19. ročník regionálneho kola celoslovenskej súťaže Mladý Európan

Vážení zástupcovia stredných škôl,

dovoľte mi, aby som Vás z pozície manažéra Informačného centra Europe Direct Prešov pozval na 19. ročník regionálneho kola celoslovenskej súťaže Mladý Európan, ktoré sa uskutoční dňa 26.4.2024 v priestoroch Prešovskej univerzity v Prešove (miestnosť č. 103) so začiatkom o 9:00 hod.

Hlavným vyhlasovateľom súťaže je Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Záštitu nad súťažou v roku 2024 prevzal výkonný podpredseda Európskej komisie pán Maroš Šefčovič.

Poslaním súťaže je zvýšiť povedomie participatívneho občianstva Európskej únie medzi študentmi stredných škôl na Slovensku. Nosnou témou sú všeobecné znalosti o histórii, geografii, osobnostiach a najvýznamnejších pamätihodnostiach EÚ.

Súťaže na regionálnej úrovni sa zúčastní max. 15 trojčlenných družstiev, zložených zo študentov druhých, tretích alebo štvrtých ročníkov stredných škôl, na základe elektronickej prihlášky doručenej organizátorovi súťaže prostredníctvom vyplnenia nasledovného elektronického formulára:

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/Mlady_Europan_2024_1

Prihlášku je potrebné vyplniť a zaslať najneskôr do 5.4.2024.

V prípade vyššieho počtu záujemcov bude do súťaže zaradených prvých 15 prihlásených škôl, podľa termínu doručenia prihlášok. Podmienkou účasti tímu na regionálnom kole súťaže je odovzdanie projektu o predsedníckych krajinách Rady EÚ. Súťaže sa môžu zúčastniť iba žiaci, ktorí neboli účastníkmi súťaže v predošlých ročníkoch.

Viac informácii nájdete v dokumente ŠTATÚT A SÚŤAŽNÝ PORIADOK SÚŤAŽE „Mladý Európan“ platný pre rok 2024, ktorý sa nachádza na konci tejto pozvánky. 

V prípade akýchkoľvek otázok nás prosím kontaktujte prostredníctvom e-mailovej adresy Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Čítať ďalej...

Komisia stanovuje kľúčové kroky na riadenie klimatických rizík, aby chránila ľudí a prosperitu

Európska komisia uverejnila oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe. Stanovuje sa v ňom, ako môžu EÚ a jej členské štáty lepšie predvídať, pochopiť a zvládať rastúce klimatické riziká. Uvádza sa v ňom aj to, ako môžu EÚ a jej členské štáty pripravovať a vykonávať politiky, ktoré zachraňujú životy, znižujú náklady a chránia prosperitu v celej EÚ.

Oznámenie reaguje na historicky prvé európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA) vo forme vedeckej správy zostavenej Európskou environmentálnou agentúrou. Oznámenie i uvedené hodnotenie spoločne predstavujú výzvu na prijatie opatrení pre všetky úrovne verejnej správy, ako aj pre súkromný sektor a občiansku spoločnosť. Názorne sa v nich ukazuje, ako sú všetky hlavné odvetvia a oblasti politiky vystavené rizikám súvisiacim s klímou, aké závažné a naliehavé sú tieto riziká a aké dôležité je objasniť, kto je zodpovedný za ich riešenie.

Rok 2023 bol najhorúcejším rokom od začiatku vedenia záznamov. Podľa februárovej správy služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus prekročila priemerná globálna teplota za predchádzajúcich 12 mesiacov prahovú hodnotu 1,5 stupňa stanovenú v Parížskej dohode. Aj keď EÚ prijíma komplexné opatrenia na zníženie svojich emisií a obmedzenie zmeny klímy, musíme prijať aj opatrenia na prispôsobenie sa nevyhnutným zmenám a opatrenia na ochranu ľudí a prosperity. Podľa prieskumu Eurobarometra považuje 77 % Európanov zmenu klímy za veľmi vážny problém a viac ako každý tretí Európan (37 %) pociťuje klimatické riziká na vlastnej koži.

V predmetnom oznámení sa poukazuje na to, ako môže EÚ účinne čeliť rizikám a budovať väčšiu odolnosť proti zmene klímy. Komisia navrhuje súbor opatrení a bude spolupracovať s ďalšími inštitúciami EÚ, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, občanmi a podnikmi na tom, aby po týchto návrhoch nasledovali ďalšie opatrenia.

Príprava európskej spoločnosti na väčšiu odolnosť proti zmene klímy

V oznámení Komisie sa zdôrazňuje, že opatrenia na zlepšenie odolnosti proti zmene klímy majú zásadný význam pre zachovanie spoločenských funkcií a ochranu ľudí, hospodárskej konkurencieschopnosti a zdravia hospodárstiev a podnikov EÚ. Sú nevyhnutné aj pre zabezpečenie spravodlivej a primeranej transformácie. Dostatočne včasné investície do znižovania našej zraniteľnosti voči klimatickým rizikám budú oveľa nižšie než značné sumy peňazí, ktoré by boli potrebné na riešenie dôsledkov zmeny klímy, ako sú napríklad suchá, povodne, lesné požiare, choroby, neúroda či vlny horúčav. Podľa konzervatívnych odhadov by mohli tieto škody (ak k nim naozaj dôjde) znížiť do konca tohto storočia HDP EÚ približne o 7 %. Investície do budov, dopravných a energetických sietí odolných proti zmene klímy by zároveň mohli vytvoriť významné podnikateľské príležitosti a priniesť väčší úžitok európskemu hospodárstvu tým, že by vytvorili vysokokvalifikované pracovné miesta a priniesli cenovo dostupnú čistú energiu.

Na pomoc EÚ a jej členským štátom pri riadení klimatických rizík sa v oznámení určujú štyri hlavné kategórie opatrení:

