Komisia stanovuje kľúčové kroky na riadenie klimatických rizík, aby chránila ľudí a prosperitu

Európska komisia uverejnila oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe. Stanovuje sa v ňom, ako môžu EÚ a jej členské štáty lepšie predvídať, pochopiť a zvládať rastúce klimatické riziká. Uvádza sa v ňom aj to, ako môžu EÚ a jej členské štáty pripravovať a vykonávať politiky, ktoré zachraňujú životy, znižujú náklady a chránia prosperitu v celej EÚ.

Oznámenie reaguje na historicky prvé európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA) vo forme vedeckej správy zostavenej Európskou environmentálnou agentúrou. Oznámenie i uvedené hodnotenie spoločne predstavujú výzvu na prijatie opatrení pre všetky úrovne verejnej správy, ako aj pre súkromný sektor a občiansku spoločnosť. Názorne sa v nich ukazuje, ako sú všetky hlavné odvetvia a oblasti politiky vystavené rizikám súvisiacim s klímou, aké závažné a naliehavé sú tieto riziká a aké dôležité je objasniť, kto je zodpovedný za ich riešenie.

Rok 2023 bol najhorúcejším rokom od začiatku vedenia záznamov. Podľa februárovej správy služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus prekročila priemerná globálna teplota za predchádzajúcich 12 mesiacov prahovú hodnotu 1,5 stupňa stanovenú v Parížskej dohode. Aj keď EÚ prijíma komplexné opatrenia na zníženie svojich emisií a obmedzenie zmeny klímy, musíme prijať aj opatrenia na prispôsobenie sa nevyhnutným zmenám a opatrenia na ochranu ľudí a prosperity. Podľa prieskumu Eurobarometra považuje 77 % Európanov zmenu klímy za veľmi vážny problém a viac ako každý tretí Európan (37 %) pociťuje klimatické riziká na vlastnej koži.

V predmetnom oznámení sa poukazuje na to, ako môže EÚ účinne čeliť rizikám a budovať väčšiu odolnosť proti zmene klímy. Komisia navrhuje súbor opatrení a bude spolupracovať s ďalšími inštitúciami EÚ, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, občanmi a podnikmi na tom, aby po týchto návrhoch nasledovali ďalšie opatrenia.

Príprava európskej spoločnosti na väčšiu odolnosť proti zmene klímy

V oznámení Komisie sa zdôrazňuje, že opatrenia na zlepšenie odolnosti proti zmene klímy majú zásadný význam pre zachovanie spoločenských funkcií a ochranu ľudí, hospodárskej konkurencieschopnosti a zdravia hospodárstiev a podnikov EÚ. Sú nevyhnutné aj pre zabezpečenie spravodlivej a primeranej transformácie. Dostatočne včasné investície do znižovania našej zraniteľnosti voči klimatickým rizikám budú oveľa nižšie než značné sumy peňazí, ktoré by boli potrebné na riešenie dôsledkov zmeny klímy, ako sú napríklad suchá, povodne, lesné požiare, choroby, neúroda či vlny horúčav. Podľa konzervatívnych odhadov by mohli tieto škody (ak k nim naozaj dôjde) znížiť do konca tohto storočia HDP EÚ približne o 7 %. Investície do budov, dopravných a energetických sietí odolných proti zmene klímy by zároveň mohli vytvoriť významné podnikateľské príležitosti a priniesť väčší úžitok európskemu hospodárstvu tým, že by vytvorili vysokokvalifikované pracovné miesta a priniesli cenovo dostupnú čistú energiu.

Na pomoc EÚ a jej členským štátom pri riadení klimatických rizík sa v oznámení určujú štyri hlavné kategórie opatrení:

