Dezinformácie: EÚ vyhodnotila kódex postupov a zverejnila správy platformy o dezinformáciách súvisiacich s koronavírusom

Komisia predloží vyhodnotenie zavádzania a účinnosti Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Z hodnotenia vyplýva, že kódex sa osvedčil ako veľmi cenný nástroj (prvý svojho druhu na celom svete) a poskytol rámec pre štruktúrovaný dialóg medzi príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť politík platforiem zameraných proti dezinformáciám v rámci EÚ. Hodnotenie zároveň poukazuje na určité nedostatky vyplývajúce najmä zo samoregulačného charakteru kódexu.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Kódex postupov ukázal, že online platformy a reklamný sektor môžu urobiť veľa v boji proti dezinformáciám, ak sú pod verejnou kontrolou. Platformy však musia byť pripravené skladať účty verejnosti a zaujať zodpovednejší prístup; musia byť transparentnejšie. Nastal čas ísť nad rámec samoregulačných opatrení. Európa má najlepšie predpoklady na to, aby išla príkladom a navrhla nástroje pre odolnejšiu a spravodlivejšiu demokraciu vo svete, v ktorom hrá digitalizácia čoraz väčšiu rolu.“

Komisár Thierry Breton zodpovedný za vnútorný trh sa vyjadril: „Organizácia a zabezpečenie nášho digitálneho informačného priestoru sú novou prioritou. Kódex je jasným príkladom toho, ako môžu verejné inštitúcie efektívnejšie spolupracovať s technologickými spoločnosťami, aby našej spoločnosti prinášali skutočné výhody. Je jedinečným nástrojom, ktorý umožní Európe asertívne brániť svoje záujmy a hodnoty. Za boj proti dezinformáciám sme zodpovední spoločne a odvetvie technológií a reklamný sektor musia túto zodpovednosť v plnej miere prevziať.“

Komisia s pomocou skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) spolupracuje s online platformami a reklamnými združeniami na monitorovaní účinného plnenia záväzkov stanovených v Kódexe postupov proti šíreniu dezinformácií. Hodnotenie kódexu sa týka prvých 12 mesiacov jeho fungovania. Výsledky sú pozitívne. Kódex zvýšil najmä zodpovednosť platforiem a verejnú kontrolu opatrení, ktoré signatári prijali na boj proti dezinformáciám v rámci EÚ. Kvalita informácií zverejňovaných signatármi kódexu je však stále nedostatočná a nedostatky obmedzujú účinnosť kódexu.

Hodnotením sa zistili tieto nedostatky:

  • chýbajú relevantné kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na posúdenie toho, či sú politiky platforiem zameraných na boj proti tomuto javu účinné;
  • chýbajú jasnejšie postupy, všeobecne zdieľané definície a presnejšie záväzky;
  • chýba prístup k údajom umožňujúci nezávislé hodnotenie vznikajúcich trendov a hrozieb vyplývajúcich z online dezinformácií;
  • chýba štruktúrovaná spolupráca medzi platformami a výskumnou komunitou;
  • treba zapojiť ďalšie príslušné zainteresované strany, najmä z reklamného sektora.

Správy o opatreniach prijatých na boj proti dezinformáciám súvisiacim s koronavírusom

Od vypuknutia pandémie koronavírusu a „infodémie“ Komisia vytýčila v spoločnom oznámení z 10. júna 2020 vyvážený a komplexný európsky prístup k dezinformáciám súvisiacim s koronavírusom a je v úzkom kontakte s platformami dodržiavajúcimi kódex postupov, aby zabezpečila účinné uplatňovanie záruk kódexu.

Platformy preukázali, že v porovnaní s tým, čo sa v rámci kódexu už dosiahlo, môžu svoje pôsobenie ešte zlepšovať. Prijaté opatrenia viedli ku konkrétnym a merateľným výsledkom, t. j. k posúvaniu spoľahlivých zdrojov informácií do popredia a k zvýšeniu dostupnosti nových nástrojov, ktoré používateľom umožňujú kriticky posúdiť obsah uverejnený online a oznamovať možné zneužitie. Kríza tiež viedla k zintenzívneniu spolupráce s overovateľmi faktov a výskumníkmi a v niektorých prípadoch k upozadeniu alebo odstráneniu obsahu, ktorý bol overený ako falošný alebo zavádzajúci a potenciálne škodlivý pre zdravie ľudí.

Komisia preto spolu s hodnotením kódexu postupov uverejňuje aj prvé východiskové správy o opatreniach prijatých signatármi kódexu na boj proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám súvisiacim s koronavírusom do 31. júla. Ich súčasťou sú iniciatívy zamerané na:

  • podporu a zviditeľňovanie spoľahlivého obsahu na úrovni EÚ a členských štátov. Napríklad Google Search upriamil pozornosť na články, ktoré uverejnili organizácie zamerané na overovanie faktov v EÚ a ktoré v prvej polovici roku 2020 dosiahli viac ako 155 miliónov zobrazení. LinkedIn zaslal „European Daily Rundown“ (prehľad správ vybraných skúsenými novinármi) takmer 10 miliónom zainteresovaných členov v EÚ.
  • zlepšenie informovanosti používateľov: Facebook a Instagram nasmerovali viac ako 2 miliardy ľudí na zdroje od zdravotníckych orgánov vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie.
  • odhaľovanie manipulatívneho správania a bránenie tomuto správaniu: Twitter spochybnil viac ako 3,4 milióna podozrivých účtov zameraných na diskusiu o koronavíruse.
  • obmedzenie reklamy súvisiacej s dezinformáciami spôsobenými koronavírusom s cieľom zabrániť inzerentom, aby na nich úročili. Všetky platformy uľahčili uverejňovanie inzercie orgánov verejného zdravotníctva a zdravotníckych organizácií súvisiacej s koronavírusom.

V súlade so spoločným oznámením Komisia každý mesiac zozbiera konkrétne ukazovatele z platforiem s cieľom monitorovať účinnosť a vplyv ich politík na obmedzovanie šírenia dezinformácií súvisiacich s pandémiou koronavírusu.

Komisia vyjde z opatrení uvedených v spoločnom oznámení, ako aj z riešenia nedostatkov zistených v hodnotení kódexu Komisia, a dokončí svoj komplexný prístup tým, že do konca roka predloží dve vzájomne sa dopĺňajúce iniciatívy: akčný plán pre európsku demokraciu a balík k digitálnym službám. Ďalej posilnia prácu EÚ v boji proti dezinformáciám a pri prispôsobovaní sa vyvíjajúcim hrozbám a manipuláciám, podporia slobodné a nezávislé médiá, umožnia lepšiu reguláciu digitálneho informačného priestoru a zmodernizujú základné pravidlá pre všetky internetové služby. Do 15. septembra prebieha verejná konzultácia k akčnému plánu a začiatkom tohto týždňa sa skončila konzultácia k balíku digitálnych služieb.

Súvislosti

Zverejnením hodnotenia bol splnený konkrétny bod akčného plánu proti dezinformáciám z decembra 2018, v ktorom bola Komisia poverená vykonaním komplexného hodnotenia kódexu po uplynutí prvých 12 mesiacov jeho fungovania. Online platformy, ktoré podpísali kódex (Google, Facebook, Twitter, Microsoft, Mozilla a od júna 2020 TikTok), sa zaviazali zaviesť politiky zamerané na:

1. obmedzenie prístupu k umiestňovaniu reklamy a hospodárskych stimulov pre aktérov, ktorí šíria dezinformácie online,

2. zvýšenie transparentnosti politickej reklamy označovaním politických inzerátov a poskytovaním archívov takýchto reklám, v ktorých možno vyhľadávať,

3. prijatie opatrení proti tomu, aby nekalí aktéri používali v rámci služieb platforiem manipulačné techniky, ktorých cieľom je umelo zvýšiť šírenie informácií online a umožniť, aby sa niektoré falošné správy stali virálnymi, ako aj zverejňovanie informácií o používaní týchto manipulačných metód danými aktérmi,

4. vytvorenie technologických prvkov, ktoré stavajú do popredia dôveryhodné informácie, aby používatelia mali k dispozícii viac nástrojov na kritické posúdenie obsahu, ku ktorému majú prístup online, a

5. spolupráca s overovateľmi faktov a výskumnou obcou vrátane iniciatív v oblasti mediálnej gramotnosti.

V kódexe sa vyžaduje od signatárov, medzi ktorými sú aj obchodné združenia zastupujúce reklamný priemysel, aby na základe výročných sebahodnotiacich správ podávali správy o plnení svojich záväzkov a spolupracovali s Komisiou pri hodnotení kódexu. V uverejnenom hodnotení boli zohľadnené uvedené výročné sebahodnotiace správy, štúdia vypracovaná nezávislou poradenskou spoločnosťou Valdani, Vicari a Associates, monitorovacia správa skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) a správa Komisie o voľbách v roku 2019.

 

Ďalšie informácie

Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií

Akčný plán proti dezinformáciám z roku 2018

Spoločné oznámenie – Riešenie problému dezinformácií o ochorení COVID-19: aké sú fakty

Boj proti dezinformáciám počas pandémie koronavírusu

Prehľad

Webová stránka EUvsDisinfo – https://euvsdisinfo.eu/think-before-you-share/

Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií

Čítať ďalej...

Komisia prijíma návrh, ktorým sa zrealizuje dohoda o clách medzi EÚ a USA

Európska komisia uverejnila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré prinesie zrušenie ciel na určitý tovar dovážaný do EÚ. Spojené štáty opätujú tento krok a znížia clá na určité výrobky vyvážané z EÚ na americký trh. Naplní sa tak dohoda, ktorú Únia a USA oznámili 21. augusta 2020. Vďaka týmto colnými úľavám sa zväčší prístup na trh EÚ a USA ročne približne o 200 miliónov eur.

Výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis uviedol: „Obchod s tovarom a službami medzi Úniou a Spojenými štátmi predstavuje ročne 1,3 bilióna eur a naše hospodárske partnerstvo je tak najvýznamnejšie na svete. Táto dohoda je pre obe strany skutočne výhodná a pomôže naše partnerstvo ešte viac utužiť. Obojstranné zníženie ciel zabezpečí našim vývozcom lepší prístup na partnerský trh a zníži náklady na dovážaný tovar. V čase hospodárskej krízy vyvolanej koronavírusom sú oba tieto aspekty nanajvýš dôležité. V Únii vnímame túto dohodu ako významný krok k zlepšeniu našich vzťahov a urovnaniu nevyriešených sporov. Aj naďalej sa nesmierne usilujeme prehĺbiť transatlantickú spoluprácu vo všetkých možných ohľadoch. Sme totiž pevne presvedčení, že keď Európska únia a Spojené štáty navzájom spolupracujú, šance na dosiahnutie globálnych úspechov pri riešení celosvetových výziev sa zvyšujú.“

Keď sa dohoda schváli na oboch stranách Atlantiku v súlade s príslušnými postupmi, prinesie zníženie amerických ciel uvalených na dovoz z EÚ v hodnote zhruba 160 miliónov USD ročne. Profitovať z toho budú niektoré hotové jedlá, výrobky z krištáľového skla, povrchové prípravky, práškové výmetné výbušniny, zapaľovače cigariet a ich časti a súčasti. EÚ zase odstráni clá na dovoz amerických živých a mrazených homárov a výrobkov z nich. Vývoz týchto výrobkov z USA do EÚ dosahuje hodnotu približne 111 miliónov USD.

Obe strany odstránia uvedené clá na základe doložky najvyšších výhod, t. j. pre všetkých partnerov v súlade s platnými multilaterálnymi záväzkami. Opatrenia sa budú uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. augusta 2020.

Ďalšie informácie:

Návrh (príloha)

Čítať ďalej...

Riešenie znečisťovania a zmeny klímy v Európe znamená zlepšenie zdravia a dobré životné podmienky, najmä pre tých najzraniteľnejších

Znečistenie ovzdušia a hluk, vplyv klimatickej zmeny, ako sú vlny horúčav, a vystavenie nebezpečným chemickým látkam, sú príčinou zlého zdravotného stavu v Európe. Podľa rozsiahleho posúdenia zdravia a životného prostredia, ktoré vydala Európska environmentálna agentúra (EEA), zlá kvalita životného prostredia prispieva k 13 % úmrtnosti. 

Zlepšenie zdravia a životných podmienok obyvateľov Európy je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, pričom aktuálne sa pozornosť zameriava na riešenie pandémie COVID-19. Pandémia je jasným príkladom komplexných prepojení medzi životným prostredím, sociálnymi systémami a zdravím.

Podľa správy EEA „Zdravé prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a dobré životné podmienky v Európe“ sa významná časť bremena chorôb v Európe naďalej pripisuje environmentálnemu znečisteniu v dôsledku ľudskej činnosti. V správe, ktorá vo veľkej miere čerpá z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie o príčinách úmrtnosti a ochorení, sa zdôrazňuje, ako kvalita životného prostredia v Európe centrálnym spôsobom ovplyvňuje naše zdravie a dobré životné podmienky. Správa poukazuje aj nato, ako sociálna deprivácia, nezdravé správanie a demografický posun v Európe ovplyvňujú environmentálne zdravie, pričom najviac sú zasiahnuté najzraniteľnejšie osoby.

„Existuje jasné prepojenie medzi stavom životného prostredia a zdravím obyvateľstva. Všetci musíme pochopiť, že starostlivosťou o našu planétu nechránime len ekosystémy, ale aj život, predovšetkým tých najzraniteľnejších. Európska únia je oddaná tomuto prístupu a s novou stratégiou biodiverzity, akčným plánom pre obehové hospodárstvo a inými pripravovanými iniciatívami sme na ceste k vybudovaniu odolnejšej a zdravšej Európy pre občanov Európy i mimo nej,“ uviedol Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo.

„Ochorenie COVID-19 je len ďalšou výstrahou, ktorá dôrazne poukazuje na vzťah medzi ekosystémami a zdravím obyvateľstva a na potrebu čeliť skutočnosti, že spôsob nášho života, konzumného správania a výroby je škodlivý pre podnebie a negatívne vplýva na naše zdravie. Od našej stratégie Z farmy na stôl zameranej na udržateľné a zdravé potraviny až po európsky plán na boj proti rakovine do budúcnosti sme sa pevne zaviazali chrániť zdravie našich občanov aj našu planétu,“ uviedla Stella Kyriakides, komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín.

„Hoci sme svedkami zlepšení v oblasti životného prostredia v Európe a jasného zamerania na zelenú dohodu o udržateľnej budúcnosti, v správe sa naznačuje, že na ochranu najzraniteľnejších v našej spoločnosti sa vyžadujú jednoznačné opatrenia, pretože chudobu často sprevádza život v zlých životných podmienkach a zlé zdravie. Riešenie týchto súvislostí musí byť súčasťou integrovaného prístupu smerom k inkluzívnejšej a udržateľnejšej Európe,“ uviedol Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA.

Kľúčové zistenia

  • Znečistenie ovzdušia zostáva hlavnou environmentálnou hrozbou pre zdravie v Európe s viac ako 400 000 predčasnými úmrtiami v EÚ každý rok spôsobenými znečistením ovzdušia. Hluk je na druhom mieste, prispieva k 12 000 predčasným úmrtiam, ďalej nasledujú vplyvy zmeny klímy, predovšetkým vlny horúčav.
  • Environmentálna záťaž a zmena klímy sa v rámci Európy líšia, pričom existujú jasné rozdiely medzi krajinami na východe a západe Európy. Najvyššia úmrtnosť medzi krajinami (27 %) sa pripisuje životnému prostrediu Bosny a Hercegoviny a najnižšia Islandu a Nórsku (9 %).
  • Sociálne znevýhodnené spoločenské vrstvy zvyčajne bojujú s trojnásobným zaťažením, a to s chudobou, zlou kvalitou životného prostredia a zlým zdravotným stavom. Chudobnejšie vrstvy sú často vystavené vyššej úrovni znečistenia a hluku aj vyšším teplotám, pričom existujúce ochorenia zvyšujú zraniteľnosť voči vplyvom prostredia ohrozujúcim zdravie. Na zlepšenie životných podmienok pre tých najzraniteľnejších v Európe sú potrebné cielené opatrenia.
  • Ľudia sú súbežne vystavení viacerým rizikovým faktorom, ako je znečistenie ovzdušia a vody, hluk a chemikálie, ktorých vplyv sa môže kombinovať a zintenzívniť negatívne dôsledky na zdravie. Európske mestá sú obzvlášť zraniteľné voči týmto viacnásobným hrozbám, pričom ponúkajú menej zelených a modrých plôch.
  • Prebiehajúci výskum skúma prepojenia medzi súčasnou pandémiou COVID-19 a environmentálnymi faktormi. Predpokladá sa, že vírus, ktorý spôsobil ochorenie COVID-19, „preskočil“ zo zvierat na ľudí ako neočakávaný dôsledok tlaku, ktorý zvýšená spotreba vytvára na naše prírodné systémy. Pokiaľ ide o vplyv ochorenia COVID-19 na spoločenstvá, prvé dôkazy naznačujú, že znečistenie vzduchu a chudoba môžu byť spojené s vyššou úmrtnosťou. Podľa prvotného posúdenia v správe sa na objasnenie týchto vzťahov vyžaduje ďalší výskum.

Lepšia integrácia politík, viac zelených a modrých plôch sú kľúčom k riešeniu

V správe sa zdôrazňuje, že na boj s environmentálnymi rizikami, na ochranu najzraniteľnejších a na úplné pochopenie výhod, ktoré príroda ponúka na podporu zdravia a dobrých životných podmienok, je potrebný integrovaný prístup k politikám v oblasti životného prostredia a zdravia.

Zdravá príroda je kľúčovým mechanizmom pri zabezpečovaní verejného zdravia, obmedzovaní ochorení a podpore dobrého zdravia a dobrých životných podmienok. Ekologické riešenia poskytujú trojnásobné víťazstvo pre zdravie, spoločnosť a životné prostredie. Kvalitné zelené a modré plochy v mestských oblastiach podporujú zdravie a dobré životné podmienky, poskytujú miesto na fyzickú aktivitu, relaxáciu a sociálnu integráciu a veľké výhody pre ekonomicky znevýhodnené spoločenské vrstvy. Zelené a modré plochy ochladzujú mestá počas vĺn horúčav, zmierňujú povodne, znižujú hluk a podporujú mestskú biodiverzitu. Počas pandémie COVID-19 sa opakovane poukazovalo na výhody, ktoré pre duševné zdravie a životné podmienky predstavuje prístup k zeleným a modrým plochám predovšetkým v mestských oblastiach.

Európska zelená dohoda predstavuje dôležitú zmenu nastavenia smerovania európskeho politického programu v EÚ a stanovuje udržateľnú a inkluzívnu stratégiu na zlepšenie zdravia a kvality života ľudí a starostlivosti o prírodu, pričom sa myslí na všetkých.

Čítať ďalej...

Integrácia migrantov a utečencov do trhu práce: Komisia a sociálni a hospodárski partneri obnovili spoluprácu

Komisia, odborové zväzy, obchodné komory a organizácie zamestnávateľov obnovujú vzájomnú spoluprácu s cieľom posilniť integráciu migrantov a utečencov do trhu práce. V spoločnom vyhlásení, ktoré bolo nedávno uverejnené, sa zdôrazňujú oblasti, na ktoré sa treba zamerať v budúcnosti, pričom sa v ňom vyjadruje záujem o ďalšiu spoluprácu v oblasti migrácie pracovnej sily v rámci európskeho partnerstva pre integráciu, ktoré sa začalo v roku 2017. Signatári opätovne potvrdzujú význam prístupu viacerých zainteresovaných strán pre včasnú integráciu do trhu práce, z ktorej majú prospech tak utečenci, ako aj hospodárstvo a spoločnosť ako celok.

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit povedal: „Európsky pilier sociálnych práv nerozlišuje, odkiaľ ľudia pochádzajú. Bez ohľadu na rod, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu má každý právo na rovnaké zaobchádzanie a príležitosti, pokiaľ ide o zamestnanie. Pomoc utečencom pri začleňovaní do trhu práce prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a prístupu ku kvalitným pracovným miestam je rozhodujúca pre ich dôstojnosť a je mimoriadne dôležitá pre sociálnu súdržnosť Európy.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová povedala: „Vďaka lepšiemu využívaniu zručností a potenciálu utečencov a migrantov sa naše trhy práce stávajú inkluzívnejšími a prispievajú k prosperite a súdržnosti európskej spoločnosti. Posledné mesiace ukázali, že migrujúci pracovníci a podnikatelia majú zručnosti a talenty, ktoré prispievajú k oživeniu európskeho hospodárstva. Dnes obnovujeme náš záväzok podporovať organizácie zamestnávateľov, odborové zväzy a obchodné komory v ich angažovanosti smerom k utečencom a sme otvorení ďalšiemu rozširovaniu našej spolupráce, napríklad v oblasti migrácie pracovnej sily.“

Od vzniku európskeho partnerstva pre integráciu pred tromi rokmi Komisia financovala projekty na podporu integrácie utečencov do trhu práce realizované organizáciami sociálnych a hospodárskych partnerov. Príklady zahŕňajú projekt Labour-INT, ktorý podporuje integráciu utečencov od príchodu na pracovisko prostredníctvom posudzovania zručností, odbornej prípravy a umiestňovania do zamestnania v Taliansku, Nemecku a Belgicku; alebo Európsky akčný program pre integráciu utečencov pôsobiaci v Bulharsku, Grécku, Taliansku a Španielsku. Sociálni a hospodárski partneri takisto zaviedli iniciatívy v 20 členských štátoch, ako napríklad platforma fachkraeftepotenzial, ktorú spustila Rakúska spolková hospodárska komora s cieľom poskytovať informácie spoločnostiam, ktoré chcú prijímať utečencov.

Na základe týchto úspechov sa signatári dohodli, že budúce úsilie zamerajú na 3 oblasti: prepojenie zainteresovaných strán v rámci celého hospodárstva a spoločnosti v záujme integrácie do trhu práce; podporu podnikania a uľahčenie identifikácie, posudzovania a potvrdzovania zručností.

Komisia a sociálni a hospodárski partneri sa zároveň zamerajú na preskúmanie toho, ako rozšíriť vzájomný dialóg a budúcu spoluprácu na oblasť migrácie za prácou v súlade s cieľmi nového programu v oblasti zručností pre Európu a nadchádzajúceho nového paktu o migrácii a azyle. Toto úsilie by sa mohlo zamerať na to, ako zlepšiť spôsoby migrácie pracovnej sily tak, aby sa uspokojili meniace sa potreby Európy.

Súvislosti

Prostredníctvom Európskeho partnerstva pre integráciu podpísaného 20. decembra 2017 Komisia a sociálni a hospodárski partneri spojili svoje sily v záujme podpory integrácie utečencov do trhu práce. Cieľom partnerstva je zlepšiť včasnú integráciu utečencov do trhu práce, zabezpečiť, aby integrácia bola prínosom pre utečencov, ako aj pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok, a podporiť prístup spočívajúci v zapojení viacerých zainteresovaných strán (verejných orgánov, služieb zamestnanosti, sociálnych a hospodárskych partnerov, obchodných organizácií, obchodných a priemyselných komôr, komôr kvalifikovaných remeselníkov, podnikov a pracovníkov, zamestnávateľov vo verejných službách, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy a organizácií občianskej spoločnosti).

Viac informácií

Spoločné vyhlásenie

Európske partnerstvo pre integráciu – webové sídlo Komisie

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Komisia pripravuje nové iniciatívy na podporu odvetvia ekologického poľnohospodárstva

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o svojom budúcom akčnom pláne pre ekologické poľnohospodárstvo. Toto odvetvie bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní ambícií európskej zelenej dohody a cieľov stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity. Prioritou Komisie je zabezpečiť, aby odvetvie ekologického poľnohospodárstva malo zavedené správne nástroje, ako aj dobre fungujúci a konsenzuálny právny rámec, ktorý je kľúčom k dosiahnutiu cieľa 25 % poľnohospodárskej pôdy určenej na ekologické poľnohospodárstvo. Nové nariadenie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe síce poskytuje pevný základ, ale rovnako odolné musia byť aj sekundárne právne predpisy, ktoré sa ešte len majú prijať. Komisia preto na žiadosť členských štátov, Európskeho parlamentu, tretích krajín a iných zainteresovaných strán zároveň navrhla odložiť nadobudnutie účinnosti nových právnych predpisov o ekologickej poľnohospodárskej výrobe o rok, teda namiesto 1. januára 2021 na 1. januára 2022.

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti uviedol: „V stratégii ,z farmy na stôl‘ a stratégii biodiverzity sa vytyčujú ambiciózne ciele, aby odvetvie poľnohospodárstva bolo pripravené na zelenú dohodu. Ekologické poľnohospodárstvo bude kľúčovým spojencom pri prechode smerom k udržateľnejšiemu potravinovému systému a lepšej ochrane našej biodiverzity. Komisia bude podporovať toto odvetvie pri dosahovaní cieľa 25 % poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve do roku 2030 pomocou vhodného politického a právneho rámca.“

Budúci akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorý sa má prijať začiatkom roka 2021, bude dôležitým nástrojom sprevádzajúcim budúci rast tohto odvetvia. Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia biodiverzity z dielne Komisie zahŕňajú cieľ, aby sa do roku 2030 až 25 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovalo v rámci ekologického poľnohospodárstva. V záujme tejto ambície Európska komisia zavádza a využíva kľúčové nástroje:

  • akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorý bude nápomocný pri podpore tohto odvetvia, a to tak na úrovni dopytu, ako aj ponuky. Bude rozdelený do troch kľúčových oblastí: stimulovanie dopytu po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby pri súčasnom zachovaní dôvery spotrebiteľov; podpora rozširovania plochy, na ktorej sa uplatňuje ekologické poľnohospodárstvo v EÚ; posilnenie úlohy ekologickej výroby v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity vrátane udržateľného riadenia zdrojov. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať spätnú väzbu k návrhu plánu od občanov, vnútroštátnych orgánov a príslušných zainteresovaných strán. Dotazník bude prístupný online 12 týždňov, teda do 27. novembra,
  • nové právne predpisy o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktoré budú odrážať meniaci sa charakter tohto rýchlo rastúceho odvetvia. Cieľom nových pravidiel je zaručiť poľnohospodárom spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň predchádzať podvodom a zachovať dôveru spotrebiteľov. V záujme hladkého prechodu medzi súčasnými a budúcimi právnymi predpismi a toho, aby priemysel a členské štáty boli plne pripravené vykonávať nové pravidlá, navrhla Komisia odložiť nadobudnutie účinnosti o jeden rok. O odklad pôvodne požiadali členské štáty, Európsky parlament, tretie krajiny a ďalšie zainteresované strany z dôvodu zložitosti a významu pripravovaných sekundárnych právnych predpisov. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa práca na nich spomalila. Odklad poskytne dostatočný čas na potrebné rozsiahle konzultácie a legislatívnu kontrolu,
  • politika EÚ na podporu agropotravinárstva, ktorá podporuje európsky poľnohospodársky sektor tým, že propaguje jeho kvalitu na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Komisia plánuje na ekologické poľnohospodárstvo v rámci propagačnej politiky vyčleniť na rok 2021 osobitný rozpočet vo výške 40 miliónov eur. Z tohto rozpočtu sa budú spolufinancovať propagačné akcie a informačné kampane o odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ. Ich cieľom bude zvyšovať povedomie o jeho kvalitách a dôraz na stimuláciu dopytu.

Okrem týchto kľúčových nástrojov ďalší rozvoj ekologického poľnohospodárstva v EÚ bude naďalej podporovať aj súčasná a budúca spoločná poľnohospodárska politika. Napríklad opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka ponúkajú podporu poľnohospodárom, ktorí chcú prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, prípadne zachovať tento typ poľnohospodárstva.

Súvislosti

Ekologické poľnohospodárstvo sa zameriava na výrobu potravín s použitím prírodných látok a procesov, čo vedie k poľnohospodárskej metóde s obmedzeným vplyvom na životné prostredie. Podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov pochádzajúcich z poľnohospodárskych podnikov, zlepšenie biologických cyklov v rámci poľnohospodárskeho systému, ochranu biodiverzity, zachovanie regionálnej ekologickej rovnováhy, udržiavanie a zvýšenie úrodnosti pôdy či zodpovedné využívanie vody a náležitú starostlivosť o vodu. Pravidlá ekologického poľnohospodárstva okrem toho zvyšujú štandard životných podmienok zvierat a od poľnohospodárov vyžadujú dodržiavanie špecifických behaviorálnych potrieb zvierat.

Komisia 20. mája 2020 prijala stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu biodiverzity. V súlade s európskou zelenou dohodou sú v nich navrhnuté ambiciózne opatrenia a záväzky EÚ, ktorých cieľom je zastaviť stratu biodiverzity v Európe a v celom svete a pretransformovať naše potravinové systémy na globálny etalón konkurencieschopnej udržateľnosti, ochrany ľudského zdravia, ako aj zdravia celej planéty a živobytia pre všetkých, ktorí sú zapojení do potravinového hodnotového reťazca.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Stručný prehľad o ekologickom poľnohospodárstve
Budúcnosť ekologického poľnohospodárstva
Stratégia „z farmy na stôl“
Stratégia biodiverzity

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála