Deň rovnosti odmeňovania: spoločné vyhlásenie prvého podpredsedu Komisie Timmermansa a komisárok Thyssenovej a Jourovej

Ženy v Európskej únii stále zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži, čo je len nepatrné zlepšenie oproti 16,2 % z minulého roku. V tomto roku pripadá európsky Deň rovnosti odmeňovania na 4. novembra. V tento deň ženy v porovnaní so svojimi kolegami symbolicky prestanú byť za rovnakú prácu platené.

Prvý podpredseda Frans Timmermans, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová pri tejto príležitosti vyhlásili:

„Ubehlo 60 rokov, odkedy je zásada rovnakej odmeny súčasťou európskych zmlúv, a predsa ženy po celej Európe stále nepociťujú, že by sa zákony zhodovali s realitou ich každodenného života. V porovnaní so svojimi kolegami pracujú európske ženy stále dva mesiace zadarmo a pokrok v tejto oblasti je veľmi pomalý. Hoci sme za posledných päť rokov podnikli určité kroky správnym smerom, je potrebné urobiť toho viac a rýchlejšie. Naši občania od nás očakávajú lepšie výsledky.Deväť z desiatich Európanov – žien a mužov – si myslí, že je neprijateľné, aby boli ženy za rovnakú prácu platené menej ako muži. Vedomosti nám dávajú moc, a tak čím viac zlepšíme transparentnosť v otázke základných príčin rozdielu v odmeňovaní, tým ľahšie sa s ním dokážeme vysporiadať. Transparentnosť odmeňovania je dôležitá, aby sme mohli odhaliť prípady mzdovej diskriminácie a aby si zamestnanci a zákazníci mohli vyvodiť svoje vlastné závery a podniknúť opatrenia. V skutočnosti 64 % Európanov uviedlo, že sú za zverejnenie priemerných miezd podľa druhu práce a rodu vo svojej firme. Transparentnosť odmeňovania spolu s inými riešeniami, ako napr. rovnaké rozdelenie starostlivosti medzi ženami a mužmi, ktoré umožňuje nová smernica EÚ o rodičovskej a opatrovateľskej dovolenke, by nám pomohli vyriešiť základné príčiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Vítame tak oznámenie zvolenej predsedníčky von der Leyenovej, ktorá plánuje počas prvých 100 dní svojho nového mandátu navrhnúť opatrenia na zavedenie povinnej transparentnosti odmeňovania. Musíme pokračovať v boji proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, a to v záujme vyššej efektivity pracovnej sily a spravodlivejšej spoločnosti.“

 

Súvislosti

Faktorov vedúcich k rozdielom v odmeňovaní je niekoľko: ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, v podnikoch čelia tzv. sklenému stropu, pracujú v slabšie platených odvetviach alebo často musia niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu. Jedným zo spôsobov, ako tieto faktory riešiť, je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov. Komisia na tento účel v apríli 2017 predložila návrh, ktorý Európsky parlament a Rada prijali v januári 2019. Rozdiely v odmeňovaní taktiež závisia od rodových stereotypov a diskriminácie. Bez väčšej transparentnosti odmeňovania však nie je možné určiť relatívnu váhu týchto príčin.Počas posledných piatich rokov Junckerovej Komisie boli na úrovni EÚ podniknuté rôzne iniciatívy. Komisia v roku 2014 prijala odporúčanie týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom podpory konkrétnych opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania, medzi ktoré patrí právo na informácie, audity odmeňovania, podávanie správ o mzdách či zahrnutie otázok rovnakej odmeny do kolektívneho vyjednávania. Správa z roku 2017 o vykonávaní tohto odporúčania zistila nedostatočné vykonávanie a účinnosť opatrení.

