Letná hospodárska prognóza 2020: ešte hlbšia a nerovnomernejšia recesia

Hospodárstvo EÚ postihne tento rok v dôsledku pandémie koronavírusu hlboká recesia, a to aj napriek rýchlej a komplexnej reakcii v príslušných oblastiach politiky na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Keďže rušenie opatrení na obmedzenie pohybu prebieha pomalšie, než sa predpokladalo v našej jarnej prognóze, vplyv na hospodársku činnosť v roku 2020 bude v porovnaní s predpokladmi významnejší.

letnej hospodárskej prognóze 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 klesne o 8,7 % a v roku 2021 vzrastie o 6,1 %. Očakáva sa, že hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2020 pokles o 8,3 % a v roku 2021 rast vo výške 5,8 %. Preto sa predpokladá, že recesia dosiahne v roku 2020 výrazne vyššiu úroveň než 7,7 % prognózovaných v jarnej prognóze pre eurozónu a 7,4 % pre EÚ ako celok. Rast v roku 2021 bude tiež o niečo tlmenejší, než sa predpokladalo na jar.

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, uviedol: „Hospodársky vplyv obmedzenia pohybu je závažnejší, než sme pôvodne predpokladali. Stále sa plavíme v búrlivých vodách a čelíme mnohým rizikám vrátane ďalšej veľkej vlny nákazy. Táto prognóza je významným príkladom toho, prečo potrebujeme dohodu o našom ambicióznom balíku opatrení na obnovu, Next Generation EU, aby sme pomohli ekonomike. Keď sa pozrieme na tento a budúci rok, môžeme očakávať oživenie, ale budeme musieť byť ostražití, pokiaľ ide o rôzne tempo obnovy. Musíme pokračovať v ochrane pracovníkov a podnikov a úzko koordinovať naše politiky na úrovni EÚ, aby sme z tejto situácie vyšli silnejší a jednotnejší než predtým.“

Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni vyhlásil: „Koronavírus si už vyžiadal životy viac než pol milióna ľudí na celom svete, pričom toto číslo stále rastie – a v niektorých častiach sveta stúpa hrozivým tempom. Táto prognóza poukazuje na devastujúce hospodárske účinky tejto pandémie. Reakcia v príslušných oblastiach politiky v Európe prispela k zmierneniu tohto šoku pre našich občanov. Naďalej sme však svedkami rastúcich rozdielov, nerovnosti a neistoty. Preto je veľmi dôležité dosiahnuť rýchlu dohodu o pláne obnovy, ktorý navrhla Komisia – aby naše hospodárstva v tomto kritickom období opäť nadobudli dôveru a aby sme im pomohli novými finančnými prostriedkami.“

Očakáva sa, že obnova hospodárstva naberie v druhej polovici roku 2020 na sile

Vplyv pandémie na hospodársku činnosť bol značný už v prvom štvrťroku 2020, aj keď väčšina členských štátov začala zavádzať opatrenia na obmedzenie pohybu až v polovici marca. V druhom štvrťroku 2020 trvalo prerušenie hospodárskej činnosti a obmedzenie pohybu oveľa dlhšie. Preto sa očakáva, že hospodárska produkcia klesla ešte výraznejšie než v prvom štvrťroku.

Skoré údaje za máj a jún však naznačujú, že najhoršie už možno máme za sebou. Očakáva sa, že obnova hospodárstva sa v druhej polovici roka zrýchli, aj keď v jednotlivých členských štátoch je stále nedokončená a nerovnomerná.

Šok pre hospodárstvo EÚ je symetrický v tom, že pandémia zasiahla všetky členské štáty. Pokles produkcie v roku 2020 a rýchlosť obnovy v roku 2021 sa však výrazne líšia. Rozdiely vo veľkosti dosahu pandémie a rýchlosti obnovy v jednotlivých členských štátoch budú podľa súčasných prognóz ešte výraznejšie, než sa očakávalo v jarnej prognóze.

Nezmenený výhľad týkajúci sa inflácie

Celkový výhľad týkajúci sa inflácie sa od jarnej prognózy zmenil len nepatrne, i keď došlo k významným zmenám faktorov, ktoré vplývajú na pohyby cien.

Zatiaľ čo ceny ropy a potravín vzrástli viac, než sa očakávalo, tento účinok bude pravdepodobne vykompenzovaný slabším hospodárskym výhľadom a účinkom znižovania DPH a iných opatrení prijatých v niektorých členských štátoch.

Inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) sa v súčasnosti odhaduje na 0,3 % v roku 2020 a na 1,1 % v roku 2021. V EÚ má inflácia dosiahnuť 0,6 % v roku 2020 a 1,3 % v roku 2021.

Mimoriadne vysoké riziká

Riziká súvisiace s touto prognózou sú mimoriadne vysoké a prevažne nepriaznivé.

Rozsah a trvanie pandémie a prípadných opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia, ktoré by mohli byť nutné v budúcnosti, sú v zásade stále neznáme. V prognóze sa predpokladá, že opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia sa budú naďalej postupne uvoľňovať a že nenastane „druhá vlna“ nákazy. Existuje značné riziko, že táto situácia by mohla zanechať hlbšie dlhotrvajúce stopy na trhu práce, než sa očakávalo, a pre mnohé spoločnosti by sa ťažkosti súvisiace s likviditou mohli zmeniť na problémy súvisiace s platobnou schopnosťou. Stabilita finančných trhov je vystavená rizikám a hrozí, že členské štáty nebudú schopné dostatočne koordinovať opatrenia v príslušných oblastiach politík na národnej úrovni. Ak sa nedosiahne dohoda o budúcom obchodnom vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, mohlo by to viesť k nižšiemu rastu, najmä v Spojenom kráľovstve. Protekcionistické politiky a nadmerný odklon od globálnych výrobných reťazcov by vo všeobecnosti mohli mať negatívny vplyv aj na obchod a svetové hospodárstvo.

Existujú aj riziká lepšieho než očakávaného vývoja, ako napríklad včasná dostupnosť vakcíny proti koronavírusu.

Návrh Komisie na plán obnovy zameraný na nový nástroj, Next Generation EU, nie je v tejto prognóze zohľadnený, pretože ešte nie je schválený. Schválenie návrhu Komisie sa preto tiež považuje za riziko lepšieho než očakávaného vývoja.

Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť rýchlejšie oživenie, než sa očakáva, najmä ak epidemiologická situácia umožní rýchlejšie rušenie zostávajúcich obmedzení oproti predpokladom.

V prípade Spojeného kráľovstva sa použil čisto teoretický predpoklad

Keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na rok 2021 vychádzajú z čisto technického predpokladu, že v obchodných vzťahoch zostane zachovaný súčasný stav. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 26. júna. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 30. júnu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ a eurozónu.

Ďalšou hospodárskou prognózou Európskej komisie bude jesenná hospodárska prognóza 2020, ktorá sa má uverejniť v novembri 2020.

Ďalšie informácie

Letná hospodárska prognóza 2020

Výkonný podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...

Komisia podniká ďalšie kroky na podporu európskych audiovizuálnych diel a ochranu zraniteľných divákov

Komisia prijala usmernenia na pomoc členským štátom pri vykonávaní revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Usmernenia poskytnú praktický nástroj na zabezpečenie propagácie európskych diel v mediálnom obsahu, čím sa podporí kultúrna rozmanitosť a väčší výber pre európskych spotrebiteľov. Zároveň pomôžu lepšie ochrániť používateľov videí na požiadanie a platforiem na zdieľanie videí, najmä maloletých, pred nenávistným prejavom a škodlivým obsahom.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margarethe Vestagerová doplnila: „Revidované audiovizuálne pravidlá budú nástrojom na ochranu používateľov pred škodlivým obsahom. Vďaka nim budú môcť európske spoločnosti, filmové a iné mediálne podniky vytvárať a propagovať európsky obsah a spotrebiteľom poskytnú kultúrnu rozmanitosť a väčší výber rôznorodých výrobkov a služieb.“  

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Z dynamického odvetvia audiovizuálnych médií chceme urobiť to najlepšie pre nás všetkých – pre občanov, podniky, tvorcov a autorov. Preto transformujeme náš mediálny priemysel tak, aby ponúkal inovatívnejšie služby, podporoval európsku kultúru v katalógoch služieb na požiadanie a chránil naše deti a iných zraniteľných používateľov pred nezákonným a škodlivým online obsahom.“

Členské štáty EÚ majú revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 19. septembra 2020. Očakáva sa, že usmernenia, aj keď nezáväzné, prispejú k jej harmonizovanému vykonávaniu a presadzovaniu. Komisia v nich poskytuje svoj názor na aplikáciu špecifických konceptov s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie mediálnych pravidiel vo všetkých členských štátoch.

Usmernenia sú súčasťou širšej činnosti Komisie zameranej na jasnejšie vymedzenie povinností a zodpovedností za sociálne médiá a online platformy a dopĺňajú pripravovaný balík predpisov o digitálnych službách, v súvislosti s ktorým v súčasnosti prebieha verejná konzultácia.

Komisia dnes prijala dva súbory usmernení:

Usmernenia týkajúce sa európskych diel

Smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa sprísnila povinnosť podporovať európske filmy a televízne vysielanie v službách na požiadanie, ktoré musia zabezpečiť vo svojich katalógoch aspoň 30 % európskeho obsahu a zabezpečiť mu poprednú prezentáciu. Členským štátom za určitých podmienok umožňuje požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb so sídlom v inom členskom štáte, ale s cieľovým publikom na ich území, aby finančne prispievali na tvorbu európskych diel.

Usmernenia obsahujú aj odporúčanú metodiku výpočtu 30 % podielu európskeho obsahu v každom národnom katalógu na základe názvov filmov a sezón televíznych seriálov. Usmernenia objasňujú aj definíciu pojmov „nízka sledovanosť“ a „nízky obrat“ s cieľom oslobodiť menších poskytovateľov od povinností týkajúcich sa propagácie európskych diel, vďaka čomu sa neohrozí vývoj na trhu, ani sa nebude brániť vstupu nových subjektov na trh.

Usmernenia týkajúce sa platforiem na zdieľanie videí

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách rozširuje normy EÚ týkajúce sa nezákonného a škodlivého obsahu na platformy na zdieľanie videí vrátane služieb, ako sú sociálne médiá, kde poskytovanie audiovizuálneho obsahu nie je hlavným účelom služby, ale napriek tomu predstavuje jednu zo zásadných funkcií. V dôsledku toho budú musieť online subjekty podobným spôsobom ako tradičné multimediálne spoločnosti zabezpečiť ochranu používateľov pred nenávistnými prejavmi a ochranu maloletých pred škodlivým obsahom. Online platformy musia prijať opatrenia proti nahlásenému obsahu, ktorý podnecuje násilie, nenávisť a terorizmus, a zabezpečiť primeranú propagáciu a umiestňovanie produktov v detských programoch.

V tejto súvislosti poskytujú usmernenia členským štátom súbor nástrojov, ktoré im majú pomôcť posúdiť, ktoré online služby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti európskeho mediálneho rámca. Obsahujú aj zoznam relevantných indikátorov, ktoré môžu členské štáty používať pri hodnotení toho, či je audiovizuálny obsah zásadnou, a nie len doplnkovou alebo menšou časťou online platformy. Okrem toho zohľadňujú dynamický charakter prostredia online platforiem a ich cieľom je zabezpečiť flexibilitu v tejto oblasti.

 

Všeobecný kontext

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách bola prijatá v roku 2018 s cieľom riešiť zmeny v mediálnom priestore v Európe. Prispieva k spravodlivejšiemu regulačnému prostrediu pre všetky mediálne subjekty v celej EÚ a zabezpečuje lepšiu ochranu divákov v súvislosti s prístupom k audiovizuálnemu obsahu v médiách, a to aj online.

Okrem toho rozširuje určité pravidlá EÚ na platformy na zdieľanie videí vrátane niektorých služieb na sociálnych médiách a v inom online priestor, kde „zásadnou funkciou“ týchto služieb je poskytovať audiovizuálny obsah. Tieto služby sú povinné prijať opatrenia na ochranu svojich používateľov pred nezákonným a škodlivým obsahom. Súčasťou smernice je sprísnená povinnosť podporovať európske diela v rámci služieb na požiadanie, ktoré musia zabezpečiť vo svojich katalógoch aspoň 30 % európskeho obsahu a zabezpečiť mu poprednú prezentáciu.

V smernici sa od Komisie vyžaduje, aby v prípade potreby poskytla usmernenia týkajúce sa praktického uplatňovania kritéria „zásadnej funkcie“ pri definícii platforiem na zdieľanie videí, výpočte podielu európskych diel, ako aj definícii nízkej sledovanosti a nízkeho obratu pri uplatňovaní súvisiacich výnimiek. Z tohto dôvodu boli po konzultácii s príslušnými zástupcami členských štátov EÚ (tzv. kontaktný výbor) vydané dva súbory usmernení. Názory zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o osobitné technické otázky, sa zhromaždili počas cielenej verejnej konzultácie vo februári a v marci 2020.

 

Viac informácií

Usmernenia k revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách

Otázky a odpovede – Usmernenia k revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách

Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách

Čítať ďalej...

Podpora zelenej obnovy EÚ: Komisia investuje 1 miliardu eur do inovačných projektov čistých technológií

Komisia otvára prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu. Ide o jeden z najväčších svetových programov demonštrácie inovačných nízkouhlíkových technológií, ktorý je financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Inovačný fond bude financovať prelomové technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročné odvetvia, skladovanie energie, ako aj zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2. Vytváraním lokálnych nadčasových pracovných miest podporí zelenú obnovu, pripraví pôdu pre klimatickú neutralitu a posilní vedúce postavenie Európy v celosvetovom meradle.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans uviedol: „Táto výzva na predkladanie návrhov prichádza v pravý čas. EÚ bude investovať 1 miliardu eur do sľubných projektov zameraných na trh, medzi ktoré patrí čistý vodík alebo iné nízkouhlíkové riešenia pre energeticky náročné odvetvia ako oceliarstvo, výroba cementu a chemických látok. Budeme podporovať aj uskladňovanie energie, sieťové riešenia a zachytávanie a ukladanie CO2. Tieto rozsiahle investície pomôžu obnoviť hospodárstvo EÚ a vytvoriť zelenú obnovu, ktorá nás povedie k dosiahnutiu klimatickej neutrálnosti v roku 2050.“

Na obdobie 2020 – 2030 sa z inovačného fondu vyčlení približne 10 miliárd eur z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Okrem toho sa využijú nevyplatené príjmy predchodcu inovačného fondu, programu NER 300.

Prvá výzva poskytne na rozsiahle projekty čistých technológií grantové financovanie vo výške 1 miliardy eur, ktoré im pomôže prekonať riziká spojené s komercializáciou a demonštráciou veľkého rozsahu. Táto podpora pomôže novým technológiám dostať sa na trh. V prípade sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na uvedenie na trh, je vyčlenený samostatný rozpočet vo výške 8 miliónov eur na pomoc pri rozvoji projektov.

Táto výzva je otvorená pre projekty v oprávnených sektoroch zo všetkých členských štátov EÚ, Islandu a Nórska. Finančné prostriedky sa môžu použiť v spolupráci s inými iniciatívami financovania z verejných zdrojov, ako je štátna pomoc alebo iné programy financovania EÚ. Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabrániť emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačnej schopnosti, finančnej a technickej vyspelosti a potenciálu rozšírenia a nákladovej efektívnosti. Uzávierka podávania žiadostí je 29. októbra 2020. Projekty možno prihlasovať cez portál EÚ na financovanie a verejné súťaže, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe.

Súvislosti

Cieľom inovačného fondu je vytvoriť správne finančné stimuly pre podniky a verejné orgány, aby teraz investovali do novej generácie nízkouhlíkových technológií, a poskytnúť podnikom EÚ výhodu „prvého ťahu“, aby sa stali celosvetovými technologickými lídrami.

Inovačný fond bude implementovať Výkonná agentúra pre siete a inovácie (INEA), zatiaľ čo Európska investičná banka bude poskytovať pomoc na rozvoj sľubných projektov, ktoré zatiaľ nie sú pripravené na úplné využitie.

Ďalšie informácie: 

Čítať ďalej...

Komisia spúšťa iniciatívu „Podpora zamestnanosti mladých ľudí“: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

Európska komisia prijala opatrenia, ktoré mladým ľuďom prinesú všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Pandémia koronavírusu len potvrdila, aké je pre mladých ľudí mnohokrát ťažké presadiť sa na trhu práce. Potrebujeme konať rýchlo. Preto treba zamerať našu pozornosť na ďalšiu generáciu.

Komisia využíva túto príležitosť, aby prechod na zelené a digitálne hospodárstvo dostala do DNA politík EÚ pre mládež a zamestnanosť. Komisia už v programe „NextGenerationEU“ a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur. 

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Zvlášť v čase tejto krízy je dôležité, aby sme pomohli budúcej generácii Európanov rásť a posúvať sa na rebríčku profesijnej kariéry. Pre mladých ľudí navrhujeme jasné a konkrétne spôsoby, ako získať kariérne príležitosti, ktoré si zaslúžia. V dnešných návrhoch je stanovené aj to, akými finančnými prostriedkami môže EÚ podporiť členské štáty pri raste zamestnanosti mladých ľudí. Investovaním do dnešnej mládeže pomáhame vytvoriť konkurencieschopný, odolný a inkluzívny trh práce pre budúcnosť.“

Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva, dodáva: „Teraz je ten správny čas urobiť všetky potrebné reformy opatrení na podporu mladých ľudí. Milióny absolventov, ale aj tí, ktorí sa už pokúšajú robiť prvé kroky na trhu práce, si zaslúžia, aby sme zmobilizovali všetku podporu, ktorú im môžeme dať. Naša mládež musí mať tie najlepšie možné príležitosti na to, aby mohla plne rozvinúť svoj potenciál.“

Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu 

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:

  • EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
  •  Cieľom návrhu Komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
  •  Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
  •  K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Ďalšie podrobnosti o jednotlivých opatreniach nájdete v sprievodných otázkach a odpovediach.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:

  • grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
  • príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
  • odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
  • budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
  • odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
  • investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.

Súvislosti

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Členské štáty majú k dispozícii značné finančné prostriedky EÚ na vykonanie reforiem, ktorých základom budú dnešné iniciatívy. Kľúčovým finančným zdrojom EÚ na podporu realizácie opatrení zvyšujúcich zamestnanosť mladých ľudí bude Európsky sociálny fond plus. Ako súčasť plánu obnovy Európy, mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a REACT-EU bude poskytovať dodatočné finančné prostriedky na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Viac informácií

Otázky a odpovede k iniciatíve „Podpora zamestnanosti mladých ľudí“: most vedúci k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

„Podpora zamestnanosti mladých ľudí“ – informačný prehľad

Oznámenie „Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most vedúci k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu“

Návrh Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most vedúci k pracovným miestam, ktorý posilní záruku pre mladých ľudí“

Návrh Komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave

Informačný prehľad o odbornom vzdelávaní a príprave

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.

Čítať ďalej...

Naše moria a oceány potrebujú podľa správy väčšiu ochranu

Komisia prijala správu o rámcovej smernici o morskej stratégii, z ktorej vyplýva, že hoci je rámec EÚ pre ochranu morského životného prostredia jedným z najkomplexnejších a najambicióznejších na svete, stále pretrvávajú problémy, akými sú nadbytočné živiny, podmorský hluk, plastový odpad a iné druhy znečistenia, ako aj neudržateľný rybolov. Toto zistenie sa potvrdzuje aj v správe „Marine Messages II“ (Morské správy II), ktorú takisto dnes zverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA).

Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo, k tomu uviedol: „Táto správa spolu so správou EEA Marine Messages potvrdzujú, že musíme zintenzívniť opatrenia na ochranu našich morí a oceánov. Dosiahli sme pokrok, napríklad v oblasti udržateľného rybolovu, ale treba vyvinúť ďalšie úsilie a zastaviť nezodpovedné znečisťovanie našich morí. S poľutovaním konštatujem, že členské štáty EÚ nedosiahnu dobrý environmentálny stav, ktorý mali podľa právnych predpisov dosiahnuť vo všetkých svojich morských vodách do roku 2020, a že v prípade niektorých morských regiónov ešte treba značné úsilie. Komisia začne s preskúmaním rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zistiť, čo fungovalo a čo nie, a na základe zistených nedostatkov bude konať. Ochrana našich morí a oceánov je neoddeliteľnou súčasťou európskej zelenej dohody a je nevyhnutným predpokladom, aby nám rybári a rybárky aj v budúcnosti dodávali zdravé a udržateľné morské plody, a preto si zaslúži našu neustálu pozornosť vo všetkých oblastiach politiky.“

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry, dodal: „Naše moria a morské ekosystémy trpia v dôsledku dlhodobého výrazne nadmerného využívania a zanedbávania. Je možné, že čoskoro dospejeme do bodu, odkiaľ nebude návratu. Ako však potvrdzuje naša správa, ešte stále máme šancu tieto morské ekosystémy zachrániť, ak budeme konať rozhodne a súdržne a nastolíme udržateľnú rovnováhu medzi tým, ako moria využívame, a naším vplyvom na morské prostredie. V tomto kontexte musí nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 spolu s ďalšími prvkami európskej zelenej dohody smerovať k naliehavým a súdržným opatreniam na ochranu a obnovu morí.“

Zo správy o rámcovej smernici o morskej stratégii vyplýva, že stav európskych morí je rôznorodý. Takmer polovica európskych pobrežných vôd je vystavená intenzívnej eutrofizácii. Hoci pravidlá EÚ týkajúce sa regulácie chemických látok viedli k tomu, že sa objem kontaminujúcich látok znížil, v prípade väčšiny morských druhov sa zistila zvýšená akumulácia plastov a chemických rezíduí z plastov. Vďaka spoločnej rybárskej politike EÚ takmer všetky vylodenia zo severovýchodného Atlantiku pochádzajú zo zdravých populácií. To však ešte stále nie je prípad Stredozemného mora – tu treba vynaložiť väčšie úsilie.

V správe EEA „Marine Messages II“, ktorú Komisia použije vo svojom preskúmaní ako podkladový materiál, sa ukazuje, že historické a v niektorých prípadoch aj súčasné využívanie našich morí si vyberá svoju daň, či už ide o zmeny týkajúce sa skladby morských druhov a biotopov, alebo o zmeny celkového fyzického a chemického zloženia morí. Navrhujú sa v nej riešenia, vďaka ktorým môže EÚ dosiahnuť svoj cieľ – mať čisté, zdravé a produktívne moria, a to najmä prostredníctvom ekosystémového prístupu k ich riadeniu. V správe sa takisto konštatuje, že v niektorých oblastiach sa prejavujú známky obnovy morských ekosystémov, čo je výsledkom značného, často viacročného úsilia o obmedzenie niektorých vplyvov, ako napríklad vplyv kontaminujúcich látok, eutrofizácie a nadmerného rybolovu.

Súvislosti

Rámcová smernica o morskej stratégii bola podnetom na lepšie pochopenie tlakov a vplyvov ľudských činností na moria, ako aj ich dôsledkov pre morskú biodiverzitu, biotopy a ekosystémy, ktoré sú na moria naviazané. Poznatky získané pri vykonávaní tejto smernice boli napríklad hnacou silou, ktorá viedla k prijatiu smernice o jednorazových plastových výrobkoch. Viedli k zintenzívneniu spolupráce medzi pobrežnými členskými štátmi štyroch európskych morských regiónov, ako aj spolupráce naprieč morskými regiónmi. V dôsledku toho sa o dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu alebo jeho ekvivalentu usilujú aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ.

V smernici sa vyžaduje, aby členské štáty vypracovali regionálne koordinované stratégie s cieľom dosiahnuť čisté, zdravé a produktívne moria. Zastrešujúci cieľ, ktorým je dobrý environmentálny stav, sa určuje celým radom tzv. deskriptorov (napr. biodiverzita, rybolov, eutrofizácia, kontaminujúce látky, odpad, podmorský hluk). Ide o kľúčový právny predpis, ktorý chráni a zachováva biodiverzitu morí a ich biotopy. Je preto kľúčovým nástrojom na realizáciu stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stratégie z farmy na stôl a výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa nulového znečistenia morí. Taktiež úzko súvisí s pripravovanými stratégiami v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom, ako aj v oblasti inteligentnej a udržateľnej dopravy.

Rámcová smernica o morskej stratégii sa musí preskúmať do polovice roka 2023 a v prípade potreby sa navrhnú zmeny. V preskúmaní sa budú ďalej analyzovať dosiahnuté výsledky a výzvy v oblasti ochrany životného prostredia v európskych moriach v súlade s programom Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a bude sa realizovať súbežne s preskúmaním spoločnej rybárskej politiky.

Ďalšie informácie

Európske oceány, moria a pobrežia

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála