Hospodárska prognóza z jesene 2022: Hospodárstvo EÚ sa nachádza v zlomovom bode

Po silnej prvej polovici roka vstupuje hospodárstvo EÚ do oveľa náročnejšej etapy. Otrasy vyvolané vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine naštrbujú celosvetový dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky. Vzhľadom na svoju geografickú blízkosť k vojnovej zóne a značnú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí EÚ medzi vyspelé ekonomiky, ktoré sú týmto otrasom najviac vystavené. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a má negatívny vplyv na výrobu. Hospodárska klíma sa výrazne zhoršila. V porovnaní s predchádzajúcou predbežnou prognózou Európskej komisie z leta sa preto vo výhľade na rok 2023 očakáva výrazne slabší rast a výrazne vyššia inflácia, hoci rast v roku 2022 sa má oproti pôvodným predpokladom zlepšiť.

Predpokladá sa značný pokles rastu na prelome roka

V prvej polovici roka 2022 pozitívne prekvapil rast reálneho HDP v EÚ, keďže po uvoľnení opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sa zaznamenal opätovný intenzívny nárast výdavkov spotrebiteľov, a to na najmä za služby. Rast pokračoval aj v treťom štvrťroku, hoci jeho tempo sa výrazne spomalilo.

Očakáva sa, že v dôsledku zvýšenej neistoty, tlakov spôsobených vysokými cenami energií, úpadku kúpnej sily domácností, oslabeného vonkajšieho prostredia a prísnejších podmienok financovania sa EÚ, eurozóna a väčšina členských štátov dostanú v poslednom štvrťroku do recesie. Očakáva sa však, že vďaka silnej dynamike zaznamenanej v roku 2021 a intenzívnemu rastu v prvej polovici roka dôjde k celkovému nárastu reálneho HDP v roku 2022 na 3,3 % v EÚ (3,2 % v eurozóne), čo je hodnota, ktorá výrazne presahuje úroveň 2,7 % predpokladanú v predbežnej prognóze z leta.

Keďže sa v dôsledku inflácie naďalej okliešťujú disponibilné príjmy domácností, pokles hospodárskej činnosti má podľa všetkého pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023. Vzhľadom na postupné uvoľňovanie tlaku inflácie na hospodárstvo sa v Európe očakáva opätovný návrat rastu na jar. No keďže dopyt stále čelí výrazným negatívnym vplyvom, hospodárska činnosť by mala byť utlmená, pričom celkový rast HDP v roku 2023 by mal v EÚ, ako aj v eurozóne predstavovať 0,3 %.

Predpokladá sa, že hospodársky rast sa do roku 2024 bude postupne opäť zrýchľovať a jeho priemerná úroveň v EÚ dosiahne 1,6 % a v eurozóne 1,5 %.

Vrchol inflácie je ešte len pred nami, potom však začne postupne klesať

Očakáva sa, že vplyvom hodnôt inflácie, ktoré boli počas prvých desiatich mesiacov roka 2022 vyššie, než sa očakávalo, ako aj v dôsledku silnejúcich cenových tlakov sa vrchol inflácie posunie na koniec roka, pričom sa prognózovaná ročná miera inflácie zvýši v EÚ na 9,3 % a v eurozóne na 8,5 %. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, zostane však aj naďalej vysoká, a to na úrovni 7,0 % v EÚ a 6,1 % v eurozóne. Potom sa v roku 2024 zníži na 3,0 %, resp. 2,6 %.

V porovnaní s predbežnou prognózou z leta ide o revíziu smerom nahor o takmer jeden percentuálny bod za rok 2022 a o viac než dva body v roku 2023. V týchto revíziách sa väčšinou premietajú výrazne vyššie veľkoobchodné ceny plynu a elektrickej energie, ktoré vyvíjajú tlak na maloobchodné ceny energie, ako aj na väčšinu tovaru a služieb v spotrebnom koši.

Najsilnejší trh práce za celé desaťročia má naďalej zostať odolný

Trh práce napriek náročným okolnostiam naďalej dosahoval dobré výsledky, pričom sa zaznamenala za celé desaťročia najvyššia miera zamestnanosti a účasti a najnižšia miera nezamestnanosti. Vďaka intenzívnemu hospodárskemu rozmachu našli v prvom polroku 2022 zamestnanie ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v EÚ zvýšil na historicky najvyššiu hodnotu – 213,4 milióna. Miera nezamestnanosti zostala v septembri rekordne nízka na úrovni 6,0 %.

