Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy eur. Rozpočet bude doplnený úhradami v odhadovanej výške 72 miliárd eur z nástroja NextGenerationEU. Toto významné finančné krytie podporí EÚ v plnení jej politických priorít a zároveň začlení do rozpočtu zmeny dohodnuté vo februári 2024 v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa finančné prostriedky nasmerujú tam, kde môžu v spolupráci s členskými štátmi EÚ a našimi partnermi na celom svete a v súlade s ich potrebami priniesť čo najviac pre odolnosť Európy a jej pripravenosť na budúcnosť pre občanov a podnikov EÚ. Cesta k tomu vedie cez podporu zelenej a digitálnej transformácie, tvorbu pracovných miest a zároveň posilnenie strategickej autonómie a globálnej úlohy Európy. V rámci nej bude možné prostredníctvom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) podporiť kľúčové kritické technológie.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa v súlade s revíziou viacročného finančného rámca v polovici trvania poskytne ďalšia podpora sýrskym utečencom v Turecku a širšom regióne, načim južným susedom vrátane vonkajšieho rozmeru migrácie, ako aj západnému Balkánu. A čo je zásadné, Ukrajina bude mať k dispozícii stabilnú a predvídateľnú podporu.

Komisia navrhuje prideliť na jednotlivé priority EÚ tieto sumy (v záväzkoch):

• 53,8 mld. eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 mld. eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistenie potrebného manévrovacieho priestoru pre krízové riadenie;
• 49,2 mld. eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, ktoré podporia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj infraštruktúru na podporu zelenej transformácie a prioritných projektov Únie;
• 16,3 mld. eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 mld. eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 mld. eur na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) a 0,5 mld. eur na Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 mld. eur na humanitárnu pomoc (HUMA);
• Ďalších 4,3 miliardy eur bude k dispozícii vo forme grantov v rámci Nástroja pre Ukrajinu doplnených o 10,9 miliardy eur vo forme úverov.
• 13,5 mld. eur na výskum a inováciu, z toho najmä 12,7 mld. eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Návrh rozpočtu počíta aj s financovaním európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prerozdelením prostriedkov z iných programov;
• 4,6 mld. eur na Európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 mld. eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 mld. eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 mil. eur na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie);
• 2,1 mld. eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Európsky vesmírny program, ktorý bude zastrešovať všetky činnosti Únie v tejto strategickej oblasti;
• 11,8 mld. eur na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 mld. eur na zvyšujúce sa náklady na prijaté úvery a pôžičky v rámci NGEU, 4 mld. eur na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 mil. eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 mil. eur na presadzovanie spravodlivosti, práv a hodnôt;
• 2,4 mld. eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 mil. eur na program LIFE na podporu zmiernenia zmeny klímy a adaptácie a 1,5 mld. eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby bol prechod na zelené hospodárstvo skutočným prínosom pre všetkých;
• 2,7 mld. eur na ochranu našich hraníc, z toho hlavne 1,4 mld. eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 mil. eur (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex);
• 2,1 mld. eur na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z toho najmä 1,9 mld. eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami;
• 1,8 mld. eur na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 mil. eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF), ako aj 244,5 mil. eur na podporu vojenskej mobility.
• 977 mil. eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 mil. eur na Program pre jednotný trh a 205 mil. eur na činnosti v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel;
• 583 mil. eur pre program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie na potreby ľudí v oblasti zdravia, ako aj 203 mil. eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), ktorý má umožniť rýchle poskytnutie operačnej pomoci v prípade krízy;
• 784 mil. eur na bezpečnosť, z toho hlavne 334 mil. eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite;
• 196 mil. eur na bezpečné satelitné spojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečnú konektivitu.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého koncom roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav, ktorého cieľom je pretaviť jednotlivé priority do konkrétnych ročných výsledkov.

Rozpočet na rok 2025 bude musieť pred koncom roka formálne schváliť rozpočtový orgán.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2025 sú zahrnuté výdavky kryté z rozpočtových prostriedkov v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Tie sú navýšené o výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU financované z pôžičiek na kapitálových trhoch. V prípade „základného“ rozpočtu sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno zmluvne dohodnúť v danom roku a „platby“ sú skutočne vyplatené peniaze. Všetky sumy sú uvedené v bežných cenách.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o návrhu ročného rozpočtu na rok 2025

Všetky dokumenty o ročnom rozpočte EÚ

Ročný rozpočtový postup

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Rozpočet EÚ v pohybe

EÚ ako dlžník

Komisia prijala zmenu pracovného programu Horizont Európa, programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2023 – 2024. Touto zmenou sa mobilizujú predtým nepridelené finančné prostriedky z programu Horizont Európa s cieľom zvýšiť rozpočet na rok 2024 takmer o 1,4 miliardy EUR na celkovú sumu 7,3 miliardy EUR. Tento pozmeňujúci návrh zahŕňa investíciu vo výške takmer 650 miliónov EUR do misií EÚ s cieľom prispieť k riešeniu niektorých výziev, ktorým Európa čelí, napríklad dosiahnuť klimatickú neutralitu viac ako 100 miest, nástroj Nového európskeho Bauhausu, ako aj experimentálne akcie, ktorými sa okrem iného otvárajú výskumné a inovačné príležitosti EÚ väčšiemu počtu nových účastníkov.

Medzi hlavné prvky tejto aktualizácie pracovného programu Horizont Európa patria:

Misie EÚ

EÚ v roku 2024 investuje 648 miliónov EUR do výskumných a inovačných činností podporujúcich misie EÚ. Misie EÚ sa týkajú piatich oblastí a sú novinkou, ktorú program Horizont Európa prináša s cieľom priniesť konkrétne riešenia niektorých z našich najväčších výziev. Majú ambiciózne ciele a do roku 2030 prinesú konkrétne výsledky. Výsledkom nových opatrení na rok 2024 by mala byť obnova aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek, zmlúv o klíme v mestách s viac ako 100 mestami, 100 živých laboratórií a majákov, čo povedie k prechodu na zdravú pôdu, miestnym a regionálnym samosprávam lepšie pripraveným čeliť rizikám súvisiacim s klímou, lepšej diagnostike rakoviny a podpore mladých ľudí trpiacich rakovinou.

Nový európsky Bauhaus

Cieľom Nového európskeho Bauhausu (NEB) je priniesť výhody Európskej zelenej dohody do každodenného života a životných priestorov ľudí. Počas troch rokov od svojho spustenia Nový európsky Bauhaus poskytol riešenia konkrétnych problémov. Medzi príklady patrí projekt tova zo Španielska, v rámci ktorého sa vyvinula technika 3D tlače so zemou s cieľom poskytnúť architektonické riešenia pre udržateľné, cenovo dostupné komunitné bývanie. Ďalším príkladom je projekt WATSUPS z Belgicka, ktorý vytvára nový verejný priestor popri rieke Dyle s cieľom zmierniť riziko džentrifikácie. Tieto riešenia vychádzajú z výskumu a inovácií, ktoré stavajú Európanov do centra zelenej transformácie.

Nový nástroj NEB zabezpečí, aby Európa tento potenciál naďalej čo najviac využívala. Prináša viacročnú rozpočtovú podporu na roky 2025 – 2027 prostredníctvom dvoch pilierov, časti týkajúcej sa výskumu a inovácií s cieľom rozvíjať nové nápady a zaviesť časť na rozšírenie takýchto riešení. V zmenenom pracovnom programe Horizont Európa na roky 2023 – 2024 sa vyčleňuje 20 miliónov EUR na prípravu podmienok pre vykonávanie nástroja Nového európskeho Bauhausu.

Experimentálne činnosti na prilákanie nových účastníkov

Tento pozmeňujúci návrh zahŕňa balík nových experimentálnych akcií na posilnenie otvorenosti programu, podporu cieľov misií EÚ a podporu kariéry mladých výskumných pracovníkov. Otestujú nové prístupy so zreteľom na prípravy na posledné tri roky programu Horizont Európa, ako aj na jeho budúci nástupnícky program.

Akcie zahŕňajú štyri otvorené témy, ktoré výskumným pracovníkom poskytujú väčšiu slobodu zamerať svoju prácu na tému, ktorú si vyberú, s celkovým rozpočtom 76 miliónov EUR v rámci klastrov programu Horizont Európa zameraných na „Zdravie“, „Klíma, energetika a mobilita“ a „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“. Experimentálna akcia vo výške 15 miliónov EUR pre misie EÚ vytvorí znalostné inštitúcie, ako sú univerzity alebo výskumné organizácie, kontaktné miesta miestnych transdisciplinárnych výskumných a inovačných činností s európskym dosahom. Okrem toho je cieľom výzvy Nového európskeho Bauhausu „Transformovať štvrte, aby boli krásne, udržateľné a inkluzívne“, takisto prilákať nových účastníkov do programu, aby sa maximalizoval vplyv. A napokon, 20 miliónov EUR sa použije na podporu talentovaných ekosystémov pre atraktívne kariéry v ranom veku vo výskume.

Kultúrneho dedičstva

V pozmeňujúcom návrhu sa 48 miliónov EUR vyčlenilo aj na európsky cloud pre spoluprácu v oblasti kultúrneho dedičstva. Tento nový digitálny priestor spolupráce podporí inštitúcie správy kultúrneho dedičstva a výskumníkov, ako aj kultúrny a kreatívny priemysel, aby mohli využívať výhody digitálnej transformácie. Bude dopĺňať spoločný európsky dátový priestor pre kultúrne dedičstvo (ďalej len „dátový priestor“) financovaný v rámci programu Digitálna Európa.

Pripravenosť na pandémie

Pandémia COVID-19 poukázala na výzvy, ktorým čelia európske systémy zdravotnej starostlivosti pri odhaľovaní, prevencii, boji proti ohnisku infekčných chorôb a pri ich zvládaní. S cieľom pomôcť Európe pripraviť sa na potenciálne budúce pandémie zahŕňa zmenený pracovný program investície vo výške 50 miliónov EUR na európske partnerstvo pre pripravenosť na pandémie.

Príprava podmienok na rok 2025

Výzvy na rok 2025 sú zahrnuté aj do pozmeňujúceho návrhu s cieľom zabezpečiť kontinuitu určitých opakujúcich sa opatrení, ako sú akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) a „Teaming for Excellence“ a „štipendiá EVP (Európsky výskumný priestor)“ v časti Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti a „Reforma a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácií“. Komisia plánuje zaviesť celú škálu opatrení na rok 2025 v osobitnom pracovnom programe v roku 2025.

Súvislosti

Horizont Európa je program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Európska rada, ktorá pôvodne pracovala na 95,5 milióna EUR počas siedmich rokov, rozhodla o znížení svojho rozpočtu o 2,1 miliardy EUR v rámci revízie dlhodobého rozpočtu EÚ v polovici trvania, aby Únia mohla financovať ďalšie naliehavé priority, ako je pomoc Ukrajine. Zníženie sa znížilo o 100 miliónov EUR v dôsledku opätovného použitia zrušených záväzkov, a preto zníženie v rokoch 2025 – 2027 dosiahne 2 miliardy EUR.

Pracovný program Horizont Európa na roky 2023 – 2024 bol prijatý 6. decembra 2022 a prvýkrát zmenený 31. marca 2023. Vychádza zo strategického plánu programu Horizont Európa na roky 2021 – 2024 prijatého v marci 2021, ktorý bol navrhnutý spoločne so zainteresovanými stranami, Európskym parlamentom a členskými štátmi.

Aktuálnym pozmeňujúcim návrhom sa zavádzajú investície do misií EÚ, ktoré boli odložené z pôvodného pracovného programu na roky 2023 – 2024 s cieľom umožniť vykonávanie oznámenia „Misie EÚ po dvoch rokoch od: posúdenie pokroku a ďalší postup“, prijaté 19. júla 2023.

Viac informácií

Referenčné dokumenty | portál financovania a ponúk EÚ

Horizont Európa

Strategický plán programu Horizont Európa

Portál financovania a ponúk

Misie EÚ v rámci programu Horizont Európa – Európska komisia

Po minuloročnom utlmenom raste vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2024 oslabenejšie, ako sa očakávalo. V predbežnej zimnej hospodárskej prognóze Európskej komisie sa rast ako v EÚ, tak aj eurozóne v roku 2023 reviduje na 0,5 % (oproti úrovni 0,6 % predpokladanej v jesennej prognóze) a rast v roku v roku 2024 na 0,9 % (oproti 1,3 %) v EÚ a na 0,8 % (oproti 1,2 %) v eurozóne. Očakáva sa, že v roku 2025 hospodárska činnosť ešte vzrastie, a to o 1,7 % v EÚ a o 1,5 % v eurozóne.

Inflácia sa má spomaliť rýchlejšie, ako sa predpokladalo na jeseň. Predpokladá sa, že podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien klesne inflácia v EÚ z úrovne 6,3 % dosiahnutej v roku 2023 na 3,0 % v roku 2024 a na 2,5 % v roku 2025. V eurozóne sa očakáva jej spomalenie z úrovne 5,4 % dosiahnutej v roku 2023 na 2,7 % v roku 2024 a na 2,2 % v roku 2025. 

Po pomalom štarte má rast v roku 2024 opäť nabrať na sile

Rast v roku 2023 brzdilo oslabenie kúpnej sily domácností, výrazné sprísnenie menovej politiky, čiastočné zrušenie fiškálnej podpory a klesajúci zahraničný dopyt. Vyhliadky hospodárstva EÚ, ktoré sa v druhej polovici minulého roka tesne vyhlo technickej recesii, zostávajú v prvom štvrťroku 2024 slabé.

Očakáva sa však, že hospodárska činnosť sa bude v tomto roku naďalej postupne zrýchľovať. Keďže inflácia naďalej klesá, oživenie spotreby by mal podporiť rast reálnych miezd a odolný trh práce. Napriek klesajúcim rozpätiam zisku by vďaka postupnému uvoľňovaniu úverových podmienok a pokračujúcej implementácii Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti mali prosperovať investície. Okrem toho sa očakáva, že po slabších minuloročných výsledkoch sa obchod so zahraničnými partnermi vráti do normálu.

Tempo rastu sa má od druhej polovice roka 2024 do konca roka 2025 stabilizovať.

Rýchlejší pokles inflácie oproti očakávaniam

Pokles celkovej inflácie v roku 2023 bol oproti očakávaniam rýchlejší, a to predovšetkým v dôsledku klesajúcich cien energií. V súvislosti so spomalením činností malo zmiernenie cenových tlakov v druhej polovici minulého roka dosah aj na ostatný tovar a služby.

Nižšie než očakávané výsledné hodnoty inflácie v posledných mesiacoch, nižšie ceny energetických komodít a slabšia hospodárska dynamika nasmerovali infláciu na strmšiu zostupnú trajektóriu, ako sa predpokladalo v jesennej prognóze. V najbližšom období sa však očakáva, že v dôsledku ukončenia energetických podporných opatrení vo všetkých členských štátoch, ako aj v dôsledku vyšších prepravných nákladov vzhľadom na narušenie obchodu v oblasti Červeného mora môžu vzniknúť určité tlaky na rast cien, no bez narušenia procesu klesajúcej inflácie. Predpokladá sa, že celková inflácia v eurozóne sa do konca prognózovaného obdobia bude pohybovať tesne nad cieľovou mierou ECB, oproti ktorej bude miera inflácie EÚ o stupeň vyššia.   

Zvýšená neistota v kontexte geopolitického napätia

Túto prognózu sprevádza neistota na pozadí dlhotrvajúceho geopolitického napätia a rizika ďalšieho rozšírenia konfliktu na Blízkom východe. Rast prepravných nákladov v dôsledku narušenia obchodu v oblasti Červeného mora má mať podľa očakávania na infláciu len okrajový vplyv. Ďalšie prípady narušenia obchodu by však mohli viesť k opätovným výpadkom dodávok, čo by sa mohlo premietnuť do spomalenia výroby a zvýšenia cien.

V domácom kontexte sú riziká základných projekcií rastu a inflácie spojené s tým, či sa v prípade spotreby, rastu miezd a rozpätí zisku podarí naplniť, resp. prekonať očakávania, ako aj s výškou úrokových sadzieb a ich trvaním. Hrozby naďalej predstavujú aj klimatické riziká a čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia. 

Súvislosti

Zimná hospodárska prognóza 2024 je aktualizáciou jesennej hospodárskej prognózy 2023, pričom sa zameriava na vývoj HDP a inflácie vo všetkých členských štátoch EÚ.

Zimná prognóza vychádza zo súboru teoretických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 29. januára 2024. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie dostupné k 1. februáru 2024.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve predbežné prognózy (zimnú a letnú). Predbežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude jarná hospodárska prognóza 2024, ktorej uverejnenie je naplánované na máj.

Ďalšie informácie

Úplne znenie dokumentu: Zimná hospodárska prognóza 2024

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin