Európska zelená dohoda: Komisia predstavila opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Komisia predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Ekologická poľnohospodárska výroba je spojená s celým radom dôležitých výhod: polia obhospodarované ekologicky vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity, ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší a spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú. Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity.

Akčný plán je skoncipovaný tak, aby rýchlo rastúcemu ekologickému sektoru zabezpečil správne nástroje na dosiahnutie vytýčenej cieľovej hodnoty 25 %. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotrebyzvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora. Snaha je pritom zameraná na zabezpečenie vyváženého rastu sektora.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP.

Podpora spotreby

Kľúčovým faktorom, ktorý podnieti poľnohospodárov prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, a zvýšiť tak svoju ziskovosť a odolnosť, je rastúca spotreba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Akčný plán preto obsahuje viaceré konkrétne opatrenia zamerané na podporu dopytuudržanie dôvery spotrebiteľa a priblíženie ekologických potravín občanom. Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodovzvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Aj súkromný sektor môže zohrať nezanedbateľnú úlohu. Napríklad môže zamestnancom dávať odmeny v podobe „bio-šekov“ na nákup potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenie spotreby

V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. Zatiaľ čo sa akčný plán prevažne zameriava na „efekt príťažlivosti“ na strane dopytu, hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ekologické režimy možno zaviesť na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Okrem SPP sú ďalšími kľúčovými nástrojmi organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat.

Komisia v snahe zvýšiť informovanosť o ekologickej výrobe bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“. „Eko-obvody“ sú oblasti, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

V akčnom pláne sa ďalej uznáva, že ekologická akvakultúra je ešte stále pomerne novým sektorom, ale má výrazný potenciál na rast. Pripravované nové usmernenia EÚ k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ budú členské štáty a zainteresované strany podnecovať, aby podporovali ekologickú výrobu v tomto sektore.

Zlepšiť udržateľnosť

V neposlednom rade má ďalej zlepšiť výkonnosť ekologického poľnohospodárstva z hľadiska udržateľnosti. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvieratzabezpečenie dostupnosti ekologických osívzmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie.

Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Komisia bude pokrok pozorne monitorovať so zástupcami Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom ročných následných opatrení, dvojročných správ o pokroku a preskúmania v polovici trvania.

Vyjadrenia členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Naliehavo potrebujeme v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. Nie je to len záležitosť poľnohospodárov, zahŕňa to celý potravinový reťazec. Cieľom nášho akčného plánu je citeľne zvýšiť dopyt po produktoch ekologického poľnohospodárstva, pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe spoľahlivých informácií a podporovať európskych poľnohospodárov pri prechode na ekologický systém. Čím viac pôdy budeme obhospodarovať ekologicky, tým lepšie budeme chrániť biodiverzitu na nej a v okolitých oblastiach.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Ekologickému sektoru sa dostalo uznania, pretože zaviedol udržateľné postupy a využívanie zdrojov. Vďaka tomu má ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody. Ak máme dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva, musíme zabezpečiť, aby dopyt stimuloval rast sektoru. Nesmieme však pritom stratiť zo zreteľa výrazné rozdiely medzi ekologickými sektormi jednotlivých členských štátov. Akčný plán pre ekologický sektor zahŕňa nápady, ako dosiahnuť vyvážený rast sektora, ako aj potrebné nástroje. Podporu na vývoj zabezpečí spoločná poľnohospodárska politika, výskum a inovácia, ako aj úzka spolupráca s kľúčovými aktérmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej i miestnej úrovni.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Ekologické poľnohospodárstvo prináša mnohé výhody pre životné prostredie, prispieva k zdraviu pôd, znižuje znečisťovanie vzduchu a vody a zlepšuje biodiverzitu. Zároveň znamená ekonomické výhody pre zapojených aktérov, pretože v tomto sektore dopyt v uplynulom desaťročí rástol rýchlejšie než výroba. Nový akčný plán ekologického poľnohospodárstva bude základným nástrojom na postupné dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovaných ekologicky, ako aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry, ako sa ukotvilo v stratégii biodiverzity a v stratégii „z farmy na stôl“. Navyše nové strategické usmernenia k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ, ktoré má Komisia čoskoro prijať, budú ďalej propagovať ekologickú akvakultúru.

