Podľa nového prieskumu Eurobarometra Európania výrazne podporujú vedu a techniku

Z nového prieskumu Eurobarometra o poznatkoch a postojoch európskych občanov k vede a technike vyplýva, že 9 z 10 občanov EÚ (86 %) si myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Očakávajú, že škála technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, bude mať pozitívny vplyv na náš spôsob života v nasledujúcich 20 rokoch: ide najmä o slnečnú energiu (92 %), vakcíny a boj proti infekčným chorobám (86 %) a umelú inteligenciu (61 %).

Výsledky okrem toho poukazujú na vysoký záujem o vedu a techniku (82 %) a zvedavosť občanov dozvedieť sa o nej viac na miestach, ako sú mestské úrady, múzeá a knižnice (54 %). V mnohých oblastiach sa v posledných rokoch zvýšil záujem občanov EÚ, ich očakávania i angažovanosť v oblasti vedy a techniky. V odpovedi na otázku, v ktorých oblastiach môže výskum a inovácia priniesť zmenu, respondenti najčastejšie uvádzajú zdravotnú a lekársku starostlivosť a boj proti zmene klímy. Tieto výsledky sú v súlade s rastúcim záujmom o nové lekárske objavy, ktorý sa od roku 2010 zvýšil z 82 % na 86 %.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová uviedla: „Veda a technika zásadne ovplyvňujú našu schopnosť reagovať na koronavírus, zmenu klímy, stratu biodiverzity a množstvo ďalších naliehavých výziev, a preto nás celkový pozitívny postoj k nim teší. Zároveň však musíme reagovať na obavy občanov z diskriminácie vo využívaní prínosov vedy a techniky, venovať väčšiu pozornosť rodovým rozmerom v obsahu výskumu a preskúmať, ako možno výskum a inovácie realizovať tak, aby do nich boli vo väčšej miere zapojení občania a ďalšie zainteresované strany.“

Prieskum Eurobarometra tiež odhaľuje výzvy v oblasti výskumu a inovácií. Mnohí občania EÚ si myslia, že veda a technika väčšinou pomáhajú zlepšovať život tým, ktorí už kvalitnejší život majú (57 %), a nevenujú dostatočnú pozornosť rozdielom medzi potrebami žien a mužov (23 %). Viac ako polovica si myslí, že výskumní pracovníci v Číne (58 %), USA (57 %) a Japonsku (54 %) sú vo vedeckých objavoch ďalej ako výskumní pracovníci v EÚ. Veľké rozdiely medzi rôznymi skupinami spoločnosti sú aj v úrovni vedeckých poznatkov.

Občania EÚ majú pozitívny názor na vedcov a ich typické vlastnosti, ako sú inteligencia (89 %), spoľahlivosť (68 %) a schopnosť spolupracovať (66 %). Viac ako dve tretiny Európanov (68 %) sa domnievajú, že vedci by mali zasahovať do politických diskusií, aby sa zabezpečilo, že sa pri rozhodovaní budú zohľadňovať vedecké dôkazy.

Väčšina občanov EÚ získava informácie o vývoji vedy a techniky v televízii (63 %), po nej nasledujú online sociálne siete a blogy (29 %) a online alebo tlačené periodiká (24 %). Prevažná väčšina (85 %) sa domnieva, že záujem mladých ľudí o vedu je nevyhnutný pre budúcu prosperitu. Okrem toho sa väčšina domnieva, že zapojením nevedeckých odborníkov do výskumu a inovácií sa zabezpečí, aby veda a technika reagovali na potreby a hodnoty spoločnosti (61 %).

Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov si myslia, že vlády by mali zabezpečiť, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých, a viac ako tri štvrtiny (79 %) si myslí, že vlády by mali do boja proti zmene klímy povinne zapojiť súkromné podniky.

Súvislosti

Predmetný uverejnený prieskum Eurobarometra je doteraz najväčším prieskumom o vede a technike z hľadiska počtu účastníkov (37 103 respondentov) a krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume (38 krajín vrátane členských štátov EÚ, krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ, štátov EZVO a Spojeného kráľovstva). Prieskum sa uskutočnil od 13. apríla do 10. mája 2021, a to najmä prostredníctvom osobných rozhovorov.

Zapojenie občanov, miestnych komunít a občianskej spoločnosti bude ústredným prvkom nového európskeho výskumného priestoru v záujme dosiahnutia výraznejšieho spoločenského dosahu a zvýšenej dôvery vo vedu.

Program Horizont Európa, nový program EÚ pre výskum a inováciu (2021 – 2027), posilní interakcie medzi vedou a spoločnosťou tým, že podporí spoločné vytváranie programov výskumu a inovácií a priamo zapojí občanov a občiansku spoločnosť do výskumu a inovácií. Toto zapojenie sa bude podporovať v rámci celého programu a prostredníctvom špecializovaných činností, pričom sa budú monitorovať príspevky občanov a uplatňovanie výskumu a inovácií v spoločnosti.

Celoeurópske prieskumy v oblasti vedy a techniky majú už 40-ročnú históriu. Predchádzajúce podobné štúdie Eurobarometra zahŕňali osobitný prieskum Eurobarometra 401 (2013), osobitné prieskumy Eurobarometra 340/341 (EB73.1) a osobitné prieskumy Eurobarometra 224/225 (EB63.1).

Viac informácií

Eurobarometer o vede a technike – správa, prezentácia, prehľady o jednotlivých krajinách a súbor údajov

Infografika

Nový európsky výskumný priestor

Horizont Európa

 

Čítať ďalej...

Komisia spúšťa novú aplikáciu Erasmus+ s integrovanou európskou študentskou kartou

Komisia spustila novú aplikáciu Erasmus+, ktorá predstavuje nový míľnik v digitalizácii programu Erasmus+. Nová aplikácia dostupná vo všetkých jazykoch EÚ poskytne každému študentovi digitálnu európsku študentskú kartu, ktorá platí v celej Európskej únii. Keďže budúcnosť je digitálna, študenti môžu vďaka tejto obnovenej aplikácii ušetriť viac papiera.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Som rád, že rozhranie nášho najvýznamnejšieho programu pre mladých Erasmus+ sa im začína podobať. Je digitálnejšie, mobilnejšie a ešte viac orientované na príslušnú komunitu. Nová aplikácia spolu s európskou študentskou kartou, ktorú ponúka, je symbolom európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý presadzujeme.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Papier je už oficiálne minulosťou. Nová aplikácia Erasmus+ bude študentom z programu Erasmus+ slúžiť ako miesto, na ktorom nájdu všetko potrebné. Mať všetky informácie na dosah ruky znamená menej stresu, viac flexibility a menej času stráveného administratívnym vybavovaním. Európska študentská karta, ktorá je dostupná cez aplikáciu, je dôležitým krokom k vytvoreniu ozajstného európskeho vzdelávacieho priestoru. Priestoru, v ktorom má každý študent svoje miesto a prístup k rovnakým službám a rovnakému uznaniu výsledkov svojho vzdelania.“

Vďaka novej aplikácii, ktorá funguje tak na zariadeniach so systémom Android, ako aj iOS, budú môcť študenti:

  • hľadať medzi partnermi svojej univerzity a vybrať si svoju destináciu;
  • podpísať zmluvu o štúdiu online;
  • zistiť podrobnosti o podujatiach vo vybranej destinácii, dozvedieť sa užitočné tipy a spojiť sa s ostatnými študentmi a
  • získať európsku študentskú kartu s prístupom k službám, múzeám, kultúrnym podujatiam a špeciálnym ponukám na hostiteľskej univerzite a v danej krajine.

Do siete Erasmus bez papiera, ktorá umožňuje bezpečnú výmenu údajov a jednoduchšiu identifikáciu zmlúv o štúdiu, je v súčasnosti zapojených viac ako 4 000 univerzít. Táto forma digitálnej spolupráce uľahčuje zavedenie a plošné uznávanie európskej študentskej karty.

V súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania sa novým programom Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027 podporuje rozvoj digitálnych zručností a prispieva k digitálnej transformácii európskych vzdelávacích systémov. Vďaka zvýšenému rozpočtu presahujúcemu 28 miliárd eur na sedemročné obdobie sa programom Erasmus+ podporí aj odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy v časoch pandémie.

Súvislosti

Od vzniku pôvodného programu Erasmus v roku 1987 využilo možnosť absolvovania výmenného pobytu v zahraničí 10 miliónov ľudí. Nový program Erasmus+ ponúka príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, a to pre všetky vekové kategórie.

Zo štúdie o vplyve programu Erasmus+ vo vysokoškolskom vzdelávaní uverejnenej v roku 2019 vyplýva, že program má pozitívny vplyv na profesijný, sociálny, vzdelávací aj osobnostný rast účastníkov. Viac ako 70 % študentov má po návrate z pobytu v zahraničí lepšiu predstavu o svojej budúcej kariére a môže si zmeniť študijný odbor tak, aby zodpovedal ich profesijným ambíciám. Vyše 90 % študentov, ktorí sa zapojili do programu Erasmus+, sa zároveň naučilo lepšie spolupracovať s ľuďmi z rôznych kultúr a nadobudlo pocit príslušnosti k Európe.

V tomto akademickom roku (2021 – 2022) sa očakáva, že vďaka programu Erasmus+ navštívi zahraničné univerzity 600 000 vysokoškolských študentov.

Predsedníčka Komisie von der Leyen vo svojom prejave k správe o stavu Únie navrhla vyhlásiť rok 2022 za rok mládeže.  Mladí ľudia musia mať možnosť ovplyvniť budúcnosť Európy.  Naša Únia potrebuje dušu a víziu, s ktorou sa dokážu stotožniť. 

Viac informácií

Aplikácia Erasmus+

Program Erasmus+ na roky 2021 – 2024

Akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027

Tlačová správa – spustenie mobilnej aplikácie

Čítať ďalej...

EÚ avizuje ďalších 119,5 milióna eur na podporu demokracie a ľudských práv v roku 2021

Európska únia oznámila päť opatrení v hodnote 119,5 milióna eur, ktoré zabezpečia silnú európsku podporu pre demokraciu a ľudské práva na celom svete aj v roku 2021.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Pre udržateľný rozvoj a rovnaké príležitosti je nevyhnutná demokracia, čiže silné demokratické inštitúcie, sociálne začlenenie a participatívna spoločnosť. Touto sumou 119,5 milióna eur obnovujeme svoj záväzok ku globálnej demokracii. Som hrdá na to, že EÚ bude aj naďalej podporovať Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a pomáhať posilňovať postavenie miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv, mladých ľudí a žien na celom svete.

EÚ je plne odhodlaná chrániť a posilňovať postavenie jednotlivcov, budovať odolné, inkluzívne a demokratické spoločnosti a podporovať globálny systém pre ľudské práva a demokraciu. Nebude sa nečinne pozerať na úpadok demokracie a rastúcu mieru porušovania ľudských práv, nerovnosti, neznášanlivosti, predsudkov a diskriminácie.

Tieto ohlásené opatrenia zabezpečia podporu EÚ pre organizácie občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 krajinách, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať ženám a mládeži. Pomôžu presadzovať politickú spoluprácu na najvyššej úrovni v záujme ochrany demokracie na celom svete.

Tieto prostriedky prispejú k plneniu akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako aj plánov jednotlivých krajín v rámci akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III. Zároveň odbremenia Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý veľmi potrebuje pomôcť.

Avizované opatrenia v skratke

Sumou 5 miliónov eur pre Alianciu na podporu demokracie sa podporí zber a analýza údajov a posilní sa spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi v oblasti demokracie a ľudských práv. 

EÚ podporí Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý je pilierom OSN v oblasti ľudských práv, a to sumou 4,8 milióna eur do jeho rozpočtu na rok 2021. 

Približne 100,8 milióna eur sa použije na podporu miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 partnerských krajinách. Tieto peniaze budú pochádzať z prostriedkov pridelených jednotlivým krajinám v rámci nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) a budú ich spravovať delegácie EÚ.

Zo sumy 4 milióny eur z krízového nástroja EÚ pre ľudské práva sa bude naďalej poskytovať rýchla a dôverná podpora pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v prostredí, v ktorom panujú najnáročnejšie, najnebezpečnejšie a najmenej predvídateľné politické podmienky na svete, kde sú ľudské práva a základné slobody najzraniteľnejšie a najohrozenejšie.

Globálny kampus pre ľudské práva je jedinečná sieť stovky univerzít. Na školský rok 2021/2022 dostane 4,9 milióna eur. Globálny kampus založila EÚ s cieľom podporovať regionálnu a globálnu spoluprácu vo vzdelávaní v oblasti ľudských práv formou siedmich regionálnych magisterských programov.

Kontext

Týždeň demokracie 2021 sprevádzala séria podujatí v súvislosti s Medzinárodným dňom demokracie v rámci témy „Spolu sme silnejší: partnerstvami za podporu demokracie“.

Ochrana a podpora ľudských práv a demokracie – základných hodnôt Európskej únie – je kľúčovou prioritou vonkajšej činnosti EÚ a predpokladom udržateľného rozvoja a budovania inkluzívnejších, otvorenejších a odolnejších spoločností.

Z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) sa prideľuje finančné krytie vo výške 1,562 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027, ktoré je určené na ľudské práva a demokraciu. Ide približne o 17 % viac, ako bol rozpočet jeho predchodcu, nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), na roky 2014 – 2020.

Pôsobiť sa bude v týchto oblastiach: i) prispievanie k pokroku v oblasti základných hodnôt demokracie; ii) právny štát; iii) univerzálnosť, nedeliteľnosť a vzájomná závislosť ľudských práv; iv) rešpektovanie ľudskej dôstojnosti; v) zásady nediskriminácie, rovnosti a solidarity; a vi) dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

Ďalšie informácie

Európska komisia a demokracia

Európska komisia a ľudské práva

Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024

Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III

Medzinárodný deň demokracie: Spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Josepa Borrella a podpredsedníčky Dubravky Šuicovej

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 – 2027

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci mapu Slovenska na poskytovanie regionálnej pomoci od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Slovenská mapa regionálnej pomoci je jednou z prvých máp schválených Komisiou v rámci revidovaných usmernení o regionálnej pomoci.

Revidované usmernenia o regionálnej pomoci, ktoré Komisia prijala 19. apríla 2021 a ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, umožňujú členským štátom pomáhať najviac znevýhodneným európskym regiónom „dobiehať“ vyspelejšie regióny, a vyrovnávať tak rozdiely v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti – ciele v oblasti súdržnosti, ktoré sú jadrom politiky Únie. Poskytujú takisto členským štátom lepšie príležitosti podporiť regióny, ktoré čelia transformačným alebo štrukturálnym výzvam, ako je vyľudňovanie, v snahe prispieť v plnej miere k zelenej a digitálnej transformácii. V revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci sa zároveň zachovávajú silné záruky s cieľom zabrániť členským štátom využívať verejné prostriedky spôsobom, ktorý by mal za následok premiestňovanie pracovných miest z jedného členského štátu EÚ do druhého. Zachovanie záruk je nevyhnutné z hľadiska spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

V mape regionálnej pomoci Slovenska sa vymedzujú slovenské regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc. Takisto sa v nej stanovujú maximálne intenzity pomoci v oprávnených regiónoch. Intenzita pomoci je maximálna výška štátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na príjemcu, vyjadrená ako percentuálny podiel oprávnených investičných nákladov.

Podľa revidovaných usmernení o regionálnej pomoci pokrývajú regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc 87,97 % obyvateľstva Slovenska. Tieto regióny patria medzi najviac znevýhodnené regióny v EÚ, s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ. Všetky sú preto oprávnené na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (tzv. oblasti „a“) s týmito maximálnymi intenzitami pomoci pre veľké podniky v závislosti od HDP na obyvateľa v príslušných oblastiach „a“:

  • región Západné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 30 %,
  • región Stredné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 40 %,
  • región Východné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 50 %.

Vo všetkých týchto oblastiach sa maximálne intenzity pomoci môžu zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných strednými podnikmi a o 20 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných malými podnikmi, pri ich počiatočných investíciách s oprávnenými nákladmi až do výšky 50 miliónov EUR.

Po zavedení budúceho plánu spravodlivej transformácie územia v súvislosti s nariadením o Fonde na spravodlivú transformáciu má Slovensko možnosť oznámiť Komisii zmenu mapy regionálnej pomoci, ktorá bola aktuálne schválená, s cieľom uplatniť možné zvýšenie maximálnej intenzity pomoci v budúcich oblastiach spravodlivej transformácie, ako sa uvádza v revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci pre oblasti „a“.

Kontext

Európa sa vždy vyznačovala výraznými regionálnymi rozdielmi v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti. Cieľom regionálnej pomoci je podporovať hospodársky rozvoj v znevýhodnených oblastiach Európy a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty.

V usmerneniach o regionálnej pomoci Komisia stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a zároveň stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oblasti „a“ a „c“). V prílohách k usmerneniam sa identifikujú najviac znevýhodnené regióny, tzv. oblasti „a“, medzi ktoré patria najvzdialenejšie regióny a regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší alebo rovný 75 % priemeru EÚ, a vopred vymedzené oblasti „c“, ktoré predstavujú bývalé oblasti „a“ a riedko osídlené oblasti.

Členské štáty môžu určiť tzv. vopred nevymedzené oblasti „c“ až do maximálneho vopred vymedzeného pokrytia oblasti „c“ (pre ktoré sú k dispozícii aj číselné údaje v prílohách I a II k usmerneniam) a v súlade s určitými kritériami. Členské štáty musia svoj návrh máp regionálnej pomoci oznámiť Komisii na účely schválenia.

Znenie predmetného rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64151 (v registri štátnej pomoci) na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku o hospodárskej súťaži Competition Weekly e-News.

Čítať ďalej...

Tím Európa: na boj proti COVID-19 v partnerských krajinách bolo doteraz vyplatených 34 miliárd eur

Od vypuknutia ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020 premenili členské štáty EÚ a európske finančné inštitúcie, ako Tím Európa, svoje sľuby na skutky a v rámci riešenia pandémie a jej následkov vyplatil 34 miliárd eur na podporu partnerských krajín. Tieto vyplatené prostriedky už teraz značne presahujú pôvodný balík podpory vo výške 20 miliárd eur, ktorá bola prisľúbená v rámci Tímu Európa na jar 2020 a teraz zvýšená na 46 miliárd eur.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „ Minulý rok na jar svet čelil bezprecedentnej kríze. Bola potrebná spoločná rekcia medzinárodného spoločenstva. Na poskytnutie cielenej podpory s väčším dosahom Tím Európa spojil naše odborné znalosti a zdroje čerpajúc z našich silných stránok. Programy EÚ sme takisto prispôsobili tak, aby lepšie reagovali na potreby rozvojových krajín. Tím Európa môže byť hrdý na to, že len za jeden rok zmobilizoval takýto významný balík na podporu našich partnerov na celom svete.“

Tím Európa doteraz zmobilizoval podporu pre viac ako 130 krajín. Z celkovej sumy 46 miliárd eur bolo k aprílu 2021 vyplatených 34 miliárd eur: 1,8 miliardy eur na zabezpečenie humanitárnych potrieb v mimoriadnej situácii, 6,3 miliardy eur na posilnenie zdravotníckych, vodohospodárskych a hygienických systémov a 25,8 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie vrátane strát pracovných miest a vzdelávania.

Súčasný stav vyplácania prostriedkov vo vzťahu k záväzkom podľa jednotlivých regiónov k aprílu 2021:

  • Susedstvo: 10,3 miliardy eur z 13,8 miliardy eur
  • Subsaharská Afrika: 6,7 miliardy eur z 8,1 miliardy eur
  • Západný Balkán a Turecko: 4,9 miliardy eur z 5,8 miliardy eur
  • Ázia a Tichomorie: 2,7 miliardy eur z 3,2 miliardy eur
  • Latinská Amerika a Karibik: 1,5 miliardy eur z 3,0 miliardy eur
  • Afrika, Karibik a Tichomorie, regionálne: 445 miliónov eur zo 658 miliónov eur
  • Zámorské územia a Grónsko: 203 miliónov eur zo 627 miliónov eur
  • Globálne programy: 5,1 miliardy eur zo 7,5 miliardy eur

Príspevok Tímu Európa okrem toho zahŕňa záruky (2,1 miliardy eur z 3,3 miliardy EUR).

EÚ zohrala takisto vedúcu úlohu pri zriaďovaní nástroja COVAX, jedinej celosvetovej iniciatívy na podporu spravodlivej distribúcie očkovacích látok na celom svete so zameraním na krajiny s nízkymi a strednými príjmami. K júnu 2021 predstavuje príspevok Tímu Európa na nástroj COVAX viac ako 3 miliardy eur.

Pokiaľ ide o vyplatenie prostriedkov, Tím Európa do apríla 2021 uvoľnil 74 % z prisľúbených 46 miliárd eur. V januári 2021 dosiahli vyplatené sumy 26,2 miliardy eur a v apríli 2021 sa vyšplhali až na 34 miliárd eur (o 7,8 miliardy eur viac).

Súvislosti

Balík opatrení „Tím Európa“ predstavila predsedkyňa von der Leyenová 8. apríla 2020 s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Pôvodne bola prisľúbená finančná podpora vo výške približne 20 miliárd eur, ktorú tvorili zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do januára 2021 sa potom finančné záväzky zdvojnásobili na 40,5 miliardy EUR. K aprílu 2021 sa ďalej navýšili na 46 miliárd eur.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) reakciu na núdzové situácie a bezprostredné humanitárne potreby; 2) posilnenie zdravia, zásobovania vodou, hygienických a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Na webovom sídle Tímu Európa sa môžete oboznámiť s týmito tlačovými materiálmi:

  • Vonkajšia reakcia Tímu Európa na COVID-19 (do 8. apríla 2021) (rozčlenenie podľa geografických regiónov a oblastí politiky)
  • Vonkajšia reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 (do 8. apríla 2021) (rozčlenenie podľa krajín)
  • Vonkajšia reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 (rámec)
Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login