Európska komisia zriaďuje Európsku radu pre poľnohospodárstvo a potraviny

Európska komisia oficiálne zriadila Európsku radu pre poľnohospodárstvo a potraviny (EBAF), čím nadviazala na jedno z odporúčaní záverečnej správy strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva.

Európska rada pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorej predsedá komisár pre potraviny a poľnohospodárstvo Christophe Hansen, sa zameriava na udržanie novej kultúry dialógu, dôvery a účasti viacerých zainteresovaných strán medzi aktérmi potravinového dodávateľského reťazca a občianskej spoločnosti, ako aj s Komisiou.

Predsedníčka von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Poľnohospodárstvo je stredobodom budúcnosti našej Európy. Dnes pokračujeme v energetike strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ s cieľom budovať dôveru a spájať ľudí. Európska rada pre agropotravinárstvo má riešiť úplnú zložitosť agropotravinového hodnotového reťazca, podporovať našich poľnohospodárov a stimulovať odolnejší, konkurencieschopnejší a udržateľnejší agropotravinový systém.“

Očakáva sa, že tento poradný orgán poskytne Komisii poradenstvo na vysokej úrovni v nadväznosti na správu o strategickom dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ a prispeje k práci na vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorá sa má predložiť počas prvých 100 dní mandátu.

Členovia sa budú nabádať, aby medzi sebou podporovali porozumenie a výmenu skúseností a venovali osobitnú pozornosť súdržnosti a synergii politík Únie a ich súladu s iniciatívami súkromného sektora.

Rada sa zriaďuje na päť rokov a očakáva sa, že bude zasadať v zásade dva až šesťkrát ročne. Komisár Hansen môže zvolať skupinu na ďalšie schôdze, ak je potrebné naliehavé poradenstvo.

Aktuálne bola uverejnená výzva na predkladanie žiadostí o členstvo v správnej rade. Bude pozostávať z maximálne 30 členských organizácií zastupujúcich tri kategórie zainteresovaných strán: poľnohospodárska komunita, iní aktéri potravinového dodávateľského reťazca a občianska spoločnosť, a to aj v oblastiach, ako sú životné prostredie a klíma, dobré životné podmienky zvierat alebo spotrebiteľské otázky. V tejto skupine by malo byť vyvážené zastúpenie týchto troch kategórií zainteresovaných strán. Organizácie, ktoré sa uchádzajú o členstvo, by mali preukázať najširšie relevantné kompetencie a odborné znalosti v oblastiach relevantných pre poľnohospodárstvo a potraviny na úrovni Únie a mali by vykazovať najširšiu geografickú reprezentatívnosť vo všetkých členských štátoch. Mali by byť zaregistrované aj v registri transparentnosti.

Lehota na predkladanie žiadostí do EBAF uplynie 8. januára 2025. Komisia vyhodnotí všetky žiadosti a jej cieľom je dokončiť členstvo rady začiatkom roka 2025. Prvé zasadnutie rady bude zvolané okamžite po ňom.

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová v septembri 2023 vo svojom prejave o stave Únie oznámila strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý sa začal v januári 2024 a na ktorom sa stretli hlavné zainteresované strany z európskych agropotravinárskych odvetví, občianskej spoločnosti, vidieckych komunít a akademickej obce s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie a víziu budúcnosti poľnohospodárstva a potravinových systémov Únie.

Poradenstvo a stanoviská Európskej rady pre poľnohospodárstvo a potraviny budú dopĺňať špecifické a odvetvové odborné znalosti, ktoré sú už k dispozícii, a to aj od skupín pre občiansky dialóg.

Čítať ďalej...

Komisia vyčleňuje 4,6 miliardy EUR na podporu emisne neutrálnych technológií, výroby batériových článkov pre elektrické vozidlá a vodíka z obnoviteľných zdrojov v rámci inovačného fondu

Komisia zintenzívňuje svoje úsilie o podporu emisne neutrálnych technológií, ktoré sú kľúčové na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu pri súčasnom plnení dohodnutých cieľov v oblasti klímy. Uverejňuje dve nové výzvy na predkladanie návrhov s rozpočtom 3,4 miliardy EUR na urýchlenie zavádzania inovačných technológií dekarbonizácie v Európe vrátane batérií pre elektrické vozidlá. Zároveň spúšťa druhú aukciu Európskej vodíkovej banky s cieľom urýchliť výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v Európskom hospodárskom priestore (EHP) s rozpočtom 1,2 miliardy EUR z fondov EÚ a viac ako 700 miliónov EUR od troch členských štátov. Výzvy na predkladanie návrhov aj aukcie sú financované z inovačného fondu, pričom sa využívajú príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS).

Všetky tri výzvy zahŕňajú nové kritériá odolnosti na podporu európskeho priemyslu. Výzva na predkladanie návrhov v oblasti batérií a aukcia vodíkovej banky budú zahŕňať aj osobitné kritériá odolnosti na ochranu Európy pred závislosťou od jediného dodávateľa.

Podpora emisne neutrálnych technológií a výroby batériových článkov pre elektrické vozidlá v celej Európe

V týchto dvoch výzvach sa zdôrazňuje záväzok EÚ posilniť vedúce postavenie a výrobnú kapacitu Európy v oblasti inovačných, špičkových a emisne neutrálnych technológií a zároveň pokračovať na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Všeobecná výzva na predkladanie návrhov v oblasti emisne neutrálnych technológií v hodnote 2,4 miliardy EUR (výzva IF24) podporuje projekty dekarbonizácie rôzneho rozsahu, ako aj projekty zamerané na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, uskladňovanie energie, tepelné čerpadlá a výrobu vodíka.

Projekty, ktoré sa vzťahujú na výzvu v oblasti emisne neutrálnych technológií, sa budú posudzovať na základe ich potenciálu znížiť emisie skleníkových plynov, stupňa inovácie, vyspelosti projektu, opakovateľnosti a nákladovej efektívnosti. Okrem toho budú mať členské štáty po prvýkrát v rámci výzvy na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu možnosť doplniť výzvu IF 24 v oblasti emisnej neutrálnosti o vnútroštátne systémy financovania. Táto nová možnosť s názvom „Granty ako služba“ umožňuje členským štátom využiť hodnotiaci proces inovačného fondu a zefektívniť proces schvaľovania štátnej pomoci. 

Výzva vo výške 1 miliardy EUR na výrobu batériových článkov pre elektrické vozidlá (IF24 Battery)po prvýkrát podporí projekty, ktoré dokážu vyrábať inovatívne batériové články pre elektrické vozidlá alebo zavádzať inovačné výrobné techniky, procesy a technológie. Dnešná výzva je len jedným opatrením v rámci širšieho prístupu k mobilizácii investícií v oblasti, ktorá je nevyhnutná pre úspech Európy pri prechode na čistú energiu a jej konkurencieschopnosť. Podporuje spoločnosti pri zameraní investícií v Európe pomocou nových technológií, v ktorých sa stále dosahuje pokrok. Na prekonanie niektorých hospodárskych prekážok, ktorým v súčasnosti čelí hodnotový reťazec batérií v Európe vrátane jej gigatovární, je potrebných viacero nástrojov. Komisia bude naďalej zavádzať dostupné nástroje a zapájať sa do nových spôsobov, a to aj v krátkodobom horizonte, na riešenie prekážok rozsiahleho rozširovania priemyslu.

Komisia a Európska investičná banka (EIB) takisto iniciovali nové partnerstvo na podporu investícií do odvetvia výroby batérií v EÚ. V rámci tohto partnerstva dôjde z Inovačného fondu k navýšeniu prostriedkov programu InvestEU o 200 miliónov EUR (úverová záruka). Finančné prostriedky sa nasmerujú na podporu inovačných projektov v celom európskom hodnotovom reťazci výroby batérií s cieľom riešiť výzvy v oblasti financovania tým, že sa v nasledujúcich troch rokoch umožnia ďalšie operácie EIB v oblasti rizikového dlhu. 

Podpora výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov

Komisia spúšťa aj druhú aukciu v rámci Európskej vodíkovej banky prostredníctvom inovačného fondu (aukcia IF24). Z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa vyčlení  1,2 miliardy EUR na podporu výrobcov vodíka kategorizovaného ako palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) so sídlom v Európskom hospodárskom priestore (EHP).

S rozpočtom zvýšeným o 400 miliónov EUR v porovnaní s prvou aukciou IF23 bude nová aukcia IF24 podporovať projekty výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa bude spotrebúvať, s osobitným rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR; ako aj výroba vodíka v rámci projektov s odberateľmi v námornom odvetví s vyčleneným rozpočtom 200 miliónov EUR. 

Komisia ponúka aj mechanizmus „aukcieako služba“,ktorý členským štátom umožňuje financovať projekty, ktoré predložili ponuku v aukcii, ale neboli vybrané na podporu z inovačného fondu z dôvodu rozpočtových obmedzení. Členským štátom to umožňuje využívať vnútroštátne finančné prostriedky na podporu projektov na ich území bez toho, aby bolo potrebné uskutočniť samostatnú aukciu na vnútroštátnej úrovni, čím sa znižuje administratívna záťaž a náklady pre všetky strany. Španielsko, Litva a Rakúsko nedávno oznámili svoju účasť na aukciách ako služba v tomto roku a prisľúbili až 836 miliónov EUR z vnútroštátnych finančných prostriedkov na podporu projektov výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v ich krajinách.

Ďalšie kroky

Predkladatelia projektov v oblasti emisne neutrálnych technológií a výziev na predkladanie návrhov v oblasti batérií musia do 24. apríla 2025 do 17.00 hod. (SEČ) podať žiadosť v prípade oboch výziev v rámci inovačného fondu prostredníctvom portálu financovania a ponúk EÚ. Uchádzačom sa dôrazne odporúča, aby sa zúčastnili na informačnom dni, ktorý sa bude konať online od 17. do 18. decembra 2024. Očakáva sa, že úspešní žiadatelia podpíšu dohody o grante do prvého štvrťroka 2026.

Pokiaľ ide o aukciu obnoviteľného vodíka, uchádzači musia podať žiadosť prostredníctvom portálu EÚ pre financovanie a ponuky do 20. februára 2025. Pri príprave žiadosti sa predkladateľom projektov dôrazne odporúča, aby si preštudovali dokumenty k výzve a časť Otázky a odpovede na portáli, ako aj aby čo najskôr spolupracovali s finančnou inštitúciou, pokiaľ ide o ich záruku dokončenia.   Úspešní uchádzači podpíšu dohody o grante do deviatich mesiacov od uzávierky výzvy.

Súvislosti

Cieľom inovačného fondu s odhadovanými príjmami zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami v rokoch 2020 až 2030 vo výške 40 miliárd EUR je vytvoriť finančné stimuly pre spoločnosti a verejné orgány, aby investovali do špičkových nízkouhlíkových technológií, a podporiť prechod Európy na klimatickú neutralitu.

Z inovačného fondu sa už prostredníctvom predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov pridelilo približne 7,2 miliardy EUR na viac ako 120 inovačných projektov. Výsledky výzvy v rámci IF23 zvýšili celkovú sumu podpory na 12 miliárd EUR pre viac ako 200 projektov.

Prostredníctvom prvej aukcie pridelila aj granty vo výške takmer 700 miliónov EUR na podporu šiestich projektov výroby vodíka z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. (Aukcia IF23). Okrem toho aukcia IF23 počítala aj s príspevkom Nemecka vo výške 350 miliónov EUR v rámci schémy Aukcie ako služba.    

Pre viac informácií 

Čítať ďalej...

Komisia víta odporúčanie Rady o prísnejších opatreniach na podporu prostredia bez dymu

Komisia víta, že Rada prijala revíziu odporúčania Rady o prostredí bez dymu. Cieľom revidovaného odporúčania je lepšie chrániť ľudí, najmä deti, pred sekundárnym dymom a aerosólmi. Zároveň má zabezpečiť, aby sa používanie tabakových a nových výrobkov nepovažovalo za bežné, odrádzať od používania takýchto výrobkov, najmä medzi mladšími ľuďmi, a bojovať proti závislosti od nikotínu.

Konzumácia tabaku a nikotínu je najväčším zdravotným rizikom, ktorému sa dá vyhnúť, a zároveň najvýznamnejšou príčinou predčasných úmrtí v EÚ. V revidovanom odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby rozšírili politiky týkajúce sa prostredia bez dymu na kľúčové vonkajšie priestory, ako sú verejné ihriská, vonkajšie priestory zdravotníckych a vzdelávacích zariadení, verejné budovy a dopravné zastávky.

Toto odporúčanie sa osobitne zameriava na lepšiu ochranu detí a mladých ľudí pred nepriaznivými vplyvmi sekundárneho dymu. Členské štáty takisto podporili výzvu uvedenú v revidovanom odporúčaní, aby do svojich politík týkajúcich sa prostredia bez dymu zahrnuli nové výrobky (ako sú elektronické cigarety a zahrievané tabakové výrobky), ktoré sú čoraz príťažlivejšie pre veľmi mladých používateľov.

Odporúčanie nadväzuje na opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré už niektoré členské štáty prijali, ako je napríklad rozšírenie politík týkajúcich sa prostredia bez dymu na vzdelávacie zariadenia a začlenenie nových výrobkov do existujúcich zákazov fajčenia.

Svetová zdravotnícka organizácia jasne uviedla, že neexistuje bezpečná úroveň vystavenia sa sekundárnemu dymu. Zároveň uvádza, že vystavenie sa sekundárnym aerosólom z nových výrobkov, ako sú elektronické cigarety a zahrievané tabakové výrobky, môže potenciálne viesť k závažným respiračným a kardiovaskulárnym problémom.

Komisia bude členské štáty pri vykonávaní odporúčania podporovať, a to aj formou poskytovania finančných prostriedkov EÚ z programu EU4Health. Je na každom členskom štáte, aby odporúčanie zvážil a vykonal v súlade so svojou vnútroštátnou situáciou.

Súvislosti

V dôsledku konzumácie tabaku každoročne prichádza v EÚ o život takmer 700 000 ľudí. Je hlavnou príčinou vzniku rakoviny, pričom 27 % všetkých druhov rakoviny možno pripísať užívaniu tabaku. Odhaduje sa, že v roku 2023 bolo medzi Európanmi 24 % fajčiarov. Cieľom európskeho plánu na boj proti rakovine je dosiahnuť do roku 2040 beztabakovú generáciu, v ktorej tabakové výrobky používa menej než 5 % obyvateľov EÚ.

Viac informácií

Odporúčanie Rady o prostredí bez dymu a aerosólov

Otázky a odpovede týkajúce sa prostredia bez dymu

Európsky plán na boj proti rakovine

Program EU4Health

Program Horizont Európa

Informačný prehľad: Európsky plán na boj proti rakovine

Čítať ďalej...

166 miliónov EUR na podporu Európskeho zboru solidarity pre dobrovoľnícku činnosť mládeže v roku 2025

Komisia uverejnila výzvu Európskeho zboru solidarity 2025, ktorou sa podporuje účasť mladých ľudí na dobrovoľníckych činnostiach v komunitách v celej EÚ aj mimo nej. Rozpočet vo výške 166 miliónov EUR pridelený na rok 2025 predstavuje výrazné zvýšenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v dôsledku vymáhania finančných prostriedkov z rokov pandémie COVID-19, keď sa mnohé dobrovoľnícke činnosti nemohli uskutočniť. Výzva na rok 2025 bude opäť podporovať dobrovoľnícke projekty a činnosti podporujúce environmentálnu udržateľnosť, digitálne zručnosti a gramotnosť, inklúziu a rozmanitosť, aktívne občianstvo a ďalšie.

Osobitné opatrenia budú naďalej poskytovať pomoc ľuďom, ktorí utekajú pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine. Účastníci sa môžu zapojiť do širokej škály inšpiratívnych solidárnych činností zameraných na prioritné oblasti, ako je sociálne začlenenie, zelená a digitálna transformácia, demokratická účasť a otázky súvisiace so zdravím.

Spolu s výzvou Komisia uverejnila správu o Európskom zbore solidarity na roky 2021 – 2023, v ktorej sa poukazuje na vplyv programu v týchto rokoch a na to, ako prispel k podpore solidarity na celom svete. V rokoch 2021 – 2023 program ponúkol príležitosti na riešenie spoločenských a humanitárnych výziev viac ako 66 000 mladým ľuďom. Správa rozpráva silné a inšpiratívne príbehy z celej Európy o tom, ako mladí ľudia a organizácie reagovali na klimatické a prírodné katastrofy a podporovali Ukrajincov utekajúcich pred ruskou útočnou vojnou. Správa slúži aj ako výzva na prijatie opatrení, aby sa viac mladých ľudí zapojilo do úsilia o solidaritu.

Zbor je otvorený pre osoby vo veku od 18 do 30 rokov a môže sa rozšíriť na osoby vo veku od 18 do 35 rokov na dobrovoľnícku činnosť na podporu činností humanitárnej pomoci mimo EÚ. Mladí ľudia, ktorí majú záujem, by sa mali zaregistrovať na portáli Európskeho zboru solidarity, kde nájdu účastnícke organizácie. Skupiny mladých ľudí zaregistrované na portáli môžu takisto požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity, ktoré vedú.