Súvislosti

V akčnom pláne sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Ide o iniciatívu ohlásenú v stratégii „z farmy na stôl„ aj v stratégii biodiverzity, ktoré boli uverejnené v máji 2020. Tieto dve stratégie boli predstavené v kontexte Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť problém kľúčových príčin straty biodiverzity.

Komisia do svojich odporúčaní členským štátom k ich strategickým plánom SPP uverejnených v decembri 2020 zahrnula cieľovú hodnotu 25 % pôdy v EÚ obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030. Členské štáty vyzvala, aby si v strategickom pláne SPP stanovili vnútroštátne hodnoty, ktoré umožnia tento vytýčený cieľ dosiahnuť. Členské štáty na základe svojich miestnych podmienok a potrieb potom objasnia, ako plánujú cieľ pomocou nástrojov SPP splniť.

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť. Nová SPP je založená na deviatich cieľoch, ktoré sú aj základom, na ktorom krajiny EÚ vypracúvajú svoje strategické plány SPP.

Ďalšie informácie

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby

Otázky a odpovede: Opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Prehľad ekologického sektora

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia biodiverzity

Stručný prehľad ekologického poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika

Čítať ďalej...

Podpora využívania modrej energie pre klimaticky neutrálnu Európu

V snahe pomôcť splniť cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, Európska komisia predkladá stratégiu EÚ pre modrú energiu. V stratégii sa navrhuje, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom Komisie je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, ako sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky.

Tento ambiciózny rast bude vychádzať z obrovského potenciálu všetkých európskych morských oblastí a z celosvetového vedúceho postavenia spoločností EÚ v tomto odvetví. Poskytne nové príležitosti pre priemysel, vytvorí zelené pracovné miesta na celom kontinente a posilní celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií modrej energie. Zároveň zabezpečí ochranu nášho životného prostredia, biodiverzity a rybárstva.

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Dnešná stratégia poukazuje na naliehavosť a príležitosť zvýšiť naše investície do modrej energie. Európska únia má vďaka svojim rozsiahlym morským oblastiam a vedúcemu priemyselnému postaveniu všetko, čo potrebuje, aby mohla reagovať na túto výzvu. Modrá energia je už teraz skutočným európskym príbehom úspechu. Naším cieľom je premeniť ju na ešte väčšiu príležitosť pre čistú energiu, kvalitné pracovné miesta, udržateľný rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová dodala: „Európa je svetovým lídrom v oblasti modrej energie a môže sa stať hnacou silou jej globálneho rozvoja. Musíme zintenzívniť svoje úsilie tým, že budeme využívať celý potenciál veternej energie na mori a budeme napredovať vo vývoji ďalších technológií, ako sú energia z vĺn, prílivová energia a plávajúce solárne parky. V tejto stratégii sa stanovuje jasné smerovanie a zavádza sa ňou stabilný rámec, ktoré majú zásadný význam pre subjekty verejného sektora, investorov a vývojárov v tomto odvetví. Musíme podporiť domácu produkciu EÚ, aby sme dosiahli svoje ciele v oblasti klímy, pokryli rastúci dopyt po elektrickej energii a podporili hospodárstvo pri jeho obnove po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Dnešná stratégia načrtáva, ako môžeme rozvíjať modrú energiu v kombinácii s inými ľudskými činnosťami, ako sú rybolov, akvakultúra alebo lodná doprava, a to v súlade s prírodou. Tieto návrhy nám zároveň umožnia chrániť biodiverzitu a riešiť prípadné sociálno-ekonomické dôsledky pre odvetvia, ktoré závisia od dobrého zdravia morských ekosystémov, čím sa podporí zdravá koexistencia v rámci námorného priestoru.“

S cieľom zvýšiť výkon modrej energie bude Komisia podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré majú pobrežné štáty predložiť Komisii do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti.