Očakáva sa, že trhy práce budú na spomalenie hospodárskej činnosti reagovať s oneskorením, no zostanú odolné. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti v EÚ dosiahne v roku 2022 úroveň 1,8 %, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne vzrastie o 0,4 %.

Podľa predpokladov dosiahne miera nezamestnanosti v EÚ v roku 2022 úroveň 6,2 %, v roku 2023 úroveň 6,5 % a v roku 2024 úroveň 6,4 %.

Nízky rast, vysoká inflácia a opatrenia na zmiernenie vysokých cien energie majú negatívny vplyv na deficity

Silný nominálny rast v prvých troch štvrťrokoch a postupné ukončovanie podporných opatrení súvisiacich s pandémiou viedli v roku 2022 k ďalšiemu zníženiu deficitov verejných financií – a to napriek výdavkom na nové opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. Predpokladá sa, že deficit v EÚ po tom, ako v roku 2021 klesol na 4,6 % HDP (5,1 % v eurozóne), bude tento rok ďalej klesať na 3,4 % HDP (3,5 % v eurozóne).

V roku 2023 sa však predpokladá, že celkový deficit verejných financií sa opäť mierne zvýši (na 3,6 % v EÚ a 3,7 % v eurozóne), pretože hospodárska činnosť sa oslabuje, úrokové výdavky sa zvyšujú a vlády rozširujú alebo zavádzajú nové diskrečné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Ich plánované rušenie v priebehu roka 2023 a obnovenie rastu by mali následne znížiť tlak na verejné financie. V dôsledku toho sa v roku 2024 očakáva deficit vo výške 3,2 % HDP v EÚ a 3,3 % v eurozóne.

Počas prognózovaného obdobia sa v EÚ plánuje ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu k HDP z 89,4 % HDP v roku 2021 na 84,1 % HDP v roku 2024 (a z 97,1 % na 91,4 % v eurozóne).

Neobyčajná miera neistoty

Hospodársky výhľad stále sprevádza neobyčajná miera neistoty, pretože vojenská agresia Ruska voči Ukrajine neustáva a potenciál ďalších narušení ekonomiky sa ešte ani zďaleka nevyčerpal.

Najväčšiu hrozbu predstavuje nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku, najmä v zime 2023 – 2024. Okrem dodávok plynu je EÚ stále priamo aj nepriamo vystavovaná ďalším šokom, ktoré majú pôvod v geopolitickom napätí a majú nepriaznivý dosah na iné komoditné trhy.

Medzi dôležité rizikové faktory aj naďalej patrí dlhotrvajúca inflácia a potenciálne neriadené úpravy na svetových finančných trhoch, ktoré reagujú na nové prostredie vyznačujúce sa vysokými úrokovými sadzbami. Oba faktory sú umocnené potenciálnym nesúladom medzi cieľmi fiškálnej a menovej politiky.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 31. októbra. Pri všetkých ostatných vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze berú do úvahy informácie do 27. októbra. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky – okrem prípadov, keď boli nové politiky riadne oznámené a dostatočne konkrétne.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

V hospodárskej prognóze Európskej komisie na zimu 2023 sa budú aktualizovať prognózy HDP a inflácie a očakáva sa, že bude predložená vo februári 2023.

Viac informácií

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2022

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: EÚ sa dohodla na vnútroštátnom znižovaní emisií členských štátov z dopravy, budov, odpadu a poľnohospodárstva

Európska komisia víta predbežnú dohodu, ktorú dosiahla včera večer s Európskym parlamentom a Radou a ktorej cieľom je zvýšiť ambície nariadenia EÚ o spoločnom úsilí (ESR). Touto dohodou sa pre členské štáty stanovujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov v odvetviach, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Podstatnou časťou dohody je, že sa v nej zachováva návrh Komisie posilniť cieľ zníženia emisií v týchto odvetviach z 29 % na 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Aktualizované ciele zníženia emisií pre členské štáty sa pohybujú v rozpätí od –10 % do –50 % v porovnaní s rokom 2005 a povedú k ďalšej konvergencii emisií členských štátov na obyvateľa v roku 2030. Medzi odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, patrí stavebníctvo, poľnohospodárstvo, odpad, malý priemysel a doprava. K príkladom možných opatrení, ktoré môžu členské štáty prijať na zníženie emisií a splnenie svojich cieľov, patria: podpora verejnej dopravy, dodatočná modernizácia budov; účinnejšie systémy vykurovania a chladenia a poľnohospodárske postupy, ktoré sú šetrnejšie ku klíme.

