Aktuality

Ochrana spotrebiteľa: Komisia prijala prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľov pre finančné služby poskytované online

Európska komisia prijala reformu súčasných pravidiel EÚ týkajúcich sa poskytovania finančných služieb spotrebiteľom na diaľku, ktorými sa riadia finančné služby predávané na diaľku. Návrh posilní práva spotrebiteľov a podporí cezhraničné poskytovanie finančných služieb na jednotnom trhu. Tento trh sa výrazne vyvinul vzhľadom na celkovú digitalizáciu odvetvia a na nové typy finančných služieb, ktoré vznikli od zavedenia pravidiel v roku 2002. Vplyv pandémie COVID-19 tento vývoj ešte viac posilnil a výrazne prispel k nárastu elektronických transakcií.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Spotrebitelia využívajú elektronické služby čoraz viac, aj pokiaľ ide o financie, a to je dobré. Musíme sa však postarať aj o to, aby boli pravidlá v súlade s najnovším vývojom. Spotrebitelia potrebujú zrozumiteľné informácie a bezpečnostnú sieť, ktorá ich bude v prípade problémov chrániť“.

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Naše pravidlá sa musia vyvíjať súbežne s vývojom finančných služieb vo svete: je to jednoduché. Digitalizácia a vznik mnohých nových finančných produktov tento sektor za posledných dvadsať rokov zásadne zmenili a nedávne zákazy vychádzania spôsobené pandémiou COVID-19 svedčia o tom, že efektívnejší a modernejší regulačný rámec pre finančné služby poskytované na diaľku je teraz oveľa dôležitejší než kedykoľvek predtým. Hoci riziká a výzvy sa môžu líšiť, náš zámer zostáva nemenný a sústredí sa na bezpečnosť spotrebiteľov.“

Modernizácia pravidiel EÚ

S cieľom zabezpečiť podporu poskytovania finančných služieb na vnútornom trhu a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa sa týmto návrhom zavádzajú opatrenia vo viacerých oblastiach:

Ľahší prístup k 14-dňovému právu na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv týkajúcich sa finančných služieb uzavretých na diaľku: s cieľom uľahčiť výkon tohto práva budú musieť obchodníci pri elektronickom predaji uviesť tlačidlo na odstúpenie od zmluvy. Obchodník je okrem toho povinný zaslať oznámenie o práve odstúpiť od zmluvy, v prípade, že sú predzmluvné informácie doručené menej ako jeden deň pred uzavretím zmluvy.
Jednoznačné pravidlá toho, akým spôsobom a kedy treba poskytnúť predzmluvné informácie: návrh modernizuje pravidlá, napríklad pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu, pričom predajcovi sa ukladá povinnosť vopred poskytnúť určité informácie, napríklad e-mailovú adresu obchodníka, možné skryté náklady alebo riziká súvisiace s finančnou službou. Informácie musia byť zreteľne zobrazené aj na obrazovke. Na poskytovanie informácií sa zavádzajú aj pravidlá používania kontextových okien a vrstvených odkazov. Nové pravidlá zabezpečia aj to, aby mal spotrebiteľ dostatok času porozumieť prijatým informáciám, a to aspoň jeden deň pred samotným podpísaním zmluvy.
Osobitné pravidlá na ochranu spotrebiteľov pri elektronickom uzatváraní zmlúv o finančných službách: zmluvy o finančných službách môžu byť náročné na pochopenie, najmä vtedy, keď sa prerokúvajú na diaľku. V návrhu sa obchodníkom ukladá povinnosť vytvoriť online systémy, ktoré sú spravodlivé a transparentné, a pri používaní online nástrojov (napr. robo-poradca alebo chat boxy) poskytnúť spotrebiteľom primerané vysvetlenie. Pravidlá tiež posilňujú postavenie spotrebiteľa tým, že zavádzajú možnosť požiadať o ľudský zásah, keď interakcia s takýmito online nástrojmi nie je úplne uspokojivá.
Presadzovanie práva: návrh poskytne príslušným orgánom nové právomoci. Na zmluvy o finančných službách uzatvárané na diaľku sa budú v prípade rozsiahlych cezhraničných porušení právnych predpisov uplatňovať prísnejšie sankcie, s najvyšším trestom vo výške najmenej 4 % ročného obratu.
Úplná harmonizácia s cieľom zabezpečiť rovnako vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa na celom vnútornom trhu: návrhom sa zavádza úplná harmonizácia právnych predpisov a stanovujú sa podobné pravidlá pre všetkých poskytovateľov služieb v členských štátoch.

Ďalšie kroky

O návrhu Komisie sa teraz bude diskutovať v Rade a v Európskom parlamente.

Súvislosti

Za posledných 20 rokov sa poskytovanie finančných služieb spotrebiteľom na diaľku výrazne zmenilo. Poskytovatelia finančných služieb a spotrebitelia upustili od faxu uvedeného v smernici a na poli pôsobnosti sa odvtedy objavili noví aktéri (napríklad finančnotechnologické spoločnosti) s novými obchodnými modelmi a novými distribučnými reťazcami (napr. finančné služby predávané cez internet). Vplyv pandémie COVID-19 a s ňou súvisiace zákazy vychádzania okrem toho nakupovanie cez internet ešte viac urýchlili.