Komisia odhaduje, že na splnenie jej navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd EUR. S cieľom pomôcť vytvoriť a uvoľniť tieto investície Komisia:

  • poskytne jasný a podporný právny rámec. Komisia na tento účel v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie objasnila aj pravidlá trhu s elektrinou a posúdi, či sú potrebné konkrétnejšie a cielenejšie pravidlá. Komisia zabezpečí, aby revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie uľahčili nákladovo efektívne zavádzanie modrej energie, 
  • pomôže zmobilizovať všetky príslušné fondy na podporu rozvoja odvetvia. Komisia nabáda členské štáty, aby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a spolupracovali s Európskou investičnou bankou a inými finančnými inštitúciami na podpore investícií do modrej energie prostredníctvom Programu InvestEU. Finančné prostriedky z programu Horizont Európa sa zmobilizujú na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o menej vyspelé technológie,
  • zabezpečí posilnený dodávateľský reťazec. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť výrobnú kapacitu a prístavnú infraštruktúru a zvýšiť primerane kvalifikovanú pracovnú silu s cieľom udržať vyššiu mieru zavádzania. Komisia plánuje vytvoriť v rámci priemyselného fóra pre čistú energiu (Clean Energy Industrial Forum) špecializovanú platformu pre modrú energiu, ktorá by spájala všetkých aktérov a venovala by sa rozvoju dodávateľského reťazca.

Modrá energia predstavuje rýchlo rastúci globálny trh, najmä v Ázii a Spojených štátoch, a poskytuje príležitosti pre priemysel EÚ na celom svete. Komisia bude prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na zelenú dohodu, obchodnej politiky a dialógov EÚ s partnerskými krajinami o energetike podporovať globálne zavádzanie týchto technológií.

S cieľom analyzovať a monitorovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy modrej energie na morské prostredie a hospodárske činnosti, ktoré sú od neho závislé, bude Komisia viesť pravidelné konzultácie s komunitou expertov zastupujúcich subjekty verejného sektora, zainteresované strany a vedcov. Komisia zároveň prijala nový usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody.

Kontext

Veterné parky na mori vyrábajú čistú elektrinu, ktorá konkuruje existujúcim fosílnym technológiám a niekedy je dokonca lacnejšia. Európske priemyselné odvetvia rýchlo vyvíjajú celú škálu ďalších technológií na využitie sily našich morí na výrobu ekologickej elektrickej energie. Či už ide o plávajúce veterné parky na mori, technológie založené na energii z oceánov, napríklad z vĺn a prílivu, plávajúce fotovoltické zariadenia alebo o využívanie rias na výrobu biopalív, európske spoločnosti a laboratóriá stoja momentálne na čele. 

V stratégii pre modrú energiu sa stanovuje najvyššia ambícia zavádzania veterných turbín na mori (upevnených na dne aj plávajúcich), v prípade ktorých je komerčná činnosť už pomerne rozvinutá. V týchto odvetviach už Európa získala neporovnateľné technologické, vedecké a priemyselné skúsenosti, pričom v celom dodávateľskom reťazci, od výroby až po zavádzanie, už existuje silná kapacita.

Hoci sa v stratégii zdôrazňujú príležitosti pre všetky morské oblasti EÚ – Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Atlantický oceán – a pre určité pobrežné a ostrovné spoločenstvá, prínosy týchto technológií sa neobmedzujú len na pobrežné regióny. V stratégii sa zdôrazňuje široká škála vnútrozemských oblastí, v ktorých výroba a výskum už teraz podporujú rozvoj modrej energie.

Ďalšie informácie

Stratégia pre modrú energiu

Pracovný dokument útvarov Komisie o stratégii pre modrú energiu

MEMO (otázky a odpovede) týkajúce sa stratégie pre modrú energiu

Prehľad o stratégii pre modrú energiu

Prehľad o modrej energii a kľúčových technológiách

Webová stránka o stratégii pre modrú energiu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála