Koronavírus: Komisia navrhuje digitálne zelené osvedčenie

Európska komisia predložila návrh na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Digitálne zelené osvedčenie (zaužívané aj ako COVID pas) bude dôkazom o tom, že osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu, alebo ochorenie COVID-19 prekonala. Bude k dispozícii bezplatne v digitálnom alebo papierovom formáte. Bude obsahovať kód QR na zaistenie bezpečnosti a pravosti certifikátu. Komisia vybuduje digitálnu bránu, aby bolo možné overiť všetky osvedčenia v celej EÚ, a bude podporovať členské štáty pri technickej realizácii osvedčení. Členské štáty budú naďalej zodpovedné za rozhodnutie o tom, od ktorých obmedzení v oblasti verejného zdravia vzťahujúcich sa na cestujúcich upustia, ale takéto výnimky budú musieť uplatňovať rovnakým spôsobom aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi digitálneho zeleného certifikátu.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Digitálne zelené osvedčenie ponúka celoeurópske riešenie na zabezpečenie toho, aby občania EÚ mohli využívať harmonizovaný digitálny nástroj na podporu voľného pohybu v EÚ. Toto je na podporu obnovy pozitívny signál. Naším kľúčovým cieľom je ponúknuť ľahko použiteľný, nediskriminačný a bezpečný nástroj, ktorý plne rešpektuje ochranu údajov. A naďalej vyvíjame úsilie, aby sme dosiahli medzinárodnú konvergenciu s ďalšími partnermi.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „S digitálnym zeleným osvedčením prijímame európsky prístup, aby sme zabezpečili, že občania EÚ a ich rodinní príslušníci budú môcť v lete cestovať bezpečne a s minimálnymi obmedzeniami. Digitálne zelené osvedčenie nebude predpokladom voľného pohybu ani dôvodom k žiadnej diskriminácii. Spoločný prístup EÚ nám nielen pomôže postupne obnoviť voľný pohyb v rámci EÚ a zabrániť fragmentácii. Takisto je príležitosťou na to, aby sme na základe našich európskych hodnôt, ako je ochrana údajov, ovplyvnili globálne normy a išli príkladom.“

Kľúčové prvky nariadenia, ktoré Komisia navrhuje:

  1. Dostupné a bezpečné osvedčenia pre všetkých občanov EÚ:
  • Digitálne zelené osvedčenie bude pokrývať tri druhy potvrdení – potvrdenie o očkovaní, potvrdenie o teste na COVID-19 (test NAAT/RT-PCR alebo rýchly antigénový test) a potvrdenie pre osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19.
  • Osvedčenia sa budú vydávať v elektronickej alebo papierovej podobe. Obe verzie budú obsahovať kód QR s potrebnými kľúčovými informáciami, ako aj digitálny podpis zaisťujúci pravosť osvedčenia.
  • Komisia vytvorí digitálnu bránu a podporí členské štáty pri vývoji softvéru, ktorý môžu príslušné orgány používať na overovanie podpisov na všetkých osvedčeniach v celej EÚ. Bránou nebudú prechádzať žiadne osobné údaje uvedené v osvedčení, ani ich nebude uchovávať overujúci členský štát.
  • Osvedčenia budú k dispozícii bezplatne a v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu a v angličtine.
  1. Nediskriminácia:
  • Pri cestovaní v EÚ by nárok na digitálne zelené osvedčenie mali mať všetci občania – očkovaní aj neočkovaní. S cieľom zabrániť diskriminácii osôb, ktoré nie sú očkované, Komisia navrhuje vytvoriť nielen interoperabilné potvrdenie o očkovaní, ale aj potvrdenie o teste na COVID-19 a potvrdenie pre osoby, ktoré sa prekonali ochorenie COVID-19.
  • Rovnaké právo pre cestujúcich s digitálnym zeleným osvedčením – ak členské štáty akceptujú dôkaz o očkovaní s cieľom upustiť od určitých obmedzení týkajúcich sa verejného zdravia, ako je testovanie alebo karanténa, vyžadovalo by sa od nich, aby za rovnakých podmienok akceptovali potvrdenia o očkovaní vydané v rámci systému digitálnych zelených osvedčení. Táto povinnosť by sa obmedzovala na vakcíny, ktoré majú povolenie na uvedenie na trh v rámci EÚ, členské štáty však budú môcť akceptovať aj iné očkovacie látky.
  • Oznámenie o ďalších opatreniach – ak bude členský štát naďalej vyžadovať, aby držitelia digitálneho zeleného osvedčenia podstúpili karanténu alebo test, musí to oznámiť Komisii a všetkým ostatným členským štátom a takéto opatrenia odôvodniť.
  1. Iba základné informácie a zabezpečené osobné údaje:
  • Osvedčenia budú obsahovať obmedzený súbor informácií, ako je meno a priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania, príslušné informácie o očkovacej látke/teste/prekonaní ochorenia a jedinečný identifikátor. Tieto údaje možno kontrolovať iba na účel potvrdenia a overenia pravosti a platnosti osvedčenia.

Digitálne zelené osvedčenie bude platné vo všetkých členských štátoch EÚ a k jeho používaniu môže pristúpiť aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Digitálne zelené osvedčenie by sa malo vydávať občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Malo by sa vydávať aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú pobyt v EÚ, a návštevníkom, ktorí majú právo cestovať do iných členských štátov.

Systém digitálnych zelených osvedčení je dočasným opatrením. Pozastaví sa, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási koniec medzinárodnej núdzovej situácie v oblasti zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19.

Ďalšie kroky

Aby bol tento návrh do leta pripravený, musí ho urýchlene prijať Európsky parlament a Rada.

Zároveň musia členské štáty zaviesť rámec dôvery a technické normy dohodnuté v rámci siete elektronického zdravotníctva, aby sa zabezpečila včasná realizácia digitálnych zelených osvedčení, ich interoperabilita a úplný súlad s ochranou osobných údajov. Cieľom je, aby technická práca a návrh boli dokončené v nadchádzajúcich mesiacoch.

Súvislosti

Od cestujúcich v EÚ sa v záujme dodržiavania opatrení na obmedzenie šírenia koronavírusu vyžaduje, aby poskytli rôzne doklady, ako sú lekárske osvedčenia, výsledky testov či prehlásenia. Keďže neexistujú štandardizované formáty, cestujúci pri pohybe v rámci EÚ narážajú na problémy. Takisto sa objavili falšované alebo pozmenené doklady.

Členovia Európskej rady vo svojom vyhlásení prijatom po neformálnych videokonferenciách 25. a 26. februára 2021 vyzvali, aby sa pokračovalo v práci na spoločnom prístupe k potvrdeniam o očkovaní. Komisia spolupracuje s členskými štátmi v rámci siete elektronického zdravotníctva, dobrovoľnej siete spájajúcej vnútroštátne orgány zodpovedné za elektronické zdravotníctvo, na príprave interoperability potvrdení o očkovaní. Usmernenia boli prijaté 27. januára a aktualizované 12. marca a rámec dôvery bol prijatý 12. marca 2021.

Komisia prijala legislatívny návrh, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre digitálne zelené osvedčenie. Komisia takisto prijala doplňujúci návrh s cieľom zabezpečiť, aby sa digitálne zelené osvedčenie vydávalo aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú pobyt v členských štátoch alebo v štátoch pridružených k schengenskému priestoru a návštevníkom, ktorí majú právo cestovať do iných členských štátov. Samostatné návrhy týkajúce sa občanov a osôb, ktoré nie sú občanmi EÚ sú potrebné z právnych dôvodov; pokiaľ ide účel osvedčení, nie je rozdiel v zaobchádzaní s občanmi a oprávnenými osobami, ktoré nie sú občanmi EÚ.

Najnovšie informácie o opatreniach proti koronavírusu, ako aj o cestovných obmedzeniach poskytovaných členskými štátmi sú k dispozícii na platforme Re-open EU.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede – digitálne zelené osvedčenie

Digitálne zelené osvedčenie – prehľad

Digitálne zelené osvedčenie – videoklip

Návrh nariadenia o digitálnom zelenom osvedčení s cieľom uľahčiť voľný pohyb v EÚ

Návrh nariadenia o digitálnych zelených osvedčeniach pre štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom alebo bydliskom v členských štátoch

Bezpečné a účinné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre všetkých Európanov

Webové sídlo Európskej komisie venované reakcii na koronavírus

Re-open EU

Koronavírus: spoločná cesta k bezpečnému znovuotvoreniu Európy

Čítať ďalej...

Chránené a odolné lesy: Komisia pracuje na prevencii prírodných požiarov v Európe a na celom svete

Komisia v nadväznosti na Medzinárodný deň lesov uverejnila nové usmernenia, aby prispela k lepšiemu chápaniu toho, ako predchádzať prírodným požiarom na pevnine a účinne na ne reagovať. Približuje v nich možné preventívne opatrenia v oblasti správy, plánovania a obhospodarovania lesov, a načrtáva, ako môžu členské štáty EÚ získať prístup k finančným prostriedkom EÚ na odolnosť proti prírodným požiarom a spolupracovať na úrovni EÚ.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska biodiverzity, regulácie klímy a vody, zabezpečovania potravín, liekov a materiálov, sekvestrácie a ukladania oxidu uhličitého, stabilizácie pôdy, ako aj čistenia ovzdušia a vody. Musíme ich chrániť, obnovovať a hospodáriť s nimi udržateľným spôsobom, pretože sú mimoriadne dôležité pre naše životy a živobytie.

V posledných rokoch sa zvyšuje vplyv lesných požiarov na ľudí a prírodu. V nových usmerneniach sa skúmajú vzájomne prepojené faktory, ktoré stoja za týmto nárastom, a poskytuje sa prehľad existujúcich zásad a skúseností v oblasti riadenia krajiny, lesov a zalesnených plôch, ktoré môžu zachrániť životy.

Európskej zelenej dohode bola oznámená nová stratégia EÚ pre lesy na rok 2021 s cieľom zabezpečiť účinné zalesňovanie a ochranu a obnovu lesov v Európe. To pomôže znížiť výskyt a rozsah prírodných požiarov. Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je tiež prispieť k tomu, aby EÚ a jej členské štáty boli primerane vybavené na prevenciu veľkých prírodných požiarov, ktoré vážne poškodzujú biodiverzitu lesov, a na reakciu na ne. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy kladie dôraz na potrebu posilniť odolnosť lesov a zahŕňa niekoľko opatrení na podporu tohto cieľa. Zmena klímy už priamo i nepriamo poškodzuje európske lesy, keďže vedie k požiarom, suchám a bezprecedentnému šíreniu lykožrútov. Takéto vplyvy sa v budúcnosti pravdepodobne budú len znásobovať.

Riziká spojené s prírodnými požiarmi možno úspešne riešiť lepším riadením a územným plánovaním. Zmierňovanie rizík spojených s prírodnými požiarmi si vyžaduje preskúmanie obhospodarovania pôdy. Cieľom je zabezpečiť, aby štruktúra, zloženie a využívanie lesov, zalesnených plôch a iných vegetačných krajinných oblastí boli trvácnejšie a odolnejšie proti prírodným požiarom. Okrem toho je dôležité, aby občania mali dostatok informácií a poznatkov o prírodných požiaroch. Komisia poskytuje finančné prostriedky na takéto vzdelávacie akcie a uľahčuje spoluprácu a koordináciu spoločných reakcií.

Okrem toho Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie vypracovalo profily krajín v rámci Globálneho informačného systému o prírodných požiaroch (Global Wildfire Information System – GWIS) na podporu riadenia lesných požiarov a znižovania rizika katastrof na celom svete, a najmä v Latinskej Amerike a Karibiku. Táto práca je súčasťou komplexného prístupu EÚ k podpore ochrany a udržateľného rozvoja Amazonských lesov. Na túto regionálnu prioritu sa v súčasnosti vzťahuje viac ako 50 programov EÚ a nový rozpočet pre globálnu Európu sa bude zameriavať aj na osobitnú stratégiu pre Amazóniu koordinovanú s členskými štátmi EÚ.

Reakcie členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Stromy sú naši spojenci v boji proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Pomáhajú čistiť vzduch, chladia mestá a zachytávajú CO2. Ľudia už teraz vyvíjajú obrovský tlak na svetové lesy a lesné požiare sú ďalšou z viacerých hrozieb. Vzhľadom na riziko prírodných požiarov, ktoré sa ešte zhoršuje v dôsledku rastúcich teplôt a prehlbujúcich sa súch, má zásadný význam dôslednejšia ochrana lesov, lepšia prevencia a rýchlejšie reakcie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesné ekosystémy sú domovom 80 % svetových suchozemských rastlín a živočíchov a ich ničenie ohrozuje nás všetkých. Prírodné požiare sú čoraz väčšou hrozbou pre lesy a ľudí a tento nový kontext, prevencia a spolupráca sú našimi najdôležitejšími nástrojmi. Som presvedčený, že tieto usmernenia môžu viesť k účinnejšej reakcii s veľkým prínosom pre ľudí a prírodu, od ktorej závisíme.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Prírodné požiare môžu mať katastrofálne dôsledky pre životné prostredie i ľudí. Profily krajín, ktoré vypracovalo Spoločné výskumné centrum, prispejú k posudzovaniu rizík a zmierňovaniu tohto nebezpečenstva. Je to príklad, ako môže veda pomôcť zlepšovať a chrániť životy a našu planétu.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič sa vyjadril takto: „Za posledné roky požiare v Amazónii a na celom svete majú bezprecedentne ničivé dôsledky. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch má preto zásadný význam pre poskytovanie informácií o nebezpečenstve požiaru a oblastiach, ktoré už oheň zničil, na celom svete. Monitorovacie nástroje, ako je globálny informačný systém o prírodných požiaroch, pomáhajú Komisii zhromažďovať všetky informácie na koordináciu reakcie EÚ a ochranu životov, živobytia a životného prostredia.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová povedala: „Sme pripravení spolupracovať s našimi partnermi na účinnejšej prevencii prírodných požiarov. Táto práca si vyžaduje výmenu poznatkov o udržateľnom obhospodarovaní lesov v súlade s miestnymi potrebami, ako aj o obnove lesov. Svetové lesy sú nesmierne dôležité pre biodiverzitu, klímu a pre nás ľudí; musíme rešpektovať a chrániť ekosystémy, ktoré nám toľko dávajú, a to aj z hľadiska pracovných miest a živobytia. Vďaka zelenej dohode sa snažíme zabezpečiť zachovanie zdravých lesov pre budúce generácie.“

Súvislosti

V posledných rokoch prírodné požiare významne zasahujú prírodný kapitál, hospodárstvo a obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Príčiny týchto nedávnych trendov sú zložité a zahŕňajú zmenu klímy, zmeny v pôdohospodárstve, sociálne modely, ako je opúšťanie vidieka a rozširovanie miest, meniace sa kultúrne tradície a rekreačné správanie, ako aj nenáležité politiky riadenia požiarov.

Nové scenáre globálnej zmeny klímy navyše poukazujú na potenciálny nárast výskytu tzv. katastrofických požiarov, t. j. prírodných požiarov, ktoré sú príliš závažné na to, aby sa dali uhasiť. V reakcii na tieto alarmujúce trendy by sa mala venovať väčšia pozornosť postupom požiarnej prevencie na pevnine ako súčasti integrovaného riadenia požiarov.

Profily krajín z dielne JRC poskytujú informácie o geografickom rozložení prírodných požiarov, spálených oblastí a emisií a posudzujú režimy a vplyvy prírodných požiarov na úrovni krajín i regiónov na celom svete. Umožňujú globálne posúdenie rizika požiarov a zmiernenie vplyvu prírodných požiarov na degradáciu pôdy, odlesňovanie alebo emisie zo spaľovania biomasy. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch vychádza z Európskeho informačného systému o lesných požiaroch v rámci programu Copernicus a v súčasnosti sa ďalej rozvíja za prispenia Skupiny pre pozorovanie Zeme a Národného úradu pre letectva a vesmír USA (NASA) a v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov. Služby GWIS prispievajú aj k dosahovaniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Ďalšie informácie

Verejná konzultácia venovaná novej stratégii EÚ pre lesy

Webová stránka EÚ o lesoch

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS)

Copernicus

Čítať ďalej...

Komisia vypláca ďalších 9 miliárd eur z nástroja SURE siedmim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 9 miliárd eur siedmim členským štátom EÚ v rámci piatej tranže finančnej podpory z nástroja SURE Ide o druhú platbu v roku 2021. V rámci tejto operácie dostalo Česko 1 miliardu eur, Španielsko 2,87 miliardy eur, Chorvátsko 510 miliónov eur, Taliansko 3,87 miliardy eur, Litva 302 miliónov eur, Malta 123 miliónov eur a Slovensko 330 miliónov eur. Je to prvýkrát, čo Česko získalo finančné prostriedky v rámci tohto nástroja. Zvyšných šesť krajín EÚ už úvery v rámci SURE využilo.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Dané úhrady nasledujú po emisii piateho sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov.

V rámci nástroja SURE dostalo zatiaľ 16 členských štátov celkovo 62,5 miliardy eur vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 by Komisia vydaním dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE chcela získať ďalších viac než 25 miliárd eur.

Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Česko dostane celkovo 2 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko 1 miliardu eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Litva 602 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur a Slovensko 631 miliónov eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu.

Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu 19 členským štátom vo výške 90,6 miliardy eur, z čoho bolo schválených 90,3 miliardy EUR pre 18 členských štátov. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne.

Okrem toho členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov: 

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Prostredníctvom nástroja SURE zmobilizujeme až 100 miliárd eur vo forme úverov na pomoc pri financovaní režimov skráteného pracovného času. Dnešná piata platba je skvelou správou pre sedem dotknutých krajín EÚ, a najmä pre Českú republiku, ktorá dostáva podporu z nástroja SURE prvýkrát. Pomôže chrániť pracovné miesta a podporí podniky v celej Únii. Sme v tom všetci spolu.“  

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na piatu úspešnú emisiu dlhopisov v rámci nástroja SURE sme teraz vyplatili 62,5 miliardy EUR 16 členským štátom s cieľom pomôcť ich hospodárstvam a obyvateľom zotaviť sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Program SURE opäť preukazuje záväzok EÚ pomôcť členským štátom zmierniť sociálny vplyv súčasnej pandémie. Ďalšie opatrenia budú nasledovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Uplynul rok od zavedenia prvých obmedzení pohybu vo veľkej časti Európy. Tieto a následné obmedzenia boli absolútne nevyhnutné, ale mali samozrejme vážny dosah na naše hospodárstva. V boji proti ochoreniu COVID-19 stále pokračujeme, a preto je skvelé vidieť ďalší tok finančných prostriedkov SURE do krajín EÚ: Európa tak poskytuje veľmi potrebnú podporu pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí sa snažia zvládnuť túto bezprecedentnú krízu.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 9. marca 2021 piaty sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 druhý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 9 miliárd eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júni 2036.

Dlhopis vyvolal silný záujem investorov, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ. Tento úspech sa dosiahol v kontexte nedávnej volatility na kapitálových trhoch a celosvetového zvyšovania úrokových sadzieb.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o piatej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...

Prvý strategický plán programu Horizont Európa na roky 2021 – 2024: Komisia stanovuje priority v oblasti výskumu a inovácie pre udržateľnú budúcnosť

Európska komisia prijala prvý strategický plán programu Horizont Európa, nového programu EÚ pre výskum a inováciu, v hodnote 95,5 miliardy EUR v bežných cenách. Strategický plán je v programe Horizont Európa novosťou a stanovujú sa v ňom strategické smerovania pre zameranie investícií v prvých štyroch rokoch programu. Zabezpečuje sa ním, aby opatrenia v oblasti výskumu a inovácie prispievali k prioritám EÚ vrátane klimaticky neutrálnej a zelenej Európy, Európy pripravenej na digitálny vek a hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí.

MargretheVestagerová, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, v tejto súvislosti uviedla: „Tento plán poskytuje rámec pre realizáciu výskumu a inovácie najvyššej kvality so zameraním na excelentnosť v rámci programu Horizont Európa. Týmto strategickým smerovaním zabezpečíme, aby investície do výskumu a inovácií mohli prispieť k procesu obnovy založenej na súbežnej zelenej a digitálnej transformácii, odolnosti a otvorenej strategickej autonómii.“

Mariya Gabrielová, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež, uviedla: „Smerovania strategického plánu zabezpečia, aby nové znalosti, nápady a inovácie boli prínosné pre naše spoločné politické priority EÚ. Tento nový prístup je ďalší zo spôsobov, ako možno zabezpečiť, aby predmetom výskumu a inovácie financovaných EÚ boli výzvy, ktorým Európania čelia.“

Ambiciózny plán pre ambiciózny program

V strategickom pláne sa stanovujú strategické smerovania pre investície do výskumu a inovácie v rámci programu Horizont Európa na nasledujúce štyri roky:

  • podpora otvorenej strategickej autonómie prostredníctvom vedúceho postavenia pri vývoji kľúčových digitálnych, podporných a vznikajúcich technológií, odvetví a hodnotových reťazcov,
  • obnova ekosystémov a biodiverzity v Európe a udržateľné riadenie prírodných zdrojov,
  • dosiahnutie stavu, v ktorom bude Európa prvým digitálnym, obehovým, klimaticky neutrálnym hospodárstvom,
  • vytvorenie odolnejšej, inkluzívnejšej a demokratickejšej európskej spoločnosti.

Základom všetkých štyroch smerovaní je medzinárodná spolupráca, keďže má zásadný význam pri riešení mnohých globálnych výziev.

Strategický plán zahŕňa aj európske spolufinancované a spoločne programované partnerstvá a misie EÚ, ktoré sa majú prostredníctvom programu Horizont Európa podporovať. Partnerstvá budú zamerané na kritické oblasti, ako je energetika, doprava, biodiverzita, zdravie, potraviny a obehovosť, a budú dopĺňať desať inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, ktoré Komisia navrhla vo februári. Misie EÚ sa budú zaoberať globálnymi výzvami, ktoré zasahujú do nášho každodenného života, a to stanovením ambicióznych a inšpiratívnych, ale dosiahnuteľných cieľov, ako je boj proti rakovine, prispôsobenie sa zmene klímy, ochrana našich oceánov, premena miest na zelenšie a zabezpečenie zdravej pôdy a potravín. Misie EÚ budú využívať množstvo nástrojov naprieč rozmanitými disciplínami a oblasťami politiky, a tak riešiť komplexné otázky prostredníctvom výskumných projektov, politických opatrení, či dokonca legislatívnych iniciatív.

V rámci smerovaní plánu sa budú riešiť aj mnohé horizontálne otázky, ako je rodová otázka. Začlenenie rodového rozmeru bude štandardnou požiadavkou, pokiaľ ide o obsah výskumu a inovácie v rámci celého programu, ak sa neuvedie, že otázky pohlavia či rodové otázky nemusia byť pre príslušnú tému relevantné.

Ďalšie kroky

Priority stanovené v strategickom pláne programu Horizont Európa sa budú vykonávať prostredníctvom pracovného programu Horizont Európa. Stanovujú sa v ňom možnosti financovania činností v oblasti výskumu a inovácie prostredníctvom tematických výziev na predkladanie návrhov a tém. Prvé výzvy na predkladanie návrhov budú vyhlásené na jar 2021 a budú predstavené počas Dní európskeho výskumu a inovácií, ktoré budú prebiehať 23. – 24. júna.

Súvislosti

V nadväznosti na politickú dohodu o programe Horizont Európa z marca – apríla 2019 začala Komisia proces strategického plánovania. Výsledky sú uvedené v strategickom pláne.

Strategický plán bol vypracovaný v nadväznosti na rozsiahly proces spoločného navrhovania, do ktorého bol zapojený Európsky parlament, členské štáty, zainteresované strany a široká verejnosť. V rôznych štádiách procesu strategického plánovania bolo predložených viac než 8 000 príspevkov. Cieľom inkluzívneho procesu spoločného navrhovania je zabezpečiť čo najširšiu spoluzodpovednosť a optimalizovať celkový vplyv programu Horizont Európa.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad: Strategický plán programu Horizont Európa

Strategický plán programu Horizont Európa

Program Horizont Európa

Misie EÚ

Európske partnerstvá

Pozri výzvy na prekladanie návrhov a žiadosti o financovanie

Verzia n

Čítať ďalej...

Komisia víta dohodu o Nástroji na prepájanie Európy, ktorý bude financovať ekologickejšie a udržateľnejšie dopravné a energetické siete a digitalizáciu

Európska komisia víta dohodu, ku ktorej dospeli Európsky parlament a Rada, o návrhu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v objeme 33,7 miliardy eur ako súčasti ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Nástroj na prepájanie Európy podporuje investície do európskych sietí dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry. Bude podporovať súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu a prispievať k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody a digitálnej dekády.

Program podporí ciele stratégie inteligentnej a udržateľnej mobility a vydláždi cestu úspešnej zelenej a digitálnej transformácii dopravného systému EÚ a jeho väčšej odolnosti voči budúcim krízam. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, výsledkom bude 90 % zníženie emisií do roku 2050. To sa má dosiahnuť vďaka inteligentnému, konkurencieschopnému, bezpečnému, prístupnému a cenovo dostupnému dopravnému systému. Prioritou budú aj druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu, ako sú železnice, a rozvoj nabíjacích staníc pre vozidlá využívajúce alternatívne palivá.

Vďaka ďalšej integrácii efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou, zlepšeniu cezhraničnej interoperability sietí, ako aj uľahčeniu dekarbonizácie a cezhraničnej spolupráce v oblasti energetiky nám Nástroj na prepájanie Európy pomôže dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré sme si vytýčili na poli klímy a energetiky. Prispeje aj k napĺňaniu priorít revidovaného politického rámca TEN-E, ako ho navrhla Komisia na konci minulého roka, keďže bude poskytovať cielenú finančnú podporu kľúčových infraštruktúrnych projektov, ktoré prepájajú energetické systémy EÚ.

Digitálna časť Nástroja na prepájanie Európy pomôže rozvíjať a zavádzať inovatívne, bezpečné a udržateľné cezhraničné digitálne infraštruktúry s cieľom umožniť rozvoj digitálnych sietí a služieb a podporiť víziu Európy v digitálnej dekáde do roku 2030. Vychádzať pritom bude z cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025. Takisto vybaví hlavné dopravné tepny, ako sú cestné, železničné, námorné trasy a prístavy, odolným a vysokorýchlostným prepojením. Zároveň občanom prinesie prospech z rýchlejších a odolných prepojení v záujme lepšieho online vzdelávania, prístupu k efektívnejším digitálnym službám a posilneného potenciálu spolupráce na diaľku. Keďže cezhraničná digitálna pripojiteľnosť zohráva kľúčovú úlohu pri odstraňovaní hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, nový podprogram NPE – Digitalizácia umožní mnohým ďalším európskym regiónom vrátane vidieckych oblastí využiť nové príležitosti.

Vyjadrenia členov kolégia

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová povedala: „Nástroj na prepájanie Európy má kľúčový význam pre dobudovanie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ako aj jej zelený a digitálny prerod. Bude slúžiť na premostenie kritických cezhraničných dopravných spojení, presun väčšieho objemu dopravy na železnice a vnútrozemské vodné cesty, ako aj na podnietenie multimodálnej integrácie. Potrebujeme dopravný systém, ktorý bude inteligentnejší, udržateľnejší a odolnejší voči krízam a NPE zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton sa vyjadril: „Posilnená cezhraničná pripojiteľnosť je základným prvkom nášho hospodárstva a prispieva k digitálnej a zelenej transformácii Európy v tejto digitálnej dekáde. Nový podprogram NPE – Digitalizácia bude jedným z našich kľúčových nástrojov na podporu cezhraničných pripojení na báze optických vlákien či 5G, čím sa zabezpečí, aby všetci občania a podniky mali prístup k inovatívnym digitálnym službám, väčšiemu počtu pracovných miest a viacerým sociálnym a hospodárskym príležitostiam.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla: „Táto dohoda predstavuje dôležitý míľnik na ceste ku klimatickej neutralite a ekologickému energetickému systému. Posilnený NPE podporí revidovanú politiku transeurópskych energetických sietí, keďže bude investovať do inteligentnej a udržateľnej cezhraničnej infraštruktúry a po prvý raz bude stimulovať nové cezhraničné projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov.“

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu musí teraz oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada.

Súvislosti

Finančný príspevok z NPE sa poskytuje najmä vo forme grantov, pričom miera spolufinancovania sa líši v závislosti od typu projektu. V rámci NPE – Doprava bude k dispozícii 25,8 miliardy eur na granty z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, ktoré poputujú na spolufinancovanie dopravných projektov v členských štátoch EÚ. Z NPE – Energetika sa vyčlení 5,8 miliardy eur na spolufinancovanie projektov spoločného záujmu v rámci nariadenia o TEN-E, ako aj cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ako súčasť NPE – Digitalizácia sa investujú 2 miliardy eur do európskych infraštruktúr v oblasti pripojiteľnosti a podporí sa zavádzanie a využívanie piatej generácie mobilných sietí (5G) v miestnych komunitách. NPE bude vo veľkej miere prispievať k cieľom zelenej dohody podporovať ekologickejšie a udržateľnejšie transeurópske dopravné a energetické siete, ako aj digitalizáciu.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála