Aktuality

EÚ avizuje ďalších 119,5 milióna eur na podporu demokracie a ľudských práv v roku 2021

Európska únia oznámila päť opatrení v hodnote 119,5 milióna eur, ktoré zabezpečia silnú európsku podporu pre demokraciu a ľudské práva na celom svete aj v roku 2021.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Pre udržateľný rozvoj a rovnaké príležitosti je nevyhnutná demokracia, čiže silné demokratické inštitúcie, sociálne začlenenie a participatívna spoločnosť. Touto sumou 119,5 milióna eur obnovujeme svoj záväzok ku globálnej demokracii. Som hrdá na to, že EÚ bude aj naďalej podporovať Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a pomáhať posilňovať postavenie miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv, mladých ľudí a žien na celom svete.“

EÚ je plne odhodlaná chrániť a posilňovať postavenie jednotlivcov, budovať odolné, inkluzívne a demokratické spoločnosti a podporovať globálny systém pre ľudské práva a demokraciu. Nebude sa nečinne pozerať na úpadok demokracie a rastúcu mieru porušovania ľudských práv, nerovnosti, neznášanlivosti, predsudkov a diskriminácie.

Tieto ohlásené opatrenia zabezpečia podporu EÚ pre organizácie občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 krajinách, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať ženám a mládeži. Pomôžu presadzovať politickú spoluprácu na najvyššej úrovni v záujme ochrany demokracie na celom svete.

Tieto prostriedky prispejú k plneniu akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako aj plánov jednotlivých krajín v rámci akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III. Zároveň odbremenia Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý veľmi potrebuje pomôcť.

Avizované opatrenia v skratke

Sumou 5 miliónov eur pre Alianciu na podporu demokracie sa podporí zber a analýza údajov a posilní sa spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi v oblasti demokracie a ľudských práv.

EÚ podporí Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý je pilierom OSN v oblasti ľudských práv, a to sumou 4,8 milióna eur do jeho rozpočtu na rok 2021.

Približne 100,8 milióna eur sa použije na podporu miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 partnerských krajinách. Tieto peniaze budú pochádzať z prostriedkov pridelených jednotlivým krajinám v rámci nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) a budú ich spravovať delegácie EÚ.

Zo sumy 4 milióny eur z krízového nástroja EÚ pre ľudské práva sa bude naďalej poskytovať rýchla a dôverná podpora pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v prostredí, v ktorom panujú najnáročnejšie, najnebezpečnejšie a najmenej predvídateľné politické podmienky na svete, kde sú ľudské práva a základné slobody najzraniteľnejšie a najohrozenejšie.

Globálny kampus pre ľudské práva je jedinečná sieť stovky univerzít. Na školský rok 2021/2022 dostane 4,9 milióna eur. Globálny kampus založila EÚ s cieľom podporovať regionálnu a globálnu spoluprácu vo vzdelávaní v oblasti ľudských práv formou siedmich regionálnych magisterských programov.

Kontext

Týždeň demokracie 2021 sprevádzala séria podujatí v súvislosti s Medzinárodným dňom demokracie v rámci témy „Spolu sme silnejší: partnerstvami za podporu demokracie“.

Ochrana a podpora ľudských práv a demokracie – základných hodnôt Európskej únie – je kľúčovou prioritou vonkajšej činnosti EÚ a predpokladom udržateľného rozvoja a budovania inkluzívnejších, otvorenejších a odolnejších spoločností.

Z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) sa prideľuje finančné krytie vo výške 1,562 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027, ktoré je určené na ľudské práva a demokraciu. Ide približne o 17 % viac, ako bol rozpočet jeho predchodcu, nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), na roky 2014 – 2020.

Pôsobiť sa bude v týchto oblastiach: i) prispievanie k pokroku v oblasti základných hodnôt demokracie; ii) právny štát; iii) univerzálnosť, nedeliteľnosť a vzájomná závislosť ľudských práv; iv) rešpektovanie ľudskej dôstojnosti; v) zásady nediskriminácie, rovnosti a solidarity; a vi) dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

Ďalšie informácie

Európska komisia a demokracia

Európska komisia a ľudské práva

Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024

Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III

Medzinárodný deň demokracie: Spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Josepa Borrella a podpredsedníčky Dubravky Šuicovej

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 – 2027

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci mapu Slovenska na poskytovanie regionálnej pomoci od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Slovenská mapa regionálnej pomoci je jednou z prvých máp schválených Komisiou v rámci revidovaných usmernení o regionálnej pomoci.

Revidované usmernenia o regionálnej pomoci, ktoré Komisia prijala 19. apríla 2021 a ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, umožňujú členským štátom pomáhať najviac znevýhodneným európskym regiónom „dobiehať“ vyspelejšie regióny, a vyrovnávať tak rozdiely v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti – ciele v oblasti súdržnosti, ktoré sú jadrom politiky Únie. Poskytujú takisto členským štátom lepšie príležitosti podporiť regióny, ktoré čelia transformačným alebo štrukturálnym výzvam, ako je vyľudňovanie, v snahe prispieť v plnej miere k zelenej a digitálnej transformácii. V revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci sa zároveň zachovávajú silné záruky s cieľom zabrániť členským štátom využívať verejné prostriedky spôsobom, ktorý by mal za následok premiestňovanie pracovných miest z jedného členského štátu EÚ do druhého. Zachovanie záruk je nevyhnutné z hľadiska spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

V mape regionálnej pomoci Slovenska sa vymedzujú slovenské regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc. Takisto sa v nej stanovujú maximálne intenzity pomoci v oprávnených regiónoch. Intenzita pomoci je maximálna výška štátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na príjemcu, vyjadrená ako percentuálny podiel oprávnených investičných nákladov.

Podľa revidovaných usmernení o regionálnej pomoci pokrývajú regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc 87,97 % obyvateľstva Slovenska. Tieto regióny patria medzi najviac znevýhodnené regióny v EÚ, s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ. Všetky sú preto oprávnené na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (tzv. oblasti „a“) s týmito maximálnymi intenzitami pomoci pre veľké podniky v závislosti od HDP na obyvateľa v príslušných oblastiach „a“:

región Západné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 30 %,
región Stredné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 40 %,
región Východné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 50 %.

Vo všetkých týchto oblastiach sa maximálne intenzity pomoci môžu zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných strednými podnikmi a o 20 percentuálnych bodov v prípade investícií realizovaných malými podnikmi, pri ich počiatočných investíciách s oprávnenými nákladmi až do výšky 50 miliónov EUR.

Po zavedení budúceho plánu spravodlivej transformácie územia v súvislosti s nariadením o Fonde na spravodlivú transformáciu má Slovensko možnosť oznámiť Komisii zmenu mapy regionálnej pomoci, ktorá bola aktuálne schválená, s cieľom uplatniť možné zvýšenie maximálnej intenzity pomoci v budúcich oblastiach spravodlivej transformácie, ako sa uvádza v revidovaných usmerneniach o regionálnej pomoci pre oblasti „a“.

Kontext

Európa sa vždy vyznačovala výraznými regionálnymi rozdielmi v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti. Cieľom regionálnej pomoci je podporovať hospodársky rozvoj v znevýhodnených oblastiach Európy a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty.

V usmerneniach o regionálnej pomoci Komisia stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a zároveň stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oblasti „a“ a „c“). V prílohách k usmerneniam sa identifikujú najviac znevýhodnené regióny, tzv. oblasti „a“, medzi ktoré patria najvzdialenejšie regióny a regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší alebo rovný 75 % priemeru EÚ, a vopred vymedzené oblasti „c“, ktoré predstavujú bývalé oblasti „a“ a riedko osídlené oblasti.

Členské štáty môžu určiť tzv. vopred nevymedzené oblasti „c“ až do maximálneho vopred vymedzeného pokrytia oblasti „c“ (pre ktoré sú k dispozícii aj číselné údaje v prílohách I a II k usmerneniam) a v súlade s určitými kritériami. Členské štáty musia svoj návrh máp regionálnej pomoci oznámiť Komisii na účely schválenia.

Znenie predmetného rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64151 (v registri štátnej pomoci) na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku o hospodárskej súťaži Competition Weekly e-News.

Čítať ďalej...

Tím Európa: na boj proti COVID-19 v partnerských krajinách bolo doteraz vyplatených 34 miliárd eur

Od vypuknutia ochorenia COVID-19 začiatkom roka 2020 premenili členské štáty EÚ a európske finančné inštitúcie, ako Tím Európa, svoje sľuby na skutky a v rámci riešenia pandémie a jej následkov vyplatil 34 miliárd eur na podporu partnerských krajín. Tieto vyplatené prostriedky už teraz značne presahujú pôvodný balík podpory vo výške 20 miliárd eur, ktorá bola prisľúbená v rámci Tímu Európa na jar 2020 a teraz zvýšená na 46 miliárd eur.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „ Minulý rok na jar svet čelil bezprecedentnej kríze. Bola potrebná spoločná rekcia medzinárodného spoločenstva. Na poskytnutie cielenej podpory s väčším dosahom Tím Európa spojil naše odborné znalosti a zdroje čerpajúc z našich silných stránok. Programy EÚ sme takisto prispôsobili tak, aby lepšie reagovali na potreby rozvojových krajín. Tím Európa môže byť hrdý na to, že len za jeden rok zmobilizoval takýto významný balík na podporu našich partnerov na celom svete.“

Tím Európa doteraz zmobilizoval podporu pre viac ako 130 krajín. Z celkovej sumy 46 miliárd eur bolo k aprílu 2021 vyplatených 34 miliárd eur: 1,8 miliardy eur na zabezpečenie humanitárnych potrieb v mimoriadnej situácii, 6,3 miliardy eur na posilnenie zdravotníckych, vodohospodárskych a hygienických systémov a 25,8 miliardy eur na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie vrátane strát pracovných miest a vzdelávania.

Súčasný stav vyplácania prostriedkov vo vzťahu k záväzkom podľa jednotlivých regiónov k aprílu 2021:

Susedstvo: 10,3 miliardy eur z 13,8 miliardy eur
Subsaharská Afrika: 6,7 miliardy eur z 8,1 miliardy eur
Západný Balkán a Turecko: 4,9 miliardy eur z 5,8 miliardy eur
Ázia a Tichomorie: 2,7 miliardy eur z 3,2 miliardy eur
Latinská Amerika a Karibik: 1,5 miliardy eur z 3,0 miliardy eur
Afrika, Karibik a Tichomorie, regionálne: 445 miliónov eur zo 658 miliónov eur
Zámorské územia a Grónsko: 203 miliónov eur zo 627 miliónov eur
Globálne programy: 5,1 miliardy eur zo 7,5 miliardy eur

Príspevok Tímu Európa okrem toho zahŕňa záruky (2,1 miliardy eur z 3,3 miliardy EUR).

EÚ zohrala takisto vedúcu úlohu pri zriaďovaní nástroja COVAX, jedinej celosvetovej iniciatívy na podporu spravodlivej distribúcie očkovacích látok na celom svete so zameraním na krajiny s nízkymi a strednými príjmami. K júnu 2021 predstavuje príspevok Tímu Európa na nástroj COVAX viac ako 3 miliardy eur.

Pokiaľ ide o vyplatenie prostriedkov, Tím Európa do apríla 2021 uvoľnil 74 % z prisľúbených 46 miliárd eur. V januári 2021 dosiahli vyplatené sumy 26,2 miliardy eur a v apríli 2021 sa vyšplhali až na 34 miliárd eur (o 7,8 miliardy eur viac).

Súvislosti

Balík opatrení „Tím Európa“ predstavila predsedkyňa von der Leyenová 8. apríla 2020 s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Pôvodne bola prisľúbená finančná podpora vo výške približne 20 miliárd eur, ktorú tvorili zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Do januára 2021 sa potom finančné záväzky zdvojnásobili na 40,5 miliardy EUR. K aprílu 2021 sa ďalej navýšili na 46 miliárd eur.

Táto kolektívna globálna podpora sa zameriava na 1) reakciu na núdzové situácie a bezprostredné humanitárne potreby; 2) posilnenie zdravia, zásobovania vodou, hygienických a výživových systémov a 3) zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie.

Ďalšie informácie

Na webovom sídle Tímu Európa sa môžete oboznámiť s týmito tlačovými materiálmi:

Vonkajšia reakcia Tímu Európa na COVID-19 (do 8. apríla 2021) (rozčlenenie podľa geografických regiónov a oblastí politiky)
Vonkajšia reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 (do 8. apríla 2021) (rozčlenenie podľa krajín)
Vonkajšia reakcia inštitúcií EÚ na COVID-19 (rámec)

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Budúcnosť EÚ vnímame najoptimistickejšie od roku 2009

V júni a júli zotrvali naše postoje k EÚ na celkovo stabilných a pozitívnych úrovniach.

Na budúcnosť EÚ nazeráme najoptimistickejšie od roku 2009 a dôvera v EÚ zostáva na najvyššej úrovni od roku 2008. Podpora eura sa ustálila na najvyššej úrovni od roku 2004. Z prieskumu takisto vyplýva, že vo výrazne lepšom svetle vidíme aj stav národných hospodárstiev.

Európski občania sa na úrovni EÚ najviac obávajú o hospodársku situáciu, po nej nasleduje životné prostredie, zmena klímy a prisťahovalectvo. Na vnútroštátnej úrovni je stále hlavnou témou zdravie v miernom predstihu pred hospodárskou situáciou krajiny.

Väčšina Európanov je spokojná s opatreniami, ktoré EÚ a národné vlády prijali proti pandémii koronavírusu, a domnieva sa, že s plánom obnovy „NextGenerationEU“ bude naša odozva na hospodárske účinky pandémie účinná. Takmer dve tretiny občanov dôverujú EÚ, že bude do budúcna reagovať na pandémiu správnymi rozhodnutiami.

Na budúcnosť EÚ hľadíme optimistickejšie

Od leta 2020 sa medzi ľuďmi prudko zvýšil optimizmus ohľadne budúcnosti EÚ. Pozitívny názor na ňu dnes majú dve tretiny respondentov (66 %, + 6 percentuálnych bodov). Ide o najvyššiu úroveň od roku 2009. Len o niečo viac ako traja z desiatich respondentov vidia budúcnosť EÚ pesimisticky (31 %, - 7), tu ide o najnižšiu úroveň od roku 2009.

V 26 členských štátoch je jasná väčšina vo vzťahu k budúcnosti EÚ optimistická, no verejná mienka v Grécku zostáva rozdelená. Optimizmus od leta 2020 narástol v 22 krajinách, najmä na Malte (75 %, + 25), v Taliansku (67 %, + 18) a Portugalsku (76 %, + 15). Tieto zmeny umožnili optimistom získať prevahu v Taliansku (67 %) a vo Francúzsku (53 %).

Aký má EÚ imidž a nakoľko jej dôverujeme

Imidž EÚ sa medzi letom 2020 a zimou 2020 – 2021 veľmi zlepšil a zostáva na pomerne vysokej úrovni (45 %). Takýto názor zastáva väčšina respondentov v 20 členských štátoch EÚ (neutrálny imidž 38 %, negatívny imidž 16 %). Najvyššie výsledky zaznamenali v Írsku (70 %) a Portugalsku (62 %).

Európskej únii dôveruje takmer polovica Európanov (49 %). Ide aj naďalej o najvyššiu zaznamenanú úroveň od jari 2008. O trochu viac dôverujeme národným vládam (37 %), zatiaľ čo naša dôvera v národné parlamenty zostala na rovnakej úrovni 35 %.

Najčastejšie obavy na úrovni celej EÚ a jednotlivých štátov

Za najdôležitejšiu otázku, ktorú musí EÚ riešiť, považujeme opäť hospodársku situáciu – uviedlo ju 27 % respondentov (o 8 percentuálnych bodov menej ako v zime 2020 – 2021). Životné prostredie a zmena klímy postúpili s rovnakým podielom zo štvrtého na druhé miesto (25 %, + 5), o ktoré sa delia s prisťahovalectvom (25 %, + 7), po ňom sme ako najdôležitejšie témy uviedli stav verejných financií členských štátov a zdravie (obe 22 %). Zmienok o zdraví od zimy 2020 – 2021, keď skončili na prvom mieste, bolo oveľa menej (22 %, - 16).

Na vnútroštátnej úrovni je zdravie najdôležitejším problémom aj naďalej, hoci v porovnaní so zimou 2020 – 2021 sme sa o ňom zmieňovali výrazne zriedkavejšie (28 %, - 16). Na druhom mieste je hospodárska situácia, ktorú spomenula o niečo viac ako štvrtina respondentov (26 %, - 7).

Súčasná hospodárska situácia a euro

Od zimy 2020 – 2021 sa výrazne znížil podiel respondentov, ktorí situáciu svojho národného hospodárstva vnímajú ako „zlú“, (- 11), no tento názor je aj naďalej väčšinový (58 %).

40 % občanov EÚ dnes zastáva názor, že ich vnútroštátna hospodárska situácia je „dobrá“. Po tom, čo tri po sebe nasledujúce prieskumy ukázali pokles, ide o výrazný nárast (+ 11). Táto úroveň pozitívneho hodnotenia je však stále nižšia, ako bola nameraná v období od jari 2017 do jesene 2019.

Vnímanie súčasnej situácie národného hospodárstva sa v jednotlivých členských štátoch značne líši – kým v Luxembursku ju považuje za dobrú 89 % respondentov, v Grécku si to myslí len 9 %.

Euro sa od zimy 2020 – 2021 teší v eurozóne stabilnej podpore, ktorá je so 79 % najvyššia od roku 2004. S týmto názorom súhlasí historicky najvyšší podiel respondentov z celej EÚ (70 %).

Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Opatrenia, ktoré Európska únia prijala v boji proti pandémii koronavírusu, vyvolali v porovnaní so zimou 2020 – 2021 výrazne väčšiu spokojnosť. Vyjadruje ju dnes viac ako polovica občanov EÚ (51 %, + 8). Ľudia sú zároveň menej nespokojní (41 %, - 8), zatiaľ čo (stabilných) 8 % občanov uviedlo, že sa nevedia vyjadriť.

Spokojnosť občanov sa výrazne sa zvýšila aj vo vzťahu k opatreniam, ktoré prijala v boji proti pandémii koronavírusu ich národná vláda. Stala sa tak väčšinovým názorom (53 %, + 10 od zimy 2020 – 2021). 46 % je nespokojných (- 10), zatiaľ čo (stabilné) 1 % sa k tomu nevie vyjadriť.

Takmer dve tretiny Európanov dôverujú EÚ, že do budúcna bude na pandémiu reagovať správnymi rozhodnutiami (65 %, + 6 od zimy 2020 – 2021). To si myslí väčšina ľudí v každom členskom štáte EÚ.

Väčšina Európanov vidí v pláne obnovy EÚ „NextGenerationEU“ účinnú odozvu na hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu (57 %, + 2 od zimy 2020 – 2021).

Takmer sedem z desiatich Európanov uviedlo, že boli proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaní už v pilotnej fáze v júni a júli alebo že by sa chceli dať zaočkovať čo najskôr (69 %), a 9 % uviedlo, že by tak chceli urobiť niekedy v roku 2021.

Súvislosti

„Štandardný Eurobarometer – jar 2021“ (EB 95) prebiehal v podobe osobných a online rozhovorov od 14. júna do 12. júla 2021 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Niektoré z jeho otázok boli položené aj v ďalších dvanástich krajinách alebo územiach[1]. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 544 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 95

https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2532

https://europa.eu/!377XHK

Čítať ďalej...

Európska iniciatíva občanov: Komisia rozhodla o zaregistrovaní novej iniciatívy občanov

Európska komisia rozhodla o zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov s názvom „Zabezpečenie súladu spoločnej obchodnej politiky so zmluvami EÚ a dodržiavania medzinárodného práva“.

Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby „navrhla právne akty založené na spoločnej obchodnej politike, ktoré by zabránili právnickým osobám z EÚ dovážať výrobky pochádzajúce z nelegálnych osád na okupovaných územiach, ako aj vyvážať na takéto územia, aby sa zachovala integrita vnútorného trhu a nepodporoval vznik ani udržiavanie takýchto protiprávnych situácií“.

Komisia sa domnieva, že táto európska iniciatíva je z právneho hľadiska prípustná, pretože spĺňa potrebné podmienky registrácie. Treba poukázať najmä na to, že iniciatíva vyzýva Komisiu, aby predložila návrh právneho aktu v rámci spoločnej obchodnej politiky, ktorý bude mať všeobecnú povahu a nebude sa zameriavať na konkrétnu krajinu alebo územie. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala vecnú stránku tejto iniciatívy.

Týmto rozhodnutím Komisia prehodnocuje navrhovanú iniciatívu na základe dodatočných informácií od organizátorov a rozhodnutia Všeobecného súdu o predchádzajúcom rozhodnutí Komisie.

Ďalšie kroky

Organizátori iniciatívy môžu po jej registrácii začať zbierať podpisy. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

Súvislosti

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne sa začala používať v apríli 2012.

Spĺňať musí tieto podmienky prípustnosti: 1. navrhovaná iniciatíva nesmie zjavne prekračovať rámec právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu, 2. nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená ani šikanujúca, 3. ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie.

Od začiatku európskej iniciatívy občanov bolo Komisii doručených 107 žiadostí o začatie iniciatívy, z ktorých 83 sa týkalo oblastí, v ktorých má Komisia právomoc navrhovať právne predpisy, a preto mohli byť zaregistrované.

Ďalšie informácie

„Zabezpečenie súladu spoločnej obchodnej politiky so zmluvami EÚ a dodržiavania medzinárodného práva“

Európska iniciatíva občanov – webové sídlo

Európske iniciatívy občanov, ktoré v súčasnosti zbierajú podpisy

Fórum európskej iniciatívy občanov

Kampaň #EUTakeTheInitiative

Čítať ďalej...

EÚ avizuje ďalších 119,5 milióna eur na podporu demokracie a ľudských práv v roku 2021

Štátna pomoc: Komisia schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 – 2027

Tím Európa: na boj proti COVID-19 v partnerských krajinách bolo doteraz vyplatených 34 miliárd eur

Prieskum Eurobarometra: Budúcnosť EÚ vnímame najoptimistickejšie od roku 2009

Európska iniciatíva občanov: Komisia rozhodla o zaregistrovaní novej iniciatívy občanov

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT