Newsletter Europe Direct Prešov 11/2025
Európska komisia a vysoká predstaviteľka v záujme uľahčenia rýchleho a hladkého presunu jednotiek, vybavenia a vojenských prostriedkov v celej Európe zvyšujú obrannú pripravenosť, a to balíkom opatrení v oblasti vojenskej mobility, s dôrazom na preventívne opatrenia, ktorý pozostáva: z nového nariadenia o vojenskej mobilite a spoločného oznámenia.
Komisia sa v rámci plánu transformácie obranného priemyslu EÚ zameriava aj na podporu prelomových inovácií vo vojenskej oblasti a posilnenie európskeho obranného priemyslu.
Vďaka vytvoreniu celoúnijného priestoru pre vojenskú mobilitu do roku 2027 priblíži balík opatrení v oblasti vojenskej mobility Európsku úniu o krok bližšie k vytvoreniu vojenského schengenského priestoru. Tým sa dosiahne, že presuny jednotiek a vojenského vybavenia v celej Európe budú rýchlejšie, bezpečnejšie a lepšie koordinované, okrem iného vďaka:
Cieľom Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ: naštartovanie prelomových inovácií pre obrannú pripravenosť je urýchlenie modernizácie európskeho obranného priemyslu a podpora nových aktérov v oblasti obrany.
Je zameraný na prepájanie komunít v oblasti špičkových technológií a obrany, urýchlenie využívania pokročilých technológií vo vojenských spôsobilostiach a posilnenie výrobných kapacít Európy vďaka inováciám.
V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa zameriava na štyri priority: podporu investícií do spoločností pôsobiacich v oblasti obrany, urýchlenie vývoja nových technológií, rozšírenie prístupu k obranným spôsobilostiam a podporu zručností potrebných na udržanie technologického náskoku Európy.
Útočná vojna Ruska proti Ukrajine ukázala, ako sa obranné technológie rýchlo vyvíjajú. Inovácie, ako sú umelá inteligencia, kvantové systémy, drony a vesmírne technológie, pretvárajú realitu na bojisku. Noví aktéri v oblasti obrany, od startupov až po inovačné MSP, menia spôsob, akým Európa rozvíja a vytvára vojenské spôsobilosti.
Európa sa musí poučiť zo skúseností Ukrajiny, posilniť svoju odolnosť a vybudovať nový obranný ekosystém, ktorý bude spájať lídrov priemyslu, nových inovátorov a technologickú komunitu s cieľom rýchlejšie a efektívnejšie poskytovať spôsobilosti.
Komisia predloží nové nariadenie o vojenskej mobilite Rade a Európskemu parlamentu na prijatie v rámci riadneho legislatívneho postupu.
Komisia začne okamžite vykonávať opatrenia navrhované v pláne s cieľom začať transformáciu európskeho ekosystému obranného priemyslu a rozšíriť ho.
V marci 2025 Komisia a vysoká predstaviteľka predložili spoločnú bielu knihu o európskej obrane – Pripravenosť 2030, ktorú doplnila o plán ReArm Europe/Pripravenosť 2030 – ambiciózny obranný balík, ktorý členským štátom EÚ poskytuje finančné nástroje na zrýchlenie a zvýšenie investícií do obranyschopnosti.
Balík opatrení v oblasti vojenskej mobility a plán transformácie obranného priemyslu EÚ boli v bielej knihe aj v pláne obrannej pripravenosti do roku 2030 zdôraznené ako kľúčové prioritné oblasti.
Balík opatrení v oblasti vojenskej mobility do roku 2025 vychádza aj zo skúseností získaných z revidovaného akčného plánu 2.0 a zo záväzku v oblasti vojenskej mobility z roku 2024. Bol vypracovaný v úzkej koordinácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Európskou obrannou agentúrou (EDA), čím sa zabezpečuje súlad s normami a postupmi NATO.
Balík opatrení v oblasti vojenskej mobility
Nariadenie o vojenskej mobilite
Európska komisia podniká ďalší krok pri vykonávaní paktu o migrácii a azyle spustením prvého ročného cyklu riadenia migrácie.
Ročný cyklus poskytuje komplexný prehľad o situácii v oblasti azylu a migrácie v EÚ, identifikuje migračné situácie, ktorým čelia členské štáty, a navrhuje ročnú rezervu solidarity, ktorú má prijať Rada. Začatie ročného cyklu je kľúčovým míľnikom pri zabezpečovaní účinného vykonávania paktu od júna 2026.
Prvá európska výročná správa o azyle a migrácii
Výročná správa EÚ o azyle a migrácii poskytuje komplexný obraz o situácii v oblasti azylu, migrácie a prijímania v EÚ a identifikuje potenciálne trendy a vývoj v nadchádzajúcom roku. Svedčí o pokračujúcom zlepšovaní migračnej situácie počas vykazovaného obdobia (júl 2024 – jún 2025), keď počet nelegálnych prekročení hraníc klesol o 35 %, a to aj v dôsledku posilnenej spolupráce s partnerskými krajinami. Zároveň pretrvávajú výzvy, ako je pokračujúci tlak neregulárnych príchodov a neoprávnených pohybov v rámci EÚ, prijímanie utečencov z Ukrajiny, využívanie migrácie Ruskom a Bieloruskom ako zbrane na vonkajších hraniciach a spolupráca v oblasti návratov a readmisie.
Členské štáty naďalej dosahujú pokrok pri vykonávaní paktu a zabezpečovaní toho, aby ich vnútroštátne azylové, prijímacie a migračné systémy boli pripravené do júna 2026. Vo všeobecnosti je však potrebné urýchliť tempo týchto reforiem.
Stabilný pokrok vo vykonávaní všetkých zložiek paktu, klesajúci trend neregulárnych príchodov a prognóza na nadchádzajúci rok spolu s povzbudivými výsledkami komplexnej spolupráce s partnerskými krajinami predstavujú pevný základ pre účinné riadenie migrácie a azylu.
Rozhodnutie Komisie, ktorým sa určuje úroveň migračného tlaku členských štátov
Na základe informácií a dôkazov z výročnej európskej správy o azyle a migrácii Komisia konštatuje, že členské štáty v celej Únii čelia rôznym migračným situáciám a tlakom. Na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií stanovených v právnych predpisoch paktu Komisia konštatuje najmä to, že:
Grécko a Cyprus sú pod migračným tlakom v dôsledku neprimeranej úrovne príchodov za posledný rok. Španielsko a Taliansko sú takisto vystavené migračnému tlaku z dôvodu neprimeraného počtu príchodov po pátraní a záchrane na mori v rovnakom období. Tieto štyri členské štáty budú preto oprávnené na prístup k rezerve solidarity, nástroju solidarity EÚ pre členské štáty vystavené migračnému tlaku, keď sa pakt začne uplatňovať v polovici roka 2026.
Belgicku, Bulharsku, Nemecku, Estónsku, Írsku, Francúzsku, Chorvátsku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Poľsku a Fínsku hrozí migračný tlak, a to buď z dôvodu vysokého počtu príchodov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúceho tlaku na ich systémy prijímania, alebo hrozby využívania migrácie ako zbrane, čo by mohlo v nadchádzajúcom roku viesť k neprimeraným povinnostiam. Budú mať prioritný prístup k podpornému súboru nástrojov EÚ v oblasti migrácie a ich situácia sa urýchlene prehodnotí v závislosti od zmien ich situácie. Okrem toho s cieľom pomôcť členským štátom, ktoré čelia hybridným hrozbám a rastúcemu vpádu dronov, Komisia čoskoro vyhlási verejnú súťaž vo výške 250 miliónov EUR na podporu nákupu spôsobilostí dronov a protidronov.
Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko čelia závažnej migračnej situácii v dôsledku kumulatívnych tlakov za posledných päť rokov. Budú mať možnosť požiadať Radu o poskytnutie úplného alebo čiastočného odpočtu zo svojich príspevkov do rezervy solidarity na nadchádzajúci rok.
V záujme zachovania rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou sa v pakte zabezpečuje, aby sa od členských štátov prispievajúcich do rezervy solidarity nevyžadovalo plnenie ich záväzkov v oblasti solidarity voči členskému štátu vystavenému migračnému tlaku, ak Komisia zistila systémové nedostatky v danom členskom štáte, pokiaľ ide o nové pravidlá zodpovednosti. Komisia posúdi túto situáciu v júli 2026 a opäť v októbri 2026.
Návrh rezervy solidarity
Komisia takisto navrhuje vytvorenie prvej rezervy solidarity na riešenie potrieb členských štátov vystavených migračnému tlaku. V súlade s pravidlami paktu tento návrh nie je verejný.
Teraz je na Rade, aby prijala návrh Komisie a dohodla sa na veľkosti rezervy solidarity a na tom, ako každý členský štát prispeje podľa svojho spravodlivého podielu. Keď Rada prijme rozhodnutie o rezerve solidarity, solidárne príspevky členských štátov budú verejné a právne záväzné.
Členské štáty si môžu slobodne vybrať formu svojich solidárnych príspevkov medzi solidaritou ľudí (premiestnenie alebo prípadná kompenzácia zodpovednosti), finančnou podporou a alternatívnymi opatreniami alebo kombináciou týchto opatrení.
Súvislosti
Výročná správa EÚ o azyle a migrácii vychádza z informácií, ktoré poskytli členské štáty, štatistické oddelenie EÚ (Eurostat), agentúry EÚ a Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Dôkazy zhromaždené v správe podporujú identifikáciu migračnej situácie v členských štátoch a návrh ročnej rezervy solidarity na riešenie tejto migračnej situácie.
Komisia bude každý rok posudzovať celkovú migračnú situáciu v EÚ. Tým sa zabezpečí, aby stály mechanizmus solidarity zriadený paktom vyvažoval výzvy a povinnosti jednotlivých členských štátov.
Výročná správa obsahuje druhý aktuálny stav vykonávania paktu o migrácii a azyle (príloha I).
Pre viac informácií
Otázky a odpovede týkajúce sa prvého ročného cyklu riadenia migrácie
Prvý ročný cyklus riadenia migrácie
Prvý súčasný stav vykonávania paktu o migrácii a azyle – jún 2025
Spoločný plán vykonávania paktu o migrácii a azyle – migrácia a vnútorné veci
| Login |
|---|
