Ôsmy environmentálny akčný program: EÚ plánuje merať pokrok pri plnení cieľov zelenej dohody v oblasti životného prostredia a klímy

Komisia predstavila zoznam hlavných ukazovateľov na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy do roku 2030, ako aj cieľa dlhodobej vízie do roku 2050 – „dobrý život v rámci možností našej planéty“. Nový rámec monitorovania v rámci 8. environmentálneho akčného programu, ktorý je výsledkom intenzívnych konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi, je zameraný na podporu transparentnosti a informovanie Európanov o vplyve politiky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Politiky EÚ musia zabezpečiť, aby EÚ opäť smerovala k tomu, že budeme žiť a pracovať v rámci možností našej planéty. Ukazovatele ako také zachytávajú pokrok pri zlepšovaní kvality životného prostredia vrátane hospodárskych a sociálnych aspektov. V budúcnosti by tak mohli slúžiť na meranie zdravia nášho hospodárstva a spoločnosti na základe kvality života a nad rámec najznámejšieho hospodárskeho ukazovateľa – HDP.

Výkonný podpredseda Frans Timmermans zodpovedný za Európsku zelenú dohodu v tejto súvislosti uviedol: „Máme veľmi ambiciózne ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Pomôžu nám dosiahnuť spravodlivú zelenú transformáciu, ktorú Európa a svet potrebujú. Avšak, čo sa nedá merať, to sa nedá riadiť. Aby sme sa ďalej uberali správnym smerom, musíme pozorne sledovať, či plníme naše ciele. Tieto ukazovatele nám pri tom pomôžu.“ 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Politiky sú len také dobré ako ich realizácia. Tieto hlavné ukazovatele nám pomôžu uskutočniť politiky dohodnuté v rámci Európskej zelenej dohody. Objasnia trendy a uľahčia informovanú diskusiu medzi tvorcami politík o tom, kde je potrebné ďalšie úsilie.“

Hlavné ukazovatele vychádzajú zo štruktúry 8. environmentálneho akčného programu, ktorý stavia na Európskej zelenej dohode. Ich súčasťou sú 2 – 3 najrelevantnejšie a štatisticky najspoľahlivejšie ukazovatele politiky pre každý z tematických prioritných cieľov do roku 2030, ktoré zahŕňajú zmierňovanie zmeny klímy, adaptáciu na zmenu klímy, obehové hospodárstvo, nulové znečistenie a biodiverzitu.

Okrem nich zoznam obsahuje päť ukazovateľov na meranie pokroku pri riešení hlavných environmentálnych a klimatických tlakov. V súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody k nim patrí prechod na udržateľné systémy v oblasti energetiky, priemyslu, mobility a potravín, ktorý musí nastať v nadchádzajúcich rokoch.

Hlavný súbor ďalej obsahuje ukazovatele na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavných základných podmienok – udržateľné financovanie, zásada „znečisťovateľ platí“ a postupné zrušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie.

Posledná kapitola monitorovacieho rámca zhŕňa systémové ukazovatele, ktorých cieľom je zachytiť pokrok pri dosahovaní troch rozmerov kvality životného prostredia a zahrnúť aj hospodárske a sociálne aspekty nad rámec ochrany prírody.

Ďalšie kroky

Komisia bude ročne podávať správy o dosiahnutom pokroku, a to na základe hodnotenia vykonaného Európskou environmentálnou agentúrou od roku 2023 pomocou vybraných hlavných ukazovateľov. Tieto správy uľahčia každoročnú výmenu informácií medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom v súlade s 8. environmentálnym akčným programom.

Komisia okrem toho počas trvania programu vykoná dve hĺbkové posúdenia – preskúmanie v polovici obdobia v roku 2024 a záverečné hodnotenie v roku 2029.

Komisia bude naďalej podporovať súlad medzi hlavnými ukazovateľmi 8. environmentálneho akčného programu a inými prierezovými monitorovacími nástrojmi, ako je európsky semester a monitorovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja zo strany EÚ.

