Aktuality

EÚ a Ukrajina aktualizujú a rozširujú dohodu o cestnej doprave

EÚ a Ukrajina sa rozhodli predĺžiť a aktualizovať svoju súčasnú dohodu o cestnej doprave. Cieľom dohody je pomôcť Ukrajine vstúpiť na svetové trhy uľahčením tranzitu cez krajiny EÚ a ďalším rozvojom jej prepojení s trhom EÚ. Dohoda bola prvýkrát podpísaná 29. júna 2022 po rozsiahlej invázii Ruskana Ukrajinu a výrazne zvýšila objem obchodu medzi Ukrajinou a EÚ po ceste v prospech oboch hospodárstiev.

Platnosť dohody sa preto predlžuje do 30. júna 2025 s tichým predĺžením na ďalšie obdobie šiestich mesiacov, pokiaľ jedna zo strán nesúhlasí a nemá spoľahlivé a jasné dôkazy o tom, že došlo k závažnému narušeniu jej trhu cestnej dopravy alebo že ciele dohody sa zjavne neplnia. V záujme zlepšenia vykonávania dohoda teraz obsahuje tieto ustanovenia s cieľom:

Požadovať od prevádzkovateľov dopravy, aby mali pri sebe doklady preukazujúce oprávnenie na medzinárodnú prepravu a súlad s dohodou.
Požadovať doklady potvrdzujúce, že nenaložené operácie sú priamo spojené s tranzitnou alebo dvojstrannou operáciou podľa dohody.
Zlepšiť dodržiavanie povinností vyplývajúcich z dohody zo strany prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy, najmä pokiaľ ide o riešenie podvodov, falšovania dokladov vodiča a porušení bezpečnosti cestnej premávky, ktoré by mohli viesť k strate práv na poskytovanie dopravných služieb uvedených v dohode.
Zaviesť ochrannú doložku umožňujúcu pozastavenie platnosti dohody v konkrétnych zemepisných oblastiach, ak trh cestnej dopravy v tejto oblasti čelí závažným narušeniam, ktoré možno pripísať dohode.

Súvislosti

Od prijatia dohody, ktorou sa dočasne uľahčuje cestná nákladná doprava medzi Európskou úniou a Ukrajinou, sa ukrajinský cestný vývoz do EÚ výrazne zvýšil. Konkrétne sa objem vývozu zvýšil približne o dve tretiny, zatiaľ čo vývozná hodnota sa zvýšila o jednu tretinu. To predstavuje viac ako 300,000 dodatočných ton tovaru vyvážaného mesačne. Zároveň sa zvýšil aj ukrajinský dovoz z EÚ, pričom objem dovozu sa zvýšil približne o 300.000 ton za mesiac. Dovozná hodnota sa zvýšila takmer trikrát rýchlejšie ako hodnota vývozu a dosiahla viac ako 700 miliónov EUR mesačne v porovnaní s 250 miliónmi EUR mesačne. Dohoda, ktorá sa vykonáva v dôsledku straty dopravných trás a vývozných trhov východne od Ukrajiny v dôsledku ruskej agresie, podporuje koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou. Uľahčila prepravu životne dôležitého tovaru, ako je palivo a humanitárna pomoc, na Ukrajinu a umožnila ukrajinskému vývozu, ako sú obilie, rudy a oceľ, dostať sa do EÚ aj mimo nej.

Predchádzajúci dátum ukončenia platnosti dohody bol 30. júna 2024. Aktualizovanú a rozšírenú dohodu podpísali v Bruseli komisárka Adina Vălean a námestníčka ministra pre komunity, územia a rozvoj infraštruktúry Ukrajiny Serhiy Derkach.

Podobná dohoda existuje medzi EÚ a Moldavskom.

Viac informácií

Zachovanie pohybu ukrajinského tovaru – Európska komisia (europa.eu).

Čítať ďalej...

V rozpočte EÚ na rok 2025 sa má zvýšiť financovanie európskych priorít

Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy eur. Rozpočet bude doplnený úhradami v odhadovanej výške 72 miliárd eur z nástroja NextGenerationEU. Toto významné finančné krytie podporí EÚ v plnení jej politických priorít a zároveň začlení do rozpočtu zmeny dohodnuté vo februári 2024 v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa finančné prostriedky nasmerujú tam, kde môžu v spolupráci s členskými štátmi EÚ a našimi partnermi na celom svete a v súlade s ich potrebami priniesť čo najviac pre odolnosť Európy a jej pripravenosť na budúcnosť pre občanov a podnikov EÚ. Cesta k tomu vedie cez podporu zelenej a digitálnej transformácie, tvorbu pracovných miest a zároveň posilnenie strategickej autonómie a globálnej úlohy Európy. V rámci nej bude možné prostredníctvom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) podporiť kľúčové kritické technológie.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa v súlade s revíziou viacročného finančného rámca v polovici trvania poskytne ďalšia podpora sýrskym utečencom v Turecku a širšom regióne, načim južným susedom vrátane vonkajšieho rozmeru migrácie, ako aj západnému Balkánu. A čo je zásadné, Ukrajina bude mať k dispozícii stabilnú a predvídateľnú podporu.

Komisia navrhuje prideliť na jednotlivé priority EÚ tieto sumy (v záväzkoch):

53,8 mld. eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 mld. eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistenie potrebného manévrovacieho priestoru pre krízové riadenie;
49,2 mld. eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, ktoré podporia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj infraštruktúru na podporu zelenej transformácie a prioritných projektov Únie;
16,3 mld. eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 mld. eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 mld. eur na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) a 0,5 mld. eur na Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 mld. eur na humanitárnu pomoc (HUMA);
Ďalších 4,3 miliardy eur bude k dispozícii vo forme grantov v rámci Nástroja pre Ukrajinu doplnených o 10,9 miliardy eur vo forme úverov.
13,5 mld. eur na výskum a inováciu, z toho najmä 12,7 mld. eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Návrh rozpočtu počíta aj s financovaním európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prerozdelením prostriedkov z iných programov;
4,6 mld. eur na Európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 mld. eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 mld. eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 mil. eur na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie);
2,1 mld. eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Európsky vesmírny program, ktorý bude zastrešovať všetky činnosti Únie v tejto strategickej oblasti;
11,8 mld. eur na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 mld. eur na zvyšujúce sa náklady na prijaté úvery a pôžičky v rámci NGEU, 4 mld. eur na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 mil. eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 mil. eur na presadzovanie spravodlivosti, práv a hodnôt;
2,4 mld. eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 mil. eur na program LIFE na podporu zmiernenia zmeny klímy a adaptácie a 1,5 mld. eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby bol prechod na zelené hospodárstvo skutočným prínosom pre všetkých;
2,7 mld. eur na ochranu našich hraníc, z toho hlavne 1,4 mld. eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 mil. eur (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex);
2,1 mld. eur na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z toho najmä 1,9 mld. eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami;
1,8 mld. eur na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 mil. eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF), ako aj 244,5 mil. eur na podporu vojenskej mobility.
977 mil. eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 mil. eur na Program pre jednotný trh a 205 mil. eur na činnosti v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel;
583 mil. eur pre program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie na potreby ľudí v oblasti zdravia, ako aj 203 mil. eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), ktorý má umožniť rýchle poskytnutie operačnej pomoci v prípade krízy;
784 mil. eur na bezpečnosť, z toho hlavne 334 mil. eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite;
196 mil. eur na bezpečné satelitné spojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečnú konektivitu.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého koncom roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav, ktorého cieľom je pretaviť jednotlivé priority do konkrétnych ročných výsledkov.

Rozpočet na rok 2025 bude musieť pred koncom roka formálne schváliť rozpočtový orgán.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2025 sú zahrnuté výdavky kryté z rozpočtových prostriedkov v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Tie sú navýšené o výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU financované z pôžičiek na kapitálových trhoch. V prípade „základného“ rozpočtu sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno zmluvne dohodnúť v danom roku a „platby“ sú skutočne vyplatené peniaze. Všetky sumy sú uvedené v bežných cenách.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o návrhu ročného rozpočtu na rok 2025

Všetky dokumenty o ročnom rozpočte EÚ

Ročný rozpočtový postup

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Rozpočet EÚ v pohybe

EÚ ako dlžník

Čítať ďalej...

Viac ako 27,000 jednotných patentov zaregistrovaných v prvom, úspešnom roku jednotného patentového systému

V prvom úspešnom roku uplatňovania jednotného patentového systému už Európsky patentový úrad (EPÚ) zaregistroval viac ako 27,000 jednotných patentov. To znamená, že v priemere takmer každý štvrtý (23 %) udelený európsky patent sa uplatňuje vo všetkých zúčastnených členských štátoch. Táto miera sa takisto neustále zvyšuje. Miera využívania dosahuje takmer 50 % u žiadateľov usadených v Dánsku a Poľsku a približne 40 % v Španielsku. Väčšina patentov sa udeľuje na zdravotnícke technológie (31 %), stavebné inžinierstvo (6 %) a dopravu (5 %).

Na Jednotnom patentovom súde sa doteraz začalo približne 350 prípadov. Tento nový súd teraz za určitých podmienok umožňuje centralizované súdne spory nielen pre jednotné patenty, v prípade ktorých má JPC výlučnú právomoc, ale aj pre nejednotné európske patenty.

Jednotný patent, ktorý bol spustený v júni 2023, zohráva kľúčovú úlohu pri dobudovaní európskeho jednotného trhu s patentmi a stal sa prelomovým faktorom pre inovácie a konkurencieschopnosť EÚ. Systém uľahčuje podnikom ochranu ich inovácií a poskytuje jednotné kontaktné miesto na získanie a presadzovanie patentov v Európe. To spoločnostiam umožňuje ušetriť náklady, ako aj znížiť administratívnu záťaž a administratívnu záťaž. Vytvorenie Jednotného patentového súdu takisto spôsobuje, že patentové spory sú menej zaťažujúce a drahé a zároveň poskytujú väčšiu právnu istotu.

V súčasnosti sa na jednotnom patentovom systéme zúčastňuje 17 členských štátov EÚ, čo predstavuje približne tri štvrtiny HDP EÚ. Systém je otvorený aj pre ostatné členské štáty. Rumunsko sa čoskoro stane 18. zúčastneným členom.

Cieľom Komisie je tiež ďalej posilniť systém vytvorením jednotného dodatkového ochranného osvedčenia (SPC), ktoré umožní rozšírenie jednotných patentových práv na konkrétne povolené farmaceutické prípravky a prípravky na ochranu rastlín jednotným spôsobom.

Súvislosti

Jednotný patentový systém je založený na dvoch nariadeniach EÚ (nariadenie o jednotnej ochrane patentov a nariadenie o jednotnom jazykovom režime patentov) a na medzinárodnej dohode medzi krajinami EÚ o zriadení Jednotného patentového súdu. Dohoda bola ratifikovaná začiatkom roka 2023, čo umožnilo, aby jednotný patentový systém nadobudol účinnosť 1. júna 2023.

Registrácie patentov spravuje Európsky patentový úrad (EPÚ). Na získanie jednotného patentu prihlasovateľ najprv požiada o európsky patent podľa obvyklých pravidiel a postupov EPÚ. Potom môže majiteľ patentu po udelení európskeho patentu požiadať EPÚ o pridelenie jednotného účinku tomuto patentu do jedného mesiaca od udelenia patentu, čo povedie k tomu, že jednotný patent sa bude uplatňovať vo všetkých zúčastnených členských štátoch bez akýchkoľvek dodatočných požiadaviek na validáciu.

Viac informácií

Webová stránka jednotného patentového systému Komisie

Webové stránky EPÚ o jednotnom patentovom systéme

Webové sídlo Jednotného patentového súdu

Čítať ďalej...

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024: vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo

Európska komisia uverejnila dvanáste vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície. Tento každoročný prehľad prináša porovnávacie údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch EÚ. V porovnaní s minulým rokom došlo k zlepšeniu vnímania nezávislosti súdnictva verejnosťou – a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky.

Tohtoročný porovnávací prehľad obsahuje niekoľko nových údajov o prístupnosti justície, napríklad o prístupnosti povolaní v oblasti justície pre osoby so zdravotným postihnutím; o prístupnosti spravodlivosti pre spotrebiteľov pri podávaní žalôb v zastúpení na ochranu ich kolektívnych záujmov; o platoch odborných pracovníkov v oblasti justície a prokuratúry a o notároch a ich právomociach v dedičských konaniach. Tohoročné vydanie (2024) obsahuje po prvýkrát aj konkrétne nové údaje o nezávislosti súdnictva, napríklad o vymenovaní predsedov súdov, o vnútroštátnych rámcoch týkajúcich sa majetkových priznaní a o odvolaní generálnych prokurátorov.

Hlavné zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024:

Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo, a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky: Z prieskumu Eurobarometra medzi širokou verejnosťou vyplýva, že od roku 2016 sa vnímanie nezávislosti súdnictva širokou verejnosťou zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Ďalší prieskum Eurobarometra ukazuje, že vnímanie nezávislosti súdnictva medzi podnikmi sa v porovnaní s rokom 2016 zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo tak medzi širokou verejnosťou, ako aj medzi podnikmi – a to aj v krajinách, v ktorých boli v oblasti nezávislosti súdnictva zaznamenané systémové nedostatky.
Prehľad o menovaní prokurátorov a odvolaní generálneho prokurátora: V 14 členských štátoch menujú prokurátorov buď nezávislé prokurátorské rady, alebo samotná prokuratúra. Právomoc výkonnej zložky štátnej správy (buď ministra spravodlivosti, vlády alebo hlavy štátu) menovať prokurátorov podlieha súdnemu preskúmaniu takmer vo všetkých 12 členských štátoch, v ktorých sú prokurátori takto vymenúvaní. Takmer vo všetkých týchto 12 členských štátoch je zároveň povinné uviesť v prípade odmietnutia kandidáta na prokurátora príslušné dôvody. V prípade 20 členských štátov disponuje právomocou odvolať generálneho prokurátora výkonná zložka štátnej správy alebo parlament (pričom v piatich z nich sa tak deje na podnet súdnej rady) a v šiestich členských štátoch má túto právomoc súdna rada. Možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia existuje v 16 členských štátoch.
Ďalší potenciál na posilnenie miery digitalizácie v justičných systémoch: Procesné pravidlá, ktoré umožňujú prípustnosť dôkazov v digitálnom formáte v občianskoprávnych, obchodných, správnych a trestnoprávnych veciach, má zavedených len šesť členských štátov. V 26 členských štátoch je to možné v určitých prípadoch, resp. v určitých oblastiach práva. Zistenia tohtoročného vydania navyše naznačujú, že pokiaľ ide o možnosť iniciovať konanie alebo podať žalobu online, stále je čo zlepšovať. Deväť členských štátov túto možnosť buď povoľuje len v určitých situáciách, alebo ju nepovoľuje vôbec.
Vo väčšine členských štátov existujú osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím ako odborníkov v justičnom systéme. Aspoň nejaké osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím existujú v 20 členských štátoch.
Rôzna miera osobitných mechanizmov pre konania zohľadňujúce potreby detí v prípade, keď je obeťou alebo podozrivou či obvinenou osobou dieťa: Informácie o právach obete alebo podozrivej osoby a konania, v rámci ktorých sa zohľadňujú potreby detí, sú k dispozícii v 26 členských štátoch a v 18 členských štátoch sa trestné konania týkajúce sa detí riešia ako naliehavé.

Ďalšie kroky

Informácie uvedené v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície prispievajú k monitorovaniu v rámci Európskeho semestra a cyklu výročných správ o právnom štáte a poslúžia ako podklad pri vypracúvaní výročnej správy Komisie o právnom štáte za rok 2024. V roku 2024 došlo k rozšíreniu záberu porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície tak, aby bola zohľadnená potreba dodatočných porovnávacích informácií (ako je nový údaj o platoch odborníkov pracujúcich v súdnictve a na prokuratúre a o postupe odvolávania generálneho prokurátora) identifikovaných počas prípravy Správy o právnom štáte za rok 2023. Údaje z porovnávacieho prehľadu sa používajú aj pri monitorovaní národných plánov obnovy a odolnosti.

Súvislosti

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý sa uverejňuje od roku 2013, Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch a tvorí súčasť súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu. Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
kvalita: ukazovatele týkajúce sa dostupnosti (ako je právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, rozpočtu a platov sudcov a prokurátorov, ľudských zdrojov a digitalizácie,
nezávislosť: ukazovatele vnímanej nezávislosti súdnictva medzi širokou verejnosťou a podnikmi a záruk týkajúcich sa sudcov a fungovania vnútroštátnych prokuratúr.

Podobne ako v predchádzajúcich vydaniach, aj vo vydaní za rok 2024 sú uvedené údaje z dvoch prieskumov Eurobarometra o tom, ako verejnosť a podniky vnímajú nezávislosť súdnictva v jednotlivých členských štátoch.

Zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024 boli zohľadnené v posúdení jednotlivých krajín, ktoré sa vykonalo v rámci európskeho semestra 2024, ako aj pri hodnotení vykonávania plánov obnovy a odolnosti členských štátov a vo výročnej správe o právnom štáte. V roku 2024 sa v ročnej stratégii udržateľného rastu (v ktorej sa stanovujú strategické usmernenia na zmiernenie negatívnych vplyvov energetických otrasov, podporu udržateľného rastu a zvýšenie odolnosti EÚ) opätovne pripomína prepojenie medzi účinnými justičnými systémami a hospodárstvom, ktoré pracuje v prospech ľudí v členských štátoch. Dobre fungujúce a úplne nezávislé justičné systémy pozitívne vplývajú na investičné rozhodnutia a ochotu všetkých aktérov zapájať sa do investičných projektov.

V rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 EÚ vyčlenila viac než 305 miliónov eur na ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti. Tento program zároveň pomôže zvýšiť účinnosť vnútroštátnych justičných systémov a posilniť právny štát, demokraciu a ochranu základných práv, a to aj zabezpečením účinného prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky. Financujú sa z neho činnosti, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, vzájomné učenie, justičnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

Ďalšie informácie

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – informačný prehľad

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024 – informačný prehľad kvantitatívnych údajov

Otázky a odpovede

Rýchly prieskum Eurobarometra FL540. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ širokou verejnosťou

Rýchly prieskum Eurobarometra FL451. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ podnikmi

Štúdie CEPEJ

Výročná správa o právnom štáte za rok 2024

Informačný prehľad o súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu

Webové sídlo venované porovnávaciemu prehľadu EÚ v oblasti justície

Čítať ďalej...

Komisia zriadila úrad pre umelú inteligenciu s cieľom posilniť vedúce postavenie EÚ v oblasti bezpečnej a dôveryhodnej umelej inteligencie

Komisia predstavila úrad pre umelú inteligenciu, ktorý bol zriadený v rámci Komisie. Cieľom úradu preumelú inteligenciu je umožniť budúci vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie spôsobom, ktorý podporuje spoločenské a hospodárske prínosy a inovácie a zároveň zmierňuje riziká. Úrad bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní aktu o umelej inteligencii, najmä pokiaľ ide o modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Bude tiež pracovať na podpore výskumu a inovácií v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie a o postavení EÚ ako lídra v medzinárodných diskusiách.

Úrad pre umelú inteligenciu sa skladá z:

Oddelenie regulácie a súladu, ktoré koordinuje regulačný prístup s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie aktu o umelej inteligencii v celej Únii, pričom úzko spolupracuje s členskými štátmi. Oddelenie bude prispievať k vyšetrovaniam a možným porušeniam, pričom bude uplatňovať sankcie;
Oddelenie pre bezpečnosť umelej inteligencie so zameraním na identifikáciu systémových rizík veľmi schopných modelov všeobecného účelu, možné zmierňujúce opatrenia, ako aj prístupy hodnotenia a testovania;
Excelentnosť v oblasti umelej inteligencie a robotiky, ktorá podporuje a financuje výskum a vývoj s cieľom posilniť ekosystém excelentnosti. Koordinuje iniciatívu GenAI4EU a stimuluje vývoj modelov a ich integráciu do inovačných aplikácií;
Oddelenie umelej inteligencie pre spoločenské blaho navrhovať a vykonávať medzinárodnú angažovanosť úradu pre umelú inteligenciu v prospech umelej inteligencie, ako je modelovanie počasia, diagnostika rakoviny a digitálne dvojčatá na rekonštrukciu;
Oddelenie pre inovácie a politiku v oblasti umelej inteligencie, ktoré dohliada na vykonávanie stratégie EÚ v oblasti umelej inteligencie, monitoruje trendy a investície, stimuluje zavádzanie umelej inteligencie prostredníctvom siete európskych centier digitálnych inovácií a zriaďovanie tovární v oblasti umelej inteligencie a podporuje inovačný ekosystém podporou experimentálnych regulačných prostredí a testovania v reálnych podmienkach.

Úrad pre umelú inteligenciu bude viesť vedúci úradu pre umelú inteligenciu a bude pracovať pod vedením vedúceho vedeckého poradcu s cieľom zabezpečiť vedeckú excelentnosť pri hodnotení modelov a inovačných prístupov a poradcu pre medzinárodné záležitosti, ktorý nadviaže na náš záväzok úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie.

Zriadenie a úlohy úradu pre umelú inteligenciu

Úrad pre umelú inteligenciu bude na vykonávanie svojich úloh zamestnávať viac ako 140 zamestnancov. Medzi zamestnancov budú patriť technickí špecialisti, administratívni asistenti, právnici, politickí špecialisti a ekonómovia.

Úrad zabezpečí jednotné vykonávanie aktu o umelej inteligencii. Dosiahne to podporou riadiacich orgánov v členských štátoch. Úrad pre umelú inteligenciu bude takisto priamo presadzovať pravidlá pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Úrad pre umelú inteligenciu bude v spolupráci s vývojármi umelej inteligencie, vedeckou obcou a inými zainteresovanými stranami koordinovať vypracúvanie najmodernejších kódexov postupov, vykonávať testovanie a hodnotenie modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, požadovať informácie a v prípade potreby uplatňovať sankcie.

S cieľom zabezpečiť informované rozhodovanie bude úrad pre umelú inteligenciu spolupracovať s členskými štátmi a širšou komunitou odborníkov prostredníctvom špecializovaných fór a expertných skupín. Na úrovni EÚ bude úrad pre umelú inteligenciu úzko spolupracovať s Európskou radou pre umelú inteligenciu zloženou zo zástupcov členských štátov. Vedecká skupina nezávislých odborníkov zabezpečí silné prepojenie s vedeckou komunitou a ďalšie odborné znalosti sa zhromaždia v poradnom fóre, ktoré bude zastupovať vyvážený výber zainteresovaných strán vrátane priemyslu, startupov a MSP, akademickej obce, think tankov a občianskej spoločnosti.

Úrad pre umelú inteligenciu bude podporovať inovačný ekosystém EÚ pre dôveryhodnú umelú inteligenciu. Prispeje k tomu poskytovaním poradenstva o najlepších postupoch a umožnením prístupu k experimentálnym prostrediam pre umelú inteligenciu, testovaniu v reálnych podmienkach a iným európskym podporným štruktúram na zavádzanie umelej inteligencie, ako sú testovacie a experimentálne zariadenia v oblasti umelej inteligencie, európske centrá digitálnych inovácií a továrne umelej inteligencie. Bude podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti umelej inteligencie a robotiky a vykonávať iniciatívy, ako je GenAI4EU, s cieľom zabezpečiť, aby sa univerzálne modely umelej inteligencie vyrobené v Európe a vyškolené prostredníctvom superpočítačov EÚ doladili a začlenili do nových aplikácií v celom hospodárstve, čím sa stimulujú investície.

Úrad pre umelú inteligenciu napokon zabezpečí strategický, súdržný a účinný európsky prístup k umelej inteligencii na medzinárodnej úrovni a stane sa globálnym referenčným bodom.

Ďalšie kroky

Uvedené organizačné zmeny nadobudnú účinnosť 16. júna. Prvé zasadnutie rady pre umelú inteligenciu by sa malo uskutočniť do konca júna. Úrad pre umelú inteligenciu pripravuje usmernenia týkajúce sa vymedzenia systému umelej inteligencie a zákazov, ktoré sa majú predložiť šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti aktu o umelej inteligencii. Úrad sa takisto pripravuje na koordináciu vypracovania kódexov postupov pre povinnosti týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, a to 9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

Súvislosti

V apríli 2021 Komisia navrhla akt EÚ o umelej inteligencii a nový koordinovaný plán s členskými štátmi s cieľom zaručiť bezpečnosť a základné práva ľudí a podnikov a zároveň posilniť investície a inovácie vo všetkých krajinách EÚ. Akt EÚ o umelej inteligencii predbežne schválili spoluzákonodarcovia v decembri 2023 a je prvým komplexným zákonom o umelej inteligencii na svete. Akt o umelej inteligencii by mal nadobudnúť účinnosť do konca júla 2024.

V januári 2024 Komisia spustila balík opatrení na podporu európskych startupov a MSP pri rozvoji dôveryhodnej umelej inteligencie. V rámci týchto opatrení bolo prijaté rozhodnutie Komisie o zriadení úradu pre umelú inteligenciu.