Komisia navrhla komplexný súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok do EÚ a posilnenie jej odolnosti a pozície technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Európsky akt o čipoch posilní konkurencieschopnosť a odolnosť Európy a pomôže dosiahnuť digitálnu aj zelenú transformáciu.

Celosvetový nedostatok polovodičov prinútil v nedávnej minulosti zatvoriť závody v širokej škále odvetví – od automobilov až po zdravotnícke zariadenia. Napríklad v automobilovom sektore sa výroba v niektorých členských štátoch znížila v roku 2021 až o tretinu. Tým sa ešte viac zvýraznila extrémna globálna závislosť hodnotového reťazca polovodičov od obmedzeného počtu aktérov pôsobiacich v zložitom geopolitickom kontexte. Poukázala však aj na to, aké dôležité postavenie majú polovodiče pre celý európsky priemysel a spoločnosť.

Akt EÚ o čipoch bude stavať na silných stránkach Európy – svetových výskumných a technologických organizáciách a sieťach, ako aj na fakte, že náš kontinent je sídlom množstva priekopníckych výrobcov zariadení – a bude riešiť pretrvávajúce nedostatky. Prinesie prosperujúce odvetvie polovodičov od výskumu až po výrobu a odolný dodávateľský reťazec. Spolu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi sa vďaka nemu zmobilizujú verejné a súkromné investície vo výške viac ako 43 miliárd EUR a stanovia opatrenia, vďaka ktorým bude možná prevencia, príprava, predvídanie a rýchla reakcia na akékoľvek narušenie dodávateľských reťazcov v budúcnosti. Umožní EÚ splniť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie súčasného podielu na trhu do roku 2030 na 20 %.

Vďaka európskemu aktu o čipoch bude mať EÚ potrebné nástroje, zručnosti a technologické schopnosti na to, aby sa stala lídrom v tejto oblasti, a to aj nad rámec výskumu a technológií dizajnu, výroby a balenia pokročilých čipov. Zároveň si zabezpečí dodávky polovodičov a zníži závislosť. Jeho základnými zložkami sú:

• Iniciatíva Čipy pre Európu, v ktorej sa združia zdroje Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zdroje zo súkromného sektora, a to prostredníctvom posilneného spoločného podniku pre čipy, ktorý vznikne strategickým preorientovaním súčasného spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie. Na posilnenie súčasného výskumu, vývoja a inovácií, na zavádzanie moderných polovodičových nástrojov a pilotných liniek pre výrobu prototypov, testovanie a experimentovanie s novými zariadeniami pre inovačné reálne aplikácie, na odbornú prípravu zamestnancov a na podporu dôkladného pochopenia polovodičového ekosystému a hodnotového reťazca vyčlení EÚ 11 miliárd eur.
• Nový rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok formou prilákania investícií a zvýšenia výrobných kapacít, ktoré sú veľmi potrebné na to, aby sa darilo inováciám v oblasti vyspelých uzlov či inovatívnych a energeticky účinných čipov. Fond pre čipy, ktorý uľahčí prístup startupov k financovaniu pomôže im tak zdokonaliť inovácie a prilákať investorov. Jeho súčasťou bude aj špecializovaný nástroj kapitálového investovania do polovodičov v rámci Programu InvestEU na podporu rozširujúcich sa podnikov a MSP s cieľom uľahčiť ich expanziu na trhu.
• Koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na monitorovanie ponuky, odhadovanie dopytu a predvídanie nedostatku polovodičov. Bude monitorovať hodnotový reťazec polovodičov, a to tak, že od podnikov bude čerpať kľúčové spravodajské informácie s cieľom zmapovať hlavné slabé stránky a nedostatky. V rámci neho bude prebiehať spoločné krízové posúdenie a budú sa koordinovať vhodné opatrenia z nového súboru nástrojov pre núdzové situácie. Zároveň umožní rýchlo a rozhodne reagovať, a to plným využitím vnútroštátnych nástrojov a nástrojov EÚ.

Komisia okrem toho navrhuje sprievodné odporúčanie pre členské štáty. Ide nástroj s okamžitou účinnosťou, ktorý umožní ihneď spustiť koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou. Vďaka tomu bude odteraz možné diskutovať a rozhodovať o včasnej a primeranej reakcii na krízu.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európsky zákon o čipoch zásadne zmení podobu globálnej konkurencieschopnosti jednotného európskeho trhu. Z krátkodobého hľadiska zvýši našu odolnosť voči budúcim krízam tým, že nám umožní predvídať narušenia dodávateľského reťazca a predchádzať im. A v strednodobom horizonte prispeje k tomu, aby sa Európa stala v tejto strategickej oblasti priemyselným lídrom. Európskym aktom o čipoch si pripravujeme investície a stratégiu. Kľúčom k nášmu úspechu sú však európski inovátori, špičkoví výskumníci a ľudia ktorí sa v priebehu desaťročí postarali o prosperitu nášho kontinentu.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová k tomu dodala: „Čipy sú potrebné pre zelenú a digitálnu transformáciu a pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok by sme sa nemali spoliehať len na jednu krajinu či jednu spoločnosť. Musíme toho urobiť viac spoločne – v oblasti výskumu, inovácií, dizajnu, výrobných zariadení – a zabezpečiť, aby bola Európa silnejším kľúčovým aktérom v globálnom hodnotovom reťazci. Prínos z toho budú mať aj naši medzinárodní partneri. Budeme s nimi spolupracovať, aby sme sa vyhli budúcim problémom s dodávkami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton doplnil: „Bez čipov nebude ani digitálna ani zelená transformácia a ani vedúce postavenie v oblasti technológií. Zabezpečenie dodávok najvyspelejších čipov sa stáva ekonomickou a geopolitickou prioritou. Máme vysoký cieľ, zdvojnásobiť podiel na svetovom trhu do roku 2030 na 20 % a vyrábať najsofistikovanejšie a energeticky najúčinnejšie polovodiče v Európe. Zákonom o čipoch EÚ posilníme špičkovú úroveň nášho výskumu a pomôžeme mu prejsť z laboratória do výroby. Mobilizujeme značné verejné finančné prostriedky, ktoré už priťahujú značné súkromné investície. A pripravujeme všetko na to, aby sme zabezpečili celý dodávateľský reťazec a zabránili budúcim otrasom v našom hospodárstve, podobným tým, ktoré vidíme pri súčasnom nedostatku čipov. Investovaním do najvýznamnejších trhov budúcnosti a znovuzavedením rovnováhy v globálnych dodávateľských reťazcoch sa postaráme o to, aby európsky priemysel zostal konkurencieschopný, vytváral kvalitné pracovné miesta a uspokojoval rastúci celosvetový dopyt.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová k tomu dodala: „Iniciatíva Čipy pre Európu je úzko prepojená s programom Horizont Európa a bude sa opierať o nepretržitý výskum a inovácie vo vývoji ďalšej generácie menších a energeticky účinnejších čipov. Táto budúca iniciatíva ponúkne našim výskumným pracovníkom, inovátorom a začínajúcim podnikom skvelú príležitosť na to, aby vyvolali novú vlnu inovácií, v rámci ktorej sa budú vyvíjať špičkové hardvérové riešenia. Vývoj a výroba čipov v Európe bude prínosom pre naše hospodárske subjekty v kľúčových hodnotových reťazcoch a pomôže nám dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti stavebníctva, dopravy, energetiky a digitalizácie.“

Ďalšie kroky

Členským štátom je adresovaná výzva, aby v súlade s odporúčaním začali bezodkladne s koordinačným úsilím, a mohli tak lepšie pochopiť aktuálny stav hodnotového reťazca polovodičov v celej EÚ, predvídať možné narušenia a prijať nápravné opatrenia na prekonanie súčasného nedostatku, až kým nebude prijaté nariadenie. Bude potrebné, aby Európsky parlament a členské štáty prerokovali návrhy Komisie týkajúce sa európskeho aktu o čipoch v rámci riadneho legislatívneho postupu. Keď sa tak stane, bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Súvislosti

Čipy sú strategickým aktívom kľúčových priemyselných hodnotových reťazcov. S digitálnou transformáciou vznikajú pre odvetvie výroby čipov nové trhy, napríklad vysoko automatizované autá, cloud, internet vecí, konektivita (5G/6G), kozmický priestor/obrana, výpočtové kapacity či superpočítače. Polovodiče sú zároveň predmetom silných geopolitických záujmov, určujú schopnosť krajín konať (vojensky, ekonomicky, priemyselne) a poháňať digitálnu a zelenú transformáciu.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 predstavila víziu európskej stratégie čipov, ktorá má za cieľ spoločne vytvoriť najmodernejší európsky čipový ekosystém vrátane výroby, ako aj prepojiť špičkové výskumné, dizajnérske a testovacie kapacity EÚ. Predsedníčka navštívila aj ASML, jedného z hlavných európskych aktérov globálneho hodnotového reťazca polovodičov so sídlom v Eindhovene.

V júli 2021 zriadila Európska komisia Priemyselnú alianciu pre procesory a polovodičové technológie s cieľom identifikovať súčasné nedostatky vo výrobe mikročipov a technologický vývoj, ktorý podnikom a organizáciám zabezpečí prosperitu, a to bez ohľadu na ich veľkosť. Aliancia spolu s ďalšími zainteresovanými stranami pomôže posilniť spoluprácu pri súčasných i budúcich iniciatívach EÚ, zároveň zohrá dôležitú poradnú úlohu a poskytne strategický plán pre iniciatívu Čipy pre Európu.

Doteraz sa 22 členských štátov v spoločnom vyhlásení podpísanom v decembri 2020 zaviazalo spolupracovať na posilnení európskeho hodnotového reťazca elektroniky a zabudovaných systémov i na posilnení špičkovej výrobnej kapacity.

Nové opatrenia pomôžu Európe splniť ciele digitálneho desaťročia EÚ do roku 2030, a to dosiahnuť 20 % podiel na celosvetovom trhu čipov do roku 2030.

Komisia spolu so zákonom o čipoch uverejnila aj cielený prieskum zainteresovaných strán, ktorého cieľom bolo získať podrobné informácie o súčasnom, ako aj budúcom dopyte po čipoch a kremíkových doštičkách. Výsledky tohto prieskumu pomôžu lepšie pochopiť, aký dosah má nedostatok čipov na európsky priemysel.

Ďalšie informácie

Európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: Online stránka s informáciami

Európsky akt o čipoch: informačný prehľad

Oznámenie k európskemu aktu o čipoch

Akt o čipoch: nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec opatrení na posilnenie európskeho polovodičového ekosystému

Odporúčanie Komisie členským štátom o spoločnom súbore nástrojov Únie na riešenie krízy nedostatku polovodičov a o mechanizme EÚ na monitorovanie polovodičového ekosystému

Cielený prieskum zainteresovaných strán

Európsky parlament a Európska komisia uverejňujú výsledky prieskumu spoločného osobitného Eurobarometra o budúcnosti Európy.

 – deväť z desiatich mladých Európanov sa zhoduje v tom, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života (91 % osôb vo veku 15 – 24 rokov) a celkovo má tento pocit 87 % respondentov,

– 81 % respondentov uvádza, že sú radi, že žijú v EÚ,

– 68 % Európanov súhlasí s tým, že EÚ je v nepokojnom svete miestom stability, pričom 67 % Európanov si myslí, že projekt Európskej únie ponúka mladým Európanom perspektívu do budúcnosti.

Budúcnosť Európy

Hneď na začiatku roka 2022, ktorý je vyhlásený za Európsky rok mládeže, poukazujú výsledky daného prieskumu na to, ako mladí Európania vnímajú výzvy, ktorým Európska únia čelí, ako aj na kľúčovú úlohu, ktorú mladí ľudia zohrávajú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

Podľa predmetných výsledkov Eurobarometra 91 % ľudí vo veku 15 – 24 rokov verí, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života, s čím súhlasí 84 % respondentov vo veku nad 55 rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) pokladá zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody: podľa 88 % Európanov je dôležité zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v našom hospodárstve a dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť, pričom 80 % pokladá za dôležité, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa podporoval rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami.

Ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré respondenti poukazujú, sú zdravie (34 %) a nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %).

Za dva najvýznamnejšie aspekty v budúcnosti Európy pokladá 31 % opýtaných porovnateľnú životnú úroveň a 22 % spoločnú politiku v oblasti zdravia. Za ďalšie priority označili Európania aj väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Výhody, výzvy a hodnoty EÚ

Štyri najčastejšie uvádzané výzvy, ktorým samotná EÚ čelí, sú sociálna nerovnosť (36 %), nezamestnanosť (32 %) a otázky migrácie (31 %). Rovnako ako pri globálnych výzvach, aj v zozname výziev, ktorým čelí EÚ, sú podľa 32 % respondentov na poprednom mieste environmentálne otázky a zmena klímy.

Za hlavnú výhodu EÚ považuje 27 % Európanov dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a 25 % opýtaných jej hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu.

V porovnaní s inými krajinami sú podľa respondentov hodnoty, ktoré EÚ najlepšie stelesňuje, mier (49 %), sloboda presvedčenia (47 %), sociálna rovnosť a solidarita (45 %) a tolerancia a otvorenosť voči druhým (44 %).

Život v Európskej únii

Prevažná väčšina Európanov je rada, že žije v EÚ (81 %) a vo svojej krajine (89 %) a je spokojná so svojim rodinným životom (89 %).

Konferencia o budúcnosti Európy

Približne 43 % Európanov uvádza, že účasť mladej generácie na konferencii je prínosná najmä preto, že sa do pozornosti dostávajú témy, ktoré ich zaujímajú. Ďalšie prínosy ich kľúčovej úlohy v rámci konferencie spočívajú v energii, ktorú prinášajú, a v motivácii uskutočňovať reformy a zmeny (podľa 35 %), ako aj v zameraní úsilia na budovanie budúcnosti takej Európy, ktorá bude lepšie reagovať na výzvy dnešnej spoločnosti (33 %).

Občania Európskej únie majú nepretržitý záujem prispievať ku Konferencii o budúcnosti Európy a zapájať sa do nej. Hoci podľa 59 % Európanov je obľúbený spôsob takéhoto prispievania a zapájania účasť v prieskume, takmer každý druhý Európan (46 %) by si vedel predstaviť aj účasť na zasadnutiach vo svojej oblasti pôsobnosti. Ďalšími najviac atraktívnymi formami zapojenia občanov sú účasť na online konzultáciách (40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národnými politikom (39 %) a účasť na kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 %).

Celkovo pokladajú Európania za kľúčové otázky konferencie klimatickú zmenu a životné prostredie (44 %), zdravie (40 %), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a pracovné miesta (40 %).

Jednoznačne sa očakáva, že konferencia prinesie hmatateľné výsledky. Respondentov by vskutku do účasti na aktivitách konferencie najviac podnietilo presvedčenie, že ich účasť bude mať skutočný vplyv na ďalšie dianie (53 %).

Hlas občanov v EÚ

90 % Európanov sa zhoduje v tom, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy by sa mali viac zohľadňovať hlasy občanov EÚ. 55 % Európanov uviedlo hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu ako najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby rozhodovacie orgány na úrovni EÚ zohľadnili názory občanov.

Súvislosti

Popri prebiehajúcich európskych panelových diskusiách občanov, v rámci ktorých sa prijímajú odporúčania pre Konferenciu o budúcnosti Európy, poskytujú dané výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra 517 s názvom Budúcnosť Európy náhľady na to, ako Európania vnímajú Konferenciu o budúcnosti Európy a kľúčové výzvy, ktorým naša Únia čelí, a aký je ich postoj k nim.

Tento prieskum prebiehal pod spoločnou taktovkou Európskej komisie a Európskeho parlamentu od 16. septembra do 17. októbra 2021 (vlna zisťovania EB 96.1) v 27 členských štátoch EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov a v dôsledku pandémie koronavírusu bol v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi online. Celkovo prebehlo 26 530 rozhovorov.

Všetci Európania sa môžu podeliť o svoje názory o vytváraní spoločnej budúcnosti na mnohojazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy.

Predmetné výsledky osobitného Eurobarometra sú k dispozícii na novom osobitnom webovom sídle Eurobarometra s prístupom k prieskumom Eurobarometra a údajom uverejneným oboma inštitúciami od roku 1974.

Ďalšie informácie

Osobitný Eurobarometer o budúcnosti Európy (január 2022).

Eurobarometer – verejná mienka v Európskej únii