Súvislosti

8. environmentálny akčný program nadobudol účinnosť 2. mája 2022 a obsahuje povinnosť Komisie predložiť monitorovací rámec založený na obmedzenom počte hlavných ukazovateľov. Pokiaľ je to možné, mali by medzi ne patriť systémové ukazovatele, ktoré reflektujú vzájomné prepojenia medzi environmentálnymi a sociálno-politickými aspektmi, ako aj environmentálnymi a hospodársko-politickými aspektmi.

Cieľom 8. EAP je spravodlivo a inkluzívne urýchliť zelenú transformáciu v súlade s dlhodobým cieľom do roku 2050 „Žiť dobre v rámci možností našej planéty“, ktorý už bol stanovený v 7. EAP (2014 – 2020). Environmentálne akčné programy už vyše 40 rokov poskytujú EÚ politické rámce, ktoré prinášajú výsledky a zabezpečujú predvídateľné a koordinované opatrenia na účely európskej politiky v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.

Ďalšie informácie

Oznámenie o monitorovacom rámci 8. environmentálneho akčného programu

Webové sídlo 8. environmentálneho akčného programu

8. environmentálny akčný program

Konzultačný dokument o monitorovacom rámci s hlavnými ukazovateľmi 8. EAP

Konzultačný dokument o navrhovanom prístupe rámca monitorovania 8. EAP a jeho architektúre

Čítať ďalej...

Zelená dohoda: priekopnícke návrhy na obnovu európskej prírody do roku 2050 a zníženie používania pesticídov o polovicu do roku 2030

Komisia prijala priekopnícke návrhy na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe, od poľnohospodárskej pôdy a morí až po lesy a mestské prostredie. Komisia takisto navrhuje do roku 2030 o 50 % znížiť používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika . Ide o hlavné legislatívne návrhy nadväzujúce na stratégiu biodiverzity a stratégiu „Z farmy na stôl“, ktoré pomôžu zaistiť odolnosť a zabezpečenie dodávky potravín v EÚ a na celom svete.

Návrh právneho predpisu o obnove prírody je kľúčovým krokom, ako zamedziť kolapsu ekosystémov a predísť najhorším vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity. Obnova mokradí EÚ, riek, lesov, trávnych porastov, morských ekosystémov, mestského prostredia a druhov, ktoré v nich žijú, je dôležitou a nákladovo efektívnou investíciou: do našej potravinovej bezpečnosti, odolnosti proti zmene klímy, zdravia a dobrých životných podmienok. Rovnako nové pravidlá týkajúce sa chemických pesticídov znížia environmentálnu stopu potravinového systému EÚ, ochránia zdravie a dobré životné podmienky občanov a poľnohospodárskych pracovníkov a pomôžu zmierniť hospodárske straty, ktoré v dôsledku zhoršujúceho sa zdravia pôdy a straty opeľovačov spôsobenej pesticídmi znášame už teraz. 

Právny predpis o obnove prírody do roku 2050 napraví škody na európskej prírode

Komisia navrhuje vôbec prvé právne predpisy, ktoré sa výslovne zameriavajú na obnovu európskej prírody, na obnovu 80 % európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a na navrátenie prírody do všetkých ekosystémov, od lesov a poľnohospodárskej pôdy až po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy. Podľa tohto návrhu právneho predpisu o obnove prírody sa právne záväzné ciele pre obnovu prírody v rôznych ekosystémoch budú vzťahovať na každý členský štát, čím sa doplnia existujúce právne predpisy. Cieľom je pokryť opatreniami na obnovu prírody aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a do roku 2050 rozšíriť tieto opatrenia na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

Predpisom sa rozšíria existujúce skúsenosti s opatreniami na obnovu prírody, ako je obnova divočiny, zalesňovanie, ekologizácia miest a infraštruktúry alebo odstránenie znečistenia, aby sa prírode umožnila regenerácia. Obnova prírody neznamená to isté čo ochrana prírody a nevedie automaticky k väčšiemu počtu chránených oblastí. Zatiaľ čo obnova prírody je potrebná aj v chránených oblastiach z dôvodu ich čoraz horšieho stavu, nie všetky obnovené oblasti sa musia stať chránenými. Väčšina z nich sa chránenými oblasťami nestane, pretože obnova nevylučuje hospodársku činnosť. Obnova spočíva v tom, že budeme žiť a vyrábať spoločne s prírodou, tým, že sa všade navráti biodiverzita, a to aj do oblastí, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, ako sú napríklad obhospodarované lesy, poľnohospodárska pôda a mestá.

Obnova intenzívne zahŕňa všetky zložky spoločnosti a je pre ne prínosom. Musí sa uskutočňovať v inkluzívnom procese a má obzvlášť pozitívny vplyv na tých, ktorých živobytie priamo závisí od dobrého stavu prírody, vrátane poľnohospodárov, lesníkov a rybárov. Investície do obnovy prírody zvyšujú hospodársku hodnotu o 8 až 38 eur za každé jedno vynaložené euro, a to vďaka ekosystémovým službám, ktoré podporujú potravinovú bezpečnosť, odolnosť ekosystému, odolnosť proti zmene klímy a zmiernenie zmeny klímy, ako aj ľudské zdravie. Zvyšuje aj zastúpenie prírody v našej krajine a každodennom živote, čo má preukázateľný prínos pre zdravie a dobré životné podmienky, ako aj kultúrnu a rekreačnú hodnotu.

V právnom predpise o obnove prírody sa stanovia ciele a povinnosti v oblasti obnovy v širokom spektre ekosystémov na pevnine a na mori. Jednou z hlavných priorít budú ekosystémy s najväčším potenciálom na odstraňovanie a ukladanie uhlíka a prevenciu alebo znižovanie vplyvu prírodných katastrof, ako sú povodne. Nový predpis vychádza z existujúcich právnych predpisov, ale neobmedzuje sa len na smernicu o biotopoch a chránené oblasti sústavy Natura 2000, vzťahuje sa na všetky ekosystémy s cieľom nasmerovať do roku 2030 všetky prírodné a poloprírodné ekosystémy na cestu obnovy. Budú naň vyčlenené značné finančné prostriedky Únie: v súčasnom viacročnom finančnom rámci bude na výdavky v oblasti biodiverzity, vrátane obnovy, k dispozícii približne 100 miliárd eur.

Medzi navrhované ciele patria:

  • zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
  • žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 2030, 5 % nárast do roku 2050, minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomeste, meste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
  • celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľovvtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
  • obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
  • celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
  • obnova morských biotopov, ako sú morská tráva alebo morské dno pokryté sedimentmi, a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
  • odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.

V súlade s právnymi predpismi by členské štáty v úzkej spolupráci s vedcami, zainteresovanými stranami a verejnosťou mali vypracovať národné plány obnovy, aby tak pomohli k dosiahnutiu uvedených cieľov a aby si zároveň vzhľadom na vnútroštátne okolnosti zachovali flexibilitu. Existujú osobitné pravidlá riadenia (monitorovanie, posudzovanie, plánovanie, podávanie správ a presadzovanie), ktorými by sa zlepšila aj tvorba politík na vnútroštátnej a európskej úrovni, a zabezpečilo by sa, že orgány spoločne zohľadnia otázky súvisiace s biodiverzitou, klímou a živobytím.

Návrh plní kľúčový prvok Európskej zelenej dohody: záväzok Európy vyplývajúci zo stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby šla príkladom pri zvrátení straty biodiverzity a obnove prírody. Ide o kľúčový príspevok EÚ k prebiehajúcim rokovaniam o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020, ktorý sa má prijať na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať tento rok od 7. do 15. decembra v Montreale.

Prísne pravidlá na zníženie používania chemických pesticídov a zabezpečenie udržateľnejších potravinových systémov do roku 2030

Predmetný návrh na zníženie používania chemických pesticídov premieta do konkrétnych činov náš záväzok zastaviť stratu biodiverzity v Európe. Návrh pomôže vybudovať udržateľné potravinové systémy v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou „Z farmy na stôl“ a zároveň zabezpečí trvalú potravinovú bezpečnosť a ochráni naše zdravie.

Vedci a občania sú čoraz viac znepokojení používaním pesticídov a hromadením ich rezíduí a metabolitov v životnom prostredí. V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy občania osobitne žiadali, aby sa riešila otázka používania pesticídov a s tým spojeného rizika. Ukázalo sa však, že súčasné pravidlá týkajúce sa smernice o udržateľnom používaní pesticídov sú príliš mierne a vykonávajú sa nerovnomerne. Takisto sa nedosiahol dostatočný pokrok pri využívaní integrovanej ochrany proti škodcom, ani pri využívaní iných alternatívnych prístupov.  Chemické pesticídy poškodzujú ľudské zdravie a spôsobujú pokles biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach. Kontaminujú vzduch, vodu a širšie životné prostredie. Komisia preto navrhuje jasné a záväzné pravidlá:

  • Právne záväzné ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni znížiť do roku 2030 používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %. Členské štáty si v rámci vymedzených parametrov stanovia vlastné národné redukčné ciele, aby sa zabezpečilo dosiahnutie celoúnijných cieľov. Prísne nové pravidlá kontroly škodcov šetrnej k životnému prostrediu: Novými opatreniami sa zabezpečí, aby všetci poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia pesticídov uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, v rámci ktorej sa najprv zvážia alternatívne environmentálne metódy prevencie výskytu škodcov a kontroly škodcov pred tým, než sa ako krajné opatrenie použijú chemické pesticídy.  Medzi tieto opatrenia patrí aj povinnosť, aby si poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia viedli záznamy. Okrem toho musia členské štáty stanoviť pravidlá pre jednotlivé plodiny, v ktorých sa určia alternatívy, ktoré sa majú použiť namiesto chemických pesticídov. 
  • Zákaz všetkých pesticídov v citlivých oblastiach. Používanie všetkých pesticídov bude zakázané na miestach, ako sú mestské zelené oblasti vrátane verejných parkov alebo záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných alebo športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače. Tieto nové pravidlá odstránia chemické pesticídy z našej blízkosti v našom každodennom živote.

Návrhom sa existujúca smernica transformuje na nariadenie, ktoré bude priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Tým sa vyriešia pretrvávajúce problémy s nedostatočným a nerovnomerným vykonávaním existujúcich pravidiel za posledné desaťročie.  Členské štáty budú musieť Komisii predkladať podrobné výročné správy o pokroku a vykonávaní.

Podpora transformácie:

Pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín podporí poľnohospodárov a ostatných používateľov balík kľúčových politík, do ktorého patria:

  • nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári dostávajú kompenzáciu za všetky náklady súvisiace s vykonávaním nových pravidiel počas prechodného obdobia piatich rokov,
  • dôraznejšie opatrenia na rozšírenie škály biologických a nízkorizikových alternatív na trhu,
  • výskum a vývoj v rámci programov Horizont EÚ na podporu nových technológií a techník vrátane precízneho poľnohospodárstva a
  • akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na dosiahnutie cieľov stratégie „Z farmy na stôl“ týkajúce sa pesticídov.

Transformáciu podporí aj návrh o údajoch o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov a vývoj na trhu v súvislosti s precíznym poľnohospodárstvom, ako sú postrekovače využívajúce geolokalizáciu a techniky rozpoznávania škodcov.

Plnenie cieľov v celosvetovom meradle:

Komisia v súlade so svojou politikou týkajúcou sa udržateľného používania pesticídov čoskoro po prvýkrát navrhne opatrenie, ktorým nadviaže na svoj záväzok zohľadniť globálne environmentálne aspekty pri rozhodovaní o maximálnych hladinách rezíduí v potravinách. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To prispeje k pozitívnemu kolobehu a povzbudí tretie krajiny, aby takisto obmedzili alebo zakázali používanie týchto pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané.

Konkrétne sa Komisia čoskoro poradí s členskými štátmi a tretími krajinami o opatrení na zníženie rezíduí tiametoxámu a klotianidínu na nulu, čo sú dve látky, o ktorých je známe, že významne prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Ide o látky, ktoré už v EÚ nie sú schválené. Keď sa toto opatrenie prijme, dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá týchto dvoch látok sa po určitých prechodných obdobiach už nebudú môcť uvádzať na trh v EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „My ľudia závisíme od prírody. Od vzduchu, ktorý dýchame, od vody, ktorú pijeme, od potravín, ktoré konzumujeme – od toho všetkého závisí náš život. Aj naše hospodárstvo je poháňané prírodou. Kríza v oblasti klímy a biodiverzity ohrozuje samotný základ nášho života na Zemi. Pri riešení klimatickej krízy napredujeme a dnes pridáme dva právne predpisy, ktoré predstavujú obrovský krok vpred v boji proti hroziacej ekocíde. Obnova prírody znamená možnosť získať čisté ovzdušie, vodu a potraviny a ochranu pred tým najhorším, čo klimatická kríza prináša. Zníženie používania pesticídov takisto pomáha regenerovať prírodu a chrániť ľudí, ktorí s týmito chemickými látkami pracujú.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Hlas Európanov je jasný: chcú, aby EÚ konala v prospech prírody a navrátila ju späť do nášho života. Hlas vedcov je jasný: už nemôžme strácať čas, okno príležitostí sa uzatvára. A jasné je to aj z ekonomického hľadiska: každé euro vynaložené na obnovu nám prinesie aspoň osem. A práve o tomto je prelomový návrh: obnoviť biodiverzitu a ekosystémy, aby sme mohli žiť a prosperovať v súlade s prírodou. Je to predpis pre všetkých ľudí v Európe a pre budúce generácie, pre zdravú planétu a zdravé hospodárstvo. Je prvým svojho druhu na celom svete a dúfame, že na nadchádzajúcej 15. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy bude inšpiráciou k prijatiu ambiciózneho medzinárodného záväzku k ochrane biodiverzity.“ 

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová zdôraznila: „Je načase zmeniť spôsob, akým v EÚ používame pesticídy. Ide tu o zdravie našich občanov a našej planéty. Týmto návrhom plníme očakávania našich občanov a naše záväzky vyplývajúce zo stratégie „Z farmy na stôl“, že vybudujeme udržateľnejší a zdravší systém výroby potravín. Musíme znížiť používanie chemických pesticídov, aby sme chránili našu pôdu, ovzdušie a potraviny a v konečnom dôsledku aj zdravie našich občanov. Po prvýkrát zakážeme používanie pesticídov vo verejných záhradách a na detských ihriskách, čím zabezpečíme, že v našom každodennom živote budeme týmto látkam všetci vystavení v oveľa menšej miere. Z prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky budeme finančne podporovať poľnohospodárov, aby počas obdobia piatich rokov pokryli všetky náklady vyplývajúce z nových pravidiel. Na nikoho sa nezabudne.“ 

Ďalšie kroky

O oboch návrhoch bude teraz v súlade s riadnym legislatívnym postupom rokovať Európsky parlament a Rada. Po ich prijatí sa budú v praxi prejavovať postupne: opatrenia na obnovu prírody sa majú zaviesť do roku 2030, ale ciele týkajúce sa pesticídov by mali byť do roku 2030 už dosiahnuté.

Neexistuje teda žiadna priama súvislosť s bezprostrednými vplyvmi ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Tieto návrhy posilnia odolnosť a potravinovú bezpečnosť Európy v strednodobom horizonte, keďže populácie opeľovačov budú zdravšie a početnejšie, zníži sa erózia pôdy a zlepší sa zadržiavanie vody a naše prírodné prostredie sa vyčistí a zbaví sa toxických látok. Zníži sa tým aj závislosť poľnohospodárov od drahých vstupov, ako sú chemické pesticídy, čím sa podporia cenovo dostupné potraviny pre všetkých Európanov.

Súvislosti 

Zdravé a odolné ekosystémy sú základom našich dobrých životných podmienok a prosperity; poskytujú potraviny, čistú vodu, záchyt uhlíka a ochranu pred prírodnými katastrofami, a to aj pred katastrofami spôsobenými zmenou klímy. Viac ako polovica celosvetového HDP závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje, a viac ako 75 % celosvetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi.

Napriek svojmu významu je príroda Európy poznačená znepokojivým úpadkom, pričom viac ako 80 % biotopov je v zlom stave.  Najviac postihnuté sú mokrade, rašeliniská, trávne porasty a dunové biotopy.  Plocha mokradí v západnej, strednej a východnej Európe sa od roku 1970 zmenšila o 50 %. Za posledné desaťročie došlo k úbytku populácií rýb o 71 % a populácií obojživelníkov o 60 %. V rokoch 1997 až 2011 predstavovala strata biodiverzity odhadovanú ročnú stratu 3,5 – 18,5 bilióna eur.

Z posúdenia vplyvu týkajúceho sa právneho predpisu o obnove prírody vyplynulo, že prínosy obnovy prírody ďaleko prevyšujú náklady. Odhaduje sa, že hospodárske prínosy obnovy rašelinísk, močiarov, lesov, vresovísk a krovín, trávnych porastov, riek, jazier, morských a aluviálnych biotopov a pobrežných mokradí sú osemkrát vyššie ako náklady.

Návrhom o udržateľnom používaní pesticídov sa nahrádza smernica 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, ktorej cieľom bolo dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v EÚ znížením rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a presadzovaním používania integrovanej ochrany proti škodcom. Hlavné opatrenia v smernici sa týkali odbornej prípravy používateľov a distribútorov, kontroly zariadení na aplikáciu pesticídov, zákazu leteckého postreku a obmedzenia používania pesticídov v citlivých oblastiach. Rôzne správy poukázali na nedostatky vo vykonávaní smernice, čo viedlo k nedostatočnému zníženiu používania pesticídov a s tým spojeného rizika.

Občania z celej Európy a z rôznych oblastí života odporučili na Konferencii o budúcnosti Európy „drastické zníženie chemických pesticídov a hnojív vo všetkých typoch poľnohospodárskych podnikov“ a „rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, ktorého súčasťou je rešpektovanie prírody a pracovníkov“. Týmto balíkom Komisia reaguje na päť návrhov a osem konkrétnych opatrení, ktoré odporúčajú občania.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obnovy prírody

Prehľad o právnom predpise o obnove prírody

Prehľad o biodiverzite a odolnosti

Brožúra: Restoring nature (existing projects in Member States) [Obnova prírody (existujúce projekty v členských štátoch)]

Otázky a odpovede o pesticídoch

Prehľad o znižovaní používania pesticídov a s tým spojeného rizika v Európe

Prehľad o udržateľnejšom používaní pesticídov v Európe

Prehľad o podpore poľnohospodárov pri znižovaní používania chemických pesticídov

Interaktívna vzdelávacia skúsenosť: park opeľovačov

Čítať ďalej...

Zelená dohoda: EÚ oznámila záväzky v hodnote 1 miliardy eur na ochranu oceánov

EÚ na konferencii Náš oceán v Palau obnovila svoje záväzky voči medzinárodnej správe oceánov. Predstavila zoznam 44 prísľubov na roky 2020 – 2022 v celkovej hodnote 1 miliardy eur. Z hľadiska sumy je to jej najväčší záväzok, ktorý kedy ponúkla v rámci konferencie Náš oceán.

Konferencia Náš oceán je kľúčovým momentom pre krajiny na celom svete, občiansku spoločnosť aj daný sektor hospodárstva zaviazať sa ku konkrétnym a rozsiahlym krokom na ochranu oceánov. Mottom tohtoročnej konferencie je „Náš oceán, naši ľudia, naša prosperita“. Našou snahou je spolu s globálnymi partnermi nájsť riešenia, ako udržateľne riadiť morské zdroje, zvýšiť odolnosť oceánov proti zmene klímy a zabezpečiť jeho zdravý stav pre budúce generácie.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Suma, ktorú dnes EÚ prisľúbila, je značná, ale určite nie taká značná ako úloha, ktorú oceán zohráva v našej samotnej existencii. Zabezpečuje nám čisté ovzdušie, reguluje klímu a je domovom veľkej časti biodiverzity zemegule. Neodmysliteľný význam má aj pre naše hospodárstvo. Za všetky tieto prínosy vďačíme svetovému oceánu, a preto ho musíme chrániť. Závisí od toho naša budúcnosť.“

EÚ na medzinárodnej konferencii prijala záväzky týkajúce sa všetkých jej tém: chránené morské oblasti, boj proti znečisťovaniu morí, riešenie oceánsko-klimatickej krízy, vytváranie udržateľných modrých hospodárstiev, podporovanie udržateľného drobného rybolovu a akvakultúry a dosiahnutie bezpečného, spravodlivého a chráneného svetového oceánu. EÚ takisto vyvinula nástroj na sledovanie záväzkov, pomocou ktorého občania budú môcť sledovať pokrok pri ich vykonávaní.

EÚ si je vedomá výziev, ktorým svetový oceán čelí. Tento rok svoje úsilie dôrazne zamerala na jeho ochranu a obnovu. Príkladom jej je príspevok k iniciatívam ako samit „One ocean“ (konal sa vo februári v Breste) a plánovanej konferencii OSN o oceánoch (v júni až júli v Lisabone). V súčasnosti EÚ takisto aktualizuje svoj program medzinárodnej správy oceánov. Chce doň vyčerpávajúcim spôsobom zahrnúť nedávne príležitosti, ktoré priniesla Európska zelená dohoda.

EÚ sa naďalej plne angažuje v procese „Náš oceán“ a je pripravená prevziať svoju zodpovednosť spojenú s medzinárodnou správou oceánov ako neochvejná zástankyňa multilateralizmu. 

Príklady hlavných záväzkov

V rokoch 2021 – 2023 poputuje na výskum, vývoj a inovácie takmer 500 miliónov eur v podobe počiatočného financovania (t. j. finančných prostriedkov na zakladanie podnikov) v rámci misie programu Horizont „Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030“. Táto misia bude zameraná na oceány a vody ako celok a zohrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality a obnove prírody. Pomôže dosiahnuť ciele EÚ chrániť 30 % morských oblastí členských štátov, ako aj obnoviť morské ekosystémy, znížiť množstvo plastového odpadu v moriach, znížiť mieru straty živín a používania chemických pesticídov, a tak zabrániť znečisťovaniu a odstrániť ho, a pomôcť ďalej rozvíjať udržateľné a obehové modré hospodárstvo.

EÚ oznámila aj príspevok vo výške 55 miliónov eur počas dvoch rokov na posilnenie monitorovania morského prostredia a zmeny klímy prostredníctvom svojho programu satelitného monitorovania Copernicus a služby WEkEO, ktorá medzinárodnej výskumnej obci prostredníctvom jednotného kontaktného miesta umožňuje prístup ku všetkým produktom opisujúcim minulosť, súčasnosť a budúcnosť zemského systému spolu s online nástrojmi pre vedu o životnom prostredí zaoberajúcu sa zariadeniami pre cloud computing.

Súvislosti

Konferencia Náš oceán sa po prvýkrát konala v Spojených štátoch v roku 2014 a potom v roku 2016. V roku 2015 sa konala v Čile, v EÚ to bolo v roku 2017 (na Malte), v roku 2018 v Indonézii a v roku 2019 v Nórsku. Na šiestich predchádzajúcich konferenciách účastníci prijali vyše 1 400 záväzkov s hodnotou približne 91,4 miliardy eur a prisľúbili chrániť minimálne päť miliónov štvorcových míľ svetového oceánu. Táto siedma konferencia, ktorú spolu zvolali palauský prezident Surangel Whipps Jr. a osobitný vyslanec prezidenta USA pre klímu John Kerry, je o to dôležitejšia, že pomôže upriamiť pozornosť na jeden z regiónov, ktoré sú najviac závislé od oceánu a najviac ohrozené zmenou klímy.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Login