Rozhovor so študentom Prešovskej univerzity Michalom Semančíkom o Európskej únii: „Vplyv EÚ na vzdelávanie je badateľný v každom kúte Slovenska“

V našom najnovšom interview sme vyspovedali študenta politológie na Prešovskej univerzite, ktorý zároveň pracuje aj ako odborný referent školstva, mládeže a športu na MsÚ mesta Prešov. V rámci nášho posledného tohtoročného rozhovoru sa dozviete, ako je vnímaný projekt EÚ očami vysokoškolského študenta, a čo Michala inšpirovalo k tomu, aby sa stal súčasťou pracovného kolektívu Europe Direct Prešov.

Ako vnímaš Európsku úniu z pohľadu vysokoškolského študenta?

Ako študent politológie samozrejme podrobne vnímam orgány Európskej únie, ich kompetencie a v neposlednom rade aj ich činnosť. Predovšetkým však badám to, akým spôsobom európska politika ovplyvňuje nielen Slovensko, ale aj samotné mesto Prešov. Koniec koncov, vplyv EÚ je dostatočne viditeľný aj na mojej univerzite resp. fakulte, kde sa vďaka rôznym projektom kvalitatívne posúva úroveň vzdelávania vpred. V tejto súvislosti by som chcel poukázať najmä na význam eurofondov, ktoré sú prínosné vo viacerých oblastiach našich každodenných životov. 

Je teda vplyv eurofondov podľa teba citeľný?

Samozrejme. Pri eurofondoch však vnímam niekoľko rozmerov. Bežní občania napríklad túto vymoženosť Únie poznajú, avšak už menej ľudí rozozná, čo všetko sa za týmto nástrojom zlepšovania kvality života ukrýva. V konečnom dôsledku sú na môj vkus informácie o eurofondoch stále málo propagované. Z toho dôvodu potom vznikajú rôzne dezinformácie a hoaxy o tom, že to sú „aj tak len naše peniaze, a že EÚ nás núti ich používať na to, čo chce ona.“ To však nie je pravda. Slovensko je v tej kategórií štátov, ktoré sú čistými príjemcami eurofondov – to znamená, že do rozpočtu dávame menej, než dostávame vo forme eurofondov. Samozrejme miera ich čerpania je už ďalšou otázkou, ale to už spadá do kompetencie národných štátov, samospráv a ďalších inštitúcií.

Vnímaš aj iné európske vymoženosti? Využil si aj ty sám niektorú z nich?

Ako mnoho ďalších študentov, aj ja som využil možnosť vzdelávania sa v zahraničí. Dva roky som študoval v Dánsku, kde som mal ako občan Únie štúdium úplne zadarmo. Bola to pre mňa nesmierna skúsenosť do života, z ktorej budem rozhodne ťažiť aj v budúcnosti. Na tomto príklade chcem ukázať, že možnosť cestovania a študovania po krajinách Únie je nesporne jednou z obrovských výhod nášho integračného spoločenstva. Myslím si, že mnoho ľudí v mladom veku chce vidieť aj iné krajiny, spoznať ich kultúrnu rozmanitosť a vyskúšať si iný životný štýl. Programy ako Erazmus sú na to výbornou príležitosťou. Študenti si tak môžu porovnať krajiny, získajú skúsenosti a vedia si v budúcnosti zvoliť, či chcú v pracovnom živote pôsobiť vo svojej rodnej krajine, alebo sa rozhodnú pre život v zahraničí.

Vnímaš vplyv EÚ na vzdelávanie aj v iných smeroch?

Samozrejme, možnosť vzdelávať sa v zahraničí je len jedným z nástrojov EÚ. Jej vplyv na zvyšovanie kvality školstva je badateľný skoro v každom kúte Slovenska. Keď sa prejdete po škôlkach, školách a univerzitách, môžete vnímať tie pozitívne zmeny, ktoré boli umožnené vďaka rôznym fondom a projektom. Ide napríklad o nákup nových učebných pomôcok a techniky, zateplenie budov, komplet novo vybavené učebne a v neposlednom rade vybudovanie resp. zrekonštruovanie mnohých oddychovo-športových zón. Prakticky všetko to, kde sa nachádza „nálepka“ v podobe vlajky EÚ, bolo umožnené zlepšiť vďaka Bruselu. Považujem za dôležité, aby sa o tom čo najviac hovorilo, nakoľko mnohí si to stále neuvedomujú, ako veľmi nám Únia pomohla skvalitniť školstvo. Pri tejto otázke možno spomeniem ešte jeden konkrétny príklad známy z mojej univerzity. V rámci Filozofickej fakulty PU kde pôsobím, sa nám tento rok otvorilo aj Informačné centrum Europe Direct Prešov, ktoré bude rozhodne prínosom pre vzdelávanie sa študentov o európskych témach. Bohato vybavená knižnica, poskytovanie odborného poradenstva či vybudovanie oddychovej zóny sú ďalšou ukážkou toho, že nám Únia pomáha a neškodí.

Aj vďaka otvoreniu Informačného centra Europe Direct Prešov v priestoroch Prešovskej univerzity si sa vlastne rozhodol pre stážovanie v našej inštitúcii. Alebo sa mýlim?

Je to určite jeden z faktorov. Aj takýmto spôsobom som chcel zúročiť moje štúdium v Dánsku a zároveň aj skúsenosti z práce v samospráve mesta Prešov. Ľudí, ktorí v tomto informačnom centre pôsobia vnímam veľmi pozitívne aj v rámci svojho štúdia, nakoľko obaja pracovníci pôsobia aj v rámci inštitútu politológie FF PU. Z toho dôvodu som sa rozhodol ich osloviť a získať informácie o činnosti Europe Direct. Po získaní všetkých potrebných "dát" som sa nakoniec rozhodol aj aktívne sa zapojiť do ich práce a pomôcť tak šíriť osvetu v európskych témach. Som rád, že počas stáže sa môžem naučiť aj niečo nové, čo v konečnom dôsledku pomôže aj mne pri ďalšom profesijnom raste.

 

 

Čítať ďalej...

Rozpočet EÚ: Európska komisia víta prijatie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027

Európska komisia víta rozhodnutie Rady o prijatí budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027, ktoré je finálnym krokom v procese prijímania rozpočtu. Týmto rozhodnutím boli splnené všetky podmienky na to, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 nadobudol 1. januára 2021 účinnosť. Prijímateľom financovania z prostriedkov Únie tak bude v priebehu nasledujúcich siedmich rokov k dispozícii suma 1,074 bilióna eur [v cenách roku 2018].

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vďaka nástroju NextGenerationEU a novému dlhodobému rozpočtu budeme môcť občanom, podnikom, regiónom a mestám EÚ poskytnúť podporu, ktorú naliehavo potrebujú, aby sa zotavili z pandémie spôsobenej koronavírusom. Dnešný deň je pre Európu dňom nádeje! Vybudujeme ekologickejšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu Európu, ktorá bude pripravená na súčasné i budúce výzvy.“

Európsky komisár zodpovedný za rozpočet Johannes Hahn, ktorý od začiatku svojho mandátu pracoval na dosiahnutí dohody, uviedol: „Dnes sme urobili posledný krok k prijatiu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a môžeme začať proces jeho vykonávania. Európska komisia vynaloží maximálne úsilie, aby od 1. januára podporila obnovu Európy. Po prvý raz budeme mať k dispozícii aj mechanizmus, ktorý nám pomôže ešte lepšie chrániť peniaze daňovníkov EÚ. Teraz je rozhodujúce rýchlo priniesť výsledky! Preto je nevyhnutné dokončiť zvyšné kroky k uvedeniu nástroja NextGenerationEU do života. Bezprecedentná finančná sila viacročného finančného rámca/nástroja NextGenerationEU s celkovým objemom 1,8 bilióna eur poskytne potrebné prostriedky na udržateľnú obnovu a ekologickú a digitálnu transformáciu Európy.“

Popri prijatí rozhodnutia pokračuje úsilie o finalizáciu nástroja NextGenerationEU, dočasného nástroja obnovy, ktorý bol vytvorený s cieľom podporiť obnovu Európy po kríze spôsobenej koronavírusom. Po prijatí bude tento balík s celkovým objemom 1,8 bilióna eur [v cenách roku 2018] vôbec najväčším balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ.

Vďaka kombinovanej sile dlhodobého rozpočtu a nástroja NextGenerationEU bude môcť EÚ podporiť občanov, spoločnosti a regióny, ktorých kríza spôsobená koronavírusom najviac zasiahla. Tento balík zároveň pomôže prebudovať Európu po pandémii ochorenia COVID-19 tak, aby bola ekologickejšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená na súčasné aj budúce výzvy.

Európska komisia bude môcť začať prideľovať prostriedky na základe nasledujúceho finančného rámca od 1. januára 2021. Podmienkou je, aby Európsky parlament a Rada prijali príslušné sektorové právne predpisy, ako aj rozpočet na rok 2021.

Na to, aby si Komisia mohla začať požičiavať prostriedky v rámci nástroja NextGenerationEU, a teda aby sa tento nástroj začal využívať, je potrebné, aby všetky členské štáty ratifikovali nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

Komisia sa spolieha, že členské štáty splnia svoj záväzok uskutočniť ratifikáciu v záujme občanov čo najrýchlejšie.

Súvislosti

Komisia 2. mája 2018 predložila svoj návrh budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Po tomto rámcovom návrhu okamžite nasledovali legislatívne návrhy týkajúce sa 37 sektorových programov (napr. V oblasti súdržnosti, poľnohospodárstva, programov Erasmus, Horizont Európa atď.). Od roku 2018 do začiatku roka 2020 Komisia úzko spolupracovala s rotujúcimi predsedníctvami Rady aj s Európskym parlamentom, aby rokovania napredovali.

V reakcii na bezprecedentnú krízu spôsobenú koronavírusom Európska komisia 27. mája 2020 navrhla dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU v objeme 750 miliárd eur, ako aj adresné posilnenie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ dosiahli politickú dohodu o balíku 21. júla 2020.

Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu o tomto balíku 10. novembra 2020.

Členské štáty EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 10. decembra 2020 dohodli na finalizácii prijatia nariadenia o VFR a rozhodnutia o vlastných zdrojoch na úrovni Rady.

Tento posledný krok nasleduje po včerajšom hlasovaní v Európskom parlamente, ktorý nariadenie o viacročnom finančnom rámci veľkou väčšinou schválil.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Webová stránka o viacročnom finančnom rámci

Čítať ďalej...

Komisia víta konečnú dohodu o kvalite vody a dostupnosti pitnej vody

Komisia víta, že Európsky parlament na svojej plenárnej schôdzi prijal revidovanú smernicu o pitnej vode. Nová smernica zaručí bezpečnejší prístup k vode pre všetkých Európanov. Zároveň zabezpečí najprísnejšie normy pre pitnú vodu na svete v súlade s cieľom nulového znečistenia, ktorý má zaistiť životné prostredie bez toxických látok, oznámeným v Európskej zelenej dohode. Dohoda vychádza z návrhu prestaveného Komisiou vo februári 2018 v priamej reakcii na historicky prvú úspešnú európsku iniciatívu občanov „Right2Water“ (právo na vodu).

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius prehlásil: „Prístup k bezpečnejšej pitnej vode a sanitácii je základným ľudským právom. Súčasná zdravotná kríza nás ešte viac upozornila na jeho zásadný význam. Dnešné schválenie smernice v Parlamente je jasným potvrdením záväzku dosiahnuť bezpečnejšiu vodu z vodovodu pre všetkých Európanov.“

Znenie dohody vychádza z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie o normách bezpečnosti pitnej vody a dokonca prekračuje ich rámec. Obsahuje ustanovenia na kontrolu nielen vody z vodovodu, ale aj zdrojov pitnej vody a distribučných systémov s cieľom minimalizovať riziko škodlivého vplyvu znečistenia na ľudské zdravie a naše vodné zdroje. Prepracovaná smernica bojuje s novými znečisťujúcimi látkami, ako sú mikroplasty, endokrinné disruptory a nové druhy chemikálií.

Zavádza povinnosť členských štátov zlepšiť alebo zachovať prístup k bezpečnej pitnej vode pre všetkých, pričom sa sústreďuje na zraniteľné a marginalizované skupiny. Takisto predpokladá lepší prístup občanov k informáciám o dodávateľoch vody, napríklad pokiaľ ide o kvalitu a dodávku pitnej vody v oblasti, kde bývajú. Smernica zvýši dôveru spotrebiteľov v pitnú vodu z vodovodu, čím sa zníži množstvo odpadu z vody v plastových fľašiach.

Okrem toho nový predpis ráta so zahrnutím podrobných hygienických požiadaviek na materiály, ktoré sa dostávajú do styku s pitnou vodou. Zveruje kľúčovú úlohu Európskej chemickej agentúre (ECHA), ktorá má zaručiť, že v potrubiach a vo vodovodoch prichádzajúcich do styku s vodou budú použité iba bezpečné látky.

Ďalšie kroky

Týmto schválením zo strany Európskeho parlamentu je revidovaná smernica o pitnej vode prijatá. Akt sa hneď po spoločnom podpise predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Rady Európskej únie uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr. Po nadobudnutí účinnosti tejto smernice majú členské štáty dva roky na dosiahnutie súladu s revidovanou smernicou o pitnej vode.

Súvislosti

Väčšina ľudí žijúcich v EÚ má už dnes bezproblémový prístup k veľmi kvalitnej pitnej vode aj vďaka viac ako 30-ročnej existencii právnych predpisov EÚ týkajúcich sa kvality pitnej vody. Komisia navrhla v roku 2018 revíziu smernice o pitnej vode (98/83/ES) v reakcii na európsku iniciatívu občanov „Right2Water“. Návrhu predchádzalo hodnotenie regulačnej vhodnosti a efektívnosti smernice o pitnej vode v rámci programu REFIT, sprevádzalo ho posúdenie vplyvu a je v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie.

 

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o programe Erasmus+

Komisia uvítala politickú dohodu, ku ktorej v súvislosti s novým programom Erasmus+ (2021 – 2027) dospel Európsky parlament a členské štáty EÚ. Trojstranné rokovania sa už skončili a teraz sa čaká na konečné schválenie znenia právnych textov zo strany Európskeho parlamentu a Rady.

Podpredseda Komisie Margaritis Schinas, zodpovedný za podporu európskeho spôsobu života, v tejto súvislosti uviedol: „Erasmus je najsymbolickejším programom Európy – skutočným klenotom európskeho projektu. Generácie mladých ľudí, ktorí sa na Erasme zúčastnili, stelesňujú podstatu nášho európskeho spôsobu života. Jednota v rozmanitosti, solidarita, mobilita, podpora Európy ako priestoru mieru, slobody a príležitostí. Vďaka dnešnej dohode sme pripravení na ďalšie, ešte početnejšie generácie Erasmu.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Vítam politickú dohodu o novom programe Erasmus+. Ide o jednu z našich hlavných iniciatív. Za posledné tri desaťročia podporila osobný, sociálny a profesijný rozvoj viac ako 10 miliónov ľudí – takmer polovica z nich sa zúčastnila v rokoch 2014 až 2020. Vďaka takmer dvojnásobnému rozpočtu na ďalšie programové obdobie sa teraz budeme usilovať o to, aby sme v nasledujúcich siedmich rokoch oslovili ďalších 10 miliónov.“

Erasmus+ je skutočným európskym úspechom, ktorý sa pravidelne spomína ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ. Program sa od svojho vzniku v roku 1987 značne rozšíril. V súčasnosti pokrýva všetky sektory vzdelávania a odbornej prípravy od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a školského vzdelávania po odborné vzdelávanie a prípravu, vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých. Erasmus+ podporuje spoluprácu týkajúcu sa politiky v oblasti mládeže a zapojenie do športových aktivít.

S vyčleneným rozpočtom viac ako 26 miliárd eur, ktorý tvorí 24,5 miliardy eur v bežných cenách a dodatočné navýšenie o 1,7 miliardy eur v cenách za rok 2018, bude tento nový program nielen inkluzívnejší a inovatívnejší, ale aj digitálnejší a ekologickejší. Bude zohrávať kľúčovú úlohu pri budovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a zmobilizuje sektory vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v záujme rýchlej obnovy a budúceho rastu. Program poskytne študentom v Európe veľa nových príležitostí. Vďaka väčšej prístupnosti a flexibilnejším formátom mobility poskytne možnosti rôznorodejšej skupine študentov – vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, ako aj žiakov, ktorí sú teraz zahrnutí do programu mobility. Ponúkne nové možnosti spolupráce, podporí inovácie v oblasti tvorby učebných plánov, učenia sa a vyučovacích postupov a bude klásť dôraz na ekologické, ako aj digitálne zručnosti. Okrem toho Erasmus+ podporí nové hlavné iniciatívy, napr. iniciatívu „Európske univerzity“, pedagogické akadémie programu Erasmus, centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy a DiscoverEU.

Ďalšie kroky

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a nástroji NextGenerationEU. Ako ďalší krok je teraz naliehavo potrebné prijať balík o viacročnom finančnom rámci (VFR) a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch. 

Po prijatí bude dlhodobý rozpočet EÚ spolu s nástrojom NextGenerationEU – dočasným nástrojom na obnovu Európy – najväčším stimulačným balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ: na obnovu Európy po pandémii COVID-19 sa vďaka nemu zabezpečí celkovo 1,8 bilióna* eur. Bude tak ešte ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia.

V cenách z roku 2018.

Viac informácií

Program Erasmus+

Plán obnovy pre Európu

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o Fonde na spravodlivú transformáciu

Komisia víta, že Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu Komisie na zriadenie Fondu na spravodlivú transformáciu (FST). Znamená to, že partneri sa dohodli na všetkých nástrojoch v oblasti politiky súdržnosti a teraz sa čaká na konečné schválenie právnych textov Európskym parlamentom a Radou.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Ekologická transformácia bude mať úspech len vtedy, ak z nej budú mať prospech všetci. Fond na spravodlivú transformáciu bude aktívne podporovať zmeny vedúce k prosperujúcemu a sociálne spravodlivému hospodárstvu, ktoré je klimaticky neutrálne. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým nástrojom na plnenie Európskej zelenej dohody. Je tiež ústredným prvkom poslania politiky súdržnosti, ktorým je zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo a zároveň sa napredovalo smerom k ekologickejšej a konkurencieschopnejšej Európe.“

Fond na spravodlivú transformáciu je nový nástroj s celkovým rozpočtom 17,5 mld. EUR, z ktorých 7,5 mld. EUR pochádza z viacročného finančného rámca (VFR) a 10 mld. EUR z nástroja NextGenerationEU. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody a tvorí prvý pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie. Jeho účelom je zmierniť sociálne a ekonomické náklady spojené s prechodom ku klimatickej neutralite prostredníctvom najrôznejších činností zameraných najmä na diverzifikáciu hospodárskej činnosti a pomoc ľuďom pri adaptácii na meniaci sa trh práce.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

  • rozpočtový záväzok na roky 2021 – 2023,
  • dobrovoľné presuny prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu+ (ESF+) na doplnenie alokácie z FST, ktoré by nemali byť vyššie ako trojnásobok sumy podpory z FST,
  • mierne rozšírenie rozsahu oprávnenosti, aby sa mohli zohľadniť sociálne aspekty prechodu, najmä tvorba a zachovanie pracovných miest, ako aj investície do inteligentnej a udržateľnej mobility a modernizácie siete diaľkového vykurovania, ak sa to považuje za potrebné na podporu transformácie miestnych hospodárstiev,
  • vylúčenie financovania fosílnych palív,
  • možnosť financovať investície do veľkých podnikov v „podporovaných oblastiach“ podľa usmernení o regionálnej štátnej pomoci, ak sú potrebné na odstránenie problémov spojených so zánikom pracovných miest v dôsledku prechodu,
  • zapracovanie doložky o preskúmaní, podľa ktorej by Komisia mala do 30. júna 2025 preskúmať implementáciu FST z hľadiska dosiahnutia stanovených cieľov,
  • mechanizmus ekologického odmeňovania spojený so znížením emisií skleníkových plynov, ktoré sa dosiahne v regiónoch využívajúcich podporu z FST, a podmienečný prístup k 50 % zdrojov FST,
  • väčší dôraz na ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy a na vykonávanie Parížskej dohody.

Ďalšie kroky

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a nástroji NextGenerationEU. Ako ďalší krok je teraz naliehavo potrebné prijať balík o viacročnom finančnom rámci (VFR) a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch.

Po prijatí bude dlhodobý rozpočet EÚ spolu s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá predstavuje dočasný nástroj na obnovu Európy, najväčším stimulačným balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Po pandémii COVID-19 sa Európa prebuduje vďaka celkovej sume 1,8 bilióna EUR (v cenách z roku 2018). Bude to ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia Európa.

Ako výsledok politických trialógov budú musieť krajiny EÚ v záujme uvoľnenia finančných prostriedkov z FST vypracovať svoje plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých identifikujú oprávnené územia, kde má mať ekologická transformácia podľa očakávania najnegatívnejšie dôsledky. Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z FST. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a v dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Súvislosti

Fond na spravodlivú transformáciu je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody s cieľom vytvoriť v Európe do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo. Komisia navrhla Fond na spravodlivú transformáciu 14. januára 2020. Jeho rozpočet sa zvýšil v nadväznosti na návrhy Komisie týkajúce sa balíka na podporu obnovy z 27. mája 2020 a na júlovú dohodu Európskej rady. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú špeciálna schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a úverový nástroj pre verejný sektor, ktoré kombinujú grantovú podporu EÚ a úvery Európskej investičnej banky.

Viac informácií

Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európska zelená dohoda

Plán obnovy

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Súbor nástrojov pre prechod na udržateľnosť v rámci politiky súdržnosti

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála