Komisia vydáva usmernenia o ochrane kritických európskych aktív a technológií v súčasnej kríze

Európska komisia vydala usmernenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dôsledný celoeurópsky prístup k preverovaniu zahraničných investícií v čase krízy v oblasti verejného zdravia a súvisiacej hospodárskej zraniteľnosti. Cieľom je chrániť spoločnosti a kritické aktíva EÚ, najmä v oblastiach ako zdravotníctvo, lekársky výskum, biotechnológie a infraštruktúry, ktoré sú bytostne dôležité pre našu bezpečnosť a verejný poriadok, a to bez narušenia všeobecnej otvorenosti EÚ voči zahraničným investíciám.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Ak chceme, aby sa z tejto krízy Európa vynorila taká silná, aká bola v čase jej nástupu, musíme okamžite prijať preventívne opatrenia. Podobne, ako v každej kríze, keď sa naše priemyselné a podnikové aktíva môžu dostať do problémov, musíme chrániť našu bezpečnosť a hospodársku suverenitu. V rámci európskeho i vnútroštátneho práva máme k dispozícii nástroje, ktoré nám umožnia riešiť túto situáciu, a preto chcem apelovať na členské štáty, aby tieto nástroje v plnej miere využili. EÚ je pre priame zahraničné investície otvoreným trhom a zostane ním aj v budúcnosti. No táto otvorenosť nie je bezpodmienečná.“ 

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti dodal: „V súčasnosti zažívame bezprecedentnú krízu v oblasti verejného zdravia, ktorá bude mať nepredstaviteľné následky pre európske hospodárstvo. My v EÚ sme a chceme naďalej zostať otvorení voči zahraničným investíciám. Za súčasných okolností však musia túto otvorenosť sprevádzať aj primerané kontrolné mechanizmy. Musíme vedieť, kto investuje a za akým účelom. EÚ a jej členské štáty na to majú vhodné právne nástroje. Dnes uverejnené usmernenia sú výzvou pre členské štáty, aby tieto nástroje využívali v plnom rozsahu, a prinášajú jednoznačné informácie o tom, ako uplatňovať rámec na preverovanie investícií, aby sa zabránilo odpredaju strategických aktív EÚ za súčasnej krízy.“ 

Na základe existujúcich pravidiel EÚ sú členské štáty oprávnené preverovať priame zahraničné investície (PZI) pochádzajúce z krajín mimo EÚ z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Ochrana verejného zdravia sa považuje za naliehavý dôvod vo všeobecnom záujme. V dôsledku toho môžu členské štáty uložiť zmierňujúce opatrenia (napríklad záväzky súvisiace s dodávkami s cieľom splniť nevyhnutné potreby na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov) alebo zabrániť zahraničnému investorovi v tom, aby nadobudol určitú spoločnosť alebo aby nad ňou získal kontrolu. Vnútroštátne mechanizmy preverovania PZI sú v súčasnosti zavedené v 14 členských štátoch. Keďže nariadenie EÚ o preverovaní zahraničných investícií je od minulého roka účinné, EÚ je náležite vybavená na to, aby koordinovala kontrolu zahraničných akvizícií uskutočňovanú na úrovni jednotlivých členských štátov.

Vo vydaných usmerneniach Komisia apeluje na členské štáty, ktoré už majú zavedené existujúce mechanizmy preverovania investícií, aby v plnej miere využili nástroje, ktoré majú k dispozícii na základe práva EÚ i vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť tokom kapitálu z krajín mimo EÚ, ktoré by mohli oslabiť bezpečnosť Európy alebo verejný poriadok v nej.

Komisia zároveň vyzýva zostávajúce členské štáty, aby zriadili plnohodnotný mechanizmus preverovania investícií a kým sa tak stane, aby zvážili všetky možnosti dostupné v súlade s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami, s cieľom riešiť potenciálne prípady, keď by nadobudnutie alebo získanie kontroly zahraničným investorom nad určitými podnikmi, infraštruktúrami alebo technológiami viedlo k riziku, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ.

Komisia zároveň vyzýva členské štáty k vzájomnej spolupráci, pretože sa môžu vyskytnúť prípady preverovania PZI, v ktorých by zahraničné investície mohli mať vplyv na celý jednotný trh EÚ. Zahraničné akvizície, ku ktorým aktuálne dochádza, už teraz patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o preverovaní priamych zahraničných investícií a mohli by sa preskúmať v rámci mechanizmu spolupráce zavedeného na základe nariadenia, ktorý bude plne funkčný od októbra 2020.

Pokiaľ ide o pohyb kapitálu, v usmerneniach sa zároveň pripomína, za akých špecifických okolností môže dôjsť k obmedzeniam v oblasti voľného pohybu kapitálu, a to najmä z tretích krajín a v súvislosti s nadobúdaním majetkových podielov.

Komisia bude zároveň pozorne sledovať vývoj v tejto oblasti a je pripravená prediskutovať a zabezpečiť koordináciu akejkoľvek zahraničnej investície s rozsiahlejším európskym vplyvom. Ochrana strategických aktív EÚ bude zároveň predmetom diskusie medzi predsedníčkou von der Leyenovou a lídrami krajín EÚ na zajtrajšej videokonferencii Európskej rady.

Súvislosti

Nariadenie EÚ o preverovaní priamych zahraničných investícií bolo prijaté v marci 2019. Po prvýkrát sa ním zavádza mechanizmus na úrovni EÚ na koordináciu preverovania zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok Únie a jej členských štátov. Tento mechanizmus je založený na povinnosti členských štátov a Komisie vzájomne si vymieňať informácie, ako aj na tom, aby sa Komisia a členské štáty mohli ku konkrétnym transakciám vyjadrovať a pripomienkovať ich. Mechanizmus sa začne uplatňovať 11. októbra 2020. Komisia a členské štáty už spolupracujú s cieľom prispôsobiť vnútroštátne mechanizmy preverovania investícií a zabezpečiť úplné a rýchle vykonanie nariadenia na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov.

Čítať ďalej...

COVID-19: Komisia zriaďuje európsky tím vedcov na posilnenie koordinácie a zdravotných protiopatrení v EÚ

Európska komisia zriadila poradný výbor pre pandémiu COVID-19 zložený z epidemiológov a virológov z rôznych členských štátov, aby vypracoval usmernenia EÚ týkajúce sa vedeckých opatrení a koordinovaných opatrení manažmentu rizík. Výboru vytvorenému na základe mandátu členských štátov EÚ predsedá predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a spolupredsedá komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Vítam vytvorenie tohto urgentne zriadeného poradného výboru. Za týchto výnimočných okolností je mimoriadne dôležité zachovať na úrovni EÚ koordinovanosť a pri prijímaní rozhodnutí vždy zohľadňovať vedecké odporúčania. Ďakujem odborníkom, ktorí v takom krátkom čase súhlasili so zapojením sa do úsilia prispieť k čo najväčšiemu zefektívneniu všetkých zdravotných opatrení v EÚ. Spoločné opatrenia a solidarita sú najlepším postupom ako zabrániť šíreniu vírusu.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Spoločne s našimi odborníkmi na verejné zdravie, praktickí lekári, epidemiológovia a virológovia stoja na čele boja proti šíreniu pandémie COVID-19. Ak chceme tento boj vyhrať, čas a veda rozhodnú o našom víťazstve. Poradný výbor zohrá dôležitú úlohu pre zdravotné opatrenia proti pandémii Únie. Jeho práca bude dopĺňať a zúročovať prácu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).“

Poradný výbor bude Komisii poskytovať poradenstvo v týchto oblastiach:

  • formulovanie protiopatrení, ktoré sa majú adresovať všetkým členským štátom v súlade s rôznymi štádiami epidémie v EÚ ako celku a pri zohľadnení konkrétnych okolností jednotlivých členských štátov,
  • identifikácia a zmiernenie závažných medzier, nezrovnalostí alebo nedostatkov v opatreniach, ktoré sa na obmedzenie šírenia a riadenia šírenia pandémie COVID-19 prijali alebo majú prijať, a to aj v rámci klinického riadenia a liečby, a na prekonanie jej dosahu,
  • prioritizácia zdravotnej starostlivosti, civilnej ochrany a iných zdrojov, ako aj podporné opatrenia, ktoré sa majú organizovať alebo koordinovať na úrovni EÚ,
  • následne odporúčanie politických opatrení na riešenie a zmierňovanie dlhodobých následkov pandémie COVID-19.

Výbor sa skladá zo siedmich členov zo šiestich členských štátov, ktorí budú konať samostatne a nezávisle. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európska agentúra pre lieky (EMA) a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) sa zapoja ako pozorovatelia.

Členovia výboru budú rokovať aspoň dvakrát týždenne, ak nie častejšie, prostredníctvom videokonferencií, a to na základe otázok predložených Komisiou alebo z vlastnej iniciatívy.