Smernica bola podrobená úplnému hodnoteniu. Hlavné výsledky hodnotenia boli: i) po nadobudnutí účinnosti smernice bolo prijatých viacero legislatívnych aktov EÚ týkajúcich sa špecifických výrobkov (napr. smernica o spotrebiteľskom úvere) a horizontálnych právnych predpisov EÚ (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), čím klesla relevantnosť smernice a jej pridaná hodnota; ii) viaceré zmeny, ako napríklad rastúca digitalizácia služieb, ovplyvnili účinnosť smernice pri dosahovaní jej hlavných cieľov; iii) smernica však bola aj naďalej užitočná, keďže jej horizontálnym uplatňovaním bola spotrebiteľom zabezpečená určitá úroveň ochrany v prípade zmlúv uzavretých na diaľku a týkajúcich sa finančných produktov, na ktoré sa ešte nevzťahovali žiadne právne predpisy EÚ (smernica sa uplatňuje napríklad v prípade neexistencie pravidiel EÚ o kryptoaktívach).

V posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu, bolo preskúmaných niekoľko možností. Uprednostňovaná možnosť viedla k zrušeniu smernice 2002/65/ES, modernizácii a následnému začleneniu stále relevantných článkov (právo na predzmluvné informácie a právo na odstúpenie od zmluvy) do smernice 2011/83/EÚ (smernica o právach spotrebiteľov), k rozšíreniu uplatňovania určitých pravidiel smernice 2011/83/EÚ na poskytovanie finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (napr. pravidlá týkajúce sa dodatočných platieb, pravidlá presadzovania a uplatňovania sankcií) a k zavedeniu nových ustanovení sústredených na zabezpečenie spravodlivosti pri elektronickom uzatváraní zmlúv o finančných službách. Z tohto hľadiska sa zistené problémy a ciele v návrhu riešia účinným, efektívnym a primeraným spôsobom.

Ďalšie informácie

Návrh, ktorým sa menia pravidlá zmlúv o finančných službách uzatvorených na diaľku

Pravidlá EÚ týkajúce sa poskytovania finančných služieb na diaľku

Čítať ďalej...

Komisia zvýši rozpočet programu Horizont Európa na podporu inovácií v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií a na pomoc výskumníkom vysídleným z Ukrajiny

Komisia schválila zmenu pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022, ktorou zvýšila jeho rozpočet o takmer 562 miliónov eur na ďalšiu podporu misií EÚ zameraných na inovatívne riešenia v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií, ako aj na ďalšie opatrenia stimulujúce rozvoj európskeho inovačného ekosystému. Rozpočet programu na roky 2021 a 2022 tak dosiahol výšku takmer 16 miliárd eur.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Dodatočné investície do výskumu a inovácií nám pomôžu zrealizovať kľúčové politiky. Program Horizont Európa má v sebe jednak víziu vytvoriť zdravšiu, ekologickejšiu a digitálnu Európu budúcnosti, ako aj solidaritu prejavujúcu sa podporou výskumníkov vysídlených z Ukrajiny.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel k tomu dodáva: „Touto revíziou pracovného programu chceme podporiť odhodlanie využívať výskum a inovácie na riešenie našich najväčších spoločenských výziev novými a inovačnými nástrojmi, ako sú misie EÚ. Zároveň chceme podporiť výskumných pracovníkov, ktorí museli odísť z Ukrajiny, aby pokračovali vo svojej výskumnej a inovačnej práci.“

Z celkovej dodatočnej sumy pôjde 507,1 mil. eur na päť misií EÚ, ktoré sú novým a inovatívnym spôsobom riešenia našich najväčších výziev formou spolupráce ľudí v Európe i mimo nej. Spomínané misie, ktoré boli spustené v septembri 2021, sú zamerané na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zdravia, klímy a životného prostredia do roku 2030. Pripravuje sa 17 nových výziev v rámci misií zameraných na rakovinu, dohodu o pôde pre Európu, prispôsobovanie sa zmenám klímy či na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030. Patrí sem aj spoločná výzva v oblasti klímy a vôd či ďalšie akcie na podporu všetkých piatich misií vrátane misie zameranej na mestá.

V reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine sa spomínaná zmena programu týka aj opatrení na podporu výskumných pracovníkov, ktorí predtým pracovali na Ukrajine. V rámci novej schémy MSCA4Ukraine, ktorá je súčasťou akcií Marie Curie-Skłodowskej, sa sumou 25 miliónov eur umožní vysídleným výskumníkom pokračovať v práci v niektorej z akademických či neakademických hostiteľských inštitúcií v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa a neskôr, keď to bude možné, podporí ich opätovný návrat na Ukrajinu v snahe obnoviť výskumné a inovačné kapacity v krajine (pozri tlačovú správu). Stovky ukrajinských vedcov tak budú môcť využiť aj zvýšený rozpočet vo výške 1 milión eur určený na Program pre hraničné vedy o človeku a iniciatívu „Vedci vedcom“ v rámci klastra 1 (Zdravie) programu Horizont Európa. Doplnilo sa aj všeobecné ustanovenie, ktoré má všetkých žiadateľov motivovať k tomu, aby všade tam, kde je to možné, ponúkali príležitosti výskumníkom a inovátorom z Ukrajiny.

Zmenou programu sa tiež vylúčila možnosť právnych subjektov so sídlom v Rusku, Bielorusku alebo na územiach Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolu ukrajinskej vlády, zapojiť sa v akejkoľvek forme do niektorej z činností podporovaných z programu Horizont Európa. Výnimky je možné udeľovať len z opodstatnených dôvodov a v individuálnych prípadoch.

Zmenou sa zároveň zavádza niekoľko nových opatrení na podporu inovačného potenciálu Európy. Pokiaľ ide o európske inovačné ekosystémy v programe Horizont Európa, ráta sa s pokračovaním iniciatívy WomenTechEU strojnásobením jeho rozpočtu (na 10 miliónov eur) na podporu viac ako 100 startupov vedených ženami v tomto roku a so zavedením novej akcie na vytvorenie a podporu tzv. podnikateľských anjelov investujúcich v EÚ (2 milióny eur). V prípade klastra 2 (Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť) ide o podporu vytvárania platforiem a sietí spolupráce v kultúrnych a kreatívnych odvetviach (6 miliónov eur), posúdenie sociálneho vplyvu politík zelenej transformácie (3 milióny eur), inovačné riešenia pre budúcnosť demokracie (3 milióny eur), ako aj podporu Strediska pre monitorovanie inovácií vo verejnom sektore (1,5 milióna eur). Zaviedlo sa aj niekoľko menších zmien v pracovnom programe v celkovej výške 3,2 mil. eur.

Prvé kolo nadchádzajúcich výziev sa začne 12. mája a druhé 24. mája 2022.

Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na misie EÚ v roku 2022

Z misie „Adaptácia na zmenu klímy“ sa investuje 126,2 mil. eur. To zahŕňa aj príspevok k spoločnej výzve s misiou na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030 s cieľom pripraviť spoločnú demonštráciu odolnosti pobrežia v arktickej a atlantickej morskej oblasti. V roku 2022 sa bude v rámci misie týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy podporovať vývoj a testovanie riešení zameraných na kľúčové oblasti zasiahnuté zmenou klímy.
V rámci misie „Rakovina“ sa investuje 129,56 mil. eur na zlepšenie a rozšírenie primárnej prevencie rakoviny, zvýšenie výskumných kapacít komplexnej infraštruktúry pre liečbu rakoviny a príprava klinických skúšok na optimalizáciu liečby u pacientov s rezistentnou formou rakoviny.
Misia „Obnova našich oceánov a vôd“ disponuje rozpočtom 117,9 mil. eur. Časť sa použije ako príspevok k spoločnej výzve s misiou týkajúcou sa adaptácie na zmenu klímy v záujme ochrany a obnovy morských a sladkovodných ekosystémov a ich biodiverzity, na prevenciu a zastavenie znečisťovania oceánov, morí a vôd, ako aj na vybudovanie udržateľnej, uhlíkovo neutrálnej a obehovej „modrej“ ekonomiky.
V rámci misie Dohoda o pôde pre Európu sa použije 95 mil. eur okrem iného na vytvorenie nového archívu poznatkov z misie, preskúmanie úlohy biodiverzity pôdy v ekosystémových službách, identifikáciu stratégií dekontaminácie a na opätovné využívanie pôdy.

Opatrenia na podporu misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ s rozpočtom 119,37 mil. eur v roku 2022 už boli súčasťou zmeny pracovného programu prijatej v decembri 2021. Touto zmenou sa zvýšil rozpočet na posilnenie platformy misie takmer o 6,25 mil. eur ako dodatočná podpora pre mestá, ktoré boli vybrané na účasť v misii.

Súvislosti

Horizont Európa je programom EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027 s rozpočtom vo výške 95,5 miliardy eur a nasledovníkom programu Horizont 2020. Misie EÚ sú novým nástrojom programu Horizont Európa a podporujú priority Komisie, ako sú Európska zelená dohoda, Európa pripravená na digitálny vek, Európsky plán boja proti rakovine, Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a Nový európsky Bauhaus. Napríklad misia „Klíma“ je už teraz neoddeliteľnou súčasťou novej stratégie adaptácie na zmenu klímy, misia „Rakovina“ je súčasťou Európskeho plánu boja proti rakovine a misia „Pôda“ je hlavnou iniciatívou dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti v EÚ.

Komisia prijala okamžité cielené opatrenia na pomoc výskumníkom z Ukrajiny. Hoci pridruženie Ukrajiny k programu Horizont Európa ešte nevstúpilo do platnosti, ukrajinské subjekty už môžu žiadať o finančné príspevky z prostriedkov EÚ v programe Horizont Európa. Okrem toho bol zriadený osobitný portál ERA4Ukraine na webovom sídle EURAXESS, ktoré je platformou slúžiacou ako centrum informácií o podpore výskumníkov z Ukrajiny dostupnej na úrovni členských štátov EÚ či celoeurópskej úrovni vrátane popredných mimovládnych iniciatív ako napr. ScienceforUkraine. K ďalším iniciatívam EÚ patria Science4Refugees, ktorá utečencom ponúka stáže, zamestnanie na polovičný/celý úväzok a možnosť zapojiť sa do činností Európskeho výskumného spoločenstva, Inspireurope v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej, ktoré podporujú výskumníkov v ohrození, ako aj ERCforUkraine, kde Európska rada pre výskum uverejňuje voľné pracovné miesta viazané na granty na jej činnosť. Ďalšie príležitosti, ktoré ponúkajú príjemcovia finančnej pomoci z programu Horizont, sú uvedené aj na stránkach Horizon4Ukraine.

Ďalšie informácie

Horizont Európa

Webové stránky misií EÚ

Informačný prehľad o misiách EÚ

Otázky & odpovede: Misie EÚ

Informačné dni o Misiách EÚ, 17. – 18. máj

Portál financovania a ponúk – možnosti financovania

Čítať ďalej...

Eurobarometer o Európskom roku mládeže: mladí Európania sa angažujú čoraz viac

Komisia uverejnila svoj bleskový prieskum Eurobarometra o mládeži a demokracii, ktorý sa uskutočnil od 22. februára do 4. marca 2022. Keďže Európsky rok mládeže je v plnom prúde a Konferencia o budúcnosti Európy s kľúčovou účasťou mládeže je už za nami, možno pristúpiť k zhodnoteniu nálady panujúcej medzi mladými ľuďmi.

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že angažovanosť mládeže narastá: v súčasnosti sa väčšina (58 %) mladých ľudí aktívne zapája do diania v spoločnosti, v ktorej žijú, pričom za posledných 12 mesiacov sa zúčastnili činností jednej alebo viacerých mládežníckych organizácií. Od posledného prieskumu Eurobarometra v roku 2019 je to nárast o 17 percentuálnych bodov. Okrem toho najčastejším očakávaním mladých ľudí v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 je, aby činitelia s rozhodovacou právomocou viac počúvali ich požiadavky a konali podľa nich a zároveň aby podporovali ich osobný, sociálny a profesijný rozvoj (72 %). Komisia takisto spúšťa nový online nástroj, platformu Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas), ktorej cieľom je uľahčiť mladým Európanom vyjadriť svoje názory. Okrem toho sa v rámci Európskeho roka mládeže organizujú politické dialógy medzi členmi kolégia a mladými ľuďmi. Tieto dialógy poskytujú mladým ľuďom jedinečnú príležitosť získať priamy prístup k činiteľom s rozhodovacou právomocou a vyjadriť tvárou v tvár svoju predstavu a nápady vo všetkých oblastiach politiky.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Európsky rok mládeže by mal priniesť zmenu paradigmy v tom, ako začleňujeme mladých ľudí do tvorby politík a prijímania rozhodnutí. Cieľom Európskeho roka je počúvať, angažovať sa a podporovať konkrétne príležitosti pre mladých Európanov. Z bleskového prieskumu Eurobarometra jasne vyplýva, že práve to si želajú aj mladí ľudia v EÚ.“

Marija Gabrielová, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež, v tejto súvislosti uviedla: „Ako dnes môžeme vidieť, mladí ľudia sa zapájajú do budúceho vývoja spoločnosti a angažujú sa v ňom čoraz viac. Záleží im na mieri, medzinárodnej spolupráci, dobrých životných podmienkach a životnom prostredí. Chcú však, aby sme ich viac počúvali a vnímali. V rámci Európskeho roka mládeže robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ich názorom dali väčší priestor. S potešením oznamujem, že sme spustili nový online nástroj, platformu Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas), na ktorej môžu mladí ľudia zaznamenať svoje názory a nápady týkajúce sa budúcnosti európskeho projektu.“

Bleskový prieskum Eurobarometra o mládeži

Agresívna vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, posilnila v mladých ľuďoch presvedčenie, že zachovanie mieru, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti a podpora medzinárodnej spolupráce by mali byť prvoradým cieľom EÚ (37 %). Podľa ďalších najvyšších očakávaní by EÚ mala zvýšiť počet pracovných príležitostí pre mladých ľudí (33 %), bojovať proti chudobe a hospodárskym a sociálnym nerovnostiam (32 %), ako aj podporovať politiky šetrné k životnému prostrediu a bojovať proti zmene klímy (31 %).

Za hlavné oblasti záujmu Európskeho roka mládeže považujú mladí ľudia duševné a fyzické zdravie a celkovú životnú pohodu (34 %), ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy (34 %), ale aj vzdelávanie a odbornú prípravu vrátane voľného pohybu vzdelávajúcich sa osôb (33 %).

Napriek pandémii z prieskumu vyplýva nárast nadnárodnej mobility mladých ľudí v porovnaní s rokom 2019, čo odráža ich silnú ochotu opäť nadväzovať cezhraničné kontakty. Na profesijnej, dobrovoľníckej, vzdelávacej alebo športovej činnosti v inej krajine EÚ sa zúčastnili takmer štyria z desiatich mladých ľudí (39 %) v porovnaní s približne tromi z desiatich (31 %) v roku 2019. Hlavným dôvodom neúčasti na projektoch mobility zostáva aj naďalej nedostatok finančných prostriedkov, hoci existencia finančnej prekážky je na ústupe (36 % v porovnaní so 42 % v roku 2019).

Výsledky prieskumu Eurobarometra v neposlednom rade potvrdzujú, že program Erasmus+, ktorý v roku 2022 oslavuje 35. výročie, pozná viac ako polovica mladých respondentov, hoci medzi členskými štátmi pretrvávajú určité rozdiely. Podiel mladých ľudí, ktorí tento program poznajú, je najväčší v Grécku (72 %) a na Cypre (70 %) a najmenší vo Švédsku (26 %).

Nová platforma Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas)

Komisia spustila aj nový online nástroj, ktorý bude ústredným prvkom Európskeho roka mládeže. Na platforme Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas) môžu Európania zaznamenať svoje názory a nápady týkajúce sa budúcnosti európskeho projektu. Môžu sa dotknúť všetkých otázok, ktoré sú pre nich dôležité, od zamestnanosti, inklúzie, mieru a bezpečnosti až po zmenu klímy, vzdelávanie, duševné zdravie a mnohé iné. Platforma Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas) napĺňa ambíciu Európskeho roka mládeže poskytnúť mladým ľuďom prostriedky na to, aby sa zapájali do verejnej diskusie a rozhodovania.

Súvislosti

Bleskový prieskum Eurobarometra č. 502 s názvom Mládež a demokracia v Európskom roku mládeže sa uskutočnil od 22. februára do 4. marca 2022. Na objednávku Komisie prebehol v 27 členských štátoch a zameriaval sa na reprezentatívnu vzorku 26 178 mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov. Prieskum sa vykonal prostredníctvom webového opytovania s pomocou počítača (CAWI).

Ďalšie informácie

Európsky portál pre mládež

Európsky rok mládeže

Správa z online prieskumu

Eurobarometer z roku 2019

Čítať ďalej...

Európska zdravotná únia: európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia v záujme ľudí a vedy

Európska komisia uviedla do prevádzky európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia (EHDS), ktorý je jedným zo základných stavebných kameňov silnej európskej zdravotnej únie. EHDS pomôže EÚ urobiť kvantový skok vpred, pokiaľ ide o spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti ľuďom v celej Európe. Budú môcť vďaka nemu kontrolovať a používať svoje zdravotné údaje v domovskej krajine alebo v iných členských štátoch. Podporuje skutočný jednotný trh s digitálnymi zdravotníckymi službami a produktmi. Zároveň ponúka konzistentný, dôveryhodný a efektívny rámec na využívanie zdravotných údajov na činnosti v oblasti výskumu, inovácie, tvorby politík a regulácie, pričom zabezpečuje úplný súlad s prísnymi normami EÚ v oblasti ochrany údajov.

Podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „S hrdosťou oznamujem prvý spoločný dátový priestor EÚ v konkrétnej oblasti. Európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia bude ,novým začiatkom‘ politiky EÚ v oblasti elektronického zdravotníctva, vďaka ktorému budú zdravotné údaje slúžiť v prospech občanov a vedy. Dnes kladieme základy bezpečného a dôveryhodného prístupu k zdravotným údajom, ktorý je v úplnom súlade so základnými hodnotami EÚ.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Dnes zavádzame ďalší pilier európskej zdravotnej únie. Naša vízia sa stáva skutočnosťou. Európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia je zásadným prielomom digitálnej transformácie zdravotnej starostlivosti v EÚ. Stavia do centra pozornosti občanov a zlepšuje ich postavenie poskytnutím plnej kontroly nad ich údajmi, aby tak v celej EÚ získali lepšiu zdravotnú starostlivosť. Tieto údaje, ku ktorým majú prístup na základe prísnych záruk v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia, budú zároveň cennou studnicou pre vedcov, výskumníkov, inovátorov a tvorcov politík, ktorí pracujú na ďalšej liečbe zachraňujúcej životy. EÚ podniká skutočne historický krok vpred smerom k elektronickej zdravotnej starostlivosti v EÚ.“

Ľudia získajú kontrolu nad svojimi zdravotnými údajmi vo svojej krajine i na cezhraničnej úrovni

Vďaka EHDS ľudia bezplatne získajú okamžitý a jednoduchý prístup k údajom v elektronickej podobe. Tieto údaje môžu ľahko zdieľať s inými zdravotníckymi pracovníkmi v rámci členských štátov aj medzi nimi s cieľom zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Občania budú mať plnú kontrolu nad svojimi údajmi a budú môcť dopĺňať informácie, opravovať nesprávne údaje, obmedzovať prístup iným osobám a získavať informácie o spôsobe a účele využívania svojich údajov.
Členské štáty zabezpečia, aby sa súhrnné údaje o pacientovi, erecepty, lekárske snímky a správy o nich, laboratórne výsledky a prepúšťacie správy vydávali a prijímali v spoločnom európskom formáte.
Interoperabilita a bezpečnosť sa stanú povinnými požiadavkami. Výrobcovia systémov elektronických zdravotných záznamov budú musieť osvedčiť súlad s týmito normami.
Na zabezpečenie ochrany práv občanov musia všetky členské štáty vymenovať orgány pre elektronické zdravotníctvo. Tieto orgány sa zapoja do cezhraničnej digitálnej infraštruktúry (Moje zdravie @ EÚ), ktorá podporí pacientov pri cezhraničnom zdieľaní ich údajov.

Zlepšenie využívania zdravotných údajov na výskum, inovácie a tvorbu politík

EHDS vytvára silný právny rámec na používanie zdravotných údajov na účely výskumu, inovácií, verejného zdravia, tvorby politík a regulácie. Za prísnych podmienok budú mať výskumníci, inovátori, verejné inštitúcie alebo priemysel prístup k veľkému množstvu vysokokvalitných zdravotných údajov, ktoré sú kľúčové pre vývoj život zachraňujúcich liečebných postupov, vakcín alebo zdravotníckych pomôcok a zabezpečujú lepší prístup k zdravotnej starostlivosti a odolnejšie systémy zdravotníctva.
Na získanie prístupu k takýmto údajom výskumníci, spoločnosti alebo inštitúcie požiadajú o povolenie orgán pre prístup k zdravotným údajom, ktorý sa má zriadiť vo všetkých členských štátoch. Prístup sa udelí len vtedy, ak sa požadované údaje použijú na osobitné účely, v uzavretom a bezpečnom prostredí a bez odhalenia totožnosti jednotlivca. Zároveň je prísne zakázané používať tieto údaje pri rozhodnutiach, ktoré poškodzujú občanov, napríklad pri navrhovaní škodlivých produktov alebo služieb či na zvýšenie poistného.
Orgány pre prístup k zdravotným údajom budú napojené na novú decentralizovanú infraštruktúru EÚ na sekundárne využívanie zdravotných údajov (Zdravotné údaje @ EÚ), ktorá bude zriadená na podporu cezhraničných projektov.

Súvislosti

Pandémia ochorenia COVID-19 jasne poukázala na dôležitosť digitálnych služieb v oblasti zdravia. Využívanie digitálnych nástrojov sa počas tohto obdobia výrazne zvýšilo. Zložitosť pravidiel, štruktúr a postupov v jednotlivých členských štátoch však sťažuje prístup k zdravotným údajom a ich zdieľanie, a to najmä na cezhraničnej úrovni. Navyše systémy zdravotnej starostlivosti sú v súčasnosti terčom čoraz častejších kybernetických útokov.

EHDS nadväzuje na všeobecné nariadenie o ochrane údajov, navrhovaný akt o správe údajov, návrh aktu o údajoch a smernicu o kybernetickej bezpečnosti. Dopĺňa tieto iniciatívy a poskytuje pravidlá lepšie prispôsobené sektoru zdravotníctva. Otvorená verejná konzultácia o EHDS prebiehala od 3. mája do 26. júla 2021. Zhromaždila sa v rámci nej široká škála názorov, ktoré prispeli k návrhu tohto právneho rámca.

EHDS bude využívať prebiehajúce a nadchádzajúce zavádzanie verejného digitálneho tovaru v EÚ, ako je umelá inteligencia, vysokovýkonná výpočtová technika, cloud a inteligentný midlvér. Okrem toho bude mať podporu rámcov pre umelú inteligenciu, elektronickú identitu a kybernetickú bezpečnosť.

Ďalšie kroky

Návrh, ktorý predložila Európska komisia, teraz prerokuje Rada a Európsky parlament.

Ďalšie informácie

Oznámenie s názvom Európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia: využívanie sily zdravotných údajov v prospech ľudí, pacientov a inovácie

Návrh nariadenia o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia

Otázky a odpovede

Prehľad

Dátová stratégia z 19. februára 2020

Webová stránka

Čítať ďalej...

Komisia prijíma opatrenia proti zneužívajúcim súdnym konaniam proti novinárom a obhajcom ľudských práv („SLAPP“)

Európska komisia podniká kroky na zlepšenie ochrany novinárov a obhajcov ľudských práv pred zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, všeobecne známe ako „SLAPP“, sú osobitnou formou obťažovania, ktoré sa používa predovšetkým proti novinárom a obhajcom ľudských práv s cieľom brániť im vyjadrovať sa k otázkam verejného záujmu alebo ich za túto činnosť postihovať. Navrhovaná smernica sa vzťahuje na zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami. Umožňuje sudcom rýchlo zamietnuť zjavne neopodstatnené žaloby proti novinárom a obhajcom ľudských práv. Stanovuje sa v nej aj niekoľko procesných záruk a opravných prostriedkov, napríklad náhrada škody či odrádzajúce sankcie za začatie zneužívajúcich súdnych konaní. Komisia takisto prijíma doplňujúce odporúčanie s cieľom motivovať členské štáty k tomu, aby svoje pravidlá zosúladili s navrhovaným právom EÚ aj vo vnútroštátnych prípadoch a vo všetkých konaniach, nielen v občianskych veciach. V odporúčaní sa zároveň členským štátom adresuje výzva, aby v záujme boja proti zneužívajúcim súdnym konaniam proti verejnej účasti prijali celý rad ďalších opatrení, napríklad odbornú prípravu či zvyšovanie informovanosti.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Sľúbili sme, že budeme lepšie chrániť novinárov a obhajcov ľudských práv proti tým, ktorí sa ich snažia umlčať. Postará sa o to tento nový zákon. V demokracii nemôže bohatstvo či moc nikoho zvýhodňovať proti pravde. Týmito opatreniami pomáhame chrániť tých, ktorí podstupujú riziká a vystupujú v mene ochrany verejného záujmu – keď napríklad informujú o obvineniach z prania špinavých peňazí a korupcie, o záležitostiach životného prostredia a klímy alebo o iných otázkach, ktoré sú pre nás všetkých dôležité.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders k tomu dodal: „Aktívne uplatňovanie základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie je kľúčom k zdravej a prosperujúcej demokracii. EÚ bude toto právo vždy chrániť. Dnes prijímame dôležité kroky na ochranu novinárov a občianskej spoločnosti, ktorí sú týmito žalobami čím ďalej, tým viac ohrozovaní. Zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti nielenže odďaľujú uverejňovanie informácií vo verejnom záujme, či dokonca takémuto uverejňovaniu bránia, ale predstavujú aj zbytočnú záťaž pre súdy. Nástroje, ktoré dnes predstavujeme, budú slúžiť na to, aby sa takéto zneužívanie dostalo pod kontrolu.“

Návrh právneho predpisu EÚ proti zneužívajúcim súdnym konaniam

Navrhovaná smernica poskytuje nástroje na boj proti zjavne nepodloženým alebo zneužívajúcim súdnym konaniam súdom a tým, proti ktorým sú takéto zneužívajúce konania vedené. Navrhované záruky sa budú uplatňovať v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami. Očakáva sa, že záruky budú prínosom najmä pre novinárov a osoby alebo organizácie zapojené do ochrany základných práv a rôznych ďalších práv, napríklad environmentálnych a klimatických práv, práv žien, práv LGBTIQ osôb, práv osôb s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom, pracovných práv alebo náboženských slobôd, ale budú sa vzťahovať na všetky osoby zapojené do verejnej účasti týkajúcej sa vecí verejného záujmu. Cieľom týchto záruk je zabezpečenie rovnováhy medzi prístupom k spravodlivosti a právom na súkromie na jednej strane a ochranou slobody prejavu a práva na informácie na strane druhej. Návrh obsahuje tieto hlavné prvky:

predčasné zamietnutie zjavne neodôvodnených súdnych konaní – súdy budú môcť včas prijať rozhodnutie o zamietnutí konania, ak je prípad zjavne neopodstatnený. V takejto situácii nesie dôkazné bremeno žalobca, ktorý musí preukázať, že prípad nie je zjavne neopodstatnený;
trovy konania – ak bude žaloba zamietnutá ako nepatričná, všetky trovy konania vrátane nákladov na advokáta žalovaného ponesie žalobca;
náhrada škody – subjekt, proti ktorému je vedené zneužívajúce súdne konanie, bude mať právo požadovať a získať úplnú náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy;
odrádzajúce sankcie – s cieľom zabrániť tomu, aby žalobcovia začínali zneužívajúce súdne konania, budú môcť súdy budú ukladať odrádzajúce sankcie tým, ktorí takéto prípady súdu predložia;
ochrana pred rozsudkami tretích krajín – členské štáty by mali odmietnuť uznanie rozsudku pochádzajúceho z krajiny, ktorá nie je členom EÚ, proti osobe s bydliskom na území niektorého z členských štátov, ak by sa takéto konanie podľa práva daného členského štátu považovalo za zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce. Subjekt, proti ktorému bolo takéto konanie vedené, bude môcť požiadať aj o náhradu škody a nákladov v členskom štáte, v ktorom má bydlisko.

Odporúčanie pre členské štáty

Aktuálne bolo prijaté aj odporúčanie Komisie, ktoré dopĺňa uvedenú smernicu a nabáda členské štáty postarať sa o to, aby:

vnútroštátne právne rámce poskytovali potrebné záruky, podobné opatreniam na úrovni EÚ, na riešenie vnútroštátnych prípadov neopodstatnených súdnych konaní proti verejnej účasti. Patrí k nim aj zabezpečenie procesných záruk predčasného zamietnutia zjavne neopodstatnených súdnych konaní. Členské štáty by zároveň museli zabezpečiť, aby ich pravidlá týkajúce sa ohovárania, ktoré patrí k najbežnejším dôvodom začatia zneužívajúcich súdnych konaní, nemali neopodstatnený vplyv na slobodu prejavu, existenciu otvoreného, slobodného a pluralitného mediálneho prostredia a na účasť verejnosti;
odborníkom v oblasti práva a subjektom, voči ktorým by mohli byť takéto konania podané, bola k dispozícii odborná príprava na zlepšenie ich znalostí a zručností, aby mohli takéto súdne konania účinne riešiť. Do úsilia o zabezpečenie koordinácie a šírenia informácií vo všetkých členských štátoch bude zapojené aj Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN);
boli organizované kampane na zvyšovanie povedomia a informačné kampane, vďaka ktorým budú môcť novinári a obhajcovia ľudských práv rozpoznať, kedy čelia neopodstatneným súdnym konaniam proti verejnej účasti;
mali subjekty, voči ktorým by mohli byť takéto konania podané, prístup k individuálnej a nezávislej podpore, napríklad od právnických firiem, ktoré obhajujú subjekty takýchto zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti pro bono;
boli súhrnné údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti účasti verejnosti každoročne oznamované Komisii, a to počnúc rokom 2023.

Ďalšie kroky

Na to, aby sa navrhovaná smernica mohla stať právnym predpisom EÚ, musí byť prerokovaná a prijatá Európskym parlamentom a Radou.

Odporúčanie Komisie je priamo uplatniteľné. Členské štáty budú musieť 18 mesiacov po prijatí uvedeného odporúčania podať Komisii správu o jeho vykonávaní.

Súvislosti

V akčnom pláne pre európsku demokraciu prijatom v decembri 2020 bol oznámený súbor iniciatív na podporu a ochranu slobody a plurality médií. Komisia v tejto súvislosti predložila v septembri 2021 členským štátom svoje vôbec prvé odporúčanie týkajúce sa bezpečnosti novinárov. Ďalší krok podniká aktuálne vo forme opatrení na ochranu novinárov a organizácií občianskej spoločnosti proti zneužívajúcim súdnym konaniam. Počet zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti v EÚ narastá, pričom postihnuté subjekty čelia často viacerým súdnym konaniam naraz a vo viacerých jurisdikciách. Takéto súdne konania majú negatívny vplyv na ochotu a schopnosť novinárov a obhajcov ľudských práv pokračovať v práci a majú nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu, slobodu informácií a pluralitnú verejnú diskusiu.

V niektorých členských štátoch vyvoláva počet zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti vážne obavy, ako sa uvádza v správach o právnom štáte za rok 2020 a 2021. V roku 2021 bolo v rámci rýchlej reakcie v oblasti mediálnej slobody (MFRR) v 24 členských štátoch EÚ zdokumentovaných 439 prípadov (napadnutých bolo 778 osôb alebo subjektov, ktorých činnosť súvisela s médiami), a to vrátane zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti. Vo viac než pätine týchto incidentov (22,1 % – 97 upozornení) museli mediálni aktéri riešiť aj právne dôsledky.

Vyhrážanie sa právnymi krokmi a zneužívajúce súdne konania nielenže čoraz viac ohrozujú fyzickú a online bezpečnosť novinárov, ale prispievajú aj k vytváraniu prostredia, v ktorom nepriateľstvo voči novinárom narastá a môže mať vážny vplyv na ich ochotu a schopnosť pokračovať v práci. Tragickým príkladom takýchto zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti je novinárka Daphne Caruana Galizia, ktorá v roku 2017, keď bola zavraždená, čelila viac ako 40 žalobám. Cieľom zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti nie je dosiahnuť spravodlivosť, ale obťažovať, zastrašiť a umlčať odporcov, a to dĺžkou konaní, finančným tlakom a hrozbou trestných sankcií. Novinári nie sú jediným cieľom; zneužívajúcim súdnym konaniam proti verejnej účasti čelia aj obhajcovia ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv a životného prostredia.

V rámci úsilia o ochranu nezávislosti a plurality médií a v súlade s vyhlásením, ktoré odznelo v prejave predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v roku 2021, predstaví Komisia zákon o slobode médií. Očakáva sa, že táto iniciatíva bude prijatá v treťom štvrťroku tohto roku.

Ďalšie informácie

Návrh smernice predložený Komisiou

Odporúčanie Komisie

Informačný prehľad – Posilnenie demokracie v EÚ: Lepšia ochrana pre novinárov a obhajcov ľudských práv

Koalícia proti zneužívajúcim súdnym konaniam proti verejnej účasti v Európe (CASE)

Čítať ďalej...

Ochrana spotrebiteľa: Komisia prijala prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľov pre finančné služby poskytované online

Komisia zvýši rozpočet programu Horizont Európa na podporu inovácií v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií a na pomoc výskumníkom vysídleným z Ukrajiny

Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na misie EÚ v roku 2022

Súvislosti

Ďalšie informácie

Eurobarometer o Európskom roku mládeže: mladí Európania sa angažujú čoraz viac

Európska zdravotná únia: európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia v záujme ľudí a vedy

Komisia prijíma opatrenia proti zneužívajúcim súdnym konaniam proti novinárom a obhajcom ľudských práv („SLAPP“)

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT