Komisia navrhuje dôveryhodnú a bezpečnú digitálnu identitu pre všetkých Európanov

Komisia dnes navrhla rámec pre európsku digitálnu identitu, ktorý bude dostupný pre všetkých občanov EÚ, všetky osoby s pobytom, ako aj podniky so sídlom v EÚ. Občania budú môcť jednoduchým kliknutím na telefón preukázať svoju totožnosť a zdieľať elektronické dokumenty z európskej peňaženky s digitálnou identitou. Budú mať prístup k online službám pomocou vnútroštátnej digitálnej identifikácie, ktorá bude uznávaná v celej Európe. Používanie európskych peňaženiek s digitálnou identitou, napríklad na preukázanie veku, budú musieť na žiadosť používateľa akceptovať aj veľmi veľké platformy. O použití európskej peňaženky s digitálnou identitou bude vždy rozhodovať používateľ.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla: „Európska digitálna identita nám umožní bezpečným a transparentným spôsobom robiť v každom členskom štáte tie isté úkony, aké robíme doma. Či už ide o prenájom bytu či otvorenie bankového účtu mimo domovskej krajiny, tieto úkony nebudú predstavovať žiadne dodatočné náklady ani prekážky. O miere osobných informácií, ktoré sa budú zdieľať, a o tom, s kým a na aký účel sa budú zdieľať, budeme rozhodovať my sami. Je to pre nás všetkých jedinečná príležitosť lepšie precítiť, že žijeme v Európe a sme Európania.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Občania EÚ očakávajú nielen vysokú úroveň bezpečnosti, ale aj pohodlie, a to bez ohľadu na to, pri akom úkone potrebujú úradnú identifikáciu – či už ide o komunikáciu s orgánmi vnútroštátnej správy pri podávaní daňového priznania alebo zápis na Európsku univerzitu. Európska peňaženka s digitálnou identitou im ponúka novú možnosť uchovávať údaje a používať ich pri všetkých typoch služieb, od kontroly na letisku až po prenájom auta. Ide o to, aby spotrebitelia mali možnosť voľby, a to na európskej úrovni. Vďaka tomuto návrhu, ktorý ponúka riešenie pre bezpečné a dôveryhodné identifikačné služby, budú môcť digitálnu identitu využívať aj európske spoločnosti. Či už veľké alebo malé, budú schopné ponúknuť širokú škálu nových služieb.“

Európsky rámec digitálnej identity

Podľa nového nariadenia ponúknu členské štáty občanom a podnikom digitálne peňaženky, vďaka ktorým bude možné prepojiť vnútroštátne digitálne identity s dokladmi o ďalších osobných atribútoch (napr. vodičský preukaz, diplomy, bankový účet). Tieto peňaženky môžu poskytovať subjekty verejného sektora alebo subjekty súkromného sektora za predpokladu, že sú uznané členskými štátmi.

Nové európske peňaženky s digitálnou identitou umožnia všetkým Európanom prístup k online službám bez toho, aby museli využívať súkromné identifikačné metódy alebo zbytočne zdieľať osobné údaje. Vďaka tomuto riešeniu budú mať Európania plnú kontrolu nad údajmi, ktoré zdieľajú.

Európska digitálna identita bude:

  • dostupná pre každého, kto ju bude chcieť použiť: všetci občania EÚ, osoby s pobytom či podniky so sídlom v Únii, ktoré by chceli využiť európsku digitálnu identitu, tak budú môcť urobiť,
  • široko použiteľná: európske peňaženky s digitálnou identitou budú široko použiteľné buď ako spôsob identifikácie používateľov alebo ako forma preukázania určitých osobných atribútov na účely prístupu k verejným a súkromným digitálnym službám v celej Únii,
  • poskytovať používateľom kontrolu nad svojimi údajmi: európska peňaženka s digitálnou identitou umožní ľuďom rozhodnúť sa, ktoré aspekty svojej identity, ktoré údaje a certifikáty budú zdieľať s tretími stranami, a o tomto zdieľaní mať prehľad. Tým, že používatelia budú mať túto peňaženku pod kontrolou, sa zabezpečí, že budú zdieľať len tie informácie, ktoré je nevyhnutné zdieľať.

V záujme čo najrýchlejšej realizácie tohto návrhu je k nemu pripojené odporúčanie. Komisia vyzýva členské štáty, aby do septembra 2022 vytvorili spoločný súbor nástrojov a bezodkladne začali potrebné prípravné práce. Tento súbor nástrojov by mal zahŕňať technickú architektúru, normy a usmernenia k najlepším postupom.

Ďalšie kroky

Súbežne s legislatívnym procesom bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi a so súkromným sektorom na technických aspektoch európskej digitálnej identity. Prostredníctvom programu Digitálna Európa Komisia podporí vykonávanie rámca pre európsku digitálnu identitu. Mnohé členské štáty zahrnuli do svojich národných plánov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti projekty na vykonávanie riešení elektronickej verejnej správy vrátane európskej digitálnej identity.

Súvislosti

digitálnom kompase Komisie na rok 2030 sa stanovuje niekoľko cieľov a míľnikov, ktoré bude možné dosiahnuť pomocou európskej digitálnej identity. Napríklad do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online. Okrem toho budú mať všetci občania prístup k elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo používať riešenie na elektronickú identifikáciu.

Pri tejto iniciatíve Komisia vychádza z existujúceho cezhraničného právneho rámca pre dôveryhodné digitálne identity, iniciatívy v oblasti európskej elektronickej identifikácie a dôveryhodných služieb (nariadenie eIDAS). Tento rámec bol prijatý v roku 2014 a tvorí základ pre cezhraničnú elektronickú identifikáciu, autentifikáciu a certifikáciu webových sídiel v rámci EÚ. Súčasný systém už môže využívať približne 60 % Európanov.

Od členských štátov sa však nevyžaduje, aby vyvinuli elektronickú identifikáciu na vnútroštátnej úrovni a zabezpečili jej interoperabilitu s elektronickými identifikáciami v ostatných členských štátoch, čo vedie k veľkým rozdielom medzi jednotlivými krajinami. Súčasným návrhom sa budú tieto nedostatky riešiť tak, že sa zlepší účinnosť tohto rámca a rozšíria sa jeho prínosy na súkromný sektor a mobilné použitie.

Ďalšie informácie

Európska digitálna identita – otázky a odpovede

Európska digitálna identita – fakty

Nariadenie o európskej digitálnej identite

Odporúčanie o európskej digitálnej identite  

Webová stránka o nariadení eIDAS

Správa o hodnotení nariadenia eIDAS

Digitálne desaťročie – tlačová správa

Čítať ďalej...

Smerom k silnejšiemu a odolnejšiemu schengenskému priestoru

Európska komisia predkladá novú stratégiu na posilnenie a zvýšenie odolnosti najväčšieho priestoru voľného cestovania na svete – schengenského priestoru.

Schengenský priestor je domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 krajinách. Vnútorné hranice medzi schengenskými štátmi bez kontrol nerozlučne patria k európskemu spôsobu života: takmer 1,7 milióna ľudí v jednom štáte Schengenu býva a v inom pracuje. Ľudia si podľa slobôd, ktoré im ponúka schengenský priestor, usporiadali život a každý deň prechádza 3,5 milióna z nich z jedného štátu do druhého.

Voľný tok ľudí, tovaru a služieb je dušou Európskej únie a po kríze spôsobenej koronavírusom bude aj kľúčom k jej obnove. Touto stratégiou Komisia sumarizuje výzvy, ktoré zasiahli schengenský priestor v posledných rokoch, a vytyčuje ďalší postup, ktorým nám pomôže zachovať výhody schengenského priestoru. Na zvládnutie súčasných výziev potrebujú členské štáty spoločné opatrenia na úrovni Únie.

Základom dobrého fungovania schengenského priestoru sú tri piliere: účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ, posilnenie vnútorných opatrení, ktoré nahradia absenciu kontrol na vnútorných hraniciach, a to najmä v oblasti policajnej spolupráce, bezpečnosti a riadenia migrácie, a spoľahlivá pripravenosť a riadenie vrátane dobudovania schengenského priestoru. Komisia chce zároveň posilniť vzájomnú dôveru pri vykonávaní schengenských pravidiel, a preto predkladá aj návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európanom je ich sloboda cestovať, žiť a pracovať v rôznych členských štátoch drahá. Hoci ide o jeden z najväčších úspechov EÚ, rôzne krízy a problémy nám dali jasne najavo, že Schengen nemôžeme považovať za samozrejmosť. Dnes sme predložili ďalší postup, vďaka ktorému bude schengenský priestor schopný odolať času, ľudia, tovar a služby budú môcť bez ohľadu na okolnosti voľne prúdiť, naše hospodárstva sa obnovia a my sa spoločne staneme silnejšími.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Pre náš európsky spôsob života má neobmedzený pohyb v schengenskom priestore zásadný význam. Schengen je dobre naolejovaný stroj, ale aby odolal času, treba ho ako každý stroj neustále spevňovať a posilňovať. Dnes sme vykročili na novú cestu, ktorá vedie k bezpečnosti a mobilite občanov EÚ a k Schengenu odolnejšiemu voči otrasom. Samozrejme, že Schengen je bez všetkých našich členských štátov neúplný. Ak bude inkluzívnejší, upevní sa a zvýši sa jeho bezpečnosť.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Vďaka dnešnej schengenskej stratégii budeme navonok silnejší a vnútri slobodnejší. Vďaka najmodernejším informačným systémom sa zlepší riadenie vonkajších hraníc a vďaka posilneniu policajnej spolupráce a spoločného riadenia migrácie sa bude dať obnoviť schengenský priestor bez hraničných kontrol. Dnešná stratégia prehĺbi dôveru, podporí riadenie a umožní nám lepšie predvídať, pripraviť sa a reagovať. Som odhodlaná postarať sa o to, aby v nej zohrali svoju úlohu všetky členské štáty.“

Cieľom stratégie je: 

  • Zabezpečiť účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ nasadením stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré už prebieha; zabezpečením interoperability informačných systémov na riadenie hraníc a migrácie do roku 2023; a pripravovaným návrhom o digitalizácii žiadostí o víza a cestovných dokladov. Komisia takisto vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlene prijali Nový pakt o migrácii a azyle zameraný na skríning osôb prekračujúcich hranice bez povolenia.
  • Vnútorne posilniť schengenský priestor, keďže pre udržanie hraníc bez kontrol a kompenzáciu tohto stavu má zásadný význam úzka spolupráca medzi členskými štátmi na prevencii a potláčaní bezpečnostných hrozieb. K novým iniciatívam bude patriť aj kódex policajnej spolupráce EÚ; modernizácia prümského rámca na výmenu informácií o DNA, odtlačkoch prstov a evidencii vozidiel a rozšírenie využívania vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na lety v rámci schengenského priestoru. Po prijatí Nového paktu o migrácii a azyle sa stanoví aj spoločný prístup k riadeniu migrácie, ktorý je dôležitým predpokladom dobrého fungovania schengenského priestoru.
  • Zlepšiť pripravenosť a riadenie Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu (ďalej v texte). Bude zvolávať aj pravidelné schengenské fóra na podporu politického dialógu o riešení spoločných výziev na základe výročných správ o stave Schengenu. S cieľom posilniť odolnosť schengenského priestoru voči závažným hrozbám Komisia neskôr v tomto roku navrhne revíziu Kódexu schengenských hraníc, ktorou chce zabezpečiť úzku koordináciu a poskytnúť záruky, aby sa k opätovnému zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach pristúpilo iba v krajnom prípade. Komisia predloží aj pohotovostný plán, ktorý umožní opätovnú aktiváciu úspešného systému zelených jazdných pruhov pre nepretržitú nákladnú dopravu v prípade budúcich kríz. Komisia napokon začne dialóg s členskými štátmi s cieľom riešiť opätovné kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré trvajú už pridlho.
  • Rozšíriť schengenský priestor: Budúcnosť Schengenu musí zahŕňať rozšírenie priestoru na tie členské štáty EÚ, ktoré ešte nie sú jeho súčasťou. Ide o legitímne očakávanie krajín, ktoré sa považujú za pripravené na pristúpenie, ale aj o ich právnu povinnosť.

Revidovaný hodnotiaci mechanizmus na posilnenie dôvery

V záujme prehĺbenia spoločnej dôvery vo vykonávanie schengenských pravidiel a zabezpečenia stavu, v ktorom dokážeme nedostatky rýchlo identifikovať a rýchlo odstrániť, Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu. Zmeny sa budú týkať urýchlenia procesu hodnotenia a zavedenia zrýchleného postupu v prípade závažných nedostatkov, ktoré by mohli ohroziť schengenský priestor ako celok. Väčší politický dôraz sa bude klásť aj na schengenské hodnotenia, keďže ich výsledky sa zahrnú do výročnej správy o stave Schengenu a budú predmetom rokovaní s Európskym parlamentom a Radou. V revidovanom mechanizme sa zároveň zintenzívni monitorovanie dodržiavania základných práv.

Súvislosti

Pred 36 rokmi sa 5 členských štátov dohodlo, že odstránia kontroly na spoločných hraniciach. V súčasnosti je schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 európskych štátoch. Tvoria ho všetky krajiny EÚ okrem Bulharska, Rumunska, Chorvátska, Cypru a Írska. Okrem toho doň patria štyri krajiny mimo EÚ: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Schengenské pravidlá sa musia prispôsobiť premenlivým výzvam, a preto ich treba aktualizovať. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri minulého roka oznámila, že Komisia predloží novú stratégiu budúceho schengenského priestoru s cieľom zvýšiť jeho odolnosť.

Východiskom pre túto stratégiu boli rozsiahle konzultácie s poslancami Európskeho parlamentu a ministrami vnútra, ktorí sa zišli na zasadnutiach schengenského fóra v novembri 2020 a máji 2021.

Ďalšie informácie

OZNAM: Smerom k silnejšiemu a odolnejšiemu schengenskému priestoru

Prehľad

Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru

Návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu + príloha (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie)

Čítať ďalej...

Jarný balík európskeho semestra: Vytvárame podmienky pre pevnú a udržateľnú obnovu

Európska komisia predstavila jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom poskytuje fiškálne usmernenia pri postupnom znovuotváraní hospodárstiev. Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje hospodárstva a pritom čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom programu NextGenerationEU. Do tohtoročného európskeho semestra prinieslo aktualizačný moment jeho prepojenie na plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých si stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF.

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky a ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky

Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie.

Komisia vo svojom oznámení o fiškálnej politike z 3. marca 2021 uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať až po celkovom posúdení stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 sa všeobecná úniková doložka bude uplatňovať aj v roku 2022 a očakáva sa, že od roku 2023 sa deaktivuje.

Fiškálna politika musí byť podporná aj v rokoch 2021 a 2022. Členské štáty by nemali rušiť podporu predčasne a mali by naplno využiť financovanie z RRF. Investície a reformy uskutočnené v rámci RRF podporia obnovu hospodárstva, zvýšia potenciálny rast a zamestnanosť, znížia nerovnováhy a zlepšia verejné financie. V roku 2022 by sa fiškálne politiky členských štátov mali čoraz viac diferencovať a všetky členské štáty by mali zachovať investície do obnovy. Hneď ako to bude možné, by členské štáty mali zaviesť politiky na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre všetky členské štáty EÚ okrem Rumunska, na ktoré sa už vzťahuje nápravná časť paktu. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu splnili len Bulharsko, Dánsko a Švédsko, žiadny iný členský štát ho nesplnil. Dlhové kritérium nespĺňa 13 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko).

Komisia sa domnieva, že v tejto fáze by sa nemalo prijímať rozhodnutie o tom, či sa na členské štáty vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Rumunsku Komisia odporúča aktualizovať postup fiškálnych úprav a odstrániť nadmerný deficit do roku 2024.

Riešenie makroekonomických nerovnováh

V 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania na rok 2021 našla Komisia makroekonomicky slabé miesta súvisiace s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami. V troch členských štátoch sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko) a v ďalších deviatich členských štátoch existujú nerovnováhy (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

Očakáva sa, že reformy a investície v rámci RRF pomôžu riešiť výzvy zistené v predošlých cykloch semestra a zohrajú dôležitú úlohu pri riešení súčasných makroekonomických nerovnováh.

Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu

Komisia prijala desiatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom. V nej dospela k záveru, že Grécko napriek nepriaznivým okolnostiam spôsobeným pandémiou COVID-19 prijalo opatrenia, aby splnilo svoje osobitné záväzky.

Komisia prijala aj správy o dohľade nad ÍrskomŠpanielskomCyprom a Portugalskom po skončení programu. V týchto správach sa dospelo k záveru, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať je naďalej dobrá.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

V usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa stanovujú spoločné priority vnútroštátnych politík zamestnanosti, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ich inkluzívnosti a spravodlivosti. Usmernenia prijaté v októbri 2020 boli doplnené o environmentálnu udržateľnosť a digitálne rozmery, keď sa do nich premietlo oznámenie o silnejšej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zároveň sa zamerali na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a osobitne sa venovali otázke, ako zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť.

Keďže súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti sú aj naďalej relevantné, Komisia ich navrhuje preniesť aj do roku 2021. Zdôrazňuje pritom úlohu nových hlavných cieľov EÚ stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv a politických usmernení, ku ktorým sa dospelo na sociálnom samite v Porte.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Predkladáme osobitné vydanie jarného balíka, a to v mimoriadnom čase, keď už spoza rohu nakúka obnova, ale cesta pred nami je ešte stále vydláždená neznámymi nástrahami. Preto sa budeme naďalej snažiť dostať naše ekonomiky znovu do formy všetkými dostupnými nástrojmi. Predlžujeme platnosť všeobecnej únikovej doložky na rok 2022 s tým, že v roku 2023 sa predpokladá jej deaktivácia. Nabádame členské štáty, aby tento a budúci rok zachovali podporné fiškálne politiky s verejnými investíciami a čo najlepším využitím financovania z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa naštartoval rast. Návratu na obozretné pozície v strednodobom horizonte pomôže rozumná kombinácia výdavkov zameraných na investície s tým, že ostatné výdavky ostanú pod kontrolou, čo bude obzvlášť dôležité pre krajiny s vysokým dlhom.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: “Na sociálnom samite v Porte sme si v súlade s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv stanovili, aký sociálny program by Európa mala sledovať v najbližšom desaťaročí. Dnes navrhujeme usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré členským štátom dávajú spoločné priority zamerané na tvorbu pracovných miest, modernizáciu a inkluzívnosť pracovných trhov, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj primeranú sociálnu ochranu a zdravotníctvo. Prenos zásad sociálneho piliera do praxe prostredníctvom európskeho semestra prispeje k odolnej, inkluzívnej a udržateľnej obnove Európy.

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: “Po pochmúrnej zime prichádza v európskom hospodárstve svieža jar. Každý deň sa zaočkujú milióny Európanov a s poklesom infikovaných sa uvoľňujú obmedzenia a zvyšuje dôvera. Program NextGenerationEU sa konečne stáva skutočnosťou. Teraz sa musíme sústrediť na to, aby sme podnikli tie správne kroky. Obnova je stále nerovnomerná a miera neistoty vysoká, takže v roku 2021 aj 2022 treba zachovať podpornú hospodársku politiku. Aj vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dosiahnu verejné investície najvyššiu úroveň za viac ako desaťročie. Dnes všetkým krajinám odkazujeme, aby zachovali štátom financované investície. Keď ubudne zdravotných rizík, krajiny EÚ by mali opatrne prejsť na cielenejšie opatrenia, ktorými firmám a pracujúcim pomôžu zorientovať sa v postpandemickom svete.”

Ďalší postup

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a schválili navrhované usmernenia. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Ďalšie informácie

Jarný balík európskeho semestra 2021: Otázky a odpovede

Jarný balík európskeho semestra 2021 – dokumenty

Oznámenie o odporúčaniach Komisie

Odporúčania Komisie

Správa podľa článku 126 ods. 3

Usmernenia pre politiky zamestnanosti na rok 2021

Desiata správa o sprísnenom dohľade nad Gréckom

Správa o dohľade nad Cyprom po skončení programu

Správa o dohľade nad Írskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Španielskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Portugalskom po skončení programu

Európsky semester

Európsky semester 2021 – mimoriadny cyklus

Oznámenie o reakcii fiškálnej politiky

Jarná hospodárska prognóza 2021

Pakt stability a rastu

Postup pri makroekonomickej nerovnováhe

Čítať ďalej...

Boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu: Komisia zasiela Ghanskej republike tzv. žltú kartu

Komisia, ktorá vedie celosvetový boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, varuje Ghanskú republiku (tzv. žltá karta), že jej hrozí zaradenie medzi krajiny nespolupracujúce v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu. Toto rozhodnutie sa opiera o rôzne nedostatky týkajúce sa schopnosti Ghany plniť si povinnosti, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva.

Komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Virginijus Sinkevičius vyhlásil: „Komisia uplatňuje prístup nulovej tolerancie NNN rybolovu. Ghana zohráva dôležitú úlohu pri riadení rybárstva v západnej Afrike. Sme preto pripravení spolupracovať s Ghanou na riešení hrozieb, ktoré NNN rybolov predstavuje pre udržateľnosť populácií rýb, pobrežné komunity, potravinovú bezpečnosť a zisky rybárov a rybárok, ktorí dodržiavajú pravidlá. Udržateľné rybárstvo je kľúčom k lepšej správe oceánov.“

Ghana sa vyzýva, aby prijala potrebné opatrenia na splnenie svojich medzinárodných záväzkov v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Medzi zistené nedostatky patria nezákonné prekládky veľkého množstva mladých jedincov pelagických druhov, ktoré nedosahujú požadovanú veľkosť, na mori medzi priemyselnými plavidlami s vlečnými sieťami a kanoe v ghanských vodách, nedostatky v monitorovaní, kontrole a dohľade nad flotilou a právny rámec, ktorý nie je v súlade s relevantnými medzinárodnými záväzkami, ku ktorým sa Ghana zaviazala. Sankcie, ktoré Ghana uložila plavidlám vykonávajúcim alebo podporujúcim NNN rybolovné činnosti, nie sú účinné ani primerane odrádzajúce.

Ghana by mala zabezpečiť účinné monitorovanie a kontrolu činností svojich rybárskych plavidiel a primerané vykonávanie svojho systému presadzovania práva a sankcií. Mala by tiež zabezpečiť spoľahlivý systém riadenia rybárstva, aby sa zabránilo tomu, že sa ryby ulovené v rámci NNN rybolovných činností dostanú na ghanský alebo iný trh vrátane toho európskeho.

Žltá karta je varovaním a ponúka Ghane príležitosť reagovať na vzniknutú situáciu a v primeranej lehote prijať opatrenia na jej nápravu. V tejto fáze dané rozhodnutie so sebou nenesie žiadne opatrenia, ktoré by mali vplyv na obchod. V prípade dlhodobého a pretrvávajúceho nedodržiavania pravidiel však krajiny môžu v konečnom dôsledku čeliť postupu identifikácie (tzv. červenej karte), ktorý zahŕňa sankcie, ako je zákaz vyvážať svoje produkty rybolovu na trh EÚ.

Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov ohrozuje samotný základ spoločnej rybárskej politiky (SRP) a medzinárodné úsilie EÚ o podporu lepšej správy oceánov. Komisia sa v rámci Európskej zelenej dohody a plnenia cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja zameraného na ochranu a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov zaviazala k prístupu nulovej tolerancie NNN rybolovu. Boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu je takisto dôležitým aspektom cieľa stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorým je chrániť morské prostredie. V stratégii pre Afriku sa boj proti NNN rybolovu zdôrazňuje ako jeden z kľúčových problémov, ktoré treba s našimi africkými partnermi riešiť. 

Už v novembri 2013 dostala Ghanská republika „žltú kartu“, ktorá bola zase v októbri 2015 zrušená po tom, čo Ghana odstránila nedostatky.

Súvislosti

EÚ je najväčším svetovým dovozcom produktov rybolovu. Celková hodnota NNN rybolovu sa odhaduje na 10 až 20 miliárd EUR ročne. Každoročne sa nezákonne uloví 11 až 26 miliónov ton rýb, čo zodpovedá prinajmenšom 15 % svetového výlovu.

Toto rozhodnutie Komisie má oporu v „nariadení EÚ o NNN rybolove“, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2010. Jedným z pilierov tohto nariadenia je systém osvedčovania úlovkov, ktorý zabezpečuje, aby na trh EÚ mali prístup len legálne ulovené produkty rybolovu. Ďalej sa v ňom stanovuje osobitný mechanizmus dialógu s krajinami, ktoré si neplnia povinnosti vlajkového, pobrežného, prístavného či trhového štátu, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva. Hoci nespolupráca v rámci dialógu môže viesť k identifikácii krajiny (udelenie „červenej karty“), dialógy o NNN rybolove sú založené na spolupráci a podpore krajín a sú dôležitým krokom v boji proti NNN rybolovu. Sankcie vrátane zákazu obchodu sú len krajným opatrením.

Komisia od novembra 2012 rozvinula formálny dialóg s 27 tretími krajinami, čo znamená, že ich oficiálne upozornila na potrebu prijať efektívne opatrenia na boj proti NNN rybolovu. Vo väčšine prípadov zaznamenala výrazný pokrok, a teda mohla fázu formálneho dialógu s uspokojením uzavrieť a zrušiť žltú kartu. Len zopár krajín doteraz nepreukázalo potrebné odhodlanie uskutočniť reformy.

EÚ sa snaží podporovať ghanské obyvateľstvo na mieste prostredníctvom niekoľkých projektov budovania kapacít.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove vo všeobecnosti a v Ghane

Prehľad o postupoch s tretími krajinami zameraných na nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov

Čítať ďalej...

Biodiverzita: v správe Komisie o pokroku opatrení EÚ na ochranu opeľovačov sa zdôrazňuje naliehavá potreba konať

Komisia zverejnila správu o vykonávaní vôbec prvej iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače, ktorú Komisia prijala v roku 2018 v snahe riešiť úbytok voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu. Opeľujúci hmyz má zásadný význam pre fungovanie ekosystémov, našu potravinovú bezpečnosť, lieky a naše dobré životné podmienky. Jeden z desiatich druhov včiel a motýľov v Európe je však na pokraji vyhynutia a v prípade tretiny z nich dochádza k úbytku. Z preskúmania, ktoré bolo nedávno zverejnené, vyplýva, že pri vykonávaní opatrení iniciatívy sa dosiahol významný pokrok, pretrvávajú však problémy pri riešení rôznych príčin úbytku.

Zo správy vyplýva, že iniciatíva je aj naďalej užitočným politickým nástrojom, ktorý umožňuje EÚ, členským štátom a zainteresovaným stranám riešiť úbytok opeľovačov. Do konca roka 2020 sa vykonalo viac než tridsať opatrení v troch prioritných oblastiach: zlepšenie vedomostí o úbytku opeľovačov; riešenie príčin úbytku opeľovačov; zapojenie verejnosti a podpora spolupráce s cieľom zastaviť úbytok. Komisia okrem iného vytvorila interaktívny digitálny nástroj Park opeľovačov, ktorý má zvýšiť informovanosť o nebezpečnom úbytku opeľovačov a podnietiť globálne opatrenia na jeho riešenie. Park opeľovačov umožňuje zažiť prostredníctvom virtuálnej reality odohrávajúcej sa v roku 2050 svet, z ktorého takmer úplne vymizol opeľujúci hmyz. Pestrá škála aktivít na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ svedčí o tom, že verejnosť uznáva tento problém a je pripravená konať.

V rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače bol vyvinutý celoeurópsky systém monitorovania druhov opeľovačov s cieľom získať viac poznatkov o stave ich populácií a príčinách ich úbytku. Tento systém sa čoskoro zavedie v celej EÚ. Komisia vytvorila osobitný informačný systém pre opeľovače a začala niekoľko špecifických výskumných iniciatív.

Úsilie však treba zintenzívniť, najmä pokiaľ ide o reakciu na stratu biotopov v poľnohospodárskej krajine a vplyvy pesticídov. Na ich riešenie sa v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030stratégii EÚ „z farmy na stôl“ a akčnom pláne EÚ v oblasti nulového znečistenia stanovujú špecifické ciele, ako je rozširovanie chránených oblastí a obnova ekosystémov, podpora ekologického poľnohospodárstva, obnova krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde a významné znižovanie používania pesticídov a iných látok znečisťujúcich životné prostredie a škodlivých pre opeľovače. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a posilnená ambícia v oblasti klimatickej neutrality pomôžu zmierniť vplyvy zmeny klímy na opeľovače. 

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius povedal: „Znepokojujúci úbytok hmyzu, ktorý opeľuje plodiny a voľne rastúce rastliny, ohrozuje nielen potravinovú bezpečnosť, ale aj naše prežitie a prežitie prírody ako celku. EÚ zaviedla osobitné politické nástroje na riešenie ich úbytku, mobilizovala medzisektorové opatrenia a dosiahla významný pokrok v monitorovaní opeľovačov. Z dnešnej správy jasne vyplýva, že v záujme riešenia príčin prudkého úbytku opeľovačov musíme urobiť viac. Rozhodujúce bude ďalšie začleňovanie ochrany opeľovačov do spoločnej poľnohospodárskej politiky a legislatívneho rámca pre pesticídy.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Ochrana opeľovačov zostane kľúčovou ambíciou v rámci Európskej zelenej dohody a prispeje k dosahovaniu cieľov stratégie „z farmy na stôl“ vrátane 50 % obmedzenia používania chemických pesticídov a ich rizika. Pri rozhodovaní o schválení účinných látok na použitie v prípravkoch ochranu rastlín a stiahnutí týchto látok z trhu vždy zohľadňujeme, že je dôležité zaistiť vysokú úroveň ochrany včiel a iných opeľovačov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť sú vo veľkej miere odkázané na opeľovače, preto ich znepokojujúci úbytok treba ďalej riešiť. Ako sa zdôrazňuje v dnešnej správe, treba zintenzívniť úsilie, pokiaľ ide o stratu biotopov v poľnohospodárskej krajine a vplyv pesticídov. Budúca spoločná poľnohospodárska politika, v súlade s cieľmi zelenej dohody, k tomu výrazne prispeje zavedením vyšších ambícií v oblasti životného prostredia a klímy. Napríklad keď poľnohospodári budú chcieť získať finančné prostriedky, budú musieť vyčleniť poľnohospodársku pôdu na ochranu biodiverzity. Okrem toho jednou z priorít v oblasti výskumu a inovácií je nájsť alternatívy k používaniu pesticídov.“

Ďalšie kroky

V druhej polovici roka 2021 začne Komisia konzultačné činnosti s cieľom zhromaždiť názory a komplexnejšie dôkazy od odborníkov, zainteresovaných strán a občanov v záujme možného zlepšenia iniciatívy a určí ďalšie opatrenia na vykonávanie jej dlhodobých cieľov. Komisia zohľadní získanú spätnú väzbu a zváži rozsah revízie iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače.

Súvislosti

V iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače, ktorá bola prijatá v júni 2018, sa opisujú strategické ciele a súbor opatrení, ktoré má prijať EÚ a jej členské štáty s cieľom reagovať na úbytok opeľovačov v EÚ a prispieť k celosvetovému úsiliu o ich ochranu.

Opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov. Bez nich by došlo k úbytku a v konečnom dôsledku k vyhynutiu mnohých druhov rastlín, ako aj organizmov, ktoré sú od nich závislé, čo by malo závažné ekologické, sociálne a hospodárske dôsledky. Len v EÚ závisia (aspoň čiastočne) od opeľovania živočíchmi štyri z piatich druhov plodín a voľne rastúcich kvetov.

Ďalšie informácie

Správa: Pokrok vo vykonávaní iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

Webová stránka iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

Informácie EÚ o opeľovačoch – jednotné digitálne kontaktné miesto pre opatrenia týkajúce sa opeľovačov

Ochrana včiel a schvaľovanie účinných látok

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky

Interaktívny virtuálny zážitok Park opeľovačov

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login