Bezpečné siete 5G: Otázky a odpovede o súbore nástrojov EÚ

Prečo je kybernetická bezpečnosť sietí 5G dôležitá?

5G je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré umožnia zavádzanie nových digitálnych služieb, a tak bude v nasledujúcich rokoch zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji nášho digitálneho hospodárstva a spoločnosti. 5G potenciálne ovplyvní takmer každý aspekt života občanov EÚ – od personalizovanej zdravotnej starostlivosti cez presné poľnohospodárstvo a inteligentné energetické siete až po prepojenú mobilitu. Siete 5G však zároveň ponúkajú viac potenciálnych vstupných miest pre útočníkov – okrem iného z dôvodu menej centralizovanej architektúry, výpočtovej sily špičkovej inteligencie, potreby väčšieho počtu antén a zvýšenej závislosti od softvéru. Zaistenie bezpečnosti budúcich sietí 5G EÚ je preto mimoriadne dôležité.

Hoci za bezpečné zavádzanie technológie 5G sú vo veľkej miere zodpovední prevádzkovatelia a za národnú bezpečnosť zasa členské štáty, bezpečnosť sietí je strategicky dôležitá pre celú EÚ. Koordinovaný prístup založený na spoľahlivých bezpečnostných opatreniach na vnútroštátnej i celoúnijnej úrovni pomôže Európe zostať jedným z vedúcich regiónov pri zavádzaní 5G.

V čom spočíva súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť sietí 5G?

Cieľom tohto súboru nástrojov EÚ zameraného na kybernetickú bezpečnosť 5G je identifikovať koordinovaný európsky prístup založený na spoločnom súbore opatrení v záujme zmiernenia hlavných kyberneticko-bezpečnostných rizík spojených so sieťami 5G, ktoré boli identifikované v správe EÚ o koordinovanom posúdení rizík. Okrem toho je účelom poskytnúť usmernenia pri výbere a prioritizácii opatrení, ktoré by mali byť súčasťou vnútroštátnych a únijných plánov na zmiernenie rizík. Konečným cieľom je vytvoriť spoľahlivý a objektívny rámec bezpečnostných opatrení, ktorý zaručí primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti sietí 5G v celej EÚ vďaka koordinovaným prístupom členských štátov. Prijatý prístup je založený na posúdení rizika a výlučne na bezpečnostných dôvodoch. Plne rešpektuje otvorenosť vnútorného trhu EÚ pod podmienkou dodržiavania bezpečnostných požiadaviek EÚ.

Aké sú hlavné závery predložené v rámci tohto súboru nástrojov?

V rámci súboru nástrojov sa odporúča viacero kľúčových opatrení pre členské štáty a/alebo Komisiu.

Členské štáty sa dohodli, že zavedú opatrenia (vrátane príslušných právomocí vnútroštátnych orgánov) s cieľom vhodne a primerane reagovať na už zistené, ako aj možné budúce riziká. Dohodli sa najmä na tom, že budú môcť obmedziť a zakázať dodávky, zavádzanie a prevádzku zariadení siete 5G a/alebo na ne uložiť osobitné požiadavky a podmienky v súlade s prístupom založeným na riziku. Predovšetkým by mali:

  • posilniť bezpečnostné požiadavky na prevádzkovateľov mobilných sietí (napr. prísne kontroly prístupu, pravidlá bezpečnej prevádzky a monitorovania, obmedzenia outsourcingu špecifických funkcií atď.),
  • posúdiť rizikový profil dodávateľov a následne uplatňovať primerané obmedzenia pre dodávateľov, ktorí sa považujú za vysokorizikových, vrátane potrebných výnimiek na účinné zmiernenie rizík. To sa týka kľúčových aktív vymedzených ako kritické a citlivé v rámci celoúnijného koordinovaného posúdenia rizík (napr. základné sieťové funkcie, funkcie sieťového riadenia a zosúladenia a funkcie sieťového prístupu),
  • zabezpečiť, aby každý hospodársky subjekt mal primeranú stratégiu viacerých dodávateľov s cieľom zabrániť akejkoľvek väčšej závislosti od jedného dodávateľa (alebo dodávateľov s podobným rizikovým profilom) alebo ju minimalizovať, zabezpečiť primeranú rovnováhu dodávateľov na vnútroštátnej úrovni a zabrániť závislosti od dodávateľov, ktorí sa považujú za vysokorizikových; v tejto súvislosti treba zároveň zabrániť akejkoľvek odkázanosti na jediného dodávateľa, a to aj podporou väčšej interoperability zariadení.

