Na ceste k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu: náš európsky model rastu

Európska komisia predložila oznámenie o európskom modeli rastu. Pripomína v ňom spoločné ciele, ktoré sa EÚ a jej členské štáty zaviazali plniť v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou a posilnením sociálnej a hospodárskej odolnosti. V oznámení sa konštatuje, že európske hospodárstvo prechádza bezprecedentnými zmenami v kontexte veľkých neistôt spojených s globálnymi a bezpečnostnými vyhliadkami. Potvrdzuje sa v ňom, že tento vývoj podčiarkuje potrebu úzkej spolupráce s našimi medzinárodnými partnermi a posilnenia nášho dlhodobého programu udržateľného rastu.

Cieľom oznámenia je prispieť k diskusiám o európskom modeli hospodárskeho rastu na neformálnom zasadnutí Európskej rady, na ktorom sa budúci týždeň stretnú hlavy štátov alebo predsedovia vlád. Stanovujú sa v ňom kľúčové investície a reformy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie našich spoločných cieľov, a zdôrazňuje sa význam koordinovanej činnosti všetkých príslušných aktérov vrátane EÚ, členských štátov a súkromného sektora.

Investície a reformy ako základ európskeho modelu rastu

Priority európskeho modelu hospodárskeho rastu majú podporu naprieč politickým spektrom. Patria sem zelená a digitálna transformácia, potreba posilniť hospodársku a sociálnu odolnosť Únie, ako aj naša pripravenosť na otrasy. Transformácia nášho hospodárstva je potrebná na zabezpečenie prosperity a blahobytu občanov Únie, najmä v súčasnom kontexte geopolitickej nestability a rastúcich globálnych výziev. Tento vývoj poukazuje na potrebu prehĺbiť našu reformnú agendu a posilniť spoluprácu s našimi medzinárodnými partnermi v oblasti spoločných výziev s cieľom podporiť mier a stabilitu. Jednotný trh, hlavný zdroj odolnosti Únie a najcennejšie hospodárske aktívum, bude mať zásadný význam pre dosiahnutie týchto cieľov.

Uvedená transformácia európskeho hospodárstva sa opiera o dva rovnako dôležité piliere: o investície a reformy. Investície sú kľúčové pre trvalý a udržateľný rast a sú predpokladom zrýchlenej zelenej a digitálnej transformácie. Investície však musia byť podporené reformami, aby sa zabezpečilo, že všetky pravidlá EÚ budú v súlade s kľúčovými cieľmi EÚ, a aby sa vytvorilo správne sociálne a ekonomické prostredie a také stimuly, aby domácnosti a podniky naplno podporili plnenie týchto cieľov.

Cesta k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu

Zelená transformácia je príležitosťou na nasmerovanie Európy na novú cestu udržateľného a inkluzívneho rastu. Okrem boja proti zmene klímy pomôže znížiť účty za energiu a závislosť od dovozu fosílnych palív, čím sa zlepší energetická bezpečnosť a bezpečnosť zdrojov Únie. Na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody musí EÚ v nadchádzajúcom desaťročí zvýšiť ročné investície o približne 520 miliárd eur ročne v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Z týchto dodatočných investícií by 390 miliárd eur ročne pripadlo na dekarbonizáciu hospodárstva, najmä v odvetví energetiky, a 130 miliárd eur ročne na ostatné environmentálne ciele. Ak má zelená transformácia uspieť, musí ľudí klásť na prvé miesto a dbať na záujmy tých, ktorí budú najviac postihnutí. Spravodlivé zaobchádzanie preto tvorí kľúčový prvok vo všetkých politikách Komisie v rámci Európskej zelenej dohody vrátane balíka Fit for 55.

Pandémia koronavírusu urýchlila digitálnu transformáciu našich spoločností a zdôraznila význam digitálnych technológií pre budúci hospodársky rast Európy. Tzv. digitálny kompas Komisie stanovuje digitálne ciele Únie do roku 2030. Na dosiahnutie týchto ambícií musí EÚ zintenzívniť investície do kľúčových digitálnych technológií vrátane kybernetickej bezpečnosti, cloud computingu, umelej inteligencie, dátových priestorov, blockchainu a kvantovej výpočtovej techniky a polovodičov, ako aj do príslušných zručností. Z odhadu na rok 2020 vyplýva, že na podporu digitálnej transformácie sú potrebné dodatočné investície vo výške približne 125 miliárd eur ročne. Spravodlivá digitálna transformácia má potenciál zvýšiť inovácie a produktivitu hospodárstva EÚ a ponúknuť ľuďom a podnikom nové príležitosti. Takisto prispeje k ekologickým cieľom vďaka synergiám v mnohých oblastiach inteligentného obehového hospodárstva.

