Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA): Európska komisia spúšťa otvorenú verejnú konzultáciu

Komisia spustila 31. marca online verejnú konzultáciu o Úrade EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Cieľom úradu HERA, ktorý je súčasťou odozvy EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19 a silnej európskej zdravotnej únie, je zlepšiť schopnosť a pripravenosť Európy reagovať na cezhraničné hrozby a núdzové situácie.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila nedostatky v našej kolektívnej pripravenosti a reakcii. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) je základnou súčasťou riešenia, ktoré potrebujeme, aby sme sa dokázali kolektívne lepšie pripraviť na ďalšiu zdravotnú krízu a vedeli na ňu rýchlejšie reagovať. Úrad HERA posilní našu schopnosť prognózovať, pripraviť sa, predvídať a reagovať. S cieľom zabezpečiť, aby úrad dokázal čo najrýchlejšie reagovať na súčasné a budúce výzvy, si veľmi pozorne vypočujeme názory zainteresovaných strán. Následne vypracujeme ambiciózny návrh, vďaka ktorému sa úrad HERA stane silným pilierom európskej zdravotnej únie.“

Konzultácia sa začína 31. marca a bude prebiehať šesť týždňov. Jej súčasťou budú otázky zamerané na:

  • rámec EÚ pre vývoj, výrobu a zavádzanie zdravotníckych protiopatrení,
  • predbežné posudzovanie hrozieb a rizík.
  • dynamiku trhu a získavanie informácií o dodávateľskom reťazci,
  • rozvoj a financovanie nových protiopatrení v čase krízy,
  • vplyv, úlohu, rozsah pôsobnosti a koordináciu budúceho úradu HERA.

Súvislosti

Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2020, úrad HERA je súčasťou európskej zdravotnej únie. Poskytne špecializovanú štruktúru na podporu vývoja, výroby a zavádzania zdravotníckych protiopatrení počas zdravotnej krízy prírodného alebo úmyselného pôvodu. Úrad HERA by na plánovanie a koordináciu zdravotníckych protiopatrení mohol využívať prognózy, dohľad nad trhom a informácie o trhu.

S cieľom pripraviť pôdu pre nový Úrad pre pripravenosť a reakciu na núdzové zdravotné situácie Komisia zaviedla 17. februára nový európsky plán pripravenosti na biologickú obranu proti variantom COVID-19 s názvom Inkubátor HERA. Úrad HERA nadviaže na opatrenia, ktoré sme začali prostredníctvom Inkubátora, a stane sa stálou štruktúrou pre modelovanie rizík, globálny dohľad, transfery technológií, výrobnú kapacitu, mapovanie rizík v dodávateľskom reťazci, flexibilnú výrobnú kapacitu a výskum a vývoj v oblasti vakcín a liekov.

Ďalšie kroky

Konzultácia bude trvať 6 týždňov, teda do 12. mája 2021.

Súbežne s verejnou konzultáciou bude Komisia viesť rozhovory s členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

Presný rozsah pôsobnosti úradu HERA bude stanovený v legislatívnom návrhu neskôr v tomto roku. Pred jeho dokončením Komisia zváži získanú spätnú väzbu.

Ďalšie informácie

Otvorená verejná konzultácia

Zdravotná únia

Čítať ďalej...

Komisia víta otvorenie programu EU4Health

Komisia víta otvorenie programu EU4Health. Deje sa tak po schválení programu Radou 17. marca a jeho odhlasovaní v Európskom parlamente 9. marca. Bol to posledný krok k uvoľneniu 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva. Program EU4Health významne prispeje k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ účinne reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej silnej Európskej zdravotnej únie.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides dodáva: „Od dnešného dňa naberá politika EÚ v oblasti zdravia nový kurz. Otvorenie programu EU4Health nám ponúka praktické nástroje na zavedenie dlhodobých zmien vo verejnom zdraví. Vďaka dosiaľ nevídanému rozpočtu vo výške 5,1 mld. eur môžeme cielene investovať do zlepšenia pripravenosti na krízy a vybudovať silnejšie, odolnejšie a dostupnejšie systémy zdravotnej starostlivosti. To je to, čo naši občania očakávajú od Európskej zdravotnej únie.“

Program EU4Health je ambiciózny a adresný program financovania na roky 2021 – 2027, ktorý má zaručovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach Únie v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Program, ktorý Komisia navrhla 28. mája 2020, je reakciou EÚ na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo životy lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pacientov, ako aj fungovanie systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. EU4Health je doposiaľ najväčším programom EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám.

Cieľom programu EU4Health je:

  • zlepšiť a podporiť zdravie v Únii,
  • chrániť obyvateľov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
  • zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
  • posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

Ďalšie kroky

Program by mal nadobudnúť účinnosť 26. marca, keď bude uverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Prvý pracovný program na rok 2021 Komisia prijme a zavedie v zmysle nariadenia o programe EU4Health po konzultáciách s členskými štátmi v rámci riadiacej skupiny EU4Health. Program bude realizovať nová výkonná agentúra – Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla.

Ďalšie informácie

Financovanie EU4Health

Európska zdravotná únia

Čítať ďalej...

Posilnenie dôvery vo vedecké štúdie o potravinových výrobkoch: nové pravidlá na zvýšenie transparentnosti a nezávislosti

Koncom marca sa začalo uplatňovať nariadenie o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci. Návrh Komisie na zavedenie tohto nariadenia bol prijatý v roku 2019 v nadväznosti na európsku iniciatívu občanov. Nadobudnutie účinnosti nariadenia neznamená len významný krok vpred smerom k modernizácii politiky EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, ale je aj skvelým príkladom priameho politického vplyvu európskej iniciatívy občanov.

Novými pravidlami sa zlepší transparentnosť hodnotenia rizika na úrovni EÚ v súvislosti s potravinami a pokryje sa široká škála výrobkov, ktoré občanov veľmi zaujímajú. Nariadením sa posilní spoľahlivosť, objektívnosť a nezávislosť štúdií predložených Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a členské štáty získajú väčšiu úlohu v riadení EFSA.

Komisárka Stella Kyriakidesová zodpovedná za zdravie a bezpečnosť potravín uviedla: „Vďaka väčšej transparentnosti vedeckej práce EÚ v oblasti potravín sa zvýši dôvera spotrebiteľov. Tieto nové pravidlá transparentnosti priamo reagujú na výzvy našich občanov. Zavádzame ich v čase, keď sa Komisia prostredníctvom našej stratégie „z farmy na stôl“ pevne zaviazala zabezpečiť väčšiu udržateľnosť, aby to, ako vyrábame a konzumujeme naše potraviny, bolo zdravé nielen pre nás, ale aj pre našu planétu.“

Výkonný riaditeľ EFSA Bernhard Url uviedol: „Ide o dôležitý míľnik pre systém bezpečnosti potravín v EÚ. Úrad EFSA je vďačný zákonodarcom za to, že nám dali túto vzrušujúcu príležitosť priblížiť občanov a zainteresované strany k našej práci a ťažiť z väčšej kontroly našich pracovných procesov a postupov. V posledných rokoch vyčleňujeme značné zdroje na zabezpečenie toho, aby bol prechod na nový systém čo najplynulejší a najinkluzívnejší pre všetky naše zainteresované strany.“

Väčšia transparentnosť

Všetky predložené vedecké štúdie a údaje sa budú aktívne zverejňovať už v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika na úrovni EÚ, a to v ľahko prístupnom formáte vo vyhradenej sekcii webového sídla úradu EFSA (s výnimkou prípadov, keď to nie je možné z riadne opodstatnených dôvodov zachovania dôvernosti).

Okrem toho a s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie, sa úrad EFSA pred vypracovaním svojho vedeckého výstupu poradí s verejnosťou, ako aj so všetkými ostatnými zapojenými partnermi.

Väčšia nezávislosť

Kvalitu, spoľahlivosť a nezávislosť štúdií, ktoré predkladá priemysel, zabezpečí celý rad opatrení.

Ak boli zadané štúdie na podporu budúcej žiadosti o autorizáciu alebo oznámenia v celej EÚ, dotknutí prevádzkovatelia podnikov a laboratóriá musia tieto štúdie oznámiť EFSA vo fáze pred predložením žiadosti. Týmto opatrením sa má zaručiť, aby podniky, ktoré žiadajú o autorizáciu, predložili všetky relevantné informácie a nezatajovali štúdie s nepriaznivými výsledkami.

V nasledujúcich štyroch rokoch Komisia uskutoční aj vyšetrovacie misie v laboratóriách, počas ktorých bude posudzovať, či laboratóriá uplatňujú príslušné normy pre testy a štúdie predkladané úradu EFSA v rámci postupu podávania žiadostí. Tieto misie umožnia Komisii identifikovať a v prípade potreby napraviť akýkoľvek nesúlad alebo nedostatky.

V posledných mesiacoch úrad EFSA pomáha svojim partnerom lepšie pochopiť nové opatrenia a pripraviť sa na ne. Vypracoval celý rad podporných materiálov, ako sú animované inštruktážne videá a často kladené otázky, a usporiadal aj viacero školení.

Lepšie riadenie

Členské štáty budú zohrávať významnejšiu úlohu pri zlepšovaní riadenia a vedeckej spolupráce úradu EFSA a pri zabezpečovaní jeho dlhodobej prevádzkovej udržateľnosti.

Do riadenia úradu sa zapoja zástupcovia všetkých členských štátov, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti a záujmových skupín potravinového reťazca. Od 1. júla 2022 budú navyše zastúpené v jeho správnej rade.

Okrem toho sa v právnych predpisoch stanovuje aktívnejšie zapojenie členských štátov do podpory vedeckej kapacity úradu EFSA tým, že sa do jeho činnosti zapoja špičkoví nezávislí odborníci.

Ďalšie kroky

Európska komisia, úrad EFSA a členské štáty EÚ teraz pracujú na dosiahnutí posledného kroku nariadenia, ktorým je vypracovanie všeobecného plánu na zabezpečenie jednotného oznamovania rizika počas celého procesu analýzy rizík.

Pri príležitosti nadchádzajúceho nadobudnutia účinnosti nariadenia o transparentnosti Európska komisia a portugalské predsedníctvo v spolupráci s úradom EFSA usporiadajú v utorok 30. marca 2021 od 10.00 do 12.30 SEČ spoločný virtuálny ceremoniál. Toto podujatie sa bude vysielať naživo na tomto mieste.

Súvislosti

Komisia svoj návrh predložila 11. apríla 2018 v nadväznosti na svoju odpoveď na európsku iniciatívu občanov s názvom Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi a na dokončenie kontroly vhodnosti nariadenia o všeobecnom potravinovom práve v súlade s programom lepšej právnej regulácie. V júni 2019, teda po necelých 15 mesiacoch, ho prijali obaja spoluzákonodarcovia, Rada a Európsky parlament.

Ďalšie informácie

Často kladené otázky – webové sídlo SANTE

Vykonávanie nariadenia o transparentnosti

Webové sídlo Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)

Čítať ďalej...

Erasmus+: viac ako 28 miliárd eur na podporu mobility a vzdelávania pre všetkých v Európskej únii i mimo nej

Komisia prijala prvý ročný pracovný program Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027. Z nového a prepracovaného programu, ktorý disponuje rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur (v porovnaní so 14,7 mld. eur v období 2014 – 2020) doplneným sumou 2,2 miliardy eur z vonkajších nástrojov EÚ, sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce určené 10 miliónom Európanov všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia. Program pritom v súlade s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru v ešte väčšej miere zdôrazňuje inklúziu, zelenú transformáciu a prechod na digitálnu technológiu. Okrem toho program Erasmus+ pod vplyvom pandémie podporí odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Vítam spustenie nového programu Erasmus+, ktorý je preukázateľne jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Program bude naďalej vytvárať príležitosti na vzdelávanie pre státisíce Európanov a príjemcov z pridružených krajín. Neponúka len možnosti získať životne dôležité skúsenosti, ktoré prináša mobilita a priateľské kontakty s ostatnými Európanmi, ale zároveň nám pomôže realizovať naše ambície pre spravodlivejšiu a ekologickejšiu Európu.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Skutočnosť, že sa rozpočet programu Erasmus+ na nasledujúcich sedem rokov takmer zdvojnásobil, poukazuje na význam, ktorý sa pripisuje vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu a mládeži v Európe. Erasmus+ ostáva jedinečným programom, pokiaľ ide o veľkosť, rozsah a celosvetové uznanie. Zahŕňa 33 krajín a vďaka svojej medzinárodnej pôsobnosti je dostupný pre zvyšok sveta. Vyzývam všetky verejné a súkromné organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, aby sa oboznámili s novo uverejnenými výzvami na predkladanie návrhov a požiadali o financovanie. Vďaka programu Erasmus+ sa európsky vzdelávací priestor stane realitou.“

Prijatie ročného pracovného programu pripravuje pôdu pre prvé zverejnené výzvy na predkladanie návrhov v rámci nového programu Erasmus+. Každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu.

Nový program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom.

Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 % rozpočtu, nový program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Táto cezhraničná spolupráca môže prebiehať medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (napr. iniciatíva „Európske univerzity“), školami, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov (napr. učiteľské akadémie Erasmus+), centrami vzdelávania dospelých, mládežníckymi a športovými organizáciami, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy (napr. centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave) a ďalšími aktérmi v oblasti vzdelávania.

Hlavnými prvkami programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027 sú:

  • Inkluzívny Erasmus+: viac príležitostí dostanú ľudia s obmedzenými príležitosťami vrátane ľudí s rozmanitým kultúrnym, sociálnym a hospodárskym zázemím, ako aj ľudia žijúci vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Novinky zahŕňajú individuálne a triedne výmeny pre žiakov a mobilitu pre vzdelávajúcich sa dospelých. Vďaka malým partnerstvám a využívaniu zjednodušených grantov bude pre menšie organizácie, ako sú školy, mládežnícke združenia a športové kluby, jednoduchšie podať žiadosť. Program bude mať zároveň aj medzinárodnejší charakter vzhľadom na spoluprácu s tretími krajinami a bude vychádzať z úspešných výmenných projektov a projektov spolupráce predchádzajúceho programu, ktoré sa teraz rozšíria aj o sektory športu a odborného vzdelávania a prípravy.
  • Digitálny Erasmus+: pandémia zdôraznila potrebu urýchliť digitálnu transformáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Program Erasmus+ podporí rozvoj digitálnych zručností v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania. Poskytne kvalitnú digitálnu odbornú prípravu a výmeny prostredníctvom platforiem, ako sú eTwinningSchool Education Gateway a Európsky portál pre mládež, a podporí stáže v digitálnom sektore. Nové digitálne formáty, ako sú kombinované intenzívne programy, umožnia striedať krátkodobú fyzickú mobilitu s dištančným vzdelávaním a online tímovou prácou. Zavedením európskej študentskej karty sa vykonávanie programu ešte viac zdigitalizuje a zjednoduší.
  • Zelený Erasmus+: v súlade s Európskou zelenou dohodou program ponúkne finančné stimuly účastníkom, ktorí využívajú udržateľné druhy dopravy. Zároveň sa v rámci programu bude investovať do projektov, ktoré podporujú informovanosť o environmentálnych otázkach a ktoré uľahčujú výmeny v súvislosti s problematikou zmierňovania klimatickej krízy.
  • Erasmus+ pre mladých ľudí: iniciatíva DiscoverEU sa teraz stáva neoddeliteľnou súčasťou programu Erasmus+ a poskytuje 18-ročným možnosť získať železničný preukaz, s ktorým môžu cestovať po Európe, spoznávať iné kultúry a stretávať sa s ďalšími Európanmi. V rámci programu Erasmus+ sa budú podporovať aj príležitosti na výmenu a spoluprácu, a to formou nových aktivít zameraných na účasť mladých ľudí s cieľom pomáhať im zapájať sa do demokratického života, zvyšovať povedomie o spoločných európskych hodnotách a základných právach a spájať mladých ľudí a subjekty s rozhodovacou právomocou na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni.

Úsilie o zvýšenie odolnosti v rámci programu Erasmus+ v súvislosti s pandémiou zmobilizuje státisíce škôl, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, učiteľov, mladých ľudí, mládežníckych a športových organizácií, občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany. Program pomôže urýchliť nové postupy, ktoré zlepšujú kvalitu a zvyšujú relevantnosť systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže v celej Európe na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Súvislosti

Tento unikátny program, známy ako Erasmus+ od roku 2014, keď sa rozšíril jeho rozsah činností, považujú Európania za tretí najpozitívnejší úspech EÚ hneď po voľnom pohybe a mieri. Za posledné tri desaťročia sa na programe zúčastnilo viac ako 10 miliónov ľudí v 33 krajinách (EÚ plus Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko). Medzinárodná časť programu Erasmus+ ponúkne mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na celom svete.

Ďalšie informácie

Prehľad o novom programe Erasmus+ 2021 – 2027

Ročný pracovný program na rok 2021 na vykonávanie programu „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport

Výzva na predkladanie návrhov na rok 2021 v rámci programu Erasmus+

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Komisia predstavila opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Komisia predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Ekologická poľnohospodárska výroba je spojená s celým radom dôležitých výhod: polia obhospodarované ekologicky vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity, ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší a spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú. Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity.

Akčný plán je skoncipovaný tak, aby rýchlo rastúcemu ekologickému sektoru zabezpečil správne nástroje na dosiahnutie vytýčenej cieľovej hodnoty 25 %. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotrebyzvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora. Snaha je pritom zameraná na zabezpečenie vyváženého rastu sektora.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP.

Podpora spotreby

Kľúčovým faktorom, ktorý podnieti poľnohospodárov prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, a zvýšiť tak svoju ziskovosť a odolnosť, je rastúca spotreba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Akčný plán preto obsahuje viaceré konkrétne opatrenia zamerané na podporu dopytuudržanie dôvery spotrebiteľa a priblíženie ekologických potravín občanom. Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodovzvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Aj súkromný sektor môže zohrať nezanedbateľnú úlohu. Napríklad môže zamestnancom dávať odmeny v podobe „bio-šekov“ na nákup potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenie spotreby

V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. Zatiaľ čo sa akčný plán prevažne zameriava na „efekt príťažlivosti“ na strane dopytu, hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ekologické režimy možno zaviesť na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Okrem SPP sú ďalšími kľúčovými nástrojmi organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat.

Komisia v snahe zvýšiť informovanosť o ekologickej výrobe bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“. „Eko-obvody“ sú oblasti, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

V akčnom pláne sa ďalej uznáva, že ekologická akvakultúra je ešte stále pomerne novým sektorom, ale má výrazný potenciál na rast. Pripravované nové usmernenia EÚ k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ budú členské štáty a zainteresované strany podnecovať, aby podporovali ekologickú výrobu v tomto sektore.

Zlepšiť udržateľnosť

V neposlednom rade má ďalej zlepšiť výkonnosť ekologického poľnohospodárstva z hľadiska udržateľnosti. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvieratzabezpečenie dostupnosti ekologických osívzmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie.

Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Komisia bude pokrok pozorne monitorovať so zástupcami Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom ročných následných opatrení, dvojročných správ o pokroku a preskúmania v polovici trvania.

Vyjadrenia členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Naliehavo potrebujeme v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. Nie je to len záležitosť poľnohospodárov, zahŕňa to celý potravinový reťazec. Cieľom nášho akčného plánu je citeľne zvýšiť dopyt po produktoch ekologického poľnohospodárstva, pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe spoľahlivých informácií a podporovať európskych poľnohospodárov pri prechode na ekologický systém. Čím viac pôdy budeme obhospodarovať ekologicky, tým lepšie budeme chrániť biodiverzitu na nej a v okolitých oblastiach.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Ekologickému sektoru sa dostalo uznania, pretože zaviedol udržateľné postupy a využívanie zdrojov. Vďaka tomu má ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody. Ak máme dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva, musíme zabezpečiť, aby dopyt stimuloval rast sektoru. Nesmieme však pritom stratiť zo zreteľa výrazné rozdiely medzi ekologickými sektormi jednotlivých členských štátov. Akčný plán pre ekologický sektor zahŕňa nápady, ako dosiahnuť vyvážený rast sektora, ako aj potrebné nástroje. Podporu na vývoj zabezpečí spoločná poľnohospodárska politika, výskum a inovácia, ako aj úzka spolupráca s kľúčovými aktérmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej i miestnej úrovni.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Ekologické poľnohospodárstvo prináša mnohé výhody pre životné prostredie, prispieva k zdraviu pôd, znižuje znečisťovanie vzduchu a vody a zlepšuje biodiverzitu. Zároveň znamená ekonomické výhody pre zapojených aktérov, pretože v tomto sektore dopyt v uplynulom desaťročí rástol rýchlejšie než výroba. Nový akčný plán ekologického poľnohospodárstva bude základným nástrojom na postupné dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovaných ekologicky, ako aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry, ako sa ukotvilo v stratégii biodiverzity a v stratégii „z farmy na stôl“. Navyše nové strategické usmernenia k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ, ktoré má Komisia čoskoro prijať, budú ďalej propagovať ekologickú akvakultúru.

Súvislosti

V akčnom pláne sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Ide o iniciatívu ohlásenú v stratégii „z farmy na stôl„ aj v stratégii biodiverzity, ktoré boli uverejnené v máji 2020. Tieto dve stratégie boli predstavené v kontexte Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť problém kľúčových príčin straty biodiverzity.

Komisia do svojich odporúčaní členským štátom k ich strategickým plánom SPP uverejnených v decembri 2020 zahrnula cieľovú hodnotu 25 % pôdy v EÚ obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030. Členské štáty vyzvala, aby si v strategickom pláne SPP stanovili vnútroštátne hodnoty, ktoré umožnia tento vytýčený cieľ dosiahnuť. Členské štáty na základe svojich miestnych podmienok a potrieb potom objasnia, ako plánujú cieľ pomocou nástrojov SPP splniť.

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť. Nová SPP je založená na deviatich cieľoch, ktoré sú aj základom, na ktorom krajiny EÚ vypracúvajú svoje strategické plány SPP.

Ďalšie informácie

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby

Otázky a odpovede: Opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Prehľad ekologického sektora

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia biodiverzity

Stručný prehľad ekologického poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login