  • Zlepšenie správy veci verejných: Komisia vyzýva členské štáty na zabezpečenie lepšieho pochopenia rizík a zodpovednosti, ktoré bude podložené najlepšími dôkazmi a dialógom. Rozhodujúcim prvým krokom je určenie „vlastníkov rizika“. Komisia vyzýva na užšiu spoluprácu v oblasti odolnosti proti zmene klímy medzi aktérmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby boli poznatky a zdroje k dispozícii tam, kde ich možno najúčinnejšie využiť. Odolnosť proti zmene klímy sa čoraz viac začleňuje do všetkých odvetvových politík, ale nedostatky v plánovaní a realizácii na vnútroštátnej úrovni pretrvávajú. V oznámení sa konštatuje, že členské štáty podnikli prvé kroky na začlenenie odolnosti proti zmene klímy do svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP).
  • Lepšie nástroje na posilnenie akcieschopnosti vlastníkov rizík: Tvorcovia politík, podniky a investori musia lepšie pochopiť prepojenia medzi klimatickými rizikami, investíciami a dlhodobými stratégiami financovania. To môže poskytnúť správne trhové signály, ktoré pomôžu preklenúť súčasné nedostatky v oblasti odolnosti a ochrany. Komisia zlepší existujúce nástroje, aby regionálnym a miestnym orgánom pomohla lepšie sa pripraviť na nadchádzajúce výzvy a to s podporou spoľahlivých a dôveryhodných údajov. Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) poskytnú prístup ku kľúčovým podrobným a lokalizovaným údajom, produktom, aplikáciám, ukazovateľom a službám. S cieľom zlepšiť pomoc pri núdzových situáciách bude v roku 2025 k dispozícii satelitná služba núdzového varovania systému Galileo (EWSS), ktorá bude občanom, podnikom a verejným orgánom oznamovať informácie o výstrahách, a to aj v prípade, keď nebudú fungovať pozemné výstražné systémy. Veľké medzery v údajoch sa znížia vďaka navrhovanému právnemu predpisu o monitorovaní lesov a právnemu predpisu o monitorovaní pôdy, ktoré zlepšia nástroje včasného varovania pred prírodnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami a prispejú k presnejšiemu hodnoteniu rizika. V širšom zmysle bude Komisia presadzovať využívanie dostupných systémov monitorovania, prognóz a varovania.
  • Využívanie štrukturálnych politík: na riadenie klimatických rizík sa môžu v členských štátoch efektívne využívať štrukturálne politiky. Pre riadenie klimatických rizík vo všetkých odvetviach sú mimoriadne sľubné tri oblasti štrukturálnych politík: lepšie priestorové plánovanie v členských štátoch; začlenenie klimatických rizík do plánovania a údržby kritickej infraštruktúry; prepojenie mechanizmov solidarity na úrovni EÚ, napríklad mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, Fondu solidarity EÚ a štrukturálnych investícií v rámci politiky súdržnosti, s primeranými vnútroštátnymi opatreniami na zvýšenie odolnosti. Systémy civilnej ochrany a súvisiace zdroje musia byť odolné proti budúcim zmenám, a to prostredníctvom investícií do riadenia rizika katastrof EÚ a členských štátov, kapacít reakcie na katastrofy a odborných znalostí, ktoré možno rýchlo nasadiť cez hranice. Tým by sa mali klimatické riziká v plnej miere začleniť do procesov riadenia rizika katastrof.
  • Vhodné predpoklady na financovanie odolnosti proti zmene klímy: Zásadný význam bude mať mobilizácia dostatočných finančných prostriedkov na odolnosť proti zmene klímy, a to verejných aj súkromných. Komisia je pripravená podporiť členské štáty pri zlepšovaní rozpočtových procesov zohľadňujúcich klimatické riziká a pri plnom začleňovaní týchto procesov do vnútroštátnych rozpočtových postupov. S cieľom zabezpečiť, aby boli výdavky EÚ odolné proti zmene klímy, Komisia začlení aspekty adaptácie na zmenu klímy do vykonávania programov a opatrení EÚ ako súčasť zásady „nespôsobovať významnú škodu“. Komisia zvolá dočasnú skupinu pre reflexiu o mobilizácii financovania odolnosti proti zmene klímy. V tejto skupine pre reflexiu budú združení najdôležitejší priemyselní aktéri a zástupcovia verejných a súkromných finančných inštitúcií, ktorí sa budú zamýšľať nad tým, ako uľahčiť financovanie odolnosti proti zmene klímy. Komisia vyzýva členské štáty, aby pri začleňovaní kritérií environmentálnej udržateľnosti do verejných súťaží zohľadnili aj klimatické riziká, napríklad prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemysle.

Z odvetvového hľadiska predkladá Komisia konkrétne návrhy opatrení v šiestich hlavných zraniteľných zoskupeniach: prírodné ekosystémy, voda, zdravie, potraviny, infraštruktúra a zastavané prostredie a hospodárstvo. Účinné riadenie rizík v mnohých z týchto oblastí vo veľkej miere závisí od vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ a vo vyššie uvedenom oznámení sa v tejto súvislosti stanovujú kľúčové opatrenia.

Hoci sa oznámenie zameriava na riadenie klimatických rizík v rámci Európskej únie, EÚ je pri riešení klimatických rizík aktívna aj na medzinárodnej úrovni, pričom významný podiel financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EÚ sa na medzinárodnej úrovni vynakladá na adaptačné opatrenia. Komisia si bude naďalej vymieňať skúsenosti, poznatky a nástroje v oblasti riadenia klimatických rizík na medzinárodnej úrovni a začlení riadenie klimatických rizík do dvojstranných a viacstranných diskusií.

Súvislosti

V rámci historického zrýchľovania narušenia klímy dosiahlo v roku 2023 globálne otepľovanie 1,48 °C oproti predindustriálnym úrovniam, teploty oceánov a topenie ľadovcov v Južnom oceáne lámali rekordy. Teplota vzduchu pri zemskom povrchu v Európe stúpla ešte prudšie – posledný päťročný priemer je o 2,2 °C vyšší než v predindustriálnej ére. Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta.

Ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy a chrániť životy, zdravie, hospodárstvo a ekosystémy, emisie sa musia znížiť. Hoci EÚ prijíma opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, účinky zmeny klímy pociťujeme už teraz a riziká sa budú naďalej zvyšovať. Preto sú nevyhnutné aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy.

európskom hodnotení klimatických rizík sa identifikuje 36 hlavných klimatických rizík pre Európu v rámci piatich širokých klastrov: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra a hospodárstvo. Viac ako polovica zistených rizík si už teraz vyžaduje intenzívnejšie opatrenia a osem z nich si vyžaduje mimoriadne naliehavé opatrenia, najmä na ochranu ekosystémov, ochranu ľudí pred teplom a ochranu ľudí a infraštruktúry pred povodňami a prírodnými požiarmi.

Od prijatia prvej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v roku 2013 a aktualizovanej stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú vo februári 2021 prijala Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, dosiahla EÚ a jej členské štáty významný pokrok v chápaní klimatických rizík, ktorým čelia, ako aj v oblasti prípravy na tieto riziká. Pri vypracúvaní adaptačných politík sa čoraz viac využívajú vnútroštátne hodnotenia klimatických rizík. Spoločenská pripravenosť je však stále nízka, a to z dôvodu časového odstupu medzi tvorbou a vykonávaním politík a rýchlym nárastom úrovní rizika.  

Ďalšie informácie

Oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe

Zhrnutie – Európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA)

Správa o prevencii a riadení rizika katastrof v Európe

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Misia EÚ „Adaptácia na zmenu klímy“

Platforma Climate-ADAPT

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o akte o kybernetickej solidarite

Komisia víta politickú dohodu, ktorú Európsky parlament a Rada dnes dosiahli pri akte o kybernetickej solidarite, ktorý Komisia navrhla v apríli 2023.

Aktom o kybernetickej solidarite sa posilní solidarita na úrovni EÚ, aby bolo možné lepšie odhaľovať kybernetické hrozby a incidenty, pripraviť sa a reagovať na ne. Prichádza v dôležitom momente v tejto oblasti, pretože panoráma kybernetických hrozieb v EÚ je naďalej poznačená geopolitickým dianím.

Akt o kybernetickej solidarite zahŕňa tri opatrenia:

Po prvé: vytvoriť európsky kybernetickobezpečnostný systém varovania, ktorý bude tvoriť sieť vnútroštátnych a cezhraničných kybernetických centier. Ich úlohou bude rýchlo odhaliť kybernetické hrozby a incidenty, na čo im budú slúžiť najmodernejšie nástroje a infraštruktúry, ako je umelá inteligencia a pokročilá analýza údajov. Táto infraštruktúra bude zabezpečovať situačnú informovanosť orgánov a iných príslušných subjektov, aby mohli na hrozby a incidenty účinne reagovať. V apríli 2023 sa vytvorili dve konzorciá členských štátov s úlohou realizovať spoločné obstarávanie a dostávať granty, aby mohli v rámci programu Digitálna Európa odštartovať a prevádzkovať pilotnú fázu takýchto nástrojov a infraštruktúr.

Po druhé: na základe aktu sa vytvára aj mechanizmus na riešenie kybernetickobezpečnostných núdzových situácií, pomocou ktorého sa zlepší pripravenosť a schopnosť reagovať na závažné a rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty. Mechanizmus bude slúžiť na podporu v troch hlavných oblastiach:

  1. Opatrenia na pripravenosť: koordinácia testovania pripravenosti subjektov pôsobiacich v kritických sektoroch (vrátane zdravotníctva či energetiky). Testovanie bude zamerané na možné zraniteľné miesta.
  2. Nová rezerva EÚ na kybernetickú bezpečnosť: tvoriť ju budú služby reakcie na incidenty, ktoré budú zabezpečovať dôveryhodní poskytovatelia služieb pripravení na zásah v prípade závažného alebo rozsiahleho kybernetického incidentu na žiadosť členských štátov alebo inštitúcií, orgánov či agentúr Únie, alebo tretích krajín pridružených k tomuto opatreniu v rámci programu Digitálna Európa.
  3. Finančná podpora na vzájomnú pomoc: na podporu členského štátu poskytujúceho technickú pomoc inému členskému štátu zasiahnutému závažným alebo rozsiahlym kybernetickobezpečnostným incidentom.

Po tretie: na základe návrhu sa vytvára aj európsky mechanizmus preskúmania kybernetických incidentov. Jeho účelom je skúmať a posudzovať závažné alebo rozsiahle kybernetické incidenty, ku ktorým došlo, aby bolo možné poskytovať odporúčania, ako zlepšiť stav kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament a Rada takisto dosiahli dohodu pri zmene aktu o kybernetickej bezpečnosti. Otvára sa ňou možnosť zaviesť európske systémy certifikácie pre spravované bezpečnostné služby. Pomôže pri vytvorení rámca na etablovanie dôveryhodných poskytovateľov v rezerve EÚ na kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa aktu o kybernetickej solidarite.

Spravované bezpečnostné služby zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii kybernetických bezpečnostných incidentov a reagovaní na ne. Samotné sú však aj terčom aktérov s nekalými úmyslami, ktorí sa usilujú o prístup k citlivým prostrediam ich zákazníkov. Certifikácia takých služieb posilní kybernetickú bezpečnosť v celej Únii a podporí dôveru a transparentnosť v dodávateľskom reťazci. Má to zásadný význam pre podniky a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, ktorí pri obstarávaní služieb kybernetickej bezpečnosti budú mať k dispozícii jasné kritériá.

Ďalšie kroky

Dohodu zo včera teraz musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Akt o kybernetickej solidarite po formálnom prijatí nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku.

Na základe aktu o kybernetickej solidarite sa navýšia aj finančné prostriedky na opatrenia v záujme kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Digitálna Európa na roky 2025 – 2027.

Súvislosti

Navrhovaný akt o kybernetickej solidarite je reakciou Komisie na výzvy členských štátov posilniť odolnosť EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Komisia ním aj plní svoj záväzok vyjadrený v spoločnom oznámení o kybernetickej obrane z roku 2022, v ktorom oznámila vypracovanie iniciatívy EÚ v oblasti kybernetickej solidarity. 

Popri akte o kybernetickej odolnosti a smernici NIS 2 je akt o kybernetickej solidarite jedným zo základných stavebných prvkov pri dosahovaní vytýčeného cieľa. Vychádza zo stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2020 a zo Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu z roku 2020.  

Komisia okrem aktu o kybernetickej solidarite uverejnila aj návrh cielenej zmeny aktu o kybernetickej bezpečnosti, aby umožnila prijatie európskych systémov certifikácie pre spravované bezpečnostné služby.

Komisia takisto avizovala oznámenie o akadémii kybernetických zručností v snahe vykryť nedostatok talentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci Európskeho roku zručností 2023. V akadémii sa spoja rozmanité existujúce iniciatívy zamerané na podporu kybernetických zručností. Sprístupní ich na online platforme, čím im zaručí väčšiu viditeľnosť. Zámerom pritom bude zvýšiť počet kvalifikovaných odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Ďalšie informácie

Webová stránka venovaná aktu o kybernetickej solidarite

Návrh aktu o kybernetickej solidarite

Prehľad: akt o kybernetickej solidarite

Citáty

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login