Únia musí zároveň riešiť riziká a neistoty, a to osobitne v kontexte súčasnej geopolitickej nestability. Hoci väčšina spoločností a dodávateľského reťazca vykazovala počas pandémie vysoký stupeň odolnosti a prispôsobivosti, kríza a následná obnova odhalili určitých oblastiach rad zraniteľných miest. Patria medzi ne problémy v oblasti logistiky a dodávateľského reťazca, nedostatok pracovnej sily a zručností, kybernetické hrozby a obavy o bezpečnosť dodávok v kľúčových odvetviach hospodárstva, ako je to v súčasnosti v odvetví energetiky. V záujme ďalšieho zvýšenia technologického náskoku Európy a podpory jej priemyselnej základne bude EÚ musieť zvýšiť investície aj do európskeho obranného a vesmírneho priemyslu a ďalej posilňovať naše kapacity v oblasti riadenia rizík a reakcie na núdzové situácie v prípade budúcich otrasov alebo pandémií. 

Mobilizácia koordinovaných opatrení na všetkých úrovniach

Ako sa uvádza v oznámení, na to, aby investície a reformy v plnej miere prispievali k prioritným cieľom EÚ, je dôležité zabezpečiť koordinovanú činnosť všetkých príslušných aktérov: verejných orgánov na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj súkromného sektora. Takto sa opatrenia budú navzájom posilňovať, čím sa zabráni narastaniu rozdielov medzi členskými štátmi a posilní sa jednotný trh.

Investície potrebné na dokončenie dvojakej transformácie a zvýšenie odolnosti budú musieť pochádzať najmä zo súkromného sektora. Orgány EÚ a jednotlivých štátov by mali zabezpečiť priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré je pre investície atraktívne. To možno dosiahnuť posilnením jednotného trhu, dobudovaním bankovej únie a rýchlym pokrokom v oblasti únie kapitálových trhov. Aj ostatné prierezové politiky, ako sú zdaňovanie, obchod a politika hospodárskej súťaže, by naďalej mali podporovať priaznivé podnikateľské prostredie Únie a pomôcť prilákať investície, aby sa podarilo presadiť politické priority EÚ.

Hoci súkromné finančné prostriedky budú predstavovať hlavný podiel investícií, netreba zabúdať na potrebu verejnej intervencie, ako je napríklad zníženie rizika inovačných projektov alebo náprava zlyhaní trhu. Verejná podpora na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by mala byť dobre zacielená a navrhnutá tak, aby prilákala súkromné investície. Investície EÚ sú takisto významným signálom pre investorov. Rozpočet EÚ a nástroj obnovy NextGenerationEU, ktoré spoločne presahujú objem 2 bilióny eur sú významnou hnacou silou na podporu dlhodobého rastu. Diskusie o národných plánoch, ktoré sa viedli v kontexte Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, prispeli k tomu, že priority EÚ a členských štátov v oblasti reforiem a investícií sú v súlade so súborom spoločných cieľov. V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa konkrétne vyžaduje, aby každý členský štát vyčlenil zo svojich celkových prostriedkov pridelených na plán podpory obnovy a odolnosti aspoň 37 % na ciele v oblasti klímy a 20 % na ciele v oblasti digitalizácie. Aby sme však dosiahli naše ciele, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ budú musieť byť dlhodobo udržateľné.

Verejné investície a reformy môžu pozitívne prispieť k udržateľnosti dlhu v prípade, že majú vysokú kvalitu a podporujú rast. Úspešné stratégie znižovania dlhu by sa mali zamerať na fiškálnu konsolidáciu, kvalitu a štruktúru verejných financií a podporu rastu. Prebiehajúce preskúmanie európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí poskytuje príležitosť na zlepšenie účinnosti fiškálnych pravidiel EÚ a na zabezpečenie toho, aby zohrávali primeranú úlohu pri stimulovaní investičných a reformných politík členských štátov v súlade s našimi spoločnými prioritami. Ich cieľom je súčasne zabezpečenie zdravých verejných financií. V tejto súvislosti bude dôležité zaistiť súdržnosť medzi fiškálnym dohľadom a koordináciou hospodárskych politík a zosúladiť investičné a reformné politiky v členských štátoch, ako aj vnútroštátne ciele a ciele EÚ.