Čítať ďalej...

Komisia podniká kroky na zabezpečenie dodávok osobných ochranných prostriedkov v Európskej únii

Komisia v rámci svojho pokračujúceho úsilia o ochranu občanov a koordináciu reakcie na šírenie ochorenia COVID-19 podnikla okamžité kroky na zaistenie dostupnosti dodávok osobných ochranných prostriedkov (OOP) tým, že požaduje, aby vývoz týchto prostriedkov do štátov mimo Európskej únie podliehal vývoznému povoleniu zo strany členských štátov.

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti uviedol: „Výzvy, ktoré prináša šírenie ochorenia COVID-19, odôvodňujú naliehavosť tohto opatrenia.Komisia podniká všetky dostupné kroky, aby reálne pomohla našim občanom a všetkým, ktorí sa o nich starajú.“

Medzi osobné ochranné prostriedky patria rúška, ochranné okuliare a clony, ochranné štíty na tvár, prostriedky na ochranu nosovej a ústnej dutiny a ochranné odevy. V Únii sú ochranné prostriedky nevyhnutné v prípade nemocníc, pacientov, terénnych pracovníkov a orgánov civilnej ochrany.

V tomto zverejnenom vykonávacom akte, prijatom v rámci skráteného konania, sa stanovuje zavedenie povolení na vývoz do tretích krajín. Akt bude účinný po dobu šesť týždňov, počas ktorých sa uskutočnia konzultácie s členskými štátmi o možných úpravách a rozsahu súčasného opatrenia a budúcich krokoch.

Jednotná európska reakcia zabraňuje situácii, v ktorej by členské štáty prijímali individuálne opatrenia na ovplyvnenie pohybu takýchto prostriedkov na jednotnom trhu, ako aj do tretích krajín, a posilňuje európsku solidaritu. Niektoré členské štáty už začali konať a vyjadrili súhlas s požiadavkou Komisie, aby zmenili svoje vnútroštátne opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť životne dôležitého vybavenia v celej EÚ pre tých, ktorí ho najviac potrebujú.

Komisia bude pomáhať členským štátom pri vytváraní príslušných mechanizmov na zabezpečenie bezproblémového a koordinovaného vykonávania nariadenia so zreteľom na faktory, ako sú medzinárodné záväzky, vývoj v oblasti naliehavých potrieb v EÚ a mimo nej a integrácia výrobných a dodávateľských reťazcov s takýmito tretími krajinami.

Čítať ďalej...

COVID-19: Komisia zvyšuje investície do výskumu, vybrala 17 projektov v oblasti vývoja vakcín, liečby a diagnostiky

Po uverejnení januárovej výzvy s objemom 10 miliónov eur Komisia zabezpečila ďalších 37,5 milióna eur na naliehavý výskum v oblasti vývoja vakcín proti vírusu COVID-19 a na jeho liečbu a diagnostiku. Toto opatrenie je súčasťou koordinovanej reakcie EÚ na hrozbu, ktorú pre verejné zdravie predstavuje COVID-19.

Vďaka dodatočnej sume z programu Horizont 2020 Komisia zvyšuje rozpočet núdzovej výzvy vyhlásenej v januári s cieľom bojovať proti epidémii COVIDI-19 na 47,5 milióna eur. Mohla tak vybrať 17 projektov zahŕňajúcich 136 výskumných tímov z celej EÚ i mimo nej, ktoré začnú pracovať na vývoji očkovacích látok, nových liečebných postupov, diagnostických testov a lekárskych systémov zameraných na prevenciu šírenia koronavírusu.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Núdzové financovanie z programu Horizont 2020 umožní výskumníkom okamžite reagovať na vypuknutie koronavírusu na viacerých frontoch. To, ako rýchlo sa výskumná obec mobilizuje, nám dáva novú nádej, že čoskoro budeme o krok bližšie k zastaveniu šírenia vírusu.“

Komisia s vybranými príjemcami momentálne rokuje o dohodách o grante. Vybraných 17 projektov sa bude zameriavať na tieto oblasti:

