Únia kapitálových trhov: Komisia podporí európske kapitálové trhy

Európska komisia uverejnila nový ambiciózny akčný plán na posilnenie únie kapitálových trhov Európskej únie v nadchádzajúcich rokoch. Najdôležitejšou súčasnou prioritou Únie je zabezpečiť, aby sa Únia zotavila z bezprecedentnej hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom. K zvládnutiu tejto úlohy zásadným spôsobom pomôže rozvoj kapitálových trhov EÚ a zabezpečenie prístupu k trhovému financovaniu.

Veľké a integrované kapitálové trhy uľahčia obnovu EÚ a zaistia, aby podniky – predovšetkým tie malé a stredné – mali prístup k zdrojom financovania a aby európski sporitelia s dôverou investovali do budúcnosti. Dynamické kapitálové trhy budú oporou aj pre zelenú transformáciu a digitalizáciu Európy a pomôžu vytvoriť inkluzívnejšie a odolnejšie hospodárstvo. Únia kapitálových trhov má zásadný význam aj pre posilnenie postavenia eura na medzinárodných trhoch.

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Koronakríza ukázala, že vytvorenie únie kapitálových trhov nestrpí odklad. To, aké silné bude naše hospodárske oživenie, bude v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako dobre budú fungovať naše kapitálové trhy a či budú mať ľudia a podniky prístup k investičným príležitostiam a trhovému financovaniu, ktoré potrebujú. Potrebujeme vyvolať veľké investície, aby sa hospodárstvo EÚ stalo udržateľnejším, digitalizovanejším, inkluzívnejším a odolnejším. Cieľom dnes zverejneného akčného plánu je zdolať určité zostávajúce prekážky, ktoré dobudovaniu jednotného kapitálového trhu bránia.“

Predstavený akčný plán má tri hlavné ciele:

  • zabezpečiť, aby hospodárska obnova EÚ bola ekologická, digitálna, inkluzívna a odolnejšia, a to vďaka lepšej dostupnosti financovania pre európske spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky,
  • dosiahnuť, aby EÚ bola pre jednotlivcov, ktorí chcú dlhodobo sporiť a investovať, ešte bezpečnejším prostredím,
  • začleniť kapitálové trhy jednotlivých štátov do skutočne celoúnijného jednotného kapitálového trhu.

Komisia preto predkladá šestnásť cielených opatrení, vďaka ktorým dôjde ku skutočnému pokroku pri dobudovávaní únie kapitálových trhov. EÚ pomocou týchto opatrení okrem iného:

  • vytvorí pre investorov jednotný prístupový bod k údajom o spoločnostiach.
  • podporí poisťovateľov a banky, aby viac investovali do podnikov EÚ,
  • posilní ochranu investícií s cieľom podporiť rast cezhraničného investovania v EÚ,
  • uľahčí monitorovanie primeranosti dôchodkov v celej Európe,
  • lepšie zosúladí alebo zblíži pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti,
  • bude presadzovať, aby sa pokročilo v zbližovaní v oblasti dohľadu a pri dôslednom uplatňovaní jednotného súboru pravidiel pre finančné trhy v EÚ.

Tieto opatrenia nadväzujú na pokrok dosiahnutý na základe akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2015 a podľa preskúmania v polovici trvania z roku 2017 a sú reakciou na výzvy Európskeho parlamentu [návrh správy z vlastnej iniciatívy (INI) z júna 2020] a Rady (závery Rady z 5. decembra 2019). Vychádzajú aj z podrobných diskusií so zainteresovanými stranami a z odporúčaní fóra na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov.

Súvislosti

Únia kapitálových trhov nie je samoúčelná, no je nesmierne dôležitá pre dosiahnutie kľúčových cieľov hospodárskej politiky, ku ktorým patrí: obnova po koronakríze, inkluzívne a odolné hospodárstvo, ktoré pracuje pre všetkých, súbežný prechod na digitálne a udržateľné hospodárstvo, otvorená strategická autonómia v období po brexite a v čoraz zložitejšom svete. Na splnenie týchto cieľov sú nutné obrovské investície, ktoré sa nedajú zabezpečiť len z verejných zdrojov a za pomoci tradičného financovania prostredníctvom bankových úverov. Len veľké, dobre fungujúce a integrované kapitálové trhy dokážu poskytnúť podporu v takom rozsahu, ako treba na zotavenie z koronakrízy. Jedine riadne fungujúca únia kapitálových trhov dokáže pritiahnuť a nasmerovať obrovské investície, ktoré sú nutné na riešenie výziev v oblasti klímy a životného prostredia, pred ktorými stojíme, a na podporu digitalizácie našich podnikov, aby zostali konkurencieschopné na celosvetovej úrovni.

