Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, uverejnil dokument s názvom Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022, v ktorom sa uvádza štatistický prehľad o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Z údajov uvedených v správe vyplýva, že EÚ zaznamenala za posledných päť rokov pokrok pri dosahovaní väčšiny cieľov, a to v súlade s prioritami Komisie v kľúčových oblastiach politiky, ako je Európska zelená dohoda, digitálna stratégia a akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Hoci rýchlosť pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov bola rôzna, k odklonu od cieľov udržateľného rozvoja došlo len v niekoľkých špecifických oblastiach.

Bezprecedentný nástroj NextGenerationEU, ktorý Komisia prijala v reakcii na pandémiu, a reformy a investície, s ktorými členské štáty počítajú vo svojich plánoch obnovy a odolnosti, v budúcnosti významne prispejú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Európa čelí už druhej nečakanej udalosti za tri roky. V snahe zvládnuť vplyv hospodárskeho otrasu, ktorý spôsobila invázia Ruska na Ukrajinu, však nesmieme zabúdať na náš cieľ, ktorým je transformovať hospodársky model EÚ. Práve naopak, musí nás to podnietiť k zdvojnásobeniu úsilia o posilnenie našej odolnosti a udržateľnosti našich výrobných procesov a každodenných činností. V tomto kolektívnom úsilí zostávajú ciele udržateľného rozvoja naším kompasom aj meradlom úspechu.“

Kľúčové zistenia

Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov zaznamenala EÚ významný pokrok pri dosahovaní piatich cieľov udržateľného rozvoja a mierny pokrok pri plnení väčšiny ostatných. Konkrétne:

• Podobne ako v predchádzajúcich rokoch EÚ opäť najviac pokročila pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na svojom území, zlepšovaní prístupu k spravodlivosti, ako aj dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja č. 16). Podiel obyvateľov EÚ, ktorí nahlasujú kriminalitu, násilie a vandalizmus vo svojom susedstve, klesol z 13,2 % v roku 2015 na 10,9 % v roku 2020. Okrem toho podiel obyvateľov EÚ, ktorí považujú justičný systém vo svojej krajine za dostatočne nezávislý, sa od roku 2016 do roku 2021 zvýšil o 4 percentuálne body (z 50 % na 54 %).
• Významný pokrok sa dosiahol aj pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v týchto oblastiach: znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ č. 1), hospodárstvo a trh práce (cieľ č. 8), čistá a cenovo dostupná energia (cieľ č. 7), ako aj inovácie a infraštruktúra (cieľ č. 9). V oblasti chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1) sa dostupné údaje čiastočne týkajú predpandemického obdobia, a preto ešte v plnej miere nezachytávajú dosah pandémie.
• Na priaznivé posúdenie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 malo výrazný vplyv pozoruhodné zníženie spotreby energie v roku 2020 (mínus 8 % v porovnaní s rokom 2019) v dôsledku obmedzení verejného života a nižšej hospodárskej činnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. EÚ bola preto schopná dosiahnuť svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a na základe doteraz zaznamenaného pokroku sa zdá, že je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2030. Okrem toho energia z obnoviteľných zdrojov sa využívala čoraz viac, pričom jej podiel sa od roku 2005 zdvojnásobil. Do roku 2020 predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov 22,1 % hrubej konečnej spotreby energie. Dovoz fosílnych palív však stále pokrýva viac ako polovicu dopytu EÚ po energii a nižšia spotreba energie zaznamenaná v roku 2020 bola pravdepodobne len dočasná.
• Podobne možno konštatovať, že na pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa hospodárstva a trhu práce, v prípade ktorého máme najnovšie dostupné údaje z roku 2021, mal pozitívny vplyv silný hospodársky rast a výkonnosť trhu práce v minulom roku. Napríklad miera zamestnanosti sa v roku 2021 zvýšila na 73,1 %, takže dokonca prekročila svoju úroveň pred pandémiou.
• Pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zdravia a kvality života (cieľ č. 3), života pod vodou (cieľ č. 14), rodovej rovnosti (cieľ č. 5), udržateľných miest a komunít (cieľ č. 11), zníženia nerovností (cieľ č. 10), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ č. 12), kvalitného vzdelania (cieľ č. 4), ochrany klímy (cieľ č. 13) a žiadneho hladu (cieľ č. 2) bol mierny.
• Celkové hodnotenie pokroku EÚ v oblasti partnerstiev (cieľ č. 17) a čistej vody a hygieny (cieľ č. 6) bolo neutrálne, čo znamená, že sa vyznačovali takmer rovnakým podielom udržateľného a neudržateľného rozvoja.
• Za posledných päť rokov došlo aj k miernemu odklonu od príslušných cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o život na pevnine (cieľ č. 15), čo naznačuje, že ekosystémy a biodiverzita zostávajú pod tlakom ľudskej činnosti. Hoci sa podiel lesnatej plochy aj chránených suchozemských oblastí v EÚ mierne zvýšil, tlak na biodiverzitu sa naďalej zintenzívňoval. Ukazovateľom biodiverzity je napríklad výskyt bežných vtákov, pretože mnohé z nich potrebujú na rozmnožovanie a hľadanie potravy špecifické biotopy, ktoré sú zároveň často domovom mnohých ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Odhaduje sa, že od roku 2000 sa počet bežných vtákov znížil o 10 %. Po mnohých rokoch poklesu sa však zdá, že ich počet sa začal stabilizovať.

Súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja sa každoročne prehodnocuje. Na účely správy za rok 2022 bol tento súbor ukazovateľov prehodnotený tak, aby sa zosúladil s 8. environmentálnym akčným programom a novými cieľmi akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zlepšila sa aj analýza účinkov presahovania zahŕňajúcich emisie CO₂, pôdnu stopu, surovinovú stopu a hrubú pridanú hodnotu, ktorú mimo EÚ vytvára spotreba v rámci EÚ. Správa napokon obsahuje osobitnú analýzu vplyvu pandémie COVID-19 na ciele udržateľného rozvoja. 

Súvislosti

Ciele udržateľného rozvoja sú už dlhodobo v centre záujmu tvorby európskych politík, sú pevne zakotvené v európskych zmluvách a začlenené do kľúčových projektov, odvetvových politík a iniciatív Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré prijala Organizácia Spojených národov (OSN) v septembri 2015, poskytli nový stimul pre globálne úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup, EÚ sa plne zaviazala k Agende 2030 a jej vykonávaniu.

Predmetná publikácia je šiestou zo série každoročných monitorovacích aktivít, ktoré začal Eurostat v roku 2017. Vychádza zo súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorý bol vypracovaný na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ. Zámerom správy o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja je poskytnúť objektívne posúdenie toho, či EÚ (podľa vybraných ukazovateľov) pokročila za posledné päťročné a pätnásťročné obdobia v plnení týchto cieľov.

Trendy ukazovateľov sa hodnotia na základe ich priemernej ročnej miery rastu za posledných päť rokov. V prípade 22 ukazovateľov s kvantitatívnymi cieľmi EÚ sa posudzuje pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Príslušné ciele existujú najmä v oblasti zmeny klímy, spotreby energie a vzdelávania. Všetky ostatné ukazovatele sa posudzujú podľa smerovania a rýchlosti zmeny.

Ďalšie informácie

Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022

Udržateľný rozvoj v Európskej únii. Prehľad pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ

Digitálna publikácia „Ciele udržateľného rozvoja a ja“

Vizualizačný nástroj „Skóre jednotlivých krajín v oblasti cieľov udržateľného rozvoja“

Vysvetlenie štatistík – články o udržateľnom rozvoji v EÚ

Osobitný oddiel venovaný ukazovateľom udržateľného rozvoja EÚ

Databáza ukazovateľov udržateľného rozvoja EÚ

Oznámenie Komisie: „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“

Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup

Európska komisia predstavila plán REPowerEU, svoju reakciu na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou zapríčinené inváziou Ruska na Ukrajinu. Transformácia európskeho energetického systému má dva ciele: ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako hospodárska a politická zbraň a európskych daňovníkov stoja takmer 100 miliárd eur ročne, a riešenie klimatickej krízy. Ako Únia môže Európa postupne ukončiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív rýchlejšie. 85 % Európanov sa domnieva, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruského plynu a ropy, aby podporila Ukrajinu. Opatrenia v pláne REPowerEU môžu podporiť túto ambíciu cez úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe elektriny.

Zelená transformácia posilní hospodársky rast, bezpečnosť a opatrenia v oblasti klímy pre Európu a našich partnerov. Ústredným prvkom plánu REPowerEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý podporuje koordinované plánovanie a financovanie cezhraničnej a vnútroštátnej infraštruktúry, ako aj energetické projekty a reformy. Komisia navrhuje vykonať cielené zmeny nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti s cieľom začleniť osobitné kapitoly REPowerEU do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov a rozšíriť tak veľký počet relevantných reforiem a investícií, ktoré už sú súčasťou plánov obnovy a odolnosti. Podkladom pre tento proces budú odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra 2022.

Šetrenie energie

Šetrenie energie je najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy a skresania účtov. Komisia navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 % v rámci balíka „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody. Šetrenie energie nám teraz pomôže pripraviť sa na potenciálne výzvy budúcej zimy. Komisia preto uverejnila aj oznámenie EÚ o šetrení energiou, v ktorom podrobne opisuje krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali cielené komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel. Členské štáty sa takisto nabádajú, aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, spotrebiče a výrobky či izoláciu budov. Komisia takisto stanovuje krízové opatrenia pre prípad vážneho prerušenia dodávok, vydá usmernenia týkajúce sa kritérií prioritizácie odberateľov a pomôže s prípravou koordinovaného plánu EÚ na utlmenie dopytu.

Diverzifikácia dodávok a podpora našich medzinárodných partnerov

EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečila rekordnú úroveň dovozu LNG a vyšších dodávok plynu cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov. Pomáhať jej budú regionálne pracovné skupiny. S ambíciou nadviazať na úspech spoločného programu nákupu vakcín Komisia ako ďalší krok zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“, v ktorom bude rokovať o nákupe plynu a uzatvárať zmluvy na jeho dodávky v mene zúčastnených členských štátov. Komisia zváži aj legislatívne opatrenia, ktorými by sa zaviedla povinnosť členských štátov časom diverzifikovať dodávky plynu. Platforma takisto umožní spoločný nákup vodíka z obnoviteľných zdrojov.

Aktuálne prijatá vonkajšia energetická stratégia EÚ uľahčí energetickú diverzifikáciu a vytvorí dlhodobé partnerstvá s dodávateľmi vrátane spolupráce v oblasti vodíka alebo iných zelených technológií. V súlade s iniciatívou Global Gateway je prioritou stratégie záväzok EÚ týkajúci sa globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie, zvyšovanie úspor energie a energetickej efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vodíka a zintenzívnenie diplomacie v oblasti energetiky. V Stredozemnom a Severnom mori sa vybudujú hlavné vodíkové koridory. Vzhľadom na agresiu Ruska bude EÚ podporovať Ukrajinu, Moldavsko, partnerov zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva, ako aj našich najzraniteľnejších partnerov. S Ukrajinou budeme naďalej spolupracovať s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a fungujúci energetický sektor a zároveň pripraviť pôdu pre budúci obchod s elektrinou a vodíkom z obnoviteľných zdrojov, ako aj obnoviť energetický systém v rámci iniciatívy REPowerUkraine.

Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie

Masívne rozšírenie a urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy urýchli našu nezávislosť, podporí zelenú transformáciu a časom zníži ceny. Komisia navrhuje zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci balíka „Fit for 55“. Stanovením týchto celkovo ambicióznejších cieľov sa vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy, ako sú:

• Cielená solárna stratégia EÚ zameraná na zdvojnásobenie fotovoltickej solárnej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW kapacity do roku 2030.
• Iniciatíva pre solárne parky na strechách s postupným zavedením právnej povinnosti inštalovať solárne panely na nových verejných a komerčných budovách a nových obytných domoch.
• Zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a slnečnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
• Odporúčanie Komisie riešiť pomalé a zložité povoľovanie veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cielená zmena smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov za prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené vhodné oblasti (tzv. go-to) pre obnoviteľné zdroje energie so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „go-to“ oblasti Komisia sprístupňuje súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
• Stanovenie cieľa 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton jeho dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Ak chceme urýchliť rozvoj trhu s vodíkom, spoluzákonodarcovia by sa mali dohodnúť na zvýšených čiastkových cieľoch pre konkrétne odvetvia. Komisia uverejňuje aj dva delegované akty zamerané na vymedzenie a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie projektov v oblasti vodíka sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur na výskum a Komisia sa zaviazala dokončiť posúdenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
• V akčnom pláne pre biometán sa stanovujú nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva pre biometán a finančné stimuly na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Zníženie spotreby fosílnych palív v priemysle a doprave

Nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa znížia emisie skleníkových plynov a posilní sa bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch „Fit for 55“.

Komisia zavedie rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka, ktoré majú podporiť akceptáciu ekologického vodíka v priemysle, ako aj osobitné financovanie REPowerEU v rámci inovačného fondu s využitím príjmov z obchodovania s emisiami s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Komisia zároveň poskytuje usmernenie k zmluvám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a elektrickej energie a spoločne s Európskou investičnou bankou zabezpečí nástroj technického poradenstva. S cieľom udržať, prípadne znovu získať vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu s využívaním solárnej energie a vodíka a na podporu pracovnej sily Komisia navrhuje zriadiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo založené na zručnostiach. Komisia takisto zintenzívni prácu na dodávkach kritických surovín a pripraví legislatívny návrh.

S cieľom zvýšiť úspory energie a zlepšiť efektívnosť v odvetví dopravy a urýchliť prechod na vozidlá s nulovými emisiami Komisia predloží balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy zameraný na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v tomto odvetví a zváži legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku verejných inštitúcií a firiem od určitej veľkosti. Oznámenie EÚ o šetrení energiou zahŕňa aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a vnútroštátne orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahrádzaniu fosílnych palív v odvetví dopravy.

Inteligentné investície

Dosiahnutie cieľov REPowerEU si vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Ide o zálohu, ktorú musíme zložiť pre našu nezávislosť a bezpečnosť. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív nám zároveň môže ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Tieto investície musí vynaložiť súkromný a verejný sektor, a to na vnútroštátnej, cezhraničnej aj únijnej úrovni.

Na podporu plánu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia prijala právne predpisy a usmernenie pre členské štáty o tom, ako majú upraviť a doplniť svoje plány obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU. Komisia okrem toho navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd eur vo forme grantov pochádzajúcich z predaja kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami, ktoré sú v súčasnosti držané v trhovej stabilizačnej rezerve a vydražia sa spôsobom, ktorý nenaruší trh. Systém obchodovania s emisiami tak nielenže znižuje emisie a využívanie fosílnych palív, ale zvyšuje tiež finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie energetickej nezávislosti.

Už v súčasnom viacročnom finančnom rámci sa v politike súdržnosti budú podporovať projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo sprístupniť formou dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa sprístupní ďalších 7,5 miliardy eur zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia zdvojnásobí finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre veľkú výzvu v rámci inovačného fondu na jeseň roku 2022, na približne 3 miliardy eur.

Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ. Na doplnenie existujúceho zoznamu projektov spoločného záujmu a úplnú kompenzáciu budúcej straty dovozu plynu z Ruska je potrebná určitá dodatočná plynárenská infraštruktúra, ktorá si vyžiada investície v odhadovanej výške približne 10 miliárd eur. Potreby nahradenia zdrojov v nadchádzajúcom desaťročí možno uspokojiť bez toho, aby sme boli odkázaní na fosílne palivá, generovali uviaznuté aktíva alebo obmedzovali svoje ambície v oblasti klímy. Nevyhnutné bude urýchlenie projektov spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, aby sa našim budúcim potrebám prispôsobila aj elektrizačná sieť. Tento proces sa podporí z Nástroja na prepájanie Európy a Komisia uverejňuje novú výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov eur, po ktorej bude začiatkom roka 2023 nasledovať ďalšia výzva.

Súvislosti

Komisia 8. marca 2022 predstavila návrh plánu na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030, v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Lídri EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 24. – 25. marca dohodli na tomto cieli a požiadali Komisiu, aby predložila podrobný plán REPowerEU, ktorý bol aktuálne prijatý. Nedávne prerušenia dodávok plynu do Bulharska a Poľska poukazujú na naliehavosť riešenia nedostatočnej spoľahlivosti ruských dodávok energie.

Komisia prijala päť rozsiahlych a bezprecedentných balíkov sankcií v reakcii na akty agresie Ruska proti územnej celistvosti Ukrajiny a narastajúce zverstvá voči ukrajinským civilistom a mestám. Na dovoz uhlia sa už vzťahuje sankčný režim a Komisia predložila návrhy na postupné ukončenie dovozu ropy do konca roka, o ktorých v súčasnosti rokujú členské štáty.

Európska zelená dohoda je dlhodobý plán rastu EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Tento cieľ je zakotvený v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ako aj v právne záväznom záväzku znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia v júli 2021 predložila balík právnych predpisov „Fit for 55“ s cieľom splniť tieto ciele; tieto návrhy by znížili našu spotrebu plynu o 30 % už do roku 2030, pričom viac ako tretina takýchto úspor by pochádzala z plnenia cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.

Európska rada 25. januára 2021 vyzvala Komisiu a vysokého predstaviteľa, aby pripravili novú vonkajšiu energetickú stratégiu. Stratégia prepája energetickú bezpečnosť s globálnym prechodom na čistú energiu prostredníctvom vonkajšej energetickej politiky a diplomacie, čím reaguje na energetickú krízu spôsobenú inváziou Ruska na Ukrajinu a existenčnú hrozbu zmeny klímy. EÚ bude naďalej podporovať energetickú bezpečnosť a zelenú transformáciu Ukrajiny, Moldavska a partnerských krajín v jej bezprostrednom susedstve. V stratégii sa uznáva, že invázia Ruska na Ukrajinu má celosvetový dosah na trhy s energiou a ovplyvňuje najmä rozvojové partnerské krajiny. EÚ bude naďalej poskytovať podporu pre bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu na celom svete.

Ďalšie informácie

Oznámenie REPowerEU

Prílohy k oznámeniu REPowerEU

Pracovný dokument Komisie: Investičné potreby, vodíkový akcelerátor a plán pre biometán

Oznámenie EÚ o šetrení energiou (Save Energy)

Stratégia vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ

Solárna stratégia EÚ