  • Zlepšenie správy veci verejných: Komisia vyzýva členské štáty na zabezpečenie lepšieho pochopenia rizík a zodpovednosti, ktoré bude podložené najlepšími dôkazmi a dialógom. Rozhodujúcim prvým krokom je určenie „vlastníkov rizika“. Komisia vyzýva na užšiu spoluprácu v oblasti odolnosti proti zmene klímy medzi aktérmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby boli poznatky a zdroje k dispozícii tam, kde ich možno najúčinnejšie využiť. Odolnosť proti zmene klímy sa čoraz viac začleňuje do všetkých odvetvových politík, ale nedostatky v plánovaní a realizácii na vnútroštátnej úrovni pretrvávajú. V oznámení sa konštatuje, že členské štáty podnikli prvé kroky na začlenenie odolnosti proti zmene klímy do svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP).
  • Lepšie nástroje na posilnenie akcieschopnosti vlastníkov rizík: Tvorcovia politík, podniky a investori musia lepšie pochopiť prepojenia medzi klimatickými rizikami, investíciami a dlhodobými stratégiami financovania. To môže poskytnúť správne trhové signály, ktoré pomôžu preklenúť súčasné nedostatky v oblasti odolnosti a ochrany. Komisia zlepší existujúce nástroje, aby regionálnym a miestnym orgánom pomohla lepšie sa pripraviť na nadchádzajúce výzvy a to s podporou spoľahlivých a dôveryhodných údajov. Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) poskytnú prístup ku kľúčovým podrobným a lokalizovaným údajom, produktom, aplikáciám, ukazovateľom a službám. S cieľom zlepšiť pomoc pri núdzových situáciách bude v roku 2025 k dispozícii satelitná služba núdzového varovania systému Galileo (EWSS), ktorá bude občanom, podnikom a verejným orgánom oznamovať informácie o výstrahách, a to aj v prípade, keď nebudú fungovať pozemné výstražné systémy. Veľké medzery v údajoch sa znížia vďaka navrhovanému právnemu predpisu o monitorovaní lesov a právnemu predpisu o monitorovaní pôdy, ktoré zlepšia nástroje včasného varovania pred prírodnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami a prispejú k presnejšiemu hodnoteniu rizika. V širšom zmysle bude Komisia presadzovať využívanie dostupných systémov monitorovania, prognóz a varovania.
  • Využívanie štrukturálnych politík: na riadenie klimatických rizík sa môžu v členských štátoch efektívne využívať štrukturálne politiky. Pre riadenie klimatických rizík vo všetkých odvetviach sú mimoriadne sľubné tri oblasti štrukturálnych politík: lepšie priestorové plánovanie v členských štátoch; začlenenie klimatických rizík do plánovania a údržby kritickej infraštruktúry; prepojenie mechanizmov solidarity na úrovni EÚ, napríklad mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, Fondu solidarity EÚ a štrukturálnych investícií v rámci politiky súdržnosti, s primeranými vnútroštátnymi opatreniami na zvýšenie odolnosti. Systémy civilnej ochrany a súvisiace zdroje musia byť odolné proti budúcim zmenám, a to prostredníctvom investícií do riadenia rizika katastrof EÚ a členských štátov, kapacít reakcie na katastrofy a odborných znalostí, ktoré možno rýchlo nasadiť cez hranice. Tým by sa mali klimatické riziká v plnej miere začleniť do procesov riadenia rizika katastrof.
  • Vhodné predpoklady na financovanie odolnosti proti zmene klímy: Zásadný význam bude mať mobilizácia dostatočných finančných prostriedkov na odolnosť proti zmene klímy, a to verejných aj súkromných. Komisia je pripravená podporiť členské štáty pri zlepšovaní rozpočtových procesov zohľadňujúcich klimatické riziká a pri plnom začleňovaní týchto procesov do vnútroštátnych rozpočtových postupov. S cieľom zabezpečiť, aby boli výdavky EÚ odolné proti zmene klímy, Komisia začlení aspekty adaptácie na zmenu klímy do vykonávania programov a opatrení EÚ ako súčasť zásady „nespôsobovať významnú škodu“. Komisia zvolá dočasnú skupinu pre reflexiu o mobilizácii financovania odolnosti proti zmene klímy. V tejto skupine pre reflexiu budú združení najdôležitejší priemyselní aktéri a zástupcovia verejných a súkromných finančných inštitúcií, ktorí sa budú zamýšľať nad tým, ako uľahčiť financovanie odolnosti proti zmene klímy. Komisia vyzýva členské štáty, aby pri začleňovaní kritérií environmentálnej udržateľnosti do verejných súťaží zohľadnili aj klimatické riziká, napríklad prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemysle.

