Komisia navrhuje rybolovné možnosti v Baltskom mori na rok 2024

Komisia prijala návrh rybolovných možností pre Baltské more na rok 2024 v reakcii na vedecké posúdenie, z ktorého vyplýva, že viaceré druhy rybolovu sa nachádzajú v zúfalej situácii.

Komisia navrhla celkový povolený výlov (TAC) a kvóty pre tri z desiatich populácií riadených v Baltskom mori. Zostávajúce návrhy kvót sa vypracujú v neskoršej fáze. Komisia navrhuje zvýšiť rybolovné možnosti pre lososa atlantického vo Fínskom zálive o 7 %, pričom navrhuje znížiť lov lososa atlantického v hlavnej oblasti o 15 % a znížiť úlovky sleďa atlantického v Rižskom zálive o 20 %.

Pokiaľ ide o ostatné populácie v Baltskom mori (západná treska škvrnitá, východná treska škvrnitá, západná sleď atlantický, sleď stredný, šprota severná a platesa veľká), Komisia požiadala Medzinárodnú radu pre výskum mora (ICES) o dodatočné informácie s cieľom lepšie zohľadniť skutočnosť, že treska sa loví spolu s platesami a sleďom obyčajným spolu so šprotou.

Vedci odhadujú, že veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora sa od začiatku 90. rokov 20. storočia pohybovala okolo alebo pod minimálnymi úrovňami. Veľkosť populácie sleďa atlantického v Botnickej oblasti klesla pod zdravé úrovne v dôsledku nižšieho počtu mladých rýb a menšej veľkosti starších rýb. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov oboch populácií a zachovať zákaz cieleného rybolovu populácií tresky škvrnitej, západného sleďa atlantického a lososa atlantického vo väčšine hlavných oblastí.

Komisia navrhne stanovenie TAC vedľajších úlovkov pre západnú tresku škvrnitú, východnú tresku škvrnitú, západnú sleďa atlantického, sleďa atlantického a sleďa atlantického v centrálnej oblasti na základe dodatočných informácií očakávaných na jeseň. Tento návrh umožní plavidlám vyložiť nevyhnutné úlovky každej z týchto slabých populácií napríklad pri love platesy veľkej alebo šproty severnej.

Navrhované TAC vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní ICES a vychádzajú z viacročného riadiaceho plánu pre Baltské more, ktorý v roku 2016 prijali Európsky parlament a Rada. Podobná tabuľka sa nachádza nižšie.

Treska

V prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora má Komisia v úmysle zachovať obmedzenie výlovu nezamedziteľných vedľajších úlovkov a všetky sprievodné opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v. Komisia okrem toho navrhuje zrušiť výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického. Napriek opatreniam prijatým od roku 2019, keď vedci prvýkrát varovali pred zlým stavom tresky, sa situácia zatiaľ nezlepšila.

Stav tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora je slabý a biomasa bola na najnižšej úrovni v roku 2022. Je to pravdepodobne spôsobené značnou prirodzenou úmrtnosťou, ktorú vedci ešte nedokážu úplne pochopiť. Komisia preto navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a všetky sprievodné opatrenia od roku 2023, ale odstrániť rekreačný rybolov a výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického.

Slede

Veľkosť populácie sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora zostáva pod zdravou úrovňou. Komisia navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a zrušiť výnimku pre maloobjemový pobrežný rybolov.

V prípade sleďa atlantického v Botnickom zálive Komisia takisto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a stanoviť TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. Vo vedeckom posúdení sa uvádza, že pravdepodobnosť, že veľkosť populácie klesne pod minimálnu úroveň, by bola vyššia ako 5 %, aj keby nedošlo k žiadnym úlovkom.

Veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod minimálnu úroveň. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a obmedziť TAC na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. V dôsledku toho by sa úlovky sleďa atlantického v strednej časti Baltského mora v Rižskom zálive na rozdiel od predchádzajúceho obdobia už nemali zahrnúť do rybolovných možností pre sleďa atlantického v Rižskom zálive. Výsledné vedecké odporúčanie o úlovkoch naznačuje zníženie o 23 %, ale Komisia navrhuje obmedziť zníženie na 20 %, keďže populácia je zdravá.

