COP15: historická globálna dohoda pre prírodu a ľudí

EÚ sa  na 15. konferencii OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale pripojila k 195 krajinám, ktoré sú signatármi historickej dohody – globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Tento rámec obsahuje globálne ciele a zámery na ochranu a obnovu prírody pre súčasné a budúce generácie, zabezpečenie jej udržateľného využívania, ako aj stimuláciu investícií do ekologického globálneho hospodárstva. Spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy pripravuje pôdu pre svet, ktorý sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym, odolným a priaznivým pre prírodu.

Dohoda je pevným rámcom s jasnými, merateľnými cieľmi a zámermi, stanovujú sa v nej úplné mechanizmy monitorovania, podávania správ a preskúmavania, ktoré majú slúžiť na sledovanie pokroku a ktoré sú doplnené rozsiahlym balíkom na mobilizáciu zdrojov.

Od ekosystémových služieb závisí viac ako polovica celosvetového HDP. Od voľne žijúcich druhov priamo závisí 70 % najzraniteľnejšieho obyvateľstva vo svete. Dohodou z Kchun-mingu a Montrealu sa urýchlia ambiciózne politiky na celom svete a financovanie v prospech biodiverzity sa zmobilizuje zo všetkých zdrojov – do roku 2030 pôjde ročne o 200 miliárd USD. Globálne spoločenstvo sa ňou zaväzuje ku krokom na ochranu a obnovu prírody a odstránenie znečistenia, čiže k opatreniam, ktoré obsahuje aj Európska zelená dohoda. Zabezpečí sa tým, aby príroda zostala pre spoločnosti, hospodárstva a komunity pevnou oporou aj v nasledujúcich desaťročiach.

Ciele a zámery ambicióznych opatrení do roku 2030 a 2050

Dohoda o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu obsahuje kľúčové globálne ciele:

  • do roku 2030 celosvetovo (na súši aj na mori) obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov,
  • do roku 2030 ochrániť a spravovať 30 % oblastí (suchozemské, vnútrozemské vodné, pobrežné a morské oblasti),
  • zastaviť vymieranie známych druhov a do roku 2050 desaťnásobne znížiť riziko a mieru vyhynutia všetkých druhov (vrátane neznámych),
  • do roku 2030 znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov aspoň o 50 %,
  • do roku 2030 znížiť stratu živín v životnom prostredí aspoň o 50 %,
  • do roku 2030 znížiť riziká vyplývajúce zo znečistenia a negatívne vplyvy znečistenia zo všetkých zdrojov, a to na také úrovne, ktoré nie sú pre biodiverzitu a funkcie ekosystémov škodlivé,
  • do roku 2030 znížiť globálnu stopu spotreby, a to aj výrazným znížením nadmernej spotreby a produkcie odpadu, ako aj obmedzením potravinového odpadu na polovicu,
  • udržateľne riadiť oblasti v poľnohospodárstve, akvakultúre, rybolove a lesnom hospodárstve a výrazne posilniť agroekológiu a iné postupy priaznivé pre biodiverzitu,
  • bojovať proti zmene klímy riešeniami blízkymi prírode,
  • do roku 2030 znížiť mieru zavlečenia a udomácnenia inváznych nepôvodných druhov aspoň o 50 %,
  • do roku 2030 zaistiť bezpečné, zákonné a udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi,
  • ekologizovať mestské priestranstvá.

Mobilizácia financií a vytvorenie priestoru pre podniky, aby mohli prevziať zodpovednosť za biodiverzitu

Dohodou sa výrazne zvýši mobilizácia finančných prostriedkov na biodiverzitu zo všetkých zdrojov, a to domácich, medzinárodných, verejných aj súkromných, pričom do roku 2030 sa zmobilizuje najmenej 200 miliárd USD ročne. Vytvoria sa ňou stimuly pre domáce a medzinárodné zdroje, a to aj z podnikateľských investícií.

Dohoda sa zaoberá aj dotáciami, ktoré sú pre biodiverzitu škodlivé, pričom obsahuje záväzok do roku 2025 identifikovať a do roku 2030 eliminovať celkovo najmenej 500 miliárd USD ročne.

EÚ sa v rámci dohody zaviazala k medzinárodnému balíku solidarity, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny s najbohatšou biodiverzitou. Nový fond globálneho rámca pre biodiverzitu zriadený v rámci Globálneho fondu pre životné prostredie bude otvorený financovaniu zo všetkých zdrojov.

Významným krokom na zlepšenie podnikateľskej činnosti v oblasti biodiverzity bude povinnosť veľkých a nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií pravidelne monitorovať, posudzovať a odhaľovať riziká, závislosti a vplyvy týkajúce sa biodiverzity a poskytovať spotrebiteľom informácie na podporu udržateľnej spotreby.

Angažovanosť EÚ vytvára priestor na dosiahnutie dohody

Európska jednota a vedúce postavenie boli počas štvorročných rokovaní zásadné. Rokovacej skupine EÚ sa v Montreale pod vedením komisára Sinkevičiusa spolu s členskými štátmi EÚ, ktoré koordinovalo české predsedníctvo Rady, podarilo vytvoriť priestor pre ambicióznu dohodu a zároveň dosiahnuť pokrok vo finančnej oblasti.

Dohoda je dôležitým impulzom pre multilateralizmus v čase, keď je globálna solidarita a spolupráca potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Ďalšie kroky

Keďže rokovania o novej dohode sa skončili, nastal čas, aby všetky krajiny tento rámec implementovali prostredníctvom vnútroštátnych a medzinárodných opatrení.

Pred ďalšou konferenciou zmluvných strán v roku 2024 musia všetky krajiny pripraviť aktualizované národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, ako aj národné stratégie financovania v oblasti biodiverzity. Na ďalších konferenciách zmluvných strán sa zváži, či kumulatívny vplyv vnútroštátnych opatrení postačuje na dosiahnutie globálnych cieľov a zámerov na roky 2030 a 2050.

Súbežne s politickými opatreniami sa teraz budú krajiny a multilaterálne finančné inštitúcie usilovať, aby sa rýchlo začala mobilizácia finančných prostriedkov.  

Vďaka Európskej zelenej dohode sa Európa dostala do čela tejto globálnej hospodárskej transformácie. Naše návrhy, napríklad nedávno prijaté nariadenie o dodávateľských reťazcoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako aj ďalšie úsilie o odstránenie znečistenia prispejú k plneniu dohody z Kchun-mingu a Montrealu.

Súvislosti

Zachovanie zdravej prírody, ekologizácia našich miest a uchovanie obrovskej rozmanitosti života na našej planéte sú pre našu budúcnosť nevyhnutné. Príroda nám čistí vodu, poskytuje výživné potraviny, chráni nás pred povodňami a pomáha zmierňovať zmenu klímy.

Na 15. konferencii zmluvných strán v Montreale vytvorila EÚ spojenectvá a iniciatívy na pomoc pri praktickej realizácii globálneho rámca pre biodiverzitu. EÚ spolu s viacerými členskými štátmi a niekoľkými ďalšími krajinami spojili svoje sily s cieľom výrazne zvýšiť financovanie v oblasti biodiverzity zo všetkých zdrojov. EÚ sa pripojila aj ku kľúčovým iniciatívam, aby partnerským krajinám pomohla posilniť kapacity a znalosti na realizáciu globálneho rámca pre biodiverzitu. Patrí medzi ne vysoko ambiciózne partnerstvo pre akceleráciu na podporu budúceho vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu a globálne znalostné centrum pre biodiverzitu na pomoc krajinám s monitorovaním pokroku pri plnení cieľov v oblasti biodiverzity. EÚ takisto podpísala s Guyanou dohodu o udržateľnom obchode s legálne vyťaženým drevom.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej k dohode o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu

EÚ na konferencii COP15 o biodiverzite

Čítať ďalej...

Ochrana biodiverzity: EÚ prijíma opatrenia, ktorými chce zabrániť zavlečeniu inváznych nepôvodných druhov, ktoré by poškodili európsku prírodu

 

Komisia podniká právne kroky proti 15 členským štátom s cieľom zintenzívniť prevenciu a zlepšiť zvládanie inváznych nepôvodných druhov. Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko nestanovili, nevykonali a neoznámili Komisii do júla 2019 svoje akčné plány podľa nariadenia č. 1143/2014 na riešenie problému najinvazívnejších druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Tieto druhy spôsobujú škody na zdraví a životnom prostredí, ktoré sú natoľko závažné, že odôvodňujú prijatie opatrení uplatniteľných v celej EÚ.

V konaniach o nesplnení povinnosti začaté proti Bulharsku, Grécku a Rumunsku sa poukazuje aj na to, že v týchto krajinách nebol zavedený systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie; lehota na jeho zavedenie pritom uplynula v januári 2018. Komisia okrem toho vyzýva Grécko a Rumunsko, aby zriadili plne funkčné štruktúry na vykonávanie úradných kontrol potrebných na to, aby sa zabránilo zámernému zavlečeniu inváznych nepôvodných druhov do Únie.