Z odvetvového hľadiska predkladá Komisia konkrétne návrhy opatrení v šiestich hlavných zraniteľných zoskupeniach: prírodné ekosystémy, voda, zdravie, potraviny, infraštruktúra a zastavané prostredie a hospodárstvo. Účinné riadenie rizík v mnohých z týchto oblastí vo veľkej miere závisí od vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ a vo vyššie uvedenom oznámení sa v tejto súvislosti stanovujú kľúčové opatrenia.

Hoci sa oznámenie zameriava na riadenie klimatických rizík v rámci Európskej únie, EÚ je pri riešení klimatických rizík aktívna aj na medzinárodnej úrovni, pričom významný podiel financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EÚ sa na medzinárodnej úrovni vynakladá na adaptačné opatrenia. Komisia si bude naďalej vymieňať skúsenosti, poznatky a nástroje v oblasti riadenia klimatických rizík na medzinárodnej úrovni a začlení riadenie klimatických rizík do dvojstranných a viacstranných diskusií.

Súvislosti

V rámci historického zrýchľovania narušenia klímy dosiahlo v roku 2023 globálne otepľovanie 1,48 °C oproti predindustriálnym úrovniam, teploty oceánov a topenie ľadovcov v Južnom oceáne lámali rekordy. Teplota vzduchu pri zemskom povrchu v Európe stúpla ešte prudšie – posledný päťročný priemer je o 2,2 °C vyšší než v predindustriálnej ére. Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta.

Ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy a chrániť životy, zdravie, hospodárstvo a ekosystémy, emisie sa musia znížiť. Hoci EÚ prijíma opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, účinky zmeny klímy pociťujeme už teraz a riziká sa budú naďalej zvyšovať. Preto sú nevyhnutné aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy.

európskom hodnotení klimatických rizík sa identifikuje 36 hlavných klimatických rizík pre Európu v rámci piatich širokých klastrov: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra a hospodárstvo. Viac ako polovica zistených rizík si už teraz vyžaduje intenzívnejšie opatrenia a osem z nich si vyžaduje mimoriadne naliehavé opatrenia, najmä na ochranu ekosystémov, ochranu ľudí pred teplom a ochranu ľudí a infraštruktúry pred povodňami a prírodnými požiarmi.

Od prijatia prvej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v roku 2013 a aktualizovanej stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú vo februári 2021 prijala Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, dosiahla EÚ a jej členské štáty významný pokrok v chápaní klimatických rizík, ktorým čelia, ako aj v oblasti prípravy na tieto riziká. Pri vypracúvaní adaptačných politík sa čoraz viac využívajú vnútroštátne hodnotenia klimatických rizík. Spoločenská pripravenosť je však stále nízka, a to z dôvodu časového odstupu medzi tvorbou a vykonávaním politík a rýchlym nárastom úrovní rizika.  

Ďalšie informácie

Oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe

Zhrnutie – Európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA)

Správa o prevencii a riadení rizika katastrof v Európe

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Misia EÚ „Adaptácia na zmenu klímy“

Platforma Climate-ADAPT

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o akte o kybernetickej solidarite

Komisia víta politickú dohodu, ktorú Európsky parlament a Rada dnes dosiahli pri akte o kybernetickej solidarite, ktorý Komisia navrhla v apríli 2023.

Aktom o kybernetickej solidarite sa posilní solidarita na úrovni EÚ, aby bolo možné lepšie odhaľovať kybernetické hrozby a incidenty, pripraviť sa a reagovať na ne. Prichádza v dôležitom momente v tejto oblasti, pretože panoráma kybernetických hrozieb v EÚ je naďalej poznačená geopolitickým dianím.

Akt o kybernetickej solidarite zahŕňa tri opatrenia:

Po prvé: vytvoriť európsky kybernetickobezpečnostný systém varovania, ktorý bude tvoriť sieť vnútroštátnych a cezhraničných kybernetických centier. Ich úlohou bude rýchlo odhaliť kybernetické hrozby a incidenty, na čo im budú slúžiť najmodernejšie nástroje a infraštruktúry, ako je umelá inteligencia a pokročilá analýza údajov. Táto infraštruktúra bude zabezpečovať situačnú informovanosť orgánov a iných príslušných subjektov, aby mohli na hrozby a incidenty účinne reagovať. V apríli 2023 sa vytvorili dve konzorciá členských štátov s úlohou realizovať spoločné obstarávanie a dostávať granty, aby mohli v rámci programu Digitálna Európa odštartovať a prevádzkovať pilotnú fázu takýchto nástrojov a infraštruktúr.

Po druhé: na základe aktu sa vytvára aj mechanizmus na riešenie kybernetickobezpečnostných núdzových situácií, pomocou ktorého sa zlepší pripravenosť a schopnosť reagovať na závažné a rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty. Mechanizmus bude slúžiť na podporu v troch hlavných oblastiach:

  1. Opatrenia na pripravenosť: koordinácia testovania pripravenosti subjektov pôsobiacich v kritických sektoroch (vrátane zdravotníctva či energetiky). Testovanie bude zamerané na možné zraniteľné miesta.
  2. Nová rezerva EÚ na kybernetickú bezpečnosť: tvoriť ju budú služby reakcie na incidenty, ktoré budú zabezpečovať dôveryhodní poskytovatelia služieb pripravení na zásah v prípade závažného alebo rozsiahleho kybernetického incidentu na žiadosť členských štátov alebo inštitúcií, orgánov či agentúr Únie, alebo tretích krajín pridružených k tomuto opatreniu v rámci programu Digitálna Európa.
  3. Finančná podpora na vzájomnú pomoc: na podporu členského štátu poskytujúceho technickú pomoc inému členskému štátu zasiahnutému závažným alebo rozsiahlym kybernetickobezpečnostným incidentom.

Po tretie: na základe návrhu sa vytvára aj európsky mechanizmus preskúmania kybernetických incidentov. Jeho účelom je skúmať a posudzovať závažné alebo rozsiahle kybernetické incidenty, ku ktorým došlo, aby bolo možné poskytovať odporúčania, ako zlepšiť stav kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament a Rada takisto dosiahli dohodu pri zmene aktu o kybernetickej bezpečnosti. Otvára sa ňou možnosť zaviesť európske systémy certifikácie pre spravované bezpečnostné služby. Pomôže pri vytvorení rámca na etablovanie dôveryhodných poskytovateľov v rezerve EÚ na kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa aktu o kybernetickej solidarite.

Spravované bezpečnostné služby zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii kybernetických bezpečnostných incidentov a reagovaní na ne. Samotné sú však aj terčom aktérov s nekalými úmyslami, ktorí sa usilujú o prístup k citlivým prostrediam ich zákazníkov. Certifikácia takých služieb posilní kybernetickú bezpečnosť v celej Únii a podporí dôveru a transparentnosť v dodávateľskom reťazci. Má to zásadný význam pre podniky a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, ktorí pri obstarávaní služieb kybernetickej bezpečnosti budú mať k dispozícii jasné kritériá.

Ďalšie kroky

Dohodu zo včera teraz musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Akt o kybernetickej solidarite po formálnom prijatí nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku.

Na základe aktu o kybernetickej solidarite sa navýšia aj finančné prostriedky na opatrenia v záujme kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Digitálna Európa na roky 2025 – 2027.

Súvislosti

Navrhovaný akt o kybernetickej solidarite je reakciou Komisie na výzvy členských štátov posilniť odolnosť EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Komisia ním aj plní svoj záväzok vyjadrený v spoločnom oznámení o kybernetickej obrane z roku 2022, v ktorom oznámila vypracovanie iniciatívy EÚ v oblasti kybernetickej solidarity. 

Popri akte o kybernetickej odolnosti a smernici NIS 2 je akt o kybernetickej solidarite jedným zo základných stavebných prvkov pri dosahovaní vytýčeného cieľa. Vychádza zo stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2020 a zo Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu z roku 2020.  

Komisia okrem aktu o kybernetickej solidarite uverejnila aj návrh cielenej zmeny aktu o kybernetickej bezpečnosti, aby umožnila prijatie európskych systémov certifikácie pre spravované bezpečnostné služby.

Komisia takisto avizovala oznámenie o akadémii kybernetických zručností v snahe vykryť nedostatok talentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci Európskeho roku zručností 2023. V akadémii sa spoja rozmanité existujúce iniciatívy zamerané na podporu kybernetických zručností. Sprístupní ich na online platforme, čím im zaručí väčšiu viditeľnosť. Zámerom pritom bude zvýšiť počet kvalifikovaných odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Ďalšie informácie

Webová stránka venovaná aktu o kybernetickej solidarite

Návrh aktu o kybernetickej solidarite

Prehľad: akt o kybernetickej solidarite

Citáty

Čítať ďalej...

Pripravenosť a bezpečnosť Európy posilní historicky prvá stratégia a nový program v oblasti obranného priemyslu

Európska komisia a vysoký predstaviteľ predstavili vôbec prvú stratégiu v oblasti európskeho obranného priemyslu na úrovni EÚ, pričom navrhli ambiciózny súbor nových opatrení zameraných na podporu konkurencieschopnosti a pripravenosti obranného priemyslu EÚ.

Rusko už dva roky vedie proti Ukrajine neodôvodnenú vojnu, v dôsledku čoho sa na náš kontinent opätovne vrátil konflikt vysokej intenzity. V stratégii európskeho obranného priemyslu sa stanovuje jasná a dlhodobá vízia, ktorá má obrannému priemyslu v Európskej únii pomôcť dosiahnuť stav pripravenosti. Prvým okamžitým, no zásadným krokom k realizácii tejto stratégie je predmetný Komisiou predložený legislatívny návrh európskeho programu investícií do obrany (EDIP), ako aj rámec opatrení na zabezpečenie včasnej dostupnosti a dodávok výrobkov obranného priemyslu.

V stratégii sa uvádzajú výzvy, ktorým v súčasnosti čelí európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIP), ale aj príležitosti na využitie jej celkového potenciálu. Zároveň sa v nej vytyčuje smerovanie na nasledujúce desaťročie. Členské štáty musia v záujme zvýšenia pripravenosti európskeho obranného priemyslu investovať viaclepšiespoločne a do európskych podnikov. V snahe podporiť členské štáty pri dosahovaní týchto cieľov sa v stratégii európskeho obranného priemyslu uvádza súbor opatrení zameraných na:

  • podporu efektívnejšieho zadefinovania požiadaviek členských štátov týkajúcich sa kolektívnej obrany. V tejto súvislosti sa bude vychádzať z existujúcich nástrojov a iniciatív, ako je plán rozvoja spôsobilostí (CDP), koordinované ročné hodnotenie obrany (CARD) či stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO). Popritom sa bude podnecovať spolupráca členských štátov vo fáze obstarávania obranných spôsobilostí;
  • zabezpečenie dostupnosti všetkých výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom pružnejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a to za akýchkoľvek okolností a v akomkoľvek časovom horizonte. Podporia sa investície členských štátov a európskeho obranného priemyslu do vývoja najmodernejších obranných technológií a spôsobilostí pripravených na budúcnosť a ich uvádzania na trh. Zároveň sa navrhujú opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby európska obranná technologická a priemyselná základňa mala k dispozícii potrebné prostriedky aj v krízových obdobiach, vďaka čomu sa zvýši bezpečnosť dodávok v rámci EÚ;
  • zabezpečenie, aby sa z vnútroštátnych rozpočtov, ako aj z rozpočtu EÚ vynakladali potrebné prostriedky na adaptáciu európskeho obranného priemyslu na nový bezpečnostný kontext;
  • začlenenie kultúry obrannej pripravenosti do všetkých politík, a to s výzvou na preskúmanie úverovej politiky Európskej investičnej banky, ku ktorému by malo dôjsť tento rok;
  • rozvoj užších vzťahov s Ukrajinou prostredníctvom jej účasti na iniciatívach Únie, ktoré sú zamerané na podporu obranného priemyslu, a stimulovanie spolupráce medzi únijným a ukrajinským obranným priemyslom;
  • spoluprácu s NATO a našimi strategickými, podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi, ako aj na užšiu spoluprácu s Ukrajinou.

V stratégii sa stanovujú ukazovatele slúžiace na meranie pokroku členských štátov na ceste k priemyselnej pripravenosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby:

  • v duchu spolupráce obstarali do roku 2030 aspoň 40 % obranného vybavenia;
  • zabezpečili, že hodnota vnútroúnijného obchodu v oblasti obrany bude do roku 2030 predstavovať aspoň 35 % hodnoty trhu EÚ v oblasti obrany;
  • dosiahli stabilný pokrok smerujúci k tomu, aby do roku 2030 obstarali aspoň 50 % a do roku 2035 aspoň 60 % svojho rozpočtu určeného na verejné obstarávanie v oblasti obrany v rámci EÚ.

Európsky program investícií do obrany (EDIP) je nová legislatívna iniciatíva, ktorá bude zastrešovať rôzne opatrenia, počnúc krátkodobými núdzovými opatreniami prijatými v roku 2023, ktorých platnosť sa skončí v roku 2025, až po štruktúrovanejší a dlhodobejší prístup k dosiahnutiu pripravenosti obranného priemyslu. Zabezpečí sa tak kontinuita podpory určenej pre európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu, vďaka ktorej sa táto základňa rýchlo prispôsobí novej realite.

Program EDIP zahŕňa finančné aj regulačné aspekty. V záujme neustáleho zvyšovania konkurencieschopnosti európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne sa v rámci programu EDIP v rokoch 2025 – 2027 zmobilizujú únijné rozpočtové prostriedky v objeme 1,5 miliardy eur. V záujme ďalšieho stimulovania investícií v rámci európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne sa prostredníctvom finančnej podpory z programu EDIP významne rozšíri intervenčná logika nástroja EDIRPA (finančná podpora z rozpočtu EÚ slúžiaca na zjednodušenie spolupráce medzi členskými štátmi vo fáze obstarávania) a nástroja ASAP (finančná podpora pre obranný priemysel slúžiaca na zvýšenie ich výrobnej kapacity). V rámci programu EDIP sa bude podporovať aj industrializácia výrobkov v kontexte kooperatívnych akcií v oblasti výskumu a vývoja podporovaných z Európskeho obranného fondu. Rozpočet programu EDIP sa môže použiť aj na zriadenie fondu na urýchlenie transformácie dodávateľských reťazcov v oblasti obrany (FAST). Cieľom tohto nového fondu bude uľahčiť prístup k dlhovému a/alebo kapitálovému financovaniu pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sa zaoberajú industrializáciou obranných technológií a/alebo výrobou výrobkov obranného priemyslu. Vďaka rozpočtu programu EDIP sa takisto posilní spolupráca EÚ v oblasti obranného priemyslu s Ukrajinou a podporí rozvoj jej obrannej priemyselnej a technologickej základne. Program EDIP by na tento účel mohol čerpať dodatočné finančné prostriedky z neočakávaných ziskov pochádzajúcich z imobilizovaných ruských štátnych aktív (s výhradou rozhodnutia Rady týkajúceho sa návrhu vysokého predstaviteľa).

Pokiaľ ide o regulačné aspekty, program EDIP prináša nové riešenia. Sprístupní nový právny rámec, teda štruktúru európskeho zbrojného programu. Cieľom bude uľahčiť a rozšíriť spoluprácu členských štátov v oblasti obranného vybavenia, a to v úplnej komplementárnosti s rámcom stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Súčasťou programu je aj celoúnijný režim bezpečnosti dodávok obranného vybavenia, ktorý zabezpečí neustály prístup ku všetkým potrebným výrobkom obranného priemyslu v Európe a poskytne rámec na účinnú reakciu v prípade možných budúcich kríz v súvislosti s dodávkami výrobkov obranného priemyslu. Program EDIP navyše umožní spustiť európske obranné projekty spoločného záujmu s potenciálnou finančnou podporou EÚ. V programe sa napokon navrhuje vytvorenie riadiacej štruktúry (rady pre pripravenosť obranného priemyslu), na ktorej fungovaní sa budú členské štáty plnohodnotne podieľať a ktorej cieľom bude zabezpečiť celkovú konzistentnosť opatrení EÚ v oblasti obranného priemyslu.

Silnejší a pružnejší európsky obranný priemysel bude prínosom nielen pre členské štáty, ale v konečnom dôsledku najmä pre občanov EÚ. Bude prínosný aj pre kľúčových partnerov EÚ vrátane NATO a Ukrajiny.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Prehľad o systéme EDIS

Prehľad o programe EDIP

Návrh nariadenia o programe EDIP

Stratégia európskeho obranného priemyslu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login