Únia kapitálových trhov by mala prinášať ovocie všetkým Európanom bez ohľadu na to, kde žijú a pracujú. Spotrebitelia by mali mať pri rozhodovaní o svojich úsporách a investovaní širší výber a mali by byť dobre informovaní a náležite chránení, nech už žijú kdekoľvek. Podniky, a to aj malé a stredné, by mali mať prístup k financovaniu v celej Európskej únii – a takisto investori by mali mať možnosť investovať do projektov v celej Únii.

Čítať ďalej...

Nový začiatok v oblasti migrácie: Budovanie dôvery a dosiahnutie novej rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou

Európska komisia navrhuje nový pakt o migrácii a azyle, ktorý bude zahŕňať všetky prvky potrebné pre komplexný európsky prístup k migrácii. Stanovujú sa v ňom vylepšené a rýchlejšie postupy pre celý azylový a migračný systém. Zároveň sa ním nastoľuje rovnováha medzi zásadami spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity. Je to kľúčové pre obnovenie dôvery medzi členskými štátmi, ako aj dôvery v schopnosť Európskej únie riadiť migráciu.

Migrácia je zložitou problematikou, ktorá zahŕňa mnohé aspekty, ktoré treba zvážiť spoločne: bezpečnosť osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu alebo hľadajú lepší život, obavy krajín na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré sa obávajú, že migračné tlaky presiahnu ich kapacity a ktoré potrebujú solidaritu ostatných. Alebo obavy ostatných členských štátov EÚ, ktoré sa boja, že ak by sa nerešpektovali postupy na vonkajších hraniciach, ich vlastné vnútroštátne systémy pre azyl, integráciu alebo návrat by nedokázali zvládať prípadný rozsiahly prílev prichádzajúcich osôb.

Súčasný systém už nefunguje. A za posledných päť rokov ho EÚ nedokázala opraviť. EÚ musí prekonať súčasnú patovú situáciu a zhostiť sa tejto úlohy. V novom pakte o migrácii a azyle Komisia navrhuje spoločné európske riešenia tejto európskej výzvy. EÚ sa musí odkloniť od ad hoc riešení a zaviesť predvídateľný a spoľahlivý systém riadenia migrácie.

V nadväznosti na rozsiahle konzultácie a realistické a holistické posúdenie situácie Komisia navrhuje vylepšiť celkový systém. To zahŕňa preskúmanie spôsobov, akými by sa dala zlepšiť spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, zabezpečiť účinné postupy, úspešnú integráciu utečencov a návrat tých osôb, ktoré nemajú právo zostať. Neexistuje žiadne osamotené riešenie v oblasti migrácie, ktoré by dokázalo samo osebe uspokojiť všetky strany a vo všetkých aspektoch – ak však EÚ vyvinie spoločné úsilie, môže nájsť spoločné riešenie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Dnes navrhujeme európske riešenie s cieľom obnoviť dôveru medzi členskými štátmi a opäť si získať dôveru občanov v našu schopnosť riadiť migráciu ako Únia. EÚ už v iných oblastiach preukázala, že dokáže podniknúť mimoriadne kroky na zosúladenie rozdielnych pohľadov. Vytvorili sme komplexný vnútorný trh, spoločnú menu a bezprecedentný plán obnovy na oživenie našich hospodárstiev. Nastal čas postaviť sa výzve spoločného riadenia migrácie, pričom musíme nastoliť tú správnu rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou.“

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Utečenecký tábor Moria nám naliehavým spôsobom pripomína, že nemôžeme donekonečna otáľať a zotrvávať na polovičnom riešení. Nastal čas dohodnúť sa na spoločnej európskej migračnej politike. Tento pakt je chýbajúcou časťou skladačky, ktorej výsledkom je komplexný prístup k migrácii. Žiadny členský štát nezažíva migráciu rovnako a rôzne a jedinečné výzvy, ktorým všetci čelia, si zasluhujú, aby sme ich uznali, ocenili a riešili.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová povedala: „Migrácia vždy bola a vždy bude súčasťou našej spoločnosti. Dnešným návrhom sa vybuduje dlhodobá migračná politika, vďaka ktorej sa európske hodnoty premietnu do praktického riadenia. Tento súbor návrhov bude predstavovať jasné, spravodlivé a rýchlejšie konania na hraniciach, aby ľudia nemuseli čakať v neistote. Znamená to posilnenú spoluprácu s tretími krajinami v oblasti rýchlych návratov, viaceré legálne možnosti migrácie a rázne opatrenia na boj proti prevádzačom ľudí. Ústrednou myšlienkou je ochrana práva požiadať o azyl“.

Silnejšia dôvera podporená lepšími a účinnejšími postupmi

Prvý pilier prístupu Komisie k budovaniu dôvery spočíva v efektívnejších a rýchlejších postupoch. Komisia predovšetkým navrhuje zaviesť integrované konanie na hraniciach, ktoré po prvýkrát zahŕňa skríning pred vstupom, ktorý znamená identifikáciu všetkých osôb prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ bez povolenia alebo osôb, ktoré sa na území Únie vylodili po pátracej a záchrannej operácii.

To bude zahŕňať aj kontrolu zdravotného stavu a bezpečnostnú kontrolu, odobratie odtlačkov prstov a registráciu v databáze Eurodac. Po skríningu môžu byť jednotlivci nasmerovaní na správne konanie, či už na hranici pre určité kategórie žiadateľov alebo v rámci bežného konania o azyle. V rámci týchto konaní na hraniciach sa prijme rýchle rozhodnutie o azyle alebo návrate, čím sa zabezpečí rýchla istota pre osoby, ktorých prípady možno rýchlo preskúmať.

Zároveň dôjde k zlepšeniu všetkých ostatných postupov, pričom tieto postupy budú podliehať prísnejšiemu monitorovaniu a získajú operačnú podporu zo strany agentúr EÚ. Digitálna infraštruktúra EÚ na riadenie migrácie sa zmodernizuje tak, aby odzrkadľovala a podporovala tieto konania. 

Spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity

Druhým pilierom jadra paktu je spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity.Členské štáty budú musieť konať zodpovedne a solidárne. Všetky členské štáty musia bez akejkoľvek výnimky prispievať solidárne v čase vysokého tlaku, aby pomohli stabilizovať celkový systém, podporili tie členské štáty, ktoré sa ocitli pod takýmto tlakom, a zabezpečili, aby si Únia plnila humanitárne záväzky.

Pokiaľ ide o rozličné situácie v členských štátoch a kolísanie migračných tlakov, Komisia navrhuje systém flexibilných príspevkov členských štátov. Môžu siahať od premiestnenia žiadateľov o azyl z krajiny prvého vstupu cez prevzatie zodpovednosti za návrat osôb, ktoré nemajú právo zostať, až po rôzne formy operačnej podpory.

Zatiaľ čo nový systém je založený na spolupráci a flexibilných formách podpory, ktoré by sa začínali dobrovoľnou podporou, v časoch tlaku na jednotlivé členské štáty budú potrebné záväznejšie príspevky založené na záchrannej sieti.

Mechanizmus solidarity sa bude vzťahovať na rozličné situácie vrátane vylodenia osôb po pátracích a záchranných operáciách, tlaku, krízových situácií alebo iných osobitných okolností.

Zmena paradigmy v prípade spolupráce s krajinami mimo EÚ

EÚ sa bude snažiť podporovať prispôsobené a vzájomne prínosné partnerstvá s tretími krajinami.Tieto partnerstvá nám pomôžu riešiť spoločné výzvy, ako je napríklad prevádzačstvo migrantov, prispejú k vytvoreniu legálnych možností migrácie a budú sa zaoberať účinným vykonávaním readmisných dohôd a dojednaní. EÚ a jej členské štáty budú konať jednotne s využitím širokej škály nástrojov na podporu spolupráce s tretími krajinami v oblasti readmisie.

Komplexný prístup

Cieľom balíka bude aj posilniť spoločný systém EÚ pre návraty v snahe zvýšiť dôveryhodnosť pravidiel EÚ v oblasti migrácie. Bude to zahŕňať účinnejší právny rámec a silnejšiu úlohu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pričom novovymenovaný koordinátor EÚ pre návrat so sieťou národných zástupcov pomôže zabezpečiť konzistentnosť opatrení v celej EÚ.

Zároveň sa navrhuje spoločné riadenie migrácie s lepším strategickým plánovaním, ktorého cieľom bude zabezpečiť, aby boli politiky EÚ a vnútroštátne politiky vo vzájomnom súlade, a zároveň posilnené monitorovanie riadenia migrácie v teréne v záujme väčšej vzájomnej dôvery.

Zlepší sa aj riadenie vonkajších hranícStály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorý má začať pôsobiť od 1. januára 2021, bude poskytovať intenzívnejšiu podporu kedykoľvek a kdekoľvek to bude potrebné.

Dôveryhodná politika legálnej migrácie a integrácie bude prínosom pre európske spoločnosti i hospodárstva. Komisia nadviaže s kľúčovými krajinami mimo EÚ partnerstvá zamerané na talenty, ktoré budú slúžiť na pokrytie potrieb EÚ v oblasti pracovných síl a zručností. Pakt posilní presídľovanie a podporí aj ďalšie doplnkové možnosti s cieľom vytvoriť európsky model komunitného alebo súkromného sponzorstva. Komisia zároveň prijme nový komplexný akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2024.

Ďalšie kroky

Teraz je na Európskom parlamente a Rade, aby preskúmali a prijali celý súbor právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa vytvorila skutočne spoločná azylová a migračná politika EÚ. Vzhľadom na naliehavosť situácie v lokalitách v niekoľkých členských štátoch sa spoluzákonodarcovia vyzývajú, aby dospeli k politickej dohode o hlavných zásadách nariadenia o riadení azylu a migrácie a do konca roka prijali nariadenie o agentúre EÚ pre azyl, ako aj nariadenie o Eurodac. Vychádzajúc z pokroku, ktorý sa už dosiahol od roku 2016, by sa urýchlene mala prijať aj revidovaná smernica o podmienkach prijímania, kvalifikačné nariadenie a prepracované znenie smernice o návrate.

Súvislosti

Predkladané návrhy napĺňajú záväzok predsedníčky von der Leyenovej, ktorý uviedla vo svojich politických usmerneniach a ktorého cieľom bolo predložiť nový pakt o migrácii a azyle. Pakt je založený na hĺbkových konzultáciách s Európskym parlamentom, všetkými členskými štátmi, občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a podnikmi a nastoľuje sa ním opatrná rovnováha zohľadňujúca ich pohľady na túto problematiku.

Ďalšie informácie

Právne dokumenty – Nový pakt o migrácii a azyle 

OZNAM: Nový pakt o migrácii a azyle 

OZNAM: Ako využiť pokrok dosiahnutý od roku 2016 – nový pakt o migrácii a azyle 

Webová stránka: Nový pakt o migrácii a azyle

Štatistické údaje o migrácii do Európy

Čítať ďalej...

Komisia vytýčila nový ambiciózny cieľ v oblasti superpočítačov

Komisia v rámci plánu pre digitálne desaťročie podniká ďalšie kroky na posilnenie digitálnej suverenity Európy, ako v stredu oznámila predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie.

Komisia navrhla nové nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku s cieľom zachovať a posilniť vedúcu úlohu Európy v oblasti superpočítačov a kvantovej výpočtovej techniky. Bude podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti nových superpočítačových technológií, systémov a produktov, ako aj rozvíjať potrebné zručnosti na využívanie infraštruktúry a formovať základ pre ekosystém svetovej úrovne v Európe. Týmto návrhom by sa umožnili investície vo výške 8 miliárd eur do ďalšej generácie superpočítačov, čo v porovnaní so súčasnosťou predstavuje podstatne vyšší rozpočet.

V nadväznosti na európsky úspech v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky ďalšej generácie zohrá superpočítanie kľúčovú úlohu na ceste k obnove Európy. Považuje sa za strategickú investičnú prioritu a podporí celú digitálnu stratégiu, od analýzy veľkých dát a umelej inteligencie až po cloudové technológie a kybernetickú bezpečnosť. Komisia okrem toho v prijatom odporúčaní vyzýva členské štáty, aby podporili pripojiteľnosť k ultrarýchlym sieťam a zostavili spoločnú koncepciu zavádzania 5G.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margarethe Vestagerová povedala: „Vysokovýkonná výpočtová technika predstavuje pre Európu základnú digitálnu kapacitu. Ako sa dokazuje v boji proti pandémii koronavírusu, superpočítače už teraz pomáhajú pri hľadaní liečby, rozpoznávaní a prognózovaní šírenia infekcie alebo pri podpore rozhodovania o opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy. Dáta v kombinácii s umelou inteligenciou a superpočítačmi tiež významne prispievajú k odhaľovaniu modelov ekosystémov, pomáhajú nám zmierňovať zmeny klímy a pracovať na riešeniach, aby sme mohli predchádzať katastrofám a bojovať proti zmene klímy. V našom dnešnom návrhu sa podporujú zvýšené investície do superpočítačovej infraštruktúry, keďže má obrovský potenciál zlepšiť kvalitu života, posilniť konkurencieschopnosť priemyslu a rozvíjať vedu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Superpočítanie stojí spolu s dátami a pripojiteľnosťou na čele našej digitálnej suverenity. Zahŕňa priemyselné, technologické a vedecké výzvy. Prioritou je udržať si tempo v medzinárodných technologických pretekoch. Európa má know-how, ako aj politickú vôľu zohrávať vedúcu úlohu. Naším cieľom je pomocou exaflopových počítačov rýchlo zdolať ďalšiu priečku v oblasti výpočtovej techniky, no predovšetkým integrovať kvantové akcelerátory, aby sa vyvíjali hybridné stroje a aby sa Európa dostala na čelo tejto prelomovej technológie.“

Cieľom nariadenia je aktualizovať predchádzajúce nariadenie Rady, ktorým sa v októbri 2018 zriadil spoločný podnik EuroHPC. Umožní Európe udržať si popredné miesto v technologických pretekoch smerom k ďalšiemu míľniku, a to najmä:

  • k exaflopovým superpočítačom, ktoré dokážu vykonať viac ako miliardu miliárd (1018) operácií za sekundu,
  • ku kvantovým počítačom a hybridným počítačom, ktoré kombinujú prvky kvantovej a klasickej výpočtovej techniky a dokážu vykonávať operácie, ktoré v súčasnosti nedokáže vykonávať žiadny superpočítač.

Spoločný podnik EuroHPC sprístupní existujúce európske superpočítačové a kvantové výpočtové zdroje všetkým používateľom v celej Európe vrátane verejného sektora a priemyselných používateľov, najmä malým a stredným podnikom (MSP), a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. O novom rozpočte sa v súčasnosti rokuje – podpora bude z programov Horizont EurópaDigitálna Európa a Nástroj na prepájanie Európy.

Superpočítanie v praxi

Táto superpočítačová infraštruktúra by sa mohla využívať vo viac ako 800 európskych vedeckých, priemyselných a verejných aplikáciách.

V sektore zdravotníctva (vrátane boja proti pandémii koronavírusu) už superpočítače pomáhajú pri hľadaní liečby, modelovaní a prognózovaní šírenia infekcie a pri podpore rozhodovania o opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy. V júni konzorcium Exscalate4CoV financované zo zdrojov EÚ oznámilo, že raloxifén – už registrovaný generický liek používaný na liečbu osteoporózy – by mohol byť účinný pri liečbe pacientov s ochorením COVID-19, ktorí majú mierne príznaky. Tento liek je teraz pripravený na klinické skúšanie a projekt pokračuje v práci na ďalších sľubných molekulách. Superpočítače takisto pomôžu európskym vedcom lepšie pochopiť ľudský metabolizmus a imunitný systém a povedú k značnému pokroku v oblastiach, ako je genomika, navrhovanie a testovanie nových liekov a pomoc v boji proti závažným chorobám vrátane rakoviny a vírusových infekcií.

Okrem toho táto superpočítačová infraštruktúra pomôže realizovať iniciatívu EÚ „Destinácia Zem“ a prinesie významné zlepšenia v predpovedaní počasia, mestskom a vidieckom plánovaní, odpadovom a vodnom hospodárstve a modelovaní životného prostredia v oceánoch, mori a zamrznutej pevnine. To podporí ekologickú transformáciu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a pomôže pri príprave na zásadné zhoršovanie životného prostredia a katastrofy, ako aj pri ich zvládaní.

Ďalšie kroky

Navrhuje sa, aby Rada Európskej únie prijala nové nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (spoločný podnik EuroHPC). Prípravy na pokračovanie činností spoločného podniku od roku 2021 už prebiehajú: napríklad bolo vybraných 20 projektov na vývoj inovačných aplikácií a služieb HPC.

Súvislosti

Spoločný podnik EuroHPC bol vytvorený v roku 2018 s cieľom umožniť EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti superpočítačov, a to zlúčením zdrojov EÚ, zúčastnených krajín (doteraz 32) a súkromných partnerov.

Od svojho založenia v roku 2018 bol spoločný podnik EuroHPC schopný podstatne zvýšiť investície do vysokovýkonnej výpočtovej techniky na európskej úrovni, aby v tejto oblasti Európe zabezpečil svetové prvenstvo. Len v období 2019 – 2020 dosiahnu verejné investície spoločného podniku približne 1,1 miliardy eur, čo v porovnaní so situáciou pred rokom 2018 predstavuje na európskej úrovni čistý nárast o takmer 250 miliónov eur ročne.

Vďaka tomuto financovaniu spoločný podnik EuroHPC uvedie do začiatku roka 2021 do prevádzky tri predexaflopové systémy (schopné realizovať minimálne 1017 výpočtov za sekundu), ktoré budú patriť do prvej päťky najlepších superpočítačov na svete, a päť petaflopových systémov (schopných realizovať aspoň 1015 výpočtov za sekundu), ktoré budú patriť do prvej 50. Tieto nové stroje zosemnásobia superpočítačový výkon, ktorý je na európskej úrovni k dispozícii. Rozšíria využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v EÚ tak pre verejných, ako aj súkromných používateľov, a najmä pre MSP, ktoré nemajú interné zdroje na to, aby mohli profitovať z týchto nových technológií.

Spoločný podnik EuroHPC podporuje aj vytvorenie 33 národných kompetenčných centier, ktoré budú pôsobiť na miestnej úrovni, s cieľom uľahčiť prístup k európskym príležitostiam v oblasti superpočítačov v rôznych priemyselných odvetviach, poskytovať na mieru šité riešenia širokému spektru používateľov vrátane MSP a v konečnom dôsledku posilniť európske poznatky a odborné znalosti v týchto technológiách.

Viac informácií

Otázky a odpovede

Prehľad o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku

Navrhované nariadenie

Webová stránka spoločného podniku EuroHPC

Správa o stave Únie

Tlačová správa o hlavných iniciatívach v rámci správy o stave Únie 2020

Osobitná webová stránka venovaná správe o stave Únie 2020

Čítať ďalej...

Jednotné európske nebo: udržateľnejší a odolnejší manažment letovej prevádzky

Európska komisia navrhuje doplnenie regulačného rámca jednotného európskeho neba v nadväznosti na európsku zelenú dohodu. Cieľom je modernizovať manažment európskeho vzdušného priestoru a vytvoriť udržateľnejšie a efektívnejšie letové trasy. To môže znížiť emisie z leteckej dopravy až o 10 %.

Návrh prichádza v situácii, keď treba v dôsledku prudkého poklesu leteckej dopravy spôsobeného pandémiou koronavírusu zvýšiť odolnosť nášho manažmentu letovej prevádzky tým, že sa uľahčí prispôsobenie dopravných kapacít dopytu.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti vyhlásila: „Lietadlá niekedy kľučkujú medzi jednotlivými blokmi vzdušného priestoru, čo zvyšuje meškania a spotrebu paliva. Účinný systém manažmentu letovej prevádzky znamená priamejšie trasy a menšiu spotrebu energie, čo vedie k nižším emisiám a nižším nákladom pre naše letecké spoločnosti. Dnešný návrh na revíziu jednotného európskeho neba pomôže nielen znížiť emisie z leteckej dopravy až o 10 % vďaka lepšiemu manažmentu letových trás, ale zároveň stimulovať digitálne inovácie otvorením trhu pre dátové služby v tomto odvetví. Vďaka novým navrhovaným pravidlám pomáhame nášmu leteckému sektoru napredovať v dvojitej ekologickej a digitálnej transformácii.

Neprispôsobenie kapacít riadenia letovej prevádzky by viedlo k dodatočným nákladom, meškaniam a emisiám CO2. V roku 2019 len samotné meškania stáli EÚ 6 miliárd EUR, čo viedlo k 11,6 milióna ton (Mt) nadmerných emisií CO2. Povinnosť pilotov, aby lietali v preťaženom vzdušnom priestore namiesto toho, aby zvolili priamu dráhu letu, spôsobuje zbytočné emisie CO2. To isté platí aj vtedy, keď letecké spoločnosti využívajú dlhšie trasy, aby sa vyhli spoplatneným zónam s vyššími sadzbami.

Európska zelená dohoda, ale aj nový technologický vývoj, ako napríklad širšie využívanie bezpilotných lietadiel, stavajú do centra politiky EÚ v oblasti letectva digitalizáciu a dekarbonizáciu dopravy. Hlavnou výzvou pre leteckú dopravu však zostáva znižovanie emisií. Jednotné európske nebo preto pripravuje pôdu pre optimálne využívaný európsky vzdušný priestor, ktorý používa moderné technológie. Zabezpečuje spoločný manažment siete umožňujúci používateľom vzdušného priestoru lietať na trasách, ktoré sú optimálne z hľadiska životného prostredia. A umožní využívanie digitálnych služieb, ktoré si nebudú nutne vyžadovať prítomnosť miestnej infraštruktúry.

Na zabezpečenie bezpečných a nákladovo efektívnych služieb manažmentu letovej prevádzky Komisia navrhuje napríklad tieto opatrenia:

  • posilnenie európskej siete a jej manažmentu s cieľom zabrániť preťaženiu a suboptimálnym letovým trasám,
  • podpora európskeho trhu s dátovými službami potrebnými na lepší manažment letovej prevádzky,
  • zefektívnenie hospodárskej regulácie služieb letovej prevádzky poskytovaných v mene členských štátov s cieľom stimulovať väčšiu udržateľnosť a odolnosť,
  • posilnenie lepšej koordinácie pri definovaní, vývoji a zavádzaní inovačných riešení.

Ďalšie kroky

Súčasný návrh sa predloží Rade a Parlamentu na prerokovanie, ktoré, ako Komisia dúfa, sa bezodkladne uzavrie.

Následne bude po konečnom prijatí návrhu potrebné pripraviť spolu s odborníkmi vykonávacie a delegované akty, aby sa vyriešili podrobnejšie a technickejšie otázky.

Súvislosti

Iniciatíva Jednotné európske nebo sa začala v roku 2004 s cieľom znížiť fragmentáciu vzdušného priestoru nad Európou a zlepšiť výkonnosť manažmentu letovej prevádzky z hľadiska bezpečnosti, kapacity, nákladovej efektívnosti a životného prostredia. Komisia v roku 2013 predložila návrh na revíziu jednotného európskeho neba (SES 2+), ale rokovania v Rade sa od roku 2015 zastavili. V roku 2019 bola zriadená skupina odborníkov zložená z 15 expertov v tejto oblasti s cieľom posúdiť súčasnú situáciu a budúce potreby manažmentu letovej prevádzky v EÚ, čo viedlo k niekoľkým odporúčaniam. Komisia potom zmenila svoj text z roku 2013, pričom zaviedla nové opatrenia a vypracovala samostatný návrh na zmenu základného nariadenia pre agentúru EASA. K novým návrhom je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý bol predložený.

Viac informácií

Otázky a odpovede: Jednotné európske nebo: efektívnejší a udržateľnejší manažment letovej prevádzky

Čítať ďalej...

Výzva v rámci Európskej zelenej dohody: miliardová investícia na podporu ekologickej a digitálnej transformácie

Európska komisia sa rozhodla vyhlásiť výzvu v objeme 1 miliardy eur na výskumno-inovačné projekty, ktoré reagujú na klimatickú krízu a pomáhajú chrániť jedinečné ekosystémy a biodiverzitu Európy. Výzva v rámci Európskej zelenej dohody financovaná z programu Horizont 2020, na ktorú sa bude dať registrovať od zajtra, podnieti zotavenie Európy z krízy spôsobenej koronavírusom tým, že ekologické výzvy premení na inovačné príležitosti.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Výzva v rámci Európskej zelenej dohody v objeme 1 miliardy eur je posledná a najväčšia výzva programu Horizont 2020. Tieto investície, ktorých jadrom je inovácia, urýchlia spravodlivý a udržateľný prechod na klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050. Keďže nechceme pri tejto systémovej transformácii nikoho opomenúť, požadujeme konkrétne opatrenia, aby sme našli nové cesty, ako zapojiť občanov a posilniť význam a dôsledky pre spoločnosť.“

Táto výzva v rámci zelenej dohody sa v dôležitých aspektoch líši od predchádzajúcich výziev programu Horizont 2020. Vzhľadom na naliehavosť problémov, ktorými sa zaoberá, sú jej cieľom jasné a citeľné výsledky v krátkodobom až strednodobom horizonte, ale s perspektívou dlhodobej zmeny. Opatrení je menej, ale sú cielenejšie, rozsiahlejšie a viditeľnejšie – s dôrazom na rýchlu škálovateľnosť, šírenie a zavádzanie.

Očakáva sa, že z projektov financovaných v rámci tejto výzvy vzídu výsledky s hmatateľnými prínosmi v desiatich oblastiach:

Osem tematických oblastí odrážajúcich kľúčové pracovné línie Európskej zelenej dohody:

  1. zvýšenie ambícií v oblasti klímy;
  2. bezpečné dodávky čistej a cenovo dostupnej energie;
  3. priemysel pre čisté a obehové hospodárstvo;
  4. budovy s efektívnym využívaním energie a zdrojov;
  5. udržateľná a inteligentná mobilita;
  6. z farmy na stôl;
  7. biodiverzita a ekosystémy;
  8. prostredia s nulovým znečisťovaním a bez toxických látok.

K tomu treba pridať dve horizontálne oblasti – posilnenie znalostí a posilnenie postavenia občanov, ktoré ponúkajú dlhodobejšiu perspektívu pri dosahovaní transformácií opísaných v Európskej zelenej dohode.

Táto miliardová investícia prispeje k pokračujúcemu budovaniu európskych znalostných systémov a infraštruktúr. Výzva zahŕňa príležitosti na medzinárodnú spoluprácu pri riešení potrieb menej rozvinutých krajín, najmä v Afrike, v kontexte Parížskej dohody, ako aj cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Termín na predkladanie návrhov je 26. január 2021. Očakáva sa, že vybrané projekty sa začnú realizovať na jeseň 2021.

V rámci Európskych dní výskumu a inovácie, ktoré sa uskutočnia online 22. až 24. septembra 2020, sa bude konať aj informačný deň o výzve programu Horizont 2020 v rámci zelenej dohody spolu s priestorom pre sprostredkovateľov.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je stratégia a plán Európskej komisie, ako z Európy do roku 2050 urobiť prvý klimaticky neutrálny kontinent s udržateľným hospodárstvom, v ktorom sa na nikoho nezabúda. 

Dosiahnutie tohto cieľa na rok 2050 si bude vyžadovať opatrenia vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva, vrátane:

  • investovania do technológií šetrných voči životnému prostrediu,
  • podpory inovácií v priemysle,
  • zavádzania ekologickejších, lacnejších a zdravších foriem súkromnej a verejnej dopravy,
  • dekarbonizácie sektora energetiky,
  • zabezpečenia väčšej energetickej hospodárnosti budov,
  • spolupráce s medzinárodnými partnermi v záujme lepších globálnych noriem kvality životného prostredia.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad: Výzva programu Horizont 2020 v rámci Európskej zelenej dohody

Portál o výzvach a financovaní

Výskum a inovácie v záujme plnenia Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála