Štátna pomoc: Komisia schválila 600 miliónový program Slovenska na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine

Európska komisia schválila 600 miliónový program Slovenska na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Program bol schválený v medziach dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 23. marca 2022 a zmenila 20. júla 2022 a 28. októbra 2022 na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“), keďže dospela k záveru, že hospodárstvo EÚ čelí vážnemu narušeniu.

Slovenské opatrenie

Slovensko Komisii oznámilo svoj program v hodnote 600 miliónov eur v medziach dočasného krízového rámca. Program má slúžiť na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.

V medziach tohto opatrenia bude mať pomoc formu priamych grantov na podporu spoločností postihnutých prudkými nárastmi cien zemného plynu a elektrickej energie.

Toto opatrenie sa vzťahuje na všetky odvetvia okrem finančného sektora.

Komisia skonštatovala, že program Slovenska je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Výška individuálnej pomoci nepresiahne 50 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 4 milióny eur. Pri príjemcoch, ktorí spadajú do kategórie energeticky náročných podnikov, nepresiahne celková pomoc na príjemcu 80 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 150 miliónov eur. Táto pomoc sa poskytne najneskôr do 31. decembra 2023.

Komisia dospela k záveru, že program Slovenska je v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom rámci potrebný, vhodný a primeraný na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu.

Na základe toho Komisia opatrenia pomoci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila.

Súvislosti

Dočasný krízový rámec štátnej pomoci prijatý 23. marca 2022 umožňuje členským štátom využiť plnú flexibilitu pravidiel štátnej pomoci na podporu ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.

Dočasný krízový rámec bol zmenený 20. júla 2022 s cieľom doplniť balík opatrení v oblasti pripravenosti na zimu a v súlade s cieľmi plánu REPoweEU.

Ďalej bol dočasný krízový rámec zmenený 28. októbra 2022 v súlade s nedávnym nariadením o núdzovom zásahu na riešenie vysokých cien energie [nariadenie (EÚ) 2022/1854] a s komisijným návrhom nového núdzového nariadenia na riešenie vysokých cien plynu v EÚ a na zaručenie bezpečnosti dodávok energie túto zimu.

V dočasnom krízovom rámci sa stanovujú tieto druhy pomoci, ktoré môžu členské štáty poskytovať:

  • obmedzené sumy pomoci v akejkoľvek forme určené spoločnostiam zasiahnutým súčasnou krízou alebo následnými sankciami a odvetnými sankciami do zvýšenej sumy 250 000 eur v poľnohospodárstve, 300 000 eur v odvetví rybolovu a akvakultúry a až do 2 miliónov eur vo všetkých ostatných odvetviach,
  • podporu likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov. Vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou prísnych záruk môžu členské štáty poskytnúť verejné záruky presahujúce 90 % krytia, ak majú podobu nefinancovaného finančného kolaterálu centrálnej protistrane alebo zúčtovacím členom,
  • pomoc pri kompenzácii vysokých cien energie. Pomoc, ktorá sa môže poskytnúť v akejkoľvek forme, bude spoločnostiam, najmä intenzívnym odberateľom energie, čiastočne kompenzovať dodatočné náklady, ktoré im vznikli v dôsledku mimoriadneho zvýšenia cien plynu a elektrickej energie. Individuálnu sumu podpory možno vypočítať buď na základe spotreby v minulosti alebo aktuálnej spotreby. Zohľadniť pritom treba potrebu zachovať trhové stimuly na znižovanie spotreby energie a zaistiť kontinuitu hospodárskych činností. Členské štáty môžu okrem toho poskytovať podporu pružnejšie, a to aj mimoriadne zasiahnutým energeticky náročným odvetviam, pričom podmienkou sú záruky, aby sa predišlo nadmerným kompenzáciám. Ďalšie podrobnosti o možnostiach podpory pri vysokých cenách energie vrátane metodiky výpočtu individuálnej pomoci sú k nahliadnutiu tu,
  • opatrenia na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty môžu vytvoriť schémy pre investície do energie z obnoviteľných zdrojov vrátane obnoviteľného vodíka, bioplynu a biometánu, uskladňovania energie a tepla z obnoviteľných zdrojov aj prostredníctvom tepelných čerpadiel, so zjednodušenými postupmi verejného obstarávania, ktoré možno rýchlo zaviesť, a zároveň budú zahŕňať dostatočné záruky ochrany rovnakých podmienok. Členské štáty môžu predovšetkým navrhnúť schémy pre konkrétne technológie, ktoré si vzhľadom na konkrétny vnútroštátny energetický mix vyžadujú podporu,
  • opatrenia na uľahčenie dekarbonizácie priemyselných procesov. Členské štáty môžu v záujme ešte rýchlejšej energetickej diverzifikácie podporiť investície na postupné ukončovanie používania fosílnych palív: konkrétne elektrifikáciou, energetickou efektívnosťou a prechodom na obnoviteľný vodík vyrábaný pomocou elektriny, ktorá spĺňa určité podmienky. Členské štáty môžu buď i) vytvoriť nové schémy založené na výzvach na predkladanie ponúk, alebo ii) podporovať projekty priamo bez výzvy na predkladanie ponúk, pričom by platili určité obmedzenia podielu verejnej podpory na investíciu. Pri malých a stredných podnikoch, ako aj pri osobitne energeticky účinných riešeniach by sa počítalo s osobitnými doplnkovými bonusmi, ako aj
  • opatrenie na podporu znižovania dopytu po elektrine v súlade s nariadením (EÚ) 2022/1854.

V individuálnych prípadoch a za určitých podmienok je možné využiť aj tieto typy pomoci: i) podporu pre spoločnosti zasiahnuté povinným alebo dobrovoľným obmedzením spotreby plynu, ii) podporu na plnenie zásobníkov plynu, iii) prechodnú a časovo obmedzenú podporu prechodu na viac znečisťujúce fosílne palivá pod podmienkou, že sa bude vyvíjať úsilie o energetickú efektívnosť a predchádzať efektu odkázanosti na viac znečisťujúce palivá, iv) podporu poskytovania poistenia alebo zaistenia spoločnostiam, ktoré prepravujú tovar na Ukrajinu a z Ukrajiny, a v) podporu opatrení rekapitalizácie tam, kde je takáto podpora platobnej schopnosti potrebná, vhodná a primeraná.

Sankcionované subjekty pod kontrolou Ruska budú z rozsahu pôsobnosti týchto opatrení vylúčené.

Dočasný krízový rámec obsahuje viacero záruk:

  • proporčná metodika: podľa nej je povinný súvis medzi sumou, ktorú možno poskytnúť podniku, rozsahom hospodárskej činnosti a mierou vystavenia hospodárskym dôsledkom krízy,
  • podmienky účasti: sú v nich vymedzení napríklad energeticky nároční odberatelia, a to ako podniky, ktoré energetické výrobky nakúpili i) v roku 2021 v hodnote minimálne 3 % svojej výroby alebo obratu, alebo ii) v prvom štvrťroku 2022 v hodnote minimálne 6 % svojej výroby alebo obratu a
  • požiadavky na udržateľnosť: členským štátom sa adresuje výzva, aby na poskytnutie pomoci na dodatočné náklady v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektrickej energie nediskriminačným spôsobom zvážili stanovenie požiadaviek týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti dodávok. Okrem toho sú prijímatelia pomoci na dodatočné náklady na energiu presahujúce 50 miliónov EUR povinní orgánu, ktorý podporu poskytuje, predložiť plán, v ktorom rozvedú, ako znížia uhlíkovú stopu svojej spotreby energie alebo ako budú realizovať iné opatrenia na zaručenie ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti dodávok energie.

Dočasným krízovým rámcom, ktorý je pre všetky opatrenia platný do 31. decembra 2023, sa dopĺňajú rozsiahle možnosti členských štátov navrhovať opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci napríklad umožňujú členským štátom pomôcť podnikom, ktoré zápasia s nedostatkom likvidity a potrebujú naliehavú pomoc. Článok 107 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie navyše umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody, ktoré vznikli priamo v dôsledku mimoriadnych okolností, ako je napríklad aktuálna kríza.

Komisia okrem toho 19. marca 2020 prijala dočasný rámec v kontexte pandémie COVID-19. Zmenila ho potom 3. apríla8. mája29. júna13. októbra 2020, 28. januára a 18. novembra 2021. Ako oznámila v máji 2022, jeho platnosť až na niektoré výnimky po stanovenom dátume jej uplynutia 30. júna 2022 nepredĺžila. Znamená to, že opatrenia na podporu investícií a na podporu platobnej schopnosti možno zavádzať do 31. decembra 2023. Okrem toho sa v dočasnom krízovom rámci v súvislosti s pandémiou COVID-19 už stanovuje pružný prechod podmienený jednoznačnými zárukami. Konkrétne ide o oblasti ako konverzia a reštrukturalizácia možností dlhových nástrojov (napr. úverov a záruk) na iné formy pomoci (napr. priame granty) do 30. júna 2023.

Výkonná podpredsedníčka Vestagerová poslala 13. januára 2023 členským štátom list, v ktorom ich požiadala o názory, ako čo najlepšie riešiť výzvy, ktorým v súčasnosti čelí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Vstupy, ktoré dostanú členské štáty, budú predstavovať základ pre oficiálne konzultácie s členskými štátmi, ktoré sa majú odštartovať v nadchádzajúcich týždňoch a ktorých predmetom má byť konkrétny návrh na zmenu nášho existujúceho rámca na dočasný krízový a prechodný rámec.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslom SA.105458 v registri štátnej pomoci na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Ďalšie informácie o dočasnom krízovom rámci a ostatných opatreniach, ktoré Komisia prijala na riešenie hospodárskeho vplyvu ruskej vojny proti Ukrajine, možno nájsť tu.

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 – 2027

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci mapu Slovenska na poskytovanie regionálnej pomoci od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Slovenská mapa regionálnej pomoci je jednou z prvých máp schválených Komisiou v rámci revidovaných usmernení o regionálnej pomoci.

Revidované usmernenia o regionálnej pomoci, ktoré Komisia prijala 19. apríla 2021 a ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, umožňujú členským štátom pomáhať najviac znevýhodneným európskym regiónom „dobiehať“ vyspelejšie regióny, a vyrovnávať tak rozdiely v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti – ciele v oblasti súdržnosti, ktoré sú jadrom politiky Únie. Poskytujú takisto členským štátom lepšie príležitosti podporiť regióny, ktoré čelia transformačným alebo štrukturálnym výzvam, ako je vyľudňovanie, v snahe prispieť v plnej miere k zelenej a digitálnej transformácii. V revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci sa zároveň zachovávajú silné záruky s cieľom zabrániť členským štátom využívať verejné prostriedky spôsobom, ktorý by mal za následok premiestňovanie pracovných miest z jedného členského štátu EÚ do druhého. Zachovanie záruk je nevyhnutné z hľadiska spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

V mape regionálnej pomoci Slovenska sa vymedzujú slovenské regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc. Takisto sa v nej stanovujú maximálne intenzity pomoci v oprávnených regiónoch. Intenzita pomoci je maximálna výška štátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na príjemcu, vyjadrená ako percentuálny podiel oprávnených investičných nákladov.

Podľa revidovaných usmernení o regionálnej pomoci pokrývajú regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc 87,97 % obyvateľstva Slovenska. Tieto regióny patria medzi najviac znevýhodnené regióny v EÚ, s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ. Všetky sú preto oprávnené na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (tzv. oblasti „a“) s týmito maximálnymi intenzitami pomoci pre veľké podniky v závislosti od HDP na obyvateľa v príslušných oblastiach „a“:

  • región Západné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 30 %,
  • región Stredné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 40 %,
  • región Východné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 50 %.

Vo všetkých týchto oblastiach sa maximálne intenzity pomoci môžu zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných strednými podnikmi a o 20 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných malými podnikmi, pri ich počiatočných investíciách s oprávnenými nákladmi až do výšky 50 miliónov EUR.

Po zavedení budúceho plánu spravodlivej transformácie územia v súvislosti s nariadením o Fonde na spravodlivú transformáciu má Slovensko možnosť oznámiť Komisii zmenu mapy regionálnej pomoci, ktorá bola aktuálne schválená, s cieľom uplatniť možné zvýšenie maximálnej intenzity pomoci v budúcich oblastiach spravodlivej transformácie, ako sa uvádza v revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci pre oblasti „a“.

Kontext

Európa sa vždy vyznačovala výraznými regionálnymi rozdielmi v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti. Cieľom regionálnej pomoci je podporovať hospodársky rozvoj v znevýhodnených oblastiach Európy a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty.

V usmerneniach o regionálnej pomoci Komisia stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a zároveň stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oblasti „a“ a „c“). V prílohách k usmerneniam sa identifikujú najviac znevýhodnené regióny, tzv. oblasti „a“, medzi ktoré patria najvzdialenejšie regióny a regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší alebo rovný 75 % priemeru EÚ, a vopred vymedzené oblasti „c“, ktoré predstavujú bývalé oblasti „a“ a riedko osídlené oblasti.

Členské štáty môžu určiť tzv. vopred nevymedzené oblasti „c“ až do maximálneho vopred vymedzeného pokrytia oblasti „c“ (pre ktoré sú k dispozícii aj číselné údaje v prílohách I a II k usmerneniam) a v súlade s určitými kritériami. Členské štáty musia svoj návrh máp regionálnej pomoci oznámiť Komisii na účely schválenia.

Znenie predmetného rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64151 (v registri štátnej pomoci) na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku o hospodárskej súťaži Competition Weekly e-News.

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia povolila Slovensku viac ako miliardovú podporu na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Toto miliardové slovenské opatrenie významne prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy bez toho, aby neprimerane narušilo hospodársku súťaž.“

Podporné opatrenie Slovenska

Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku.

Cieľom schémy je: i) zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení; ii) motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje; a iii) stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení.

Slovensko vyberie príjemcov na základe:

  • verejnej súťaže pre viaceré technológie pre nové zariadenia s kapacitou najmenej 1 megawatt (MW);
  • správneho konania pre malé a existujúce zariadenia. V tomto prípade stanovujú pomoc slovenské orgány podľa ich nákladov na výrobu elektrickej energie (harmonizované náklady na energiu – LCOE).

Všetky vybraté zariadenia nad 250 kilowattov (kW) dostanú pomoc vo forme výkupného príplatku (t. j. zariadenie predá svoj produkt na trhu a dostane doplatok k trhovej cene).

Zariadenia s výkonom nižším ako 250 kilowattov dostanú pevnú výkupnú sadzbu (t. j. zaručenú cenu za vyrobenú elektrinu).

Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne).

Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Posúdenie Komisie

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie.

V usmerneniach sa konkrétne uvádza, že s cieľom zabezpečiť, aby pomoc prispievala k vyššej úrovni ochrany životného prostredia, musí pomoc na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spĺňať kritériá vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktoré sú stanovené v smernici o energetickej efektívnosti. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu: stanovuje sa na základe postupu otvorenej súťaže pre nové veľké zariadenia a neprekračuje hodnotu LCOE pre malé a existujúce zariadenia.

Komisia dospela k záveru, že schéma bude podporovať výrobu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, a to bez toho, aby neprimerane narušila hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s únijnými pravidlami štátnej pomoci.

Ďalšie informácie

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v Úradnom vestníku EÚ sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKY PARLAMENT

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login