Stratégia v oblasti dronov 2.0: Vytvorenie rozsiahleho európskeho trhu s dronmi

Európska stratégia v oblasti dronov 2.0, ktorú aktuálne prijala Komisia, vytyčuje víziu ďalšieho rozvoja európskeho trhu s dronmi. Vychádza z bezpečnostného rámca EÚ pre prevádzku dronov a stanovenie technických požiadaviek na ne, ktorý je najpokročilejším na svete. V novej stratégii sa stanovuje, ako môže Európa vykonávať veľkoplošnú komerčnú prevádzku dronov a zároveň ponúkať v tomto odvetví nové príležitosti.

Od pracovných miest k novým riešeniam mobility

Komplexný regulačný rámec EÚ umožnil, aby drony bezpečne nalietali státisíce hodín na európskom nebi a mohli tak napríklad mapovať infraštruktúru, monitorovať ropné škvrny alebo odoberať vzorky pôdy. Pokrok zaznamenali aj projekty používania dronov na doručovanie lekárskych zásielok a prepravu lekárskych vzoriek medzi zdravotníckymi službami. Zavedenie vzdušného priestoru U-space v januári 2023, ktorý je z globálneho hľadiska jedinečným európskym systémom na bezpečné riadenie prevádzky bezpilotných lietadiel, položí základy pre ich intenzívnejšie využívanie.

Skôr než Komisia začne presadzovať tieto inovačné technológie, chce zabezpečiť, aby si drony získali podporu širokej verejnosti. Cieľom stratégie je rozptýliť obavy týkajúce sa hluku, bezpečnosti a ochrany súkromia, a preto vyzýva celoštátne, regionálne a miestne samosprávy, aby sa postarali o to, že sa pri využívaní služieb dronov budú rešpektovať potreby občanov.

V stratégii sa predpokladá, že do roku 2030 sa súčasťou života Európanov stanú tieto služby dronov:

  1. Pohotovostné služby, mapovanie, snímkovanie, inšpekcie a dohľad vykonávaný v príslušných právnych rámcoch civilnými bezpilotnými lietadlami, ako aj naliehavé dodávky malých zásielok, ako sú biologické vzorky alebo lieky.
  2. Služby inovatívnej leteckej mobility, ako sú napríklad letecké taxíky, poskytujúce pravidelné služby osobnej dopravy, spočiatku s pilotom na palube, konečným cieľom však je plná automatizácia operácií.

Uvoľnenie potenciálu trhu a služieb bezpilotných lietadiel v EÚ si vyžaduje identifikáciu kľúčových technologických pilierov, ako sú umelá inteligencia, robotika, polovodiče, vesmírne služby EÚ a mobilné telekomunikácie. To pomôže EÚ vybudovať inovatívne a konkurencieschopné odvetvie bezpilotných lietadiel a znížiť tak strategické závislosti.

V stratégii sa identifikujú aj možnosti synergií medzi civilnými a obrannými dronmi a posilnenia spôsobilostí v oblasti boja proti dronom a systémovej odolnosti.

19 opatrení pre budúci trh s dronmi

Komisia teraz začne pracovať na 19 hlavných operačných, technických a finančných opatreniach stratégie, ktorých cieľom je vybudovať správne regulačné a obchodné prostredie pre vzdušný priestor a trh s dronmi zajtrajška:

  1. prijatie spoločných pravidiel letovej spôsobilosti a nových požiadaviek na výcvik pilotov na diaľku a pilotov lietadiel eVTOL (elektrické lietadlá s posádkou schopné vertikálneho vzletu a pristátia),
  2. financovanie vytvorenia online platformy na podporu miestnych zainteresovaných strán a priemyslu v prospech udržateľnej inovatívnej leteckej mobility,
  3. vypracovanie strategického plánu pre technológie dronov, ktorý má pomôcť identifikovať prioritné oblasti výskumu a inovácií, znížiť existujúce strategické závislosti a zabrániť vzniku nových,
  4. vymedzenie kritérií na získanie dobrovoľnej značky pre drony s overenou kybernetickou bezpečnosťou.

Tieto aktivity pripravia pôdu pre rozsiahlu komerčnú prevádzku a zabezpečia, aby Európa profitovala zo synergií medzi civilným, bezpečnostným a vojenským využívaním bezpilotných lietadiel a súvisiacich technológií vrátane riešení na obranu proti dronom.

Súvislosti

stratégii Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa ohlásila príprava aktualizovanej európskej stratégie v oblasti dronov do konca roka 2022. K tomuto oznámeniu je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa posudzujú výzvy, ktorým čelí odvetvie bezpilotných lietadiel, ako aj analýza a údaje, o ktoré sa opiera nová stratégia v oblasti dronov 2.0.

Komisia už od roku 2014 buduje základy komplexnej politiky EÚ v oblasti bezpilotných lietadiel. Vykonávacie nariadenie Komisie 2019/947 a delegované nariadenie Komisie 2019/945 obsahujú podrobné pravidlá a postupy prevádzky bezpilotných lietadiel a stanovujú požiadavky na projektovanie a výrobu bezpilotných leteckých systémov. Od roku 2003 EÚ investovala takmer 980 miliónov EUR do vývoja alebo inovatívneho využívania dronov. V rámci svojich výskumných a inovačných programov financovala 320 projektov zameraných na drony.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Pracovný dokument útvarov Komisie

Európska stratégia v oblasti dronov 2.0

Čítať ďalej...

Komisia navrhuje nový nástroj EÚ na obmedzenie nadmerných cien plynu

Komisia opäť reaguje na prebiehajúcu energetickú krízu a navrhuje trhový korekčný mechanizmusktorý má chrániť podniky a domácnosti EÚ pred nárazovými nadmernými cenami plynu v EÚ. Dopĺňa tak opatrenia na znižovanie dopytu po plyne a zaručenie bezpečnosti jeho dodávok prostredníctvom diverzifikácie dodávok energie. Nový mechanizmus má zmierniť cenové výkyvy na európskych trhoch s plynom a zároveň zaručiť bezpečnosť jeho dodávok.

Po ruskej invázii na Ukrajinu a preto, že Rusko dodávky energie zneužíva ako zbraň, sme v celej EÚ zaznamenali nebývalý nárast cien plynu. V druhej polovici augusta tohto roka sa vyšplhali na svoje historické maximum. Prudký nárast cien počas takmer dvoch týždňov v auguste, ktorý sa odrazil aj na cenách elektriny a celkovej vyššej úrovni inflácie, bol pre európske hospodárstvo mimoriadne škodlivý. Komisia chce zabrániť tomu, aby sa takáto situácia opakovala, a navrhuje preto nástroj na automatickú intervenciu na trhu s plynom v prípade extrémneho nárastu cien plynu. 

Bezpečnostný strop cien plynu

Navrhovaný nástroj tvorí bezpečnostný strop cien vo výške 275 eur v prípade derivátov TTF v mesačnom predstihu. Virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF), podľa ktorého sa určuje najbežnejšie používaná referenčná cena plynu v EÚ, má kľúčovú úlohu na európskom veľkoobchodnom trhu s plynom Mechanizmus by sa spustil automaticky vždy, keď by boli splnené obe tieto podmienky:

  • zúčtovacia cena derivátu TTF za najbližší mesiac dodávky počas dvoch týždňov presahuje sumu 275 eur,
  • ceny TTF sú v rámci dvoch týždňov počas 10 po sebe nasledujúcich obchodných dní o 58 eur vyššie než referenčná cena LNG.

Keď budú obe tieto podmienky splnené, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) okamžite v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní oznámenie o trhovej korekcii a informuje Komisiu, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsku centrálnu banku (ECB). Na druhý deň začne platiť korekčný mechanizmus a objednávky derivátov TTF za najbližší mesiac dodávky presahujúce bezpečnostný cenový strop sa nebudú akceptovať. Mechanizmus možno aktivovať od 1. januára 2023. 

Záruky bezpečnosti dodávok energie a trhovej stability

Navrhované nariadenie Rady zahŕňa záruky, ktoré majú zabrániť narušeniu energetických a finančných trhov. Aby sa predišlo problémom s bezpečnosťou dodávok, je cenový strop obmedzený len na jeden termínovaný produkt (produkty TTF v mesačnom predstihu), aby organizátori trhu mohli naďalej reagovať na dopyt a obstarávať plyn na spotovom trhu, ako aj mimoburzovo. V snahe zaručiť, aby dopyt po plyne opäť nenarástol, sa v návrhu členským štátom ukladá povinnosť do dvoch týždňov od aktivácie trhového korekčného mechanizmu oznámiť, aké opatrenia zaviedli na zníženie spotreby plynu a elektriny. Keď Rada daný návrh trhového korekčného mechanizmu prijme, Komisia navrhne aj vyhlásiť stav pohotovosti EÚ podľa balíka predpisov „Bezpečná zima vďaka úsporám plynu“ prijatého v júli, čo znamená povinnú úsporu plynu na zaručenie znižovania dopytu. Okrem toho budú situáciu neprestajne monitorovať ESMA, ECB, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), Koordinačná skupina pre plyn a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G).

Návrh obsahuje možnosť mechanizmus okamžite a kedykoľvek pozastaviť, aby sa dalo reagovať na možné neželané negatívne dôsledky cenového limitu. Môže sa to udiať:

  • automaticky deaktiváciou, keď jeho fungovanie už nebude opodstatnené situáciou na trhu so zemným plynom, predovšetkým, keď stanovený rozdiel medzi cenou TFF a cenou LNG už nebude pretrvávať počas 10 po sebe nasledujúcich obchodných dní,
  • na základe rozhodnutia Komisie o pozastavení, keď sa zistia riziká ohrozujúce bezpečnosť dodávok do Únie, úsilie o znižovanie dopytu, vnútroúnijné toky plynu či finančnú stabilitu.

Takisto existuje možnosť, že Komisia zabráni aktivácii mechanizmu, keď príslušné orgány vrátane ECB vydajú varovanie, že dané riziká sú reálne.

Súvislosti

Predmetný návrh vychádza z veľkého počtu rozmanitých opatrení, ktoré Komisia v priebehu roka prijala v snahe riešiť problém vysokých cien energie. Na jar 2022 rozšírila súbor nástrojov pre ceny energie z októbra 2021 o oznámenie o krátkodobých intervenciách na trhu s energiou a dlhodobých zlepšeniach koncepcie trhu s elektrinou a o plán REPowerEU. Takisto navrhla nové povinnosti týkajúce sa minimálnych zásob plynu a ciele znižovania dopytu po ňom, aby sa vyrovnala ponuka a dopyt v Európe. Členské štáty tieto návrhy urýchlene prijali ešte pred letom.

Ceny sa ďalej zvyšovali v priebehu letných mesiacov, ktoré sa vyznačovali aj extrémnymi poveternostnými podmienkami spôsobenými zmenou klímy. Komisia v septembri rýchlo zareagovala a navrhla dodatočné núdzové opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii a zachytenie neočakávaných ziskov v odvetví energetiky s cieľom rozdeliť väčšiu časť príjmov medzi občanov a priemysel.

Potom 18. októbra Komisia navrhla dodatočné opatrenia zamerané konkrétne na riešenie vysokých cien energie a posilnenie bezpečnosti dodávok plynu prostredníctvom spoločného nákupu, automatickej solidarity v prípade núdze, nových referenčných cien LNG a dočasného cenového vankúša v snahe zabrániť extrémnym nárastom cien na derivátových trhoch. Takisto navrhla právny základ trhového korekčného mechanizmu, aby bolo možné riešiť výnimočne vysoké ceny plynu v krátkodobom horizonte.

Aktuálny návrh vychádza z článkov 23 a 24 oznámenia Komisie z 18. októbra. Je reakciou na výzvu, ktorú Komisii 20. a 21. októbra adresovali lídri EÚ, ako aj výsledkom rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi. Komisia dostala úlohu čo najskôr predložiť konkrétne rozhodnutia o dodatočných opatreniach na riešenie vysokých cien energie vrátane dočasného dynamického cenového koridoru pri transakciách so zemným plynom (aby bolo možné okamžite obmedziť nárazový rast cien plynu), aj s potrebnými zárukami. Návrh trhového korekčného mechanizmu obsahuje prvky na zachovanie finančnej stability, ktoré Komisia považuje za zásadné.  Základom návrhu nariadenia Rady je článok 122 zmluvy a musí ho prijať kvalifikovaná väčšina členských štátov. Má byť v účinnosti počas jedného roka, ale možno ho predĺžiť po preskúmaní, ktoré je naplánované na november 2023.

Ďalšie informácie

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje trhový korekčný mechanizmus na ochranu občanov a hospodárstva pre nadmernými cenami

Otázky a odpovede

Komisia predkladá ďalšie návrhy na boj proti vysokým cenám energie a zaručenie bezpečnosti jej dodávok

Opatrenia EÚ na riešenie vysokých cien energie

Čítať ďalej...

Zapoj sa do FOTOSÚŤAŽE a vyhraj vecné ceny!!!

Pošli nám foto na tému „Moja Európa“ a hraj o ceny ako akčná športová kamera, bluetooth reproduktor, bezdrôtové slúchadlá, ruksak plný prekvapení, knižné publikácie a iné vecné ceny. Hlavnou cenou súťaže je inteligentný dron s HD kamerou.

Podmienky súťaže:
• vyhotovenie fotografie na tému „Moja Európa“
• účastníkom súťaže môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území EÚ
• účastník musí byť autorom fotografie
• termín odovzdania fotografie: 5.12.2022

Fotografie spolu s prihláškou je potrebné zasielať v elektronickej podobe na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Viac o podmienkach súťaže nájdete v štatúte Fotosúťaže „Moja Európa."

Čítať ďalej...

Akt o digitálnych službách: prelomové pravidlá EÚ pre online platformy nadobúdajú účinnosť

Akt o digitálnych službách, ktorý aktuálne nadobúda účinnosť, je novým prelomovým súborom pravidiel EÚ na vytvorenie bezpečnejšieho a zodpovednejšieho online prostredia. Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.

Nové povinnosti v oblasti digitálnych služieb

Aktom o digitálnych službách sa pre online sprostredkovateľské služby zavádza komplexný nový súbor pravidiel, podľa ktorého budú musieť navrhovať svoje služby a postupy. K novým pravidlám patria nové povinnosti na obmedzenie šírenia nezákonného obsahu a nezákonných produktov v online prostredí, na zvýšenie ochrany maloletých, či na poskytnutie väčšieho výberu a lepších informácií používateľom. Povinnosti rôznych online aktérov zodpovedajú ich úlohe, veľkosti a vplyvu v online ekosystéme; prehľad je k dispozícii na tomto mieste.

Tento široký rozsah nových povinností týkajúcich sa transparentnosti, ktorých cieľom je zvýšiť zodpovednosť a posilniť dohľad, napríklad prostredníctvom nového mechanizmu označovania nezákonného obsahu, budú musieť dodržiavať všetci online sprostredkovatelia. Pre platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov sa však zavádza osobitný režim: na tieto veľmi veľké online platformy alebo internetové vyhľadávače sa budú vzťahovať aj ďalšie povinnosti vrátane každoročného komplexného hodnotenia rizík, ktoré môžu v online prostredí ich služieb spôsobiť škody – napríklad možnosť, že používateľ príde do kontaktu s nezákonným tovarom alebo obsahom, či šírenie dezinformácií. V rámci aktu o digitálnych službách sa budú musieť zaviesť vhodné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré budú predmetom nezávislého auditu služieb a zmierňujúcich opatrení.

Menšie platformy a startupy budú mať výhodu v podobe užšieho súboru povinností, osobitných výnimiek z určitých pravidiel, a čo je najdôležitejšie, aj v podobe zvýšenia právnej zrozumiteľnosti a istoty, pokiaľ ide o fungovanie na celom jednotnom trhu EÚ. 

Posilnené záruky v oblasti základných práv v online prostredí

Nové pravidlá chránia základné práva používateľov v EÚ aj v online prostredí. Nová ochrana slobody prejavu obmedzí rozhodnutia platforiem týkajúce sa svojvoľného moderovania obsahu a používateľom ponúkne nové možnosti pri prijímaní informovaných opatrení proti platformám, na ktorých k takémuto moderovaniu obsahu došlo. Napríklad používatelia online platforiem budú mať odteraz viacero možností, ako napadnúť rozhodnutia o moderovaní obsahu, a to aj vtedy, ak budú tieto rozhodnutia v súlade s podmienkami používania platnými na daných platformách. Používatelia sa budú môcť sťažovať priamo na danej platforme, vybrať si orgán mimosúdneho riešenia sporov alebo požiadať o nápravu na súdoch.

Nové pravidlá tiež vyžadujú, aby boli podmienky používania platforiem prezentované jasne a stručne a aby sa rešpektovali základné práva používateľov.

Veľmi veľké online platformy a internetové vyhľadávače budú okrem toho musieť vykonať komplexné posúdenie rizík, ktoré by mohli ohroziť základné práva vrátane slobody prejavu, ochrany osobných údajov, slobody a plurality médií v online prostredí, ako aj práv dieťaťa.

Nové právomoci Komisie v oblasti dohľadu 

Akt o digitálnych službách vytvára bezprecedentnú úroveň verejného dohľadu nad online platformami v celej Únii, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Komisia má právomoc vykonávať priamy dohľad nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi, t. j. spoločnosťami, z ktorých každá má zákaznícku základňu predstavujúcu viac než 10 % obyvateľstva EÚ, čo je približne 45 miliónov ľudí. Okrem toho bude musieť každý členský štát určiť koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude vykonávať dohľad nad inými subjektmi v rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách a v prípade nesystémových otázok aj nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Vnútroštátni koordinátori a Európska komisia budú spolupracovať prostredníctvom Európskeho výboru pre digitálne služby. Tento celoúnijný mechanizmus spolupráce sa vytvorí medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a Komisiou.

Komisia zriaďuje Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT), ktoré ju pri vykonávaní úlohy dohľadu podporí internými a externými multidisciplinárnymi poznatkami. Centrum bude poskytovať podporu pri posudzovaní toho, či je fungovanie algoritmických systémov v súlade s povinnosťami riadenia rizík, ktoré sa v akte o digitálnych službách stanovujú pre veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače s cieľom zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie.

Ďalšie kroky

Po nadobudnutí účinnosti aktu o digitálnych službách budú mať online platformy tri mesiace (do 17. februára 2023) na to, aby na svojich webových sídlach zverejnili počet aktívnych koncových používateľov. Komisia zároveň všetky online platformy vyzýva, aby jej tieto zverejnené počty oznámili. Komisia na základe počtu používateľov posúdi, či by sa platforma mala označiť za veľmi veľkú online platformu alebo veľmi veľký internetový vyhľadávač. Po tomto rozhodnutí Komisie o určení bude mať dotknutý subjekt štyri mesiace na to, aby splnil povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych službách – t. j., aby okrem iného vykonal prvé ročné hodnotenie rizík a výsledky hodnotenia zaslal Komisii. Členské štáty EÚ budú musieť posilniť postavenie svojich koordinátorov digitálnych služieb do 17. februára 2024, čo je všeobecný dátum začatia uplatňovania aktu o digitálnych službách, keď sa tento akt začne v plnej miere uplatňovať na všetky subjekty v jeho rozsahu pôsobnosti.

Súvislosti

Komisia 15. decembra 2020 predložila návrh aktu o digitálnych službách spolu s návrhom aktu o digitálnych trhoch ako komplexný rámec na zaistenie bezpečnejšieho a spravodlivejšieho digitálneho priestoru pre všetkých. Akt o digitálnych trhoch nadobudol účinnosť 1. novembra 2022.

Pod digitálne služby spadá veľká kategória online služieb, od jednoduchých webových sídiel až po služby internetovej infraštruktúry a online platformy. Pravidlá stanovené v akte o digitálnych službách sa týkajú predovšetkým online sprostredkovateľov a platforiem. Ide napríklad o online trhoviská, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online platformy pre cestovanie a ubytovanie.

Ďalšie informácie

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych službách – otázky a odpovede

Akt o digitálnych službách – prehľad

Balík právnych predpisov o digitálnych službách;  

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login