Eurobarometer ukazuje, že Európania považujú demokraciu a ekonomickú silu za kľúčové silné stránky EÚ

Z nového prieskumu Eurobarometra, ktorý bol aktuálne uverejnený, vyplýva, že podľa Európanov sú hlavné silné stránky EÚ rešpektovanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu (38 %) a ekonomická, priemyselná a obchodná sila (34 %). Po nich nasledujú dobré vzťahy a solidarita medzi členskými štátmi EÚ (28 %).

Ako oblasti, ktorými by sa EÚ mala prioritne zaoberať, respondenti najčastejšie označovali životné prostredie a zmenu klímy (33 %) a nelegálnu migráciu (aj 33 %). Po nich nasledovala bezpečnosť a obrana (29 %) a vojna na Ukrajine (25 %).

Vojna na Ukrajine je zároveň podľa 50 % respondentov na prvom mieste, pokiaľ ide o výzvy, ktorým EÚ čelí. Na druhom mieste je nelegálna migrácia (41 %) a na treťom environmentálne otázky a zmena klímy (35 %).

Na otázku týkajúcu sa hodnôt, ktoré EÚ v porovnaní s inými krajinami sveta stelesňuje najlepšie, Európania jasne uvádzajú dodržiavanie základných práv (53 %) a hodnôt a slobodu slova a prejavu (53 %).

Čo sa týka nadchádzajúcich rokov, celkovo panuje optimizmus

58 % Európanov sa na budúcnosť EÚ pozerá s optimizmom, zatiaľ čo v prípade 37 % opýtaných je to naopak.

55 % z týchto respondentov uvádza, že v nasledujúcich piatich rokoch sú plne alebo do istej miery presvedčení o sile demokracie v EÚ, pričom 41 % nemá plnú alebo má veľmi malú dôveru v túto silu.

Na druhej strane 64 % občanov EÚ znepokojuje bezpečnosť EÚ v nasledujúcich piatich rokoch.

Napokon 51 % respondentov sa vyjadrilo, že dôveruje výkonnosti hospodárstva EÚ v nasledujúcich piatich rokoch, zatiaľ čo 45 % opýtaných je viac skeptických.

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra 550 prebiehal v období od 25. júna do 2. júla 2024 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 25 658 občanov EÚ.

Ďalšie informácie

Rýchly prieskum Eurobarometra 550 „Výzvy a priority v EÚ“.

Čítať ďalej...

Podľa Eurobarometra Európania stále silno podporujú Ukrajinu

Podpora celej škály opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, zostáva naďalej veľmi vysoká. Takmer deväť z desiatich respondentov (89 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou a viac ako osem z desiatich (84 %) respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ. S poskytovaním finančnej podpory Ukrajine súhlasí 72 %. Rovnaký počet (72 %) podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom. Približne šesť z desiatich respondentov (61 %) súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a aby financovala nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu (60 %).

Väčšina respondentov je spokojná s tým, ako EÚ zareagovala na ruskú inváziu na Ukrajinu (57 %). Spokojnosť s reakciou ich národných vlád vyjadrilo 54 % Európanov.

 

Silnejšia a nezávislejšia EÚ

Pokiaľ ide o vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, viac ako osem z desiatich respondentov súhlasí s tým, že EÚ by mala masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie (83 %) a čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie (81 %).

Viac ako dve tretiny občanov EÚ (69 %) sú za spoločnú zahraničnú politiku členských štátov a súhlasia s tým, že EÚ má dostatočnú moc aj nástroje na obranu hospodárskych záujmov Európy v globálnom hospodárstve.

Viac ako tri štvrtiny Európanov (77 %) sú za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku členských štátov EÚ. Tento názor zastáva viac ako šesť z desiatich respondentov v každom členskom štáte.

Takmer sedem z desiatich respondentov (69 %) podporuje myšlienku spoločnej európskej politiky v oblasti migrácie, zatiaľ čo 68 % podporuje spoločný európsky azylový systém. Zároveň sa tri štvrtiny respondentov (75 %) vyjadrili v prospech posilnenia vonkajších hraníc EÚ s navýšením počtu príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

 

Vojna na Ukrajine a prisťahovalectvo ako hlavné obavy EÚ

28 % Európanov sa nazdáva, že prisťahovalectvo na jednej strane a vojna na Ukrajine na strane druhej patria k dvom najdôležitejším výzvam, ktorým EÚ čelí. Potom nasleduje medzinárodná situácia (24 %) a ďalej „nárast cien/inflácia/životné náklady“ (20 %, teda štvrté miesto, zatiaľ čo na jar minulého roku bola táto obava na prvom mieste).

 

Európania vnímajú EÚ ako priestor stability v nepokojnom svete

Pozitívne vnímanie EÚ

Z aktuálne uverejneného 100. štandardného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že sedem z desiatich občanov EÚ (70 %) sa domnieva, že Európska únia je priestorom stability v nepokojnom svete. Je to názor väčšiny respondentov vo všetkých členských štátoch. Okrem toho, viac ako šesť z desiatich občanov (61 %) vidí budúcnosť EÚ optimisticky.

 

Súvislosti

100. vydanie štandardného prieskumu Eurobarometra

Prieskum Eurobarometer, založený ako nástroj, ktorý má Európanom pomáhať navzájom sa spoznávať, má zásadný význam pre lepšie pochopenie vývoja verejnej mienky v Európe. Štandardný Eurobarometer, ktorý bol už vydaný po stýkrát, je nadnárodná štúdia, ktorá sa vykonáva dvakrát ročne prostredníctvom osobných rozhovorov a jej účelom je vyhodnotiť a porovnať trendy verejnej mienky v členských štátoch EÚ.

Štandardný Eurobarometer 100 (jeseň 2023) prebiehal v dňoch 23. október až 15. november 2023 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Otázky sa osobne kládli 26 471 občanom Únie.

 

Ďalšie informácie

Štandardný Eurobarometer 100

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania schvaľujú opatrenia prijaté na riešenie energetickej krízy, presadzovanie udržateľnosti a podporu Ukrajiny

Z aktuálne uverejneného bleskového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že Európania výrazne podporujú opatrenia prijaté v minulom roku na ochranu spotrebiteľov a podnikov pred kolísaním cien energií, ako aj opatrenia na podporu energetickej bezpečnosti a zelenej transformácie. Takisto sa potvrdzuje široký konsenzus medzi občanmi EÚ, pokiaľ ide o podporu priemyslu čistých technológií v záujme väčšej konkurencieschopnosti, ako aj opatrenia EÚ prijaté v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

86 % respondentov sa domnieva, že bolo dôležité prijať opatrenia na európskej úrovni, aby sa obmedzil bezprostredný vplyv rastúcich cien energie na spotrebiteľov a podniky. Viac ako osem z desiatich respondentov zastáva rovnaký názor, pokiaľ ide o podporu udržateľného využívania prírodných zdrojov (86 %), uľahčenie spoločného nákupu plynu členskými štátmi EÚ s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok (82 %), budovanie partnerstiev s inými globálnymi aktérmi, ako sú Spojené kráľovstvo, USA, Japonsko a Austrália (81 %), zníženie nadmernej obchodnej závislosti od krajín ako Rusko alebo Čína (80 %) a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu čistých technológií (80 %). Opatrenia EÚ zamerané na urýchlenie digitálnej transformácie a súčasné zabezpečenie ochrany spotrebiteľov považuje za dôležité 77 % respondentov a opatrenia zamerané na zvyšovanie odolnosti hospodárstva EÚ považuje za dôležité 76 % respondentov.

Pokiaľ ide o budúce opatrenia, 86 % respondentov si myslí, že zariadenia na skladovanie plynu v EÚ by sa mali naplniť, aby sa zabránilo riziku nedostatku, 85 % respondentov je toho názoru, že EÚ by mala podporiť výrobu čistých technológií v členských štátoch, a 79 % respondentov sa domnieva, že opatrenia EÚ by sa mali zamerať na zníženie spotreby energie. 75 % respondentov si myslí, že EÚ by mala financovať spoločné obranné projekty na rozvoj strategických obranných spôsobilostí a technológií.

Okrem toho sa veľká väčšina Európanov domnieva, že vojna na Ukrajine poukazuje na to, že EÚ potrebuje zabezpečiť svoju energetickú a hospodársku bezpečnosť (85 %), ako aj zintenzívniť vojenskú spoluprácu medzi členskými štátmi (75 %) a zároveň naďalej prejavovať solidaritu s Ukrajinou (71 %).

Európania sa aj naďalej vyslovili za podporu Ukrajiny a Ukrajincov. 86 % respondentov súhlasí s tým, aby EÚ naďalej poskytovala humanitárnu podporu ľuďom postihnutým vojnou, 77 % respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou v EÚ, 71 % respondentov podporuje ukladanie hospodárskych sankcií voči Rusku. Takmer dve tretiny Európanov si myslia, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu na jej ceste k európskej integrácii (67 %) jej integráciu do jednotného trhu (65 %). V neposlednom rade sa 65 % respondentov vyslovilo za finančnú a hospodársku podporu Ukrajiny a 57 % respondentov si myslí, že EÚ by mala podporovať nákup a dodávky vojenského vybavenia a výcvik na Ukrajine.

Občania boli takisto požiadaní, aby pri súbore hodnôt uviedli, či ich najlepšie reprezentuje EÚ, iné krajiny sveta alebo či ich EÚ a iné krajiny reprezentujú v rovnakej miere. Približne polovica z nich sa domnieva, že EÚ najlepšie stelesňuje „rešpektovanie základných práv a hodnôt“ (53 %), „sociálnu rovnosť a blahobyt“ (50 %), „toleranciu a otvorenosť voči ostatným“ (49 %) a „mier“ (48 %). Za nimi tesne nasleduje „solidarita s krajinami v rámci EÚ aj mimo nej“ (46 %) a „rešpektovanie prírody a ochrana klímy a životného prostredia (45 %). V prípade každej z týchto hodnôt sa približne šestina respondentov domnieva, že ich najlepšie stelesňujú ostatné krajiny, a približne štvrtina respondentov tvrdí, že ich reprezentuje EÚ, ako aj ostatné krajiny.

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra o výzvach a prioritách EÚ v roku 2023 sa uskutočnil v 27 členských štátoch v období od 24. do 31. augusta 2023. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 26 514 občanov EÚ.

Ďalšie informácie

Bleskový prieskum Eurobarometra č. 533

 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login