EÚ sa sumou 183 mil. eur podieľa na odpustení dlhu 29 najchudobnejších a najzraniteľnejších krajín sveta

EÚ prispeje sumou 183 mil. eur do trustu CRRT Medzinárodného menového fondu (Catastrophe Containment and Relief Trust) s cieľom odpustiť dlh 29 krajinám s nízkymi príjmami, čo im umožní zvýšiť ich sociálne, zdravotné a hospodárske výdavky v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Tento príspevok nad rámec iniciatívy na pozastavenie nákladov na dlhovú službu (DSSI – Debt Service Suspension Initiative), ktorý bol oznámený krátko po tom, ako samit G20 schválil spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi (Common Framework on Debt Treatments), je plne v súlade s návrhom predsedníčky Komisie von der Leyenovej na prijatie iniciatívy zameranej na globálnu obnovu, ktorá spája investície a odpustenie dlhov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Takýmto príspevkom EÚ kombinuje prísun finančných prostriedkov na rýchle zmiernenie rozpočtových obmedzení s cieľom podporiť okamžitú reakciu s udržateľným dlhodobejším plánom na pomoc partnerom pri zvládaní vážnej sociálno-ekonomickej búrky, ktorá ani zďaleka neskončila. EÚ stojí na čele celosvetového úsilia o odpustenie dlhu a jeho reštrukturalizáciu. Dúfame, že náš príspevok bude signálom pre ostatných, aby sa pripojili k tomuto globálnemu úsiliu.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal: „Európa dnes významne prispieva k multilateralizmu a odpusteniu dlhov. EÚ ako člen skupiny G20 výrazne podporuje iniciatívu na pozastavenie nákladov na dlhovú službu a nový spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi. Tento príspevok k trustu MMF na odpustenie dlhov je ďalším dôkazom nášho pevného odhodlania pomôcť krajinám s nízkymi príjmami vyrovnať sa s ich dlhovým zaťažením.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vyhlásila: „Komisia je odhodlaná naďalej podporovať svoje partnerské krajiny, aby napriek zúfalej finančnej situácii nezišli z cesty plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Úrovne dlhu boli vysoké už pred krízou a v mnohých krajinách sa teraz jednoducho stávajú neudržateľnými. Preto sme sa rozhodli odpustenie dlhu podporiť a prispieť sumou 183 mil. eur do tohto mechanizmu MFF.“

Generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgieva sa zúčastnila na virtuálnej Rady EÚ pre zahraničné veci s ministrami pre rozvoj s cieľom maximalizovať spoločné povedomie o zhoršujúcej sa dlhovej situácii v mnohých krajinách. Pri tejto príležitosti uviedla: „Som veľmi vďačná EÚ za veľkorysý príspevok do trustu CCRT vo výške 183 mil. eur. Pre trust ide o významný krok, ktorý najzraniteľnejším krajinám sveta pomôže poskytovať zdravotnú starostlivosť a hospodársku podporu ich obyvateľom počas prebiehajúcej pandémie. EÚ a MMF sú v oblasti financovania rozvoja silnými partnermi. Vyzývam ostatných, aby sa pripojili k EÚ a našim ďalším prispievateľom do trustu CCRT. Príspevky našich členských krajín sú nevyhnutné na to, aby fond mohol podporovať najzraniteľnejšie krajiny.

EÚ je lídrom medzinárodných partnerstiev

Finančné prostriedky EÚ poskytované cez MFF a jeho trust CCRT zabezpečia odpustenie dlhu 29 najchudobnejším a najzraniteľnejším krajinám sveta.

Z trustu CCRT sa splatia dlhy vymedzených členských krajín s nízkymi príjmami voči MFF, ktoré zasiahli najvážnejšie prírodné katastrofy alebo ktoré odvracajú katastrofy v oblasti verejného zdravia, ako sú epidémie alebo globálne pandémie. Odpustenie dlhu im umožní použiť uvoľnené zdroje na pokrytie mimoriadnych rozpočtových výdavkov, ktoré vznikli v dôsledku katastrofy. Inak by ich museli použiť na dlhovú službu.

Skúsenosti z prvých dvoch šesťmesačných tranží pomoci CCRT ukázali, že krajiny boli vďaka odpusteniu dlhu schopné zvýšiť svoje predpokladané prioritné výdavky na rok 2020 približne o 1,2 percentuálneho bodu HDP; výdavky na zdravotníctvo a sociálnu ochranu zvýšili v priemere približne o 0,5 percentuálneho bodu.

Ďalším pozitívnym prínosom tejto krátkodobej podpory likvidity je, že prispeje aj k makroekonomickej stabilite krajín.

Vďaka tomuto príspevku vo výške 183 mil. eur sa EÚ stáva najväčším darcom trustu CCRT, ktorý doteraz získal viac ako 500 mil. USD vo forme grantov od darcovských krajín.

Súvislosti

Krajiny s nízkymi príjmami sa musia vysporiadať s veľkými krátkodobými potrebami likvidity, čo obmedzuje ich schopnosť nájsť potrebné finančné prostriedky na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vyvoláva obavy z plnohodnotnej krízy zahraničného dlhu.

EÚ ako globálny aktér môže pomôcť začleniť odpustenie dlhu do širšieho politického dialógu, stratégií a opatrení v oblasti financovania s cieľom podporiť tzv. obnovu k lepšiemu.

Krajiny oprávnené na pomoc z trustu CCRT sú krajiny oprávnené na zvýhodnené pôžičky z trustu MMF na znižovanie chudoby a posilňovanie rastu (PRGT), ktorých ročná úroveň hrubého národného dôchodku na obyvateľa je nižšia ako 1 175 USD. Pomoc z trustu CRRT využívajú zraniteľné krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19.

Patria k nim: Afganistan, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Džibutsko, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Haiti, Jemen, Komory, Konžská demokratická republika, Libéria, Madagaskar, Malawi, Mali, Mozambik, Nepál, Niger, Rwanda, Sierra Leone, Stredoafrická republika, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Šalamúnove ostrovy, Tanzánia, Tadžikistan a Togo.

Pridaná hodnota EÚ pre trust CCRT

  • V 22 z 29 krajín prebiehajú programy rozpočtovej podpory EÚ. To znamená, že hospodárska stabilita a riadne hospodárenie s verejnými financiami boli jadrom dialógu EÚ s ich vládami. EÚ kladie mimoriadny dôraz na riadne účtovníctvo, monitorovanie a kontrolu výdavkov súvisiacich s ochorením COVID-19. Prebiehajúci dialóg EÚ s partnerskými krajinami v rámci programov rozpočtovej podpory posilňuje rámec CCRT a jeho monitorovacie kapacity.
  • Tým, že sa súčasne prispieva k makroekonomickej stabilite krajín a plneniu priorít, dochádza aj k zníženiu transakčných nákladov.
  • Rámec monitorovania zabezpečuje, aby sa uvoľnené zdroje použili na reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
  • Politický dialóg s partnerskými krajinami zabezpečí, aby obnova po pandémii COVID-19 a dlhová situácia nezvyšovali emisie CO2 a nerovnosti.

Viac informácií

Globálna reakcia EÚ na COVID-19

Čítať ďalej...

Ministri Únie pre Stredozemie zdôraznili význam regionálneho obchodu pri oživení hospodárstva

Štyridsaťdva členských krajín Únie pre Stredozemie sa prostredníctvom videokonferencie stretlo na 11. konferencii ministrov obchodu s cieľom spustiť tri nové obchodné a investičné iniciatívy. Vyzvali tiež na posilnenie obchodných väzieb v európsko-stredozemskej oblasti ako kľúčového prvku oživenia hospodárstva v tomto regióne.

