Komisia predstavila plán zaviesť európsky diplom

Komisia predstavila tri iniciatívy, ako napredovať pri nadnárodnej spolupráci medzi zariadeniami vysokoškolského vzdelávania. Konečným cieľom pritom je vytvoriť európsky diplom. Nepovinný európsky diplom by predstavoval výhody tak pre študentov, ako aj pre vysokoškolskú obec. Podporil by vzdelávaciu mobilitu a pomohol pri zlepšovaní prierezových zručností študentov. Takisto by poslúžil pri reagovaní na dopyt na pracovnom trhu, pretože by zvýšil atraktívnosť absolventov v očiach budúcich zamestnávateľov. Zároveň by pritiahol študentov z celého sveta a zvýšil konkurencieschopnosť Európy.

Tri predstavené iniciatívy prinášajú riešenie právnych a administratívnych prekážok, ktorým čelia partnerské univerzity pri zostavovaní konkurencieschopných študijných programov so spoločným diplomom na bakalárskej, magisterskej a doktorandskej úrovni. Návrhy vychádzajú z inštitucionálnej autonómie univerzít a zo zásady akademickej slobody. V plnej miere zohľadňujú kompetencie členských štátov či regionálnych vlád v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Aktuálne predstavený legislatívny návrh obsahuje oznámenie o projekte európskeho diplomu a dva návrhy na odporúčanie Rady k podpore sektora vysokoškolského vzdelávania: jedno odporúčanie, ako zlepšiť postupy zabezpečovania kvality a automatického uznávania kvalifikácií vo vysokoškolskom vzdelávaní, a druhé, ako zvýšiť atraktívnosť a udržateľnosť akademickej kariéry.

Projekt európskeho diplomu

Projekt európskeho diplomu vytvára predpoklad nového typu nepovinných spoločných študijných programov na vnútroštátnej, regionálnej alebo inštitucionálnej úrovni. Jeho základom je spoločný súbor kritérií dohodnutých na európskej úrovni.

Takýto európsky diplom by prispel k zníženiu byrokracie a umožnil zariadeniam vysokoškolského vzdelávania z rôznych krajín bezproblémovo cezhranične spolupracovať a vytvárať spoločné študijné programy.

V oznámení sa navrhuje konkrétna cesta spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a sektorom vysokoškolského vzdelávania pri vytváraní európskeho diplomu, ktorý sa bude uznávať automaticky v celej EÚ. Vzhľadom na rozmanitosť systémov vysokoškolského vzdelávania v Európe Komisia navrhuje postupné zavádzanie európskeho diplomu v členských štátoch s dvomi možnými východiskovými bodmi:

  • prípravná európska značka: značka by bola zárukou silného európskeho renomé. Udeľovala by sa študijným programom so spoločným diplomom, ktoré budú spĺňať navrhované európske kritériá. Študenti by dostávali osvedčenie o európskej značke spolu so spoločným diplomom.
  • európsky diplom: tento nový tip kvalifikácie by bol založený na spoločných kritériách a ukotvený vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Udeľovali by ho buď spoločne viaceré univerzity z rôznych krajín, alebo prípadne európsky právny subjekt, ktorý by dané univerzity vytvorili. Študenti by dostávali automaticky uznávaný európsky diplom.

Komisia členským štátom uľahčí prácu pri zavádzaní európskeho diplomu a podporí ich pomocou celého radu konkrétnych opatrení. Medzi inými plánuje s podporou programu Erasmus+ v roku 2025 vytvoriť laboratórium politiky európskeho diplomu. Jeho úlohou bude zapájať členské štáty a vysokoškolskú obec do práce na koncipovaní usmernení týkajúcich sa európskeho diplomu.

Okrem toho Komisia v roku 2025 v rámci programu Erasmus+ plánuje štart „projektov na vytvorenie európskeho diplomu“. Zámerom pritom je poskytnúť členským štátom, ako aj ich akreditačným agentúram a agentúram zabezpečovania kvality, univerzitám, študentom, hospodárskym a sociálnym partnerom finančné stimuly, aby sa zapojili do práce na zavádzaní európskeho diplomu.

Jednoduchšie a lepšie zabezpečovanie kvality a automatické uznávanie univerzitných diplomov

Komisia v návrhu na odporúčanie Rady k európskemu systému zabezpečovania kvality a uznávania kvalifikácií vo vysokoškolskom vzdelávaní podnecuje členské štáty a zariadenia vysokoškolského vzdelávania, aby zjednodušili a zlepšili svoje procesy a prax zabezpečovania kvality. Ide o nevyhnutné predpoklady pre zodpovednosť a dôveru, ako aj pre zlepšenie výsledkov univerzít. Členským štátom sa adresuje výzva, aby prijali opatrenia, ktorými zariadeniam vysokoškolského vzdelávania umožnia ponúkané študijné programy rýchlejšie prispôsobiť podľa spoločenských potrieb.

Toto odporúčanie by podporilo inovatívne pedagogické ponuky a zaručilo zariadeniam vysokoškolského vzdelávania možnosť koncipovať nadnárodné študijné programy so zaručenou kvalitou a automatickým uznaním v celej EÚ. Podmienkou zavedenia európskeho diplomu je spoľahlivé zabezpečenie kvality a jeho automatické uznanie.

Náležité ocenenie rôznych úloh akademického personálu

Účelom navrhovaného odporúčania Rady k aspektu atraktívnosti a udržateľnosti kariéry vo vysokoškolskom vzdelávaní je zaručiť personálu zapojenému do cezhraničnej činnosti vo vzdelávacom systéme a do inovačných metód vyučovania uznanie a odmenu, ktoré si zaslúžia. Odporúča sa v ňom zaručiť, aby vnútroštátne systémy vysokoškolského vzdelávania riešili problém nerovného uznania rôznych úloh, ktoré personál vykonáva dodatočne k výskumu. Ide napríklad o výučbu a úsilie o udržateľný rozvoj. Takisto podnecuje členské štáty, aby podporovali nadnárodné vzdelávacie činnosti.

Ďalšie kroky

Balík bude v nasledujúcich mesiacoch predmetom diskusií na pôde Rady EÚ a medzi kľúčovými zainteresovanými stranami vo vysokoškolskom vzdelávaní. Komisia vyzýva Radu, členské štáty, univerzity, študentov a hospodárskych a sociálnych partnerov, aby spojili svoje sily, aby sa európsky diplom stal skutočnosťou. 

Súvislosti

Komisia pri koncipovaní oznámenia o dosiahnutí európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 zo septembra 2020 zistila potrebu uľahčiť vytváranie študijných programov so spoločným diplomom, ktoré ponúkajú vysokoškolské aliancie. Rada oznámenie schválila nasledujúci rok.

Zmienený legislatívny balík oznámila predsedníčka Komisie von der Leyenová v prejave k správe o stave Únie v roku 2023 a je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2024.

Projekt európskeho diplomu vychádza zo šiestich pilotných projektov programu Erasmus+, do ktorých je zapojených vyše 140 zariadení vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ.

Ďalšie informácie

Webová stránka venovaná európskemu diplomu

Informačný prehľad o európskom diplome

Čítať ďalej...

Komisia odporúča opatrenia na boj proti falšovaniu a lepšiu ochranu práv duševného vlastníctva

Komisia prijala odporúčanie na boj proti falšovaniu offline aj online a na posilnenie presadzovania práv duševného vlastníctva. Cieľom odporúčania, známeho aj ako súbor nástrojov EÚ na boj proti falšovaniu, je podporovať spoluprácu medzi držiteľmi práv, poskytovateľmi služieb a orgánmi presadzovania práva a zároveň podporovať najlepšie postupy a využívanie moderných nástrojov a technológií. Pozostáva zo strategických iniciatív na boj proti falšovaniu a posilnenie presadzovania práv duševného vlastníctva, pričom sa v ňom stanovujú špecializované nástroje na zvýšenie odolnosti spoločností a ich schopnosti lepšie chrániť svoj nehmotný majetok, a to aj pred kybernetickou krádežou.

Medzi kľúčové opatrenia, ktoré Komisia navrhla vo svojom odporúčaní, patria:

  • Určenie jednotného kontaktného miesta pre záležitosti presadzovania práv duševného vlastníctva a rozšírenie používania existujúcich nástrojov, ako je portál na presadzovanie práv duševného vlastníctva, ktorý sprístupnil Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
  • Nabádanie signatárov memoranda o porozumení o predaji falšovaného tovaru na internete, aby sa usilovali o „štatút dôveryhodného oznamovateľa“ podľa aktu o digitálnych službách, čím sa zabezpečí, aby mali prednosť pri predkladaní akýchkoľvek oznámení o nezákonnom obsahu. Signatári a iní poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sa vyzývajú, aby sa zúčastňovali na modernizácii memoranda o porozumení.
  • Prispôsobenie postupov na boj proti novým praktikám falšovania, riešenie otázok, ako sú zrkadlové webové sídla s dynamickými súdnymi príkazmi, optimalizácia výmeny informácií v súdnych konaniach a zabezpečenie primeranej náhrady škody vrátane materiálnej aj morálnej ujmy.
  • Podpora využívania alternatívneho riešenia sporov vo všetkých sporoch týkajúcich sa duševného vlastníctva, ktorá ponúka nákladovo efektívnu a efektívnu možnosť, najmä v prípade cezhraničných sporov a MSP.
  • Prehodnotiť a prípadne zvýšiť maximálne sankcie za závažné trestné činy v oblasti duševného vlastníctva.
  • Splnomocniť orgány dohľadu nad trhom na ďalšie odhaľovanie falšovania a boj proti nemu.
  • Vypracovať postupy zamerané na rýchlejšie, lacnejšie a ekologickejšie skladovanie a likvidáciu falzifikátov.
  • Prispôsobenie postupov duševného vlastníctva umelej inteligencii a virtuálnym svetom s využitím technológie blockchainu na vysledovateľnosť dodávateľského reťazca a systémy rozpoznávania obsahu na odhaľovanie falšovania a pirátskeho tovaru.
  • Začlenenie obsahu duševného vlastníctva do vnútroštátnych učebných osnov odbornej prípravy a vzdelávania, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práva a obchodné štúdie.

Kľúčové nástroje, ktoré Komisia navrhla vo svojom odporúčaní a ktoré sú určené najmä pre MSP:

  • V rámci Fondu pre MSP sa v rámci iniciatívy Komisie, ktorú vykonáva úrad EUIPO, nová služba s názvom Poukaz na presadzovanie práv duševného vlastníctvanahrádza náklady, ktoré vznikli MSP, ktoré žiadajú odborníkov o počiatočné poradenstvo o tom, ako presadzovať svoje práva v prípade porušenia práv duševného vlastníctva alebo ako zabrániť porušovaniu práv duševného vlastníctva inej spoločnosti.
  • Komisia vypracuje súbor nástrojov na predchádzanie kybernetickým krádežiam, ktorý bude poskytovať materiály na zvyšovanie informovanosti a odbornú prípravu. To pomôže MSP predchádzať kybernetickým útokom (napr. hackerským útokom) proti obchodným tajomstvám alebo reagovať na ne.
  • Komisia v úzkej spolupráci s priemyslom a členskými štátmi vypracuje kontrolný zoznam s usmerneniami o tom, ako môžu MSP využívať umelú inteligenciu bez ohrozenia svojich nehmotných aktív.

Ďalšie kroky

Komisia spolu s úradom EUIPO bude pozorne monitorovať účinky a vykonávanie tohto odporúčania. Na tomto základe Komisia posúdi účinky odporúčania do troch rokov od jeho prijatia. Komisia potom rozhodne, či sú potrebné dodatočné opatrenia na úrovni EÚ vzhľadom na technologický vývoj a výsledok prebiehajúcej štúdie o presadzovaní, ktorú vykonáva. Posúdenie sa bude zaoberať aj prípadným vplyvom vykonávania aktu o digitálnych službách a odporúčania o boji proti online pirátstvu športových a iných živých podujatí na presadzovanie práv duševného vlastníctva.

Súvislosti

Odporúčanie nadväzuje na akčný plán pre duševné vlastníctvo z roku 2020, v ktorom sa Komisia zaviazala posilniť presadzovanie práv duševného vlastníctva prijatím aktu o digitálnych službách a vytvorením súboru nástrojov proti falšovaniu, ktorý sa prijme spolu s týmto odporúčaním.

Aktuálne uverejnené odporúčanie vychádza z výsledkov rozsiahlej konzultácie, ktorú čiastočne sprostredkoval úrad EUIPO prostredníctvom Strediska EÚ pre monitorovanie porušovania práv duševného vlastníctva, ktorého súčasťou bolo niekoľko seminárov zainteresovaných strán v rokoch 2021 a 2022, výzvy na predkladanie dôkazov, okrúhleho stola na vysokej úrovni, ktorý v júni 2022 usporiadal komisár Thierry Breton, a zasadnutí expertných skupín, ako aj medzinárodného samitu o presadzovaní práv duševného vlastníctva, ktorý sa konal v júni 2023.

Práva duševného vlastníctva zohrávajú významnú úlohu v hospodárstve EÚ, pričom činnosti zahŕňajúce duševné vlastníctvo predstavujú takmer 50 % HDP EÚ a poskytujú takmer 40 % zamestnanosti. Falšovanie a pirátstvo sa, žiaľ, stali naliehavými obavami, čo oslabuje investície a inovácie pre spoločnosti EÚ a predstavuje riziko pre spotrebiteľov a životné prostredie. MSP sú v tomto prostredí obzvlášť zraniteľné a je oveľa pravdepodobnejšie, že zlyhávajú v dôsledku porušovania práv duševného vlastníctva ako väčšie spoločnosti.

Falšovanie je problém, ktorý presahuje luxusný tovar a ovplyvňuje výrobky siahajúce od každodenného tovaru, ako sú potraviny, kozmetika a textílie, až po základné náhradné diely pre veterné turbíny, vlaky a lietadlá. V roku 2019 predstavovali falšované výrobky takmer 6 % celkového dovozu do EÚ, pričom dosiahli 119 miliárd EUR a viedli k odhadovanej strate 670.000 priamych pracovných miest a 15 miliárd EUR v strate daňových príjmov.

Viac informácií

Odporúčanie na boj proti falšovaniu

Otázky a odpovede týkajúce sa odporúčania na boj proti falšovaniu

Prehľad o odporúčaní na boj proti falšovaniu

Čítať ďalej...

19. ročník regionálneho kola celoslovenskej súťaže Mladý Európan

Vážení zástupcovia stredných škôl,

dovoľte mi, aby som Vás z pozície manažéra Informačného centra Europe Direct Prešov pozval na 19. ročník regionálneho kola celoslovenskej súťaže Mladý Európan, ktoré sa uskutoční dňa 26.4.2024 v priestoroch Prešovskej univerzity v Prešove (miestnosť č. 103) so začiatkom o 9:00 hod.

Hlavným vyhlasovateľom súťaže je Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Záštitu nad súťažou v roku 2024 prevzal výkonný podpredseda Európskej komisie pán Maroš Šefčovič.

Poslaním súťaže je zvýšiť povedomie participatívneho občianstva Európskej únie medzi študentmi stredných škôl na Slovensku. Nosnou témou sú všeobecné znalosti o histórii, geografii, osobnostiach a najvýznamnejších pamätihodnostiach EÚ.

Súťaže na regionálnej úrovni sa zúčastní max. 15 trojčlenných družstiev, zložených zo študentov druhých, tretích alebo štvrtých ročníkov stredných škôl, na základe elektronickej prihlášky doručenej organizátorovi súťaže prostredníctvom vyplnenia nasledovného elektronického formulára:

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/Mlady_Europan_2024_1

Prihlášku je potrebné vyplniť a zaslať najneskôr do 5.4.2024.

V prípade vyššieho počtu záujemcov bude do súťaže zaradených prvých 15 prihlásených škôl, podľa termínu doručenia prihlášok. Podmienkou účasti tímu na regionálnom kole súťaže je odovzdanie projektu o predsedníckych krajinách Rady EÚ. Súťaže sa môžu zúčastniť iba žiaci, ktorí neboli účastníkmi súťaže v predošlých ročníkoch.

Viac informácii nájdete v dokumente ŠTATÚT A SÚŤAŽNÝ PORIADOK SÚŤAŽE „Mladý Európan“ platný pre rok 2024, ktorý sa nachádza na konci tejto pozvánky. 

V prípade akýchkoľvek otázok nás prosím kontaktujte prostredníctvom e-mailovej adresy Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Čítať ďalej...

Komisia stanovuje kľúčové kroky na riadenie klimatických rizík, aby chránila ľudí a prosperitu

Európska komisia uverejnila oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe. Stanovuje sa v ňom, ako môžu EÚ a jej členské štáty lepšie predvídať, pochopiť a zvládať rastúce klimatické riziká. Uvádza sa v ňom aj to, ako môžu EÚ a jej členské štáty pripravovať a vykonávať politiky, ktoré zachraňujú životy, znižujú náklady a chránia prosperitu v celej EÚ.

Oznámenie reaguje na historicky prvé európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA) vo forme vedeckej správy zostavenej Európskou environmentálnou agentúrou. Oznámenie i uvedené hodnotenie spoločne predstavujú výzvu na prijatie opatrení pre všetky úrovne verejnej správy, ako aj pre súkromný sektor a občiansku spoločnosť. Názorne sa v nich ukazuje, ako sú všetky hlavné odvetvia a oblasti politiky vystavené rizikám súvisiacim s klímou, aké závažné a naliehavé sú tieto riziká a aké dôležité je objasniť, kto je zodpovedný za ich riešenie.

Rok 2023 bol najhorúcejším rokom od začiatku vedenia záznamov. Podľa februárovej správy služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus prekročila priemerná globálna teplota za predchádzajúcich 12 mesiacov prahovú hodnotu 1,5 stupňa stanovenú v Parížskej dohode. Aj keď EÚ prijíma komplexné opatrenia na zníženie svojich emisií a obmedzenie zmeny klímy, musíme prijať aj opatrenia na prispôsobenie sa nevyhnutným zmenám a opatrenia na ochranu ľudí a prosperity. Podľa prieskumu Eurobarometra považuje 77 % Európanov zmenu klímy za veľmi vážny problém a viac ako každý tretí Európan (37 %) pociťuje klimatické riziká na vlastnej koži.

V predmetnom oznámení sa poukazuje na to, ako môže EÚ účinne čeliť rizikám a budovať väčšiu odolnosť proti zmene klímy. Komisia navrhuje súbor opatrení a bude spolupracovať s ďalšími inštitúciami EÚ, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, občanmi a podnikmi na tom, aby po týchto návrhoch nasledovali ďalšie opatrenia.

Príprava európskej spoločnosti na väčšiu odolnosť proti zmene klímy

V oznámení Komisie sa zdôrazňuje, že opatrenia na zlepšenie odolnosti proti zmene klímy majú zásadný význam pre zachovanie spoločenských funkcií a ochranu ľudí, hospodárskej konkurencieschopnosti a zdravia hospodárstiev a podnikov EÚ. Sú nevyhnutné aj pre zabezpečenie spravodlivej a primeranej transformácie. Dostatočne včasné investície do znižovania našej zraniteľnosti voči klimatickým rizikám budú oveľa nižšie než značné sumy peňazí, ktoré by boli potrebné na riešenie dôsledkov zmeny klímy, ako sú napríklad suchá, povodne, lesné požiare, choroby, neúroda či vlny horúčav. Podľa konzervatívnych odhadov by mohli tieto škody (ak k nim naozaj dôjde) znížiť do konca tohto storočia HDP EÚ približne o 7 %. Investície do budov, dopravných a energetických sietí odolných proti zmene klímy by zároveň mohli vytvoriť významné podnikateľské príležitosti a priniesť väčší úžitok európskemu hospodárstvu tým, že by vytvorili vysokokvalifikované pracovné miesta a priniesli cenovo dostupnú čistú energiu.

Na pomoc EÚ a jej členským štátom pri riadení klimatických rizík sa v oznámení určujú štyri hlavné kategórie opatrení:

  • Zlepšenie správy veci verejných: Komisia vyzýva členské štáty na zabezpečenie lepšieho pochopenia rizík a zodpovednosti, ktoré bude podložené najlepšími dôkazmi a dialógom. Rozhodujúcim prvým krokom je určenie „vlastníkov rizika“. Komisia vyzýva na užšiu spoluprácu v oblasti odolnosti proti zmene klímy medzi aktérmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby boli poznatky a zdroje k dispozícii tam, kde ich možno najúčinnejšie využiť. Odolnosť proti zmene klímy sa čoraz viac začleňuje do všetkých odvetvových politík, ale nedostatky v plánovaní a realizácii na vnútroštátnej úrovni pretrvávajú. V oznámení sa konštatuje, že členské štáty podnikli prvé kroky na začlenenie odolnosti proti zmene klímy do svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP).
  • Lepšie nástroje na posilnenie akcieschopnosti vlastníkov rizík: Tvorcovia politík, podniky a investori musia lepšie pochopiť prepojenia medzi klimatickými rizikami, investíciami a dlhodobými stratégiami financovania. To môže poskytnúť správne trhové signály, ktoré pomôžu preklenúť súčasné nedostatky v oblasti odolnosti a ochrany. Komisia zlepší existujúce nástroje, aby regionálnym a miestnym orgánom pomohla lepšie sa pripraviť na nadchádzajúce výzvy a to s podporou spoľahlivých a dôveryhodných údajov. Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) poskytnú prístup ku kľúčovým podrobným a lokalizovaným údajom, produktom, aplikáciám, ukazovateľom a službám. S cieľom zlepšiť pomoc pri núdzových situáciách bude v roku 2025 k dispozícii satelitná služba núdzového varovania systému Galileo (EWSS), ktorá bude občanom, podnikom a verejným orgánom oznamovať informácie o výstrahách, a to aj v prípade, keď nebudú fungovať pozemné výstražné systémy. Veľké medzery v údajoch sa znížia vďaka navrhovanému právnemu predpisu o monitorovaní lesov a právnemu predpisu o monitorovaní pôdy, ktoré zlepšia nástroje včasného varovania pred prírodnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami a prispejú k presnejšiemu hodnoteniu rizika. V širšom zmysle bude Komisia presadzovať využívanie dostupných systémov monitorovania, prognóz a varovania.
  • Využívanie štrukturálnych politík: na riadenie klimatických rizík sa môžu v členských štátoch efektívne využívať štrukturálne politiky. Pre riadenie klimatických rizík vo všetkých odvetviach sú mimoriadne sľubné tri oblasti štrukturálnych politík: lepšie priestorové plánovanie v členských štátoch; začlenenie klimatických rizík do plánovania a údržby kritickej infraštruktúry; prepojenie mechanizmov solidarity na úrovni EÚ, napríklad mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, Fondu solidarity EÚ a štrukturálnych investícií v rámci politiky súdržnosti, s primeranými vnútroštátnymi opatreniami na zvýšenie odolnosti. Systémy civilnej ochrany a súvisiace zdroje musia byť odolné proti budúcim zmenám, a to prostredníctvom investícií do riadenia rizika katastrof EÚ a členských štátov, kapacít reakcie na katastrofy a odborných znalostí, ktoré možno rýchlo nasadiť cez hranice. Tým by sa mali klimatické riziká v plnej miere začleniť do procesov riadenia rizika katastrof.
  • Vhodné predpoklady na financovanie odolnosti proti zmene klímy: Zásadný význam bude mať mobilizácia dostatočných finančných prostriedkov na odolnosť proti zmene klímy, a to verejných aj súkromných. Komisia je pripravená podporiť členské štáty pri zlepšovaní rozpočtových procesov zohľadňujúcich klimatické riziká a pri plnom začleňovaní týchto procesov do vnútroštátnych rozpočtových postupov. S cieľom zabezpečiť, aby boli výdavky EÚ odolné proti zmene klímy, Komisia začlení aspekty adaptácie na zmenu klímy do vykonávania programov a opatrení EÚ ako súčasť zásady „nespôsobovať významnú škodu“. Komisia zvolá dočasnú skupinu pre reflexiu o mobilizácii financovania odolnosti proti zmene klímy. V tejto skupine pre reflexiu budú združení najdôležitejší priemyselní aktéri a zástupcovia verejných a súkromných finančných inštitúcií, ktorí sa budú zamýšľať nad tým, ako uľahčiť financovanie odolnosti proti zmene klímy. Komisia vyzýva členské štáty, aby pri začleňovaní kritérií environmentálnej udržateľnosti do verejných súťaží zohľadnili aj klimatické riziká, napríklad prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemysle.

Z odvetvového hľadiska predkladá Komisia konkrétne návrhy opatrení v šiestich hlavných zraniteľných zoskupeniach: prírodné ekosystémy, voda, zdravie, potraviny, infraštruktúra a zastavané prostredie a hospodárstvo. Účinné riadenie rizík v mnohých z týchto oblastí vo veľkej miere závisí od vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ a vo vyššie uvedenom oznámení sa v tejto súvislosti stanovujú kľúčové opatrenia.

Hoci sa oznámenie zameriava na riadenie klimatických rizík v rámci Európskej únie, EÚ je pri riešení klimatických rizík aktívna aj na medzinárodnej úrovni, pričom významný podiel financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EÚ sa na medzinárodnej úrovni vynakladá na adaptačné opatrenia. Komisia si bude naďalej vymieňať skúsenosti, poznatky a nástroje v oblasti riadenia klimatických rizík na medzinárodnej úrovni a začlení riadenie klimatických rizík do dvojstranných a viacstranných diskusií.

Súvislosti

V rámci historického zrýchľovania narušenia klímy dosiahlo v roku 2023 globálne otepľovanie 1,48 °C oproti predindustriálnym úrovniam, teploty oceánov a topenie ľadovcov v Južnom oceáne lámali rekordy. Teplota vzduchu pri zemskom povrchu v Európe stúpla ešte prudšie – posledný päťročný priemer je o 2,2 °C vyšší než v predindustriálnej ére. Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta.

Ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy a chrániť životy, zdravie, hospodárstvo a ekosystémy, emisie sa musia znížiť. Hoci EÚ prijíma opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, účinky zmeny klímy pociťujeme už teraz a riziká sa budú naďalej zvyšovať. Preto sú nevyhnutné aj opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy.

európskom hodnotení klimatických rizík sa identifikuje 36 hlavných klimatických rizík pre Európu v rámci piatich širokých klastrov: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra a hospodárstvo. Viac ako polovica zistených rizík si už teraz vyžaduje intenzívnejšie opatrenia a osem z nich si vyžaduje mimoriadne naliehavé opatrenia, najmä na ochranu ekosystémov, ochranu ľudí pred teplom a ochranu ľudí a infraštruktúry pred povodňami a prírodnými požiarmi.

Od prijatia prvej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v roku 2013 a aktualizovanej stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú vo februári 2021 prijala Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, dosiahla EÚ a jej členské štáty významný pokrok v chápaní klimatických rizík, ktorým čelia, ako aj v oblasti prípravy na tieto riziká. Pri vypracúvaní adaptačných politík sa čoraz viac využívajú vnútroštátne hodnotenia klimatických rizík. Spoločenská pripravenosť je však stále nízka, a to z dôvodu časového odstupu medzi tvorbou a vykonávaním politík a rýchlym nárastom úrovní rizika.  

Ďalšie informácie

Oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe

Zhrnutie – Európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA)

Správa o prevencii a riadení rizika katastrof v Európe

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Misia EÚ „Adaptácia na zmenu klímy“

Platforma Climate-ADAPT

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o akte o kybernetickej solidarite

Komisia víta politickú dohodu, ktorú Európsky parlament a Rada dnes dosiahli pri akte o kybernetickej solidarite, ktorý Komisia navrhla v apríli 2023.

Aktom o kybernetickej solidarite sa posilní solidarita na úrovni EÚ, aby bolo možné lepšie odhaľovať kybernetické hrozby a incidenty, pripraviť sa a reagovať na ne. Prichádza v dôležitom momente v tejto oblasti, pretože panoráma kybernetických hrozieb v EÚ je naďalej poznačená geopolitickým dianím.

Akt o kybernetickej solidarite zahŕňa tri opatrenia:

Po prvé: vytvoriť európsky kybernetickobezpečnostný systém varovania, ktorý bude tvoriť sieť vnútroštátnych a cezhraničných kybernetických centier. Ich úlohou bude rýchlo odhaliť kybernetické hrozby a incidenty, na čo im budú slúžiť najmodernejšie nástroje a infraštruktúry, ako je umelá inteligencia a pokročilá analýza údajov. Táto infraštruktúra bude zabezpečovať situačnú informovanosť orgánov a iných príslušných subjektov, aby mohli na hrozby a incidenty účinne reagovať. V apríli 2023 sa vytvorili dve konzorciá členských štátov s úlohou realizovať spoločné obstarávanie a dostávať granty, aby mohli v rámci programu Digitálna Európa odštartovať a prevádzkovať pilotnú fázu takýchto nástrojov a infraštruktúr.

Po druhé: na základe aktu sa vytvára aj mechanizmus na riešenie kybernetickobezpečnostných núdzových situácií, pomocou ktorého sa zlepší pripravenosť a schopnosť reagovať na závažné a rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty. Mechanizmus bude slúžiť na podporu v troch hlavných oblastiach:

  1. Opatrenia na pripravenosť: koordinácia testovania pripravenosti subjektov pôsobiacich v kritických sektoroch (vrátane zdravotníctva či energetiky). Testovanie bude zamerané na možné zraniteľné miesta.
  2. Nová rezerva EÚ na kybernetickú bezpečnosť: tvoriť ju budú služby reakcie na incidenty, ktoré budú zabezpečovať dôveryhodní poskytovatelia služieb pripravení na zásah v prípade závažného alebo rozsiahleho kybernetického incidentu na žiadosť členských štátov alebo inštitúcií, orgánov či agentúr Únie, alebo tretích krajín pridružených k tomuto opatreniu v rámci programu Digitálna Európa.
  3. Finančná podpora na vzájomnú pomoc: na podporu členského štátu poskytujúceho technickú pomoc inému členskému štátu zasiahnutému závažným alebo rozsiahlym kybernetickobezpečnostným incidentom.

Po tretie: na základe návrhu sa vytvára aj európsky mechanizmus preskúmania kybernetických incidentov. Jeho účelom je skúmať a posudzovať závažné alebo rozsiahle kybernetické incidenty, ku ktorým došlo, aby bolo možné poskytovať odporúčania, ako zlepšiť stav kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament a Rada takisto dosiahli dohodu pri zmene aktu o kybernetickej bezpečnosti. Otvára sa ňou možnosť zaviesť európske systémy certifikácie pre spravované bezpečnostné služby. Pomôže pri vytvorení rámca na etablovanie dôveryhodných poskytovateľov v rezerve EÚ na kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa aktu o kybernetickej solidarite.

Spravované bezpečnostné služby zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii kybernetických bezpečnostných incidentov a reagovaní na ne. Samotné sú však aj terčom aktérov s nekalými úmyslami, ktorí sa usilujú o prístup k citlivým prostrediam ich zákazníkov. Certifikácia takých služieb posilní kybernetickú bezpečnosť v celej Únii a podporí dôveru a transparentnosť v dodávateľskom reťazci. Má to zásadný význam pre podniky a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, ktorí pri obstarávaní služieb kybernetickej bezpečnosti budú mať k dispozícii jasné kritériá.

Ďalšie kroky

Dohodu zo včera teraz musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Akt o kybernetickej solidarite po formálnom prijatí nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku.

Na základe aktu o kybernetickej solidarite sa navýšia aj finančné prostriedky na opatrenia v záujme kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Digitálna Európa na roky 2025 – 2027.

Súvislosti

Navrhovaný akt o kybernetickej solidarite je reakciou Komisie na výzvy členských štátov posilniť odolnosť EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Komisia ním aj plní svoj záväzok vyjadrený v spoločnom oznámení o kybernetickej obrane z roku 2022, v ktorom oznámila vypracovanie iniciatívy EÚ v oblasti kybernetickej solidarity. 

Popri akte o kybernetickej odolnosti a smernici NIS 2 je akt o kybernetickej solidarite jedným zo základných stavebných prvkov pri dosahovaní vytýčeného cieľa. Vychádza zo stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2020 a zo Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu z roku 2020.  

Komisia okrem aktu o kybernetickej solidarite uverejnila aj návrh cielenej zmeny aktu o kybernetickej bezpečnosti, aby umožnila prijatie európskych systémov certifikácie pre spravované bezpečnostné služby.

Komisia takisto avizovala oznámenie o akadémii kybernetických zručností v snahe vykryť nedostatok talentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci Európskeho roku zručností 2023. V akadémii sa spoja rozmanité existujúce iniciatívy zamerané na podporu kybernetických zručností. Sprístupní ich na online platforme, čím im zaručí väčšiu viditeľnosť. Zámerom pritom bude zvýšiť počet kvalifikovaných odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Ďalšie informácie

Webová stránka venovaná aktu o kybernetickej solidarite

Návrh aktu o kybernetickej solidarite

Prehľad: akt o kybernetickej solidarite

Citáty

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login