Európska zdravotná únia: nový rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť je zavedený

Od roku 2023 oficiálne stoja základné piliere európskej zdravotnej únie. Nie sú v nich zabudované len prísnejšie pravidlá EÚ týkajúce sa závažných cezhraničných ohrození zdravia, ale aj silnejší mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a nový rámec pre zdravotnícke protiopatrenia v núdzových situáciách. Spolu s rozšíreným mandátom Európskej agentúry pre lieky a zriadením Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie poskytujú EÚ nástroje potrebné na prípravu na mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia a na lepšiu reakciu v prípade takýchto situácií.

Tieto nové pravidlá po nadobudnutí účinnosti dopĺňajú kapacity európskej zdravotnej únie v oblasti pripravenosti a schopnosti reagovať a vytvárajú spoľahlivý právny rámec na zlepšenie schopností EÚ v kľúčových oblastiach prevencie, pripravenosti, dohľadu, hodnotenia rizík, včasného varovania a reakcie.

Nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia poskytuje EÚ:

  • stabilný systém plánovania pripravenosti a integrovanejší systém dohľadu,
  • lepšiu schopnosť vykonávať presné posúdenie rizika a cielene reagovať,
  • spoľahlivé mechanizmy spoločného obstarávania zdravotníckych protiopatrení,
  • možnosť prijímať spoločné opatrenia na úrovni EÚ zamerané na riešenie budúcich cezhraničných ohrození zdravia.

Silnejšie Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb môže nielen vydávať odporúčania členským štátom týkajúce sa pripravenosti na ohrozenia zdravia, ale bude aj hostiteľom novej siete excelentnosti referenčných laboratórií EÚ. Okrem toho zriadi osobitnú skupinu EÚ v oblasti zdravia pre rýchle zásahy v prípade vypuknutia závažnej epidémie.

Na zabezpečenie účinného fungovania Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie v čase núdzových zdravotných situácií umožňuje nariadenie o rámci pre núdzové situácie zriadiť v rámci tohto úradu Radu pre zdravotné krízy. Táto rada bude na úrovni EÚ urýchlene koordinovať dodávky zdravotníckych protiopatrení a prístup k nim. Nariadenie takisto umožňuje aktiváciu nástroja EÚ FAB, núdzových výskumných a inovačných plánov a prístup k núdzovému financovaniu.

Ďalšie informácie

Nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia

Nariadenie o rozšírenom mandáte Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb

Nariadenie o rámci pre núdzové situácie

Európska zdravotná únia

Čítať ďalej...

Energetika: Európania prejavujú neotrasiteľnú podporu reakcii EÚ na energetickú krízu

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že veľká väčšina občanov EÚ hodnotí nedávne opatrenia EÚ na riešenie energetickej krízy pozitívne. Viac ako 8 z desiatich občanov EÚ (82 %) súhlasí s tým, že EÚ by mala pokračovať v prijímaní opatrení na zníženie svojej závislosti od ruských fosílnych palív. Prevažná väčšina respondentov (83 %) si myslí, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine sú investície do energie z obnoviteľných zdrojov naliehavejšie. 87 % z nich sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú plynovody a internetové káble, zatiaľ čo 83 % súhlasí aj s tým, že cena elektrickej energie by nemala závisieť od ceny plynu.

Veľká väčšina respondentov (85 %) tvrdí, že rastúce ceny energie majú vplyv na ich kúpnu silu. 56 % súhlasí s tým, že zvyšovanie cien v poslednom čase je spôsobené najmä agresívnym správaním Ruska, no 38 % s týmto tvrdením nesúhlasí.

49 % respondentov si myslí, že opatrenia, ktoré prijala EÚ na zlepšenie hospodárskej situácie, budú mať pozitívny vplyv, 18 % sa domnieva, že ich vplyv bude negatívny, a 22 % je toho názoru, že nebudú mať žiadny vplyv.

Samotní respondenti už na zníženie svojej spotreby energie a svojich účtov za energiu podnikli nejaké kroky alebo sú pripravení takéto kroky podniknúť, pričom tieto kroky spočívajú v tom, že vypínajú svetlá, keď na určitý čas idú von z miestnosti (77 %, [1]), odpájajú elektrické spotrebiče od siete, keď ich nepoužívajú (62 %), a znižujú izbovú teplotu (58 %).

