Komisia predstavuje otvorenú, udržateľnú a asertívnu obchodnú politiku EÚ

Európska komisia predstavila svoju obchodnú stratégiu na nadchádzajúce roky. Stratégia vychádza z koncepcie otvorenej strategickej autonómie. Základom je snaha EÚ prispieť k hospodárskemu oživeniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, ako aj opätovné zameranie sa na posilnenie multilateralizmu a reformu pravidiel globálneho obchodu tak, aby boli spravodlivé a udržateľné. Keď to bude potrebné, EÚ zaujme asertívnejší postoj pri obrane svojich záujmov a hodnôt, a využije pritom aj nové nástroje.

V snahe riešiť jednu z najväčších výziev našej doby a reagovať na očakávania občanov Komisia stavia svoju novú obchodnú stratégiu na udržateľnosti. Podporuje tak zásadnú transformáciu únijného hospodárstva na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Stratégia obsahuje súbor hlavných opatrení zameraných na vytvorenie prísnejších pravidiel globálneho obchodu a podporu hospodárskeho oživenia EÚ.

Výkonný podpredseda a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis k novej stratégii uviedol: „Výzvy, ktorým čelíme, si vyžadujú novú stratégiu obchodnej politiky EÚ. Potrebujeme otvorený obchod založený na pravidlách, ktorý po pandémii COVID-19 pomôže obnoviť hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta. Obchodná politika musí takisto plne podporovať zelenú a digitálnu transformáciu nášho hospodárstva a stáť na čele globálneho úsilia o reformu WTO. Mala by nám tiež poskytnúť nástroje, ktoré nám umožnia brániť sa proti nekalým obchodným praktikám. Ideme cestou otvorenej, strategickej a asertívnej obchodnej politiky, ktorá kladie dôraz na schopnosť EÚ zvoliť si svoju cestu a vďaka svojmu vedeniu a spolupráci utvárať okolitý svet v duchu našich strategických záujmov a hodnôt.“

V reakcii na súčasné výzvy je prioritou stratégie zásadná reforma Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane globálnych záväzkov v oblasti obchodu a klímy, nových pravidiel pre digitálny obchod, prísnejších pravidiel na odstraňovanie narušení hospodárskej súťaže a opätovného sfunkčnenia systému WTO na záväzné urovnávanie sporov.

Vďaka novej stratégii bude obchod viac prispievať k digitálnej a klimatickej transformácii. V prvom rade tým, že sa podieľa na napĺňaní cieľov Európskej zelenej dohody, a aj odstránením neopodstatnených obchodných prekážok v digitálnom hospodárstve, aby bolo možné využívať v obchode výhody digitálnych technológií. EÚ bude môcť vďaka posilneniu svojich spojenectiev, ako je transatlantické partnerstvo, a vďaka väčšiemu zameraniu sa na susedné krajiny a Afriku výraznejšie utvárať podobu zmien na celosvetovej úrovni.

Zároveň bude EÚ dôslednejšie a asertívnejšie pristupovať k vykonávaniu a presadzovaniu svojich obchodných dohôd, bojovať proti nespravodlivému obchodu a riešiť problémy spojené s udržateľnosťou. EÚ sa neprestajne usiluje o to, aby jej dohody prinášali pracovníkom, poľnohospodárom a občanom dohodnuté výhody.

Táto stratégia vychádza z rozsiahlej a inkluzívnej verejnej konzultácie, ktorá zahŕňala viac ako 400 príspevkov širokého spektra zainteresovaných strán, verejné podujatia takmer v každom členskom štáte a úzku spoluprácu s Európskym parlamentom, vládami EÚ, podnikmi, občianskou spoločnosťou a verejnosťou.

Ďalšie informácie

Oznámenie

Príloha k oznámeniu

Otázky a odpovede

Prehľady

Kľúčové skutočnosti a údaje

Malé a stredné podniky

Udržateľnosť a klíma

Otvorená strategická autonómia

Digitálny obchod

Reforma WTO

Vykonávanie a presadzovanie

Čítať ďalej...

