Európska komisia uverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2021. Odhaduje sa, že v minulom roku zahynulo pri dopravných nehodách 19 800 ľudí. Oproti roku 2020 je to nárast o 1 000 (+5 %), ale úmrtí bolo stále o takmer 3 000 (-13 %) menej než v predpandemickom roku 2019. Celkovým cieľom je znížiť počet úmrtí do roku 2030 na polovicu. V poslednom desaťročí došlo v celej EÚ k poklesu o 36 %.  

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: „Objem premávky sa vracia do normálu a musíme zabezpečiť, aby sa do predpandemických hodnôt nevrátil aj počet úmrtí na našich cestách. Na úrovni EÚ budeme financovaním, legislatívou a osvetou pomáhať vytvoriť systém „safe“ – systém bezpečnejšej infraštruktúry, bezpečnejších vozidiel, bezpečnejšieho využívania ciest a lepšej starostlivosti po nehode. Časť zodpovednosti je však aj na členských štátoch, odvetví a účastníkoch cestnej premávky. Každému úmrtiu a vážnemu zraneniu na našich cestách sa dá vyhnúť.“

Kontrastný obraz na cestách EÚ 

Počet úmrtí na cestách v celej EÚ v roku 2021 vzrástol oproti predošlému roku o 5 %, hoci porovnania s rokom 2020 sú vo všetkých krajinách výrazne ovplyvnené úrovňou premávky počas pandémie. Oproti roku 2019 v roku 2020 počet úmrtí na cestách klesol o 17 %.   

Celkové poradie [1] úmrtnosti v jednotlivých krajinách sa veľmi nezmenilo – najbezpečnejšie boli cesty Švédska (18 úmrtí na milión obyvateľov), zatiaľ čo Rumunsko (93/mil.) hlásilo v roku 2021 najvyššiu mieru. Priemer EÚ je 44 úmrtí na milión obyvateľov.  

Podľa predbežných údajov deväť členských štátov (Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko a Švédsko) zaznamenalo v roku 2021 historicky najnižší počet smrteľných nehôd na cestách.  

Oproti predpandemickému roku 2019 klesol počet úmrtí na cestách v roku 2021 o 13 %, pričom najväčší pokles (o viac ako 20 %) zaznamenali Dánsko, Belgicko, Portugalsko, Poľsko a Litva. Naopak Lotyšsko, Slovinsko a Fínsko zaznamenali za posledné dva roky v počte smrteľných nehôd na cestách nárast. 

Najviac postihnuté skupiny  

Z dostupných údajov za rok 2020 [2] možno usudzovať typ účastníkov cestnej premávky postihnutých smrteľnými nehodami (v členení podľa veku a pohlavia obetí), ako aj miesta, kde k nehodám dochádza.  

Celkovo 52 % smrteľných nehôd v cestnej doprave sa stalo na vidieckych cestách. V mestských oblastiach to bolo 40 % a na diaľniciach 8 %. Posádky automobilov (vodiči a cestujúci) predstavovali 43 % všetkých úmrtí na cestách, chodci tvorili 20 %, používatelia dvojkolesových motorových vozidiel (motorky a mopedy) 18 % a cyklisti 10 % z celkového počtu úmrtí.  

V mestských oblastiach je toto zloženie veľmi odlišné – najväčší podiel obetí tvoria chodci (37 %). Motorkári tvoria 18 % a rastie aj počet úmrtí cyklistov (14 %). Znamená to, že takmer 70 % z celkového počtu úmrtí v mestských oblastiach pripadá na zraniteľných účastníkov cestnej premávky.  

Tri zo štyroch obetí nehôd na cestách sú muži (77 %). Starší ľudia (65+) tvoria vyše štvrtinu (28 %) všetkých obetí, hoci o život na cestách prichádza v pomere viac mladých ľudí. Zatiaľ čo na vekovú kategóriu 18 až 24 rokov pripadá 12 % úmrtí na cestách EÚ, táto kategória tvorí len 7 % populácie. Štatistika teda ukazuje, že pravdepodobnosť smrteľnej dopravnej nehody je u mladých ľudí vyššia.  

Súvislosti  

EÚ si stanovila cieľ znížiť do roku 2030 počet úmrtí a po prvýkrát aj počet vážnych zranení na cestách o polovicu. Komisia tento cieľ stanovila vo svojom strategickom akčnom pláne pre bezpečnosť cestnej premávky a rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030, kde sa stanovili aj plány cestnej bezpečnosti s cieľom celkom eliminovať úmrtia na cestách do roku 2050 (vízia nulovej úmrtnosti - „Vision Zero“). Súčasťou týchto plánov bolo stanovenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre bezpečné vozidlá, cesty a krajnice, bezpečné používanie ciest vrátane dodržiavania bezpečnej rýchlosti, jazdy bez vplyvu alkoholu, zabránenia rozptýlení za jazdy, používania bezpečnostných pásov a ochranných prostriedkov, ako aj pre rýchlu a účinnú starostlivosť po dopravných nehodách.  

Prvé výsledky týchto ukazovateľov budú predstavené na konferencii EÚ o výsledkoch v oblasti bezpečnosti cestnej premávky 18. októbra 2022. Na podujatí sa každé dva roky stretávajú tvorcovia politík, občianska spoločnosť a odborníci na cestnú bezpečnosť s cieľom posúdiť súčasný stav bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a potrebné ďalšie kroky na naplnenie vízie nulovej úmrtnosti.  

Bezpečnosť na cestách bola tiež kľúčovým prvkom nedávnych politických iniciatív EÚ v oblasti mobility vrátane stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ako aj návrhu Komisie na revíziu nariadenia o TEN-T a rámca mestskej mobility.  

EÚ stojí na čele druhého desaťročia opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré OSN vyhlásila v auguste 2020 na roky 2021 – 2030.  

Ďalšie informácie  

Štatistika bezpečnosti cestnej premávky za rok 2021: čo znamenajú tieto čísla?  

Činnosť Komisie a štatistika v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a súvisiaca analýza  

Pandémia COVID-19 ukázala, aká dôležitá je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) na ochranu zdravia pracovníkov, fungovanie našej spoločnosti a kontinuitu kľúčových hospodárskych a sociálnych činností. V tejto súvislosti Komisia obnovuje svoj záväzok aktualizovať predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prijíma strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027. Strategický rámec stanovuje kľúčové opatrenia potrebné na zlepšenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov v nadchádzajúcich rokoch.

Táto nová stratégia sa zameriava na tri prierezové ciele – riadenie zmeny, ktorú priniesla zelená, digitálna a demografická transformácia, ako aj zmena tradičného pracovného prostredia, zlepšenie prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania a zvýšenie pripravenosti na prípadné budúce krízy.

V posledných desaťročiach sa dosiahol pokrok – napríklad smrteľné pracovné úrazy sa v EÚ od roku 1994 do roku 2018 znížili približne o 70 %. Veľa práce je však ešte pred nami. Napriek dosiahnutému pokroku bolo v EÚ27 v roku 2018 zaznamenaných viac ako 3 300 smrteľných úrazov a 3,1 milióna úrazov bez smrteľných následkov. Každý rok zomrie na choroby z povolania viac ako 200 000 pracovníkov. Aktualizovaný rámec pomôže mobilizovať inštitúcie EÚ, členské štáty a sociálnych partnerov v otázkach spoločných priorít v oblasti ochrany pracovníkov. Opatrenia prispejú aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť a podporia podniky vrátane MSP, aby sa stali produktívnejšími, konkurencieschopnejšími a udržateľnejšími.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Právne predpisy EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú nevyhnutné na ochranu takmer 170 miliónov pracovníkov a životov ľudí a fungovanie našich spoločností. Prebiehajúcou zelenou, digitálnou a demografickou transformáciou sa svet práce mení. Zdravé a bezpečné pracovné prostredie prináša všetkým nižšie náklady – ľuďom, podnikom a spoločnosti ako celku. Zachovanie a zlepšenie ochrany pracovníkov preto zostáva prioritou hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí. Aby sme naše pracoviská pripravili na budúcnosť, potrebujeme viac opatrení na úrovni EÚ.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit povedal: „Zásada 10 Európskeho piliera sociálnych práv dáva pracovníkom právo na vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany ich zdravia a pri práci. Po kríze sa snažíme o obnovu k lepšiemu, a preto by táto zásada mala byť stredobodom našej činnosti. Pokiaľ ide o úmrtia súvisiace so zamestnaním v EÚ, musíme prijať prístup „vízia nulovej úmrtnosti“. Byť zdravý v práci nie je len o našom fyzickom stave, ale aj o našom duševnom zdraví a pohode.“

Tri kľúčové ciele: zmena, prevencia a pripravenosť

Strategický rámec sa na nadchádzajúce roky zameriava na tri kľúčové ciele:

1. Anticipácia a riadenie zmeny v novom svete práce, ktorú priniesla zelená, digitálna a demografická transformácia: S cieľom zaistiť počas digitálnej, zelenej a demografickej transformácie bezpečné a zdravé pracoviská Komisia preskúma smernicu o pracoviskách a smernicu o zobrazovacích jednotkách a zaktualizuje ochranné limity pre azbest a olovo. Na úrovni EÚ pripraví iniciatívu týkajúcu sa duševného zdravia pri práci, v rámci ktorej sa posúdia nové problémy súvisiace s duševným zdravím pracovníkov a predloží usmernenia týkajúce sa opatrení.
2. Zlepšenie prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov: Strategický rámec podporuje prístup „vízia nulovej úmrtnosti“, ktorého cieľom je eliminovať úmrtia súvisiace so zamestnaním v EÚ. V rámci boja proti rakovine a ochoreniam reprodukčného systému a dýchacej sústavy Komisia zaktualizuje aj európske predpisy o nebezpečných chemikáliách.
3. Zvýšenie pripravenosti na potenciálne budúce zdravotné krízy: Na základe skúseností zo súčasnej pandémie Komisia v úzkej spolupráci s aktérmi v oblasti verejného zdravia vypracuje núdzové postupy a usmernenia pre rýchle zavedenie, vykonávanie a monitorovanie opatrení v prípade možných budúcich zdravotných kríz.

Opatrenia strategického rámca sa budú realizovať i) silným sociálnym dialógom, ii) posilnenou tvorbou politiky založenou na dôkazoch, iii) lepším presadzovaním a monitorovaním existujúcich právnych predpisov EÚ, iv) lepšou informovanosťou a v) mobilizáciou finančných prostriedkov na investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj z fondov EÚ, ako sú napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti.

Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje vnútroštátne stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby sa nové opatrenia dostali na pracoviská. Komisia bude aj za hranicami EÚ naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri presadzovaní prísnych noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na celom svete.

Súvislosti

Aktualizácia strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027 v súvislosti s pandémiou COVID-19 je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2021. Európsky pilier sociálnych práv vo svojej zásade 10 zdôrazňuje, že „Pracovníci majú právo na vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

Na sociálnom samite v Porte, ktorý sa konal 7. mája 2021, všetci partneri podpisom sociálneho záväzku z Porta potvrdili svoje odhodlanie vykonávať pilier a napĺňať ciele silnej sociálnej Európy. Zaviazali sa podporovať spravodlivú a udržateľnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a to aj prostredníctvom „zdravých pracovísk a pracovných prostredí“.

Predchádzajúci strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 sa okrem iného zameriaval na prevenciu chorôb z povolania, riešenie demografických zmien a vykonávanie právnych predpisov. Medzi kľúčové úspechy patria tri následné aktualizácie smernice o karcinogénoch a mutagénoch, ako aj usmernenia a online nástroje pre zamestnávateľov vypracované Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), a to aj v súvislosti s ochorením COVID-19.

Nový rámec vychádza z príspevkov od širokého spektra zainteresovaných strán. Zahŕňa správu agentúry EU-OSHA o národných stratégiách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, správy, odporúčania a vypočutia Európskeho parlamentu, niekoľko záverov Rady, komunikáciu so sociálnymi partnermi a nezávislými odborníkmi, verejnú konzultáciu a stanovisko Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) a Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC).

Ďalšie informácie

Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027

Pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k strategickému rámcu

Súhrnná správa pripojená k strategickému rámcu

Otázky a odpovede: strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci

Prehľad: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na meniacom sa trhu práce