  • vývoj nových očkovacích látok – jednak preventívnej profylaktickej vakcíny, jednak terapeutickej vakcíny, ktorá sa bude používať na liečbu,
  • rýchle diagnostické testy v mieste poskytovania starostlivosti. Zvýši sa úsilie o to, aby zdravotnícki pracovníci v prvej línii dokázali vírus rýchlejšie a presnejšie diagnostikovať, čím sa zníži riziko jeho ďalšieho šírenia,
  • nové spôsoby liečby, pri ktorej sa bude uplatňovať dvojitý prístup. Na jednej strane pôjde o urýchlenie vývoja nových liečebných postupov, ktoré sa v súčasnosti pripravujú (vrátane terapeutických peptidov, monoklonálnych protilátok a širokospektrálnych antivirotík), a na strane druhej o skríning a identifikáciu molekúl, ktoré by mohli pôsobiť proti vírusu. Používať sa pritom budú moderné modelovacie a výpočtové techniky,
  • zlepšenie epidemiologických postupov a verejného zdravia vrátane našej pripravenosti a reakcie na epidémie. Tieto projekty pomôžu vytvoriť lepšie monitorovacie systémy s cieľom účinne predchádzať šíreniu vírusu a kontrolovať ho, ako aj prispieť k chápaniu sociálnej dynamiky.

 Súvislosti

Komisia 30. januára 2020 uverejnila osobitnú výzvu na vyjadrenie záujmu, aby podporila výskum zameraný na vírus COVID-19. Sprvu z osobitného fondu pre núdzový výskum programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie vyčlenila rozpočet 10 miliónov eur. Komisia napriek veľmi krátkej dvojtýždňovej lehote na predkladanie projektov dostala 91 návrhov a nezávislí experti ich vyhodnotili v rekordnom čase. Vzhľadom na špičkovú kvalitu návrhov Komisia zároveň zmobilizovala dodatočné finančné prostriedky, aby mohla podporiť viac projektov. Žiadatelia boli informovaní 4. marca.

Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 až 45 miliónov eur použije na podporu ďalšieho výskumu prostredníctvom Iniciatívy za inovačnú medicínu (IMI), čo je verejno-súkromné partnerstvo medzi Komisiou a farmaceutickým priemyslom. Od farmaceutického priemyslu sa očakáva podobný záväzok, vďaka čomu by celková investícia do zrýchleného výberového konania, ktoré bolo vyhlásené 3. marca, mohla dosiahnuť až 90 miliónov eur. Celková suma finančných prostriedkov na výskum v oblasti koronavírusu mobilizovaná z programu Horizont 2020 a z priemyslu prostredníctvom IMI by tak mohla dosiahnuť takmer 140 miliónov eur.

K pripravenosti a reakcii na COVID-19 už prispievajú viaceré projekty financované zo zdrojov EÚ, ako je napríklad európsky archív vírusov GLOBAL (EVAg)projekt PREPARE či zapojenie Komisie do globálnej výskumnej spolupráce v oblasti pripravenosti na infekčné choroby (GloPID-R).

Čítať ďalej...

Vírus COVID-19: Komisia vypracovala koordinovanú reakciu EÚ s cieľom čeliť hospodárskemu dosahu koronavírusu*

Vírus COVID-19 je závažný stav ohrozenia verejného zdravia, ktorý má dosah na občanov, spoločnosť a hospodárstvo. Všetky členské štáty už zaznamenali prípady infikovaných osôb. Pre EÚ predstavuje tiež veľký hospodársky otras. Komisia preto predstavuje okamžitú reakciu na zmiernenie sociálno-ekonomického dosahu vypuknutia epidémie vírusu COVID-19, pričom kladie dôraz na koordinovanú reakciu EÚ.

Komisia využije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, aby zmiernila dôsledky pandémie, a to predovšetkým s cieľom:

– zaistiť nevyhnutné zásobovanie našich zdravotníckych systémov pri súčasnom zachovaní integrity jednotného trhu, ako aj výrobu a distribúciu v rámci hodnotových reťazcov

– podporiť ľudí, aby nedošlo k neúmernému ovplyvneniu ich príjmov a pracovných miest a aby sa predišlo trvalým následkom tejto krízy

– podporiť firmy a zabezpečiť, aby likvidita nášho finančného sektora mohla naďalej podporovať hospodárstvo

– a umožniť členským štátom, aby konali rozhodne a koordinovaným spôsobom prostredníctvom využitia plnej flexibility našich rámcov štátnej pomoci a Paktu stability a rastu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Pandémia koronavírusu je ťažkou skúškou pre nás všetkých. Je to nielen bezprecedentná výzva pre naše zdravotné systémy, ale aj obrovský otras pre naše hospodárstva. Významný ekonomický balík, ktorý bol oznámený, je zameraný na riešenie dnešnej situácie. V závislosti od ďalšieho vývoja situácie sme pripravení urobiť viac. Urobíme všetko potrebné, aby sme podporili Európanov a európske hospodárstvo.“

Flexibilita rámca štátnej pomoci

Hlavná fiškálna reakcia na koronavírus bude pochádzať z národných rozpočtov členských štátov. Pravidlá štátnej pomoci EÚ umožňujú členským štátom prijať rýchle a účinné opatrenia na podporu občanov a spoločností, najmä MSP, ktoré čelia hospodárskym ťažkostiam spôsobeným vypuknutím nákazy vírusom COVID-19.

Členské štáty môžu navrhnúť dostatočné podporné opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ. Po prvé, môžu sa rozhodnúť prijať opatrenia, ako sú dotácie na mzdy, pozastavenie platieb dane z príjmu právnických osôb a dane z pridanej hodnoty alebo sociálne príspevky. Okrem toho môžu členské štáty poskytnúť finančnú podporu priamo spotrebiteľom, napríklad za zrušené služby alebo cestovné lístky, ktoré príslušné subjekty neuhrádzajú. Pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam, ktoré potrebujú naliehavú pomoc na záchranu, riešiť nedostatok likvidity. Článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ umožňuje členským štátom, aby odškodnili spoločnosti za škody spôsobené priamo výnimočnými udalosťami, vrátane opatrení v odvetviach, ako je letectvo a cestovný ruch.

Vzhľadom na charakter a rozsah nákazy vírusom COVID-19 v Taliansku je v súčasnosti možné uplatniť článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Komisia tak môže schváliť dodatočné vnútroštátne podporné opatrenia na nápravu závažného narušenia hospodárstva členského štátu.

Podobný prístup sa uplatní aj v rámci posúdenia Komisie týkajúceho sa použitia článku 107 ods. 3 písm. b) v prípade iných členských štátov. Komisia pripravuje osobitný právny rámec podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktorý sa má prijať v prípade potreby.

Komisia je pripravená spolupracovať so všetkými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli včas zaviesť možné vnútroštátne podporné opatrenia na riešenie nákazy vírusom COVID-19.

Flexibilita európskeho fiškálneho rámca

Komisia navrhne Rade uplatniť plnú flexibilitu stanovenú vo fiškálnom rámci EÚ, aby sa mohli vykonať opatrenia potrebné na zamedzenie šírenia koronavírusu a na zmiernenie jeho negatívnych sociálno-ekonomických účinkov.

Po prvé sa Komisia domnieva, že pandémia COVID-19 spĺňa podmienky „nezvyčajných udalostí mimo kontroly vlády“. To umožňuje pokryť mimoriadne výdavky na zvládnutie prepuknutia nákazy vírusom COVID-19, ako sú výdavky na zdravotnú starostlivosť a cielené opatrenia na podporu podnikov a pracovníkov.

Po druhé, Komisia odporučí upraviť fiškálne úsilie vyžadované od členských štátov v prípade negatívneho rastu alebo veľkého poklesu činnosti.

A nakoniec, Komisia je pripravená navrhnúť Rade, aby aktivovala všeobecnú únikovú doložku s cieľom zohľadniť všeobecnejšiu podporu fiškálnej politiky. Táto doložka by v spolupráci s Radou v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne a aj v celej EÚ pozastavila rozpočtovú úpravu odporúčanú Radou.

Zabezpečenie solidarity na jednotnom trhu

Tento závažný stav ohrozenia verejného zdravia budeme schopní účinne zvládnuť jedine pod podmienkou preukázania solidarity a riešenia skoordinovaného na úrovni celej EÚ. Solidarita je v tejto kríze kľúčová, najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa nevyhnutný tovar, potrebný na zmiernenie zdravotných rizík pandémie, mohol dostať ku všetkým, ktorí ho potrebujú. Je kľúčové konať spoločne, otvorene a transparentne s cieľom zabezpečiť výrobu, skladovanie, dostupnosť a racionálne využívanie zdravotníckych ochranných prostriedkov a liekov v EÚ a neprijímať jednostranné opatrenia, ktoré obmedzujú voľný pohyb základného zdravotníckeho tovaru.

Komisia preto prijíma všetky nevyhnutné kroky na tento účel, a to aj poskytovaním usmernení členským štátom o spôsobe zavedenia primeraných kontrolných mechanizmov na zaistenie bezpečnosti dodávok a spustením zrýchleného spoločného postupu verejného obstarávania na tento tovar a vydaním odporúčania týkajúceho sa ochranných prostriedkov s označením CE.

Vypuknutie epidémie vírusu COVID-19 má významný dosah na naše dopravné systémy vzhľadom na úzke prepojenie európskych dodávateľských reťazcov podporovaných rozsiahlou sieťou služieb pozemnej, námornej a leteckej nákladnej dopravy. Komisia spolupracuje s členskými štátmi, aby sa zabezpečil cezhraničný tok základného tovaru. Obzvlášť postihnuté je medzinárodné a európske odvetvie letectva. Ako predsedníčka von der Leyenová ohlásila 10. marca, Komisia s cieľom pomôcť zmierniť hospodársky a ekologický dosah vypuknutia epidémie dnes predkladá cielené právne predpisy, ktoré majú dočasne odľahčiť letecké spoločnosti od pravidla „využitia alebo straty“, podľa ktorého leteckí dopravcovia musia využiť aspoň 80 % svojich letiskových prevádzkových intervalov v rámci daného obdobia, aby si ich udržali v zodpovedajúcom období nasledujúceho roka.

Komisia napokon úzko spolupracuje s členskými štátmi, medzinárodnými orgánmi a kľúčovými profesijnými združeniami EÚ v záujme monitorovania dosahu krízy na odvetvie cestovného ruchu a koordinácie podporných opatrení.

Mobilizácia rozpočtu EÚ

V záujme okamžitej pomoci ťažko zasiahnutým MSP sa použijú existujúce nástroje rozpočtu EÚ na podporu týchto spoločností poskytnutím likvidity, čím sa doplnia opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni. V nadchádzajúcich týždňoch sa z rozpočtu EÚ uvoľní 1 miliarda EUR ako záruka pre Európsky investičný fond s cieľom motivovať banky, aby poskytli likviditu MSP a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou. Týmto spôsobom sa pomôže aspoň 100 000 európskych MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorým sa poskytnú prostriedky približne vo výške 8 miliárd EUR. Okrem toho poskytneme úverové prázdniny existujúcim dlžníkom, ktorí sú negatívne ovplyvnení.

Zmiernenie vplyvu na zamestnanosť

Musíme chrániť pracovníkov pred nezamestnanosťou a stratou príjmu, aby sa zabránilo trvalým účinkom. Komisia je pripravená podporiť členské štáty v tejto oblasti, a to najmä presadzovaním režimov skráteného pracovného času, programov na zvyšovanie úrovne zručností a programov rekvalifikácie, ktoré sa v minulosti ukázali ako účinné.

Komisia okrem toho urýchli prípravu legislatívneho návrhu európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti s cieľom podporiť politiky členských štátov, ktoré zachovávajú pracovné miesta a zručnosti.

Okrem toho sa vďaka investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus uľahčí využívanie Európskeho sociálneho fondu – fondu určeného na podporu pracovníkov a zdravotnej starostlivosti.

Za podmienok súčasného a budúceho nariadenia by sa mohol na podporu prepustených pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb mobilizovať aj Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. V roku 2020 sú k dispozícii prostriedky až do výšky 179 miliónov EUR.

Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus

V rámci tejto novej iniciatívy Komisia navrhuje, aby sa 37 miliárd EUR v rámci politiky súdržnosti použilo na boj proti krízovej situácii spôsobenej koronavírusom. Na tento účel Komisia navrhuje, že sa tento rok vzdá svojej povinnosti požiadať členské štáty o vrátenie nevyužitých prostriedkov predbežného financovania štrukturálnych fondov. Predstavuje to približne 8 miliárd EUR z rozpočtu EÚ, ktoré budú môcť členské štáty použiť na doplnenie štrukturálnych finančných prostriedkov vo výške 29 miliárd EUR v celej EÚ. Účinne sa tak zvýši objem investícií v roku 2020 a prispeje sa k skoršiemu použitiu nevyčerpaných prostriedkov politiky súdržnosti vo výške 28 miliárd EUR v rámci programov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tento návrh urýchlene schválili, aby ho bolo možné prijať v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.

Okrem toho Komisia navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti Fondu solidarity EÚ aj na krízu v oblasti verejného zdravia, aby sa mohol v prípade potreby mobilizovať pre najviac zasiahnuté členské štáty. V roku 2020 sú k dispozícii prostriedky až do výšky 800 miliónov EUR. 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

Kanál noviniek nebol nájdený.