V súbore nástrojov sa odporúča, aby Komisia spolu s členskými štátmi prispela k:

  • zachovaniu rôznorodého a udržateľného dodávateľského reťazca 5G s cieľom zabrániť dlhodobej závislosti, a to aj prostredníctvom:

– plného využívania existujúcich nástrojov EÚ, najmä preverovaním potenciálnych priamych zahraničných investícií, ktoré majú vplyv na kľúčové aktíva 5G, a tým, že sa bude brániť narúšaniu trhu dodávok 5G vyplývajúcemu z potenciálneho dumpingu alebo subvencií, a

– ďalšieho posilnenia kapacít EÚ v oblasti technológií 5G a budúcich generácií s využitím príslušných programov a financovania EÚ,

  • uľahčeniu koordinácie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o normalizáciu, s cieľom dosiahnuť konkrétne bezpečnostné ciele a rozvíjať príslušné systémy certifikácie v celej EÚ v záujme podpory bezpečnejších produktov a procesov.

Aké rôzne opatrenia sa identifikujú v súbore nástrojov EÚ?

V súbore nástrojov sa identifikujú a poskytujú plány na zmiernenie rizík v prípade každej z deviatich rizikových oblastí opísaných v správe EÚ o koordinovanom posúdení rizík. Pozostávajú z možných kombinácií strategických a technických opatrení.

  • Strategické opatrenia vymedzené v súbore nástrojov siahajú od opatrení týkajúcich sa posilnených regulačných právomocí pre orgány, aby mohli kontrolovať obstarávanie a zavádzanie sietí, cez konkrétne opatrenia na riešenie rizík súvisiacich s netechnickou zraniteľnosťou (napr. riziko zasahovania zo strany štátnych alebo štátom podporovaných aktérov z krajín mimo EÚ) až po posudzovanie rizikového profilu dodávateľov a podporu iniciatív na stimuláciu rozvoja udržateľných a rôznorodých dodávateľov 5G.
  • Technické opatrenia identifikované v súbore nástrojov siahajú od zabezpečenia prísnej kontroly prístupu a bezpečného riadenia, prevádzky a monitorovania siete až po používanie certifikácie komponentov a/alebo procesov siete 5G.
  • Podporné akcie sa vzťahujú na opatrenia v oblasti noriem 5G, posilnenie schopností v oblasti testovania a auditu, zlepšenie koordinačného úsilia v prípade incidentov či zaistenie úplného zohľadnenia kyberneticko-bezpečnostných rizík pri projektoch 5G financovaných zo zdrojov EÚ. Tieto podporné akcie môžu uľahčovať, podporovať a zvyšovať účinnosť strategických a technických opatrení.

Čo je to plán na zmiernenie rizík?

V súbore nástrojov sa identifikujú a poskytujú plány na zmiernenie rizík v prípade každej z deviatich rizikových oblastí opísaných v správe EÚ o koordinovanom posúdení rizík. Tieto plány pozostávajú z možných kombinácií strategických a/alebo technických opatrení (spolu s príslušnými podpornými opatreniami) určených na zníženie bezpečnostného rizika.

Sú opatrenia v rámci súboru nástrojov povinné?

Súbor nástrojov EÚ zameraný na kybernetickú bezpečnosť 5G je dokument, ktorý vypracovala a schválila skupina pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti. Tú tvoria zástupcovia všetkých orgánov členských štátov, Komisie a Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť. Rozvoj koordinovaného prístupu EÚ ku kybernetickej bezpečnosti sietí 5G je založený na pevnom odhodlaní členských štátov aj Komisie, že súbor odporúčaných opatrení budú využívať a plne uplatňovať. V súbore nástrojov sa stanovuje presná a objektívna metodika na riešenie hrozieb identifikovaných pri posúdení rizík, ktoré EÚ uverejnila v októbri 2019, pričom sa rešpektujú právomoci členských štátov v tejto oblasti.

Zároveň je zavádzanie a prevádzka sietí 5G záležitosťou národnej bezpečnosti. Členské štáty môžu zájsť nad rámec toho, čo sa navrhuje v súbore nástrojov, ak to uznajú za vhodné.

Ako sa bude realizovať súbor nástrojov EÚ?

Na účinné zmiernenie zistených rizík je potrebná vhodná kombinácia rôznych druhov opatrení. Členské štáty budú musieť prijať celý rad opatrení na zmiernenie rizík, ak máme účinne riešiť bezpečnostné hrozby súvisiace so sieťami 5G. Opatrenia sa môžu vykonávať formou vnútroštátnych alebo celoštátnych postupov v závislosti od konkrétneho opatrenia či akcie. Niektoré opatrenia možno priamo zaviesť alebo posilniť na vnútroštátnej úrovni, zatiaľ čo iné si môžu vyžadovať ďalšie alebo spoločné opatrenia na úrovni EÚ v súlade s príslušnými právomocami jednotlivých štátov a EÚ.

Rieši sa v súbore nástrojov riziko interferencie zo strany tretích krajín?

Súbor nástrojov rieši všetky riziká identifikované v koordinovanom posúdení rizík EÚ vrátane hrozieb súvisiacich s interferenciou z tretej krajiny prostredníctvom dodávateľského reťazca 5G. Nezameriava sa na žiadneho konkrétneho dodávateľa ani krajinu. V záujme zmiernenia tohto konkrétneho rizika sa v súbore nástrojov odporúča, aby všetky členské štáty prijali tieto kroky:

1. posúdiť rizikový profil dodávateľov so zreteľom na kritériá stanovené v koordinovanom posúdení rizík na úrovni EÚ;

2. následne uplatňovať primerané obmedzenia pre dodávateľov, ktorí sa považujú za vysokorizikových, vrátane potrebných výnimiek na účinné zmiernenie rizík. To sa týka kľúčových aktív vymedzených ako kritické a citlivé (napr. základné sieťové funkcie, funkcie sieťového riadenia a zosúladenia a funkcie sieťového prístupu).

 

Ako dopĺňa oznámenie Komisie súbor nástrojov EÚ?

V oznámení Komisie sa schvaľuje súbor nástrojov EÚ a navrhuje sa, ako postupovať pri jeho zavádzaní. Okrem toho bude Komisia v súlade s tým, ako to vyžaduje daný dokument, v prípade potreby konať s využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii, aby zaistila bezpečnosť infraštruktúry a dodávateľského reťazca 5G. Medzi tieto nástroje patria:

  • pravidlá v oblasti telekomunikácií a kybernetickej bezpečnosti, napr. podpora podľa pravidiel o elektronickej komunikácii, vrátane zohľadnenia vykonávacích aktov o technických a organizačných bezpečnostných opatreniach,
  • koordinácia v oblasti normalizácie, napr. pokiaľ ide o účasť v normalizačných orgánoch, a podpora interoperability prostredníctvom otvorených rozhraní,
  • certifikácia na úrovni celej EÚ podľa aktu EÚ o kybernetickej bezpečnosti,
  • skríning priamych zahraničných investícií na ochranu európskeho dodávateľského reťazca 5G,
  • nástroje na ochranu obchodu: monitorovanie trhu a opatrenia na ochranu aktérov EÚ na trhu s technológiami 5G proti potenciálnym praktikám narúšajúcim obchod (dumping alebo subvencovanie),
  • pravidlá hospodárskej súťaže: monitorovanie trhu v záujme konkurencieschopnosti, a to aj vo vzťahu k možným situáciám odkázanosti na jedného dodávateľa,
  • verejné obstarávanie, ktorým sa zabezpečí, aby sa pri zadávaní verejných zákaziek, ako aj v rámci programov financovania EÚ náležite zohľadňovali bezpečnostné aspekty a aby príjemcovia dodržiavali príslušné bezpečnostné požiadavky,
  • plné využívanie reakcie na incidenty a rámcov krízového riadenia na úrovni EÚ v prípade kybernetických incidentov veľkého rozsahu,
  • väčší objem investícií do výskumu, inovácií a technológií zavádzania.

 

Aké nástroje sú na úrovni EÚ dostupné na ochranu sietí 5G?

EÚ už disponuje celou škálou nástrojov na ochranu elektronických komunikačných sietí:

telekomunikačnom rámci EÚ možno telekomunikačným operátorom ukladať rôzne povinnosti. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zaistili integritu a bezpečnosť verejných komunikačných sietí a aby verejné komunikačné siete alebo služby prijímali opatrenia na riadenie bezpečnostných rizík. V rámci sa takisto stanovuje, že príslušné vnútroštátne regulačné orgány majú právomoci vydávať záväzné usmernenia a zabezpečovať dodržiavanie týchto povinností.

Európsky kódex elektronických komunikácií, ktorý nahradí súčasný rámec od 21. decembra 2020, zachováva a rozširuje bezpečnostné ustanovenia súčasného rámca a zavádza vymedzenia pojmov týkajúcich sa bezpečnosti sietí a služieb a bezpečnostných incidentov. V kódexe sa okrem toho stanovuje, že bezpečnostné opatrenia by mali zohľadňovať všetky relevantné aspekty určitých prvkov v takých oblastiach, ako je bezpečnosť sietí a zariadení, riešenie bezpečnostných incidentov, riadenie kontinuity činností, monitorovanie, audit a testovanie, ako aj súlad s medzinárodnými normami.

smernici o sieťovej a informačnej bezpečnosti sa vyžaduje, aby prevádzkovatelia základných služieb v iných oblastiach (energetika, financie, zdravotná starostlivosť, doprava, poskytovatelia digitálnych služieb atď.) prijali primerané bezpečnostné opatrenia a oznamovali závažné incidenty príslušnému vnútroštátnemu orgánu. V smernici sa takisto stanovuje koordinácia medzi členskými štátmi v prípade cezhraničných incidentov ovplyvňujúcich prevádzkovateľov, ktorí patria do jej rozsahu pôsobnosti. V dnes prijatom pracovnom programe Komisie sa oznamuje revízia smernice do konca roku 2020.

Akt o kybernetickej bezpečnosti, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2019, vytvára rámec pre európske systémy kyberneticko-bezpečnostnej certifikácie výrobkov, procesov a služieb. Po zavedení systémov certifikácie budú môcť výrobcovia okrem iného preukázať, že zahrnuli osobitné ochranné prvky do počiatočných fáz navrhovania výrobkov, a používatelia sa budú môcť na úrovni celej EÚ uistiť o úrovni zaručenia bezpečnosti. Rámec poskytuje základný podporný nástroj na podporu jednotných úrovní bezpečnosti. Umožňuje rozvoj systémov kyberneticko-bezpečnostnej certifikácie s cieľom reagovať na potreby používateľov zariadení a softvéru, ktoré využívajú 5G.

Komisia navyše bude podporovať realizáciu súboru nástrojov EÚ a v prípade potreby bude na žiadosť členských štátov konať s použitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii, aby zaistila bezpečnosť infraštruktúry 5G a dodávateľského reťazca (pozri aj predchádzajúcu otázku).

Aké sú ďalšie kroky?

Na základe odporúčania skupiny pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti a oznámenia Komisie bude skupina pokračovať vo svojich úlohách. Konkrétne ide o tieto kroky:

  • Komisia vyzýva členské štáty, aby do 30. apríla 2020 prijali konkrétne a merateľné kroky na zavedenie viacerých kľúčových opatrení.
  • Komisia požiadala skupinu pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti, aby do 30. júna 2020 vypracovala správu o stave vykonávania týchto kľúčových opatrení v jednotlivých členských štátoch.
  • Členské štáty by mali (v spolupráci s Komisiou) do 1. októbra 2020 posúdiť účinky odporúčania Komisie z marca 2019 s cieľom určiť oblasti, kde treba ďalej konať.

Spolu s Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť bude Komisia pri tomto úsilí aj naďalej poskytovať svoju plnú podporu.

 

Čítať ďalej...

Program Erasmus+ a jeho predchodcovia: zážitok, ktorý zmenil život 10 miliónom mladých Európanov!

Z najnovšie zverejnenej výročnej správy o programe Erasmus+ za rok 2018 vyplýva, že za posledné tri desaťročia zažilo viac ako 10 miliónov ľudí niečo, čo napokon mnohým z nich zmenilo život.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Medzinárodné aktivity v oblastiach vzdelávania, mládeže a športu sú pre ľudí v celej Európe možnosťou, ako sa angažovať, vymieňať si skúsenosti a učiť. Erasmus+ je skvelým príkladom spoločného úspechu, ale nemali by sme ostať iba pri tom. Chceme viac účastníkov, väčšiu mobilitu, väčšiu rozmanitosť a viac príležitostí.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová dnes v Bruseli na otvorení podujatia venovaného novému programu Erasmus+ a určeného všetkým zainteresovaným stranám uviedla: „Erasmus+ sa stal pre naše mladšie generácie vstupnou bránou do Európy a do sveta. Je jedným z najvýraznejších úspechov EÚ: zjednocuje ľudí na celom kontinente, vytvára pocit spolupatričnosti a solidarity, zvyšuje kvalifikácie a zlepšuje vyhliadky jeho účastníkov.

S rozpočtom vo výške 2,8 mld. eur, čo je o 10 % viac ako v roku 2017, bol rok 2018 opäť rekordným. V roku 2018 bolo financovaných viac ako 23 500 projektov a celkovo sa podporila mobilita vyše 850 000 študentov, učňov, učiteľov a ľudí pracujúcich s mládežou. Do partnerských krajín na celom svete vycestovalo takmer 10 % zo 470 000 študentov, stážistov a zamestnancov vysokých škôl, ktorí dostali grant v akademickom roku 2017/2018.

Okrem vysokoškolských študentov a zamestnancov sa z programu Erasmus+ podporilo 40 000 učiteľov a zamestnancov škôl, 148 000 študentov odborného vzdelávania a prípravy, 8 400 pracovníkov v oblasti vzdelávania dospelých a 155 000 mladých ľudí a pracovníkov s mládežou.Z programu bolo financovaných aj 199 športových projektov, z ktorých 118 realizovali miestne športové organizácie. Program Erasmus+ podporuje každoročný Európsky týždeň športu, ktorý zaznamenal obrovský úspech s viac ako 50 000 podujatiami v celej Európe.

V nadväznosti na synergické účinky s Európskym rokom kultúrneho dedičstva 2018 boli mnohé akcie s podporou programu Erasmus+ venované významu európskeho kultúrneho dedičstva. Od roku 2018 je z programu Erasmus+ podporovaná aj iniciatíva uviesť európsky vzdelávací priestor do praxe do roku 2025. Iniciatíva „Európske univerzity“ zasa pomáha inštitúciám vysokoškolského vzdelávania vytvárať nové, pevné aliancie.

Kontext

Program Erasmus+ patrí spolu so svojimi predchodcami medzi najúspešnejšie programy EÚ. Od roku 1987 ponúkajú tieto programy mladým ľuďom príležitosti získať nové skúsenosti formou zahraničných pobytov. Súčasný program Erasmus+ (2014 – 2020) má rozpočet 14,7 miliardy eur a umožňuje 3,7 % mladých ľudí v EÚ študovať, absolvovať odbornú prípravu, získať pracovné skúsenosti a vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zahraničí. Okruh účastníckych krajín programu sa rozšíril z 11 v roku 1987 na súčasných 34 (všetkých 28 členských štátov EÚ, ako aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko). Program je otvorený aj pre partnerské krajiny z iných častí sveta.

Komisia predložila v máji 2018 svoj návrh nového ambiciózneho programu Erasmus, ktorým sa má jeho rozpočet v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 zdvojnásobiť na 30 miliárd eur. Cieľom je zabezpečiť, aby bol program ešte inkluzívnejší, dostupnejší pre ľudí s rôznym zázemím a mal širší medzinárodný rozmer.

Čítať ďalej...

Riešime budúcnosť Európy – nová konferencia pre všetkých

Európska komisia predstavila koncepciu Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá by sa mala začať v Deň Európy – 9. mája 2020 – a mala by trvať dva roky. Komisia prijatým oznámením prispieva k živej diskusii o Konferencii o budúcnosti Európy, ktorú vo svojich politických usmerneniach ohlásila predsedníčka Ursula von der Leyenová a ktorá má Európanom poskytnúť rozsiahlejší priestor na vyjadrenie, čím by sa Európska únia mala zaoberať a ako by podľa nich mala fungovať. Konferencia bude stavať na minulých skúsenostiach, získaných napríklad v rámci dialógu s občanmi, ale v diskusii sa prejaví množstvo nových prvkov, ktorých cieľom je zvýšiť angažovanosť občanov a posilniť možnosti, ako ovplyvňovať budúce dianie v EÚ. Konferencia umožní otvorenú, inkluzívnu, transparentnú a štruktúrovanú diskusiu s občanmi z rozličných oblastí života zastupujúcimi najrôznejšie sféry záujmu. Komisia je odhodlaná nenechať výsledky konferencie zapadnúť prachom.

Komisia navrhuje, aby diskusie prebiehali v dvoch súbežných pracovných líniách. Prvá línia by bola zameraná na priority EÚ a na to, o aké veci by sa mala Únia usilovať – vrátane boja proti zmene klímy a environmentálnych problémov, hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí, sociálnej spravodlivosti a rovnosti, digitálnej transformácie Európy, podpory našich európskych hodnôt, posilňovania hlasu EÚ vo svete i jej demokratických základov. Druhá línia by mala byť zameraná na tematické oblasti, ktoré bytostne súvisia s demokratickými procesmi a inštitucionálnymi záležitosťami – najmä systém hlavných volebných kandidátov a nadnárodných kandidátnych listín pre voľby do Európskeho parlamentu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti poznamenala: „Stredobodom všetkých našich politík musia byť občania. Preto by som bola rada, aby sa do Konferencie o budúcnosti Európy aktívne zapojili všetci Európania a zásadne prispeli do diskusie o budúcich prioritách Európskej únie. Úniu zajtrajška dokážeme vybudovať len spoločne.

Podpredsedníčka Komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová uviedla: „Vysoká účasť voličov v posledných voľbách do Európskeho parlamentu priniesla dynamiku, ktorú musíme využiť, a výzvu konať, na ktorú musíme reagovať. Konferencia o budúcnosti Európy je jedinečnou príležitosťou zamyslieť sa nad EÚ spolu s občanmi, vypočuť ich, zapojiť ich do diania, odpovedať a vysvetliť. Posilníme tým dôveru medzi inštitúciami EÚ a ľuďmi, ktorým slúžime. Naskytá sa nám tak šanca dokázať ľuďom, že v Európe na ich hlase záleží.“

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, spoluzodpovedný za Konferenciu, uviedol: „Klimatická či digitálna revolúcia a mnohé ďalšie zmeny majú zásadný vplyv na život každého z nás, pričom neraz vyvolávajú obavy. Konferencia o budúcnosti únie preto prichádza v správnom čase. Chceme diskutovať, vyhodnocovať spätnú väzbu a pretaviť ju do konkrétnych krokov. Mojou ambíciou bude na jednej strane prepojiť Konferenciu so strategickým výhľadom a vedeckými poznatkami. Na strane druhej budem pracovať na tom, aby si ju osvojili nielen európske inštitúcie, ale aj národní, regionálni a miestni aktéri“. 

Nové verejné fórum na otvorenú, inkluzívnu a transparentnú diskusiu

Komisia túto konferenciu vníma ako fórum vytvorené „zdola nahor“, ktoré bude prístupné pre ľudí aj mimo európskych hlavných miest zo všetkých kútov Únie. Na účasť vyzýva aj iné inštitúcie EÚ, národné parlamenty, sociálnych partnerov, regionálne orgány a miestne samosprávy, ako aj občiansku spoločnosť. Na zabezpečenie transparentnosti a podporu čo najširšej účasti vznikne mnohojazyčná internetová platforma. Komisia je spolu s ostatnými inštitúciami EÚ odhodlaná prijať čo najúčinnejšie kroky, aby sa nápady a postrehy občanov premietli do tvorby politík EÚ.

Súvislosti

K cieľom konferencie hodlajú svojím dielom prispievať všetci členovia kolégia, pričom nad pôsobením Komisie na tejto konferencii bude bdieť podpredsedníčka Šuicová za asistencie podpredsedníčky Jourovej v oblasti inštitucionálnych záležitostí a podpredsedu Šefčoviča v oblasti strategického výhľadu a medziinštitucionálnych záležitostí.

Na svojich príspevkoch pre Konferenciu o budúcnosti Európy aktuálne pracujú aj Európsky parlament a Rada. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2020 vyzval na otvorený a transparentný proces, ktorý umožní zaujať voči občanom a zainteresovaným stranám inkluzívny, participatívny a vyvážený prístup. Európska rada vo svojich záveroch z 12. decembra 2019 vyzvala chorvátske predsedníctvo, aby začalo vypracúvať pozíciu Rady. Chorvátske predsedníctvo konferenciu už zahrnulo medzi svoje priority.

Potom bude zásadne dôležité, aby sa tieto tri inštitúcie dopracovali k spoločnému vyhláseniu, v ktorom zadefinujú obsah, štruktúru, rozsah a časový harmonogram Konferencie o budúcnosti Európy a v ktorom zároveň vytýčia jej spoločne dohodnuté zásady a ciele. Toto vyhlásenie sa následne sprístupní na podpis ďalším signatárom vrátane inštitúcií, organizácií a iných zainteresovaných strán. V rámci konferencie zohrávajú významnú úlohu aj národné a regionálne parlamenty a ďalší aktéri, na ktorých by sa preto malo apelovať, aby v súvislosti s konferenciou zorganizovali vlastné podujatia. Komisia v dnešnom oznámení zdôrazňuje, že je odhodlaná ďalej konať, aby výsledky a odporúčania jednotlivých diskusií nezapadli prachom.

Komisia navrhuje, aby sa konferencia oficiálne začala v Deň Európy – 9. mája 2020 – teda 70 rokov po podpísaní Schumanovej deklarácie a 75 rokov po skončení druhej svetovej vojny.

Čítať ďalej...

O právach cestujúcich v EÚ vie menej ako polovica občanov Únie

Európska komisia zverejnila výsledky prieskumu Eurobarometer o právach cestujúcich v Európskej únii (EÚ). Podľa prieskumu vie o zavedení práv pre cestujúcich Európskou úniou 43 % občanov Únie, ktorí v predchádzajúcich 12 mesiacoch cestovali lietadlom, diaľkovým vlakom, diaľkovým autobusom, loďou alebo trajektom (ďalej len „cestujúci“).

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: „Európska únia je jediným miestom na svete, kde sú občania chránení kompletným súborom práv cestujúcich. Je však potrebné, aby boli tieto práva ľahšie pochopiteľné a lepšie dodržiavané a aby o nich vedelo čoraz viac ľudí. Naše pravidlá by mali zároveň poskytovať väčšiu právnu istotu tak cestujúcim, ako aj samotnému odvetviu. Preto Komisia navrhla modernizáciu práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave. V tejto chvíli potrebujeme, aby sa Rada a Európsky parlament na týchto právach rýchlo dohodli a zabezpečili tak účinnú ochranu cestujúcich v EÚ.“

Práva cestujúcich sú vymedzené na úrovni EÚ. Uplatňované sú dopravnými spoločnosťami a kontrolované vnútroštátnymi orgánmi. Vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych postupoch môže byť pre cestujúcich ťažké získať jasný obraz o tom, čo robiť a na koho sa obrátiť, najmä vtedy, ak často cestujú z jedného štátu EÚ do druhého.

Komisia už predtým zintenzívnila úsilie o zlepšenie zrozumiteľnosti pravidiel a zvýšenie úrovne informovanosti o právach cestujúcich. Urobila tak formou legislatívnych návrhov týkajúcich sa práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave, ale aj vypracovaním usmernení a pravidelným informovaním o právnych predpisoch platných v jednotlivých krajinách. Komisia okrem toho spustila kampaň na zvýšenie informovanosti.

Ďalšie výsledky prieskumu:

  • 32 % všetkých respondentov (vrátane tých, ktorí počas posledných 12 mesiacov necestovali jedným z uvedených dopravných prostriedkov) vie, že v EÚ existujú práva cestujúcich v leteckej, železničnej, autokarovej doprave alebo v doprave loďou či trajektom. Iba 14 % však vie o právach, ktoré platia konkrétne v leteckej, 8 % v železničnej, 5 % v autokarovej doprave a 3 % v doprave loďou či trajektom. Viac informácií o právach cestujúcich majú skôr respondenti, ktorí cestovali aspoň jedným z týchto dopravných prostriedkov (43 % oproti 32 %), hoci toto číslo naďalej zostáva pod úrovňou 50 %.
  • Percentuálny podiel cestujúcich, ktorí sa cítia byť dobre informovaní o svojich právach dopravnými spoločnosťami skôr, ako využijú jeden zo spôsobov dopravy, kolíše: kým medzi cestujúcimi v leteckej doprave dosahuje 40 %, u cestujúcich loďou alebo trajektom je to 29 %, u cestujúcich v železničnej doprave 26 % a cestujúcich diaľkovými autobusmi rovnako 26 %. Percentuálne hodnoty sú ešte nižšie v prípade informácií získaných počas cesty a po nej. 
  • Respondenti, ktorí sa stretli s problémami v leteckej doprave, sa sťažujú viac ako tí, ktorí použijú iný spôsob dopravy: 37 % cestujúcich v leteckej doprave v porovnaní s 26 % cestujúcich v autokarovej doprave, s 24 % cestujúcich v železničnej doprave a 18 % cestujúcich loďou alebo trajektom. Za všetky druhy dopravy spolu je to 26 %. U respondentov, ktorí zažili problémy s cestovaním, no oficiálnu sťažnosť nepodali (72 %), bol najpravdepodobnejší dôvod na nepodanie žiadosti pocit, že by to bolo zbytočné (45 %) a dôvod, že išlo o zanedbateľnú sumu peňazí (25 %).
  • 53 % z opýtaných, ktorí sa v posledných 12 mesiacoch stretli s problémami v leteckej doprave, uviedlo, že im letecké spoločnosti poskytli nejakú formu pomoci (buď jedlo a nápoje, alebo alternatívny let, vrátenie peňazí, finančnú kompenzáciu, ubytovanie atď.), a to bez ohľadu na to, či podali sťažnosť alebo nie. Ponúknutú pomoc dopravných spoločností pri problémoch s cestovaním uviedlo 43 % cestujúcich železničnou dopravou a 38 % cestujúcich diaľkovým autobusom, loďou alebo trajektom.
  • 55 % respondentov, ktorí sa u dopravcov sťažovali na problémy pri cestovaní, uviedlo, že boli spokojní so spôsobom, akým sa ich sťažnosť riešila, no len 37 % z tých, ktorí zažili problémy počas cesty, vyjadrilo spokojnosť s tým, ako ich dopravca informoval o postupoch vybavovania sťažností.
  • Veľká väčšina (81 %) tých, ktorí v istom momente požiadali o pomoc pre osobu so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou (celkom 8 % respondentov), vyjadrila spokojnosť s reakciou dopravcu. Menej (60 %) bolo spokojných s využitím viac ako jedného spôsobu dopravy.

Ďalšie kroky

Výsledky prieskumu sa premietnu do dvoch prebiehajúcich legislatívnych postupov týkajúcich sa práv cestujúcich v železničnej a leteckej doprave, ako aj do hodnotení práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej dopravepráv cestujúcich v lodnej a trajektovej doprave a práv cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave. V tejto súvislosti sa zváži aj dostupnosť tzv. multimodálnej dopravy pre týchto, ale aj iných cestujúcich.

 

Ďalšie informácie

Úplné výsledky prieskumu Eurobarometer o právach cestujúcich.

Informácie o právach cestujúcich v EÚ sú dostupné na webových stránkach Vaša Európa.

Čítať ďalej...

Európska komisia sprísňuje ochranu európskeho duševného vlastníctva na globálnych trhoch

Európska komisia zverejnila najnovšiu správu o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Napriek tomu, že od uverejnenia predchádzajúcej správy došlo k pokroku, nepodarilo sa vyriešiť všetky obavy a zostáva niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenia a ďalšie opatrenia. Porušovaním práv duševného vlastníctva na celosvetovej úrovni prichádzajú európske firmy o príjmy vo výške niekoľko miliárd eur, pričom sú ohrozené tisícky pracovných miest. V správe sa píše o troch skupinách krajín, na ktoré EÚ zameria svoje úsilie.

Komisár pre obchod Phil Hogan uviedol: „Ochrana duševného vlastníctva, ako sú ochranné známky, patenty, alebo zemepisné označenia, je kľúčová tak pre hospodársky rast EÚ, ako aj našu schopnosť podporovať inovácie a zachovať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni. Až 82 % celkového vývozu EÚ tvoria odvetvia, pre ktoré je duševné vlastníctvo významným aktívom. Porušovanie práv duševného vlastníctva vrátane núteného transferu technológií, krádeží duševného vlastníctva, falšovania a pirátstva každoročne ohrozuje státisíce pracovných miest v EÚ. Informácie uvedené v správe nám umožnia ešte viac zefektívniť ochranu firiem a pracovníkov v EÚ pred porušovaním práv duševného vlastníctva, ako sú falšovanie alebo pirátstvo autorských práv.“

Geografické a tematické priority pre opatrenia EÚ na ochranu práv duševného vlastníctva sa riadia mierou hospodárskej ujmy spôsobenej podnikom z EÚ. Vďaka tejto správe bude možné vyvíjané úsilie lepšie koordinovať a zacieliť. Aktualizovaný zoznam prioritných krajín uvedený v správe zostáva naďalej rozdelený do troch kategórií podľa rozsahu a závažnosti problémov: 1. Čína; 2. India, Indonézia, Rusko, Turecko, Ukrajina; 3. Argentína, Brazília, Ekvádor, Malajzia, Nigéria, Saudská Arábia a Thajsko.

Čína má najväčší podiel na falšovanom a pirátskom tovare prichádzajúcom do EÚ z hľadiska jeho ceny i objemu. Viac ako 80 % falšovaného a pirátskeho tovaru zabaveného colnými orgánmi EÚ je z Číny a Hongkongu.

Vysoká úroveň ochrany duševného vlastníctva je štandardným prvkom všetkých obchodných dohôd EÚ. Komisia sa zapája aj do dialógov, pracovných skupín a technických programov s kľúčovými krajinami a regiónmi, ako sú Čína, Latinská Amerika, juhovýchodná Ázia alebo Afrika. Medzi konkrétne opatrenia v posledných dvoch rokoch patrili:

  • technická podpora krajinám, ktoré sa zaujímajú o pristúpenie k medzinárodným zmluvám v oblasti práv duševného vlastníctva,
  • seminár na zvyšovanie informovanosti zástupcov malých podnikov o význame práv duševného vlastníctva,
  • školenie colných úradníkov, sudcov a polície venované presadzovaniu dodržiavania práv duševného vlastníctva,
  • školenie zamestnancov patentových úradov,
  • školenie v oblasti udeľovania licencií pre chránené rastlinné odrody.

Komisia sa aktívne podieľa na ochrane a presadzovaní dodržiavania práv duševného vlastníctva aj na multilaterálnych úrovniach, ako sú Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Správa sa zameriava aj na duševné vlastníctvo v oblasti rastlinných odrôd. Šľachtenie rastlín môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní produktivity a kvality v poľnohospodárstve a zároveň minimalizácii tlaku na životné prostredie. EÚ chce podporovať investície a výskum v tejto oblasti, a to aj pokiaľ ide o vývoj nových plodín odolných voči suchu, záplavám, teplu a slanosti, a tak lepšie reagovať na negatívne dôsledky zmeny klímy. Ochrana rastlinných odrôd sa preto v nadchádzajúcom období stane jednou z priorít Komisie.

Kontext

Efektívne, dobre navrhnuté a vyvážené systémy duševného vlastníctva majú kľúčový význam pre podporu investícií, inovácií, rastu a globálnych obchodných činností našich podnikov. V tejto súvislosti sa Európska komisia aktívne zapája do posilňovania ochrany a presadzovania dodržiavania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Využíva na to aj svoju obchodnú politiku.

Priemyselné odvetvia, ktoré vo veľkej miere využívajú duševné vlastníctvo, zabezpečovali v rokoch 2014 – 2016 približne 84 miliónov európskych pracovných miest a 45 % celkového HDP Únie. Zároveň sa uvedené odvetvia postarali o 82 % vývozu EÚ. V týchto odvetviach má EÚ prebytok obchodnej bilancie okolo 182 miliárd eur. Pritom sa odhaduje, že zo všetkého tovaru dovezeného do EÚ až 121 miliárd eur, t. j. 6,8 % je tovar falšovaný alebo pirátsky.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login