Predchádzanie škodám na európskej biodiverzite

Invázne nepôvodné druhy sú jednou z piatich hlavných príčin straty biodiverzity v Európe a na celom svete. Ide o rastliny a zvieratá, ktoré sa v dôsledku ľudského zásahu náhodne alebo zámerne dostanú do prírodného prostredia, kde sa bežne nenachádzajú. Predstavujú veľkú hrozbu pre pôvodné rastliny a živočíchy v Európe a európskemu hospodárstvu spôsobujú škody v odhadovanej výške až 12 miliárd EUR ročne.

nariadení č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov sa od členských štátov vyžaduje, aby identifikovali a riadili prienikové cesty, ktorými sa zavliekajú a šíria invázne nepôvodné druhy. Veľký podiel inváznych nepôvodných druhov sa do Únie dostane neúmyselne. Je preto veľmi dôležité, aby sa tieto prienikové cesty neúmyselného zavlečenia brali ako priorita a riadili účinnejšie, a to na základe odhadov objemu druhov a potenciálneho vplyvu týchto druhov. Medzi príklady takýchto prienikových ciest patria živé organizmy, ktoré sa neúmyselne prepravujú loďou v balastovej vode a sedimentoch, cez rybársky výstroj alebo iné rybárske vybavenie pri plavbách rybárov do zahraničia alebo cez kontajnery používané v medzinárodnom obchode; škodcovia na predávaných rastlinách alebo dreve, ktorí ostanú nepovšimnutí a iné. Napriek pokroku v identifikácii prioritných prienikových ciest vykonávanie tohto nariadenia vo väčšine členských štátov i naďalej zaostáva. Doteraz len 12 členských štátov vypracovalo, prijalo a oznámilo Komisii svoje akčné plány na riešenie otázky najdôležitejších prienikových ciest inváznych nepôvodných druhov.

Nariadenie č. 1143/2014 nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a zameriava sa na druhy, ktoré sa považujú za „druhy vzbudzujúce obavy Únie“. V súčasnosti k nim patrí 66 druhov, ktoré predstavujú riziko na celoeurópskej úrovni, z rastlín je to napríklad eichhornia nafúknutá a zo živočíchov napríklad ázijský sršeň alebo medvedík čistotný. Členské štáty sú povinné prijať účinné opatrenia na to, aby zabránili úmyselnému alebo neúmyselnému zavlečeniu týchto druhov do EÚ; odhaliť ich a prijať rýchle eradikačné opatrenia v počiatočnom štádiu invázie; alebo ak sa takého druhy už na danom území vo veľkej miere vyskytujú, prijali opatrenia na ich eradikáciu a kontrolu alebo zabránenie ich ďalšiemu šíreniu.

V tejto súvislosti sú preventívne opatrenia, ktorých sa toto konanie o porušení povinnosti týka, nevyhnutnou investíciou, pretože je oveľa účinnejšie a lacnejšie zabrániť zavlečeniu inváznych druhov než riešiť a zmierňovať škody po ich rozšírení.

Európskej zelenej dohode i v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zdôrazňuje, aké je dôležité, aby EÚ nasmerovala prírodu na cestu oživenia do roku 2030 lepšou ochranou a obnovou zdravých ekosystémov.

Opatrenia Komisie na presadzovanie práva

Komisia členským štátom poskytuje nepretržitú podporu, aby správne vykonávali platné právne predpisy. V prípade potreby využíva aj svoje právomoci pri presadzovaní práva. Má to zásadný význam pre ochranu prírody v EÚ, aby sa občania mohli spoľahnúť na jej služby v celej Únii.

Komisia v tejto záležitosti zaslala v júni 2021 formálnu výzvu 18 členským štátom. Keďže odpovede boli v prípade 15 členských štátov neuspokojivé, Komisia sa rozhodla vydať odôvodnené stanoviská. Uvedené krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia postúpiť veci Súdnemu dvoru.

Vplyv na zdravie, životné prostredie a hospodárstvo

európskom životnom prostredí sa vyskytuje najmenej 12 000 nepôvodných druhov, z ktorých je 10 – 15 % inváznych. Invázne nepôvodné druhy môžu spôsobiť lokálne vyhynutie pôvodných druhov, napríklad konkurenčným bojom o obmedzené zdroje ako potraviny či biotopy, vzájomným krížením alebo šírením chorôb. Môžu zmeniť fungovanie celých ekosystémov a ohroziť ich schopnosť poskytovať cenné služby, ako je opeľovanie, regulácia vody či kontrola povodní. Napríklad ázijský sršeň, ktorý bol do Európy zavlečený náhodou v roku 2005, sa živí pôvodnými včelami medonosnými, znižuje lokálnu
biodiverzitu pôvodného hmyzu a celkovo ovplyvňuje služby súvisiace s opeľovaním.

Invázne nepôvodné druhy majú často významný hospodársky dosah, pretože znižujú výnosy z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybolovu. Napríklad americká medúza druhu Mnemiopsis leidyi, ktorá bola náhodne zavlečená do Čierneho mora, spôsobila v tejto oblasti prudký pokles najmenej 26 komerčných populácií rýb vrátane sardely európskej a makrely španielskej. Invázne druhy môžu poškodiť infraštruktúru, brániť doprave alebo znížiť dostupnosť vody, a to tým, že blokujú vodné cesty alebo upchávajú priemyselné vodné potrubia.

Invázne nepôvodné druhy môžu byť významným problémom aj pre ľudské zdravie – môžu vyvolať závažné alergie a kožné problémy (napr. popáleniny spôsobené boľševníkom obrovským) alebo pôsobiť ako vektory nebezpečných patogénov a chorôb (napr. medvedíky čistotné prenášajúce choroby na zvieratá a ľudí).

Súvislosti

V záujme ochrany a obnovy zdravých ekosystémov, ktoré sú stanovené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, navrhne Komisia v nadchádzajúcich mesiacoch komplexný zákon o obnove prírody so záväznými cieľmi. Vychádzať bude zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ktoré od roku 1992 zabezpečujú ochranu prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ, pričom sa v ňom zohľadnia hospodárske, sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. Cieľom tohto nového návrhu bude zvýšiť odolnosť životného prostredia, aby nám aj naďalej prinášalo prospech, a to obnovou rôznych ekosystémov vrátane morských ekosystémov do roku 2050, pričom sa stanovia strednodobé ciele do roku 2030. Pozitívne to ovplyvní aj klímu, keďže sa osobitne zameria na degradované ekosystémy s najväčším potenciálom zachytávania a ukladania uhlíka.

Ďalšie informácie

Postup v prípade nesplnenia povinnosti

Presadzovanie právnych predpisov EÚ o životnom prostredí výhody a dosiahnuté výsledky

Štúdia na posúdenie výhod vyplývajúcich z presadzovania právnych predpisov EÚ o životnom prostredí

Štúdia: Náklady vyplývajúce z nevykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ

Čítať ďalej...

Biodiverzita: v správe Komisie o pokroku opatrení EÚ na ochranu opeľovačov sa zdôrazňuje naliehavá potreba konať

Komisia zverejnila správu o vykonávaní vôbec prvej iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače, ktorú Komisia prijala v roku 2018 v snahe riešiť úbytok voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu. Opeľujúci hmyz má zásadný význam pre fungovanie ekosystémov, našu potravinovú bezpečnosť, lieky a naše dobré životné podmienky. Jeden z desiatich druhov včiel a motýľov v Európe je však na pokraji vyhynutia a v prípade tretiny z nich dochádza k úbytku. Z preskúmania, ktoré bolo nedávno zverejnené, vyplýva, že pri vykonávaní opatrení iniciatívy sa dosiahol významný pokrok, pretrvávajú však problémy pri riešení rôznych príčin úbytku.

Zo správy vyplýva, že iniciatíva je aj naďalej užitočným politickým nástrojom, ktorý umožňuje EÚ, členským štátom a zainteresovaným stranám riešiť úbytok opeľovačov. Do konca roka 2020 sa vykonalo viac než tridsať opatrení v troch prioritných oblastiach: zlepšenie vedomostí o úbytku opeľovačov; riešenie príčin úbytku opeľovačov; zapojenie verejnosti a podpora spolupráce s cieľom zastaviť úbytok. Komisia okrem iného vytvorila interaktívny digitálny nástroj Park opeľovačov, ktorý má zvýšiť informovanosť o nebezpečnom úbytku opeľovačov a podnietiť globálne opatrenia na jeho riešenie. Park opeľovačov umožňuje zažiť prostredníctvom virtuálnej reality odohrávajúcej sa v roku 2050 svet, z ktorého takmer úplne vymizol opeľujúci hmyz. Pestrá škála aktivít na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ svedčí o tom, že verejnosť uznáva tento problém a je pripravená konať.

V rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače bol vyvinutý celoeurópsky systém monitorovania druhov opeľovačov s cieľom získať viac poznatkov o stave ich populácií a príčinách ich úbytku. Tento systém sa čoskoro zavedie v celej EÚ. Komisia vytvorila osobitný informačný systém pre opeľovače a začala niekoľko špecifických výskumných iniciatív.

Úsilie však treba zintenzívniť, najmä pokiaľ ide o reakciu na stratu biotopov v poľnohospodárskej krajine a vplyvy pesticídov. Na ich riešenie sa v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030stratégii EÚ „z farmy na stôl“ a akčnom pláne EÚ v oblasti nulového znečistenia stanovujú špecifické ciele, ako je rozširovanie chránených oblastí a obnova ekosystémov, podpora ekologického poľnohospodárstva, obnova krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde a významné znižovanie používania pesticídov a iných látok znečisťujúcich životné prostredie a škodlivých pre opeľovače. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a posilnená ambícia v oblasti klimatickej neutrality pomôžu zmierniť vplyvy zmeny klímy na opeľovače. 

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius povedal: „Znepokojujúci úbytok hmyzu, ktorý opeľuje plodiny a voľne rastúce rastliny, ohrozuje nielen potravinovú bezpečnosť, ale aj naše prežitie a prežitie prírody ako celku. EÚ zaviedla osobitné politické nástroje na riešenie ich úbytku, mobilizovala medzisektorové opatrenia a dosiahla významný pokrok v monitorovaní opeľovačov. Z dnešnej správy jasne vyplýva, že v záujme riešenia príčin prudkého úbytku opeľovačov musíme urobiť viac. Rozhodujúce bude ďalšie začleňovanie ochrany opeľovačov do spoločnej poľnohospodárskej politiky a legislatívneho rámca pre pesticídy.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Ochrana opeľovačov zostane kľúčovou ambíciou v rámci Európskej zelenej dohody a prispeje k dosahovaniu cieľov stratégie „z farmy na stôl“ vrátane 50 % obmedzenia používania chemických pesticídov a ich rizika. Pri rozhodovaní o schválení účinných látok na použitie v prípravkoch ochranu rastlín a stiahnutí týchto látok z trhu vždy zohľadňujeme, že je dôležité zaistiť vysokú úroveň ochrany včiel a iných opeľovačov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť sú vo veľkej miere odkázané na opeľovače, preto ich znepokojujúci úbytok treba ďalej riešiť. Ako sa zdôrazňuje v dnešnej správe, treba zintenzívniť úsilie, pokiaľ ide o stratu biotopov v poľnohospodárskej krajine a vplyv pesticídov. Budúca spoločná poľnohospodárska politika, v súlade s cieľmi zelenej dohody, k tomu výrazne prispeje zavedením vyšších ambícií v oblasti životného prostredia a klímy. Napríklad keď poľnohospodári budú chcieť získať finančné prostriedky, budú musieť vyčleniť poľnohospodársku pôdu na ochranu biodiverzity. Okrem toho jednou z priorít v oblasti výskumu a inovácií je nájsť alternatívy k používaniu pesticídov.“

Ďalšie kroky

V druhej polovici roka 2021 začne Komisia konzultačné činnosti s cieľom zhromaždiť názory a komplexnejšie dôkazy od odborníkov, zainteresovaných strán a občanov v záujme možného zlepšenia iniciatívy a určí ďalšie opatrenia na vykonávanie jej dlhodobých cieľov. Komisia zohľadní získanú spätnú väzbu a zváži rozsah revízie iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače.

Súvislosti

V iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače, ktorá bola prijatá v júni 2018, sa opisujú strategické ciele a súbor opatrení, ktoré má prijať EÚ a jej členské štáty s cieľom reagovať na úbytok opeľovačov v EÚ a prispieť k celosvetovému úsiliu o ich ochranu.

Opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov. Bez nich by došlo k úbytku a v konečnom dôsledku k vyhynutiu mnohých druhov rastlín, ako aj organizmov, ktoré sú od nich závislé, čo by malo závažné ekologické, sociálne a hospodárske dôsledky. Len v EÚ závisia (aspoň čiastočne) od opeľovania živočíchmi štyri z piatich druhov plodín a voľne rastúcich kvetov.

Ďalšie informácie

Správa: Pokrok vo vykonávaní iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

Webová stránka iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

Informácie EÚ o opeľovačoch – jednotné digitálne kontaktné miesto pre opatrenia týkajúce sa opeľovačov

Ochrana včiel a schvaľovanie účinných látok

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky

Interaktívny virtuálny zážitok Park opeľovačov

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login