Európska komisia uverejnila správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024, z ktorej vyplýva, že čisté emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,3 %. Ide o najvýznamnejší ročný pokles za posledné desaťročia s výnimkou roku 2020, keď pandémia COVID-19 viedla k zníženiu emisií o 9,8 %. Čisté emisie skleníkových plynov sú v súčasnosti o 37 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo HDP v rovnakom období vzrástol o 68 %, čo preukazuje, že emisie sa naďalej oddeľujú od hospodárskeho rastu. EÚ zotrváva na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %.

• Emisie z elektrární a priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, zaznamenali v roku 2023 rekordný pokles o 16,5 %. Emisie v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sú v súčasnosti približne o 47,6 % nižšie ako v roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2030, ktorým je znížiť emisie o 62 %.
• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa emisie z výroby elektrickej energie a vykurovania znížili o 24 % v porovnaní s rokom 2022, a to v dôsledku nárastu objemu obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a slnečnej energie, a odklonu od uhlia. Emisie z leteckej dopravy vzrástli o 9,5 %, čím pokračoval trend spred pandémie COVID-19.
• Zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami vznikli v roku 2023 príjmy vo výške 43,6 miliardy eur na investície do opatrení v oblasti klímy. 7,4 miliardy eur je pridelených na Inovačný fond a Modernizačný fond, pričom zvyšok finančných prostriedkov je určený priamo členským štátom.
• V roku 2023 klesli emisie z budov, poľnohospodárstva, vnútroštátnej dopravy, malého priemyslu a odpadu (na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí) približne o 2 %. K zníženiu prispel najmä sektor budov, ktorého emisie sa znížili približne o 5,5 %. Emisie z poľnohospodárstva klesli o 2 %, zatiaľ čo emisie z dopravy klesli o menej ako 1 %.
• Prirodzený záchyt uhlíka v EÚ sa v roku 2023 zvýšil o 8,5 %, čím sa zvrátil klesajúci trend posledného desaťročia v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Na splnenie cieľa na rok 2030 však treba vyvinúť aj ďalšie úsilie.

Hoci z tejto správy plynú povzbudivé informácie o znižovaní emisií v EÚ, minulý rok viedla naša meniaca sa klíma aj k viacerým katastrofickým udalostiam a stratám životov a živobytí, pričom globálne emisie ešte nedosiahli vrchol. Treba podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby EÚ splnila svoje ciele do roku 2030 a vykročila na správnu cestu k dosiahnutiu svojho budúceho cieľa do roku 2040 a cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050. EÚ sa tiež musí naďalej angažovať na medzinárodnej úrovni, počnúc konferenciou COP29 na budúci mesiac, aby zabezpečila, že aj naši medzinárodní partneri prijímajú potrebné opatrenia.

Hoci sa členské štáty pomaly zlepšujú v adaptácii na zmenu klímy a budovaní odolnosti, zásadný význam majú ďalšie opatrenia. V roku 2023 Európa zaznamenala najväčšie prírodné požiare, aké boli kedy zaznamenané, jeden z najvlhších rokov od začiatku meraní, silné morské horúčavy, rozsiahle ničivé záplavy a pokračujúci nárast teplôt. V oznámení Komisie o riadení klimatických rizík aj v európskom posúdení klimatických rizík sa zdôraznilo, že vystavenie zmene klímy sa musí zohľadniť na všetkých úrovniach riadenia pri stanovovaní politických priorít a vo všetkých odvetvových politikách.

Minulý rok EÚ produktívne spolupracovala s medzinárodnými partnermi s cieľom posilniť opatrenia v oblasti klímy, najmä na konferencii COP28 v Dubaji. Na konferencii COP28 zmluvné strany uzavreli prvé globálne hodnotenie v rámci Parížskej dohody, pričom prijali rozhodnutia o urýchlení opatrení do roku 2030 a neskôr, a to vrátane odklonu od fosílnych palív, strojnásobenia celosvetovej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenia globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej účinnosti do roku 2030. EÚ, jej členské štáty a finančné inštitúcie, spoločne známe ako Tím Európa, naďalej ostávajú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci a najväčším svetovým prispievateľom na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Z ich fondov pochádza približne tretina svetového verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy dopĺňa výročnú správu o stave energetickej únie. Opisuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií, ako sa vyžaduje v nariadení o riadení. V správe sa uvádzajú aj kľúčové úspechy a nedávny vývoj v boji proti zmene klímy. Zahŕňa skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre každý členský štát a informácie o politikách a opatreniach EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

Ďalšie informácie

Správa o pokroku pri vykonávaní opatrení v oblasti klímy za rok 2024

Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Tlačová správa – Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Komisia víta predbežnú dohodu o novom nariadení EÚ na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky v Európe a v našich globálnych dodávateľských reťazcoch, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada. Metán je silný skleníkový plyn, ktorého vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý (CO2). Výrazne tiež znečisťuje ovzdušie. Predmetná dohoda má preto zásadný význam pri plnení Európskej zelenej dohody a znižovaní čistých emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 %. Priemyselné odvetvie fosílneho plynu, ropy a uhlia bude podľa nej povinné riadne merať, monitorovať, vykazovať a overovať svoje emisie metánu v súlade s najprísnejšími normami monitorovania a prijať opatrenia na ich zníženie. Táto dohoda sa dosiahla len niekoľko týždňov pred konferenciou COP28, na ktorej bude EÚ pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi na znižovaní emisií metánu.

Znižovanie emisií metánu v EÚ

Cieľom nariadenia, ktoré sa aktuálne dohodlo, je zastaviť uvoľňovanie metánu do atmosféry, ktoré sa dá odvrátiť, a minimalizovať úniky metánu, za ktoré zodpovedajú podniky pôsobiace v EÚ v oblasti energie z fosílnych zdrojov.

• Vyžaduje sa v ňom, aby prevádzkovatelia pravidelne podávali príslušným orgánom správy o kvantifikácii a meraniach emisií metánu na úrovni zdroja, a to aj v prípade neprevádzkovaných zariadení.
• Ropné a plynárenské spoločnosti sú podľa nariadenia povinné vykonávať pravidelné prieskumy svojich zariadení s cieľom zisťovať a opraviť úniky metánu na území EÚ v rámci konkrétnych lehôt.
• Zakazuje sa ním bežné odplyňovanie a spaľovanie v ropnom a plynárenskom odvetví a obmedzuje sa nerutinné odplyňovanie a spaľovanie za nevyhnutných okolností, napríklad z bezpečnostných dôvodov alebo v prípade poruchy zariadenia.
• Od roku 2027 sa ním obmedzí odplyňovanie z baní na energetické uhlie, pričom tieto podmienky sa po roku 2031 ešte sprísnia.
• Od podnikov v ropnom, plynárenskom a uhoľnom priemysle sa v nariadení vyžaduje, aby vykonali súpis uzavretých, neaktívnych, zrušených a opustených zariadení, ako sú vrty a bane, monitorovali svoje emisie a čo najskôr prijali plán na zmiernenie týchto emisií. 

Zvýšenie transparentnosti a opatrení v oblasti emisií z dovážanej ropy, plynu a uhlia

EÚ pre svoju spotrebu veľkú časť ropy, plynu a uhlia dováža. Týmto nariadením sa budú riešiť aj emisie metánu súvisiace s týmito dovozmi.

• Zriaďuje sa ním databáza transparentnosti metánu, pričom údaje o emisiách metánu nahlasované dovozcami a prevádzkovateľmi z EÚ sa sprístupnia verejnosti.
• V nariadení sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila výkonnostné profily krajín a podnikov týkajúce sa metánu a umožnila tak dovozcom prijímať informované rozhodnutia o svojom dovoze energií.  
• Komisia zavedie aj nástroj na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu a mechanizmus rýchleho varovania v prípade udalostí s nepomerne vysokými emisiami, pričom sa poskytnú informácie o množstve, výskyte a polohe zdrojov veľkého množstva emisií metánu, či už v rámci EÚ alebo mimo nej. V rámci tohto nástroja bude môcť Komisia požadovať rýchle informácie o opatreniach dotknutých krajín na riešenie týchto únikov. 
• V nariadení sa vyžaduje, aby sa od januára 2027 mohli nové zmluvy na dovoz ropy, plynu a uhlia uzatvárať len vtedy, ak si vývozcovia plnia rovnaké povinnosti týkajúce sa monitorovania, vykazovania a overovania ako výrobcovia z EÚ. V nariadení sa stanoví metodika intenzity metánu a určia sa aj maximálne úrovne, ktoré majú spĺňať nové zmluvy na ropu, plyn a uhlie.

Tieto nové povinnosti medzinárodných partnerov v oblasti transparentnosti budú podkladom pre dvojstranné a viacstranné dialógy EÚ s globálnymi partnermi v oblasti energetiky. Znížiť emisie metánu sa zaviazalo viac než 150 krajín prihlásením sa ku globálnemu záväzku o metáne s cieľom znížiť emisie metánu do roku 2030 o 30 %, pričom tento nástroj nám pomôže v spolupráci s partnermi dosiahnuť tieto dôležité ciele.

Ďalšie kroky

Aktuálnu predbežnú dohodu teraz musí oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Kontext

Nariadenie EÚ o metáne v odvetví energetiky bolo navrhnuté v decembri 2021 ako súčasť návrhov na plnenie Európskej zelenej dohody. Ide o vôbec prvý právny predpis EÚ na obmedzenie škodlivých emisií metánu v odvetví energetiky. Legislatívny návrh nadväzuje na stratégiu EÚ pre metán prijatú v roku 2020.

Metán je silný skleníkový plyn, ktorého celkový vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý a ktorý je zodpovedný približne za jednu tretinu súčasného otepľovania klímy. V najnovšej správe IPCC sa uvádza, že úrovne metánu sú na historicky najvyššej úrovni a výrazne nad úrovňami emisií zlučiteľnými s obmedzením otepľovania na cieľ 1,5 °C stanovený v Parížskej dohode. Znižovanie emisií metánu je jedným z najrýchlejších a najúčinnejších spôsobov, ako spomaliť globálne otepľovanie. Na dosiahnutie zmysluplného pokroku sú však potrebné presné údaje o emisiách metánu na úrovni zdroja z jednotlivých krajín a priemyselných odvetví na celom svete.

EÚ je na čele medzinárodného úsilia o zníženie emisií metánu. EÚ spolu s USA iniciovala globálny záväzok o metáne na konferencii OSN o zmene klímy COP26 v Glasgowe v roku 2021. Na vlaňajšej konferencii COP27 EÚ, ako aj Spojené štáty, Japonsko, Kanada, Nórsko, Singapur a Spojené kráľovstvo prijali spoločné vyhlásenie dovozcov a vývozcov energie o znižovaní emisií skleníkových plynov z fosílnych palív, v ktorom sa zaviazali prijať rýchle opatrenia na zníženie emisií metánu.

Ďalšie informácie 

Návrh Komisie

Emisie metánu