Pripravenosť členských štátov na vstup do eurozóny a Chorvátsko na ceste k prijatiu eura 1. januára 2023

Európska komisia dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené 1. januára 2023 prijať euro a zvýšiť tak počet členských krajín eurozóny na dvadsať.

Dospela k nemu v konvergenčnej správe 2022, kde hodnotí pokrok Bulharska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska, ktorý tieto krajiny dosiahli na ceste do eurozóny. Týchto sedem členských štátov mimo eurozóny sa právne zaviazalo prijať euro. Správa obsahuje tieto závery:

  • Kritérium cenovej stability spĺňajú len Chorvátsko a Švédsko.
  • Kritérium týkajúce sa verejných financií spĺňajú všetky členské štáty okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite.
  • Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
  • Kritérium dlhodobých úrokových sadzieb spĺňajú Bulharsko, Chorvátsko, Česko a Švédsko.

V správe sa uvádza, že Chorvátsko spĺňa štyri nominálne konvergenčné kritériá a jeho právne predpisy sú v plnej miere zosúladené s požiadavkami Zmluvy a so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Posúdenie Komisie dopĺňa konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola tiež uverejnená.

Prijatie eura v Chorvátsku

Podľa hodnotenia Komisie a ďalších faktorov, ktoré súvisia s hospodárskou integráciou a konvergenciou, ako je napríklad vývoj platobnej bilancie a integrácia tovarových, pracovných a finančných trhov, Chorvátsko spĺňa kritériá prijatia eura. Zároveň preto prijala návrhy rozhodnutia Rady a nariadenia Rady o zavedení eura v Chorvátsku.

Konečné rozhodnutie o prijatí eura Chorvátskom prijme Rada v prvej polovici júla, keď budú známe stanoviská Európskeho parlamentu a Európskej centrálnej banky.

Táto správa teda predstavuje kľúčový historický krok na chorvátskej ceste k prijatiu eura.

Celkové posúdenie pripravenosti

 V správe sa uvádza, že v ostatných skúmaných členských štátoch mimo eurozóny nie sú menové právne predpisy v plnej miere zosúladené s legislatívou európskej menovej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky

Komisia skúmala aj ďalšie faktory, ktoré sa uvádzajú v zmluve a ktoré by sa mali vziať do úvahy pri posudzovaní udržateľnosti konvergencie. Z tejto analýzy vyplýva, že preverované členské štáty sú z hospodárskeho a finančného hľadiska vo všeobecnosti dobre integrované do EÚ. Niektoré z nich však stále vykazujú makroekonomické nedostatky, prípadne čelia problémom spojeným s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, čo môže predstavovať riziká pre udržateľnosť procesu konvergencie.

hlavné makroekonomické problémy sa odstránia účinnou realizáciou reforiem a investícií, ktoré sú stanovené v ich národných plánoch obnovy a odolnosti. Komisia v súčasnosti posudzuje plány Maďarska a Poľska s cieľom uistiť sa, že sú splnené všetky hodnotiace kritériá.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Chorvátsko dnes urobilo významný krok k prijatiu našej spoločnej meny. Chorvátsku sa podarilo pripraviť na vstup do eurozóny od 1. januára 2023, čo je menej ako desať rokov od pristúpenia k EÚ. Tento krok posilní chorvátske hospodárstvo a bude prínosom pre jeho občanov, podniky aj celú spoločnosť. A naopak, vstup Chorvátska do eurozóny zároveň posilní euro. Po dvadsiatich rokoch od zavedenia prvých bankoviek sa z eura stala jedna z najvplyvnejších mien na svete, ktorá zlepšila životné podmienky miliónom ľudí v celej Únii. Euro je symbolom európskej sily a jednoty. Blahoželám, Chorvátsko!“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „V úsilí o splnenie podmienok na prijatie eura 1. januára 2023 preukázalo Chorvátsko veľké odhodlanie, usilovnosť a vytrvalosť. Prijatím spoločnej európskej meny za svoju Chorvátsko po takmer desaťročí od vstupu do Európskej únie završuje svoju integráciu Podarila sa mu veľká vec, ktorá jeho ľudu a podnikom prinesie skutočné výhody a chorvátskemu hospodárstvu väčšiu odolnosť. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že euro je aj naďalej atraktívnou a úspešnou globálnou menou. Naša mena symbolizuje silu, jednotu a solidárnosť Európy v časoch, keď nám na prahu zúri vojna a tieto jej vlastnosti podrobuje skúške.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: "Dnešný deň je míľnikom na európskej ceste Chorvátska a odrazom odhodlaného úsilia chorvátskych orgánov o splnenie kritérií na vstup do eurozóny. Chorváti sa teraz môžu pripojiť k spoločenstvu ďalších 340 miliónov občanov, ktorí už euro používajú ako svoju menu a nachádzajú v ňom v týchto turbulentných časoch pilier stability. A tak v tom istom roku, ako sme oslávili 20. výročie zavedenia eura ako hmatateľnej meny, sa teraz eurozóna môže tešiť na privítanie svojho dvadsiateho člena."

Súvislosti

Konvergenčná správa Európskej komisie tvorí základ pre rozhodnutie Rady EÚ o tom, či členský štát spĺňa podmienky vstupu do eurozóny.

Konvergenčná správa Európskej komisie je samostatná, ale vydáva sa súbežne s konvergenčnou správou Európskej centrálnej banky.

Publikujú sa každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu o posúdenie jeho pripravenosti na vstup do eurozóny, ako to urobilo napríklad Lotyšsko v roku 2013.

Všetky členské štáty okrem Dánska sa právne zaviazali vstúpiť do eurozóny. Dánsko si v Maastrichtskej zmluve vyrokovalo možnosť neúčasti, preto sa naň správa nevzťahuje.

Pandémia COVID-19 a následná hospodárska obnova v roku 2021 mali na závery konvergenčnej správy 2022 významný vplyv, ale nevyvolaný ruský vpád na Ukrajinu, ktorý začal vo februári 2022, len obmedzene ovplyvnil historické údaje použité pri príprave. Komisia 16. mája 2022 uverejnila svoje hospodárske výhľady (hospodárska prognóza Komisie z jari 2022), ktoré jasne zachytávajú mieru, do akej má na ukazovatele hospodárskej konvergencie vplyv kríza spôsobená ruskou agresiou a ďalší aktuálny hospodársky vývoj, a ktoré sa používajú na posúdenie udržateľnosti konvergencie.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede ohľadne konvergenčnej správy Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky 2022

Predošlé konvergenčné správy

Chorvátsko a euro 

Eurozóna

Hospodárska a menová únia

Čítať ďalej...

Komisia zvýši rozpočet programu Horizont Európa na podporu inovácií v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií a na pomoc výskumníkom vysídleným z Ukrajiny

Komisia schválila zmenu pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022, ktorou zvýšila jeho rozpočet o takmer 562 miliónov eur na ďalšiu podporu misií EÚ zameraných na inovatívne riešenia v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií, ako aj na ďalšie opatrenia stimulujúce rozvoj európskeho inovačného ekosystému. Rozpočet programu na roky 2021 a 2022 tak dosiahol výšku takmer 16 miliárd eur.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Dodatočné investície do výskumu a inovácií nám pomôžu zrealizovať kľúčové politiky. Program Horizont Európa má v sebe jednak víziu vytvoriť zdravšiu, ekologickejšiu a digitálnu Európu budúcnosti, ako aj solidaritu prejavujúcu sa podporou výskumníkov vysídlených z Ukrajiny.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel k tomu dodáva: „Touto revíziou pracovného programu chceme podporiť odhodlanie využívať výskum a inovácie na riešenie našich najväčších spoločenských výziev novými a inovačnými nástrojmi, ako sú misie EÚ. Zároveň chceme podporiť výskumných pracovníkov, ktorí museli odísť z Ukrajiny, aby pokračovali vo svojej výskumnej a inovačnej práci.“

Z celkovej dodatočnej sumy pôjde 507,1 mil. eur na päť misií EÚ, ktoré sú novým a inovatívnym spôsobom riešenia našich najväčších výziev formou spolupráce ľudí v Európe i mimo nej. Spomínané misie, ktoré boli spustené v septembri 2021, sú zamerané na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zdravia, klímy a životného prostredia do roku 2030. Pripravuje sa 17 nových výziev v rámci misií zameraných na rakovinu, dohodu o pôde pre Európu, prispôsobovanie sa zmenám klímy či na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030. Patrí sem aj spoločná výzva v oblasti klímy a vôd či ďalšie akcie na podporu všetkých piatich misií vrátane misie zameranej na mestá.

V reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine sa spomínaná zmena programu týka aj opatrení na podporu výskumných pracovníkov, ktorí predtým pracovali na Ukrajine. V rámci novej schémy MSCA4Ukraine, ktorá je súčasťou akcií Marie Curie-Skłodowskej, sa sumou 25 miliónov eur umožní vysídleným výskumníkom pokračovať v práci v niektorej z akademických či neakademických hostiteľských inštitúcií v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa a neskôr, keď to bude možné, podporí ich opätovný návrat na Ukrajinu v snahe obnoviť výskumné a inovačné kapacity v krajine (pozri tlačovú správu). Stovky ukrajinských vedcov tak budú môcť využiť aj zvýšený rozpočet vo výške 1 milión eur určený na Program pre hraničné vedy o človeku a iniciatívu „Vedci vedcom“ v rámci klastra 1 (Zdravie) programu Horizont Európa. Doplnilo sa aj všeobecné ustanovenie, ktoré má všetkých žiadateľov motivovať k tomu, aby všade tam, kde je to možné, ponúkali príležitosti výskumníkom a inovátorom z Ukrajiny.

Zmenou programu sa tiež vylúčila možnosť právnych subjektov so sídlom v Rusku, Bielorusku alebo na územiach Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolu ukrajinskej vlády, zapojiť sa v akejkoľvek forme do niektorej z činností podporovaných z programu Horizont Európa. Výnimky je možné udeľovať len z opodstatnených dôvodov a v individuálnych prípadoch.

Zmenou sa zároveň zavádza niekoľko nových opatrení na podporu inovačného potenciálu Európy. Pokiaľ ide o európske inovačné ekosystémy v programe Horizont Európa, ráta sa s pokračovaním iniciatívy WomenTechEU strojnásobením jeho rozpočtu (na 10 miliónov eur) na podporu viac ako 100 startupov vedených ženami v tomto roku a so zavedením novej akcie na vytvorenie a podporu tzv. podnikateľských anjelov investujúcich v EÚ (2 milióny eur). V prípade klastra 2 (Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť) ide o podporu vytvárania platforiem a sietí spolupráce v kultúrnych a kreatívnych odvetviach (6 miliónov eur), posúdenie sociálneho vplyvu politík zelenej transformácie (3 milióny eur), inovačné riešenia pre budúcnosť demokracie (3 milióny eur), ako aj podporu Strediska pre monitorovanie inovácií vo verejnom sektore (1,5 milióna eur). Zaviedlo sa aj niekoľko menších zmien v pracovnom programe v celkovej výške 3,2 mil. eur.

Prvé kolo nadchádzajúcich výziev sa začne 12. mája a druhé 24. mája 2022.

Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na misie EÚ v roku 2022

  • misie „Adaptácia na zmenu klímy“ sa investuje 126,2 mil. eur. To zahŕňa aj príspevok k spoločnej výzve s misiou na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030 s cieľom pripraviť spoločnú demonštráciu odolnosti pobrežia v arktickej a atlantickej morskej oblasti. V roku 2022 sa bude v rámci misie týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy podporovať vývoj a testovanie riešení zameraných na kľúčové oblasti zasiahnuté zmenou klímy.
  • V rámci misie „Rakovina“ sa investuje 129,56 mil. eur na zlepšenie a rozšírenie primárnej prevencie rakoviny, zvýšenie výskumných kapacít komplexnej infraštruktúry pre liečbu rakoviny a príprava klinických skúšok na optimalizáciu liečby u pacientov s rezistentnou formou rakoviny.
  • Misia „Obnova našich oceánov a vôd“ disponuje rozpočtom 117,9 mil. eur. Časť sa použije ako príspevok k spoločnej výzve s misiou týkajúcou sa adaptácie na zmenu klímy v záujme ochrany a obnovy morských a sladkovodných ekosystémov a ich biodiverzity, na prevenciu a zastavenie znečisťovania oceánov, morí a vôd, ako aj na vybudovanie udržateľnej, uhlíkovo neutrálnej a obehovej „modrej“ ekonomiky.
  • V rámci misie Dohoda o pôde pre Európu sa použije 95 mil. eur okrem iného na vytvorenie nového archívu poznatkov z misie, preskúmanie úlohy biodiverzity pôdy v ekosystémových službách, identifikáciu stratégií dekontaminácie a na opätovné využívanie pôdy.

Opatrenia na podporu misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ s rozpočtom 119,37 mil. eur v roku 2022 už boli súčasťou zmeny pracovného programu prijatej v decembri 2021. Touto zmenou sa zvýšil rozpočet na posilnenie platformy misie takmer o 6,25 mil. eur ako dodatočná podpora pre mestá, ktoré boli vybrané na účasť v misii.

Súvislosti

Horizont Európa je programom EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027 s rozpočtom vo výške 95,5 miliardy eur a nasledovníkom programu Horizont 2020. Misie EÚ sú novým nástrojom programu Horizont Európa a podporujú priority Komisie, ako sú Európska zelená dohodaEurópa pripravená na digitálny vekEurópsky plán boja proti rakovineHospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a Nový európsky Bauhaus. Napríklad misia „Klíma“ je už teraz neoddeliteľnou súčasťou novej stratégie adaptácie na zmenu klímy, misia „Rakovina“ je súčasťou Európskeho plánu boja proti rakovine a misia „Pôda“ je hlavnou iniciatívou dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti v EÚ.

Komisia prijala okamžité cielené opatrenia na pomoc výskumníkom z Ukrajiny. Hoci pridruženie Ukrajiny k programu Horizont Európa ešte nevstúpilo do platnosti, ukrajinské subjekty už môžu žiadať o finančné príspevky z prostriedkov EÚ v programe Horizont Európa. Okrem toho bol zriadený osobitný portál ERA4Ukraine na webovom sídle EURAXESS, ktoré je platformou slúžiacou ako centrum informácií o podpore výskumníkov z Ukrajiny dostupnej na úrovni členských štátov EÚ či celoeurópskej úrovni vrátane popredných mimovládnych iniciatív ako napr. ScienceforUkraine. K ďalším iniciatívam EÚ patria Science4Refugees, ktorá utečencom ponúka stáže, zamestnanie na polovičný/celý úväzok a možnosť zapojiť sa do činností Európskeho výskumného spoločenstva, Inspireurope v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej, ktoré podporujú výskumníkov v ohrození, ako aj ERCforUkraine, kde Európska rada pre výskum uverejňuje voľné pracovné miesta viazané na granty na jej činnosť. Ďalšie príležitosti, ktoré ponúkajú príjemcovia finančnej pomoci z programu Horizont, sú uvedené aj na stránkach Horizon4Ukraine.

Ďalšie informácie

Horizont Európa

Webové stránky misií EÚ

Informačný prehľad o misiách EÚ

Otázky & odpovede: Misie EÚ

Informačné dni o Misiách EÚ, 17. – 18. máj

Portál financovania a ponúk – možnosti financovania

MSCA4Ukraine

ERA4Ukraine

ERCforUkraine

Horizon4Ukraine

Čítať ďalej...

Lepšia finančná gramotnosť: Komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie vytvorili spoločný rámec

Európska komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie (OECD-INFE) uverejnili spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých. Má slúžiť na zlepšenie finančných zručností jednotlivcov, aby vedeli správne rozhodovať o svojich osobných financiách. Bude podporne pôsobiť na členské štáty, vzdelávacie inštitúcie a celé odvetvie pri tvorbe verejných politík, programov finančnej gramotnosti a vzdelávacích materiálov. Zároveň bude stimulovať tvorcov politík a zainteresované subjekty v EÚ k vzájomnej výmene osvedčených postupov.

S lepším pochopením financií sa zvýši schopnosť jednotlivcov riadiť svoje osobné financie a umožní im bezpečnejšie a sebaistejšie sa zapájať do finančných trhov. Predloženýrámec finančnej spôsobilosti nadväzuje na opatrenia oznámené v akčnom pláne únie kapitálových trhov z roku 2020. Komisia ním dosiahla zásadný míľnik v oblasti finančnej gramotnosti, ktorým nadviazala na úsilie OECD-INFE o jej zvýšenie.

V predmetnom spoločnom rámci finančnej spôsobilosti pre dospelých: sa opisujú kľúčové zručnosti, ktoré jednotlivcom pomáhajú prijímať správne finančné rozhodnutiasa nadväzuje na vymedzenie základných spôsobilostí finančnej gramotnosti dospelých v rámci G20/OECD-INFE, ktorý sa prispôsobuje kontextu EÚ a do ktorého sa pridávajú zručnosti digitálneho a udržateľného financovania.

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Ak dáme ľuďom know-how, ako robiť o svojich osobných financiách informované rozhodnutia, bude sa im finančne dariť a budú mať chuť zapájať sa do finančných trhov. S rozširovaním digitalizácie financií sa význam tohto úsilia ešte zvýšil. Súčasná úroveň finančnej gramotnosti v EÚ je poľutovaniahodne nízka a neúmerne vplýva na najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti. Dnešné oznámenie a spoločná práca Komisie a OECD-INFE sú dôležitým krokom k posilneniu finančnej gramotnosti v EÚ, keďže vďaka nim členské štáty a iné zainteresované subjekty získajú nástroje na rozvoj príslušných politík a programov. Tento rámec tvorí kľúčový prvok nášho akčného plánu únie kapitálových trhov a približuje nás k dokončeniu jednotného trhu, na ktorom sa môžu spotrebitelia bezpečne orientovať na kapitálových trhoch.“

Ďalšie kroky

Úsilie Komisie a OECD sa teraz zameria na zavedenie spoločného rámca finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z praxe. Od začiatku roka 2022 budú útvary Komisie a OECD organizovať a moderovať výmeny s členskými štátmi a so zainteresovanými subjektmi.

Komisia a OECD zároveň začnú v spolupráci s členskými štátmi vyvíjať spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre deti a mládež, ktorý by mal byť dokončený v roku 2023.

Súvislosti

Podľa odporúčania OECD o finančnej gramotnosti z roku 2020 finančná gramotnosť pokrýva kombináciu finančného povedomia, znalostí, zručností, postojov a správania, ktoré sú potrebné na prijímanie správnych finančných rozhodnutí a v konečnom dôsledku na dosiahnutie finančnej pohody jednotlivcov. Keďže úroveň finančnej gramotnosti jednotlivcov je však naďalej nízka, dostala sa do popredia záujmu tvorcov politík a iných zainteresovaných subjektov v EÚ.

Komisia preto zahrnula do akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2020 dve opatrenia zamerané na zvýšenie finančnej gramotnosti jednotlivcov v EÚ:

  • do 2. štvrťroka 2021 posúdiť uskutočniteľnosť rámca EÚ pre finančnú spôsobilosť:

V apríli 2021 bolo uverejnené posúdenie uskutočniteľnosti rámca finančnej spôsobilosti v EÚ, ktorým sa podporilo vytvorenie celoeurópskych rámcov finančnej spôsobilosti v spolupráci s OECD-INFE.

  • pokiaľ bude posúdenie vplyvu pozitívne, predložiť legislatívny návrh, v ktorom sa bude od členských štátov vyžadovať, aby presadzovali opatrenia na podporu finančného vzdelávania spotrebiteľov:

Toto opatrenie sa ďalej spresní v kontexte retailovej investičnej iniciatívy, ktorá sa má prijať vo štvrtom štvrťroku 2022.

Daný spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vypracovali Komisia a OECD-INFE v koordinovanej spolupráci. Členské štáty a experti si vymenili názory a pripomienkovali vývoj rámca v osobitnej podskupine vládnej expertnej skupiny EÚ pre retailové finančné služby (GEGRFS). Okrem toho útvary Komisie a OECD zorganizovali diskusiu odborných znalcov, ktorí v nej informovali o využiteľnosti rámca.

Cieľom rámca finančnej spôsobilosti bude poskytnúť spoločné celoeurópske pojmy a rámec pre rozvoj politík a programov zvyšovania finančnej gramotnosti, identifikovať nedostatky vo vzdelávaní a vytvoriť hodnotiace nástroje.

Ďalšie informácie

Rámec finančnej spôsobilosti 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login