Ako predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová 27. novembra 2024 oznámila Európskemu parlamentu, Európska komisia 30. januára odštartuje strategický dialóg s európskym automobilovým odvetvím, sociálnymi partnermi a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami. Táto iniciatíva je jednoznačným prejavom odhodlania Komisie zaručiť budúcnosť sektora, ktorý je pre prosperitu Európy mimoriadne dôležitý, a zároveň pokročiť pri dosahovaní jeho cieľov v oblasti klímy i širších spoločenských cieľov.

Komisia si uvedomuje naliehavú potrebu konať a chrániť európsky automobilový priemysel a zaistiť mu budúcnosť v Európskej únii. Účelom strategického dialógu pod vedením predsedníčky Komisie von der Leyenovej je zapojiť priemyselných aktérov, sociálnych partnerov i zainteresované strany do spolupráce a spoločného chápania výziev, koncipovania riešení a prijímania konkrétnych opatrení. V rámci Komisie bola komisárovi Tzitzikostasovi zverená úloha zostaviť plán pre sektor, ktorý bude profitovať z týchto diskusií.

Strategický dialóg bude prebiehať pod vedením predsedníčky Komisie von der Leyenovej formou pravidelných stretnutí zástupcov odvetvia (výrobcov, dodávateľov), sociálnych partnerov, komisárov a iných zainteresovaných strán, a to aj z občianskej spoločnosti. Tematické pracovné skupiny potom predostrú podrobné návrhy. Okrem toho sa budú viesť aj rozsiahlejšie konzultácie s inými zainteresovanými stranami v celom odvetví, ako aj z iných častí automobilového hodnotového reťazca. Do procesu sa úzko zapojí Rada Európskej únie a Európsky parlament.

Medzi kľúčovými bodmi diskusie bude figurovať inovácia, prechod na čistú energiu a dekarbonizácia, konkurencieschopnosť a odolnosť, obchodné vzťahy a rovnaké podmienky v medzinárodnom kontexte, ako aj zefektívňovanie regulácie a optimalizácia procesov. Ďalšie informácie sú k dispozícii v priloženom koncepčnom dokumente, ktorý poslúži na orientáciu diskusií v rámci strategického dialógu.

Európska komisia je odhodlaná spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami v snahe zaručiť dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho automobilového priemyslu. Strategický dialóg je zásadným krokom pri dosahovaní tohto cieľa.

Súvislosti

Automobilový priemysel je jedným so základných kameňov európskeho hospodárstva, zamestnáva vyše 13 miliónov ľudí a jeho príspevok k HDP EÚ predstavuje približne 7 %. V súčasnosti však toto kriticky dôležité odvetvie prechádza podstatnou transformáciou. Dôvodom je digitalizácia, dekarbonizácia, intenzívnejšia hospodárska súťaž i meniace sa geopolitické prostredie.

Všetky tieto faktory predstavujú výzvu pre tradičné silné stránky európskych výrobcov automobilov. Komisia v snahe zaručiť budúcu konkurencieschopnosť odvetvia otvára strategický dialóg. Cieľom tejto iniciatívy je spoločne skoncipovať a zaviesť riešenia, ktoré pomôžu zachovať celosvetovú pozíciu tohto odvetvia.

Komisia predložila akčný plán EÚ, ktorého cieľom je posilniť kybernetickú bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Predsedníčka von der Leyenová tento akčný plán oznámila vo svojich politických usmerneniach ako kľúčovú prioritu na prvých 100 dní nového funkčného obdobia. Táto iniciatíva je dôležitým krokom k ochrane odvetvia zdravotnej starostlivosti pred kybernetickými hrozbami. Vďaka zlepšeniu schopností nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti odhaľovať hrozby, pripraviť sa a reagovať na ne sa vytvorí bezpečnejšie a lepšie chránené prostredie pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov.

Digitalizácia prináša do zdravotnej starostlivosti revolúciu a umožňuje poskytovať lepšie služby pacientom vďaka inováciám, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína a diagnostika s podporou umelej inteligencie. Kybernetické útoky však môžu spomaliť lekárske postupy, zablokovať centrálne príjmy a narušiť životne dôležité služby. V závažných prípadoch by to mohlo mať priamy vplyv na životy Európanov. V roku 2023 nahlásili členské štáty 309 významných kybernetických incidentov v odvetví zdravotnej starostlivosti, čo je viac než v ktoromkoľvek inom kritickom odvetví.