Verejné a súkromné subjekty môžu požiadať o finančné prostriedky na vykonávanie činností v rámci Európskeho zboru solidarity. Musia byť držiteľmi značky kvality, ktorou sa osvedčuje, že sú schopní vykonávať vysokokvalitné činnosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami, cieľmi a požiadavkami programu. Žiadosti možno predkladať prostredníctvom národných agentúr Európskeho zboru solidarity v členských štátoch EÚ a pridružených krajinách (Island, Lichtenštajnsko, Severomacedónska republika a Turecko) alebo v prípade centrálne riadených akcií, ako sú dobrovoľnícke tímy v oblastiach s vysokou prioritou alebo dobrovoľníctvo v oblasti humanitárnej pomoci, prostredníctvom Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru.

Súvislosti

Európsky zbor solidarity, ktorý vznikol v októbri 2018, nadväzuje na predchádzajúce iniciatívy EÚ v oblasti solidarity. Vytvára most medzi mladými ľuďmi a organizáciami, ktoré sú ochotné prispieť k úsiliu o solidaritu a stimulovať pozitívnu zmenu v oblastiach, ktoré sú pre nich dôležité. Mladí ľudia môžu prostredníctvom svojich dobrovoľníckych činností, či už v zahraničí alebo vo svojej vlastnej krajine, prispieť k budovaniu inkluzívnejšej spoločnosti.

Od roku 2022 sa rozsah pôsobnosti programu rozšíril tak, aby zahŕňal podporu činností humanitárnej pomoci na celom svete.

Cieľom Európskeho zboru solidarity s orientačným rozpočtom 1 009 miliónov EUR na roky 2021 – 2027 je umožniť viac ako 185 000 mladým ľuďom zúčastniť sa na akciách v oblasti solidarity.

Európsky zbor solidarity spolupracuje s organizáciami a mladými ľuďmi prostredníctvom:

  • podpora projektov a činností na ochranu, zachovanie a zlepšenie prirodzených biotopov a životného prostredia s cieľom zvýšiť informovanosť o environmentálnej udržateľnosti a umožniť zmeny správania;
  • prispievanie k digitálnej transformácii podporou projektov a činností, ktorých cieľom je posilniť digitálne zručnosti, podporiť digitálnu gramotnosť a rozvíjať porozumenie rizikám a príležitostiam digitálnych technológií;
  • podpora inklúzie a rozmanitosti a snaha poskytnúť všetkým mladým ľuďom rovnaký prístup k príležitostiam Európskeho zboru solidarity; a
  • Zapojenie mladých ľudí a posilnenie ich postavenia, aby boli aktívni v spoločnosti a stali sa skutočnými tvorcami zmien.
  • Preukázanie solidarity ľuďom v krajinách mimo EÚ, ktorí čelili humanitárnym katastrofám alebo potrebujú zvýšiť svoju pripravenosť na možné katastrofy v budúcnosti a zároveň sa učiť novým zručnostiam, kultúram a spôsobom života.

Pre viac informácií

Výzva na predkladanie návrhov v rámci Európskeho zboru solidarity 2025

Portál pre mládež – výzva Európskeho zboru solidarity na predkladanie návrhov 2025

Sprievodca programom Európsky zbor solidarity 2025

Pracovný program Európskeho zboru solidarity na rok 2025

Správa o Európskom zbore solidarity na roky 2021 – 2023

Čítať ďalej...

Nový prieskum Eurobarometra ukazuje, že dôvera v EÚ dosiahla rekordnú úroveň za posledné roky

Z aktuálne uverejneného najnovšieho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že dôvera v Európsku úniu je najvyššia od roku 2007 a euro sa teší historicky najvyššej podpore. Európania tiež podľa prieskumu vidia budúcnosť optimistickejšie. Uvítali by silnejšiu a nezávislejšiu EÚ, najmä vzhľadom na súčasné celosvetové problémy.

Dôvera v EÚ je najvyššia za posledných 17 rokov .

51 % Európanov má tendenciu dôverovať EÚ, čo je najviac od roku 2007. Dôvera v EÚ je najvyššia medzi mladými ľuďmi vo veku 15 – 24 rokov (59 %). Ďalším rekordom za ostatných 17 rokov je 51 % dôvera Európanov voči Európskej komisii.

Takmer tri štvrtiny respondentov (74 %) uviedli, že sa cítia ako občania EÚ, čo je najvyššie percento za viac ako dve desaťročia. Viac ako šesť z  desiatich občanov (61 %) navyše vidí budúcnosť EÚ optimisticky.

44 % občanov zároveň vníma EÚ pozitívne38 % má neutrálny postoj a 17 % má o nej negatívny obraz.

Trend je pozitívny aj vo väčšine skúmaných krajín zapojených do procesu rozširovania. EÚ verí väčšina občanov v Albánsku (81 %), Čiernej Hore (75 %), Kosove (70 %), Gruzínsku (58 %), Severnom Macedónsku a Bosne a Hercegovine (po 56 %) a Moldavsku (52 %). V Turecku má 42 % opýtaných (o štyri percentuálne body viac v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom) tendenciu dôverovať EÚ, zatiaľ čo v Srbsku je to 38 % (+ 2 percentuálne body). Rovnakú tendenciu uviedlo aj 38 % respondentov zo Spojeného kráľovstva (+ 6 percentuálnych bodov).

Občania chcú silnejšiu, nezávislejšiu a udržateľnejšiu EÚ

Takmer sedem z desiatich opýtaných (69 %) súhlasí s tým, že EÚ má dostatočné právomoci a nástroje na ochranu hospodárskych záujmov Európy vo svete. 69 % Európanov tiež súhlasí s tým, že Európska únia je v nepokojnom svete miestom stability.

Najviac Európanov (33 %) označilo za hlavnú prioritnú oblasť činnosti EÚ v strednodobom horizonte bezpečnosť a obranu, po ktorej nasleduje migrácia (29 %), hospodárstvo (28 %), klíma a životné prostredie (28 %) a zdravie (27 %). Takmer 44% občanov si zároveň myslí, že najväčší pozitívny vplyv bude mať na ich život v krátkodobom horizonte zabezpečenie mieru a stability, za čím nasledujú zabezpečenie dodávok v odvetviach potravinárstva, zdravotníctva a priemyslu v EÚ a riadenie migrácie (po 27 %). Pokiaľ ide o konkrétne oblasti činnosti EÚ v čistom priemysle, Európania sa domnievajú, že pre EÚ by mala byť prioritou energia z obnoviteľných zdrojov (38%), po ktorej nasledujú investície do udržateľného poľnohospodárstva (31%), energetickej infraštruktúry (28%) a čistých technológií (28%).

Historicky najvyššia podpora eura a rastúci optimizmus v súvislosti s hospodárstvom

Prieskum Eurobarometra zaznamenal historicky najvyššiu podporu spoločnej meny v EÚ ako celku (74 %), ako aj v eurozóne (81 %). Pokiaľ ide o stav európskeho hospodárstva, 48 % Európanov (o jeden bod viac ako na jar 2024) ho považuje za dobrý, zatiaľ čo 43 % (nárast o dva body) ho považuje za zlýStav európskeho hospodárstva je od jesene 2019 vnímaný ako čoraz lepší. Množstvo občanov (49 %) si myslí, že hospodárska situácia v Európe zostane v nasledujúcich 12 mesiacoch stabilná.

Neustála podpora reakcie EÚ na vojnu na Ukrajine

V súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou. 71 % občanov EÚ podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, podnikom a jednotlivcom a 68 % súhlasí s poskytovaním finančnej podpory Ukrajine. Šesť z desiatich respondentov súhlasí s tým, že EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a 58% súhlasí s financovaním nákupu a dodávok vojenského vybavenia na Ukrajinu.

Zo zoznamu 15 problémov, ktorým EÚ čelí, považujú občania za najzávažnejší aj naďalej vojnu na Ukrajine (31%) (nasleduje prisťahovalectvo s 28 % a medzinárodná situácia s 22 %), zatiaľ čo 76% opýtaných súhlasí s tým, že ruská invázia na Ukrajinu predstavuje hrozbu pre bezpečnosť EÚ.

Kontext

Štandardný Eurobarometer 102 (jeseň 2024) prebiehal v dňoch 10. októbra až 5. novembra 2024 vo všetkých 27 členských štátoch. Prieskum bol realizovaný formou osobného rozhovoru s 26 525 občanmi Únie. Rozhovory sa uskutočnili aj v deviatich kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách (všetkých okrem Ukrajiny) a v Spojenom kráľovstve.

Ďalšie informácie

Štandardný Eurobarometer 102

https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3215

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login