Európsky akt o umelej inteligencii nadobúda účinnosť

Európsky akt o umelej inteligencii nadobúda účinnosť

Od augusta 2024 nadobúda účinnosť európsky akt o umelej inteligencii, ktorý je prvým komplexným nariadením o umelej inteligencii na svete. Akt o umelej inteligencii je navrhnutý tak, aby zabezpečil dôveryhodnosť umelej inteligencie vyvinutej a používanej v EÚ so zárukami na ochranu základných práv ľudí. Cieľom nariadenia je vytvoriť harmonizovaný vnútorný trh s umelou inteligenciou v EÚ, podporiť zavádzanie tejto technológie a vytvoriť priaznivé prostredie pre inovácie a investície.

V akte o umelej inteligencii sa zavádza perspektívne vymedzenie umelej inteligencie založené na prístupe založenom na bezpečnosti výrobkov a riziku v EÚ:

  • Minimálne riziko: Väčšina systémov umelej inteligencie, ako sú odporúčacie systémy založené na umelej inteligencii a spamové filtre, patrí do tejto kategórie. Tieto systémy nemajú žiadne povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii z dôvodu ich minimálneho rizika pre práva a bezpečnosť občanov. Spoločnosti môžu dobrovoľne prijať ďalšie kódexy správania.
  • Osobitné riziko transparentnosti: Systémy umelej inteligencie, ako sú chatboty, musia používateľom jasne oznámiť, že komunikujú so strojom. Určitý obsah vytvorený umelou inteligenciou vrátane deepfakes musí byť takto označený a používatelia musia byť informovaní o používaní systémov biometrickej kategorizácie alebo rozpoznávania emócií. Okrem toho budú poskytovatelia musieť navrhnúť systémy tak, aby syntetický obsah (napr. audio, video, texty a obrázky) bol označený v strojovo čitateľnom formáte a identifikovateľný ako umelo vygenerovaný alebo manipulovaný.
  • Vysoké riziko: Systémy umelej inteligencie identifikované ako vysokorizikové budú musieť spĺňať prísne požiadavky vrátane systémov na zmiernenie rizika, vysokej kvality súborov údajov, záznamov o činnosti, podrobnej dokumentácie, jasných informácií pre používateľov, ľudského dohľadu a vysokej úrovne spoľahlivosti, presnosti a kybernetickej bezpečnosti. Experimentálne regulačné prostredie uľahčí zodpovednú inováciu a vývoj systémov umelej inteligencie spĺňajúcich pravidlá. Takéto vysokorizikové systémy umelej inteligencie zahŕňajú napríklad systémy umelej inteligencie používané na nábor alebo na posúdenie toho, či je niekto oprávnený získať úver alebo prevádzkovať autonómne roboty.
  • Neprijateľné riziko: Systémy umelej inteligencie považované za jasnú hrozbu pre základné práva ľudí budú zakázané. Patria sem systémy alebo aplikácie umelej inteligencie, ktoré manipulujú ľudské správanie s cieľom obísť bezplatnú vôľu používateľov, ako sú hračky využívajúce hlasovú pomoc podporujúcu nebezpečné správanie maloletých, systémy, ktoré umožňujú „sociálne hodnotenie“ zo strany vlád alebo spoločností, a určité aplikácie prediktívnej policajnej práce. Okrem toho niektoré použitia biometrických systémov však budú zakázané: napríklad systémy rozpoznávania emócií používané na pracoviskách a niektoré systémy kategorizácie ľudí alebo biometrická identifikácia na diaľku v reálnom čase na účely presadzovania práva vo verejnom priestore (s niekoľkými výnimkami).

Na doplnenie tohto systému sa v akte o umelej inteligencii zavádzajú aj pravidlá pre tzv. modely umelej inteligencie na všeobecné účely, ktoré sú vysoko schopné modely umelej inteligencie, ktoré sú navrhnuté tak, aby vykonávali širokú škálu úloh, ako je vytváranie textu podobného človeku. Modely umelej inteligencie na všeobecné účely sa čoraz častejšie používajú ako komponenty aplikácií umelej inteligencie. Aktom o umelej inteligencii sa zabezpečí transparentnosť v celom hodnotovom reťazci a budú sa riešiť možné systémové riziká najschopnejších modelov.

Uplatňovanie a presadzovanie pravidiel umelej inteligencie

Členské štáty musia do 2. augusta 2025 určiť príslušné vnútroštátne orgány, ktoré budú dohliadať na uplatňovanie pravidiel pre systémy umelej inteligencie a vykonávať činnosti dohľadu nad trhom. Úrad Komisie preumelú inteligenciu bude kľúčovým vykonávacím orgánom aktu o umelej inteligencii na úrovni EÚ, ako aj orgánom presadzovania pravidiel pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely.

Vykonávanie pravidiel budú podporovať tri poradné orgány. Európska rada pre umelú inteligenciu zabezpečí jednotné uplatňovanie aktu o umelej inteligencii vo všetkých členských štátoch EÚ a bude pôsobiť ako hlavný orgán pre spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi. Vedecká skupina nezávislých odborníkov bude poskytovať technické poradenstvo a podnety týkajúce sa presadzovania práva. Tento panel môže úradu pre umelú inteligenciu najmä vydávať upozornenia o rizikách spojených s modelmi umelej inteligencie na všeobecné účely. Úrad pre umelú inteligenciu môže takisto získať usmernenia od poradného fóra zloženého z rôznych zainteresovaných strán.

Spoločnosti, ktoré nebudú dodržiavať pravidlá, budú pokutované. Pokuty by sa mohli zvýšiť až na 7 % celosvetového ročného obratu za porušenia zakázaných aplikácií umelej inteligencie, až 3 % za porušenie iných povinností a až o 1,5 % za poskytnutie nesprávnych informácií.

Ďalšie kroky

Väčšina pravidiel aktu o umelej inteligencii sa začne uplatňovať 2. augusta 2026. Zákazy systémov umelej inteligencie, ktoré predstavujú neprijateľné riziko, sa však budú uplatňovať už po šiestich mesiacoch, zatiaľ čo pravidlá pre takzvané modely umelej inteligencie na všeobecné účely sa budú uplatňovať po 12 mesiacoch.

S cieľom preklenúť prechodné obdobie pred úplným vykonávaním Komisia spustila Pakt o umelej inteligencii. Táto iniciatíva vyzýva vývojárov umelej inteligencie, aby dobrovoľne prijali kľúčové povinnosti vyplývajúce z aktu o umelej inteligencii pred uplynutím zákonných lehôt. 

Komisia takisto vypracúva usmernenia s cieľom vymedziť a podrobne opísať, ako by sa mal akt o umelej inteligencii vykonávať, a uľahčiť koregulačné nástroje, ako sú normy a kódexy postupov. Komisia uverejnila výzvu na vyjadrenie záujmu o účasť na vypracovaní prvého všeobecného kódexu postupov v oblasti umelej inteligencie, ako aj konzultácie s viacerými zainteresovanými stranami, ktoré všetkým zainteresovaným stranám poskytli príležitosť vyjadriť sa k prvému kódexu postupov podľa aktu o umelej inteligencii.

Súvislosti

Komisia 9. decembra 2023 uvítala politickú dohodu o akte o umelej inteligencii. Komisia 24. januára 2024 spustila balík opatrení na podporu európskych startupov a MSP pri rozvoji dôveryhodnej umelej inteligencie. Komisia 29. mája 2024 predstavila úrad pre umelú inteligenciu. Dňa 9. júla 2024 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie o spoločnom podniku EuroHPC, čím sa umožnilo zriadenie tovární umelej inteligencie. To umožňuje používať špecializované superpočítače umelej inteligencie na trénovanie modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI).

Pokračujúci nezávislý výskum založený na dôkazoch, ktorý vypracovalo Spoločné výskumné centrum (JRC), má zásadný význam pre formovanie politík EÚ v oblasti umelej inteligencie a zabezpečenie ich účinného vykonávania.

