Nástroj NextGenerationEU: platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prekročili 150 miliárd eur

V nadväznosti na nedávne vyplatenie sumy 6 miliárd eur Španielsku možno konštatovať, že v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia aktuálne vyplatila viac než 150 miliárd eur.

Ide o dôležitý míľnik vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom Plánu obnovy pre Európu v rámci nástroja NextGenerationEU s rozpočtom 800 miliárd eur. V priebehu niečo vyše dvoch rokov od svojho vytvorenia sa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RFF) stal motorom transformačných reforiem a investícií vo všetkých členských štátoch EÚ, čím prispel k urýchleniu zelenej a digitálnej transformácie a k posilneniu celkovej odolnosti Únie.

Zatiaľ čo vykonávanie RFF napreduje plnou rýchlosťou, Komisia spustila online interaktívnu mapu obsahujúcu informácie o projektoch podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré členské štáty vykonávajú v praxi. Mapa prispeje k ďalšiemu zlepšeniu transparentnosti fungovania mechanizmu a jeho hmatateľného vplyvu na občanov, podniky a občiansku spoločnosť EÚ.

Smerom ku komplexnému zmapovaniu projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa sa bude pravidelne aktualizovať, hneď ako budú k dispozícii nové informácie. Návštevníkom stránky umožňuje absolvovať „virtuálnu prehliadku“ vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov.

Poskytuje prehľad vybraných reforiem a investícií podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti:

  • ukazuje ich geografickú polohu v členských štátoch a poskytuje informácie o ich aktuálnom stave, t. j. stručný opis pokroku dosiahnutého pri ich vykonávaní, ako aj opis príslušných ďalších krokov,
  • zároveň poskytuje prístup k podrobnejším informáciám o daných projektoch na stránkach jednotlivých krajín v rámci webového sídla Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a obsahuje odkazy na ďalšie online zdroje, ako sú webové sídla národných plánov obnovy a prípadne webové sídla venované konkrétnym projektom financovaným z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú členské štáty finančné prostriedky hneď, ako úspešne splnia vopred dohodnuté míľniky a ciele, ktoré zodpovedajú rôznym fázam zavádzania reforiem a investícií. To, že konkrétna reforma alebo investícia už figuruje na mape, však nevyhnutne neznamená, že členský štát už v súvislosti s daným projektom dostal finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (môže to znamenať napríklad to, že členský štát už projekt začal vykonávať, pričom naň použil vnútroštátne financie). Zahrnutie do mapy zároveň nemá vplyv na akékoľvek budúce posúdenie plnenia míľnikov alebo cieľov, z ktorých daný projekt vychádza, zo strany Komisie.

Do mapy už bolo zahrnutých viac než 350 projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa pomôže používateľom získať podrobný prehľad o vyše 100 reformách, ktoré členské štáty vykonali alebo vykonávajú v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti, ako napríklad zavedenie novej dane z jednorazových plastových obalov v Španielsku, zjednodušenie postupov udeľovania licencií na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Grécku alebo protikorupčná reforma v Chorvátsku. To isté platí pre vyše 250 investícií, ktoré sú aktuálne zahrnuté do mapy, ako napríklad spustenie postupu verejného obstarávania týkajúceho sa dopravného systému v lotyšskej Rige, zavedenie paušálneho celoročného cestovného lístka, ktorého cieľom je zlepšiť udržateľnosť verejnej dopravy v Rakúsku, alebo dokončenie prác na obnove obytných štvrtí v Slovinsku.

Projekty figurujúce na mape boli vybrané na základe dosiahnutého stavu ich realizácie. Mapa vychádza z informácií, ktoré boli sprístupnené verejnosti členskými štátmi, a dopĺňa ich, pričom za vykonávanie a monitorovanie národných plánov obnovy a odolnosti sú zodpovedné príslušné členské štáty Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti stále prebieha, čo znamená, že určité projekty, ktoré z mechanizmu získajú prostriedky, ešte neboli stanovené. Cieľom mapy preto nie je poskytnúť vyčerpávajúci prehľad projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Ďalšie kroky

V nadväznosti na to, ako napreduje vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti, a na to, ako Komisia získava nové informácie o pokroku projektov súvisiacich s reformami a investíciami členských štátov – najmä vďaka informáciám, ktoré boli predložené v kontexte žiadostí o platbu – sa mapa bude pravidelne aktualizovať.

Mapa bude zároveň obsahovať aj informácie o 100 najväčších konečných príjemcoch finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti za každý národný plán, pričom tieto údaje budú k dispozícii neskôr v priebehu roka.