Zimná hospodárska prognóza 2021: Zima bola náročná, ale vidno svetlo na konci tunela

V Európe aj naďalej vládne pandémia koronavírusu. Keďže počet prípadov znova stúpol a súčasne sa objavili nové, nákazlivejšie varianty koronavírusu, mnohé členské štáty boli nútené opäť zaviesť alebo sprísniť opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy. Zároveň sa v celej EÚ začali realizovať vakcinačné programy, ktoré sú dôvodom na opatrný optimizmus.

So zmiernením obmedzení by sa mal oživiť hospodársky rast

Podľa zimnej hospodárskej prognózy 2021 hospodárstvo eurozóny v rokoch 2021 a 2022 narastie o 3,8 %. Podľa tejto prognózy hospodárstvo EÚ narastie v roku 2021 o 3,7 % a v roku 2022 o 3,9 %.

Očakáva sa, že eurozóna a hospodárstvo krajín EÚ dosiahnu predkrízovú úroveň produkcie skôr, ako sa predpokladalo v jesennej hospodárskej prognóze 2020, a to najmä vďaka silnejšej dynamike rastu v druhej polovici roku 2021 a v roku 2022. 

Po výraznom raste v treťom štvrťroku 2020 sa hospodárska aktivita v štvrtom štvrťroku opäť znížila, keďže s druhou vlnou pandémie sa museli znova zaviesť opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy. Tieto opatrenia stále trvajú, a preto v prvom štvrťroku 2021 hospodárstvo EÚ a eurozóny poklesne. Hospodársky rast sa má na jar obnoviť a v lete, keď budú očkovacie programy v pokročilom štádiu a obmedzenia sa postupne uvoľnia, by mal nabrať rýchlosť. Obnovu by mal podporiť aj lepší výhľad svetového hospodárstva.

Hospodársky vplyv pandémie je v jednotlivých členských štátoch naďalej nerovnomerný a predpokladá sa, že aj rýchlosť oživenia sa bude výrazne líšiť.

Inflácia bude naďalej mierna

V prognóze sa predpokladá, že inflácia v eurozóne sa zvýši z 0,3 % v roku 2020 na 1,4 % v roku 2021, a potom sa v roku 2022 mierne zníži na 1,3 %. Prognóza inflácie pre eurozónu a EÚ na rok 2021 v porovnaní s jeseňou mierne vzrástla, ale celkovo sa očakáva, že zostane utlmená. Oneskorené oživenie by malo naďalej tlmiť súhrnné tlaky dopytu na ceny. V roku 2021 ich dočasne zvýšia pozitívne bázické efekty v energetickej inflácii, daňové úpravy (najmä v Nemecku) a vplyv nahromadeného dopytu, ktorý zasiahne niektoré naďalej obmedzené ponuky. Očakáva sa, že inflácia sa po úpravách ponuky a bázických efektov v roku 2022 opäť zmierni. 

Pretrváva vysoká miera neistoty a významné riziká

Riziká súvisiace s prognózou sú od jesene vyváženejšie, hoci zostávajú vysoké. Súvisia najmä s vývojom pandémie a s úspechom očkovacích kampaní.

Pozitívne riziká súvisia s možnosťou, že vakcinačný proces povedie k rýchlejšiemu zmierneniu obmedzení, než sa očakávalo, a teda obnova príde skôr a bude výraznejšia. Silnejší rast, než sa predpokladalo, by mohol stimulovať aj nástroj EÚ na obnovu NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosť a ktorého predpokladané financovanie ešte táto prognóza v plnej miere nezohľadnila. 

Pokiaľ ide o negatívne riziká, v blízkej budúcnosti sa môže ukázať, že pandémia oproti predpokladu tejto prognózy pretrvá dlhšie a bude závažnejšia, alebo môže dôjsť k oneskoreniu vakcinačných programov. To by mohlo oddialiť uvoľnenie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy, čo by potom ovplyvnilo načasovanie a silu očakávaného oživenia. Existuje tiež riziko, že kríza by mohla zanechať hlbšie jazvy na hospodárskej a sociálnej štruktúre EÚ, a to najmä v dôsledku mnohých bankrotov a stratených pracovných miest. Tým by utrpel aj finančný sektor, zvýšila by sa dlhodobá nezamestnanosť a prehĺbili by sa nerovnosti.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis povedal: „Dnešná prognóza nám v čase veľkej všeobecnej neistoty poskytuje skutočnú nádej. Z očakávania značnej obnovy rastu v druhej polovici tohto roka veľmi jasne vyplýva, že v našom boji s touto krízou sa obracia vietor. Na riešenie otázok, ako sú strata pracovných miest, oslabený podnikový sektor a rastúce nerovnosti, bude mať zásadný vplyv sila, s akou Európa odpovie. Ešte stále nás čaká veľa práce, ak chceme obmedziť širší sociálno-ekonomický prepad. Náš balík na podporu obnovy v kombinácii s očkovaním a pravdepodobným nárastom celosvetového dopytu povedie k výraznému oživeniu.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo: „Európania zažívajú ťažké časy. Ešte stále sme v bolestivom zovretí pandémie a jej všadeprítomných sociálnych a hospodárskych dôsledkov. No konečne vidno svetlo na konci tunela. Keďže v nadchádzajúcich mesiacoch sa zaočkuje čoraz väčší počet ľudí, zmiernenie obmedzení by malo umožniť na jar a v lete výraznejšie oživenie. Hospodárstvo EÚ by sa malo v roku 2022 vrátiť na úroveň HDP pred pandémiou skôr, ako sa pôvodne očakávalo, hoci strata produkcie v roku 2020 sa hneď neobnoví a nebude mať v krajinách Únie rovnaké tempo. Táto prognóza je vystavená viacerým rizikám súvisiacim napríklad s novými variantmi ochorenia COVID-19 a celosvetovou epidemiologickou situáciou. Na druhej strane by mali v nadchádzajúcich rokoch získať najťažšie postihnuté ekonomiky výraznú podporu z nástroja NextGenerationEU, ktorá ešte v dnešnej prognóze nie je zohľadnená.“

Súvislosti

V zimnej hospodárskej prognóze 2021 sa aktualizuje jesenná hospodárska prognóza 2020, ktorá bola predložená v novembri 2020 a zamerala sa na vývoj HDP a inflácie vo všetkých členských štátoch EÚ.

Táto prognóza vychádza zo súboru teoretických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 28. januára 2021. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 2. februáru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, pokiaľ politiky už nie sú dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Najdôležitejšie je, že prognóza závisí od dvoch dôležitých technických predpokladov týkajúcich sa pandémie. Po prvé, očakáva, že po výraznom sprísnení v štvrtom štvrťroku 2020 budú opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy prísne aj v prvom štvrťroku 2021. Vychádza z predpokladu, že obmedzenia sa potom začnú v druhej polovici roka pomaly a neskôr ku koncu druhého štvrťroka rýchlejšie zmierňovať, keďže už by mali byť zaočkované najzraniteľnejšie osoby a čoraz väčší podiel dospelej populácie. Po druhé, predpokladá, že opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy budú ešte v okrajovej podobe existovať koncom roka 2021 a v roku 2022 už zostanú len cielené sektorové opatrenia.

Začlenenie nástroja NextGenerationEU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do prognózy zostáva v súlade s obvyklým predpokladom nezmenenej politiky a v porovnaní s jesennou prognózou zostáva nezmenené. Prognóza zahŕňa len tie opatrenia, ktoré boli buď prijaté alebo vierohodne oznámené a dostatočne podrobne špecifikované, najmä vo vnútroštátnych rozpočtoch. V praxi to znamená, že opatrenia, pri ktorých sa očakáva financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, sú zohľadnené len v hospodárskych prognózach niekoľkých členských štátov a aj tam len niektoré z nich.

V tejto prognóze sa zohľadňuje skutočnosť, že EÚ a Spojené kráľovstvo sa dohodli na dohode o obchode a spolupráci, ktorá sa predbežne vykonáva od 1. januára 2021 a ktorá zahŕňa dohodu o voľnom obchode.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude jarná hospodárska prognóza, ktorá vyjde v máji 2021.

Ďalšie informácie

Úplné znenie dokumentu: Zimná hospodárska prognóza 2021

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...

Komisia vypláca 14 miliárd eur z nástroja SURE deviatim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 14 mld. eur deviatim členským štátom vo štvrtej tranži finančnej podpory členským štátom z nástroja SURE. Ide o prvú platbu v roku 2021. V rámci týchto operácií dostalo Belgicko 2 miliardy eur, Cyprus 229 miliónov eur, Maďarsko 304 miliónov eur, Lotyšsko 72 miliónov eur, Poľsko 4,28 miliardy eur, Slovinsko 913 miliónov eur, Španielsko 1,03 miliardy eur, Grécko 728 miliónov eur a Taliansko 4,45 miliardy eur. Všetkých deväť členských štátov už dostalo finančnú podporu z nástroja SURE v roku 2020 v rámci jednej z prvých troch operácií emitovania a vyplácania, ktoré sa uskutočnili v roku 2020.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto úhrady nasledujú po emisii štvrtého sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov. Silný dopyt, ktorý výrazne prevyšoval ponuku, sa premietol do priaznivých cenových podmienok, ktoré Komisia priamo prenáša na benefitujúce členské štáty.

Po tomto vyplatení prostriedkov dostalo 15 členských štátov z nástroja SURE celkovo 53,5 miliardy eur. Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Belgicko dostane celkovo 7,8 miliardy eur, Cyprus 479 miliónov eur, Maďarsko 504 miliónov eur, Lotyšsko 192 miliónov eur, Poľsko 11,2 miliardy eur, Slovinsko 1,1 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Grécko 2,7 miliardy eur a Taliansko 27,4 miliardy eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu. Rozdelenie 90,3 miliardy eur, ktoré boli doteraz schválené pre 18 členských štátov, je k dispozícii tu. Členské štáty môžu stále predkladať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „V rámci programu SURE EÚ zmobilizovala až 100 miliárd eur vo forme úverov pre členské štáty EÚ na záchranu a udržanie pracovných miest. Tieto finančné prostriedky sa pravidelne dostávajú do našich členských štátov a finančne im pomáhajú zmierňovať vplyv pandémie koronavírusu.“

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na štvrtú úspešnú emisiu dlhopisov v rámci programu SURE sme teraz vyplatili viac než polovicu finančných prostriedkov plánovaných v rámci tohto nástroja. 15 členských štátov, ktoré dostali finančné prostriedky z prvých štyroch tranží, má teraz lepšie podmienky na zmiernenie sociálneho vplyvu pandémie koronavírusu. Pristúpime k rýchlej realizácii zvyšku programu, aby sme mohli poskytnúť všetky schválené finančné prostriedky 18 členským štátom, ktoré doteraz požiadali o finančnú podporu v rámci tohto nástroja.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Európska komisia dnes vypláca ďalších 14 miliárd eur na podporu pracovníkov v deviatich ťažko zasiahnutých krajinách EÚ. Pandémia stále spomaľuje naše hospodárstva a hoci vieme, že v budúcnosti nám svitá nádej, ešte nevieme, ako dlho to potrvá, kým pandémiu porazíme. Preto je nástroj SURE spolu s európskou solidaritou, ktorú reprezentuje, taký dôležitý.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 26. januára štvrtý sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 prvý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 14 miliárd eur. Emisia pozostávala z dvoch dlhopisov – 10 mld. eur je splatných v júni 2028 a 4 mld. eur sú splatné v novembri 2050.

Investori prejavili o dlhopisy veľký záujem – dopyt bol 8-násobne, resp. 12-násobne vyšší než ponuka, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Sedemročný dlhopis bol napríklad ocenený záporným výnosom –0,497 %. Znamená to, že z každých 105 eur, ktoré členské štáty získajú, splatia v čase splatnosti dlhopisu 100 eur. Tridsaťročný dlhopis bol ocenený mierne pozitívnym výnosom na úrovni 0,134 %, čo je pri takejto splatnosti vynikajúci výsledok. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o štvrtej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála