateľských reťazcov,
• treba prijať akčný plán proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám (CBRN).  

Boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti

V boji proti sieťam organizovanej trestnej činnosti sú nutné prísnejšie pravidlá. Orgány presadzovania musia mať možnosť sledovať toky peňazí. Deti musia byť lepšie chránené pred organizovanou trestnou činnosťou:

• potrebujeme nový právny rámec pre organizovanú trestnú činnosť s prísnejšími pravidlami vyšetrovania,
• novú stratégiu a akčný plán na boj proti drogám a obchodovaniu s drogami,
• akčný plán na ochranu detí pred trestnou činnosťou,
• posilnený prístup „sledovania toku peňazí“, a to aj cestou plnohodnotnej transpozície nových pravidiel vymáhania a konfiškácie majetku,
• nové právne predpisy proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, nové stratégie EÚ v oblasti obchodovania s ľuďmi a práv obetí.

Boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu

Keďže úroveň teroristických hrozieb v EÚ je stále vysoká, EÚ musí byť dobre vybavená na to, aby vedela hrozby predvídať, predchádzať radikalizácii, chrániť občanov a v prípade útokov reagovať:

• potrebujeme nový program EÚ na predchádzanie terorizmu a násilnému extrémizmu a boj proti nim,
• nový súbor nástrojov na predchádzanie radikalizácii,
• štúdiu uskutočniteľnosti nového celoúnijného systému na sledovanie financovania terorizmu.

EÚ ako silný globálny aktér v oblasti bezpečnosti

Aby EÚ nepodľahla vplyvu globálnej nestability, musí aktívne obhajovať svoje bezpečnostné záujmy v zahraničí, v rámci toho posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a:

• upevniť partnerstvá s kľúčovými regiónmi, ako sú Latinská Amerika a Stredozemie,
• Europol a Eurojust musia uzavrieť medzinárodné dohody, a to aj s cieľom vytvoriť spoločné operačné tímy s miestnymi orgánmi presadzovania práva,
• zintenzívniť výmenu informácií s dôveryhodnými tretími krajinami,
• dokončiť revíziu mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a v pripravovanej stratégii v oblasti vízovej politiky zamerať pozornosť na bezpečnostné aspekty.

Súvislosti

Komisia spolu s Europolom zabezpečila, aby sa opatrenia stratégie vnútornej bezpečnosti opierali o dôkazy získané v rámci Hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ (EU-SOCTA). V tomto hodnotení, ktoré bolo predložené 18. marca, sa zdôrazňujú prioritné oblasti trestnej činnosti a kľúčové hrozby, ktorým bude EÚ čeliť v nasledujúcich štyroch rokoch.

 Ďalšie informácie

• Európska stratégia vnútornej bezpečnosti
• Informačný prehľad
• Otázky a odpovede
• GR pre migráciu a vnútorné záležitosti – Vnútorná bezpečnosť