Táto dohoda je posledným krokom k prijatiu legislatívneho balíka Komisie „Fit for 55“ na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody, v nadväznosti na nedávnu dohodu o ukončení predaja nových automobilov s emisiami CO2 v Európe do roku 2035. Vzhľadom na práve prebiehajúcu konferenciu COP27 je opäť zrejmé, že EÚ si plní záväzky v oblasti klímy a prechádza od ambícií k činom. V súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine sa zároveň ukazuje, že EÚ od svojej zelenej transformácie neupúšťa, ale skôr urýchľuje úsilie o to, aby sa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia nariadenia o spoločnom úsilí je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho zámerom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Dosiahnutie takéhoto zníženia emisií v nasledujúcom desaťročí je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou. Tieto legislatívne nástroje sú nastavené tak, aby pomohli splniť ciele dohodnuté v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Zásadne tým premenia naše hospodárstvo a spoločnosť, aby boli spravodlivejšie, zelenšie a mohli aj v budúcnosti prosperovať.

Ďalšie informácie

Balík návrhov „Fit for 55“

Návrh revidovaného nariadenia o spoločnom úsilí

Čítať ďalej...

Akt o digitálnych trhoch: účinnosť nadobúdajú pravidlá, ktoré zaručia otvorené digitálne trhy

Začiatkom novembra nadobudol účinnosť akt EÚ o digitálnych trhoch. Toto nové nariadenie ukončí nespravodlivé praktiky spoločností, ktoré rozhodujú o prístupe iných v online platformovom hospodárstve. Komisia ho navrhla v decembri 2020 a Európsky parlament a Rada sa na ňom dohodli v rekordnom čase v marci 2022.

Akt o digitálnych trhoch zahŕňa kritériá na určenie, kedy sa online platforma považuje za „strážcu prístupu“. Ide o digitálne platformy, ktoré slúžia ako dôležitá brána prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, čo im umožňuje určovať si vlastné pravidlá a tým nepriaznivo ovplyvňovať digitálne hospodárstvo. Akt o digitálnych trhoch je reakciou na tieto skutočnosti a zahŕňa súbor povinností, ktoré takéto spoločnosti budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania. 

Ako určiť, kto je strážcom prístupu?   

Spoločnosti prevádzkujúce jednu alebo viacero tzv. základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch ďalej. Ide o tieto služby: online sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, online trhoviská a reklamné služby.

Akt o digitálnych trhoch sa na spoločnosť vzťahuje, ak spĺňa tieto tri hlavné kritériá:

  1. veľkosť, ktorá má vplyv na vnútorný trh: keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;
  2. kontrola nad dôležitou bránou medzi komerčnými používateľmi a konečnými spotrebiteľmi: keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne;
  3. etablovaná a trvalá pozícia: ide o prípady, keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Viac informácií o tom, ako určiť, ktoré spoločnosti sú strážcom prístupu, sú k dispozícii na stránke otázok a odpovedí k aktu o digitálnych trhoch. 

Jasný zoznam „čo sa môže a čo nie“ 

Akt o digitálnych trhoch obsahuje jednoznačný zoznam prikázaných a zakázaných činností, ktorý strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať pri svojom každodennom fungovaní, aby zaručili spravodlivé a otvorené digitálne trhy. Vďaka týmto povinnostiam budú mať aj iné spoločnosti možnosť vstúpiť na trhy a byť konkurenciou strážcom prístupu na základe kvality svojich výrobkov, produktov a služieb, čo znamená, že budú mať aj väčší priestor na inováciu.

Keď strážca prístupu používa praktiky, ako je uprednostňovanie svojich vlastných služieb alebo bránenie svojim vlastným komerčným používateľom v prístupe k spotrebiteľom, môže tým brániť hospodárskej súťaži, čo potom vedie k menšej inovácii, nižšej kvalite a vyšším cenám. Navyše ak strážca prístupu používa nekalé praktiky, ako je zavádzanie nespravodlivých podmienok prístupu k jeho obchodu s aplikáciami alebo zabraňovanie inštalácii aplikácií z iných zdrojov, je pravdepodobné, že spotrebitelia zaplatia za služby viac alebo nemôžu vôbec využívať výhody, ktoré by im mohli priniesť alternatívne služby.

Ďalšie kroky 

Akt o digitálnych trhoch nadobúda účinnosť – o šesť mesiacov (teda od 2. mája 2023) sa začne kľúčová fáza jeho vykonávania. Potom budú potenciálni strážcovia prístupu budú musieť do dvoch mesiacov, a to najneskôr do 3. júla 2023, nahlásiť Komisii svoje základné platformové služby, ak spĺňajú hraničné hodnoty stanovené v akte o digitálnych trhoch.

Keď bude Komisia mať k dispozícii úplné údaje, bude mať 45 pracovných dní na posúdenie otázky, či daný podnik dosahuje hraničné hodnoty a určiť ho ako strážcu prístupu (to znamená, že v prípade posledného možného oznámenia podniku by o jeho štatúte musela rozhodnúť do 6. septembra 2023). Spoločnosti určené ako strážcovia prístupu budú mať šesť mesiacov na to, aby dosiahli súlad s požiadavkami aktu o digitálnych trhoch, teda najneskôr do 6. marca 2024.

Komisia v snahe pripraviť sa na presadzovanie dodržiavania aktu o digitálnych trhoch už proaktívne nadviazala kontakty so zainteresovanými stranami, aby zaručila účinné dodržiavanie nových predpisov. Okrem toho v ďalších mesiacoch zorganizuje pre zainteresované strany celý rad technických seminárov, ktoré jej poskytnú príležitosť vyhodnotiť názory tretích strán na dodržiavanie povinností strážcov prístupu podľa aktu o digitálnych trhoch. Prvý z týchto seminárov sa bude konať 5. decembra 2022 a bude venovaný ustanoveniu o „sebauprednostňovaní“.

Komisia pracuje aj na vykonávacom nariadení s ustanoveniami o procesných aspektoch nahlasovania údajov. 

Súvislosti 

Komisia v decembri 2020 spolu s návrhom aktu o digitálnych službách predostrela aj návrh aktu o digitálnych trhoch s cieľom riešiť negatívne dôsledky vyplývajúce z určitého správania online platforiem, ktoré pôsobia ako digitálni „strážcovia prístupu“ k jednotnému trhu EÚ.

Dodržiavanie aktu sa bude vynucovať prísnym systémom dohľadu, v ktorom bude Komisia ako jediná poverená úlohou presadzovať pravidlá, v úzkej spolupráci s orgánmi v členských štátoch EÚ. Komisia bude môcť ukladať sankcie a pokuty až do výšky 10 % celosvetového obratu spoločnosti a až 20 % pri opakovanom porušení pravidiel. V prípade systematického porušovania bude môcť uložiť behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti povinností vrátane zákazu ďalších nadobudnutí.

V neposlednom rade akt udeľuje Komisii právo vykonávať prešetrovanie trhu, ktorým zabezpečí, že povinnosti stanovené v nariadení zostanú aktuálne napriek neustále sa meniacej realite digitálnych trhov.

Ďalšie informácie

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych trhoch – otázky a odpovede (aktualizované)

Akt o digitálnych trhoch – informačný prehľad

Čítať ďalej...

Komisia pripravuje okamžité platby v eurách do 10 sekúnd

Európska komisia prijala legislatívny návrh, na základe ktorého by sa mali všetkým občanom a podnikom s bankovým účtom v EÚ a krajinách EHP sprístupniť okamžité platby v eurách. Cieľom návrhu je zaistiť cenovo dostupné a bezpečné okamžité platby v eurách, ktoré sa budú bez problémov spracúvať v celej EÚ.

Okamžité platby umožňujú ľuďom previesť peniaze v ktorúkoľvek hodinu ktoréhokoľvek dňa do 10 sekúnd. Je to oveľa rýchlejšie oproti tradičným úhradám. Tie poskytovatelia platobných služieb prijímajú len v pracovných hodinách a na účet príjemcu dorazia až v nasledujúci pracovný deň, čo v určitých prípadoch môže trvať až tri kalendárne dni. Okamžité platby výrazne urýchľujú platobný styk a zvyšujú pohodlie spotrebiteľov, napríklad pri platení účtov alebo prijímaní naliehavých prevodov (v prípade urgentnej zdravotnej starostlivosti). Okrem toho pomáhajú výrazne zlepšiť tok peňažných prostriedkov a podnikom – najmä MSP vrátane maloobchodníkov – pomáhajú šetriť náklady. Odblokujú peniaze aktuálne zablokované v tranzite ako nezúčtované platby, ktoré sa tak budú môcť skôr použiť na spotrebu alebo investície (v ktorýkoľvek deň je zablokovaných takmer 200 miliárd eur). Začiatkom roka 2022 však na okamžité platby v EÚ pripadalo len 11 % všetkých úhrad v eurách. Cieľom tohto návrhu je odstrániť prekážky, ktoré bránia rozsiahlejšiemu využívaniu okamžitých platieb a s nimi spojených výhod.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Okamžité platby sa v mnohých krajinách rýchlo stávajú normou. Mali by však byť prístupné pre všetkých v Európe, aby sme uspeli v globálnej konkurencii a čo najlepšie využili príležitosti digitálneho veku na inovácie. Ľudia získajú väčší sortiment a väčšie pohodlie, podniky zase lepšiu kontrolu nad peňažnými tokmi a nižšie prevádzkové náklady. Dnešný návrh naše hospodárstvo posilní, zefektívni ho a pomôže mu rásť.“

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Prechádzame od prevodov v ďalší pracovný deň k prevodom do 10 sekúnd. Táto zásadná zmena je porovnateľná s prechodom od klasickej pošty na e-mailovú komunikáciu. Napriek tomu však stále spracúvame takmer 90 % úhrad v eurách pomaly ako tradičné prevody. Technológia na poskytovanie okamžitých platieb funguje už od roku 2017 a dôvod, prečo by ju väčšina občanov a podnikov v EÚ nemala využívať, jednoducho neexistuje. Tento nástroj na posielanie a prijímanie peňazí za pár sekúnd naberá na dôležitosti práve dnes, keď domácnosti i MSP za všetko platia čoraz viac a na každom cente záleží. Táto iniciatíva sa pozitívne prejaví v každodennom živote občanov a podnikov EÚ.“

Návrhom sa mení a modernizuje nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) z roku 2012. Pre okamžité platby v eurách sa v ňom stanovujú štyri požiadavky:

  • univerzálne sprístupnenie okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb z EÚ, ktorí už ponúkajú úhrady v eurách, budú musieť do stanovenej lehoty začať ponúkať aj ich okamžitú verziu;
  • cenová dostupnosť okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby cena účtovaná za okamžité platby v eurách nepresahovala cenu účtovanú za tradičné, neokamžité úhrady v eurách;
  • zvýšenie dôvery v okamžité platby, čiže poskytovatelia budú musieť overovať zhodu medzi číslom bankového účtu (IBAN) a menom príjemcu, ktoré poskytol platiteľ, aby bolo možné ešte pred uskutočnením platby upozorniť platiteľa na prípadnú chybu alebo podvod;
  • odstránenie prekážok pri spracúvaní okamžitých platieb v eurách, pričom sa nezníži účinnosť preverovania osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Namiesto toho, aby preverovali každú transakciu jednotlivo, budú poskytovatelia platobných služieb svojich klientov aspoň raz denne porovnávať so zoznamom sankcií EÚ.

Tento návrh podporí inovácie a hospodársku súťaž na platobnom trhu EÚ v plnom súlade s existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa sankcií a boja proti finančnej trestnej činnosti. Zároveň prispeje aj k všeobecnejším cieľom Komisie v oblasti digitalizácie a otvorenej strategickej autonómie. Táto iniciatíva je v súlade s prioritou Komisie zabezpečiť hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a vytvára atraktívnejšie investičné prostredie.

Súvislosti

Dostupnosť okamžitých platieb a možné súvisiace poplatky sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, čo bráni zavádzaniu okamžitých prevodov na jednotnom trhu. Aby sa okamžité platby v eurách využívali v celej EÚ a občania a podniky EÚ – najmä MSP – z nich mohli čerpať výhody, treba legislatívne zasiahnuť. Podniky EÚ by zároveň mohli zlepšiť svoje peňažné toky a rozšíriť si sortiment platobných prostriedkov.

Predmetným návrhom Komisia plní svoj kľúčový záväzok stanovený v stratégii pre retailové platby z roku 2020, ktorej cieľom je univerzálne využívanie okamžitých platieb v EÚ. Návrh má podobu zmeny nariadenia z roku 2012 o jednotnej oblasti platieb v eurách, ktoré už obsahuje všeobecné ustanovenia pre všetky úhrady v eurách (SEPA), a dopĺňa osobitné ustanovenia pre okamžité platby v eurách (SEPA). Stanovuje lehoty postupnej implementácie, ktoré sú diferencované podľa jednotlivých zložiek iniciatívy a podľa členských štátov eurozóny a členských štátov mimo nej. Cieľom je poskytnúť im primeraný čas na implementáciu a úplnú proporcionalitu.

Ďalšie informácie

Odkaz na otázky a odpovede

Odkaz na informačný prehľad

Odkaz na právny text

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje pravidlá pre čistejšie ovzdušie a čistejšiu vodu

Komisia navrhuje prísnejšie pravidlá týkajúce sa znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, v povrchových a podzemných vodách a čistenia komunálnych odpadových vôd. Čisté ovzdušie a voda sú nevyhnutné pre zdravie ľudí a ekosystémov. Len v dôsledku samotného znečistenia ovzdušia každý rok predčasne zomrie takmer 300 000 Európanov. Navrhovanými novými pravidlami sa počet úmrtí zapríčinených hlavnou znečisťujúcou látkou PM2.5 nad úrovňami stanovenými v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie zníži v priebehu desiatich rokov o viac ako 75 %. Všetky nové pravidlá poskytujú jasnú návratnosť investícií v oblasti ovzdušia a vody, a to vďaka prínosom v oblasti zdravia, úspor energie, výroby potravín, priemyslu a biodiverzity. Na základe ponaučení, ktoré vyplývajú zo súčasných právnych predpisov, Komisia navrhuje sprísniť povolené úrovne znečisťujúcich látok a zlepšiť ich uplatňovanie, aby sa ciele znižovania znečistenia v praxi častejšie dosahovali. Predmetné návrhy sú kľúčovým pokrokom, pokiaľ ide o ambíciu „nulového znečistenia“ stanovenú v Európskej zelenej dohode, ktorou je dosiahnuť do roku 2050, aby bolo životné prostredie bez škodlivého znečistenia. Reaguje sa nimi aj na osobitné požiadavky, ktoré boli vznesené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Naše zdravie závisí od nášho životného prostredia. Nezdravé životné prostredie má priame a nákladné dôsledky pre naše zdravie. Každý rok predčasne zomierajú státisíce Európanov a mnohí ďalší majú choroby srdca a pľúc alebo rakovinou spôsobenou znečistením. Čím dlhšie čakáme na to, aby sme podnikli kroky na zníženie tohto znečistenia, tým vyššie sú náklady pre spoločnosť. Chceme, aby naše životné prostredie bolo do roku 2050 bez škodlivých znečisťujúcich látok. To znamená, že musíme zintenzívniť opatrenia, a to teraz. Naše návrhy na ďalšie zníženie znečistenia vody a ovzdušia sú kľúčové na riešenie tohto problému.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Kvalita vzduchu, ktorý dýchame, a vody, ktorú používame, má zásadný význam pre naše životy a budúcnosť našich spoločností. Znečistený vzduch a znečistená voda poškodzujú naše zdravie, naše hospodárstvo a životné prostredie a najviac na to doplácajú zraniteľné osoby. Je preto našou povinnosťou zabezpečiť čistý vzduch a čistú vodu tak pre nás, ako aj pre budúce generácie. Náklady, ktoré vzniknú v dôsledku nečinnosti, sú oveľa vyššie ako náklady na prevenciu. Preto Komisia teraz koná, aby zabezpečila koordinované opatrenia v rámci celej Únie s cieľom lepšie bojovať proti znečisťovaniu pri zdroji – na miestnej a cezhraničnej úrovni.“

Čistejšie okolité ovzdušie do roku 2030, nulové znečistenie do roku 2050

Navrhovanou revíziou smerníc o kvalite okolitého ovzdušia sa stanovia dočasné normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia do roku 2030, ktoré budú užšie zosúladené s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie, pričom sa určí, akým smerom sa má EÚ uberať, aby sa dosiahol cieľ nulového znečistenie ovzdušia najneskôr do roku 2050 v súčinnosti s úsilím o klimatickú neutralitu. Na tento účel navrhujeme pravidelne preskúmavať normy kvality ovzdušia s cieľom prehodnotiť ich v súlade s najnovšími vedeckými dôkazmi a spoločenským a technologickým vývojom. Navrhuje sa znížiť ročnú limitnú hodnotu pre hlavnú znečisťujúcu látku – jemné tuhé častice (PM2.5) – o viac ako polovicu.

Revíziou sa zabezpečí, aby ľudia, ktorí trpia zdravotnými ťažkosťami spôsobenými znečistením ovzdušia, mali v prípade, že boli porušené pravidlá EÚ v oblasti kvality ovzdušia, právo na odškodnenie. Budú mať tiež právo, aby ich zastupovala mimovládna organizácia prostredníctvom kolektívnych žalôb o náhradu škody. Návrh takisto prinesie väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, účinné sankcie a lepšie informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia. Nové právne predpisy poskytnú miestnym orgánom lepšiu podporu, keďže sa nimi posilnia ustanovenia o monitorovaní a modelovaní kvality ovzdušia a vylepšia plány kvality ovzdušia.

Dané návrhy ponechávajú na vnútroštátnych a miestnych orgánoch, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré prijmú na splnenie noriem. Prínosné budú aj existujúce a nové politiky EÚ v oblasti životného prostredia, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a inovácií a v iných oblastiach, ako sa podrobne uvádza v informačnom prehľade.

Zmienený návrh pomôže do roku 2030 dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v Európe, čo odhadom povedie k hrubým ročným prínosom vo výške 42 miliárd EUR až 121 miliárd EUR v roku 2030. pričom náklady budú nižšie ako 6 miliárd EUR ročne.

Úrovne častíc PM2.5v roku 2020 Úrovne častíc PM2.5v roku 2030
pm25 2020 pm25 2030

(Usmernenia WHO: <5 µg/m³, ročne Návrh do roku 2030: <10 µg/m³; súčasná smernica: <25 µg/m³)[i]

Znečistenie ovzdušia je najväčšou environmentálnou hrozbou pre zdravie a hlavnou príčinou chronických chorôb vrátane mŕtvice, rakoviny a cukrovky. Všetci ľudia v Európe sú tomuto znečisteniu vystavení, ktoré neúmerne postihuje citlivé a zraniteľné sociálne skupiny. Znečistený vzduch poškodzuje aj životné prostredie a spôsobuje zvyšovanie obsahu kyselín (acidifikáciu), obohacovanie vody živinami (eutrofizáciu) a škody na lesoch, ekosystémoch a plodinách.

Lepšie a nákladovo efektívnejšie čistenie komunálnych odpadových vôd

Vďaka revidovanej smernici o čistení komunálnych odpadových vôd budú Európania mať čistejšie rieky, jazerá, podzemné vody a moria a zároveň sa zvýši nákladová efektívnosť čistenia odpadových vôd. V záujem čo najlepšieho využitia odpadovej vody sa navrhuje zamerať sa na energetickú neutralitu odvetvia do roku 2040 a zlepšiť kvalitu kalu, aby sa vo väčšej miere umožnilo opätovne využívanie, čím by sa prispelo k obehovejšiemu hospodárstvu.

Viacerými zlepšeniami sa podporí ochrana zdravia a životného prostredia. Patrí medzi ne povinnosť zhodnocovať živiny z odpadových vôd, nové normy pre mikropolutanty a nové požiadavky na monitorovanie mikroplastov. Povinnosti čistenia vody sa rozšíria na menšie obce s 1 000 obyvateľmi (v súčasnosti sa povinnosť týka obcí s 2 000 a viac obyvateľmi). Na pomoc pri zvládaní silných dažďov, ktoré sú v dôsledku zmeny klímy stále častejšie, je potrebné vypracovať integrované plány hospodárenia s vodou vo väčších mestách. Komisia napokon na základe skúseností s ochorením COVID-19 navrhuje systematicky monitorovať odpadovú vodu na prítomnosť viacerých vírusov, medzi ktoré patrí CoV-SARS-19, a na stopy po antimikrobiálnej rezistencii.

Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby zabezpečili prístup k sanitácii pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

Keďže 92 % toxických mikropolutantov, ktoré sa našli v odpadových vodách EÚ, pochádza z liekov a kozmetiky, v rámci nového systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa od výrobcov bude vyžadovať, aby zaplatili náklady na ich odstránenie. Je to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a zároveň sa tým podnieti výskum a inovácie v oblasti výrobkov bez toxických látok, ako aj spravodlivejšie financovanie čistenia odpadových vôd.

Odvetvie odpadových vôd má značný nevyužitý potenciál výroby energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad z bioplynu.  Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby sledovali priemyselné znečistenie pri zdroji s cieľom zvýšiť možnosti opätovného použitia kalov a vyčistených odpadových vôd a tým zabránili strate zdrojov. Pravidlá zhodnocovania fosforu z kalu podporia jeho používanie na výrobu hnojív, čo bude prínosom pre výrobu potravín.

Odhaduje sa, že tieto zmeny zvýšia náklady o 3,8 % (na 3,8 miliardy EUR ročne v roku 2040) a budú znamenať prínos vo výške viac než 6,6 miliardy EUR ročne s pozitívnym pomerom nákladov a prínosov v každom členskom štáte.

Ochrana povrchových a podzemných vôd pred novými znečisťujúcimi látkami

Na základe aktuálnych vedeckých dôkazov Komisia navrhuje aktualizovať zoznamy látok znečisťujúcich vodu, ktoré sa majú prísnejšie kontrolovať v povrchových a podzemných vodách.

Do zoznamov sa doplní 25 látok s dobre zdokumentovanými problematickými účinkami na prírodu a ľudské zdravie. Medzi ne patria:

  • látky PFAS, veľká skupina „večných chemikálií“, ktoré sa používajú okrem iného v kuchynskom riade, oblečení a nábytku, hasiacej pene a vo výrobkoch osobnej hygieny;
  • celý rad pesticídov a produktov rozkladu pesticídov, ako je glyfozát;
  • bisfenol A, zmäkčovadlo a zložka plastových obalov
  • niektoré lieky používané ako lieky proti bolesti a protizápalové lieky, ako aj antibiotiká.

Látky a normy, ktoré sa na ne vzťahujú, boli vybrané v rámci transparentného a vedecky podloženého procesu.

V nadväznosti na rôzne udalosti, ako je hromadný úhyn rýb v rieke Odra, Komisia navrhuje zaviesť povinné varovania pre oblasť povodia po prúde rieky po incidentoch. Ďalej sa navrhujú zlepšenia v oblasti monitorovania, podávania správ a jednoduchších budúcich aktualizácií zoznamu s cieľom držať krok s vedeckými poznatkami.

V nových pravidlách sa uznávajú kumulatívne alebo kombinované účinky zmesí, čím sa rozširuje súčasné zameranie, ktoré sa zameriava výlučne na jednotlivé látky.

Okrem toho sa budú aktualizovať (väčšinou sprísnené) normy pre 16 znečisťujúcich látok, na ktoré sa už pravidlá vzťahujú, vrátane ťažkých kovov a priemyselných chemikálií, a vyradia sa štyri znečisťujúce látky, ktoré už nie sú hrozbou pre celú EÚ.

Ďalšie kroky

Návrhy teraz posúdia Európsky parlament a Rada v rámci riadneho legislatívneho postupu. Po ich prijatí nadobudnú účinnosť postupne, pričom sú na roky 2030, 2040 a 2050 stanovené rôzne ciele, čím sa priemyslu a orgánom poskytne čas prispôsobiť sa a prípadne uskutočniť potrebné investície. 

Ďalšie informácie 

Látky znečisťujúce povrchové a podzemné vody:

Otázky a odpovede týkajúce sa znečisťujúcich látok v povrchových a podzemných vodách

Informačný prehľad o l znečisťujúcich látkach v povrchových a podzemných vodách:

Návrhy na revíziu zoznamu znečisťujúcich látok v povrchových a podzemných vodách

Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd:

Otázky a odpovede týkajúce sa revízie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd

Informačný prehľad týkajúci sa revízie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd    

Návrh na revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd

Právne predpisy EÚ v oblasti kvality okolitého ovzdušia:

Otázky a odpovede týkajúce sa revízie právnych predpisov EÚ o kvalite okolitého ovzdušia

Informačný prehľad týkajúci sa revízie právnych predpisov EÚ o kvalite okolitého ovzdušia 

Návrh na revíziu právnych predpisov o kvalite ovzdušia

Európska zelená dohoda – politiky na zlepšenie kvality ovzdušia:

Informačný prehľad o Európskej zelenej dohode – politiky na zlepšenie kvality ovzdušia: 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login