Viac informácií

Európsky akt o umelej inteligencii

Nové pravidlá pre umelú inteligenciu – otázky a odpovede 

Európsky úrad pre umelú inteligenciu | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy

Čítať ďalej...

Komisia uverejňuje nové usmernenia pre lepšiu zrozumiteľnosť práv cestujúcich v leteckej doprave

Komisia uverejňuje nové usmernenia pre lepšiu zrozumiteľnosť práv cestujúcich v leteckej doprave

Komisia uverejňuje revidované výkladové usmernenia o právach cestujúcich v leteckej doprave, ktoré uľahčia dodržiavanie predpisov a zharmonizujú presadzovanie zo strany vnútroštátnych orgánov. Od roku 2016 Komisia poskytuje usmernenia na riešenie spoločných obáv vnútroštátnych orgánov presadzovania práva, cestujúcich a ich združení a zástupcov odvetvia. Revízia zohľadňuje najmä rozhodnutia Súdneho dvora od roku 2016, ktorými sa objasňujú určité ustanovenia, čo umožňuje účinnejšie a konzistentnejšie presadzovanie pravidiel. Doplnila sa aj nová časť o masívnych prerušeniach cestovania.

Uverejnili sa aj revidované výkladové usmernenia o právach osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave.

Práva cestujúcich vymedzené na úrovni EÚ uplatňujú poskytovatelia dopravy a presadzujú ich vnútroštátne orgány. Rozdiely medzi vnútroštátnymi postupmi môžu spôsobiť zmätok cestujúcich, keď počas cesty čelia problémom, najmä ak sa týkajú hraníc EÚ. Pre cestujúcich môže byť takisto ťažké pochopiť potrebné kroky a nájsť vhodnú pomoc. Prijaté usmernenia pomôžu zlepšiť vykonávanie a doplnia úsilie Komisie o zvýšenie informovanosti o právach cestujúcich, a to aj prostredníctvom pravidelných online kampaní na zvyšovanie informovanosti, webových stránok portálu Vaša Európa a mobilnej aplikácie na ochranu práv cestujúcich.

Cestujúci, ktorí potrebujú viac informácií o svojich právach

Zmienené usmernenia sa spájajú s uverejnením nového prieskumu Eurobarometra, v ktorom sa zdôrazňuje, že väčšina Európanov má stále pocit, že nemajú dostatok informácií o svojich právach cestujúcich, aj keď sa informovanosť v porovnaní spred piatich rokov zvýšila.

Z výsledkov vyplýva, že respondenti sa s najväčšou pravdepodobnosťou cítili dobre informovaní o právach cestujúcich v železničnej doprave (33 %), po nich nasledovala letecká doprava (30 %), autokar (27 %) a potom loď/trajekt (16 %). Z prieskumu takisto vyplýva, že 84 % respondentov žiadajúcich o pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou bolo spokojných s odpoveďou.

35 % cestujúcich zaznamenalo informácie o právach cestujúcich, čo predstavuje nárast o 13 percentuálnych bodov od roku 2019. Najčastejšie to bolo na železničných staniciach (9 %, + 5). 75 % cestujúcich v leteckej doprave dostalo informácie o svojich právach pred cestou v porovnaní so 61 % v prípade železničnej dopravy, 51 % v prípade autobusov a 54 % v prípade lodí/trajektov. Zvyšovanie informovanosti je naďalej mimoriadne dôležité.

Spokojnosť s tým, ako sa vyriešili výrazné narušenia, je najvyššia v prípade letov (66 %, + 12 percentuálnych bodov, za ktorými nasledujú lode/trajekty (53 %, –3 percentuálne body), železnice (52 %, + 8 percentuálnych bodov) a autokarov (50 %, + 8 percentuálnych bodov).

Používanie jedného cestovného lístka na multimodálne cesty zostáva obmedzené na 11 % (bez zmeny), pričom najbežnejšie kombinácie sú železničná doprava/autokar (39 %, + 9 percentuálnych bodov) a lietadlo/železnica (25 %, + 1 percentuálny bod). 32 % (+ 7 percentuálnych bodov) čelilo problémom, 13 % (+ 4 percentuálne body) takmer zmeškalo pripojenie a 11 % (+ 3 percentuálne body) v skutočnosti zmeškalo pripojenie.

Ďalšie kroky

Usmernenia môžu teraz používať prevádzkovatelia a vnútroštátne orgány presadzovania práva. Okrem toho majú spoluzákonodarcovia k dispozícii výsledky prieskumu Eurobarometra, ako aj usmernenia, keďže posudzujú dva návrhy Komisie z novembra 2023 o presadzovaní práv cestujúcich a právach cestujúcich v súvislosti s multimodálnymi cestami, ako aj legislatívny návrh Komisie z roku 2013 o právach cestujúcich v leteckej doprave. 

Súvislosti

EÚ je jedinou oblasťou na svete, v ktorej sú cestujúci chránení úplným súborom práv – či už ide o leteckú, železničnú, lodnú alebo autobusovú a autokarovú dopravu. Práva cestujúcich sa opierajú o tri základné kamene: nediskrimináciu; presné, včasné a dostupné informácie; okamžitá a primeraná pomoc. Táto ochrana je vo svete jedinečná.

Eurobarometer je nástroj prieskumu, ktorý používajú inštitúcie a agentúry EÚ na pravidelné monitorovanie stavu verejnej mienky v Európe v otázkach súvisiacich s Európskou úniou, ako aj postojov k témam politickej alebo sociálnej povahy. Tento prieskum Eurobarometra sa uskutočnil od 12. januára do 4. februára 2024 s rozhovormi s 26,601 občanmi.

Viac informácií

Oznámenie Komisii o právach cestujúcich v leteckej doprave

Revidované výkladové usmernenia o právach cestujúcich v leteckej doprave

Oznámenie Komisii o právach osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave

Revidované výkladové usmernenia o právach osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave

Výsledky: Osobitný prieskum Eurobarometra 543

Informácie o právach cestujúcich v EÚ sú k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ na webových stránkach Vaša Európa a prostredníctvom aplikácie EÚ pre práva cestujúcich.

Čítať ďalej...

EÚ a Srbsko podpísali strategické partnerstvo v oblasti udržateľných surovín, hodnotových reťazcov batérií a elektrických vozidiel

EÚ a Srbsko podpísali strategické partnerstvo v oblasti udržateľných surovín, hodnotových reťazcov batérií a elektrických vozidiel

EÚ a Srbská republika podpísali memorandum o porozumení, ktorým sa začína strategické partnerstvo v oblasti udržateľných surovín, hodnotových reťazcov batérií a elektrických vozidiel.

Cieľom partnerstva je podporovať rozvoj nových miestnych priemyselných odvetví a vysokokvalitných pracovných miest v celom hodnotovom reťazci elektrických vozidiel pri plnom dodržiavaní prísnych environmentálnych a sociálnych noriem a zároveň plne transparentne riešiť obavy miestnych komunít.

Partnerstvo takisto poskytuje rámec pre silnú viacúrovňovú verejno-súkromnú spoluprácu medzi inštitúciami a orgánmi EÚ, priemyselnými subjektmi, podnikateľskými združeniami, sociálnymi partnermi, zástupcami občianskej spoločnosti, príslušnými ministerstvami zainteresovaných členských štátov a Srbska, verejnými organizáciami, finančnými inštitúciami a investormi.

Výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Marošom Šefčovičom podpísal memorandum o porozumení s ministrom baníctva a energetiky Srbskej republiky Dubravkam ⇨edovičom Handanovićom. Slávnostné podpísanie sa uskutočnilo počas samitu na vysokej úrovni o kritických surovinách v Belehrade.

Partnerstvo vychádza z dohody o stabilizácii a pridružení, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013 a je v súlade s novým plánom rastu EÚ pre západný Balkán. Predstavuje základný celok pri presadzovaní integrácie Srbska do jednotného trhu EÚ a ďalšom posilňovaní jeho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho zbližovania s EÚ.

Päť oblastí spolupráce

Týmto memorandom o porozumení sa v súlade s dohodou o stabilizácii a pridružení vytvára úzka spolupráca medzi Srbskom a EÚ v týchto piatich oblastiach:

  • Posilniť rozvoj hodnotových reťazcov pre suroviny, batérie a elektrické vozidlá uľahčením úzkej spolupráce medzi priemyselnými aktérmi z EÚ a Srbska a zainteresovanými stranami.  Memorandum o porozumení podporí rozvoj vzájomne prospešného súboru projektov s osobitným zameraním na priemyselný ekosystém elektrických vozidiel.
  • Spolupráca v oblasti výskumu a inovácií mapovaním existujúcich oblastí spolupráce v rámci rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa a iných schém. Na základe memoranda o porozumení si obe strany budú vymieňať poznatky a technológie súvisiace s udržateľným prieskumom, ťažbou, spracovaním a recykláciou druhotných surovín.
  • Uplatňovanie prísnych environmentálnych, sociálnych a správnych noriem a postupov sa uľahčí vzájomnou konzultáciou a výmenou informácií o príslušných politikách a iniciatívach v rámci celých hodnotových reťazcov, a to aj uplatňovaním zvýšenej náležitej starostlivosti a vysledovateľnosti pre hodnotový reťazec batérií.
  • Mobilizácia finančných a investičných nástrojov na podporu investičných projektov v rámci partnerstva, najmä prostredníctvom Programu InvestEU, investičného rámca pre západný Balkán a jednotného projektového plynovodu v Srbsku, ako aj v rámci Európskej aliancie pre suroviny a Európskej aliancie pre batérie.
  • Rozvoj potrebných zručností pre vysokokvalitné pracovné miesta v odvetviach surovín a batérií. To zahŕňa účasť srbských organizácií na európskych akadémiách pre batérie a nadchádzajúcich akadémiách pre suroviny vrátane možného príspevku Srbska prostredníctvom špecializovaných programov a stáží.

Ďalšie kroky

Po podpísaní memoranda o porozumení EÚ a Srbská republika do šiestich mesiacov spoločne vypracujú plán s konkrétnymi opatreniami na uvedenie strategického partnerstva do praxe.

Súvislosti

EÚ má dobre etablovaný a rastúci trh s ekologickými technológiami, ako sú batérie, ktorý ponúka mnoho príležitostí na dohody o odbere, spoločné podniky a spoločné projekty v oblasti výskumu a inovácií. Partnerstvo podporí rozvoj udržateľných dodávateľských reťazcov medzi oboma stranami a umožní presadzovanie environmentálnych, sociálnych a správnych noriem a výmenu poznatkov o surovinách.

Keďže kritické suroviny sú základným predpokladom na dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie, Komisia začala budovať sériu partnerstiev v oblasti surovín v nadväznosti na akčný plán pre kritické suroviny a akt o kritických surovinách. Takéto dohody boli podpísané s Kanadou a Ukrajinou v roku 2021, s Kazachstanom a Namíbiou v roku 2022, s Argentínou, Čile, Zambiou, Konžskou demokratickou republikou a Grónskom v roku 2023 a s Rwandou, Nórskom, Uzbekistanom a Austráliou v roku 2024.

Cieľom aktu o kritických surovinách je zaistiť bezpečné a udržateľné dodávky kritických surovín do EÚ.  Akt podporuje rozvoj projektov, ktoré prispievajú k budovaniu kapacít v oblasti strategických surovín vo všetkých fázach hodnotového reťazca v rámci EÚ aj mimo nej.

Viac informácií

Memorandum o porozumení

Európska komisia o strategických partnerstvách v oblasti surovín

Diplomacia v oblasti surovín

Čítať ďalej...

Eurobarometer ukazuje, že Európania považujú demokraciu a ekonomickú silu za kľúčové silné stránky EÚ

Eurobarometer ukazuje, že Európania považujú demokraciu a ekonomickú silu za kľúčové silné stránky EÚ

Z nového prieskumu Eurobarometra, ktorý bol aktuálne uverejnený, vyplýva, že podľa Európanov sú hlavné silné stránky EÚ rešpektovanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu (38 %) a ekonomická, priemyselná a obchodná sila (34 %). Po nich nasledujú dobré vzťahy a solidarita medzi členskými štátmi EÚ (28 %).

Ako oblasti, ktorými by sa EÚ mala prioritne zaoberať, respondenti najčastejšie označovali životné prostredie a zmenu klímy (33 %) a nelegálnu migráciu (aj 33 %). Po nich nasledovala bezpečnosť a obrana (29 %) a vojna na Ukrajine (25 %).

Vojna na Ukrajine je zároveň podľa 50 % respondentov na prvom mieste, pokiaľ ide o výzvy, ktorým EÚ čelí. Na druhom mieste je nelegálna migrácia (41 %) a na treťom environmentálne otázky a zmena klímy (35 %).

Na otázku týkajúcu sa hodnôt, ktoré EÚ v porovnaní s inými krajinami sveta stelesňuje najlepšie, Európania jasne uvádzajú dodržiavanie základných práv (53 %) a hodnôt a slobodu slova a prejavu (53 %).

Čo sa týka nadchádzajúcich rokov, celkovo panuje optimizmus

58 % Európanov sa na budúcnosť EÚ pozerá s optimizmom, zatiaľ čo v prípade 37 % opýtaných je to naopak.

55 % z týchto respondentov uvádza, že v nasledujúcich piatich rokoch sú plne alebo do istej miery presvedčení o sile demokracie v EÚ, pričom 41 % nemá plnú alebo má veľmi malú dôveru v túto silu.

Na druhej strane 64 % občanov EÚ znepokojuje bezpečnosť EÚ v nasledujúcich piatich rokoch.

Napokon 51 % respondentov sa vyjadrilo, že dôveruje výkonnosti hospodárstva EÚ v nasledujúcich piatich rokoch, zatiaľ čo 45 % opýtaných je viac skeptických.

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra 550 prebiehal v období od 25. júna do 2. júla 2024 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 25 658 občanov EÚ.

Ďalšie informácie

Rýchly prieskum Eurobarometra 550 „Výzvy a priority v EÚ“.

Čítať ďalej...

Inovačná výkonnosť Európy sa neustále zlepšuje, ale rôznym tempom v jednotlivých členských štátoch

Inovačná výkonnosť Európy sa neustále zlepšuje, ale rôznym tempom v jednotlivých členských štátoch

Inovačná výkonnosť Európskej únie sa naďalej zlepšuje stabilným tempom, pričom od roku 2017 dosahuje 10 % nárast a v rokoch 2023 až 2024 rast o 0,5 %. Podľa aktuálne uverejneného európskeho prehľadu výsledkov inovácie (EIS) z roku 2024 väčšina členských štátov EÚ zvýšila svoju inovačnú výkonnosť, ale tento nárast sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líši.

Kľúčové zistenia

V rokoch 2023 až 2024 sa vnútroštátna inovačná výkonnosť zvýšila v 15 členských štátoch, zatiaľ čo v prípade ďalšej skupiny 11 stúpla. Chorvátsko zostalo stabilné. V porovnaní s posledným vydaním:

  • Najinovatívnejšou krajinou EÚ zostávaDánsko, po ktorej nasleduje Švédsko, ktoré bolo na čele rebríčka v rokoch 2017 – 2022.
  • Dve krajiny teraz patria do inej výkonnostnej skupiny. Estónsko sa po stabilnom raste od roku 2017 stalo silným inovátorom. Belgicko, ktoré bolo v roku 2023 lídrom v oblasti inovácií, sa presunulo do kategórie silných inovátorov, hoci si zachovalo svoju piatu pozíciu v rebríčkoch celkovo.

Širšia analýza vrátane ďalších európskych krajín a vybraných globálnych konkurentov poukazuje na meniace sa medzinárodné prostredie. Švajčiarsko je najinovatívnejšou európskou krajinou a Južná Kórea zostáva v roku 2024 najinovatívnejším svetovým konkurentom, zatiaľ čo Čína prekonala Japonsko a postupne prehlbuje priepasť oproti EÚ.

V globálnom kontexte si EÚ zachováva silnú pozíciu, ktorá preukazuje vysokú výkonnosť vo väčšine ukazovateľov, a to aj v MSP, ktoré zavádzajú inovácie výrobkov a procesov a technológie súvisiace so životným prostredím. EÚ stále čelí výzvam v porovnaní so svojimi hlavnými svetovými konkurentmi v oblastiach, ako sú duševné aktíva, spolupráca medzi inovatívnymi MSP a výdavky na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore.

Obrázok 3: Inovačná výkonnosť v porovnaní s EÚ 2017 medzi 27 členskými štátmi EÚ – porovnanie s rokom 2023.

Obrázok 3: Inovačná výkonnosť v porovnaní s EÚ 2017 medzi 27 členskými štátmi EÚ – porovnanie s rokom 2023.

Inovační lídri majú obzvlášť atraktívne výskumné systémy a majú silné postavenie v oblasti digitalizácie. Silní inovátori preukazujú významné silné stránky vo svojich inovačných ekosystémoch (inovácie výrobkov a podnikov). Medzi miernymi inovátormi existuje celý rad pozitívnych trendov, najmä rozvoj spolupráce v oblasti výskumu; keďže začínajúci inovátori preukázali celkovo pozitívnu trajektóriu inovačnej výkonnosti, ale stále zaostávajú.

Hoci sa rozdiely vo výkonnosti medzi silnými inovátormi a miernymi inovátormi v rokoch 2017 až 2024 mierne znížili, medzi inovačnými lídrami a novými inovátormi sa stali výraznejšími. Pretrvávajú aj geografické rozdiely v inovačnej výkonnosti, pričom inovační lídri a väčšina silných inovátorov sa nachádzajú prevažne v severnej a západnej Európe a mnohí mierni a začínajúci inovátori v južnej a východnej Európe.

Súvislosti

Európsky prehľad výsledkov inovácie (EIS) je každoročná publikácia Európskej komisie, ktorá poskytuje porovnávacie hodnotenie inovačnej výkonnosti členských štátov EÚ, susedných európskych krajín a vybraných globálnych konkurentov. EIS je založený na 32 ukazovateľoch týkajúcich sa hospodárstva, podnikania a podnikania, inovačných profilov, riadenia a politického rámca, zmeny klímy a demografie.

EIS 2024 sa po prvýkrát vzťahuje na všetky členské štáty EÚ, 12 susedných európskych krajín vrátane Moldavska a s menším súborom ukazovateľov 11 globálnych konkurentov. EIS 2024 kategorizuje členské štáty do štyroch inovačných skupín na základe ich skóre: 

  • Lídri v oblasti inovácií (výkonnosť je vyššia ako 125 % priemeru EÚ),
  • Silní inovátori (od 100 % do 125 % priemeru EÚ),
  • Mierni inovátori (od 70 % do 100 % priemeru EÚ) a
  • Začínajúci inovátori (pod 70 % priemeru EÚ).  

Cieľom hodnotiacej tabuľky je podporiť tvorcov politík, výskumných pracovníkov a zainteresované strany pri pochopení inovačného prostredia, hľadaní silných a slabých stránok a formulovaní politík založených na dôkazoch s cieľom posilniť inovácie v celej Európe.

EIS 2024 sprevádza aktualizovaný a prepracovaný interaktívny nástroj, ktorý ponúka prispôsobené porovnania s profilmi krajín a zobrazuje relatívne silné, slabé stránky a trendy, ako aj skúma korelácie medzi ukazovateľmi.

Nový európsky inovačný program, ktorý sa začal v roku 2022, je kľúčom k preklenutiu inovačnej medzery urýchlením vývoja špičkových technológií a podporou dynamického prostredia pre startupy a etablované podniky v celej Európe. Značné úsilie sa vynaložilo na pokračovanie iniciatív v rámci kľúčových priorít programu, ako je vykonávanie nových smerníc vo finančnom sektore, zavedenie nových mechanizmov a fondov na podporu rizikového kapitálu a poskytovanie príležitostí na odbornú prípravu talentov v oblasti špičkových technológií.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login