Komisia uverejnila druhú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytuje komplexný prehľad o pokroku dosiahnutom v úsilí o dosiahnutie digitálnych cieľov a zámerov stanovených na rok 2030 v rámci politického programu Digitálne desaťročie (DDPP). Tento rok je k správe po prvýkrát pripojená analýza vnútroštátnychstrategických plánov digitálneho desaťročia, ktoré predložili členské štáty, v ktorej sa podrobne opisujú plánované vnútroštátne opatrenia, činnosti a financovanie s cieľom prispieť k digitálnej transformácii EÚ.

Z analýzy Komisie vyplýva, že v súčasnom scenári kolektívne úsilie členských štátov nedosiahne úroveň ambícií EÚ. Medzi zistené nedostatky patrí potreba dodatočných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblasti digitálnych zručností, vysokokvalitnej pripojiteľnosti, využívania umelej inteligencie a analýzy údajov podnikmi, výroby polovodičov a ekosystémov startupov.

EÚ aj členské štáty zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní nového právneho rámca, prijímaní opatrení na podporu šírenia digitálnych technológií a zabezpečení toho, aby ich občania mali primerané digitálne zručnosti, aby mohli v plnej miere využívať výhody digitálnej transformácie. Preto je tohtoročná správa výzvou na posilnenie opatrení pre členské štáty, aby boli ambicióznejšie, keďže dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia v oblasti digitálnej infraštruktúry, podnikov, zručností a verejných služieb má zásadný význam pre budúcu hospodársku prosperitu a spoločenskú súdržnosť EÚ.

V tejto súvislosti Komisia aktualizovala aj odporúčania pre jednotlivé krajiny a prierezové odporúčania pre každý členský štát EÚ s cieľom riešiť zistené nedostatky.

Konkurencieschopná, zvrchovaná a odolná EÚ: digitálna infraštruktúra a podniky

Prijatie a rozvoj inovačných technológií má zásadný význam pre konkurencieschopnosť Európy, najmä v súčasnom geopolitickom prostredí a vzhľadom na rastúce hrozby v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čo si vyžaduje zvýšenú odolnosť a spoľahlivé bezpečnostné opatrenia.

V správe sa zdôrazňuje, že EÚ ani zďaleka nedosiahla ciele v oblasti pripojiteľnosti stanovené v DDPP: Optické siete, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie gigabitového pripojenia a umožňujú zavádzanie špičkových technológií, ako sú umelá inteligencia, cloud a internet vecí, majú dosah len na 64 % domácností. Vysokokvalitné siete 5G dnes dosahujú len 50 % územia EÚ a ich výkonnosť je stále nedostatočná na poskytovanie pokročilých služieb 5G. V záujme riešenia týchto výziev by členské štáty a Komisia mali spolupracovať na podpore skutočne funkčného jednotného digitálneho trhu.

V roku 2023 bolo využívanie umelej inteligencie, cloudu a/alebo veľkých dát európskymi spoločnosťami výrazne pod cieľovou hodnotou digitálneho desaťročia 75 %. Podľa súčasných trendov bude do roku 2030 využívať cloud len 64 % podnikov, 50 % veľkých dát a len 17 % umelej inteligencie. Na dosiahnutie digitalizácie podnikateľského sektora je mimoriadne dôležité stimulovať využívanie inovačných digitálnych nástrojov zo strany MSP, najmä cloudu a umelej inteligencie, ako aj mobilizovať ďalšie súkromné investície do rýchlo rastúcich startupov. Je to nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti Európy, pokiaľ ide o inovácie, efektívnosť a rast založené na údajoch.

Ďalšou veľkou výzvou, ktorej čelí digitálna transformácia EÚ, je aj naďalej obmedzené šírenie digitálnych technológií mimo veľkých miest. Na riešenie tejto digitálnej priepasti je nevyhnutné podporovať spoluprácu medzi európskymi aktérmi na cezhraničnej a miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom viacnárodných projektov, európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) a konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru ( EDIC). Od minulého roka sa v tejto súvislosti dosiahol rad úspechov, pričom do konca mája 2024 boli zriadené tri centrá EDIC.

Digitálna politika pre ľudí a spoločnosť: digitálne zručnosti a verejné služby

Jadrom digitálneho desaťročia a prvej zásady Deklarácie o digitálnych právach a zásadách je to, aby sa ľudia stali stredobodom digitálnej transformácie našich spoločností a hospodárstiev.

V súčasnosti sa ciele v oblasti digitálnych zručností stanovené v digitálnom desaťročí ešte zďaleka nedosiahli, pričom len 55,6 % obyvateľstva EÚ má aspoň základné digitálne zručnosti. Podľa súčasného trendu bude počet odborníkov v oblasti IKT v EÚ v roku 2030 približne 12 miliónov, pričom pretrváva rodová nerovnováha. Na dosiahnutie cieľov by členské štáty mali uplatňovať mnohostranný prístup na podporu digitálnych zručností na všetkých úrovniach vzdelávania a motivovať mladých ľudí, najmä dievčatá, aby sa zaujímali o vedné, technologické, inžinierske a matematické (STEM) disciplíny.

Členské štáty napredujú smerom k cieľu sprístupniť občanom a podnikom všetky kľúčové verejné služby a elektronické zdravotné záznamy online, ako aj poskytnúť im bezpečnú elektronickú identifikáciu (eID). Napriek nerovnomernému využívaniu v členských štátoch je elektronická identifikácia v súčasnosti k dispozícii 93 % obyvateľstva EÚ a očakáva sa, že európska peňaženka digitálnej identity bude stimulovať jej používanie. V scenári nezmeneného prístupu je však dosiahnutie 100 % digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky do roku 2030 naďalej náročné.

Ďalšie kroky

Členské štáty budú teraz musieť do 2. decembra 2024 preskúmať a upraviť svoje vnútroštátne plány tak, aby boli v súlade s ambíciou politického programu Digitálne desaťročie. Ako sa uvádza v DDPP, Komisia bude monitorovať a posudzovať vykonávanie týchto odporúčaní a v roku 2025 podá správu o pokroku dosiahnutom v nasledujúcej správe o stave digitálneho desaťročia.

Súvislosti

Cesta k digitálnemu desaťročiu, ktorá bola navrhnutá v septembri 2021, stanovuje jasnú cestu k dosiahnutiu digitálnej transformácie v Európskej únii. V decembri 2022 ho doplnilo Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách stanovením zásad a záväzkov, ktoré by mala nasledovať digitálna transformácia EÚ. Prvá správa o stave digitálneho desaťročia bola uverejnená v septembri 2023.

Tohtoročnú správu dopĺňa komplexný balík pracovných dokumentov, správ a štúdií útvarov Komisie, v ktorých sa ďalej uvádza pokrok v rôznych rozmeroch DDPP. K tomuto monitorovaniu prispelo aj Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC), pričom poskytlo metodiku na agregáciu vnútroštátnych digitálnych cieľov na úrovni EÚ a mapovalo objem investícií z nástrojov financovania EÚ, ktoré sa týkajú iniciatív s digitálnou zložkou.

Počas súčasného mandátu EÚ prijala významné opatrenia na dosiahnutie pokroku v plnení cieľov a zámerov digitálneho desaťročia. Návrhom a prijatím kľúčových právnych predpisov aktívne podporuje bezpečnejší online priestor pre európskych občanov a ochranu spotrebiteľa a zároveň chráni inovačný potenciál európskych spoločností. Značné finančné prostriedky EÚ boli sprístupnené aj na podporu digitálnej transformácie, najmä prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (150 miliárd EUR), DIGITAL Europe (7,9 miliardy EUR) a Nástroja na prepájanie Európy 2 Digitalizácia (1,7 miliardy EUR).

Viac informácií

Správa o stave digitálneho desaťročia v roku 2024

Informačná stránka o stave digitálneho desaťročia

Fakty o správach o jednotlivých krajinách v rámci digitálneho desaťročia

Eurobarometer o stave digitálneho desaťročia 2024

Európske digitálne desaťročie

Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách

EÚ a Ukrajina sa rozhodli predĺžiť a aktualizovať svoju súčasnú dohodu o cestnej doprave. Cieľom dohody je pomôcť Ukrajine vstúpiť na svetové trhy uľahčením tranzitu cez krajiny EÚ a ďalším rozvojom jej prepojení s trhom EÚ. Dohoda bola prvýkrát podpísaná 29. júna 2022 po rozsiahlej invázii Ruskana Ukrajinu a výrazne zvýšila objem obchodu medzi Ukrajinou a EÚ po ceste v prospech oboch hospodárstiev.

Platnosť dohody sa preto predlžuje do 30. júna 2025 s tichým predĺžením na ďalšie obdobie šiestich mesiacov, pokiaľ jedna zo strán nesúhlasí a nemá spoľahlivé a jasné dôkazy o tom, že došlo k závažnému narušeniu jej trhu cestnej dopravy alebo že ciele dohody sa zjavne neplnia. V záujme zlepšenia vykonávania dohoda teraz obsahuje tieto ustanovenia s cieľom:

• Požadovať od prevádzkovateľov dopravy, aby mali pri sebe doklady preukazujúce oprávnenie na medzinárodnú prepravu a súlad s dohodou.
• Požadovať doklady potvrdzujúce, že nenaložené operácie sú priamo spojené s tranzitnou alebo dvojstrannou operáciou podľa dohody.
• Zlepšiť dodržiavanie povinností vyplývajúcich z dohody zo strany prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy, najmä pokiaľ ide o riešenie podvodov, falšovania dokladov vodiča a porušení bezpečnosti cestnej premávky, ktoré by mohli viesť k strate práv na poskytovanie dopravných služieb uvedených v dohode.
• Zaviesť ochrannú doložku umožňujúcu pozastavenie platnosti dohody v konkrétnych zemepisných oblastiach, ak trh cestnej dopravy v tejto oblasti čelí závažným narušeniam, ktoré možno pripísať dohode.

Súvislosti

Od prijatia dohody, ktorou sa dočasne uľahčuje cestná nákladná doprava medzi Európskou úniou a Ukrajinou, sa ukrajinský cestný vývoz do EÚ výrazne zvýšil. Konkrétne sa objem vývozu zvýšil približne o dve tretiny, zatiaľ čo vývozná hodnota sa zvýšila o jednu tretinu. To predstavuje viac ako 300,000 dodatočných ton tovaru vyvážaného mesačne. Zároveň sa zvýšil aj ukrajinský dovoz z EÚ, pričom objem dovozu sa zvýšil približne o 300.000 ton za mesiac. Dovozná hodnota sa zvýšila takmer trikrát rýchlejšie ako hodnota vývozu a dosiahla viac ako 700 miliónov EUR mesačne v porovnaní s 250 miliónmi EUR mesačne.  Dohoda, ktorá sa vykonáva v dôsledku straty dopravných trás a vývozných trhov východne od Ukrajiny v dôsledku ruskej agresie, podporuje koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou. Uľahčila prepravu životne dôležitého tovaru, ako je palivo a humanitárna pomoc, na Ukrajinu a umožnila ukrajinskému vývozu, ako sú obilie, rudy a oceľ, dostať sa do EÚ aj mimo nej.

Predchádzajúci dátum ukončenia platnosti dohody bol 30. júna 2024. Aktualizovanú a rozšírenú dohodu podpísali v Bruseli komisárka Adina Vălean a námestníčka ministra pre komunity, územia a rozvoj infraštruktúry Ukrajiny Serhiy Derkach. 

Podobná dohoda existuje medzi EÚ a Moldavskom.

Viac informácií

Zachovanie pohybu ukrajinského tovaru – Európska komisia (europa.eu).