Komisia v novembri 2017 spustila akčný plán EÚ na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Akčný plán zaujíma celostný prístup a rieši všetky rozličné základné príčiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov vrátane lepšej transparentnosti odmeňovania.Do dnešného dňa boli poskytnuté prostriedky vo výške 14,2 milióna eur na projekty zamerané na boj proti stereotypom, pokiaľ ide o profesijné poradenstvo a voľbu povolania, na ženy v rozhodovacích pozíciách a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, na odstránenie rodových rozdielov počas života a na riešenie rozdielov v zamestnanosti, odmeňovaní a dôchodkoch.Komisia začala v roku 2018 vyhodnocovať opatrenia týkajúce sa rovnakého odmeňovania a momentálne toto hodnotenie finalizuje. Rada EPSCO vo svojich záveroch z júna 2019 vyzýva Európsku komisiu, aby aktívne nadviazala na prebiehajúce hodnotenie.

Komisia od januára do apríla 2019 uskutočnila verejné konzultácie s cieľom získať vstupné informácie od širokej škály zainteresovaných strán o fungovaní a vykonávaní právnych predpisov EÚ o rovnosti odmeňovania. Zhrnutie výsledkov je dostupné na internete. Európska komisia teraz pracuje na hodnotení zásady „rovnakej odmeny“, ktorú akčný plán uvádza ako jeden zo svojich cieľov.Okrem toho dnes Európska komisia vydáva prehľad o vnútroštátnej a európskej judikatúre a osvedčených postupoch, pokiaľ ide o rovnakú odmenu, čo je taktiež cieľom akčného plánu ako súčasť upozorňovania na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a informovania o nich. Tieto informácie poskytujú prehľad o fungovaní rovnakej odmeny, ale taktiež poukazujú na nedostatky pri presadzovaní zásady rovnakej odmeny v praxi.

 

 

Čítať ďalej...

Európania naďalej podporujú medzinárodný rozvoj

Z tohtoročného prieskumu Eurobarometra o rozvojovej spolupráci EÚ vyplýva, že medzi európskymi občanmi existuje rozsiahla zhoda názorov, pokiaľ ide o dôležitosť medzinárodnej spolupráce a rozvoja. Takmer 9 z 10 občanov EÚ uvádza, že rozvojová spolupráca je podľa nich dôležitá na podporu ľudí v rozvojových krajinách, čo len potvrdzuje trend zaznamenaný v posledných rokoch. Vďaka tomuto presvedčeniu je rozvojová spolupráca jednou z najpozitívnejšie vnímaných politík EÚ.


Komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica v tejto súvislosti uviedol: „Veľmi ma teší, že Európania naďalej veľmi intenzívne podporujú rozvojovú spoluprácu Únie a zhodujú sa na kľúčových prioritách, na ktorých v posledných rokoch pracujem: posilniť partnerstvá, napríklad s Afrikou; prehĺbiť náš záväzok vytvárať pracovné miesta; a prilákať viac súkromných investícií. Je to solídny základ na to, aby si Únia zachovala svoju globálnu vedúcu úlohu a riešila významné pretrvávajúce problémy.“


Traja zo štyroch Európanov súhlasia s tým, že EÚ by mala posilniť svoje partnerstvo s Afrikou a zvýšiť finančné investície s cieľom vytvárať pracovné miesta a zabezpečiť udržateľný rozvoj na oboch kontinentoch. Európski občania navyše podporujú úsilie EÚ zamerané na posilnenie súkromných investícií do rozvojovej spolupráce: traja zo štyroch Európanov zastávajú názor, že súkromný sektor by v medzinárodnom rozvoji mal zohrávať významnejšiu úlohu.


Európski občania podporujú prácu zameranú na dosiahnutie spoločného globálneho programu v rámci cieľov udržateľného rozvoja. Keď bola občanom položená otázka týkajúca sa hlavných problémov v oblasti rozvoja, občania za prioritné považovali kľúčové ciele udržateľného rozvoja, a to v tomto poradí: vzdelávanie, mier a bezpečnosť, voda a hygiena, zdravie, potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo, hospodársky rast a zamestnanosť a ľudské práva.


Viac než sedem z desiatich občanov EÚ tvrdí, že finančná pomoc je účinným spôsobom riešenia neregulárnej migrácie, a rovnako veľký podiel oslovených súhlasí s tým, že poskytovanie finančnej pomoci rozvojovým krajinám pomáha znížiť nerovnosti v týchto krajinách. Taký istý počet oslovených Európanov sa domnieva, že poskytovanie finančnej pomoci rozvojovým krajinám je účinným spôsobom posilňovania globálneho vplyvu EÚ.

Čítať ďalej...

Štandardný Eurobarometer – jar 2019: Európania vnímajú stav Európskej únie optimisticky – najlepšie výsledky prieskumu za päť rokov

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva výrazné zlepšenie názoru občanov na Európsku úniu, a to pri všetkých aspektoch od ekonomiky až po stav demokracie. Sú to najlepšie výsledky od prieskumu Eurobarometra vykonaného v júni 2014 pred tým, než Komisia pod vedením Junckera začala svoju činnosť.

Tento najnovší štandardný prieskum Eurobarometra prebehol po voľbách do Európskeho parlamentu od 7. júna do 1. júla 2019 vo všetkých 28 krajinách EÚ a piatich kandidátskych krajinách. Medzi hlavné zistenia patrí rekordne vysoká podpora eura a skutočnosť, že zmena klímy sa dostala na druhé miesto rebríčka najväčších obáv občanov EÚ, hneď po imigrácii.

 

1. Dôvera a optimizmus do budúcnosti na najvyššej úrovni od roku 2014

Dôvera v EÚ je na najvyššej úrovni od roku 2014, a dokonca na vyššej úrovni než dôvera v národné vlády či parlamenty. Miera dôvery v EÚ narástla v 20 členských štátoch, pričom najvyššie hodnoty dosiahla v Litve (72 %), Dánsku (68 %) a Estónsku (60 %). Okrem toho vyše polovica respondentov potvrdila „sklon dôverovať“ Únii: v Luxembursku 59 %, Fínsku 58 %, Portugalsku 57 %, na Malte a vo Švédsku 56 %, v Bulharsku a Maďarsku 55 %, v Írsku, Poľsku, Holandsku a na Cypre 54 %, v Rumunsku a Rakúsku 52 % a v Lotyšsku a Belgicku 51 %.

Od posledného štandardného prieskumu Eurobarometra na jeseň 2018 podiel respondentov s pozitívnou mienkou o EÚ (vtedy 45 %) narástol v 23 členských štátoch EÚ, najviac na Cypre (47 %, +11), v Maďarsku (52 %, +9), Grécku (33 %, +8), Rumunsku (60 %, +8) a Portugalsku (60 %, +7). Od jesene 2018 sa zaznamenal nárast o dva percentuálne body (+10 od jari 2014), čím táto kategória dosiahla najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. 37 % respondentov (+1 v porovnaní so stavom na jeseň 2018) má neutrálny pohľad na EÚ a menej než pätina respondentov vníma EÚ negatívne (17 %, -3), čo je najnižší počet za posledných 10 rokov.

Väčšina Európanov hľadí na budúcnosť EÚ s optimizmom (61 %, +3 percentuálne body), len 34 % (-3) s pesimizmom. Miera optimizmu je najvyššia v Írsku (85 %), Dánsku (79 %), Litve (76 %) a Poľsku (74 %). Na opačnom konci štatistiky je optimizmus opatrnejší v Spojenom kráľovstve (47 % oproti 46 %) a vo Francúzsku (50 % oproti 45 %).

55 % Európanov vyjadrilo svoju spokojnosť so spôsobom, ako v EÚ funguje demokracia, čo je najvyšší počet od jesene 2004 (+5 percentuálnych bodov od jesene 2018 a +11 od jari 2014). Počet respondentov „nespokojných“ s týmto hľadiskom klesol o päť percentuálnych bodov na 36 %.

Väčšina Európanov súhlasí s výrokom, že „ich hlas má váhu v EÚ“. Priemer EÚ28 dosiahol 56 % (+7 percentuálnych bodov od jesene 2018, +11 percentuálnych bodov od jari 2018, +14 od jari 2014), pričom najvyšší počet sa zaznamenal vo Švédsku (86 %), Dánsku (81 %) a Holandsku (76 %).

 

2. Rekordne vysoká podpora eura

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura dosiahla nový rekord: vyše tri štvrtiny respondentov (76 %, +1 percentuálny bod; +9 od jari 2014) v eurozóne sú zástancami jednotnej meny EÚ. Za EÚ ako celok sa priazeň voči euru drží na 62 %.

Prevláda pozitívny názor na situáciu národných ekonomík (49 % respondentov situáciu považuje za dobrú, 47 % ju považuje za zlú). Väčšina respondentov v 17 členských štátoch EÚ (16 na jar 2018) uvádza, že vnútroštátna hospodárska situácia je dobrá.Krajinami s najvyššou mierou spokojnosti sú Luxembursko (94 %), Dánsko (91 %) a Holandsko (90 %). Najnižší podiel pozitívnych názorov sa zaznamenal v Grécku (7 %), Chorvátsku a Bulharsku (obe krajiny 20 %), Taliansku (22 %), Španielsku (26 %) a Francúzsku (29 %).

 

3. Hlavnými vymoženosťami EÚ sú občianstvo EÚ a voľný pohyb

Vo všetkých 28 členských štátoch vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 % (+2 percentuálne body od jesene 2018), na vnútroštátnej úrovni sa rozpätie pohybuje od 93 % v Luxembursku, 88 % Nemecku, 87 % Španielsku po 57 % v Grécku a Taliansku a 52 % v Bulharsku.

Prevažná väčšina občanov Únie podporuje „voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ“ (81 %, -2 percentuálne body od jesene 2018). V každom členskom štáte EÚ tento názor zastávajú vyše dve tretiny respondentov (na škále od 94 % v Litve po 68 % v Taliansku a Spojenom kráľovstve).

 

4. Hlavné obavy na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni: do popredia sa dostáva zmena klímy a životné prostredie

Najväčšou obavou na úrovni EÚ zostáva imigrácia: tento názor vyslovilo 34 % respondentov. Zaznamenal sa však výrazný pokles, a to -6 percentuálnych bodov od jesene 2018. Zmena klímy, ktorá na jeseň 2018 bola ešte na piatej priečke, teraz figuruje ako druhá najväčšia obava (výrazný nárast: +6 od jesene 2018). Rovnaký počet respondentov vyjadril obavu z troch aspektov: hospodárskej situácie (18 %, nezmenený podiel), stav verejných financií členských štátov (18 %, -1) a terorizmus (18 %, -2). Za nimi nasleduje životné prostredie – ktoré ako hlavnú obavu vníma 13 % respondentov (čo je nárast o štyri percentuálne body).

Nezamestnanosť, ktorá je na úrovni EÚ teraz na siedmom mieste (12 %), zostáva hlavnou obavou na vnútroštátnej úrovni (21 %, -2 percentuálne body), a to spolu s rastúcimi cenami/infláciou/nákladmi na život (21 %, nezmenené) a zdravím a sociálnym zabezpečením (21 %, +1). Životné prostredie, otázky klímy a energetiky sú v tesnom závese, pričom zaznamenali výrazný nárast počtu ohlasov respondentov (20 %, +6). Imigráciu ako hlavnú obavu uviedlo 17 % respondentov (-4 percentuálne body od jesene 2018 a -19 od jesene 2015), čím po prvý raz od jari 2014 nefiguruje medzi tromi najvážnejšími obavami na vnútroštátnej úrovni. Na šiestom mieste je hospodárska situácia (16 %, +1).

Súvislosti

„Štandardný Eurobarometer – jar 2019“ (EB 91) prebehol v podobe osobných rozhovorov od 7. júna do 1. júla 2019 vo všetkých 28 členských štátoch EÚ a v kandidátskych krajinách. Od 7. do 25. júna 2019 sa v 28 členských štátoch EÚ viedlo 27 464 osobných rozhovorov.

 

Čítať ďalej...

Hospodárska prognóza z leta 2019: rast poznačený vonkajšími faktormi

Rok 2019 bude pre európske hospodárstvo už 7. rokom nepretržitého rastu, pričom porastú hospodárstva všetkých členských štátov. Rast v eurozóne bol v prvom štvrťroku tohto roku silnejší, než sa očakávalo, a to vďaka viacerým dočasným faktorom (mierna zima či oživenie predaja automobilov). K rastu prispeli aj opatrenia fiškálnej politiky, ktoré zvýšili disponibilný príjem domácností vo viacerých členských štátoch. Krátkodobé vyhliadky pre európske hospodárstvo sú však poznačené vonkajšími faktormi. Prognóza rastu HDP eurozóny v roku 2019 zostáva nezmenená na úrovni 1,2 %, zatiaľ čo prognóza na rok 2020 sa mierne znížila na úroveň 1,4 %. Prognóza HDP pre EÚ zostáva nezmenená na úrovni 1,4 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020. Predpokladá sa, že rast HDP bude v roku 2020 vyšší, čiastočne v dôsledku vyššieho počtu pracovných dní. Hospodársky rast v Európe je naďalej poháňaný domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností, k čomu prispieva pretrvávajúci silný trh práce. HDP má podľa prognózy v tomto aj budúcom roku rásť vo všetkých členských štátoch EÚ, no rast bude výrazne silnejší v niektorých oblastiach (napr. v strednej a východnej Európe, na Malte a v Írsku) v porovnaní s inými (napr. Taliansko, Nemecko).

Prognózy celkovej inflácie v eurozóne a EÚ sa v tomto a budúcom roku znížili o 0,1 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku nižších cien ropy a mierne slabšieho hospodárskeho výhľadu. Inflácia v eurozóne dosiahne podľa aktuálnych prognóz priemernú úroveň 1,3 % v roku 2019 aj v roku 2020, zatiaľ čo v EÚ má dosiahnuť v priemere 1,5 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020.

Hospodársky rast Slovenska zostáva naďalej silný, ale predpokladá sa jeho zmienenie z 4,1 % v roku 2018 na 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020.

Riziká pre globálny hospodársky výhľad sú naďalej výrazne previazané a sú prevažne negatívne - prehĺbená hospodárska konfrontácia medzi USA a Čínou spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnou politikou USA, napätie na Blízkom východe okrem toho zvyšuje potenciál výrazného nárastu cien ropy, na domácej pôde zostáva hlavným zdrojom neistoty brexit.

Čítať ďalej...

Finále vedomostnej súťaže „Mladý Európan 2019"

13. júna sa v Košiciach uskutočnilo finále 14. ročníka vedomostnej súťaže "Mladý Európan", ako aj finále súťaže Mladý digitálny Európan. Víťazi si hodnotné ceny v podobe študijno-informačnej návštevy inštitúcií Európskej únie v Bruseli, či tabletov a iných zaujímavých cien prevzali od vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika.

„Súťaž sa odohrávala v Košiciach pri týchto mimoriadne vysokých teplotách, takže môžeme povedať, že tu bolo dosť horúco. Medzi mladými ľuďmi, ktorí sa jej zúčastnili, však panovala výborná atmosféra a boli veľmi dobre pripravení. Ja osobne mám z celého priebehu súťaže a celkovej atmosféry radosť. Veľmi ma teší, že na Slovensku existuje súťaž Mladý Európan, pretože je svojim spôsobom unikátna. Za 15 rokov členstva Slovenska v EÚ je to už 14. ročník, čo je dôkazom, že aj medzi mladými ľuďmi je veľká skupina tých, ktorí majú záujem o informácie o EÚ v tom najširšom zmysle a nie len o tie základné, a snažia sa o Únii vedieť čo najviac – a na to nie sme príliš zvyknutí. Toto sa dnes jednoznačne ukázalo na súťaži Mladý Európan aj na súťaži Mladý digitálny Európan, takže mám z toho veľkú radosť a teším sa na ďalšie ročníky", povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

Vo finále Mladého Európana sa stretlo 13 súťažných družstiev – víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach  z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín. 

Tohtoroční víťazi Mladého Európana:

  1. miesto: Súkromné gymnázium Bardejov
  2. 2. miesto: Gymnázium Párovská, Nitra
  3. 3. miesto: Gymnázium Grösslingová, Bratislava

 

 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála