Politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu, t. j. mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030, už nadobudol účinnosť.

Európsky parlament, členské štáty a Komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach, ktorými sú digitálne zručnosti, infraštruktúra vrátane pripojiteľnosti, digitalizácia podnikov a online verejné služby, v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 slúži cyklický proces spolupráce, ktorého úlohou je posudzovať dosiahnutý pokrok a vymedziť míľniky. Program vytvára aj nový rámec pre viacnárodné projekty, ktorý členským štátom umožní spojiť sily v oblasti digitálnych iniciatív.

Cieľ: Ciele a zámery digitálneho desaťročia

Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:

• zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
• zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
• ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
• sprístupnenie verejných služieb a správy online.

Uvedené body predstavujú ciele politického programu, ako je zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného online prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje.

Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030

Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 Komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania.

Viacnárodné projekty

Združovanie investícií medzi členskými štátmi je potrebné na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov digitálneho desaťročia. Spojením úsilia na dosiahnutie rozsiahleho vplyvu vytvára politický program proces na identifikáciu a spustenie nadnárodných projektov v oblastiach, ako sú okrem iného 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy.

Ďalšie kroky

Komisia v najbližších mesiacoch prijme vykonávací akt, v ktorom budú vymedzené KPI pre digitálne ciele, a vypracuje plánované trajektórie EÚ pre každý z nich v spolupráci s členskými štátmi.

V júni Komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia s cieľom poskytnúť aktualizáciu, posúdenie a odporúčanie týkajúce sa pokroku pri dosahovaní cieľov a zámerov.

Členské štáty v októbri predložia svoje prvé národné strategické plány, ku ktorým Komisia uverejní náležité usmernenia. 

Súvislosti

Komisia 9. marca 2021 predstavila svoju víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 v oznámení Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob. Predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v septembri 2021 predstavila Cestu k digitálnemu desaťročiu, spoľahlivý rámec riadenia na dosiahnutie týchto digitálnych cieľov. Ten vyzýva k spoločnému úsiliu a investíciám s cieľom vytvoriť v Európe také digitálne prostredie, ktoré nasmeruje budúci vývoj a zároveň posilní postavenie ľudí a podnikov. Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli v júli 2022 politickú dohodu.

V decembri 2022 bola zároveň podpísaná medziinštitucionálne vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách, inými slovami „digitálna DNA EÚ“. Komisia takisto poskytne posúdenie vykonávania digitálnych zásad vo výročnej správe o stave digitálneho desaťročia s cieľom zabezpečiť, aby sa práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ dodržiavali tak online, ako aj offline.

Ďalšie informácie

Úradný vestník

Aktualizované otázky a odpovede – Politický program: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Aktualizovaná stránka so všeobecnými informáciami – Cesta k digitálnemu desaťročiu

Aktualizovaná komunita digitálneho desaťročia na platforme Futurium

Aktualizovaný prehľad

EÚ sa  na 15. konferencii OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale pripojila k 195 krajinám, ktoré sú signatármi historickej dohody – globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Tento rámec obsahuje globálne ciele a zámery na ochranu a obnovu prírody pre súčasné a budúce generácie, zabezpečenie jej udržateľného využívania, ako aj stimuláciu investícií do ekologického globálneho hospodárstva. Spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy pripravuje pôdu pre svet, ktorý sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym, odolným a priaznivým pre prírodu.

Dohoda je pevným rámcom s jasnými, merateľnými cieľmi a zámermi, stanovujú sa v nej úplné mechanizmy monitorovania, podávania správ a preskúmavania, ktoré majú slúžiť na sledovanie pokroku a ktoré sú doplnené rozsiahlym balíkom na mobilizáciu zdrojov.

Od ekosystémových služieb závisí viac ako polovica celosvetového HDP. Od voľne žijúcich druhov priamo závisí 70 % najzraniteľnejšieho obyvateľstva vo svete. Dohodou z Kchun-mingu a Montrealu sa urýchlia ambiciózne politiky na celom svete a financovanie v prospech biodiverzity sa zmobilizuje zo všetkých zdrojov – do roku 2030 pôjde ročne o 200 miliárd USD. Globálne spoločenstvo sa ňou zaväzuje ku krokom na ochranu a obnovu prírody a odstránenie znečistenia, čiže k opatreniam, ktoré obsahuje aj Európska zelená dohoda. Zabezpečí sa tým, aby príroda zostala pre spoločnosti, hospodárstva a komunity pevnou oporou aj v nasledujúcich desaťročiach.

Ciele a zámery ambicióznych opatrení do roku 2030 a 2050

Dohoda o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu obsahuje kľúčové globálne ciele:

• do roku 2030 celosvetovo (na súši aj na mori) obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov,
• do roku 2030 ochrániť a spravovať 30 % oblastí (suchozemské, vnútrozemské vodné, pobrežné a morské oblasti),
• zastaviť vymieranie známych druhov a do roku 2050 desaťnásobne znížiť riziko a mieru vyhynutia všetkých druhov (vrátane neznámych),
• do roku 2030 znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť stratu živín v životnom prostredí aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť riziká vyplývajúce zo znečistenia a negatívne vplyvy znečistenia zo všetkých zdrojov, a to na také úrovne, ktoré nie sú pre biodiverzitu a funkcie ekosystémov škodlivé,
• do roku 2030 znížiť globálnu stopu spotreby, a to aj výrazným znížením nadmernej spotreby a produkcie odpadu, ako aj obmedzením potravinového odpadu na polovicu,
• udržateľne riadiť oblasti v poľnohospodárstve, akvakultúre, rybolove a lesnom hospodárstve a výrazne posilniť agroekológiu a iné postupy priaznivé pre biodiverzitu,
• bojovať proti zmene klímy riešeniami blízkymi prírode,
• do roku 2030 znížiť mieru zavlečenia a udomácnenia inváznych nepôvodných druhov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 zaistiť bezpečné, zákonné a udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi,
• ekologizovať mestské priestranstvá.

Mobilizácia financií a vytvorenie priestoru pre podniky, aby mohli prevziať zodpovednosť za biodiverzitu

Dohodou sa výrazne zvýši mobilizácia finančných prostriedkov na biodiverzitu zo všetkých zdrojov, a to domácich, medzinárodných, verejných aj súkromných, pričom do roku 2030 sa zmobilizuje najmenej 200 miliárd USD ročne. Vytvoria sa ňou stimuly pre domáce a medzinárodné zdroje, a to aj z podnikateľských investícií.

Dohoda sa zaoberá aj dotáciami, ktoré sú pre biodiverzitu škodlivé, pričom obsahuje záväzok do roku 2025 identifikovať a do roku 2030 eliminovať celkovo najmenej 500 miliárd USD ročne.

EÚ sa v rámci dohody zaviazala k medzinárodnému balíku solidarity, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny s najbohatšou biodiverzitou. Nový fond globálneho rámca pre biodiverzitu zriadený v rámci Globálneho fondu pre životné prostredie bude otvorený financovaniu zo všetkých zdrojov.

Významným krokom na zlepšenie podnikateľskej činnosti v oblasti biodiverzity bude povinnosť veľkých a nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií pravidelne monitorovať, posudzovať a odhaľovať riziká, závislosti a vplyvy týkajúce sa biodiverzity a poskytovať spotrebiteľom informácie na podporu udržateľnej spotreby.

Angažovanosť EÚ vytvára priestor na dosiahnutie dohody

Európska jednota a vedúce postavenie boli počas štvorročných rokovaní zásadné. Rokovacej skupine EÚ sa v Montreale pod vedením komisára Sinkevičiusa spolu s členskými štátmi EÚ, ktoré koordinovalo české predsedníctvo Rady, podarilo vytvoriť priestor pre ambicióznu dohodu a zároveň dosiahnuť pokrok vo finančnej oblasti.

Dohoda je dôležitým impulzom pre multilateralizmus v čase, keď je globálna solidarita a spolupráca potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Ďalšie kroky

Keďže rokovania o novej dohode sa skončili, nastal čas, aby všetky krajiny tento rámec implementovali prostredníctvom vnútroštátnych a medzinárodných opatrení.

Pred ďalšou konferenciou zmluvných strán v roku 2024 musia všetky krajiny pripraviť aktualizované národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, ako aj národné stratégie financovania v oblasti biodiverzity. Na ďalších konferenciách zmluvných strán sa zváži, či kumulatívny vplyv vnútroštátnych opatrení postačuje na dosiahnutie globálnych cieľov a zámerov na roky 2030 a 2050.

Súbežne s politickými opatreniami sa teraz budú krajiny a multilaterálne finančné inštitúcie usilovať, aby sa rýchlo začala mobilizácia finančných prostriedkov.  

Vďaka Európskej zelenej dohode sa Európa dostala do čela tejto globálnej hospodárskej transformácie. Naše návrhy, napríklad nedávno prijaté nariadenie o dodávateľských reťazcoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako aj ďalšie úsilie o odstránenie znečistenia prispejú k plneniu dohody z Kchun-mingu a Montrealu.

Súvislosti

Zachovanie zdravej prírody, ekologizácia našich miest a uchovanie obrovskej rozmanitosti života na našej planéte sú pre našu budúcnosť nevyhnutné. Príroda nám čistí vodu, poskytuje výživné potraviny, chráni nás pred povodňami a pomáha zmierňovať zmenu klímy.

Na 15. konferencii zmluvných strán v Montreale vytvorila EÚ spojenectvá a iniciatívy na pomoc pri praktickej realizácii globálneho rámca pre biodiverzitu. EÚ spolu s viacerými členskými štátmi a niekoľkými ďalšími krajinami spojili svoje sily s cieľom výrazne zvýšiť financovanie v oblasti biodiverzity zo všetkých zdrojov. EÚ sa pripojila aj ku kľúčovým iniciatívam, aby partnerským krajinám pomohla posilniť kapacity a znalosti na realizáciu globálneho rámca pre biodiverzitu. Patrí medzi ne vysoko ambiciózne partnerstvo pre akceleráciu na podporu budúceho vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu a globálne znalostné centrum pre biodiverzitu na pomoc krajinám s monitorovaním pokroku pri plnení cieľov v oblasti biodiverzity. EÚ takisto podpísala s Guyanou dohodu o udržateľnom obchode s legálne vyťaženým drevom.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej k dohode o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu

EÚ na konferencii COP15 o biodiverzite