V akčnom pláne sa okrem iného navrhuje, aby agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA zriadila celoeurópske centrum na podporu kybernetickej bezpečnosti pre nemocnice a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Jeho úlohou bude poskytovať im špecializované usmernenia, nástroje, služby a školenia. Iniciatíva sa opiera o širší rámec EÚ na posilnenie kybernetickej bezpečnosti v celej kritickej infraštruktúre a predstavuje prvú odvetvovo zameranú iniciatívu na zavedenie celej škály opatrení EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Akčný plán sa v zásade zameriava na štyri priority:

• Posilnenie prevencie. Plán jednak pomôže vybudovať kapacity odvetvia zdravotnej starostlivosti určené na zabraňovanie kybernetickým incidentom vďaka opatreniam posilnenej pripravenosti, ako sú usmernenia k vykonávaniu kritických postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ďalej môžu členské štáty zaviesť aj kybernetickobezpečnostné poukazy a poskytovať tak finančnú pomoc mikronemocniciam, malým a stredným nemocniciam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. EÚ napokon vytvorí aj vzdelávacie zdroje v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre zdravotníckych pracovníkov.
• Lepšie odhaľovanie a identifikácia hrozieb. Centrum na podporu kybernetickej bezpečnosti pre nemocnice a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do roku 2026 vybuduje celoeurópsku službu včasného varovania, ktorá bude vydávať varovania o potenciálnych kybernetických hrozbách v takmer reálnom čase.
• Reakcia na kybernetické útoky v snahe minimalizovať vplyv. V pláne sa navrhuje služba rýchlej reakcie v zdravotníctve v rámci rezervy EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti. Rezerva sa zriadila aktom o kybernetickej solidarite a slúži dôveryhodným súkromným poskytovateľom služieb na zabezpečovanie reakcií na incidenty. Ako súčasť plánu sa môžu uskutočňovať vnútroštátne kybernetickobezpečnostné cvičenia a možno vypracovať príručky pre organizácie v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako reagovať na konkrétne kybernetickobezpečnostné hrozby vrátane ransomvéru. Od členských štátov sa očakáva, že budú žiadať od subjektov oznamovanie platieb výkupného, aby im mohli poskytnúť potrebnú podporu a umožniť následné opatrenia zo strany orgánov presadzovania práva.
• Kybernetické odstrašovanie: ochrana európskych systémov zdravotnej starostlivosti odrádzaním aktérov kybernetických hrozieb od toho, aby ich napadli. Zahŕňa využívanie súboru nástrojov kybernetickej diplomacie, spoločnej diplomatickej reakcie EÚ na škodlivé kybernetické činnosti.

Akčný plán sa bude vykonávať spoločne s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, členskými štátmi a komunitou kybernetickej bezpečnosti. Komisia sa usiluje ďalej zlepšiť najúčinnejších opatrenia tak, aby pôsobili v prospech pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasťou tejto snahy bude čoskoro aj verejná konzultácia o tomto pláne, ktorá bude otvorená pre všetkých občanov a zainteresované strany.

Ďalšie kroky

Akčný plán je začiatkom procesu zlepšenia kybernetickej bezpečnosti v zdravotnej starostlivosti. V rokoch 2025 a 2026 sa budú postupne zavádzať osobitné opatrenia. Výsledky konzultácie budú podkladom pre ďalšie odporúčania do konca roka.

Kontext

EÚ pracuje na rôznych frontoch v snahe podporovať kybernetickú odolnosť a chrániť svojich občanov a podniky pred kybernetickými hrozbami v čoraz digitálnejšej a prepojenej Európe. Tento akčný plán je reakciou na naliehavosť situácie a jedinečné hrozby, ktorým toto odvetvie čelí. Vychádza z existujúceho legislatívneho rámca v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V smernici NIS 2 sa nemocnice a iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti označujú ako odvetvie s vysokou úrovňou kritickosti. Rámec kybernetickej bezpečnosti NIS2 funguje v súčinnosti s aktom o kybernetickej odolnosti. Nadobudol účinnosť 10. decembra 2024 a je vôbec prvým právnym predpisom EÚ, ktorým sa zavádzajú povinné požiadavky kybernetickej bezpečnosti na produkty obsahujúce digitálne prvky. Komisia takisto zaviedla mechanizmus na riešenie kybernetických núdzových situácií v rámci aktu o kybernetickej solidarite, ktorý posilňuje solidaritu a koordinované opatrenia EÚ na odhaľovanie rastúcich kybernetických hrozieb a incidentov, prípravu a účinnú reakciu na ne.

Zaistenie odolnej a bezpečnej digitálnej infraštruktúry má zásadný význam pre úplné zavedenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, ktorý postaví občanov do centra ich zdravotnej starostlivosti a poskytne im plnú kontrolu nad ich údajmi.

Ďalšie informácie

Akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Koncom roka 2024 sa začala uplatňovať smernica o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi, ktorej cieľom je vo všetkých členských štátoch EÚ zlepšiť rovnováhu zastúpenia mužov a žien vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností.

V smernici sa pre veľké kótované spoločnosti v EÚ stanovuje cieľ, aby 40 % nevýkonných riadiacich pracovníkov a 33 % všetkých riadiacich pracovníkov bolo zo slabšie zastúpeného pohlavia.

Lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 28. decembra 2024 a spoločnosti musia stanovené ciele dosiahnuť do 30. júna 2026.

Podiel žien vo vrcholových orgánoch spoločností v EÚ je v priemere 34 %. Od roku 2010 sa toto zastúpenie vo väčšine členských štátov EÚ zlepšilo, no sú medzi nimi veľké rozdiely a v niektorých pokrok stagnuje. Napríklad v krajinách so záväznými rodovými kvótami tvorili v roku 2024 ženy 39,6 % členov vrcholových orgánov najväčších kótovaných spoločností, zatiaľ čo v krajinách s miernymi opatreniami to bolo 33,8 % a v krajinách, ktoré neprijali žiadne opatrenia, len 17 %.

Jasné ciele v oblasti zastúpenia a transparentné menovanie s cieľom zlepšiť rodovú rovnováhu

Dnes už členské štáty musia mať pravidlá smernice transponované do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ide o najmä o:

• konkrétne záväzné opatrenia pri výberových konaniach na členov predstavenstva s transparentnými a rodovo neutrálnymi kritériami,
• pravidlo uprednostnenia kandidáta nedostatočne zastúpeného pohlavia, ak sú kandidáti oboch pohlaví rovnako kvalifikovaní,
• odtajnenie kvalifikačných kritérií, ak o to požiada neúspešný uchádzač,
• individuálne záväzky kótovaných spoločností dosiahnuť rodovú rovnováhu medzi výkonnými riadiacimi pracovníkmi,
• podávanie správ o zložení vrcholových orgánov a prípadných prekážkach splnenia cieľa smernice, ako aj o náležitých protiopatreniach,
• účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre spoločnosti, ktoré si neplnia povinnosti spojené s transparentnosťou výberových konaní a podávaním správ. Súčasťou sankcií, určovaných členskými štátmi, môžu byť pokuty a vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie vymenovania sporných riadiacich pracovníkov,
• V smernici sa od členských štátov zároveň vyžaduje, aby uverejnili zoznam spoločností, ktoré dosiahli ciele rodovej rovnováhy, a aby menovali aspoň jeden orgán, ktorý bude propagovať, analyzovať, monitorovať a podporovať rodovú rovnováhu vo vrcholových orgánoch.

Ďalšie kroky

Komisia skontroluje oznámenia členských štátov o ich transpozičných opatreniach a preverí, či ustanovenia smernice transponujú správne. Proti členským štátom, ktoré transpozíciu neoznámili alebo smernicu netransponovali správne, môže Komisia začať konanie o nesplnení povinnosti. V záujme správnej transpozície poskytovala Komisia členským štátom počas celého obdobia transpozície podporu, a to napríklad formou seminárov a dvojstranných konzultácií.

Súvislosti

Z osobitného prieskumu Eurobarometra o rodových stereotypoch z roku 2024 vyplýva, že občania EÚ celkovo podporujú rodovú rovnosť ako prospešnú pre všetkých. Prejavil sa pozitívny pokrok, keď až traja zo štyroch respondentov súhlasili s tým, že z rodovej rovnosti majú prospech aj muži. 55 % občanov EÚ je za zavedenie opatrení na prekonanie nedostatočného zastúpenia žien pri rozhodovaní.

V EÚ ako celku tvoria ženy 34 % členov predstavenstiev, dozorných alebo správnych rád najväčších kótovaných spoločností. Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023.

Vďaka legislatívnym opatreniam v prospech rodovej rovnováhy sa situácia ďalej zlepšuje a potvrdzuje sa, že v krajinách, ktoré neprijali žiadne zásadné opatrenia, je rodová nerovnováha v porovnaní s krajinami, ktoré opatrenia zaviedli, viac ako dvojnásobná. Krajiny s vlastnými kvótami majú najvyšší podiel žien vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností.

Komisia v novembri 2012 navrhla smernicu o rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností. Po desiatich rokoch rokovaní dosiahli Európsky parlament a Rada v júni 2022 politickú dohodu. Lehota na transpozíciu ustanovení smernice uplynula o dva roky neskôr, 28. decembra 2024.

S cieľom nadviazať na pokrok dosiahnutý na základe stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 Komisia na budúci rok prijme plán pre práva žien, v ktorom ďalej posilní svoj záväzok k Únii rovnosti a položí základy posilnenia práv žien a zlepšenia ich zastúpenia na trhu práce aj vo vedúcich pozíciách.

Ďalšie informácie

Smernica o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi

Opatrenia EÚ na podporu rodovej rovnováhy pri rozhodovaní – Európska komisia

Osobitný Eurobarometer 545 o rodových stereotypoch

Konania o nesplnení povinnosti

Index rodovej rovnosti za rok 2024

Stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025