Zabezpečenie spravodlivej a inkluzívnej transformácie hospodárstva

Transformácia európskeho hospodárstva bude úspešná len vtedy, ak bude spravodlivá a inkluzívna a ak bude môcť každý občan využívať výhody, ktoré ponúka súbežná zelená a digitálna transformácia. Bez prijatia sprievodných opatrení môžu byť účinky digitalizácie a dekarbonizácie na dobré životné podmienky nerovnomerne rozložené. Na to, aby sa došlo k preškoleniu pracovnej sily v rámci odvetví a medzi odvetviami, bude treba prijať reformy a rozsiahle investície do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. Na účinné riešenie budúcich výziev týkajúcich sa sociálnej oblasti a súdržnosti bude potrebná rázna politická reakcia na všetkých úrovniach.

Európsky model rastu preto potrebuje silný sociálny rozmer, ktorý sa zameriava na pracovné miesta a zručnosti pre budúcnosť a pripravuje pôdu pre spravodlivú a inkluzívnu transformáciu. Ucelený rámec činnosti na úrovni EÚ poskytujú Európsky pilier sociálnych práv a súvisiaci akčný plánZ rozpočtu EÚ a nástroja NextGenerationEU sa bude naďalej poskytovať podpora na znižovanie regionálnych a sociálnych rozdielov, najmä prostredníctvom politiky súdržnosti, Mechanizmu spravodlivej transformácieMechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a, v budúcnosti, z navrhovaného Sociálno-klimatického fondu.

Dosiahnutie našich spoločných cieľov si vyžaduje dlhodobú víziu a koordinovaný prístup. Ambiciózne ekologické a digitálne ciele a ciele v oblasti odolnosti, ktoré sme si stanovili, možno dosiahnuť len trvalým úsilím zameraným na dosiahnutie spoločného cieľa vybudovať spravodlivú a inkluzívnu budúcnosť pre všetkých Európanov, do ktorého budú zapojení všetci aktéri na európskej, vnútroštátnej aj súkromnej úrovni.

Ďalšie informácie

Oznámenie o ceste k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu: Náš európsky model rastu

Informačný prehľad o cesta k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu Náš európsky model rastu

Európska zelená dohoda

Digitálne desaťročie Európy

Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv

Mechanizmus spravodlivej transformácie

Nástroj NextGenerationEU

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

Sociálno-klimatický fond

Čítať ďalej...

Komisia vybrala prvých 50 spoločností vedených ženami v snahe podporiť špičkové technologické inovácie v Európe

Komisia oznámila výsledky prvej výzvy na predkladanie ponúk v rámci nového pilotného programu Women TechEU, ktorý má podporovať špičkové technologické startupy vedené ženami. Výzva sa financuje v rámci pracovného programu Európske inovačné ekosystémy, ktorý je súčasťou program EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová v tejto súvislosti uviedla: „Som mimoriadne hrdá na úspešný výsledok prvej výzvy v rámci Women TechEU. Vysoký počet pozoruhodných prihlášok nám ukazuje, že ženy v sfére špičkovej technológie potrebujú podporu v skorých, riskantnejších fázach svojich spoločností. Víťazným 50 spoločnostiam vedeným ženami ju poskytneme v podobe finančných prostriedkov, mentorstva a príležitostí na vytváranie sietí. V roku 2022 tento program rozšírime.“

Women TechEU je úplne nová iniciatíva Európskej únie. Poskytuje jednotlivé granty vo výške 75 000 eur na podporu prvotných krokov v inovačnom procese i na rast podniku. Okrem toho zabezpečuje mentorstvo a poradenstvo prostredníctvom programu Women Leadership Programme Európskej rady pre inovácie (EIC) a príležitosti na vytváranie sietí v celej EÚ.

Prihlášky posúdili nezávislí experti a vybrali skupinu prvých 50 spoločností vedených ženami z 15 krajín, ktorým Komisia teraz poskytne podporu. Vyše 40 z nich má sídlo v jednom z členských štátov EÚ, pričom pätina z nich je z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti v rámci programu Horizont Európa. Okrem toho približne pätina má sídlo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa.

Spoločnosti, ktoré sa vybrali, vyvinuli špičkové a disruptívne inovácie v širokom spektre oblastí: od včasného diagnostikovania a liečby rakoviny až po zmierňovanie negatívneho vplyvu emisií metánu. Sú zamerané na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja, ako je boj proti zmene klímy, znižovanie odpadu z potravín, ako aj rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a posilnenie postavenia žien.

Projekty sa začnú realizovať na jar 2022 a očakáva sa, že budú prebiehať počas šiestich až 12 mesiacov. Ženy vo vedúcich pozíciách sa zapoja do programu Women Leadership Programme Európskej rady pre inovácie, ktorý im poskytne na mieru šité mentorstvo a poradenstvo.

Komisia po veľmi sľubnej reakcii na ten tento prvý pilotný program plánuje v roku 2022 program Women TechEU obnoviť. Rozpočet na ďalšiu výzvu sa zvýši na 10 miliónov eur, ktoré budú plynúť na podporu približne 130 spoločností (v porovnaní s 50 tento rok). Výzva sa otvorí v roku 2022.

Súvislosti 

Špičkové technológie tvoria vyše štvrtinu startupového ekosystému v Európe, pričom európske spoločnosti majú v súčasnosti kombinovanú hodnotu 700 miliárd eur, trend je stúpajúci. Ženy však v tomto sektore majú veľmi malé zastúpenie.

Špičkové technologické startupy sú založené na inovácii inžinierstva a vedeckom pokroku, a preto majú dlhšie cykly výskumu a vývoja a často v porovnaní s inými startupmi potrebujú viac času a kapitálu. Väčšine z nich v prvých rokoch existencie bez správnej podpory a včasných investícií hrozí neúspech. Ženy v tejto sfére často narážajú na dodatočné prekážky v podobe rodovej zaujatosti a predsudkov, najmä v branži ako je technológia.

S každou ženou, ktorá nemá príležitosť založiť a viesť technologickú spoločnosť, Európa stráca nielen talenty a rozmanitosť, ale takisto šancu na hospodársky rast.

Nový program Women TechEU má riešiť tento rozdiel medzi mužmi a ženami pri inovácii a podporovať špičkové technologické startupy vedené ženami v počiatočných, najrizikovejších fázach fungovania spoločností. EÚ sa ním usiluje zvýšiť počet startupov vedených ženami a vytvoriť spravodlivejší a prosperujúci európsky ekosystém špičkových technológií.

Women TechEU je časťou série opatrení na podporu žien inovátoriek. Medzi kľúčové iniciatívy patrí Cena EÚ pre ženy inovátorky, ambiciózne ciele pre spoločnosti vedené ženami v EIC Akcelerátore, vyvážené zastúpenie mužov a žien v rade EIC, začlenenie rodového rozmeru do relevantných „výziev EIC“, ako aj pilotný index rodu a diverzity pri inovácii slúžiaci na sledovanie pokroku.

O cenu EÚ pre ženy inovátorky sa v roku 2021 uchádzalo rekordných 264 kandidátok, čo je jasným signálom rýchleho rastu počtu startupov vedených ženami v Európe. Cena sa udeľuje ženám, ktoré stoja za prelomovými inováciami v Európe, a má pomôcť zviditeľniť vzory pre ženy a dievčatá na celom svete.

Ďalšie informácie

Zoznam vybratých spoločností

Iniciatíva Women TechEU

Women TechEU – výsledky predloženia návrhov

Rodová rovnosť v oblasti výskumu a inovácií

Cena EÚ pre ženy inovátorky

Čítať ďalej...

Komisia prichádza so stratégiou na podporu dôstojnej práce na celom svete a pripravuje nástroj na zákaz výrobkov z nútenej práce

Komisia predkladá oznámenie o dôstojnej práci na celom svete, v ktorom opätovne potvrdzuje záväzok EÚ presadzovať dôstojnú prácu doma aj na celom svete. Stredobodom tohto úsilia je odstránenie detskej a nútenej práce.

Z najnovších údajov vyplýva, že dôstojná práca ešte stále nie je realitou pre mnohých ľudí na svete. V tejto oblasti nás čaká ešte veľa práce. 160 miliónov detí, teda každé desiate dieťa na svete, vykonáva detskú prácu a 25 miliónov ľudí vykonáva nútenú prácu.

EÚ podporuje dôstojnú prácu vo všetkých odvetviach a oblastiach politiky v súlade s komplexným prístupom, ktorý sa zameriava na pracujúcich na domácich trhoch, v tretích krajinách a v globálnych dodávateľských reťazcoch. V predmetnom oznámení sa stanovili vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na presadzovanie dôstojnej práce na celom svete. Tento cieľ sa tak stáva stredobodom inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy po pandémii.

Komisia v rámci tohto komplexného prístupu pripravuje nový právny nástroj na účinný zákaz vstupu výrobkov vyrobených nútenou prácou na trh EÚ, ako to oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Tento nástroj sa bude týkať tovaru vyrobeného v EÚ, ako aj mimo nej a bude spojený so spoľahlivým rámcom na jeho presadzovanie. Vychádza z medzinárodných noriem a dopĺňa existujúce horizontálne a odvetvové iniciatívy EÚ, najmä povinnosti v oblasti náležitej starostlivosti a transparentnosti.

Dôstojná práca: EÚ ako zodpovedný globálny líder

EÚ už v minulosti prijala rázne opatrenia na podporu dôstojnej práce na globálnej úrovni, čím prispela k zlepšeniu života ľudí na celom svete. V posledných desaťročiach sa výrazne znížil aj počet detí vykonávajúcich detskú prácu (z 245,5 milióna v roku 2000 na 151,6 milióna v roku 2016). V rokoch 2016 až 2020 sa však tento počet zvýšil o viac ako 8 miliónov, čím sa predchádzajúci pozitívny trend zvrátil. Na pracovné normy a ochranu pracovníkov môže mať zároveň vplyv globálna pandémia ochorenia COVID-19 a transformácie vo svete práce, a to aj prostredníctvom technologického pokroku, klimatickej krízy, demografických zmien a globalizácie.

EÚ je v tomto kontexte odhodlaná pokračovať vo svojej existujúcej angažovanosti, ďalej posilňovať svoju úlohu zodpovedného lídra vo svete práce a využívať a ďalej rozvíjať všetky dostupné nástroje. Dopyt spotrebiteľov po tovare, ktorý sa vyrába udržateľným a spravodlivým spôsobom a ktorý zaručuje dôstojnú prácu tých, ktorí ho vyrábajú, sa stále zvyšuje. Diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy potvrdzujú, že európski občania od EÚ očakávajú, že pri presadzovaní najvyšších noriem na celom svete prevezme vedúcu úlohu.

EÚ posilní svoju činnosť, pričom sa bude riadiť štyrmi prvkami všeobecnej koncepcie dôstojnej práce, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia práce (MOP) a ktorá sa odráža v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Medzi tieto prvky patria: 1. podpora zamestnanosti; 2. normy a práva v oblasti práce vrátane odstránenia nútenej práce a detskej práce; 3. sociálna ochrana; 4. sociálny dialóg a tripartita. K prierezovým otázkam týchto cieľov patrí rodová rovnosť a nediskriminácia.

Kľúčové nástroje pre dôstojnú prácu na celom svete

V oznámení sa uvádzajú pripravované a existujúce nástroje EÚ v štyroch oblastiach:

  • Politiky a iniciatívy EÚ s dosahom mimo EÚ. Ku kľúčovým nástrojom patria:
    • politiky EÚ stanovujúce normy, ktoré sú celosvetovo špičkou v oblasti zodpovednosti a transparentnosti podnikov, ako napríklad návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a pripravovaný legislatívny návrh o nútenej práci,
    • usmernenia a právne ustanovenia EÚ týkajúce sa sociálne udržateľného verejného obstarávania pomôžu tomu, aby verejný sektor išiel príkladom,
    • sektorové politiky EÚ, napríklad v oblasti potravín, nerastov a textilu, posilňujú dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem.
  • Dvojstranné a regionálne vzťahy EÚ: Ku kľúčovým nástrojom patria:
    • obchodná politika EÚ, ktorá podporuje medzinárodné pracovné normy,
    • dodržiavanie pracovných práv v tretích krajinách je nevyhnutnou súčasťou politík EÚ v oblasti ľudských práv,
    • rozširovanie EÚ a európska susedská politika, ktorá podporuje dôstojnú prácu v susedných krajinách.
  • EÚ na medzinárodných a multilaterálnych fórach: Ku kľúčovým nástrojom patria:
    • podpora EÚ pri vykonávaní nástrojov OSN v oblasti dôstojnej práce a aktívny príspevok EÚ k stanovovaniu pracovných noriem prostredníctvom MOP,
    • podpora reformy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zo strany EÚ s cieľom začleniť sociálny rozmer globalizácie,
    • spolupráca v rámci formátov G20 a G7 EÚ s ďalšími svetovými hospodárskymi veľmocami na podpore dôstojnej práce.
  • Spolupráca so zainteresovanými stranami a v globálnych partnerstvách: Ku kľúčovým nástrojom patria:
    • podpora sociálnych partnerov zo strany EÚ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pracovných práv v dodávateľských reťazcoch,
    • spolupráca EÚ s aktérmi občianskej spoločnosti pri podpore bezpečného a priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť,
    • podpora EÚ pre globálne partnerstvá a mnohostranné iniciatívy zainteresovaných strán týkajúce sa dôstojnej práce v oblastiach, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Komisia v rámci „balíka pre spravodlivé a udržateľné hospodárstvo“ predkladá aj návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. Cieľom návrhu je podporiť udržateľné a zodpovedné správanie podnikov v rámci globálnych hodnotových reťazcov.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Európa vysiela silný signál, že nikdy nemožno podnikať na úkor ľudskej dôstojnosti a slobody. Nechceme, aby sa v našich obchodoch v Európe predával tovar, ktorý je produktom nútenej práce. Preto pripravujeme zákaz tovaru vyrobeného nútenou prácou.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Hospodárstvo EÚ je prostredníctvom globálnych dodávateľských reťazcov prepojené s miliónmi pracovníkov na celom svete. Dôstojná práca je vždy v záujme pracovníkov, podnikov a spotrebiteľov: všetci majú právo na spravodlivé a primerané podmienky. Znižovanie základných pracovných noriem nemôže byť prostriedkom na získanie konkurenčnej výhody. Budeme naďalej presadzovať dôstojné pracovné normy na celom svete a zabezpečovať, aby pri úsilí o spravodlivú a silnú obnovu zohrával kľúčovú úlohu sociálny dialóg.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit dodal: „Dôstojná práca je základom dôstojného života. Pracovné a sociálne práva mnohých pracujúcich na celom svete sú každodenne ohrozované. EÚ bude aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri podpore dôstojnej práce, ktorá stavia ľudí do centra pozornosti, pričom zabezpečí, aby sa ich práva a dôstojnosť rešpektovali.“

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili prístup uvedený v tomto oznámení a spolupracovali na vykonávaní stanovených opatrení. Komisia bude pravidelne podávať správy o vykonávaní tohto oznámenia.

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach vyzdvihla politiku nulovej tolerancie detskej práce, ktorú Komisia uplatňuje. Vo svojej správe o stave Únie v roku 2021 zdôraznila, že obchod a svetový obchod „ nikdy nemožno robiť na úkor ľudskej dôstojnosti a slobody“ a že „ľudské práva nie sú na predaj“.

akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa ohlásilo „oznámenie o dôstojnej práci na celom svete“ s cieľom poskytnúť komplexný prehľad relevantných nástrojov EÚ a plán stratégie EÚ ďalšieho pokroku v sociálnom rozmere medzinárodných opatrení.

Ďalšie informácie

Oznámenie: Dôstojná práca na celom svete

Tlačová správa: návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti

Európsky pilier sociálnych práv – webové sídlo

Čítať ďalej...

Úvodný prejav predsedníčky EK von der Leyenovej na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej Rady Michelom a prezidentom Macronom po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 24. februára 2022

Dnešné udalosti sú pre Európu prelomovým momentom. Bomby padajú na nevinné ženy, mužov a deti. Obávajú sa o svoj život a mnohí z nich umierajú. To všetko sa deje v roku 2022 – v samotnom srdci Európy. Prezident Putin sa rozhodol, že v Európe vzkriesi vojnu. Ide o plnohodnotnú inváziu Ukrajiny. Tá vo svojej podstate spochybňuje náš mierový poriadok.

Dnes však hovorím aj toto: Európska únia je jednotná. Európski lídri dnes večer spoločne odsúdili brutálne a nevyprovokované útoky. V tejto situácii musíme správne zareagovať. Za tieto činy bude Kremeľ niesť zodpovednosť. Balík rozsiahlych a cielených sankcií, ktorý dnes večer schválili európski lídri, je toho jasným dôkazom. Tvrdo zasiahne ruské hospodárstvo a jeho politickú elitu. Pozostáva z piatich pilierov: prvým je finančný sektor, druhým sektor energetiky, tretím je doprava, štvrtým je kontrola vývozu a zákaz jeho financovania a záverečným vízová politika. Dovoľte mi zdôrazniť niektoré z najdôležitejších bodov.

Po prvé, tento balík zahŕňa finančné sankcie, ktoré obmedzujú prístup Ruska na najdôležitejšie kapitálové trhy. Zameriavame sa na 70 % ruského bankového trhu, ale aj na kľúčové štátom vlastnené spoločnosti vrátane oblasti obrany. Tieto sankcie zvýšia ruské náklady na prijaté úvery a pôžičky, zvýšia infláciu a postupne narušia priemyselnú základňu Ruska. Zameriavame sa aj na ruskú elitu – obmedzíme jej vklady, aby už nemohla skrývať svoje peniaze v bezpečných prístavoch v Európe.

Druhý hlavný pilier je zameraný na odvetvie energetiky, kľúčovú hospodársku oblasť, z ktorej má prospech najmä ruský štát. Náš zákaz vývozu zasiahne ropu, Rusko tak nebude môcť modernizovať svoje ropné rafinérie. Ruské príjmy z vývozu ropy v roku 2019 predstavovali 24 miliárd EUR.

Treťou oblasťou je zákaz predaja všetkých lietadiel, náhradných dielov a vybavenia pre ruské letecké spoločnosti. To prispeje k erózii kľúčového sektoru ruského hospodárstva a prepojenosti krajiny. Tri štvrtiny súčasnej ruskej obchodnej leteckej flotily boli vyrobené v Európskej únii, USA a Kanade. A preto sú od nej vo veľkej miere závislé.

Po štvrté, obmedzujeme prístup Ruska ku kľúčovým technológiám. Obmedzíme prístup Ruska k dôležitým technológiám, ktoré potrebuje na vybudovanie prosperujúcej budúcnosti – ako sú polovodiče alebo špičkové technológie.

A napokon – víza. Diplomati a súvisiace skupiny, ako aj podnikatelia už nebudú mať privilegovaný prístup do Európskej únie.

Tieto opatrenia ako vždy úzko koordinujeme s našimi partnermi a spojencami. Sú nimi samozrejme Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Kanada a Nórsko, ale teraz sa k nim pripája aj Južná Kórea, Japonsko alebo napríklad Austrália. Naša sila spočíva v našej jednote. Kremeľ to vie. A pokúsil sa nás, najlepšie ako vie, rozdeliť, ale úplne zlyhal. Dosiahol presný opak. Sme jednotní viac ako kedykoľvek predtým a sme odhodlaní.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že tieto udalosti skutočne predstavujú začiatok novej éry. Naša analýza musí byť veľmi jasná: Putin sa snaží podmaniť si priateľskú európsku krajinu. A usiluje sa násilím prekresliť mapu Európy. Musí zlyhať a zlyhá.

Ďakujem.

Čítať ďalej...

Vesmír: EÚ zavádza systém satelitnej konektivity a zlepšuje manažment vesmírnej prevádzky v záujme digitálnejšej a odolnejšej Európy

EÚ plní svoje vesmírne ciele cez dve iniciatívy – návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vesmírne technológie zásadne uľahčujú náš každodenný život a prispievajú k digitálnejšej, zelenšej a odolnejšej budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ ako vesmírnej veľmoci už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitia od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy.

Ak však chceme naďalej slobodne využívať výhody, ktoré vesmír prináša, politika EÚ sa musí zoči-voči novým výzvam a stúpajúcej medzinárodnej konkurencii neustále vyvíjať a prispôsobovať. Predmetné iniciatívy pomôžu zachovať efektívnosť a bezpečnosť našich súčasných aktív a zároveň rozvíjať špičkové európske vesmírne technológie, ktoré budú slúžiť našim občanom a hospodárstvu.

Bezpečná vesmírna konektivita

V dnešnom digitálnom svete má vesmírna konektivita strategický význam pre odolnosť EÚ. Aktivuje našu hospodársku silu, digitálne líderstvo a technologickú suverenitu, konkurencieschopnosť aj spoločenský pokrok. Bezpečná konektivita sa stala verejným statkom európskych vlád a občanov. Komisia preto predkladá ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

  • dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;
  • umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi. Ide o jeden z cieľov návrhu digitálneho desaťročia do roku 2030. Systém zároveň zabezpečí konektivitu geografických oblastí strategického záujmu, napríklad Afriky a Arktídy, ktorá tvorí súčasť stratégie EÚ Global Gateway.

Potreby vládnych používateľov, ako aj riešenia satelitnej komunikácie sa rýchlo menia. Vesmírny bezpečný komunikačný systém EÚ sa tieto zvýšené a premenlivé potreby snaží uspokojiť a jeho súčasťou budú aj najnovšie kvantové komunikačné technológie bezpečného šifrovania. Bude založený na vývoji inovatívnych a prelomových technológií a na využívaní ekosystému New Space.

Celkové náklady sa odhadujú na 6 miliárd eur. V rokoch 2022 až 2027 prispeje na program Únia sumou 2,4 miliardy eur v bežných cenách. Financovanie bude pochádzať z rôznych zdrojov verejného sektora (rozpočet EÚ, členské štáty, príspevky Európskej vesmírnej agentúry) a z investícií súkromného sektora.

Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 – 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Hospodárstvo by čerpalo aj z ďalších pozitívnych externých vplyvov využívania inovatívnych služieb konektivity na odberateľské vesmírne sektory. Občania by zároveň mohli využívať technologické výhody, spoľahlivosť a prevádzkovú výkonnosť takýchto satelitných komunikačných služieb, ktoré by v celej EÚ zabezpečili vysokorýchlostné internetové pripojenie.

Manažment vesmírnej prevádzky

Vzhľadom na exponenciálny nárast počtu satelitov na obežnej dráhe, ku ktorému došlo v súvislosti s novým vývojom opätovne použiteľných nosných rakiet, malých satelitov a súkromných iniciatív vo vesmíre, je vážne ohrozená odolnosť a bezpečnosť vesmírnych aktív EÚ a jej členských štátov. Ak chceme, aby boli naše vesmírne činnosti dlhodobo životaschopné, musíme zachovať bezpečný, chránený a udržateľný vesmír. Preto sa do popredia záujmu verejnej politiky dostáva manažment vesmírnej prevádzky, ktorý si vyžaduje, aby EÚ okamžite, spoločne a na multilaterálnej úrovni zasiahla v prospech bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru pre budúce generácie.

Z tohto dôvodu sa v spoločnom oznámení stanovuje prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. 

Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

  • posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
  • posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
  • stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
  • vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Vyjadrenie členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová uviedla: „Vesmírne technológie sú pre náš každodenný život a bezpečnosť nevyhnutné. Dnešné iniciatívy zabezpečia vždy bezpečnú a efektívnu konektivitu, ktorá je prínosná pre občanov aj vlády. Bude zohrávať kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii Európy. A zvýši našu konkurencieschopnosť. Dúfam, že prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky a vesmírnym technológiám dlhodobo zaručí bezpečné a udržateľné využívanie vesmíru.“

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell povedal: „Keďže vesmír sa viac než kedykoľvek predtým preplňuje, vesmírne činnosti sú čoraz zložitejšie a zvyšujú sa súvisiace riziká. S cieľom riešiť túto globálnu výzvu dnes navrhujeme stanoviť prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vyvinieme konkrétne spôsobilosti, stanovíme normy a budeme spolupracovať s kľúčovými partnermi aj na multilaterálnych fórach, aby sme zaistili bezpečné, chránené a udržateľné využívanie vesmíru. Hoci manažment vesmírnej prevádzky patrí do civilnej oblasti, od bezpečného, chráneného a autonómneho prístupu do vesmíru závisí aj európska bezpečnosť a obrana.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Vesmír zohráva čoraz väčšiu úlohu v našom každodennom živote, hospodárskom raste a zároveň vplýva na našu bezpečnosť a geopolitické postavenie. Naša nová infraštruktúra konektivity bude poskytovať vysokorýchlostný prístup k internetu, poslúži ako záloha našej súčasnej internetovej infraštruktúry, zvýši našu odolnosť a kybernetickú bezpečnosť a rozšíri konektivitu na celú Európu a Afriku. Bude to skutočne celoeurópsky projekt, ktorý našim mnohým začínajúcim podnikom a Európe ako celku umožní stať sa lídrom technologických inovácií.“

Súvislosti

Tieto dve aktuálne prijaté iniciatívy sú konkrétnymi výsledkami akčného plánu pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, v ktorom sa spomínajú tieto dva hlavné projekty.

Bezpečná konektivita 

Komisia začala v decembri 2020 v rámci tejto vesmírnej iniciatívy, ktorá celej Európe prinesie bezpečnú konektivitu, pracovať na počiatočnej systémovej štúdii s cieľom preskúmať technické aspekty a potenciálne modely poskytovania služieb.

Komisia medzitým uverejnila ďalšiu výzvu na zapojenie európskeho ekosystému New Space do integrovania technologicky prelomových inovatívnych nápadov MSP a startupov. V decembri 2021 boli zadané dve zákazky, v súčasnosti prebiehajú technické práce a výsledky sa očakávajú do júna 2022.

Manažment vesmírnej prevádzky

Únia má už od roku 2016 spôsobilosť dohľadu nad vesmírom a jeho sledovania (SST), ktorú vykonáva konzorcium EÚ pre SST. Do služieb EÚ SST sa doteraz zaregistrovalo viac ako 130 európskych organizácií z 23 členských štátov (predchádzanie kolíziám, analýza fragmentácie, analýza opätovného vstupu). Na predchádzanie kolíziám v súčasnosti službu využíva viac ako 260 európskych satelitov vrátane flotíl Galileo a Copernicus.

V roku 2021 si partneri EÚ SST cez svoju platformu na výmenu údajov sprostredkovali 100 miliónov meraní. Fragmentačná služba EÚ SST nedávno potvrdila nájdenie a monitorovanie vesmírneho odpadu vzniknutého zo zničenia satelitu na nízkej obežnej dráhe (COSMOS 1408) po antisatelitnom teste, ktorý vykonalo Rusko 15. novembra 2021.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa bezpečnej konektivity

Prehľad o bezpečnej konektivite

Otázky a odpovede týkajúce sa manažmentu vesmírnej prevádzky

Prehľad o manažmente vesmírnej prevádzky

Webová stránka o vesmírnom balíku

Spoločné oznámenie: Prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky – Príspevok EÚ k riešeniu globálnej výzvy

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje program bezpečnej konektivity Únie na obdobie 2023 – 2027

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login