Na konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie sa zdôraznilo, že je dôležité zabezpečiť, aby partneri z oblasti Stredozemného mora mohli naplno využívať výhody otvorenia trhov. K tomuto cieľu prispejú nedávno spustené obchodné a investičné iniciatívy, ktoré EÚ podporuje a ktoré realizujú partnerské organizácie – Medzinárodné obchodné centrum, Medzinárodná organizácia práce a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Iniciatívy v celkovej hodnote 11 miliónov EUR posilnia vplyv obchodu a investícií na tvorbu pracovných miest v južnom Stredozemí a podporia inkluzívny hospodársky rozvoj.

Konferencia ministrov sa konala pod záštitou spolupredsedu Únie pre Stredozemie Valdisa Dombrovskisa, výkonného podpredsedu EK a komisára pre obchod, a Ing. Mahy Aliovej, jordánskej ministerky priemyslu, obchodu a zásobovania, a za prítomnosti generálneho tajomníka Únie pre Stredozemie Nassera Kamela.

Výkonný podpredseda EK a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis uviedol: „Stredozemský región bol v priebehu histórie dobre známy vďaka prosperujúcej výmene tovaru a poznatkov. S potešením konštatujem, že súčasná pandémia ho nezastavila. Takisto som rád, že súhlasíme, že dynamický regionálny obchod môže zohrávať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva v EÚ a v širšom európsko-stredozemskom regióne. Preto musíme napredovať v prehlbovaní našej spolupráce s našimi partnermi v regióne. Rozhodne povzbudzujem podniky zo severného aj južného pobrežia Stredozemného mora, aby viac využívali príležitosti, ktoré toto regionálne obchodné, investičné a hospodárske partnerstvo prináša.“

Jordánska ministerka Ing. Maha Aliová uviedla: „Táto dôležitá ministerská konferencia sa koná v čase, keď si pripomíname 25. výročie začiatku barcelonského procesu alebo euro-stredozemského partnerstva. To položilo základy pre formalizáciu Únie pre Stredozemie a prinieslo aj dlhodobý regionálny rámec spolupráce pod záštitou spolupredsedníctva krajín zo severného a južného pobrežia Stredozemného mora. Bezprecedentná sociálna a hospodárska zraniteľnosť v regióne, ktorá sa zhoršila pandémiou COVID-19, si práve teraz vyžaduje solidaritu a účinnú spoluprácu pri riešení pálčivých otázok s osobitným dôrazom na južné pobrežie Stredozemného mora. Jordánsko ako spolupredseda Únie pre Stredozemie je pripravené spolupracovať s EÚ a krajinami južného Stredozemia na podpore udržateľného regionálneho rozvoja v rámci Únie pre Stredozemie.“

Generálny tajomník Únie pre Stredozemie Nasser Kamel uviedol: „Súčasná pandémia viedla k ďalekosiahlym globálnym narušeniam hodnotových reťazcov, k oslabeniu obchodu a investičných tokov. Akýkoľvek „nový normálny stav“, v ktorom by nefigurovala posilnená obchodná a hospodárska integrácia, by nebol v súlade s legitímnymi očakávaniami ľudí na oboch brehoch Stredozemného mora. Dnešné stretnutie svedčí o spoločnej vôli 42 krajín k spolupráci v týchto oblastiach a názorne ukazuje stratégiu Únie pre Stredozemie, ktorá sa zameriava na činy a ktorá premieňa naše politické mandáty na konkrétne iniciatívy prostredníctvom regionálneho dialógu viacerých partnerov.“

Súvislosti

Od poslednej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktorá sa konala v marci 2018, došlo medzi členskými štátmi Únie pre Stredozemie k viacerým zmenám v dvojstranných obchodných vzťahoch vrátane obrovského narušenia spôsobeného celosvetovou pandémiou COVID-19. Napriek pandémii a rastúcemu protekcionizmu vo svete zostáva obchod v európsko-stredozemskom regióne vo všeobecnosti otvorený. Ministri obchodu Únie pre Stredozemie vyzvali na odolávanie protekcionizmu a vypracovanie dodatočných iniciatív na ďalšie uľahčenie a zintenzívnenie obchodných a investičných tokov.

Ministri pri príležitosti 25. výročia barcelonského procesu* uvítali pokrok dosiahnutý pri vykonávaní ôsmich euro-stredomorských dohôd o pridružení a vyzvali na ich modernizáciu. Treba rozšíriť rozsah ich pôsobnosti a prehĺbiť záväzky týkajúce sa kľúčových pravidiel obchodnej politiky. Ministri takisto podporili pokrok pri zvyšovaní obchodnej integrácie medzi južnými stredozemskými partnermi a uvítali pristúpenie Libanonu a Palestíny k Agadirskej dohode, čo je obchodná dohoda medzi Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom.

Ministri okrem toho vyzvali na väčšiu spoluprácu v oblasti reformy WTO vrátane aktualizácie pravidiel s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých a na nájdenie riešenia súčasnej patovej situácie, v ktorej sa nachádza odvolací orgán. To poslúži na zachovanie multilaterálneho systému založeného na pravidlách, ktorý chráni záujmy všetkých členov WTO.

Ministri takisto opätovne potvrdili svoj záväzok presadzovať vzájomne sa podporujúce vzťahy medzi obchodom, investíciami a udržateľným rozvojom a zdôraznili význam príslušných viacstranných iniciatív zameraných na udržateľný rozvoj. Zdôraznili, že je potrebné urýchlene prijať opatrenia, vrátane opatrení na regionálnej úrovni, na boj proti zmene klímy a účinné vykonávanie medzinárodných dohôd v oblasti klímy, ako je Parížska dohoda.

Ministri uvítali usporiadanie obchodného a investičného fóra Únie pre Stredozemie 12. novembra 2020. Očakávajú, že výsledky tejto ministerskej konferencie sa vykonajú v rámci zasadnutí vysokých úradníkov pre obchod Únie pre Stredozemie, ako aj v rámci rôznych technických pracovných skupín ešte pred nadchádzajúcim zasadnutím ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktoré je naplánované na rok 2022.

Ďalšie informácie

Spoločné vyhlásenie

* Začiatkom barcelonského procesu, alebo euro-stredozemského partnerstva (Euromed), bola európsko-stredozemská konferencia v Barcelone v roku 1995. Usporiadala ju EÚ s cieľom posilniť svoje vzťahy s krajinami v regióne Mašrek a Maghreb. Toto partnerstvo položilo základy pre vznik dnešnej Únie pre Stredozemie.

Čítať ďalej...

Hospodárska prognóza z jesene 2020: oživenie bolo prerušené, keďže druhá vlna pandémie prehlbuje neistotu

Pandémia koronavírusu predstavuje veľmi veľký otras pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ s veľmi vážnymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Hospodárska činnosť v Európe utrpela v prvej polovici roka závažný otras, pričom v treťom štvrťroku došlo k výraznému oživeniu, keďže sa postupne rušili opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu. Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 v posledných týždňoch však vedie k narušeniam, keďže vnútroštátne orgány zavádzajú nové opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť jeho šírenie. Epidemiologická situácia znamená, že prognózy rastu počas prognózovaného obdobia sú vystavené mimoriadne vysokému stupňu neistoty a rizikám.

Prerušená a neúplná obnova

V hospodárskej prognóze z jesene 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 klesne o 7,8 % pred tým, než v roku 2021 vzrastie o 4,2 % a v roku 2022 o 3 %. V prognóze sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ v roku 2020 klesne o 7,4 %, pričom následne dôjde k obnove a nárastu o 4,1 % v roku 2021 a o 3 % v roku 2022. Prognózy rastu eurozóny a EÚ sú v porovnaní s hospodárskou prognózou z leta 2020 mierne vyššie na rok 2020 a nižšie na rok 2021. Neočakáva, že produkcia v eurozóne a v EÚ sa v roku 2022 dostane na svoju úroveň pred pandémiou.

Hospodársky dosah pandémie sa v rámci EÚ značne líšil a to isté platí aj pre vyhliadky na obnovu. Je to odrazom šírenia vírusu, prísnosti opatrení v oblasti verejného zdravia prijatých na zamedzenie jeho šírenia, odvetvového zloženia národných hospodárstiev a účinnosti vnútroštátnych politických opatrení.

Nárast nezamestnanosti bol v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti obmedzený

Úbytok pracovných miest a nárast nezamestnanosti spôsobili značný tlak na živobytie mnohých Európanov. Politické opatrenia prijaté členskými štátmi spolu s iniciatívami na úrovni EÚ pomohli zmierniť dosah pandémie na trhy práce. Nebývalý rozsah prijatých opatrení, najmä prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, umožnil, že nárast miery nezamestnanosti zostal v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti utlmený. Nezamestnanosť má v roku 2021 naďalej rásť, keďže členské štáty postupne rušia núdzové podporné opatrenia a na trh práce vstupujú noví ľudia, ale v roku 2022 by sa mala situácia zlepšiť, keďže hospodárstvo sa bude naďalej zotavovať.

V prognóze sa predpokladá, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 8,3 % v roku 2020 a 9,4 % v roku 2021, pričom v roku 2022 klesne na 8,9 %. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 7,7 % v roku 2020 a 8,6 % v roku 2021 a následne v roku 2022 klesnúť na 8,0 %.

Deficity a verejný dlh sa budú zvyšovať

Očakáva sa, že nárast deficitov verejných financií bude v tomto roku veľmi výrazný v celej EÚ, keďže sa zvýšia sociálne výdavky a znížia sa daňové príjmy v dôsledku výnimočných politických opatrení určených na podporu hospodárstva, ako aj účinku automatických stabilizátorov.

V prognóze sa predpokladá, že celkový deficit verejných financií v eurozóne vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,8 % v roku 2020 pred tým, než klesne na 6,4 % v roku 2021 a na 4,7 % v roku 2022. Je to odrazom očakávaného postupného rušenia núdzových podporných opatrení v priebehu roka 2021, keď sa zlepší hospodárska situácia.

Vzhľadom na prudký nárast deficitov sa v prognóze predpokladá, že súhrnný pomer dlhu k HDP v eurozóne sa zvýši z 85,9 % HDP v roku 2019 na 101,7 % v roku 2020, 102,3 % v roku 2021 a 102,6 % v roku 2022.

Inflácia zostáva utlmená

Prudký pokles cien energií v auguste a septembri spôsobil, že celková inflácia sa dostala do záporných hodnôt. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa všetky položky okrem energie a nespracovaných potravín, tiež v lete výrazne klesla v dôsledku nižšieho dopytu po službách, najmä službách súvisiacich s cestovným ruchom, a priemyselnom tovare. Slabý dopyt, stagnácia trhu práce a silný výmenný kurz eura budú vyvíjať tlak na znižovanie cien.

Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahne v roku 2020 priemernú hodnotu 0,3 % a potom sa zvýši na 1,1 % v roku 2021 a na 1,3 % v roku 2022, ak sa stabilizujú ceny ropy. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 0,7 % v roku 2020, 1,3 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Táto prognóza prichádza v čase, keď druhá vlna pandémie spôsobuje ešte väčšiu neistotu a kazí naše nádeje na rýchle oživenie. Hospodárska produkcia v EÚ sa do roku 2022 nedostane na svoju úroveň pred pandémiou. Uprostred týchto turbulencií sme však preukázali odhodlanie a solidaritu. Dohodli sme sa na bezprecedentných opatreniach na pomoc ľuďom a spoločnostiam. Budeme spolupracovať, aby sme načrtli cestu k obnove, pričom využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii. Dohodli sme sa na mimoriadne dôležitom balíku obnovy NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom poskytnúť rozsiahlu podporu najviac zasiahnutým regiónom a odvetviam. Opätovne vyzývam Európsky parlament a Radu, aby urýchlene ukončili rokovania s cieľom umožniť poskytovanie finančných prostriedkov v roku 2021, aby sme mohli investovať, reformovať a znovu spoločne budovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po najhlbšej recesii v histórii EÚ v prvej polovici tohto roka a po veľmi výraznom vzostupe v lete bolo oživenie Európy prerušené v dôsledku opätovného nárastu prípadov ochorenia COVID-19. Rast sa obnoví v roku 2021, ale bude trvať dva roky, kým sa európske hospodárstvo priblíži k svojej úrovni pred pandémiou. V súčasnom kontexte veľmi veľkej neistoty musia národné hospodárske a fiškálne politiky naďalej poskytovať podporu, zatiaľ čo NextGenerationEU musí byť dokončený tento rok a účinne zavedený v prvom polroku 2021.“

Vysoká miera neistoty s rizikami nepriaznivého vývoja, pokiaľ ide o výhľad

Neistota a riziká ovplyvňujúce hospodársku prognózu z jesene 2020 zostávajú mimoriadne veľké. Hlavné riziko vyplýva zo zhoršenia pandémie, ktoré si vyžaduje prísnejšie opatrenia v oblasti verejného zdravia a vedie k závažnejšiemu a dlhodobejšiemu dosahu na hospodárstvo. To podnietilo analýzu scenárov pre dva alternatívne spôsoby vývoja pandémie – priaznivejší a horší – vrátane dosahu na hospodárstvo. Existuje tiež riziko, že jazvy, ktoré pandémia zanechala na hospodárstve – napríklad bankroty, dlhodobá nezamestnanosť a prerušenia dodávok – by mohli byť hlbšie a ďalekosiahlejšie. Európske hospodárstvo by mohlo byť takisto negatívne zasiahnuté, ak by sa situácia v globálnom hospodárstve a svetovom obchode zlepšila menej, ako sa predpokladalo, alebo ak by sa zvýšilo obchodné napätie. Ďalším rizikom nepriaznivého vývoja je možné napätie na finančných trhoch.

Naopak, NextGenerationEU (program hospodárskej obnovy EÚ) vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pravdepodobne poskytne hospodárstvu EÚ silnejší impulz, než sa predpokladalo. Je to tak preto, že v prognóze sa mohli len čiastočne zohľadniť pravdepodobné prínosy týchto iniciatív vzhľadom na stále obmedzené informácie o národných plánoch, ktoré sú v tomto štádiu k dispozícii. Aj dosiahnutie obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by malo od roku 2021 pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ v porovnaní s východiskom zohľadneným v prognóze, podľa ktorého budú EÚ a Spojené kráľovstvo obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod.

Súvislosti

Prognóza bola vypracovaná v kontexte vážnej neistoty, keď členské štáty oznámili v druhej polovici októbra 2020 nové významné opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť šírenie vírusu.

Prognóza vychádza z obvyklého súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 22. októbra 2020. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane informácií o vládnych politikách sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 22. októbru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Prognóza závisí od dvoch dôležitých technických predpokladov. Po prvé, predpokladá sa, že opatrenia v oblasti verejného zdravia zostanú v určitom rozsahu v platnosti počas celého prognózovaného obdobia. Po ich výraznom sprísnení v štvrtom štvrťroku 2020 sa však očakáva postupné zmiernenie prísnosti opatrení v roku 2021. Takisto sa predpokladá, že hospodársky dosah danej úrovne obmedzení sa časom zníži, keď sa systém zdravotnej starostlivosti a hospodárske subjekty prispôsobia prostrediu koronavírusu. Po druhé, keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na roky 2021 a 2022 vychádzajú z technického predpokladu, že EÚ a Spojené kráľovstvo budú od 1. januára 2021 obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude aktualizácia výhľadu HDP a inflácie v hospodárskej prognóze zo zimy 2021, ktorá sa má predložiť vo februári 2021.

Ďalšie informácie

Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2020

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála