Komisia pripravuje okamžité platby v eurách do 10 sekúnd

Európska komisia prijala legislatívny návrh, na základe ktorého by sa mali všetkým občanom a podnikom s bankovým účtom v EÚ a krajinách EHP sprístupniť okamžité platby v eurách. Cieľom návrhu je zaistiť cenovo dostupné a bezpečné okamžité platby v eurách, ktoré sa budú bez problémov spracúvať v celej EÚ.

Okamžité platby umožňujú ľuďom previesť peniaze v ktorúkoľvek hodinu ktoréhokoľvek dňa do 10 sekúnd. Je to oveľa rýchlejšie oproti tradičným úhradám. Tie poskytovatelia platobných služieb prijímajú len v pracovných hodinách a na účet príjemcu dorazia až v nasledujúci pracovný deň, čo v určitých prípadoch môže trvať až tri kalendárne dni. Okamžité platby výrazne urýchľujú platobný styk a zvyšujú pohodlie spotrebiteľov, napríklad pri platení účtov alebo prijímaní naliehavých prevodov (v prípade urgentnej zdravotnej starostlivosti). Okrem toho pomáhajú výrazne zlepšiť tok peňažných prostriedkov a podnikom – najmä MSP vrátane maloobchodníkov – pomáhajú šetriť náklady. Odblokujú peniaze aktuálne zablokované v tranzite ako nezúčtované platby, ktoré sa tak budú môcť skôr použiť na spotrebu alebo investície (v ktorýkoľvek deň je zablokovaných takmer 200 miliárd eur). Začiatkom roka 2022 však na okamžité platby v EÚ pripadalo len 11 % všetkých úhrad v eurách. Cieľom tohto návrhu je odstrániť prekážky, ktoré bránia rozsiahlejšiemu využívaniu okamžitých platieb a s nimi spojených výhod.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Okamžité platby sa v mnohých krajinách rýchlo stávajú normou. Mali by však byť prístupné pre všetkých v Európe, aby sme uspeli v globálnej konkurencii a čo najlepšie využili príležitosti digitálneho veku na inovácie. Ľudia získajú väčší sortiment a väčšie pohodlie, podniky zase lepšiu kontrolu nad peňažnými tokmi a nižšie prevádzkové náklady. Dnešný návrh naše hospodárstvo posilní, zefektívni ho a pomôže mu rásť.“

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Prechádzame od prevodov v ďalší pracovný deň k prevodom do 10 sekúnd. Táto zásadná zmena je porovnateľná s prechodom od klasickej pošty na e-mailovú komunikáciu. Napriek tomu však stále spracúvame takmer 90 % úhrad v eurách pomaly ako tradičné prevody. Technológia na poskytovanie okamžitých platieb funguje už od roku 2017 a dôvod, prečo by ju väčšina občanov a podnikov v EÚ nemala využívať, jednoducho neexistuje. Tento nástroj na posielanie a prijímanie peňazí za pár sekúnd naberá na dôležitosti práve dnes, keď domácnosti i MSP za všetko platia čoraz viac a na každom cente záleží. Táto iniciatíva sa pozitívne prejaví v každodennom živote občanov a podnikov EÚ.“

Návrhom sa mení a modernizuje nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) z roku 2012. Pre okamžité platby v eurách sa v ňom stanovujú štyri požiadavky:

  • univerzálne sprístupnenie okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb z EÚ, ktorí už ponúkajú úhrady v eurách, budú musieť do stanovenej lehoty začať ponúkať aj ich okamžitú verziu;
  • cenová dostupnosť okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby cena účtovaná za okamžité platby v eurách nepresahovala cenu účtovanú za tradičné, neokamžité úhrady v eurách;
  • zvýšenie dôvery v okamžité platby, čiže poskytovatelia budú musieť overovať zhodu medzi číslom bankového účtu (IBAN) a menom príjemcu, ktoré poskytol platiteľ, aby bolo možné ešte pred uskutočnením platby upozorniť platiteľa na prípadnú chybu alebo podvod;
  • odstránenie prekážok pri spracúvaní okamžitých platieb v eurách, pričom sa nezníži účinnosť preverovania osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Namiesto toho, aby preverovali každú transakciu jednotlivo, budú poskytovatelia platobných služieb svojich klientov aspoň raz denne porovnávať so zoznamom sankcií EÚ.

Tento návrh podporí inovácie a hospodársku súťaž na platobnom trhu EÚ v plnom súlade s existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa sankcií a boja proti finančnej trestnej činnosti. Zároveň prispeje aj k všeobecnejším cieľom Komisie v oblasti digitalizácie a otvorenej strategickej autonómie. Táto iniciatíva je v súlade s prioritou Komisie zabezpečiť hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a vytvára atraktívnejšie investičné prostredie.

Súvislosti

Dostupnosť okamžitých platieb a možné súvisiace poplatky sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, čo bráni zavádzaniu okamžitých prevodov na jednotnom trhu. Aby sa okamžité platby v eurách využívali v celej EÚ a občania a podniky EÚ – najmä MSP – z nich mohli čerpať výhody, treba legislatívne zasiahnuť. Podniky EÚ by zároveň mohli zlepšiť svoje peňažné toky a rozšíriť si sortiment platobných prostriedkov.

Predmetným návrhom Komisia plní svoj kľúčový záväzok stanovený v stratégii pre retailové platby z roku 2020, ktorej cieľom je univerzálne využívanie okamžitých platieb v EÚ. Návrh má podobu zmeny nariadenia z roku 2012 o jednotnej oblasti platieb v eurách, ktoré už obsahuje všeobecné ustanovenia pre všetky úhrady v eurách (SEPA), a dopĺňa osobitné ustanovenia pre okamžité platby v eurách (SEPA). Stanovuje lehoty postupnej implementácie, ktoré sú diferencované podľa jednotlivých zložiek iniciatívy a podľa členských štátov eurozóny a členských štátov mimo nej. Cieľom je poskytnúť im primeraný čas na implementáciu a úplnú proporcionalitu.

Ďalšie informácie

Odkaz na otázky a odpovede

Odkaz na informačný prehľad

Odkaz na právny text

Čítať ďalej...

Politika súdržnosti EÚ: Slovensko uzavrelo na roky 2021 – 2027 partnerskú dohodu s Komisiou v hodnote 12,8 miliardy eur

Slovensko dostane na obdobie 2021 – 2027 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Predmetná partnerská dohoda s Komisiou pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.

Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť

Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov.

Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete.

459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.

Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti

Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.

Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách.

Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce.

Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.

Odvetvie udržateľnej akvakultúry

Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Dohoda o partnerstve umožňuje Slovensku riešiť najvážnejšie problémy vrátane potreby znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, vymaniť sa z krízy spôsobenej pandémiou a vyrovnať vnútorné regionálne rozdiely. Blahoželám, Slovensko, a teším sa na dokončenie tohto programu, aby sme v rámci politiky súdržnosti mohli začať s novými investíciami do konkurencieschopnosti, ochrany životného prostredia a spravodlivosti vašej krajiny.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit doplnil: „Vítam túto slovenskú iniciatívu, ktorá chce dosiahnuť, aby pracovníci získali tie správne zručnosti, aby sa rozvíjali sociálne služby a aby sa zlepšili životné podmienky ľudí v núdzi, predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít. Takisto ma mimoriadne teší, že partnerská dohoda otvára príležitosti pre novú generáciu programov zameraných na investície pre deti a mladých ľudí v súlade s Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Táto dohoda o partnerstve podporí Slovensko v prechode na ekologickejšie, obehovejšie a environmentálne uvedomelejšie obchodné postupy, ktoré mu pomôžu vybudovať digitalizovanejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň prispeje k rozvoju odolného, udržateľného, inovatívneho a nízkouhlíkového odvetvia akvakultúry na Slovensku, ako aj k posilneniu jeho digitálnej transformácie.“

Súvislosti 

Dohoda o partnerstve sa vzťahuje na fondy politiky súdržnosti (EFRR; ESF+, Kohézny fond) vrátane fondov FST a ENRAF a pripravuje pôdu pre implementáciu týchto investícií v praxi.

Zahŕňa 2 národné programy a 11 programov INTERREG (týkajúcich sa územnej spolupráce). Takisto sa v nej stanovuje oprávnenosť a vykonávanie FST v oblastiach, ktoré najviac postihuje klimatická transformácia.

V tejto partnerskej dohode sa zároveň prejavuje silný záväzok Slovenska ku koordinovanému využívaniu fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnostii.

V rámci politiky súdržnosti pripravuje každý členský štát v spolupráci s Komisiou partnerskú dohodu, ktorá slúži ako strategický dokument na programovanie investícií z fondov politiky súdržnosti a ENRAF v priebehu viacročného finančného rámca. Zameriava sa na priority EÚ, stanovuje stratégiu a investičné priority, ktoré si určí každý členský štát. Dohoda obsahuje zoznam národných a regionálnych programov, ktoré sa majú vykonať v praxi, vrátane orientačnej ročnej výšky pridelených finančných prostriedkov na každý program.

Partnerská dohoda na roky 2021 – 2027 so Slovenskom je šestnásta v poradí a nasleduje po dohodách uzavretých s GréckomNemeckomRakúskomČeskom,  LitvouFínskomDánskomFrancúzskomŠvédskomHolandskomPoľskomBulharskomCypromPortugalskom a Estónskom.

Ďalšie informácie

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Otázky a odpovede týkajúce sa legislatívneho balíka v oblasti politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Rozdelenie prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti podľa jednotlivých členských štátov

Kohesio

Partnerské dohody na roky 2021 – 2027

@ElisaFerreiraEC

@NicolasSchmitEU

@VSinkevicius

@EUinmyRegion 

@EU_Social 

@EU_MARE

Čítať ďalej...

Pripravenosť členských štátov na vstup do eurozóny a Chorvátsko na ceste k prijatiu eura 1. januára 2023

Európska komisia dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené 1. januára 2023 prijať euro a zvýšiť tak počet členských krajín eurozóny na dvadsať.

Dospela k nemu v konvergenčnej správe 2022, kde hodnotí pokrok Bulharska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska, ktorý tieto krajiny dosiahli na ceste do eurozóny. Týchto sedem členských štátov mimo eurozóny sa právne zaviazalo prijať euro. Správa obsahuje tieto závery:

  • Kritérium cenovej stability spĺňajú len Chorvátsko a Švédsko.
  • Kritérium týkajúce sa verejných financií spĺňajú všetky členské štáty okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite.
  • Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
  • Kritérium dlhodobých úrokových sadzieb spĺňajú Bulharsko, Chorvátsko, Česko a Švédsko.

V správe sa uvádza, že Chorvátsko spĺňa štyri nominálne konvergenčné kritériá a jeho právne predpisy sú v plnej miere zosúladené s požiadavkami Zmluvy a so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Posúdenie Komisie dopĺňa konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola tiež uverejnená.

Prijatie eura v Chorvátsku

Podľa hodnotenia Komisie a ďalších faktorov, ktoré súvisia s hospodárskou integráciou a konvergenciou, ako je napríklad vývoj platobnej bilancie a integrácia tovarových, pracovných a finančných trhov, Chorvátsko spĺňa kritériá prijatia eura. Zároveň preto prijala návrhy rozhodnutia Rady a nariadenia Rady o zavedení eura v Chorvátsku.

Konečné rozhodnutie o prijatí eura Chorvátskom prijme Rada v prvej polovici júla, keď budú známe stanoviská Európskeho parlamentu a Európskej centrálnej banky.

Táto správa teda predstavuje kľúčový historický krok na chorvátskej ceste k prijatiu eura.

Celkové posúdenie pripravenosti

 V správe sa uvádza, že v ostatných skúmaných členských štátoch mimo eurozóny nie sú menové právne predpisy v plnej miere zosúladené s legislatívou európskej menovej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky

Komisia skúmala aj ďalšie faktory, ktoré sa uvádzajú v zmluve a ktoré by sa mali vziať do úvahy pri posudzovaní udržateľnosti konvergencie. Z tejto analýzy vyplýva, že preverované členské štáty sú z hospodárskeho a finančného hľadiska vo všeobecnosti dobre integrované do EÚ. Niektoré z nich však stále vykazujú makroekonomické nedostatky, prípadne čelia problémom spojeným s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, čo môže predstavovať riziká pre udržateľnosť procesu konvergencie.

hlavné makroekonomické problémy sa odstránia účinnou realizáciou reforiem a investícií, ktoré sú stanovené v ich národných plánoch obnovy a odolnosti. Komisia v súčasnosti posudzuje plány Maďarska a Poľska s cieľom uistiť sa, že sú splnené všetky hodnotiace kritériá.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Chorvátsko dnes urobilo významný krok k prijatiu našej spoločnej meny. Chorvátsku sa podarilo pripraviť na vstup do eurozóny od 1. januára 2023, čo je menej ako desať rokov od pristúpenia k EÚ. Tento krok posilní chorvátske hospodárstvo a bude prínosom pre jeho občanov, podniky aj celú spoločnosť. A naopak, vstup Chorvátska do eurozóny zároveň posilní euro. Po dvadsiatich rokoch od zavedenia prvých bankoviek sa z eura stala jedna z najvplyvnejších mien na svete, ktorá zlepšila životné podmienky miliónom ľudí v celej Únii. Euro je symbolom európskej sily a jednoty. Blahoželám, Chorvátsko!“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „V úsilí o splnenie podmienok na prijatie eura 1. januára 2023 preukázalo Chorvátsko veľké odhodlanie, usilovnosť a vytrvalosť. Prijatím spoločnej európskej meny za svoju Chorvátsko po takmer desaťročí od vstupu do Európskej únie završuje svoju integráciu Podarila sa mu veľká vec, ktorá jeho ľudu a podnikom prinesie skutočné výhody a chorvátskemu hospodárstvu väčšiu odolnosť. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že euro je aj naďalej atraktívnou a úspešnou globálnou menou. Naša mena symbolizuje silu, jednotu a solidárnosť Európy v časoch, keď nám na prahu zúri vojna a tieto jej vlastnosti podrobuje skúške.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: "Dnešný deň je míľnikom na európskej ceste Chorvátska a odrazom odhodlaného úsilia chorvátskych orgánov o splnenie kritérií na vstup do eurozóny. Chorváti sa teraz môžu pripojiť k spoločenstvu ďalších 340 miliónov občanov, ktorí už euro používajú ako svoju menu a nachádzajú v ňom v týchto turbulentných časoch pilier stability. A tak v tom istom roku, ako sme oslávili 20. výročie zavedenia eura ako hmatateľnej meny, sa teraz eurozóna môže tešiť na privítanie svojho dvadsiateho člena."

Súvislosti

Konvergenčná správa Európskej komisie tvorí základ pre rozhodnutie Rady EÚ o tom, či členský štát spĺňa podmienky vstupu do eurozóny.

Konvergenčná správa Európskej komisie je samostatná, ale vydáva sa súbežne s konvergenčnou správou Európskej centrálnej banky.

Publikujú sa každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu o posúdenie jeho pripravenosti na vstup do eurozóny, ako to urobilo napríklad Lotyšsko v roku 2013.

Všetky členské štáty okrem Dánska sa právne zaviazali vstúpiť do eurozóny. Dánsko si v Maastrichtskej zmluve vyrokovalo možnosť neúčasti, preto sa naň správa nevzťahuje.

Pandémia COVID-19 a následná hospodárska obnova v roku 2021 mali na závery konvergenčnej správy 2022 významný vplyv, ale nevyvolaný ruský vpád na Ukrajinu, ktorý začal vo februári 2022, len obmedzene ovplyvnil historické údaje použité pri príprave. Komisia 16. mája 2022 uverejnila svoje hospodárske výhľady (hospodárska prognóza Komisie z jari 2022), ktoré jasne zachytávajú mieru, do akej má na ukazovatele hospodárskej konvergencie vplyv kríza spôsobená ruskou agresiou a ďalší aktuálny hospodársky vývoj, a ktoré sa používajú na posúdenie udržateľnosti konvergencie.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede ohľadne konvergenčnej správy Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky 2022

Predošlé konvergenčné správy

Chorvátsko a euro 

Eurozóna

Hospodárska a menová únia

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login