Súvislosti

Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a efektívne plnenie jeho cieľov si vyžaduje vysokú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o jeho fungovanie a konkrétne využívanie jeho finančných prostriedkov členskými štátmi.

V snahe zabezpečiť transparentnosť Komisia pravidelne uverejňuje informácie na webovom sídle venovanom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zostavuje hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti, ktorá obsahuje pravidelne aktualizované informácie o vyplácaní prostriedkov a pokroku dosiahnutom jednotlivými členskými štátmi.

Nariadením o pláne REPowerEU sa ešte viac posilnila transparentnosť, keďže sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili používateľsky ústretový verejný portál obsahujúci údaje o 100 konečných príjemcoch, ktorí z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby svoj vlastný portál aktualizovali aspoň dvakrát za rok.

Čítať ďalej...

Komisia zvýši rozpočet programu Horizont Európa na podporu inovácií v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií a na pomoc výskumníkom vysídleným z Ukrajiny

Komisia schválila zmenu pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022, ktorou zvýšila jeho rozpočet o takmer 562 miliónov eur na ďalšiu podporu misií EÚ zameraných na inovatívne riešenia v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií, ako aj na ďalšie opatrenia stimulujúce rozvoj európskeho inovačného ekosystému. Rozpočet programu na roky 2021 a 2022 tak dosiahol výšku takmer 16 miliárd eur.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Dodatočné investície do výskumu a inovácií nám pomôžu zrealizovať kľúčové politiky. Program Horizont Európa má v sebe jednak víziu vytvoriť zdravšiu, ekologickejšiu a digitálnu Európu budúcnosti, ako aj solidaritu prejavujúcu sa podporou výskumníkov vysídlených z Ukrajiny.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel k tomu dodáva: „Touto revíziou pracovného programu chceme podporiť odhodlanie využívať výskum a inovácie na riešenie našich najväčších spoločenských výziev novými a inovačnými nástrojmi, ako sú misie EÚ. Zároveň chceme podporiť výskumných pracovníkov, ktorí museli odísť z Ukrajiny, aby pokračovali vo svojej výskumnej a inovačnej práci.“

Z celkovej dodatočnej sumy pôjde 507,1 mil. eur na päť misií EÚ, ktoré sú novým a inovatívnym spôsobom riešenia našich najväčších výziev formou spolupráce ľudí v Európe i mimo nej. Spomínané misie, ktoré boli spustené v septembri 2021, sú zamerané na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zdravia, klímy a životného prostredia do roku 2030. Pripravuje sa 17 nových výziev v rámci misií zameraných na rakovinu, dohodu o pôde pre Európu, prispôsobovanie sa zmenám klímy či na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030. Patrí sem aj spoločná výzva v oblasti klímy a vôd či ďalšie akcie na podporu všetkých piatich misií vrátane misie zameranej na mestá.

V reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine sa spomínaná zmena programu týka aj opatrení na podporu výskumných pracovníkov, ktorí predtým pracovali na Ukrajine. V rámci novej schémy MSCA4Ukraine, ktorá je súčasťou akcií Marie Curie-Skłodowskej, sa sumou 25 miliónov eur umožní vysídleným výskumníkom pokračovať v práci v niektorej z akademických či neakademických hostiteľských inštitúcií v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa a neskôr, keď to bude možné, podporí ich opätovný návrat na Ukrajinu v snahe obnoviť výskumné a inovačné kapacity v krajine (pozri tlačovú správu). Stovky ukrajinských vedcov tak budú môcť využiť aj zvýšený rozpočet vo výške 1 milión eur určený na Program pre hraničné vedy o človeku a iniciatívu „Vedci vedcom“ v rámci klastra 1 (Zdravie) programu Horizont Európa. Doplnilo sa aj všeobecné ustanovenie, ktoré má všetkých žiadateľov motivovať k tomu, aby všade tam, kde je to možné, ponúkali príležitosti výskumníkom a inovátorom z Ukrajiny.

Zmenou programu sa tiež vylúčila možnosť právnych subjektov so sídlom v Rusku, Bielorusku alebo na územiach Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolu ukrajinskej vlády, zapojiť sa v akejkoľvek forme do niektorej z činností podporovaných z programu Horizont Európa. Výnimky je možné udeľovať len z opodstatnených dôvodov a v individuálnych prípadoch.

Zmenou sa zároveň zavádza niekoľko nových opatrení na podporu inovačného potenciálu Európy. Pokiaľ ide o európske inovačné ekosystémy v programe Horizont Európa, ráta sa s pokračovaním iniciatívy WomenTechEU strojnásobením jeho rozpočtu (na 10 miliónov eur) na podporu viac ako 100 startupov vedených ženami v tomto roku a so zavedením novej akcie na vytvorenie a podporu tzv. podnikateľských anjelov investujúcich v EÚ (2 milióny eur). V prípade klastra 2 (Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť) ide o podporu vytvárania platforiem a sietí spolupráce v kultúrnych a kreatívnych odvetviach (6 miliónov eur), posúdenie sociálneho vplyvu politík zelenej transformácie (3 milióny eur), inovačné riešenia pre budúcnosť demokracie (3 milióny eur), ako aj podporu Strediska pre monitorovanie inovácií vo verejnom sektore (1,5 milióna eur). Zaviedlo sa aj niekoľko menších zmien v pracovnom programe v celkovej výške 3,2 mil. eur.

Prvé kolo nadchádzajúcich výziev sa začne 12. mája a druhé 24. mája 2022.

Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na misie EÚ v roku 2022

  • misie „Adaptácia na zmenu klímy“ sa investuje 126,2 mil. eur. To zahŕňa aj príspevok k spoločnej výzve s misiou na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030 s cieľom pripraviť spoločnú demonštráciu odolnosti pobrežia v arktickej a atlantickej morskej oblasti. V roku 2022 sa bude v rámci misie týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy podporovať vývoj a testovanie riešení zameraných na kľúčové oblasti zasiahnuté zmenou klímy.
  • V rámci misie „Rakovina“ sa investuje 129,56 mil. eur na zlepšenie a rozšírenie primárnej prevencie rakoviny, zvýšenie výskumných kapacít komplexnej infraštruktúry pre liečbu rakoviny a príprava klinických skúšok na optimalizáciu liečby u pacientov s rezistentnou formou rakoviny.
  • Misia „Obnova našich oceánov a vôd“ disponuje rozpočtom 117,9 mil. eur. Časť sa použije ako príspevok k spoločnej výzve s misiou týkajúcou sa adaptácie na zmenu klímy v záujme ochrany a obnovy morských a sladkovodných ekosystémov a ich biodiverzity, na prevenciu a zastavenie znečisťovania oceánov, morí a vôd, ako aj na vybudovanie udržateľnej, uhlíkovo neutrálnej a obehovej „modrej“ ekonomiky.
  • V rámci misie Dohoda o pôde pre Európu sa použije 95 mil. eur okrem iného na vytvorenie nového archívu poznatkov z misie, preskúmanie úlohy biodiverzity pôdy v ekosystémových službách, identifikáciu stratégií dekontaminácie a na opätovné využívanie pôdy.

Opatrenia na podporu misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ s rozpočtom 119,37 mil. eur v roku 2022 už boli súčasťou zmeny pracovného programu prijatej v decembri 2021. Touto zmenou sa zvýšil rozpočet na posilnenie platformy misie takmer o 6,25 mil. eur ako dodatočná podpora pre mestá, ktoré boli vybrané na účasť v misii.

Súvislosti

Horizont Európa je programom EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027 s rozpočtom vo výške 95,5 miliardy eur a nasledovníkom programu Horizont 2020. Misie EÚ sú novým nástrojom programu Horizont Európa a podporujú priority Komisie, ako sú Európska zelená dohodaEurópa pripravená na digitálny vekEurópsky plán boja proti rakovineHospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a Nový európsky Bauhaus. Napríklad misia „Klíma“ je už teraz neoddeliteľnou súčasťou novej stratégie adaptácie na zmenu klímy, misia „Rakovina“ je súčasťou Európskeho plánu boja proti rakovine a misia „Pôda“ je hlavnou iniciatívou dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti v EÚ.

Komisia prijala okamžité cielené opatrenia na pomoc výskumníkom z Ukrajiny. Hoci pridruženie Ukrajiny k programu Horizont Európa ešte nevstúpilo do platnosti, ukrajinské subjekty už môžu žiadať o finančné príspevky z prostriedkov EÚ v programe Horizont Európa. Okrem toho bol zriadený osobitný portál ERA4Ukraine na webovom sídle EURAXESS, ktoré je platformou slúžiacou ako centrum informácií o podpore výskumníkov z Ukrajiny dostupnej na úrovni členských štátov EÚ či celoeurópskej úrovni vrátane popredných mimovládnych iniciatív ako napr. ScienceforUkraine. K ďalším iniciatívam EÚ patria Science4Refugees, ktorá utečencom ponúka stáže, zamestnanie na polovičný/celý úväzok a možnosť zapojiť sa do činností Európskeho výskumného spoločenstva, Inspireurope v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej, ktoré podporujú výskumníkov v ohrození, ako aj ERCforUkraine, kde Európska rada pre výskum uverejňuje voľné pracovné miesta viazané na granty na jej činnosť. Ďalšie príležitosti, ktoré ponúkajú príjemcovia finančnej pomoci z programu Horizont, sú uvedené aj na stránkach Horizon4Ukraine.

Ďalšie informácie

Horizont Európa

Webové stránky misií EÚ

Informačný prehľad o misiách EÚ

Otázky & odpovede: Misie EÚ

Informačné dni o Misiách EÚ, 17. – 18. máj

Portál financovania a ponúk – možnosti financovania

MSCA4Ukraine

ERA4Ukraine

ERCforUkraine

Horizon4Ukraine

Čítať ďalej...

Boj proti finančnej trestnej činnosti: Komisia prepracovala pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Európska komisia predložila ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súčasťou balíka je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Predložením balíka návrhov Komisia prispieva k plneniu svojho záväzku chrániť občanov EÚ a jej finančný systém pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Cieľom balíka je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť. Ako sa pripomína v stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 – 2025, posilnenie rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pomôže zároveň chrániť Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou.

Navrhnuté opatrenia zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickou inováciou. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Predložený balík návrhov zahŕňa štyri legislatívne návrhy:

  • nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,
  • nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva,
  • šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, ako napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva,
  • revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).

Vyjadrenia členov Komisie:

  • Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Každý nový škandál týkajúci sa prania špinavých peňazí je škandálom, ktorému bolo treba zabrániť, a varovným signálom, že naše úsilie o odstránenie medzier v našom finančnom systéme musí pokračovať. V posledných rokoch sme dosiahli obrovský pokrok a naše pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí patria k najprísnejším na svete. Teraz ich však musíme jednotne uplatňovať a dôsledne kontrolovať, aby sme zaistili, že prinesú očakávaný účinok. Preto dnes podnikáme tieto odvážne kroky, aby sme znemožnili pranie špinavých peňazí a zabránili páchateľom trestnej činnosti, aby si plnili vrecká nezákonne získanými prostriedkami.“
  • Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Pranie špinavých peňazí je jednoznačnou a neustále prítomnou hrozbou pre občanov, demokratické inštitúcie i finančný systém. Rozsah tohto problému nemožno podceňovať a medzery, ktoré môžu páchatelia trestnej činnosti zneužiť, treba odstrániť. Dnešný balík návrhov výrazne posilňuje naše úsilie zabrániť, aby sa nelegálne prostriedky prali prostredníctvom finančného systému. Zaistíme ním väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi v členských štátoch a vytvoríme nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí. S pomocou týchto opatrení ochránime integritu finančného systému a jednotného trhu.“

 

Nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí

Ústredným prvkom zmieneného legislatívneho balíka je vytvorenie nového orgánu EÚ, ktorý zmení dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii a posilní spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Nový orgán bude hlavným orgánom, ktorý bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.

Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým:

  • vytvoriť jednotný integrovaný systém dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej EÚ, ktorý bude založený na spoločných metódach dohľadu a zbližovaní prísnych noriem v oblasti dohľadu,
  • priamo dohliadať na niektoré z najrizikovejších finančných inštitúcií, ktoré pôsobia vo veľkom počte členských štátov alebo si vyžadujú okamžité opatrenia na riešenie bezprostredne hroziacich rizík,
  • monitorovať a koordinovať vnútroštátne orgány dohľadu zodpovedné za iné finančné subjekty a takisto koordinovať orgány vykonávajúce dohľad nad nefinančnými subjektmi,
  • podporovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi finančnými spravodajskými jednotkami a uľahčovať koordináciu a spoločné analýzy, ktoré vykonávajú, v záujme lepšieho odhaľovania nezákonných finančných tokov cezhraničnej povahy.

 

Jednotné pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Vďaka jednotnému súboru pravidiel v tejto oblasti sa zharmonizujú pravidlá naprieč celou EÚ, a to vrátane podrobnejších pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi, skutočného vlastníctva a právomocí a úloh orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek. Finančné spravodajské jednotky budú mať vďaka prepojeniu existujúcich vnútroštátnych registrov bankových účtov rýchlejší prístup k informáciám o bankových účtoch a bezpečnostných schránkach. Komisia poskytne prístup k tomuto systému aj orgánom presadzovania práva, čím urýchli finančné vyšetrovania a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch. Na prístup k finančným informáciám sa budú vzťahovať rozsiahle záruky podľa smernice (EÚ) 2019/1153 o výmene finančných informácií.

 

Plné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na sektor kryptoaktív

Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa v súčasnosti vzťahujú len na určité kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív. Navrhovanou reformou sa ich platnosť rozšíri na celý sektor kryptoaktív, pričom všetci poskytovatelia služieb budú mať povinnosť vykonávať hĺbkovú analýzu vo vzťahu k svojim klientom. Týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa zabezpečí plná vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív, ako je bitcoin, a umožní sa predchádzať ich prípadnému použitiu na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a takéto použitie odhaľovať. Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa plne uplatnia aj tým, že budú zakázané anonymné peňaženky kryptoaktív.

 

Hotovostné platby v EÚ iba do výšky 10 000 eur

Veľké hotovostné platby umožňujú páchateľom trestnej činnosti jednoducho preprať peniaze, keďže takéto transakcie je veľmi ťažké odhaliť. Preto aktuálne Komisia navrhla, aby bolo možné v celej EÚ uskutočňovať hotovostné platby iba do výšky 10 000 eur. Tento celoúniový limit je dostatočne vysoký na to, aby sa nespochybnilo euro ako zákonné platidlo, a uznáva kľúčovú úlohu hotovosti. Približne dve tretiny členských štátov už takéto limity zaviedli, ich výška sa však líši. Doterajšie vnútroštátne limity nepresahujúce 10 000 eur môžu zostať naďalej v platnosti. Vďaka obmedzeniu veľkých hotovostných platieb bude pre páchateľov trestnej činnosti ťažšie prať špinavé peniaze. Okrem toho bude zakázané poskytovať anonymné peňaženky kryptoaktív, ako je to aj v prípade anonymných bankových účtov, ktoré už pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zakazujú.

 

Tretie krajiny

Pranie špinavých peňazí je celosvetový jav, ktorý si vyžaduje veľmi dobrú medzinárodnú spoluprácu. Komisia už úzko spolupracuje so svojimi medzinárodnými partnermi, aby bojovala proti obehu špinavých peňazí po celom svete. Finančná akčná skupina (FATF), ktorá monitoruje pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu po celom svete, vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny. Krajinu, ktorú táto skupina zaradí do zoznamu, uvedie v zozname aj EÚ. EÚ bude mať dva zoznamy – čierny a sivý –, ktoré budú zodpovedať zoznamom vypracovaným FATF. Po zaradení krajiny do zoznamu bude EÚ vo vzťahu k nej uplatňovať opatrenia primerané rizikám, ktoré daná krajina predstavuje. EÚ bude môcť na základe nezávislého hodnotenia zaradiť do zoznamu aj krajiny, ktoré nie sú uvedené v zoznamoch FATF, ale ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ.

Vďaka rôznorodosti nástrojov, ktoré budú mať Komisia a orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí k dispozícii, bude môcť EÚ držať krok s rýchlo sa rozvíjajúcim a zložitým medzinárodným prostredím, v ktorom sa rýchlo vyvíjajú rôzne riziká.

Ďalšie kroky

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada. Komisia očakáva, že legislatívny postup prebehne rýchlo. Budúci orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí by mal začať fungovať v roku 2024. Priamy dohľad začne vykonávať o niečo neskôr, keď bude smernica prenesená do práva členských štátov a začne sa uplatňovať nový regulačný rámec.

Súvislosti

Zložitý problém riešenia toku špinavých peňazí nie je ničím novým. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má zásadný význam pre zaistenie finančnej stability a bezpečnosti v Európe. Legislatívne nedostatky v jednom členskom štáte majú vplyv na celú EÚ. V záujme boja proti trestnej činnosti a ochrany nášho finančného systému je preto potrebné pravidlá EÚ účinne vykonávať a monitorovať. Je nanajvýš dôležité zaistiť, aby bol rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí účinný a jednotne sa uplatňoval. Týmto legislatívnym balíkom sa plnia záväzky uvedené v našom akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý Komisia prijala 7. mája 2020.

Rámec EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí zahŕňa aj nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného právasmernicu, ktorou sa stanovujú pravidlá využívania finančných a iných informácií na boj proti závažnej trestnej činnostiEurópsku prokuratúru a európsky systém finančného dohľadu.

Ďalšie informácie

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Návrh týkajúci sa centralizovaných registrov bankových účtov

Otázky a odpovede

Prehľad

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKY PARLAMENT

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login