Európska komisia schválila všetkých 28 strategických plánov (za každú krajinu EÚ jeden, za Belgicko dva), a tak sa od 1. januára 2023 môže začať uplatňovať nová spoločná poľnohospodárska politika.

Z finančných prostriedkov EÚ sa vyčlení 264 miliárd eur pre európskych poľnohospodárov, aby mohli prejsť na udržateľné a odolné poľnohospodárstvo, a na zachovanie životaschopnosti a rozmanitosti vidieckych oblastí. Vďaka spolufinancovaniu a doplnkovému štátnemu financovaniu sa pre poľnohospodárov a vidiecke komunity na obdobie 2023 – 2027 dosiahne celkový verejný rozpočet vo výške 307 miliárd eur. Na ďalšie programy patriace do rozsahu pôsobnosti SPP, ale mimo jej strategických plánov, ako napríklad program POSEI pre najvzdialenejšie regióny, školský program EÚ, propagačné programy, pôjdu dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške 6 miliárd eur.

Spravodlivejšia SPP

Vo všetkých strategických plánoch sa ako kľúčový cieľ uvádza hospodársky udržateľný príjem a odolnosť poľnohospodárskeho sektora. Niekoľko príkladov poskytnutej podpory: 

• Záchrannou sieťou pre poľnohospodárov sú aj naďalej priame platby SPP. Každoročne sa oprávneným poľnohospodárom rozdelí približne 20 miliárd eur základnej podpory príjmu. Je však podmienená tým, že budú uplatňovať prísnejšie základné normy dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC). Očakáva sa, že GAEC pokryjú takmer 90 % poľnohospodárskej pôdy EÚ.
• S novou SPP sa nasmeruje vyššia úroveň verejnej podpory na tých, ktorí ju najviac potrebujú. V 25 krajinách EÚ dostanú malé a stredné poľnohospodárske podniky vyššiu podporu príjmu vďaka tzv. redistributívnej platbe vo výške 10,6 % všetkých priamych platieb. To bude predstavovať 4 miliardy eur ročne. Ide o 2,5-násobok redistributívnych platieb v súčasnej SPP (2014 – 2020), ktoré uplatňuje len desať členských štátov.
• S cieľom pomôcť poľnohospodárom pri prekonávaní krízy dostane 15 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ podporu na poistenie, účasť vo vzájomných fondoch alebo iné nástroje na riadenie rizík.
• V porovnaní s rokom 2022 sa viazanou podporou príjmu o 25 % zvýši úroveň podpory pre bielkovinové plodiny/strukoviny. Vďaka tomu budú poľnohospodári EÚ menej závislí od dovozu a používania určitých hnojív. Viazanú podporu získa aj sedemnásť ďalších odvetví v ťažkostiach. Dostane sa tak k 21 % poľnohospodárskym podnikom v EÚ.

Zelenšia SPP

Tri z desiatich špecifických cieľov SPP sa priamo týkajú životného prostredia a klímy. Vďaka doložke, ktorá bráni návratu do starých koľají, museli členské štáty vo svojich plánoch SPP preukázať v porovnaní so súčasnou situáciou vyššie ambície. Výsledkom je z environmentálneho a klimatického hľadiska najambicióznejšia SPP.

• V strategických plánoch SPP sa vyčlení takmer 98 miliárd eur, teda 32 % celkových finančných prostriedkov SPP (EÚ a spolufinancovanie), v prospech klímy, vody, pôdy, ovzdušia, biodiverzity a dobrých životných podmienok zvierat a na povzbudenie plnenia nad rámec povinných noriem. Ak sa pozrieme na rozdelenie tejto sumy medzi nástroje a fondy, 24 % priamych platieb sa vyčlení na ekologické režimy a 48 % výdavkov na rozvoj vidieka vo všetkých plánoch bude plne podporovať ciele životného prostredia a klímy.
• Plány budú motivovať pôdohospodárov, aby v 35 % poľnohospodárskych oblastí EÚ vhodnými postupmi obhospodarovania, ako je extenzívne obhospodarovanie trávnych porastov, pestovanie strukovín a medziplodín, ekologické hnojenie či agrolesníctvo, ukladali uhlík v pôde a biomase, znižovali emisie skleníkových plynov a pomáhali s adaptáciou.
• V zmysle nových povinností poľnohospodárov sa očakáva striedanie plodín na približne 85 % ornej pôdy, ktorá sa podporuje z SPP EÚ. To pomôže narušiť cykly škodcov a chorôb, a teda znížiť používanie pesticídov a ich s nimi spojené riziká. Viac ako 26 % poľnohospodárskej pôdy EÚ získa podporu aj na integrovanú ochranu proti škodcom a používanie nechemických metód kontroly škodcov alebo presné poľnohospodárstvo.
• Podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby z SPP v roku 2027 sa v porovnaní s plochou financovanou v roku 2018 takmer zdvojnásobí. To významne to prispeje k dosiahnutiu ambícií členských štátov, pokiaľ ide o rozšírenie ekologickej plochy do roku 2030 v rozsahu od 5 do 30 %.
• Plánované investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch zvýšia kapacitu EÚ na výrobu energie o 1,556 MW.

Sociálnejšia SPP

Vidiecke oblasti EÚ čelia viacerým výzvam, ktoré sú pomenované v dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ, vrátane vyľudňovania, prístupu k základným službám a ich zlepšovaniu, príležitostí na zamestnanie a potreby lepšej konektivity. SPP bude investovať do sociálnej a hospodárskej štruktúry vidieckych oblastí EÚ.

• Významnou súčasťou každého schváleného plánu je osobitná podpora pre mladých poľnohospodárov, pričom krajiny EÚ prekročili minimálnu požiadavku vyčleniť 3 % svojich priamych platieb na generačnú výmenu. Celkové verejné výdavky vo výške 8,5 miliardy eur pomôžu mladým poľnohospodárom začať podnikať, investovať a udržať svoje podniky v prvých rokoch činnosti. V období 2023 – 2027 sa očakáva, že naplno začne pôsobiť celkovo 377 000 nových mladých poľnohospodárov. Niektoré členské štáty plánujú vložiť ďalšie úsilie do podpory nástupníctva v poľnohospodárskych podnikoch, posilnenia rodovej rovnosti vo vidieckych oblastiach a postavenia žien v poľnohospodárstve.
• Zvyšuje sa aj podpora na miestny rozvoj, a to o 7,7 % z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) určených na stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou (tzv. prístup LEADER). Ide o 5 miliárd eur. Očakáva sa, že po zavedení tieto stratégie pokryjú 65 % európskeho vidieckeho obyvateľstva.
• Platby z SPP budú po prvýkrát prepojené s dodržiavaním určitých sociálnych a pracovných noriem EÚ a ich príjemcovia budú motivovaní k zlepšeniu pracovných podmienok v poľnohospodárskych podnikoch.
• V plánoch sa podporia investície na zatraktívnenie života a práce vo vidieckych oblastiach s cieľom vytvoriť aspoň 400 000 pracovných miest. Rovnako sa poskytne podpora na investície do digitálnych technológií a služieb, aby sa maximálne zefektívnilo využívanie zdrojov.
• Viac ako 6 miliónov ľudí bude môcť vďaka prostriedkom z SPP priamo využiť poradenstvo, odbornú prípravu a výmenu poznatkov alebo sa zúčastniť na inovačných projektoch v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií so zameraním na životné prostredie a klímu alebo sociálne a vidiecke aspekty.

Súvislosti

Európska komisia v roku 2018 predstavila návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorý obsahuje nové spôsoby fungovania s cieľom zmodernizovať a zjednodušiť poľnohospodársku politiku EÚ. 2. decembra 2021 boli nové právne predpisy o SPP formálne prijaté.

Spoluzákonodarcovia určili členským štátom lehotu na predloženie strategických plánov SPP do 1. januára 2022. Po doručení plánov Komisia do 25. mája 2022 zaslala všetkým členským štátom listy s pripomienkami. V súlade so zásadou transparentnosti ich spolu s reakciami všetkých členských štátov uverejnila na webovom sídle Europa. Útvary Komisie potom s vnútroštátnymi orgánmi rozvinuli štruktúrovaný dialóg s cieľom vyriešiť zostávajúce otázky a sfinalizovať revidované plány SPP. Podrobne skúmali ich ambície vo vzťahu ku klimatickým a environmentálnym cieľom EÚ a ich príspevok k cieľom stanoveným v stratégii Komisie „z farmy na stôl“ a stratégii v oblasti biodiverzity.

Vzhľadom na aktuálny prudký nárast cien komodít a energií, ku ktorému došlo po ruskej agresii voči Ukrajine, Komisia vyzvala členské štáty, aby zvážili preskúmanie svojich strategických plánov SPP s cieľom posilniť odolnosť odvetvia, zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť závislosť od syntetických hnojív udržateľnejšími výrobnými metódami v súlade s oznámeniami o potravinovej bezpečnosti a hnojivách. Vzhľadom na rýchlo sa meniace výzvy sa strategické plány SPP budú v priebehu vykonávania podľa potreby pozorne monitorovať a meniť, aby boli naďalej vhodné na svoj účel.

Ďalšie informácie

Prehľad 28 strategických plánov SPP v skratke

SPP 2023 – 2027

Strategické plány SPP

Listy s pripomienkami k strategickým plánom SPP

Európska stratégia v oblasti dronov 2.0, ktorú aktuálne prijala Komisia, vytyčuje víziu ďalšieho rozvoja európskeho trhu s dronmi. Vychádza z bezpečnostného rámca EÚ pre prevádzku dronov a stanovenie technických požiadaviek na ne, ktorý je najpokročilejším na svete. V novej stratégii sa stanovuje, ako môže Európa vykonávať veľkoplošnú komerčnú prevádzku dronov a zároveň ponúkať v tomto odvetví nové príležitosti.

Od pracovných miest k novým riešeniam mobility

Komplexný regulačný rámec EÚ umožnil, aby drony bezpečne nalietali státisíce hodín na európskom nebi a mohli tak napríklad mapovať infraštruktúru, monitorovať ropné škvrny alebo odoberať vzorky pôdy. Pokrok zaznamenali aj projekty používania dronov na doručovanie lekárskych zásielok a prepravu lekárskych vzoriek medzi zdravotníckymi službami. Zavedenie vzdušného priestoru U-space v januári 2023, ktorý je z globálneho hľadiska jedinečným európskym systémom na bezpečné riadenie prevádzky bezpilotných lietadiel, položí základy pre ich intenzívnejšie využívanie.

Skôr než Komisia začne presadzovať tieto inovačné technológie, chce zabezpečiť, aby si drony získali podporu širokej verejnosti. Cieľom stratégie je rozptýliť obavy týkajúce sa hluku, bezpečnosti a ochrany súkromia, a preto vyzýva celoštátne, regionálne a miestne samosprávy, aby sa postarali o to, že sa pri využívaní služieb dronov budú rešpektovať potreby občanov.

V stratégii sa predpokladá, že do roku 2030 sa súčasťou života Európanov stanú tieto služby dronov:

1. Pohotovostné služby, mapovanie, snímkovanie, inšpekcie a dohľad vykonávaný v príslušných právnych rámcoch civilnými bezpilotnými lietadlami, ako aj naliehavé dodávky malých zásielok, ako sú biologické vzorky alebo lieky.
2. Služby inovatívnej leteckej mobility, ako sú napríklad letecké taxíky, poskytujúce pravidelné služby osobnej dopravy, spočiatku s pilotom na palube, konečným cieľom však je plná automatizácia operácií.

Uvoľnenie potenciálu trhu a služieb bezpilotných lietadiel v EÚ si vyžaduje identifikáciu kľúčových technologických pilierov, ako sú umelá inteligencia, robotika, polovodiče, vesmírne služby EÚ a mobilné telekomunikácie. To pomôže EÚ vybudovať inovatívne a konkurencieschopné odvetvie bezpilotných lietadiel a znížiť tak strategické závislosti.

V stratégii sa identifikujú aj možnosti synergií medzi civilnými a obrannými dronmi a posilnenia spôsobilostí v oblasti boja proti dronom a systémovej odolnosti.

19 opatrení pre budúci trh s dronmi

Komisia teraz začne pracovať na 19 hlavných operačných, technických a finančných opatreniach stratégie, ktorých cieľom je vybudovať správne regulačné a obchodné prostredie pre vzdušný priestor a trh s dronmi zajtrajška:

1. prijatie spoločných pravidiel letovej spôsobilosti a nových požiadaviek na výcvik pilotov na diaľku a pilotov lietadiel eVTOL (elektrické lietadlá s posádkou schopné vertikálneho vzletu a pristátia),
2. financovanie vytvorenia online platformy na podporu miestnych zainteresovaných strán a priemyslu v prospech udržateľnej inovatívnej leteckej mobility,
3. vypracovanie strategického plánu pre technológie dronov, ktorý má pomôcť identifikovať prioritné oblasti výskumu a inovácií, znížiť existujúce strategické závislosti a zabrániť vzniku nových,
4. vymedzenie kritérií na získanie dobrovoľnej značky pre drony s overenou kybernetickou bezpečnosťou.

Tieto aktivity pripravia pôdu pre rozsiahlu komerčnú prevádzku a zabezpečia, aby Európa profitovala zo synergií medzi civilným, bezpečnostným a vojenským využívaním bezpilotných lietadiel a súvisiacich technológií vrátane riešení na obranu proti dronom.

Súvislosti

V stratégii Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa ohlásila príprava aktualizovanej európskej stratégie v oblasti dronov do konca roka 2022. K tomuto oznámeniu je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa posudzujú výzvy, ktorým čelí odvetvie bezpilotných lietadiel, ako aj analýza a údaje, o ktoré sa opiera nová stratégia v oblasti dronov 2.0.

Komisia už od roku 2014 buduje základy komplexnej politiky EÚ v oblasti bezpilotných lietadiel. Vykonávacie nariadenie Komisie 2019/947 a delegované nariadenie Komisie 2019/945 obsahujú podrobné pravidlá a postupy prevádzky bezpilotných lietadiel a stanovujú požiadavky na projektovanie a výrobu bezpilotných leteckých systémov. Od roku 2003 EÚ investovala takmer 980 miliónov EUR do vývoja alebo inovatívneho využívania dronov. V rámci svojich výskumných a inovačných programov financovala 320 projektov zameraných na drony.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Pracovný dokument útvarov Komisie

Európska stratégia v oblasti dronov 2.0