Európska komisia oficiálne zriadila Európsku radu pre poľnohospodárstvo a potraviny (EBAF), čím nadviazala na jedno z odporúčaní záverečnej správy strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva.

Európska rada pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorej predsedá komisár pre potraviny a poľnohospodárstvo Christophe Hansen, sa zameriava na udržanie novej kultúry dialógu, dôvery a účasti viacerých zainteresovaných strán medzi aktérmi potravinového dodávateľského reťazca a občianskej spoločnosti, ako aj s Komisiou.

Predsedníčka von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Poľnohospodárstvo je stredobodom budúcnosti našej Európy. Dnes pokračujeme v energetike strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ s cieľom budovať dôveru a spájať ľudí. Európska rada pre agropotravinárstvo má riešiť úplnú zložitosť agropotravinového hodnotového reťazca, podporovať našich poľnohospodárov a stimulovať odolnejší, konkurencieschopnejší a udržateľnejší agropotravinový systém.“

Očakáva sa, že tento poradný orgán poskytne Komisii poradenstvo na vysokej úrovni v nadväznosti na správu o strategickom dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ a prispeje k práci na vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorá sa má predložiť počas prvých 100 dní mandátu.

Členovia sa budú nabádať, aby medzi sebou podporovali porozumenie a výmenu skúseností a venovali osobitnú pozornosť súdržnosti a synergii politík Únie a ich súladu s iniciatívami súkromného sektora.

Rada sa zriaďuje na päť rokov a očakáva sa, že bude zasadať v zásade dva až šesťkrát ročne. Komisár Hansen môže zvolať skupinu na ďalšie schôdze, ak je potrebné naliehavé poradenstvo.

Aktuálne bola uverejnená výzva na predkladanie žiadostí o členstvo v správnej rade. Bude pozostávať z maximálne 30 členských organizácií zastupujúcich tri kategórie zainteresovaných strán: poľnohospodárska komunita, iní aktéri potravinového dodávateľského reťazca a občianska spoločnosť, a to aj v oblastiach, ako sú životné prostredie a klíma, dobré životné podmienky zvierat alebo spotrebiteľské otázky. V tejto skupine by malo byť vyvážené zastúpenie týchto troch kategórií zainteresovaných strán. Organizácie, ktoré sa uchádzajú o členstvo, by mali preukázať najširšie relevantné kompetencie a odborné znalosti v oblastiach relevantných pre poľnohospodárstvo a potraviny na úrovni Únie a mali by vykazovať najširšiu geografickú reprezentatívnosť vo všetkých členských štátoch. Mali by byť zaregistrované aj v registri transparentnosti.

Lehota na predkladanie žiadostí do EBAF uplynie 8. januára 2025. Komisia vyhodnotí všetky žiadosti a jej cieľom je dokončiť členstvo rady začiatkom roka 2025. Prvé zasadnutie rady bude zvolané okamžite po ňom.

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová v septembri 2023 vo svojom prejave o stave Únie oznámila strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý sa začal v januári 2024 a na ktorom sa stretli hlavné zainteresované strany z európskych agropotravinárskych odvetví, občianskej spoločnosti, vidieckych komunít a akademickej obce s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie a víziu budúcnosti poľnohospodárstva a potravinových systémov Únie.

Poradenstvo a stanoviská Európskej rady pre poľnohospodárstvo a potraviny budú dopĺňať špecifické a odvetvové odborné znalosti, ktoré sú už k dispozícii, a to aj od skupín pre občiansky dialóg.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dostala záverečnú správu o strategickom dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorú jej odovzdal predseda skupiny profesor Peter Strohschneider. Správa s názvom Spoločné vyhliadky pre poľnohospodárstvo a potraviny v Európe obsahuje hodnotenie výziev a príležitostí, po ktorom nasleduje súbor odporúčaní. Tieto návrhy budú slúžiť ako usmernenie pre prácu Európskej komisie pri formovaní vízie pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorú má predložiť v priebehu prvých 100 dní druhého funkčného obdobia predsedníčky von der Leyenovej.

Komisia uvítala významnú prácu, ktorú odviedlo 29 členov strategického dialógu od januára 2024, keď predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová strategický dialóg otvorila. Takisto ocenila konštruktívnu angažovanosť, ktorú títo členovia preukazovali počas celého procesu a vďaka ktorej bolo možné záverečnú správu sfinalizovať a jednomyseľne schváliť. Výsledok, ktorý dnes vidíme, je dôkazom toho, že medzi kľúčovými záujmami z celého agropotravinového reťazca možno dosiahnuť konsenzus, a to aj v časoch polarizácie súvisiacej s verejnou diskusiou o agropotravinárskych otázkach.

Ak si zachováme tento prístup a budeme naďalej posilňovať dialóg a vzájomnú dôveru medzi názorovo odlišnými stranami, môže to pomôcť priniesť trvalé riešenia na dosiahnutie konkurencieschopných, odolných, rozmanitých a udržateľných agropotravinárskych systémov v EÚ. Komisia preto dôkladne posúdi odporúčania uvedené v tejto správe s cieľom vytvoriť novú platformu, ktorá bude združovať aktérov z celého agropotravinárskeho sektora, občianskej spoločnosti a sveta vedy, aby naďalej zvažovali stratégie na zvýšenie udržateľnosti a odolnosti agropotravinárskych systémov.

V správe o dialógu sa uvádza, že potravinárska a poľnohospodárska výroba tvoria základný prvok európskej spoločnosti a bezpečnosti a že rozmanitosť európskych potravín a poľnohospodárstva je veľkým prínosom. Členovia strategického dialógu sa zhodli v tom, že hospodárska, environmentálna a sociálna udržateľnosť v agropotravinárskom sektore sa môžu vzájomne posilňovať, najmä ak sú podporované koherentnými politickými opatreniami. Poukazuje sa aj na úlohu, ktorú zohrávajú trhy, stravovacie návyky a inovácie pri podpore udržateľnosti.

Odporúčania, ktoré sú v správe podrobne opísané, sú rozdelené do piatich pilierov:

• Spolupráca v záujme udržateľnej, odolnej a konkurencieschopnej budúcnosti: táto časť je venovaná potrebe prispôsobiť SPP v kontexte prebiehajúceho prechodu na udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie potravinové systémy, významu posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom hodnotovom reťazci, prístupu k financovaniu a úlohe obchodu a medzinárodných noriem.
• Vývoj smerom k udržateľným agropotravinárskym systémom: odporúčania v rámci tohto okruhu sa zameriavajú na podporu a propagáciu udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane chovu hospodárskych zvierat. Presadzuje sa v nich zvýšenie informovanosti o dobrých životných podmienkach zvierat a posilnenie postavenia spotrebiteľov pri výbere udržateľnej a vyváženej stravy.
• Podpora transformačnej odolnosti: vzhľadom na zvyšujúce sa environmentálne, klimatické, geopolitické a hospodárske riziká sa v správe uvádza potreba posilniť nástroje na riadenia rizika a krízové riadenie, ako aj lepšie chrániť a riadiť poľnohospodársku pôdu, podporovať poľnohospodárstvo zamerané na odolnosť vodných zdrojov a rozvíjať inovatívne prístupy v oblasti šľachtenia rastlín.
• Vytváranie atraktívneho a rozmanitého odvetvia: v tomto oddiele sa podrobne opisuje význam generačnej obnovy a rodovej rovnosti, ako aj dynamických vidieckych oblastí a agropotravinárskych systémov vrátane potreby chrániť pracovníkov.
• Lepší prístup k poznatkom a inováciám a ich lepšie využívanie: v odporúčaniach sa konštatuje, že je nutné uľahčiť prístup k vedomostiam a zručnostiam a že digitalizácia je príležitosťou.

Správa vypracovaná v rámci strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ je určená Európskej komisii, Európskemu parlamentu, členským štátom a zainteresovaným stranám.

Súvislosti

Vďaka strategickému dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý predsedníčka von der Leyenová oznámila vo svojej správe o stave Únie v septembri 2023 a otvorila v januári 2024, sa spojilo 29 významných zainteresovaných strán z európskych agropotravinárskych odvetví, občianskej spoločnosti, vidieckych komunít a akademickej obce. Ich cieľom je dosiahnuť spoločné chápanie a víziu budúcnosti poľnohospodárskych a potravinových systémov EÚ.

Úlohou dialógu bolo riešiť štyri otázky:

• Ako môžeme poskytnúť našim poľnohospodárom a vidieckym komunitám, v ktorých žijú, lepšiu perspektívu vrátane primeranej životnej úrovne?
• Ako môžeme podporiť poľnohospodárstvo v medziach našej planéty a jej ekosystému?
• Ako môžeme lepšie využiť obrovské príležitosti, ktoré vyplývajú z poznatkov a technologických inovácií?
• Ako môžeme podporiť jasnú a prosperujúcu budúcnosť európskeho potravinového systému v konkurenčnom svete?

Na základe tejto štruktúry boli zriadené rôzne pracovné skupiny, ktoré sa týmito otázkami zaoberali. Od januára do augusta 2024 sa zorganizovalo aj sedem plenárnych zasadnutí pre všetkých členov strategického dialógu, pričom na troch z nich sa zúčastnila predsedníčka Komisie von der Leyenová. Predseda skupiny profesor Strohschneider okrem toho požiadal o príspevky aj celoúnijné organizácie pôsobiace v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Stretol sa tiež s ministrami poľnohospodárstva členských štátov, s celým kolégiom komisárov EÚ, s poslancami Európskeho parlamentu a so zástupcami Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov.

Ďalšie informácie

Spoločné vyhliadky pre poľnohospodárstvo a potraviny v Európe: záverečná správa o strategickom dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ

Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ

Zoznam účastníkov strategického dialógu

Európska komisia schválila všetkých 28 strategických plánov (za každú krajinu EÚ jeden, za Belgicko dva), a tak sa od 1. januára 2023 môže začať uplatňovať nová spoločná poľnohospodárska politika.

Z finančných prostriedkov EÚ sa vyčlení 264 miliárd eur pre európskych poľnohospodárov, aby mohli prejsť na udržateľné a odolné poľnohospodárstvo, a na zachovanie životaschopnosti a rozmanitosti vidieckych oblastí. Vďaka spolufinancovaniu a doplnkovému štátnemu financovaniu sa pre poľnohospodárov a vidiecke komunity na obdobie 2023 – 2027 dosiahne celkový verejný rozpočet vo výške 307 miliárd eur. Na ďalšie programy patriace do rozsahu pôsobnosti SPP, ale mimo jej strategických plánov, ako napríklad program POSEI pre najvzdialenejšie regióny, školský program EÚ, propagačné programy, pôjdu dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške 6 miliárd eur.

Spravodlivejšia SPP

Vo všetkých strategických plánoch sa ako kľúčový cieľ uvádza hospodársky udržateľný príjem a odolnosť poľnohospodárskeho sektora. Niekoľko príkladov poskytnutej podpory: 

• Záchrannou sieťou pre poľnohospodárov sú aj naďalej priame platby SPP. Každoročne sa oprávneným poľnohospodárom rozdelí približne 20 miliárd eur základnej podpory príjmu. Je však podmienená tým, že budú uplatňovať prísnejšie základné normy dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC). Očakáva sa, že GAEC pokryjú takmer 90 % poľnohospodárskej pôdy EÚ.
• S novou SPP sa nasmeruje vyššia úroveň verejnej podpory na tých, ktorí ju najviac potrebujú. V 25 krajinách EÚ dostanú malé a stredné poľnohospodárske podniky vyššiu podporu príjmu vďaka tzv. redistributívnej platbe vo výške 10,6 % všetkých priamych platieb. To bude predstavovať 4 miliardy eur ročne. Ide o 2,5-násobok redistributívnych platieb v súčasnej SPP (2014 – 2020), ktoré uplatňuje len desať členských štátov.
• S cieľom pomôcť poľnohospodárom pri prekonávaní krízy dostane 15 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ podporu na poistenie, účasť vo vzájomných fondoch alebo iné nástroje na riadenie rizík.
• V porovnaní s rokom 2022 sa viazanou podporou príjmu o 25 % zvýši úroveň podpory pre bielkovinové plodiny/strukoviny. Vďaka tomu budú poľnohospodári EÚ menej závislí od dovozu a používania určitých hnojív. Viazanú podporu získa aj sedemnásť ďalších odvetví v ťažkostiach. Dostane sa tak k 21 % poľnohospodárskym podnikom v EÚ.

Zelenšia SPP

Tri z desiatich špecifických cieľov SPP sa priamo týkajú životného prostredia a klímy. Vďaka doložke, ktorá bráni návratu do starých koľají, museli členské štáty vo svojich plánoch SPP preukázať v porovnaní so súčasnou situáciou vyššie ambície. Výsledkom je z environmentálneho a klimatického hľadiska najambicióznejšia SPP.

• V strategických plánoch SPP sa vyčlení takmer 98 miliárd eur, teda 32 % celkových finančných prostriedkov SPP (EÚ a spolufinancovanie), v prospech klímy, vody, pôdy, ovzdušia, biodiverzity a dobrých životných podmienok zvierat a na povzbudenie plnenia nad rámec povinných noriem. Ak sa pozrieme na rozdelenie tejto sumy medzi nástroje a fondy, 24 % priamych platieb sa vyčlení na ekologické režimy a 48 % výdavkov na rozvoj vidieka vo všetkých plánoch bude plne podporovať ciele životného prostredia a klímy.
• Plány budú motivovať pôdohospodárov, aby v 35 % poľnohospodárskych oblastí EÚ vhodnými postupmi obhospodarovania, ako je extenzívne obhospodarovanie trávnych porastov, pestovanie strukovín a medziplodín, ekologické hnojenie či agrolesníctvo, ukladali uhlík v pôde a biomase, znižovali emisie skleníkových plynov a pomáhali s adaptáciou.
• V zmysle nových povinností poľnohospodárov sa očakáva striedanie plodín na približne 85 % ornej pôdy, ktorá sa podporuje z SPP EÚ. To pomôže narušiť cykly škodcov a chorôb, a teda znížiť používanie pesticídov a ich s nimi spojené riziká. Viac ako 26 % poľnohospodárskej pôdy EÚ získa podporu aj na integrovanú ochranu proti škodcom a používanie nechemických metód kontroly škodcov alebo presné poľnohospodárstvo.
• Podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby z SPP v roku 2027 sa v porovnaní s plochou financovanou v roku 2018 takmer zdvojnásobí. To významne to prispeje k dosiahnutiu ambícií členských štátov, pokiaľ ide o rozšírenie ekologickej plochy do roku 2030 v rozsahu od 5 do 30 %.
• Plánované investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch zvýšia kapacitu EÚ na výrobu energie o 1,556 MW.

Sociálnejšia SPP

Vidiecke oblasti EÚ čelia viacerým výzvam, ktoré sú pomenované v dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ, vrátane vyľudňovania, prístupu k základným službám a ich zlepšovaniu, príležitostí na zamestnanie a potreby lepšej konektivity. SPP bude investovať do sociálnej a hospodárskej štruktúry vidieckych oblastí EÚ.

• Významnou súčasťou každého schváleného plánu je osobitná podpora pre mladých poľnohospodárov, pričom krajiny EÚ prekročili minimálnu požiadavku vyčleniť 3 % svojich priamych platieb na generačnú výmenu. Celkové verejné výdavky vo výške 8,5 miliardy eur pomôžu mladým poľnohospodárom začať podnikať, investovať a udržať svoje podniky v prvých rokoch činnosti. V období 2023 – 2027 sa očakáva, že naplno začne pôsobiť celkovo 377 000 nových mladých poľnohospodárov. Niektoré členské štáty plánujú vložiť ďalšie úsilie do podpory nástupníctva v poľnohospodárskych podnikoch, posilnenia rodovej rovnosti vo vidieckych oblastiach a postavenia žien v poľnohospodárstve.
• Zvyšuje sa aj podpora na miestny rozvoj, a to o 7,7 % z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) určených na stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou (tzv. prístup LEADER). Ide o 5 miliárd eur. Očakáva sa, že po zavedení tieto stratégie pokryjú 65 % európskeho vidieckeho obyvateľstva.
• Platby z SPP budú po prvýkrát prepojené s dodržiavaním určitých sociálnych a pracovných noriem EÚ a ich príjemcovia budú motivovaní k zlepšeniu pracovných podmienok v poľnohospodárskych podnikoch.
• V plánoch sa podporia investície na zatraktívnenie života a práce vo vidieckych oblastiach s cieľom vytvoriť aspoň 400 000 pracovných miest. Rovnako sa poskytne podpora na investície do digitálnych technológií a služieb, aby sa maximálne zefektívnilo využívanie zdrojov.
• Viac ako 6 miliónov ľudí bude môcť vďaka prostriedkom z SPP priamo využiť poradenstvo, odbornú prípravu a výmenu poznatkov alebo sa zúčastniť na inovačných projektoch v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií so zameraním na životné prostredie a klímu alebo sociálne a vidiecke aspekty.

Súvislosti

Európska komisia v roku 2018 predstavila návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorý obsahuje nové spôsoby fungovania s cieľom zmodernizovať a zjednodušiť poľnohospodársku politiku EÚ. 2. decembra 2021 boli nové právne predpisy o SPP formálne prijaté.

Spoluzákonodarcovia určili členským štátom lehotu na predloženie strategických plánov SPP do 1. januára 2022. Po doručení plánov Komisia do 25. mája 2022 zaslala všetkým členským štátom listy s pripomienkami. V súlade so zásadou transparentnosti ich spolu s reakciami všetkých členských štátov uverejnila na webovom sídle Europa. Útvary Komisie potom s vnútroštátnymi orgánmi rozvinuli štruktúrovaný dialóg s cieľom vyriešiť zostávajúce otázky a sfinalizovať revidované plány SPP. Podrobne skúmali ich ambície vo vzťahu ku klimatickým a environmentálnym cieľom EÚ a ich príspevok k cieľom stanoveným v stratégii Komisie „z farmy na stôl“ a stratégii v oblasti biodiverzity.

Vzhľadom na aktuálny prudký nárast cien komodít a energií, ku ktorému došlo po ruskej agresii voči Ukrajine, Komisia vyzvala členské štáty, aby zvážili preskúmanie svojich strategických plánov SPP s cieľom posilniť odolnosť odvetvia, zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť závislosť od syntetických hnojív udržateľnejšími výrobnými metódami v súlade s oznámeniami o potravinovej bezpečnosti a hnojivách. Vzhľadom na rýchlo sa meniace výzvy sa strategické plány SPP budú v priebehu vykonávania podľa potreby pozorne monitorovať a meniť, aby boli naďalej vhodné na svoj účel.

Ďalšie informácie

Prehľad 28 strategických plánov SPP v skratke

SPP 2023 – 2027

Strategické plány SPP

Listy s pripomienkami k strategickým plánom SPP