Platesa veľká

Hoci by vedecké odporúčania umožnili značný nárast, Komisia je naďalej opatrná, najmä pokiaľ ide o ochranu tresky škvrnitej, ktorá je nevyhnutným vedľajším úlovkom pri love platesy veľkej. Zároveň sa čoskoro zavedú nové opatrenia na zníženie vedľajších úlovkov tresky prostredníctvom alternatívneho rybárskeho výstroja. Komisia preto predtým, ako navrhne TAC, požiadala ICES o dodatočné informácie.

Šprota severná

Vedecké odporúčanie pre šprotu severnú odporúča malé zníženie úlovkov. Šprota severná sa však loví spolu so sleďom, najmä sleďom obyčajným, ktorého biomasa nedosahuje minimálnu úroveň. Preto je potrebné zohľadniť tento faktor pri úrovni úlovkov. Pred navrhnutím TAC Komisia požiadala ICES aj o dodatočné informácie.

Losos

Stav rôznych populácií riečnych lososov v hlavnom povodí sa značne líši, pričom niektoré zostávajú slabé a iné zdravé. V záujme dosiahnutia zdravej úrovne rada ICES pred dvoma rokmi odporučila uzavretie všetkých druhov rybolovu lososa atlantického v hlavnej oblasti. ICES zároveň posúdila, že počas leta by bolo možné zachovať určité druhy rybolovu v pobrežných vodách Botnického zálivu a Alandského mora. ICES zachovala zásadu svojho odporúčania, ale obmedzila zemepisnú oblasť na Botnický záliv a znížila súvisiacu úroveň výlovu. Komisia preto navrhuje zodpovedajúcu úpravu rybolovných možností a sprievodných pravidiel.

Ďalšie kroky

Na základe týchto návrhov prijmú krajiny EÚ konečné rozhodnutie o stanovení maximálnych množstiev najdôležitejších komerčných druhov rýb, ktoré možno uloviť v oblasti Baltského mora. Rada preskúma návrh Komisie s cieľom prijať ho na zasadnutí ministrov 23. – 24. októbra.

Súvislosti

Návrh rybolovných možností je súčasťou prístupu Európskej únie k prispôsobeniu úrovní rybolovu cieľom dlhodobej udržateľnosti, ktoré sa nazývajú maximálny udržateľný výnos (MSY), ako sa dohodlo medzi Radou a Európskym parlamentom v rámci spoločnej rybárskej politiky. Návrh Komisie je takisto v súlade s politickými zámermi vyjadrenými v oznámení Komisie „Udržateľný rybolov v EÚ: súčasný stav a smerovanie na rok 2024“ a s viacročným plánom riadenia populácií tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori.

Súčasná situácia je pre rybárov a ženy zložitá ako predtým dôležité komerčné populácie (západná a východná treska škvrnitá; západná, stredná a Botnická sleď atlantický; a losos v južnom Baltskom mori a riekach) sú tiež vystavené ďalším tlakom, najmä v dôsledku straty biotopov v dôsledku degradácie životného prostredia vo vnútrozemských vodách, ako aj v samotnom Baltskom mori. S cieľom pomôcť rybárom a ženám v Baltskom mori môžu členské štáty a pobrežné regióny využiť Európsky sociálny fond plus na vykonávanie opatrení na celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností.

Baltské more je najviac znečistené more v Európe. Je postihnutá stratou biodiverzity, zmenou klímy, eutrofizáciou, nadmerným rybolovom a zvýšenými úrovňami kontaminantov, ako sú lieky a odpadky. V súvislosti s touto situáciou Európska komisia organizuje 29. septembra 2023 druhý ročník konferencie Náš baltský región v Palange (Litva). Na tomto podujatí na vysokej úrovni sa stretnú ministri z ôsmich krajín EÚ obklopujúcich Baltské more (Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko).

Pre viac informácií

Návrh rybolovných možností v Baltskom mori 2024

Otázky a odpovede o rybolovných možnostiach v Baltskom mori v roku 2024

Čítať ďalej...

Výkonný podpredseda Timmermans odstupuje z funkcie; jeho povinnosti prevezme podpredseda Šefčovič

Výkonný podpredseda Frans Timmermans v nadväznosti na svoje rozhodnutie kandidovať v nadchádzajúcej kampani parlamentných volieb v Holandsku oznámil, že sa vzdáva funkcie člena Európskej komisie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa výkonnému podpredsedovi Timmermansovi poďakovala za mnoho rokov úspešnej práce pre Komisiu a európskych občanov a s okamžitou platnosťou prijala jeho odstúpenie z funkcie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa rozhodla zveriť úlohu výkonného podpredsedu pre Európsku zelenú dohodu podpredsedovi Marošovi Šefčovičovi. Rozhodla sa tiež dočasne prideliť podpredsedovi Šefčovičovi zodpovednosť za politiku v oblasti klímy, a to až do vymenovania nového člena Komisie s holandskou štátnou príslušnosťou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Ďakujem Fransovi Timmermansovi za jeho nadšenú a neúnavnú prácu na tom, aby sa Európska zelená dohoda stala skutočnosťou. Bol jedným z kľúčových členov môjho kolégia komisárov. Vďaka jeho mimoriadnemu prínosu a silnej osobnej angažovanosti sme dosiahli veľký pokrok smerom k splneniu cieľov EÚ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, ako aj k zvýšeniu úrovne klimatických ambícií na celom svete. Prínos Fransa Timmermansa k práci Komisie a k európskemu projektu presahuje rámec Európskej zelenej dohody. Prispel k formovaniu mnohých iniciatív Komisie, a to v duchu skutočnej kolegiality.“

Výkonný podpredseda Timmermans pôsobil v Európskej komisii aj v rokoch 2014 až 2019, a to vo funkcii prvého podpredsedu zodpovedného za lepšiu právnu reguláciu, medziinštitucionálne vzťahy, právny štát a Chartu základných práv. Následne počas funkčného obdobia súčasnej Komisie prevzal zodpovednosť za Európsku zelenú dohodu.

V tejto úlohe koordinoval ambiciózny legislatívny program Európskej komisie, ktorého cieľom je urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050, a zastupoval EÚ na medzinárodných rokovaniach o zmene klímy.

Koordinoval aj prácu Európskej komisie na stratégii EÚ v oblasti biodiverzity, na budúcnosti s nulovým znečistením a obehovom hospodárstve.

Predsedníčka von der Leyenová informovala predsedníčku Európskeho parlamentu a španielske predsedníctvo Rady o opatreniach prijatých po odstúpení Fransa Timmermansa, ktoré majú uľahčiť plynulé pokračovanie všetkých prebiehajúcich procesov. Predsedníčka von der Leyenová tiež zaslala oficiálny list holandskému premiérovi, ktorý obsahoval žiadosť o nového kandidáta na post komisára holandskej národnosti.

Predsedníčka von der Leyenová želá podpredsedovi Šefčovičovi veľa úspechov v jeho novej úlohe. Očakáva, že podpredseda Šefčovič bude presadzovať ochranu klímy a Európsku zelenú dohodu s nasadením, ktoré si táto úloha vyžaduje.

Teraz, keď je legislatívny rámec Európskej zelenej dohody vo veľkej miere zavedený a bola zabezpečená mobilizácia bezprecedentných finančných prostriedkov na dekarbonizáciu, nastal čas posunúť Európsku zelenú dohodu na ďalšiu úroveň a presunúť zameranie z pravidiel na realizáciu v praxi.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Maroš Šefčovič, ktorý už v minulosti úspešne zvládol mimoriadne náročné úlohy, je jedným zo služobne najstarších a najskúsenejších členov môjho kolégia. Ako výkonný podpredseda bude zodpovedný za to, aby Európska zelená dohoda napredovala s rovnakou prioritou. Po úspešnej legislatívnej fáze sa výkonný podpredseda Šefčovič zameria na úspešné vykonávanie Európskej zelenej dohody ako európskej stratégie rastu. Našou prioritou bude posilnenie čistých priemyselných inovácií, modernizácia našich sietí a infraštruktúry pre energetickú transformáciu a prístup ku kritickým surovinám. Vykonávanie Európskej zelenej dohody si vyžaduje ešte intenzívnejší dialóg so zástupcami priemyslu a s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú vlastníci lesov, poľnohospodári a občania. Budeme takisto naďalej rozvíjať účinnejšiu medzinárodnú stratégiu pre Európsku zelenú dohodu v súlade s našimi hospodárskymi a geopolitickými záujmami. Komisia posilní svoju multilaterálnu diplomaciu v rámci Zelenej dohody s cieľom upevniť vedúcu úlohu Európy, pokiaľ ide o globálne ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.“

Čítať ďalej...

Európska iniciatíva občanov: Komisia sa rozhodla zaregistrovať iniciatívu zameranú na zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry a dedičstva

Európska komisia rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom „Zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry, vzdelávania, jazyka a tradícií v krajinách EÚ“.

Organizátori iniciatívy naliehavo vyzývajú Komisiu, aby zintenzívnila svoje opatrenia na podporu integrácie ukrajinských utečencov v EÚ. Takisto ju vyzývajú, aby navrhla nové právne predpisy na zachovanie ukrajinskej kultúry, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva, ako aj na vytvorenie celoeurópskej štruktúry integračných centier.

Rozhodnutie o registrácii má právnu povahu a nemá vplyv na konečné právne a politické závery Komisie týkajúce sa tejto iniciatívy ani na opatrenia, ktoré chce Komisia prijať, ak iniciatíva získa potrebnú podporu.

Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu.

Ďalší postup

Po zmienenej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Jej úlohou bude rozhodnúť, či v súvislosti s iniciatívou podnikne opatrenia alebo jej nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Súvislosti

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne je k dispozícii od apríla 2012. Po formálnom zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov môže touto formou milión občanov pochádzajúcich aspoň zo siedmich členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právne akty v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Iniciatíva je prípustná, ak spĺňa tieto podmienky: 1. navrhovaná iniciatíva nesmie zjavne prekračovať rámec právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu; 2. nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená ani šikanujúca; 3. ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie.

Komisii bolo doposiaľ doručených 128 žiadostí o začatie európskej iniciatívy občanov, pričom 103 z nich bolo prípustných, a teda splnilo podmienky registrácie.

Ďalšie informácie

Zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry, vzdelávania, jazyka a tradícií v štátoch EÚ

Štatistika EIO

Európske iniciatívy občanov, pre ktoré sa v súčasnosti zbierajú podpisy

Fórum európskej iniciatívy občanov

Kampaň #EUTakeTheInitiative

Čítať ďalej...

Program Erasmus+: 159 vybraných projektov na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania na celom svete

Komisia vybrala 159 projektov, ktoré sa budú financovať zo zložky programu Erasmus+ na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania s cieľom podporiť modernizáciu a kvalitu vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách na celom svete. Všetky tieto projekty zodpovedajú celkovému cieľu podporiť medzinárodnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zlepšiť vzdelávacie systémy a posilniť rast a prosperitu v celosvetovom meradle. 

V rámci projektov vybraných v tomto roku bude 2 500 zainteresovaných strán v oblasti vysokoškolského vzdelávania z takmer 130 krajín EÚ a na celom svete spolupracovať na modernizácii a internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania. Z celkového rozpočtu na rok 2023 vo výške 115,3 milióna EUR sa napríklad podporí profesionalizácia matematiky v strednej Afrike, vysokoškolské štúdium práva zameraného na rovnosť a spravodlivosť pre zraniteľné skupiny v Latinskej Amerike, učebné osnovy pre udržateľné modré hospodárstvo v južnom Stredozemí a kurzy o transformačnej zmene vo vzdelávaní v oblasti zdravotníctva v juhovýchodnej Ázii. Projekty v iných regiónoch sa zameriavajú na podnikateľské zručnosti žien v Strednej Ázii, pripravenosť na digitálne vzdelávanie na západnom Balkáne, rozvoj univerzitných kancelárií pre medzinárodné vzťahy na Blízkom východe a učebné osnovy zamerané na potravinovú a výživovú odolnosť v západnej Afrike.

EÚ tento rok vyčlenila aj dodatočnú podporu vo výške 5 miliónov EUR pre Ukrajinu, a to na podporu rozsiahleho projektu Erasmus+ pre univerzity s cieľom posilniť digitálne prostredie vo vysokoškolskom vzdelávaní na Ukrajine. V rámci štvorročného projektu s názvom DigiUni sa vytvorí vysokovýkonná digitálna platforma pre ukrajinské univerzity, ktorá bude prínosom najmä pre tých študentov, ktorí museli utiecť z krajiny alebo sú vnútorne vysídlení. Vďaka tejto platforme sa zabezpečí kontinuita vzdelávania študentov zapísaných na ukrajinských vysokých školách v ukrajinskom jazyku a v súlade s ukrajinským učebným plánom. Digitálna platforma ponúkne predovšetkým digitálny vzdelávací nástroj na rozvoj odbornej prípravy v oblasti online vyučovacích techník a na prispôsobenie vzdelávacieho obsahu online alebo virtuálnemu prostrediu.  Do projektu, ktorý koordinuje kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka, sa zapoja inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a zainteresované strany zo šiestich členských štátov EÚ (Belgicko, Česko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Španielsko) a 15 ďalších ukrajinských partnerov, medzi ktorými je deväť národných univerzít, ministerstvo školstva, ministerstvo digitálnej transformácie, Národná agentúra pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a tri združenia zastupujúce odvetvie informačných technológií a študentov.

Súčasťou podpory poskytovanej z programu pre východný susedský región je ďalších 19 projektov budovania kapacít, do ktorých sú zapojené ukrajinské univerzity a orgány. Tieto projekty sa napríklad zaoberajú úlohou univerzít pri obnove, návrhmi na reformu učebných osnov, ktoré sa zameriavajú na mier a multilateralizmus ako prierezové prvky štúdií, alebo rozvojom zručností v oblasti energetickej efektívnosti.

Dohody o grante sa podpíšu do novembra 2023, aby sa projekty mohli začať realizovať do konca roka.

Súvislosti

Program Erasmus+ bol vytvorený pred 36 rokmi a je jedným z najznámejších a najobľúbenejších programov EÚ. Doteraz sa doň zapojilo takmer 13 miliónov ľudí. Na roky 2021 – 2027 disponuje celkovým rozpočtom vo výške približne 26,2 miliardy eur a kladie silný dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.

Zložka programu Erasmus+ na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania je súčasťou širšieho súboru akcií na podporu výmen študentov a zamestnancov a na podporu spolupráce v oblasti vzdelávania medzi Európou a zvyškom sveta. Tieto medzinárodné akcie sú založené na partnerstvách inštitúcií a zainteresovaných strán z 27 členských štátov EÚ a šiestich pridružených krajín na jednej strane a z iných regiónov sveta na strane druhej (nepridružené tretie krajiny). Šiestimi krajinami pridruženými k programu Erasmus+ sú Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko.

Akcie sú navrhnuté tak, aby boli prínosom pre tieto tretie krajiny a aby sa spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania využívala ako prostriedok na posilnenie väzieb medzi Európou a ďalšími krajinami na celom svete. Partnerstvá sú zamerané na spoločný vývoj nového učebného obsahu a techník, školenia zamestnancov a zlepšenie kvality univerzitných systémov a administratívy. Projekty majú takisto potenciál pripraviť pôdu pre nové politické prístupy a reformy, a preto sa do nich musia zapojiť vnútroštátne vzdelávacie orgány. Sú prínosné nielen pre samotné odvetvie vzdelávania, ale pomáhajú aj pri rozvoji zručností a postupov v oblastiach, ktoré majú kľúčový význam pre hospodárstvo a spoločnosť, ako je zelená výroba, energetické manažérstvo, potravinárstvo, podnikanie atď.

V rokoch 2021 – 2027 predstavuje celkový rozpočet zložky programu Erasmus+ na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania 613 miliónov eur. Uskutočnia sa štyri ďalšie ročné výberové konania, pričom ďalšia výzva na predkladanie návrhov sa plánuje na november 2023.

Ďalšie informácie

Viac informácií o dnešných výsledkoch výberu projektov

Budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania

Projekty zamerané na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania vybrané v roku 2022

Ukrajinská kancelária programu Erasmus+

Čítať ďalej...

Komisia posilňuje ochranu detí pred nebezpečnými hračkami

Komisia navrhla nariadenie o bezpečnosti hračiek, ktorým sa upravujú súčasné pravidlá na ochranu detí pred potenciálnymi rizikami, ktoré predstavujú hračky. Hračky uvádzané na trh EÚ už patria medzi najbezpečnejšie na svete. Navrhovanými pravidlami sa táto ochrana ešte viac posilní, najmä pokiaľ ide o ochranu pred škodlivými chemikáliami. Ich cieľom je takisto znížiť vysoký počet nebezpečných hračiek, ktoré sa stále predávajú v EÚ, najmä online, čím sa posilnia rovnaké podmienky pre hračky vyrobené v EÚ a dovezené hračky. Zároveň budú naďalej zabezpečovať voľný pohyb hračiek v rámci jednotného trhu.

Týmto návrhom sa na základe existujúcich pravidiel aktualizujú bezpečnostné požiadavky, ktoré musia hračky spĺňať, aby sa mohli uvádzať na trh v EÚ, bez ohľadu na to, či sú vyrobené v EÚ alebo inde. Konkrétne sa predmetný návrh zameriava na:

  • Zvýšenie ochrany pred škodlivými chemikáliami: V návrhu sa nielen zachováva súčasný zákaz karcinogénnych látok, mutagénnych látok či látok poškodzujúcich reprodukciu, ale zakazuje sa ním aj používanie iných škodlivých chemikálií v hračkách. Návrh sa zameriava na chemikálie, ktoré sú obzvlášť škodlivé pre deti. Napríklad sa ním zakáže, aby sa v hračkách používali chemikálie, ktoré majú vplyv na endokrinný systém (endokrinné disruptory), a chemikálie, ktoré majú vplyv na dýchaciu sústavu alebo sú toxické pre konkrétny orgán.
  • Posilnenie presadzovania pravidiel: Návrhom sa zabezpečuje, že v EÚ sa budú predávať len bezpečné hračky. Všetky hračky budú musieť mať digitálny pas výrobku, ktorý bude obsahovať informácie o súlade s navrhovaným nariadením. Dovozcovia budú musieť na hraniciach EÚ predkladať digitálne pasy výrobkov v prípade všetkých hračiek, a to aj hračiek, ktoré sa predávajú online. Nový informačný systém bude kontrolovať všetky digitálne pasy výrobkov na vonkajších hraniciach a identifikovať zásielky, ktoré si vyžadujú podrobné colné kontroly. Za vykonávanie kontrol hračiek budú naďalej zodpovedať vnútroštátni inšpektori. Ak sa navyše objavia nebezpečné hračky predstavujúce riziká, ktoré nie sú v nariadení jasne uvedené, návrh zaisťuje, aby Európska komisia mala právomoc požadovať ich stiahnutie z trhu.

Súvislosti

Hračky sú regulované smernicou 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek. V existujúcej smernici sa stanovujú bezpečnostné požiadavky, ktoré musia hračky spĺňať, aby sa mohli uvádzať na trh v EÚ, bez ohľadu na to, či sú vyrobené v EÚ alebo v tretích krajinách. Uľahčuje sa tým voľný pohyb hračiek v rámci jednotného trhu.

Po vyhodnotení smernice však Komisia zistila niekoľko nedostatkov v praktickom uplatňovaní smernice od jej prijatia v roku 2009. Predovšetkým je potrebná vyššia úroveň ochrany pred možnými rizikami v súvislosti s hračkami, najmä pred rizikami, ktoré predstavujú škodlivé chemikálie. V hodnotení sa takisto dospelo k záveru, že smernica sa musí vykonávať efektívnejšie, najmä pokiaľ ide o online predaj.

Okrem toho sa v stratégii EÚ s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti vyzýva na posilnenie ochrany spotrebiteľov a zraniteľných skupín pred najškodlivejšími chemikáliami. V dôsledku toho Komisia predkladá tieto nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa v EÚ predávali len bezpečné hračky.

Ďalšie informácie 

Otázky a odpovede

Návrh nariadenia o bezpečnosti hračiek

Hodnotenie smernice 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek

Chemikálie – stratégia udržateľnosti

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického informačného bulletinu Komisie o vnútornom trhu, priemysle, podnikaní a MSP.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login