Potravinová bezpečnosť a odolnosť ekosystému: Komisia zintenzívňuje opatrenia zamerané na opeľovače

Komisia predstavila oznámenie „Nový prístup k opeľovačom“. Je prejavom snahy bojovať proti znepokojujúcemu úbytku voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu v Európe a ide o revíziu iniciatívy EÚ zameranú na opeľovače z roku 2018. Občania čoraz dôraznejšie žiadajú rozhodujúce kroky proti strate opeľovačov. Okrem iného svoje požiadavky sformulovali aj v nedávnej úspešnej európskej iniciatíve občanov Zachráňme včely a poľnohospodárov. Obnovená iniciatíva obsahuje opatrenia, ktoré majú prijať EÚ a členské štáty na zvrátenie úbytku opeľovačov do roku 2030. Aktuálne totiž v EÚ vymiera každý tretí druh včiel, motýľov a pestríc. Iniciatíva dopĺňa návrh Komisie právneho predpisu o obnove prírody z júna 2022 a je kľúčovou súčasťou stratégie biodiverzity do roku 2030stratégie Z farmy na stôl i Európskej zelenej dohody.

Zvrátenie úbytku opeľovačov do roku 2030 

V revidovanej iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače sa stanovujú ciele do roku 2030 a súvisiace opatrenia v rámci troch priorít. Kľúčovou prioritou je zlepšenie ochrany opeľovačov a boj proti príčinám ich úbytku. Na to treba:

  • lepšie chrániť druhy a biotopy – Komisia napríklad sfinalizuje plány ochrany ohrozených druhov opeľovačov, určí opeľovače typické pre biotopy chránené na základe smernice o biotopoch, ktoré by členské štáty mali chrániť. Okrem toho spolu s členskými štátmi zostaví predlohu siete ekologických koridorov pre opeľovače („koridory bzukotu“),
  • obnoviť biotopy v poľnohospodárskej krajine – predovšetkým prostredníctvom väčšej podpory poľnohospodárstva priaznivého pre opeľovače v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky,
  • zmierniť vplyv používania pesticídov na opeľovače – napríklad prostredníctvom právnych požiadaviek na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom alebo prostredníctvom dodatočných testovacích metód na určenie toxicity pesticídov pre opeľovače vrátane subletálnych a chronických účinkov. Nadmerné používanie pesticídov je hlavným motorom straty opeľovačov, a preto má znižovanie rizika a miery používania pesticídov, ako ho Komisia vytýčila v návrhu o udržateľnom používaniu pesticídov, zásadný význam,
  • zvýšiť počet opeľovačov v mestských oblastiach,
  • riešiť vplyv, ktorý na opeľovače má zmena klímy, invázne nepôvodné druhy a iné hrozby, ako sú biocídy a svetelné znečistenie.

Ďalej bude iniciatíva zameraná na prehĺbenie poznatkov o úbytku opeľovačov, jeho príčinách a dôsledkoch. Medzi opatreniami figuruje zriadenie komplexného systému monitorovania, podpora výskumu a pozorovania napríklad v podobe zmapovania kľúčových oblastí opeľovačov do roku 2025, ako aj cielené opatrenia na podporu budovania kapacít a šírenia poznatkov.

V neposlednom rade je prioritou aj mobilizovanie spoločnosti a propagovanie strategického plánovania a spolupráce. Komisia členským štátom poskytne podporu pri koncipovaní ich vnútroštátnych stratégií na ochranu opeľovačov. Komisia a členské štáty takisto pomôžu občanom a podnikom, aby mohli začať konať: napríklad budú zvyšovať informovanosť verejnosti a podporovať občiansku vedu.

Úplný zoznam opatrení je k dispozícii v prílohe k oznámeniu „Nový prístup k opeľovačom“.

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili nové opatrenia a aktívne sa zapojili do ich vykonávania v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Nové opatrenia doplnia budúce národné plány obnovy (v rámci navrhnutého právneho predpisu o obnove prírody), v ktorých si členské štáty určia konkrétne kroky na dosiahnutie právne záväzných cieľov zvrátenia úbytku populácií opeľovačov do roku 2030.

Komisia v priebehu tohto roka zareaguje na iniciatívu občanov „Zachráňme včely a poľnohospodárov“ v osobitnom oznámení. 

Súvislosti

Opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov. Bez nich by došlo k úbytku a v konečnom dôsledku k vyhynutiu mnohých druhov rastlín, ako aj organizmov, ktoré sú od nich závislé, čo by malo závažné ekologické, sociálne a hospodárske dôsledky. Zhruba 80 % plodín a voľne žijúcich rastlín závisí od opeľovania živočíchmi. Strata opeľovačov je teda jednou z najväčších hrozieb pre prírodu, dobré životné podmienky ľudí a potravinovú bezpečnosť v EÚ, pretože ohrozuje udržateľnú dlhodobú poľnohospodársku výrobu. Aktuálna geopolitická situácia nám dôrazne pripomína, aké je potrebné, aby naše potravinové systémy boli odolnejšie, čo znamená aj ochranu a obnovu populácií opeľujúceho hmyzu.

Iniciatíva vychádza z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a inštitucionálnej spätnej väzby od Európskeho parlamentu, Rady, Výboru regiónov a Európskeho dvora audítorov. Takisto je v súlade s rámcom pre globálnu biodiverzitu nedávno prijatým v Kchun-mingu a Montreale, ktorý zahŕňa celosvetový cieľ znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov do roku 2030 minimálne o 50 %.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o revidovanej iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače

Oznámenie „Nový prístup k opeľovačom“ a príloha

Iniciatíva EÚ zameraná na opeľovače – životné prostredie – Európska komisia (europa.eu)

Pracovný dokument útvarov Komisie – Hnacie sily potravinovej bezpečnosti

Informačný portál EÚ o opeľovačoch

Virtuálny park opeľovačov (europa.eu)

Čítať ďalej...

Európska iniciatíva občanov: Komisia zaregistrovala novú iniciatívu o ochrane základných práv na hraniciach EÚ

Komisia rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom „Článok 4: Stop mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu na hraniciach EÚ“.

Iniciatíva apeluje na vytvorenie rámca, ktorý by zaručil dodržiavanie zákazu násilia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ktorý je zakotvený v článku 4 Charty základných práv, v súvislosti s politikami EÚ v oblasti kontroly hraníc, azylu a imigrácie.

Rozhodnutie o registrácii má právnu povahu a nemá vplyv na konečné právne a politické závery Komisie týkajúce sa tejto iniciatívy ani na opatrenia, ktoré chce Komisia prijať, ak iniciatíva získa potrebnú podporu.

Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu.

Registrácia neznamená, že Komisia potvrdzuje vecnú správnosť obsahu iniciatívy, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť organizačná skupina. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Komisie.

Ďalší postup

Po tejto registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Súvislosti

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne je k dispozícii od apríla 2012. Po formálnom zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov môže touto formou milión občanov pochádzajúcich aspoň zo siedmich členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právne akty v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Iniciatíva je prípustná, ak spĺňa tieto podmienky: 1. navrhovaná iniciatíva nesmie zjavne prekračovať rámec právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu; 2. nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená ani šikanujúca; 3. ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie.

Komisii bolo doposiaľ doručených 120 žiadostí o začatie európskej iniciatívy občanov, pričom 97 z nich bolo prípustných, a teda splnilo podmienky registrácie. Predmetným rozhodnutím sa zaregistrovala prvá iniciatíva v tomto roku.

Ďalšie informácie

Článok 4: Stop mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu na hraniciach EÚ

Európske iniciatívy občanov, pre ktoré sa v súčasnosti zbierajú podpisy

Fórum európskej iniciatívy občanov

Kampaň #EUTakeTheInitiative

Čítať ďalej...

Začína sa prvý cyklus spolupráce a monitorovania na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia do roku 2030

Politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu, t. j. mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030, už nadobudol účinnosť.

Európsky parlament, členské štáty a Komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach, ktorými sú digitálne zručnosti, infraštruktúra vrátane pripojiteľnosti, digitalizácia podnikov a online verejné služby, v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 slúži cyklický proces spolupráce, ktorého úlohou je posudzovať dosiahnutý pokrok a vymedziť míľniky. Program vytvára aj nový rámec pre viacnárodné projekty, ktorý členským štátom umožní spojiť sily v oblasti digitálnych iniciatív.

Cieľ: Ciele a zámery digitálneho desaťročia

Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:

  • zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
  • zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
  • ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
  • sprístupnenie verejných služieb a správy online.

Uvedené body predstavujú ciele politického programu, ako je zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného online prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje.

Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030

Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 Komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania.

Viacnárodné projekty

Združovanie investícií medzi členskými štátmi je potrebné na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov digitálneho desaťročia. Spojením úsilia na dosiahnutie rozsiahleho vplyvu vytvára politický program proces na identifikáciu a spustenie nadnárodných projektov v oblastiach, ako sú okrem iného 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy.

Ďalšie kroky

Komisia v najbližších mesiacoch prijme vykonávací akt, v ktorom budú vymedzené KPI pre digitálne ciele, a vypracuje plánované trajektórie EÚ pre každý z nich v spolupráci s členskými štátmi.

V júni Komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia s cieľom poskytnúť aktualizáciu, posúdenie a odporúčanie týkajúce sa pokroku pri dosahovaní cieľov a zámerov.

Členské štáty v októbri predložia svoje prvé národné strategické plány, ku ktorým Komisia uverejní náležité usmernenia. 

Súvislosti

Komisia 9. marca 2021 predstavila svoju víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 v oznámení Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob. Predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v septembri 2021 predstavila Cestu k digitálnemu desaťročiu, spoľahlivý rámec riadenia na dosiahnutie týchto digitálnych cieľov. Ten vyzýva k spoločnému úsiliu a investíciám s cieľom vytvoriť v Európe také digitálne prostredie, ktoré nasmeruje budúci vývoj a zároveň posilní postavenie ľudí a podnikov. Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli v júli 2022 politickú dohodu.

V decembri 2022 bola zároveň podpísaná medziinštitucionálne vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách, inými slovami „digitálna DNA EÚ“. Komisia takisto poskytne posúdenie vykonávania digitálnych zásad vo výročnej správe o stave digitálneho desaťročia s cieľom zabezpečiť, aby sa práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ dodržiavali tak online, ako aj offline.

Ďalšie informácie

Úradný vestník

Aktualizované otázky a odpovede – Politický program: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Aktualizovaná stránka so všeobecnými informáciami – Cesta k digitálnemu desaťročiu

Aktualizovaná komunita digitálneho desaťročia na platforme Futurium

Aktualizovaný prehľad

Čítať ďalej...

EÚ víta sprístupnenie systému dotácií pre úžitkové vozidlá v USA

USA vydali nové usmernenie, v ktorom opätovne potvrdili, že do systému úľav na ekologické úžitkové vozidlá podľa amerického zákona o znížení inflácie môžu byť zaradené aj spoločnosti z EÚ. EÚ uvítala toto usmernenie, v ktorom sa prejavila konštruktívna angažovanosť osobitnej skupiny EÚ a USA pre zákon o znížení inflácie, ktorá funguje na úrovni vyšších úradníkov.

Podľa usmernenia USA budú môcť úľavy na ekologické úžitkové vozidlá využívať aj spoločnosti z EÚ bez toho, aby sa vyžadovali zmeny zavedených alebo predpokladaných obchodných modelov výrobcov z EÚ. Je to prínosné pre obe strany, keďže ide o posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA na našom spoločnom cieli, ktorým je bojovať proti zmene klímy. Zároveň ide o posilnenie transatlantických dodávateľských reťazcov: daňovníci z USA budú môcť využívať výhody vysokoúčinných elektrických vozidiel a komponentov vyrábaných v EÚ, zatiaľ čo spoločnosti z EÚ, ktoré prostredníctvom lízingov poskytujú zákazníkom najmodernejšie ekologické vozidlá, môžu využívať stimuly podľa zákona o znížení inflácie.

EÚ sa neprestajne usiluje o podobné, nediskriminačné zaobchádzanie s výrobcami ekologických vozidiel v EÚ, pokiaľ ide o úľavy na ekologické vozidlá podľa zákona o znížení inflácie. Tento systém stále vyvoláva obavy zo strany EÚ, pretože obsahuje diskriminačné ustanovenia, ktoré de facto vylučujú spoločnosti z EÚ z využitia jeho výhod. Diskriminácia ekologických vozidiel a vstupov vyrobených v EÚ predstavuje porušenie medzinárodného obchodného práva a nespravodlivo znevýhodňuje spoločnosti z EÚ na trhu USA, znižuje možnosti výberu pre spotrebiteľov v USA a v konečnom dôsledku znižuje klimatickú účinnosť tejto zelenej dotácie.

Osobitná skupina EÚ a USA pre zákon o znížení inflácie neprestáva pracovať na hľadaní riešení týkajúcich sa európskych výhrad, napríklad tým, že k EÚ sa bude pristupovať rovnako ako ku všetkým partnerom USA v rámci dohody o voľnom obchode. Vítame predmetné oznámenie USA o tom, že sa budú viac venovať zatiaľ otvoreným usmerneniam, čo umožní uspokojivo doriešiť aj tieto otázky.

Ďalšie kroky

Spoločnosti z EÚ budú môcť okamžite využívať podmienky podľa nového usmernenia. V osobitnej skupine budú medzitým pokračovať rokovania o nevyriešených otázkach.

Súvislosti

Americký zákon o znížení inflácie (podpísaný 16. augusta 2022) ponúka veľkorysé finančné stimuly na podporu zelenej transformácie. V prípade ekologických vozidiel sú dvoma hlavnými stimulmi programy daňových úľav: jeden program pre komerčných prevádzkovateľov a druhý pre individuálnych spotrebiteľov. Daňová úľava pre spotrebiteľov obsahuje niekoľko ustanovení, ako napríklad požiadavky na lokálny obsah, výrobu alebo montáž, ktoré diskriminujú výrobcov automobilov z EÚ, čo prináša riziko oslabenia hospodárskej súťaže a zvýšenia cien. EÚ proti tomu dôrazne namietala. V nadväznosti na to EÚ a USA 25. októbra 2022 zriadili osobitnú skupinu EÚ – USA pre zákon o znížení inflácie. Obe strany na tomto fóre usilovne pracujú na riešení výhrad, ktoré EÚ vzniesla k zákonu o znížení inflácie, ako aj na iných konštruktívnych dvojstranných záväzkoch.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie Spojených štátov amerických

Obchodné vzťahy EÚ s USA:

Čítať ďalej...

COP15: historická globálna dohoda pre prírodu a ľudí

EÚ sa  na 15. konferencii OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale pripojila k 195 krajinám, ktoré sú signatármi historickej dohody – globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Tento rámec obsahuje globálne ciele a zámery na ochranu a obnovu prírody pre súčasné a budúce generácie, zabezpečenie jej udržateľného využívania, ako aj stimuláciu investícií do ekologického globálneho hospodárstva. Spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy pripravuje pôdu pre svet, ktorý sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym, odolným a priaznivým pre prírodu.

Dohoda je pevným rámcom s jasnými, merateľnými cieľmi a zámermi, stanovujú sa v nej úplné mechanizmy monitorovania, podávania správ a preskúmavania, ktoré majú slúžiť na sledovanie pokroku a ktoré sú doplnené rozsiahlym balíkom na mobilizáciu zdrojov.

Od ekosystémových služieb závisí viac ako polovica celosvetového HDP. Od voľne žijúcich druhov priamo závisí 70 % najzraniteľnejšieho obyvateľstva vo svete. Dohodou z Kchun-mingu a Montrealu sa urýchlia ambiciózne politiky na celom svete a financovanie v prospech biodiverzity sa zmobilizuje zo všetkých zdrojov – do roku 2030 pôjde ročne o 200 miliárd USD. Globálne spoločenstvo sa ňou zaväzuje ku krokom na ochranu a obnovu prírody a odstránenie znečistenia, čiže k opatreniam, ktoré obsahuje aj Európska zelená dohoda. Zabezpečí sa tým, aby príroda zostala pre spoločnosti, hospodárstva a komunity pevnou oporou aj v nasledujúcich desaťročiach.

Ciele a zámery ambicióznych opatrení do roku 2030 a 2050

Dohoda o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu obsahuje kľúčové globálne ciele:

  • do roku 2030 celosvetovo (na súši aj na mori) obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov,
  • do roku 2030 ochrániť a spravovať 30 % oblastí (suchozemské, vnútrozemské vodné, pobrežné a morské oblasti),
  • zastaviť vymieranie známych druhov a do roku 2050 desaťnásobne znížiť riziko a mieru vyhynutia všetkých druhov (vrátane neznámych),
  • do roku 2030 znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov aspoň o 50 %,
  • do roku 2030 znížiť stratu živín v životnom prostredí aspoň o 50 %,
  • do roku 2030 znížiť riziká vyplývajúce zo znečistenia a negatívne vplyvy znečistenia zo všetkých zdrojov, a to na také úrovne, ktoré nie sú pre biodiverzitu a funkcie ekosystémov škodlivé,
  • do roku 2030 znížiť globálnu stopu spotreby, a to aj výrazným znížením nadmernej spotreby a produkcie odpadu, ako aj obmedzením potravinového odpadu na polovicu,
  • udržateľne riadiť oblasti v poľnohospodárstve, akvakultúre, rybolove a lesnom hospodárstve a výrazne posilniť agroekológiu a iné postupy priaznivé pre biodiverzitu,
  • bojovať proti zmene klímy riešeniami blízkymi prírode,
  • do roku 2030 znížiť mieru zavlečenia a udomácnenia inváznych nepôvodných druhov aspoň o 50 %,
  • do roku 2030 zaistiť bezpečné, zákonné a udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi,
  • ekologizovať mestské priestranstvá.

Mobilizácia financií a vytvorenie priestoru pre podniky, aby mohli prevziať zodpovednosť za biodiverzitu

Dohodou sa výrazne zvýši mobilizácia finančných prostriedkov na biodiverzitu zo všetkých zdrojov, a to domácich, medzinárodných, verejných aj súkromných, pričom do roku 2030 sa zmobilizuje najmenej 200 miliárd USD ročne. Vytvoria sa ňou stimuly pre domáce a medzinárodné zdroje, a to aj z podnikateľských investícií.

Dohoda sa zaoberá aj dotáciami, ktoré sú pre biodiverzitu škodlivé, pričom obsahuje záväzok do roku 2025 identifikovať a do roku 2030 eliminovať celkovo najmenej 500 miliárd USD ročne.

EÚ sa v rámci dohody zaviazala k medzinárodnému balíku solidarity, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny s najbohatšou biodiverzitou. Nový fond globálneho rámca pre biodiverzitu zriadený v rámci Globálneho fondu pre životné prostredie bude otvorený financovaniu zo všetkých zdrojov.

Významným krokom na zlepšenie podnikateľskej činnosti v oblasti biodiverzity bude povinnosť veľkých a nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií pravidelne monitorovať, posudzovať a odhaľovať riziká, závislosti a vplyvy týkajúce sa biodiverzity a poskytovať spotrebiteľom informácie na podporu udržateľnej spotreby.

Angažovanosť EÚ vytvára priestor na dosiahnutie dohody

Európska jednota a vedúce postavenie boli počas štvorročných rokovaní zásadné. Rokovacej skupine EÚ sa v Montreale pod vedením komisára Sinkevičiusa spolu s členskými štátmi EÚ, ktoré koordinovalo české predsedníctvo Rady, podarilo vytvoriť priestor pre ambicióznu dohodu a zároveň dosiahnuť pokrok vo finančnej oblasti.

Dohoda je dôležitým impulzom pre multilateralizmus v čase, keď je globálna solidarita a spolupráca potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Ďalšie kroky

Keďže rokovania o novej dohode sa skončili, nastal čas, aby všetky krajiny tento rámec implementovali prostredníctvom vnútroštátnych a medzinárodných opatrení.

Pred ďalšou konferenciou zmluvných strán v roku 2024 musia všetky krajiny pripraviť aktualizované národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, ako aj národné stratégie financovania v oblasti biodiverzity. Na ďalších konferenciách zmluvných strán sa zváži, či kumulatívny vplyv vnútroštátnych opatrení postačuje na dosiahnutie globálnych cieľov a zámerov na roky 2030 a 2050.

Súbežne s politickými opatreniami sa teraz budú krajiny a multilaterálne finančné inštitúcie usilovať, aby sa rýchlo začala mobilizácia finančných prostriedkov.  

Vďaka Európskej zelenej dohode sa Európa dostala do čela tejto globálnej hospodárskej transformácie. Naše návrhy, napríklad nedávno prijaté nariadenie o dodávateľských reťazcoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako aj ďalšie úsilie o odstránenie znečistenia prispejú k plneniu dohody z Kchun-mingu a Montrealu.

Súvislosti

Zachovanie zdravej prírody, ekologizácia našich miest a uchovanie obrovskej rozmanitosti života na našej planéte sú pre našu budúcnosť nevyhnutné. Príroda nám čistí vodu, poskytuje výživné potraviny, chráni nás pred povodňami a pomáha zmierňovať zmenu klímy.

Na 15. konferencii zmluvných strán v Montreale vytvorila EÚ spojenectvá a iniciatívy na pomoc pri praktickej realizácii globálneho rámca pre biodiverzitu. EÚ spolu s viacerými členskými štátmi a niekoľkými ďalšími krajinami spojili svoje sily s cieľom výrazne zvýšiť financovanie v oblasti biodiverzity zo všetkých zdrojov. EÚ sa pripojila aj ku kľúčovým iniciatívam, aby partnerským krajinám pomohla posilniť kapacity a znalosti na realizáciu globálneho rámca pre biodiverzitu. Patrí medzi ne vysoko ambiciózne partnerstvo pre akceleráciu na podporu budúceho vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu a globálne znalostné centrum pre biodiverzitu na pomoc krajinám s monitorovaním pokroku pri plnení cieľov v oblasti biodiverzity. EÚ takisto podpísala s Guyanou dohodu o udržateľnom obchode s legálne vyťaženým drevom.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej k dohode o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu

EÚ na konferencii COP15 o biodiverzite

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login