 

Opatrenia, ktoré EÚ prijala v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, si udržiavajú silnú podporu občanov. Európski občania vo veľkej väčšine schvaľujú poskytovanie humanitárnej pomoci (88 %) a hneď po nej aj prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou (82 %). Sedem z desiatich respondentov schvaľuje hospodárske sankcie proti ruskej vláde, ruským podnikom a jednotlivcom (71 %), ako aj finančnú podporu Ukrajine (70 %). Väčšina občanov takisto schvaľuje zákaz pôsobenia ruských médií vo vlastníctve štátu (63 %) a financovanie nákupu a dodávok vojenského vybavenia pre Ukrajinu (59 %).

 

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra pod názvom Reakcia EÚ na energetickú krízu sa uskutočnil v období od 23. do 30. novembra 2022 v 27 členských štátoch.

Na internete bolo oslovených 26 337 občanov.

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: EÚ sa dohodla na posilnení a rozšírení obchodovania s emisiami. Vytvára Sociálno-klimatický fond, ktorý má ľudom pomôcť pri transformácii

Európska komisia víta predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), rozšírení obchodovania s emisiami na ďalšie odvetvia v záujme účinných klimatických opatrení v celom hospodárstve a o zriadení Sociálno-klimatického fondu. Dohoda je zásadným krokom k splneniu záväzku EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %. Sociálno-klimatický fond pritom pomôže zabezpečiť, aby bola transformácia spravodlivá.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu táto dohoda opäť svedčí o odhodlaní EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, transformovať svoje hospodárstvo a spoločnosť, nezabudnúť na nikoho a zaistiť našu energetickú bezpečnosť. Aby členské štáty doplnili značné prostriedky, ktoré sa na oblasť klímy vynakladajú z rozpočtu EÚ, použijú všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty súvisiace s klímou a energetikou a na riešenie sociálnych aspektov transformácie.

Posilnenie a rozšírenie obchodovania s emisiami v EÚ

Systém EU ETS stanovuje cenu za CO2 a každoročne znižuje povolenú úroveň emisií v príslušných odvetviach, medzi ktoré patrí výroba elektriny a tepla, energeticky náročné priemyselné odvetvia a komerčná letecká doprava. Podľa tejto dohody sa emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, znížia do roku 2030 o 62 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005, čo je podstatne viac (o 19 percentuálnych bodov) ako 43 % zníženie, ktoré sme mali dosiahnuť podľa existujúcich právnych predpisov. Zvýši sa aj tempo, akým majú každý rok klesať emisie, a to zo súčasných 2,2 % ročne na 4,3 % v rokoch 2024 až 2027 a 4,4 % od roku 2028. Zároveň sa posilní trhová stabilizačná rezerva, ktorá stabilizuje trh s uhlíkom tým, že odstraňuje nadbytočné kvóty. Podľa dohody sa takisto postupne zrušia bezplatné emisné kvóty pre určité podniky a v rokoch 2026 až 2034 sa pre dotknuté odvetvia zavedie mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM). To nadväzuje na predbežnú dohodu o mechanizme CBAM, ku ktorej európski spoluzákonodarcovia dospeli 13. decembra.

Na základe dohody sa do systému EU ETS zahrnú aj emisie z lodnej dopravy, čím sa EÚ stane prvou jurisdikciou, v ktorej sa za emisie uhlíka z odvetvia námornej dopravy stanoví konkrétna cena. S cieľom podporiť členské štáty pri úsilí o zníženie emisií z budov a cestnej dopravy a určitých priemyselných odvetví sa od roku 2027 bude na používanie príslušných palív vzťahovať nový samostatný systém obchodovania s emisiami. Doterajší pokles emisií v týchto odvetviach nepostačoval na to, aby EÚ jednoznačne nasmeroval k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Nový systém však zabezpečí nákladovo efektívne znižovanie emisií a prinesie príjmy, ktoré budú k dispozícii členským štátom a na podporu zo Sociálno-klimatického fondu. Tento systém zameraný na pôvodcov bude regulovať dodávateľov palív, a nie domácnosti a vodičov automobilov. Popritom sa zavedú ochranné opatrenia, ktoré umožnia uvoľniť na trhu dodatočné kvóty, ak ceny prekročia určité prahové hodnoty, a v prípade existencie vnútroštátnych opatrení zabránia dvojitému stanoveniu cien.

Predmetný kompromis takisto zvyšuje objem prostriedkov inovačného a modernizačného fondu. Z modernizačného fondu sa podporí transformácia v troch ďalších členských štátoch. Inovačný fond sa rozšíri a bude môcť podporovať aj dekarbonizačné úsilie sektora námornej dopravy.

Vytvorenie Sociálno-klimatického fondu         

Nový Sociálno-klimatický fond poskytne členským štátom osobitnú finančnú podporu na pomoc zraniteľným občanom a mikropodnikom. Tí budú môcť poskytnuté prostriedky využiť na investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ako je izolácia obytných budov, tepelné čerpadlá, solárne panely a elektromobilita. Fond zároveň bude môcť poskytovať priamu podporu príjmu až do výšky 37,5 % nových sociálno-klimatických plánov jednotlivých členských štátov. Začne fungovať v roku 2026, pred nadobudnutím účinnosti nového systému obchodovania s emisiami pre palivá používané v cestnej doprave a budovách. Z rozpočtu EÚ naň bude vyčlenená suma vo výške 65 miliárd eur a 25 % prostriedkov budú spolufinancovať členské štáty.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Od zavedenia systému EU ETS v roku 2005 sa emisie v hlavných odvetviach, na ktoré sa vzťahuje, teda v odvetví výroby elektriny a tepla a v odvetví energeticky náročných priemyselných zariadení, znížili o 42,8 %. V roku 2021 vyprodukovali zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, približne 40 % celkových emisií EÚ. Prísnejšie pravidlá budú mať zásadný význam pri dosahovaní klimatických cieľov EÚ stanovených v Parížskej dohode a zabezpečia, aby sa Európska zelená dohoda stala skutočnosťou.

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 klimaticky neutrálnou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí Európa do roku 2030 znížiť svoje emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o revízii systému obchodovania s emisiami a vytvorení Sociálno-klimatického fondu je zásadným krokom pri prijímaní legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý vypracovala Komisia na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Nadväzuje na nedávne dohody o systéme obchodovania s emisiami v leteckej doprave, o normách emisií CO2 pre osobné automobily a dodávky, o nariadení o spoločnom úsilí, o pôde, využívaní pôdy a zmenách vo využívaní pôdy a o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach.

Na záver rokovaní si výkonný podpredseda Frans Timmermans uctil pamiatku bývalého generálneho riaditeľa pre oblasť klímy Maura Petriccioneho, ktorý až do svojej smrti v lete 2022 viedol prácu Komisie na týchto návrhoch.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Obchodovanie s emisiami je ústredným prvkom našej Európskej zelenej dohody – stanovuje sa tak cena za uhlík. Silnejší systém obchodovania s emisiami nám pomôže stimulovať investície do dekarbonizácie a ďalej a rýchlejšie znižovať emisie v súlade s našimi cieľmi v oblasti klímy. S pomocou nového Sociálno-klimatického fondu EÚ zabezpečí, aby naša zelená transformácia prebiehala spôsobom, ktorý ochráni našich najzraniteľnejších obyvateľov a pomôže im byť súčasťou tejto transformácie. Práve takúto pozitívnu správu sme na konci tohto náročného roka potrebovali počuť: napriek prekážkam pokračujeme v plnení Európskej zelenej dohody pre udržateľnú budúcnosť.“

Ďalšie informácie

Návrhy z balíka Fit for 55

Návrh na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond

Webové stránky o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami 

Verzia na tlač vo formáte PDF

Čítať ďalej...

EÚ a Ukrajina podpísali 100-miliónovú pomoc na obnovu vojnou poškodených škôl

Európska komisia a ukrajinská vláda presne tri mesiace po vyhlásení predsedníčky von der Leyenovej v prejave o stave Únie v roku 2022 podpísali 100-miliónový balík na rekonštrukciu a obnovu školských zariadení, ktoré boli poškodené počas celoplošnej vojny Ruska proti Ukrajine. Táto podpora sa dostane na Ukrajinu prostredníctvom humanitárnych partnerov EÚ a čiastočne aj ako rozpočtová podpora pre ukrajinskú vládu.

Európska komisia vyčlenila približne 14 miliónov eur z aktuálnej zákazky s poľskou rozvojovou bankou „Bank Gospodarstwa Krajowego“ na nákup školských autobusov a bezpečnú prepravu ukrajinských detí do školy. Komisia zároveň vyhlásila celoúnijnú kampaň solidarity s cieľom získať cez mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany do daru školské autobusy pre Ukrajinu. Z EÚ a jej členských štátov je už pripravených na odovzdanie celkovo asi 240 autobusov. A prídu ďalšie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Rusko sa cielenými útokmi na civilnú infraštruktúru, najmä teraz, v krutej zime, dopúšťa úkladného zločinu proti miliónom nevinných ľudí. Zároveň hrubým spôsobom porušuje medzinárodné právo. Hlavnou prioritou EÚ je čo najskôr vrátiť ukrajinské deti do školských lavíc. Dnes plníme sľub, že podporíme obnovu brutálnou vojnou poškodených a zničených škôl. A do začiatku roka 2023 zabezpečíme pre ukrajinské deti autobusy, aby sa mohli dostať do školy za čo najlepších podmienok. Budúcnosť Ukrajiny sa začína jej deťmi v školách.

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenska povedala: „Som vďačná Európskej komisii a zvlášť jej predsedníčke Ursule von der Leyenovej za podporu obnovy ukrajinských škôl.  Dnes má možnosť pravidelne chodiť do školy menej ako tretina ukrajinských deti.  Ostatné musia zvládať online alebo hybridné vyučovanie. Pri neustálom bombardovaní a výpadkoch elektriny to je čoraz náročnejšie.  Pre moju nadáciu je obnova vyučovacieho procesu prioritou. Dnešným vzdelávaním našich detí prispievame k spoločnej európskej budúcnosti.

Balík pomoci vo výške 100 miliónov eur zahŕňa:

  • 34 miliónov eur na humanitárnu pomoc, z čoho sa 20 miliónov eur poskytne prostredníctvom Úradu OSN pre projektové služby (UNOPS) a 14 miliónov eur prostredníctvom Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP). Táto podpora sa zameria na ľahké a stredne náročné opravy, napr. okien, striech, dverí, sanitárnych a vykurovacích zariadení, ako aj na vybavenie do tried vo vzdelávacích priestoroch aj v protibombových úkrytoch. 
  •  66 miliónov eur sa má poskytnúť priamo ako rozpočtová podpora ukrajinskej vláde.

Komisia bude spolupracovať s ukrajinskou vládou a nadáciou Oleny Zelenskej. Komisia očakáva, že rozpočtovú podporu vo výške 66 miliónov eur vyplatí v najbližších týždňoch. UNOPS a UNDP začali inventúru škôd priamo v zariadeniach, ktoré potrebujú obnovu. Väčšina vzdelávacích zariadení, ktoré dostanú podporu z tohto grantu, sa stihne opraviť od decembra 2022 do septembra 2023, teda včas do začiatku nového školského roka.

Vďaka grantu EÚ vo výške 14 miliónov eur sa o nákup školských autobusov na mieste postará Bank Gospodarstwa Krajowego s partnerským Fondom solidarity Poľska začiatkom roka 2023.

Súvislosti

Ruské útoky doteraz poškodili alebo zničili viac ako 2 800 vzdelávacích inštitúcií, čím zasiahli do života 5,7 milióna školopovinných detí. Mnohé už jednoducho nemajú triedu. S obmedzeným zásobovaním elektrinou a prístupom k vhodnému IT vybaveniu online vyučovanie nie vždy funguje. Zabezpečenie kontinuity vzdelávania cez obnovu školských budov a poskytnutie školských autobusov sa stalo najvyššou prioritou EÚ. Komisia konala veľmi rýchlo, aby získala finančné prostriedky, vďaka ktorým by sa mohli tieto deti čo najskôr a za čo najlepších podmienok vrátiť k prezenčnému vzdelávaniu.

Podpora vzdelávania v núdzových situáciách

EÚ poskytuje Ukrajine od začiatku vojny humanitárnu pomoc na núdzové vzdelávanie. Cieľom tejto pomoci je podporiť prístup k bezpečnému a kvalitnému vzdelávaniu detí v kríze prevenciou a minimalizovaním jeho narušení. Prostredníctvom našich humanitárnych partnerov poskytujeme potrebné materiály, zásoby a budujeme učiteľské kapacity, pričom deťom a pedagogickým pracovníkom ponúkame psychosociálnu podporu a informácie dôležité na prežitie. Cez humanitárnu pomoc EÚ sa podporuje aj obnova ľahko a stredne ťažko zasiahnutých vzdelávacích zariadení a zriaďovanie centier digitálneho vzdelávania. EÚ svojimi krízovými opatreniami podporuje využívanie ukrajinskej vládnej „online platformy všetkých ukrajinských škôl“ ukrajinskými deťmi, ako aj bezpečné fyzické vzdelávacie priestory a materiály pre deti.  

Podpora Ukrajiny v oblasti vzdelávania

Európska komisia mobilizuje svoje nástroje na podporu vzdelávacích systémov členských štátov EÚ, ktoré prijímajú ľudí na úteku z Ukrajiny. Komisia zároveň podporuje vysídlených študentov a zamestnancovi, ako aj tých, čo ostali na Ukrajine. Sústreďuje sa pritom na poskytovanie informácií, koordináciu činností jednotlivých štátov, využívanie súčasných európskych nástrojov financovania na bezprostredné potreby a nových nástrojov financovania a politík na strednodobú podporu. Komisia takisto zriadila skupinu EÚ pre solidaritu v oblasti vzdelávania pre Ukrajinu s cieľom podporiť krajiny, ktoré prijímajú ukrajinské školopovinné deti. Skupina v členských štátoch zhromažďuje dostupné odborné kapacity a zároveň nástrojmi a mechanizmami usmerňuje ich činnosť.

Súčasťou vzdelávania a odbornej prípravy určenej vysídleným rodičom, žiakom, školám a učiteľom, ako aj tým, ktorí sa chcú podieľať na solidárnom úsilí v členských štátoch EÚ, sú odkazy na online vzdelávacie zdroje v ukrajinčine, poradenstvo o integrácii vysídlených detí do vnútroštátnych vzdelávacích systémov, výučbe a jazykovej podpore, zrýchlených postupoch integrácie učiteľov, ktorí utiekli z Ukrajiny, do vnútroštátnych vzdelávacích systémov a usmernenia o psychosociálnej podpore.  

Na podporu študentov a zamestnancov z Ukrajiny umožnila Komisia flexibilitu programu Erasmus+ na rok 2022. Vo výzvach programu Erasmus+ na rok 2023, ktoré boli vyhlásené v novembri 2022, budú naďalej pre študentov, zamestnancov a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania z Ukrajiny otvorené medzinárodné akcie programu Erasmus+, a to najmä medzinárodná kreditová mobilita, projekty budovania kapacít a spoločné magisterské programy Erasmus Mundus. Okrem toho bola vyhlásená osobitná súťažná výzva vo výške 5 miliónov eur na podporu vývoja otvoreného digitálneho vzdelávacieho prostredia pre Ukrajinu.

Ďalšie informácie

Európska únia a Ukrajina – prehľad

Prehľad – Utečenci z Ukrajiny: Podpora školopovinných detí a učiteľov        

Portál európskeho vzdelávacieho priestoru

Webové sídlo delegácie EÚ na Ukrajine

Humanitárna pomoc EÚ na Ukrajine

Čítať ďalej...

Európske poľnohospodárstvo bude od 1. januára 2023 fungovať po novom

Európska komisia schválila všetkých 28 strategických plánov (za každú krajinu EÚ jeden, za Belgicko dva), a tak sa od 1. januára 2023 môže začať uplatňovať nová spoločná poľnohospodárska politika.

Z finančných prostriedkov EÚ sa vyčlení 264 miliárd eur pre európskych poľnohospodárov, aby mohli prejsť na udržateľné a odolné poľnohospodárstvo, a na zachovanie životaschopnosti a rozmanitosti vidieckych oblastí. Vďaka spolufinancovaniu a doplnkovému štátnemu financovaniu sa pre poľnohospodárov a vidiecke komunity na obdobie 2023 – 2027 dosiahne celkový verejný rozpočet vo výške 307 miliárd eur. Na ďalšie programy patriace do rozsahu pôsobnosti SPP, ale mimo jej strategických plánov, ako napríklad program POSEI pre najvzdialenejšie regiónyškolský program EÚpropagačné programy, pôjdu dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške 6 miliárd eur.

Spravodlivejšia SPP

Vo všetkých strategických plánoch sa ako kľúčový cieľ uvádza hospodársky udržateľný príjem a odolnosť poľnohospodárskeho sektora. Niekoľko príkladov poskytnutej podpory: 

  • Záchrannou sieťou pre poľnohospodárov sú aj naďalej priame platby SPP. Každoročne sa oprávneným poľnohospodárom rozdelí približne 20 miliárd eur základnej podpory príjmu. Je však podmienená tým, že budú uplatňovať prísnejšie základné normy dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC). Očakáva sa, že GAEC pokryjú takmer 90 % poľnohospodárskej pôdy EÚ.
  • S novou SPP sa nasmeruje vyššia úroveň verejnej podpory na tých, ktorí ju najviac potrebujú. V 25 krajinách EÚ dostanú malé a stredné poľnohospodárske podniky vyššiu podporu príjmu vďaka tzv. redistributívnej platbe vo výške 10,6 % všetkých priamych platieb. To bude predstavovať 4 miliardy eur ročne. Ide o 2,5-násobok redistributívnych platieb v súčasnej SPP (2014 – 2020), ktoré uplatňuje len desať členských štátov.
  • S cieľom pomôcť poľnohospodárom pri prekonávaní krízy dostane 15 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ podporu na poistenie, účasť vo vzájomných fondoch alebo iné nástroje na riadenie rizík.
  • V porovnaní s rokom 2022 sa viazanou podporou príjmu o 25 % zvýši úroveň podpory pre bielkovinové plodiny/strukoviny. Vďaka tomu budú poľnohospodári EÚ menej závislí od dovozu a používania určitých hnojív. Viazanú podporu získa aj sedemnásť ďalších odvetví v ťažkostiach. Dostane sa tak k 21 % poľnohospodárskym podnikom v EÚ.

Zelenšia SPP

Tri z desiatich špecifických cieľov SPP sa priamo týkajú životného prostredia a klímy. Vďaka doložke, ktorá bráni návratu do starých koľají, museli členské štáty vo svojich plánoch SPP preukázať v porovnaní so súčasnou situáciou vyššie ambície. Výsledkom je z environmentálneho a klimatického hľadiska najambicióznejšia SPP.

  • V strategických plánoch SPP sa vyčlení takmer 98 miliárd eur, teda 32 % celkových finančných prostriedkov SPP (EÚ a spolufinancovanie), v prospech klímy, vody, pôdy, ovzdušia, biodiverzity a dobrých životných podmienok zvierat a na povzbudenie plnenia nad rámec povinných noriem. Ak sa pozrieme na rozdelenie tejto sumy medzi nástroje a fondy, 24 % priamych platieb sa vyčlení na ekologické režimy a 48 % výdavkov na rozvoj vidieka vo všetkých plánoch bude plne podporovať ciele životného prostredia a klímy.
  • Plány budú motivovať pôdohospodárov, aby v 35 % poľnohospodárskych oblastí EÚ vhodnými postupmi obhospodarovania, ako je extenzívne obhospodarovanie trávnych porastov, pestovanie strukovín a medziplodín, ekologické hnojenie či agrolesníctvo, ukladali uhlík v pôde a biomase, znižovali emisie skleníkových plynov a pomáhali s adaptáciou.
  • V zmysle nových povinností poľnohospodárov sa očakáva striedanie plodín na približne 85 % ornej pôdy, ktorá sa podporuje z SPP EÚ. To pomôže narušiť cykly škodcov a chorôb, a teda znížiť používanie pesticídov a ich s nimi spojené riziká. Viac ako 26 % poľnohospodárskej pôdy EÚ získa podporu aj na integrovanú ochranu proti škodcom a používanie nechemických metód kontroly škodcov alebo presné poľnohospodárstvo.
  • Podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby z SPP v roku 2027 sa v porovnaní s plochou financovanou v roku 2018 takmer zdvojnásobí. To významne to prispeje k dosiahnutiu ambícií členských štátov, pokiaľ ide o rozšírenie ekologickej plochy do roku 2030 v rozsahu od 5 do 30 %.
  • Plánované investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch zvýšia kapacitu EÚ na výrobu energie o 1,556 MW.

Sociálnejšia SPP

Vidiecke oblasti EÚ čelia viacerým výzvam, ktoré sú pomenované v dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ, vrátane vyľudňovania, prístupu k základným službám a ich zlepšovaniu, príležitostí na zamestnanie a potreby lepšej konektivity. SPP bude investovať do sociálnej a hospodárskej štruktúry vidieckych oblastí EÚ.

  • Významnou súčasťou každého schváleného plánu je osobitná podpora pre mladých poľnohospodárov, pričom krajiny EÚ prekročili minimálnu požiadavku vyčleniť 3 % svojich priamych platieb na generačnú výmenu. Celkové verejné výdavky vo výške 8,5 miliardy eur pomôžu mladým poľnohospodárom začať podnikať, investovať a udržať svoje podniky v prvých rokoch činnosti. V období 2023 – 2027 sa očakáva, že naplno začne pôsobiť celkovo 377 000 nových mladých poľnohospodárov. Niektoré členské štáty plánujú vložiť ďalšie úsilie do podpory nástupníctva v poľnohospodárskych podnikoch, posilnenia rodovej rovnosti vo vidieckych oblastiach a postavenia žien v poľnohospodárstve.
  • Zvyšuje sa aj podpora na miestny rozvoj, a to o 7,7 % z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) určených na stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou (tzv. prístup LEADER). Ide o 5 miliárd eur. Očakáva sa, že po zavedení tieto stratégie pokryjú 65 % európskeho vidieckeho obyvateľstva.
  • Platby z SPP budú po prvýkrát prepojené s dodržiavaním určitých sociálnych a pracovných noriem EÚ a ich príjemcovia budú motivovaní k zlepšeniu pracovných podmienok v poľnohospodárskych podnikoch.
  • V plánoch sa podporia investície na zatraktívnenie života a práce vo vidieckych oblastiach s cieľom vytvoriť aspoň 400 000 pracovných miest. Rovnako sa poskytne podpora na investície do digitálnych technológií a služieb, aby sa maximálne zefektívnilo využívanie zdrojov.
  • Viac ako 6 miliónov ľudí bude môcť vďaka prostriedkom z SPP priamo využiť poradenstvo, odbornú prípravu a výmenu poznatkov alebo sa zúčastniť na inovačných projektoch v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií so zameraním na životné prostredie a klímu alebo sociálne a vidiecke aspekty.

Súvislosti

Európska komisia v roku 2018 predstavila návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorý obsahuje nové spôsoby fungovania s cieľom zmodernizovať a zjednodušiť poľnohospodársku politiku EÚ. 2. decembra 2021 boli nové právne predpisy o SPP formálne prijaté.

Spoluzákonodarcovia určili členským štátom lehotu na predloženie strategických plánov SPP do 1. januára 2022. Po doručení plánov Komisia do 25. mája 2022 zaslala všetkým členským štátom listy s pripomienkami. V súlade so zásadou transparentnosti ich spolu s reakciami všetkých členských štátov uverejnila na webovom sídle Europa. Útvary Komisie potom s vnútroštátnymi orgánmi rozvinuli štruktúrovaný dialóg s cieľom vyriešiť zostávajúce otázky a sfinalizovať revidované plány SPP. Podrobne skúmali ich ambície vo vzťahu ku klimatickým a environmentálnym cieľom EÚ a ich príspevok k cieľom stanoveným v stratégii Komisie „z farmy na stôl“ a stratégii v oblasti biodiverzity.

Vzhľadom na aktuálny prudký nárast cien komodít a energií, ku ktorému došlo po ruskej agresii voči Ukrajine, Komisia vyzvala členské štáty, aby zvážili preskúmanie svojich strategických plánov SPP s cieľom posilniť odolnosť odvetvia, zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť závislosť od syntetických hnojív udržateľnejšími výrobnými metódami v súlade s oznámeniami o potravinovej bezpečnosti a hnojivách. Vzhľadom na rýchlo sa meniace výzvy sa strategické plány SPP budú v priebehu vykonávania podľa potreby pozorne monitorovať a meniť, aby boli naďalej vhodné na svoj účel.

Ďalšie informácie

Prehľad 28 strategických plánov SPP v skratke

SPP 2023 – 2027

Strategické plány SPP

Listy s pripomienkami k strategickým plánom SPP

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login