Komisia podniká ďalšie kroky na podporu otvorenosti, sily a odolnosti európskeho hospodárskeho a finančného systému

Európska komisia predstavila novú stratégiu na podnietenie otvorenosti, sily a odolnosti hospodárskeho a finančného systému EÚ pre nadchádzajúce roky. Cieľom tejto stratégie je lepšie umožniť Európe zohrávať vedúcu úlohu v globálnej správe hospodárskych záležitostí a zároveň chrániť EÚ pred nekalými a zneužívajúcimi praktikami. S tým sa spája aj záväzok EÚ vytvoriť odolnejšie a otvorenejšie globálne hospodárstvo, dobre fungujúci medzinárodný finančný trh a mnohostranný systém založený na pravidlách. Je to v súlade s ambíciou predsedníčky von der Leyenovej dosiahnuť to, aby Komisia bola geopolitická, a nadväzuje na oznámenie Komisie z mája 2020 s názvom „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“.

Tento navrhovaný prístup je založený na troch vzájomne sa posilňujúcich pilieroch:

  1. Presadzovanie silnejšej medzinárodnej úlohy eura oslovením partnerov z tretích krajín s cieľom propagovať jeho používanie, ďalej podporou rozvoja nástrojov a referenčných hodnôt denominovaných v eurách a posilnením jeho postavenia ako medzinárodnej referenčnej meny v odvetví energetiky a komodít, a to aj pre vznikajúce energetické nosiče, ako je vodík. Emisia vysokokvalitných dlhopisov denominovaných v eurách v rámci NextGenerationEU v nadchádzajúcich rokoch značne zvýši hĺbku a likviditu kapitálových trhov EÚ a zatraktívni ich a euro pre investorov. Podpora udržateľného financovania je tiež príležitosťou na to, aby sa finančné trhy EÚ stali globálnym centrom ekologického financovania, čím sa posilní euro ako štandardná mena pre udržateľné finančné produkty. V tejto súvislosti bude Komisia pracovať na podpore využívania zelených dlhopisov ako nástrojov na financovanie investícií do energetiky potrebných na dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Komisia vydá 30 % dlhopisov v rámci nástroja NextGenerationEU vo forme zelených dlhopisov. Komisia bude hľadať aj možnosti rozšírenia úlohy systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) s cieľom maximalizovať jeho environmentálne výsledky a podporiť obchodovanie v rámci ETS v EÚ. Okrem uvedených krokov bude Komisia aj naďalej podporovať úsilie Európskej centrálnej banky (ECB) o možné zavedenie digitálneho eura ako doplnku k hotovosti.
  2. Ďalší rozvoj infraštruktúr finančného trhu EÚ a zlepšenie ich odolnosti, a to aj pokiaľ ide o extrateritoriálne uplatňovanie sankcií tretími krajinami. Komisia v spolupráci s ECB a európskymi orgánmi dohľadu (ESA) nadviaže dialóg so spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti infraštruktúry finančného trhu s cieľom vykonať dôkladnú analýzu ich zraniteľnosti, pokiaľ ide o nezákonné extrateritoriálne uplatňovanie jednostranných opatrení tretími krajinami, a prijme opatrenia na odstránenie takýchto zraniteľných miest. Komisia takisto zriadi pracovnú skupinu na posúdenie možných technických otázok týkajúcich sa prevodu finančných zmlúv denominovaných v eurách alebo iných menách EÚ zúčtovaných mimo EÚ na centrálne protistrany v EÚ. Komisia okrem toho preskúma spôsoby ako zabezpečiť neprerušený tok základných finančných služieb vrátane platieb v prípade subjektov EÚ alebo osôb, na ktoré sa vzťahuje extrateritoriálne uplatňovanie jednostranných sankcií tretích krajín.
  3. Ďalšia podpora jednotného vykonávania a presadzovania vlastných sankcií EÚ. Komisia v tomto roku vytvorí databázu – register výmeny informácií o sankciách – s cieľom zabezpečiť účinné podávanie správ a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou o vykonávaní a presadzovaní sankcií. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na vytvorení jednotného kontaktného miesta pre otázky presadzovania a vykonávania s cezhraničným rozmerom. Komisia takisto zabezpečí, aby sa finančné prostriedky EÚ poskytnuté tretím krajinám a medzinárodným organizáciám nevyužívali spôsobom, ktorý porušuje sankcie EÚ. Vzhľadom na význam monitorovania harmonizovaného presadzovania sankcií EÚ Komisia zriadi špecializovaný systém umožňujúci anonymné oznamovanie obchádzania sankcií vrátane whistleblowingu.

Táto stratégia vychádza z oznámenia z roku 2018 o medzinárodnej úlohe eura, ktoré sa intenzívne zameriavalo na posilnenie a prehĺbenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Odolná hospodárska a menová únia je jadrom stabilnej meny. V stratégii sa takisto zohľadňuje bezprecedentný plán obnovy „Next Generation EU“, ktorý EÚ prijala na boj proti pandémii COVID-19 a s cieľom pomôcť európskym ekonomikám zotaviť sa a realizovať zelenú a digitálnu transformáciu.

Členovia kolégia komisárov uviedli:

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti povedal: „EÚ je lídrom multilateralizmu a je odhodlaná úzko spolupracovať so svojimi partnermi. EÚ by zároveň mala upevniť svoje medzinárodné postavenie v hospodárskej a finančnej oblasti. V tejto stratégii sa stanovujú kľúčové spôsoby dosiahnutia tohto cieľa, medzi ktoré patrí najmä posilnenie celosvetového používania spoločnej meny EÚ – eura. Zaoberá sa aj spôsobmi, ako posilniť infraštruktúru, ktorá je základom nášho finančného systému, a dosiahnuť celosvetové vedúce postavenie v oblasti ekologického a digitálneho financovania. Pri vytváraní odolnejšieho hospodárstva sa EÚ musí lepšie brániť aj pred nekalými a nezákonnými praktikami z iných krajín. Ak k nim dôjde, mali by sme konať rozhodným a ráznym spôsobom, a preto je dôveryhodné presadzovanie sankcií EÚ také dôležité.“

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Hospodárstvo a finančný trh EÚ musia byť naďalej atraktívne pre medzinárodných investorov. Výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol od poslednej celosvetovej finančnej krízy, pomohol zlepšiť inštitucionálny a legislatívny rámec EÚ. Ambiciózny plán obnovy EÚ v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 podporí hospodárstvo a inovácie, rozšíri investičné príležitosti a zvýši ponuku vysokokvalitných dlhopisov denominovaných v eurách. S cieľom pokračovať v tomto úsilí – a zohľadniť nové geopolitické výzvy – navrhujeme niekoľko ďalších opatrení na zvýšenie odolnosti hospodárstva EÚ a infraštruktúr finančného trhu, posilnenie postavenia eura ako medzinárodnej referenčnej meny a vykonávania a presadzovania sankcií EÚ.“

Paolo Gentiloni, komisár zodpovedný za hospodárstvo, konštatoval: „Posilnenie medzinárodnej úlohy eura môže ochrániť naše hospodárstvo a finančný systém pred devízovými šokmi, znížiť závislosť od iných mien a zabezpečiť nižšie transakčné, zaisťovacie a finančné náklady pre podniky z EÚNáš nový dlhodobý rozpočet a NextGenerationEU sú našimi nástrojmi na podporu oživenia a transformácie našich hospodárstiev – v dôsledku toho ešte viac zatraktívňujeme euro pre svetových investorov.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová k tomu doplnila: „Silné euro je pre odvetvie energetiky dôležité. Na trhoch EÚ s energiou sa úloha eura v posledných rokoch výrazne zvýšila. Pokiaľ ide o zmluvy o zemnom plyne, jeho podiel sa zvýšil z 38 % na 64 %. Musíme zabezpečiť, aby tento trend pokračoval na novovznikajúcich trhoch, napríklad v oblasti vodíka, ako aj na strategických trhoch s obnoviteľnými zdrojmi energie, kde je EÚ svetovým lídrom. Chceme tiež posilniť úlohu eura pri financovaní udržateľných investícií, najmä ako meny zelených dlhopisov.“

Súvislosti

oznámení Komisie z decembra 2018 o posilnení medzinárodnej úlohy eura sa stanovili niektoré kľúčové opatrenia na posilnenie postavenia eura. Toto oznámenie sprevádzalo odporúčanie o medzinárodnej úlohe eura v energetike a po ňom nasledovalo päť sektorových konzultácií o úlohe eura na devízových trhoch, v sektore energetiky, na trhoch so surovinami, v obchode s poľnohospodárskymi a potravinovými komoditami a v sektore dopravy.

Viac informácií

Oznámenie Komisie

Oznámenie z decembra 2018 s názvom „Smerom k silnejšej medzinárodnej úlohe eura“

Odporúčanie o medzinárodnej úlohe eura v energetike

Sektorové konzultácie o úlohe eura na devízových trhoch, v sektore energetiky, na trhoch so surovinami, v obchode s poľnohospodárskymi a potravinovými komoditami a v sektore dopravy

Aktualizované nariadenie o blokovaní na podporu dohody o iránskom jadrovom programe

Čítať ďalej...

Podpora sociálne trhového hospodárstva EÚ: primeraná minimálna mzda pre pracovníkov vo všetkých členských štátoch

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda. 

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Tento návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Ďalšie informácie:

Návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde v EÚ predložený Komisiou

Pracovný dokument útvarov Komisie a posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie

Otázky a odpovede: Primeraná minimálna mzda

Prehľad: Primeraná minimálna mzda

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála