Komisia posilňuje nástroje na zaistenie európskych záujmov v oblasti medzinárodného obchodu

Európska komisia predstavila návrh, ktorý Európskej únii umožní chrániť svoje obchodné záujmy napriek paralýze mnohostranného mechanizmu Svetovej obchodnej organizácii (WTO) na urovnávanie sporov. Okrem toho zriadila pozíciu hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, aby ešte viac posilnila dôraz na dodržiavanie a presadzovanie obchodných dohôd EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Ak chceme upevniť postavenie Európy vo svete, musíme sa snažiť o jej účinnú vedúcu úlohu v oblasti globálneho obchodu a vybaviť ju primeranými právomocami, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie pravidiel v oblasti medzinárodného obchodu. Z tohto dôvodu chcem hneď na začiatku mandátu prijať rýchle kroky na posilnenie našich nástrojov v oblasti obchodu. Vďaka týmto návrhom budeme môcť chrániť naše záujmy v období, ktoré je pre medzinárodný obchod mimoriadne ťažké. V stávke je veľa európskych pracovných miest, a preto musí byť EÚ vybavená tak, aby zabezpečila dodržiavanie záväzkov zo strany našich partnerov. Práve to je cieľom tohto návrhu.“

Komisár pre obchod Phil Hogan uviedol: „Nastal zásadný moment pre multilateralizmus aj pre globálny systém obchodovania. V dôsledku toho, že prestal fungovať Odvolací orgán, sme prišli o vymáhateľný mechanizmus na urovnávanie sporov, ktorý bol nezávislým garantom nestranného uplatňovania pravidiel WTO. Hoci sa snažíme reformovať WTO a obnoviť jeho dobre fungujúci systém, nemôžeme si dovoliť byť bezbranní, ak WTO momentálne neponúka možnosť dosiahnuť uspokojivé riešenie. Zmeny, ktoré navrhujeme, nám umožnia brániť záujmy našich spoločností, pracovníkov a spotrebiteľov, ak naši partneri prestanú dodržiavať pravidlá.“

Návrh na zmenu súčasného nariadenia o presadzovaní je priamou reakciou na včerajšie blokovanie činnosti Odvolacieho orgánu WTO. Podľa súčasného nariadenia, ktoré tvorí v rámci právnych predpisov EÚ základ na prijatie protiopatrení v oblasti obchodu, sa vyžaduje, aby bol spor najprv vedený prostredníctvom postupov WTO, vrátane fázy odvolania. Únia môže reagovať až následne. Absencia fungujúceho Odvolacieho orgánu WTO umožňuje členom WTO vyhnúť sa povinnostiam aj záväznému rozhodnutiu tým, že sa jednoducho odvolajú proti správe poroty.

Vďaka návrhu Komisie bude môcť EÚ reagovať aj v prípade, že WTO nevydá na stupni odvolacieho konania konečné rozhodnutie z dôvodu, že iný člen WTO postup riešenia blokuje tým, že sa účelovo odvoláva.

Tento nový mechanizmus sa bude vzťahovať aj na ustanovenia o urovnávaní sporov zahrnuté v regionálnych alebo dvojstranných obchodných dohodách, ktorých je EÚ zmluvnou stranou. EÚ musí byť schopná rázne reagovať v prípade, ak obchodní partneri bránia účinnému riešeniu urovnávania sporov, napríklad blokovaním rozhodnutí o zložení členov poroty.

V súlade s politickými usmerneniami predsedníčky von der Leyenovej Komisia pokračuje v posilňovaní nástrojov Únie s dôrazom na dodržiavanie a presadzovanie obchodných dohôd EÚ a vytvorila pozíciu hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorý bude vymenovaný začiatkom roka 2020.

Zabezpečenie dodržiavania záväzkov dohodnutých s ostatnými obchodnými partnermi je jednou z hlavných priorít Komisie von der Leyenovej. EÚ sa preto čoraz viac zameriava na presadzovanie záväzkov svojich partnerov v mnohostranných, regionálnych a dvojstranných obchodných dohodách. Bude mať pri tom k dispozícii súbor nástrojov. Dnes predložený návrh bude musieť schváliť Európsky parlament a členské štáty EÚ v Rade v rámci bežného legislatívneho procesu.

Čítať ďalej...

Čistejší vzduch v roku 2020: vo svete začne platiť limit obsahu síry v lodných palivách na úrovni 0,5 %

Od začiatku tohto roka sa maximálny obsah síry v lodných palivách celosvetovo zníži na 0,5 % (pokles z 3,5 %), čím sa zníži znečistenie ovzdušia a zlepší ochrana zdravia a životného prostredia. Emisie oxidov síry (SOx) zo spaľovacích lodných motorov spôsobujú kyslé dažde a produkujú jemný prach, ktorý môže vyvolávať respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a znižovať očakávanú dĺžku života.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová k tomu uviedla: „Námorná doprava je globálne priemyselné odvetvie, preto si znižovanie emisií v nej vyžaduje globálne riešenia. Zavedenie celosvetového limitu obsahu síry je významným míľnikom pre celé odvetvie námornej dopravy. Pomôže ešte viac znížiť emisie škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie a prinesie priame výhody mestám a komunitám na celom svete vrátane tých, ktoré žijú na našich juhoeurópskych pobrežiach. Zároveň dokazuje, že spoločné úsilie EÚ a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) môže spolu s pevným odhodlaním zástupcov tohto priemyselného odvetvia prinášať mnohé výhody pre zdravie našich obyvateľov a naše životné prostredie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodáva: „Európsky ekologický dohovor je nastavený tak, aby dokázal naplniť ambíciu nulového znečisťovania v prípade klimatickej neutrality, ale aj životného prostredia bez toxických látok. Touto ambíciou chráni EÚ dobré životné podmienky svojich občanov a zároveň zaisťuje zdravé a čisté prostredia, moria a oceány v rámci bezuhlíkového a udržateľného ,modréhoʻ hospodárstva, kde všetky strany vrátane námornej dopravy spájajú svoje sily. Vítame prijatie noriem nízkeho obsahu síry celosvetovo i v oblastiach s kontrolou emisií, aby vďaka ním mohlo čistý vzduch dýchať čoraz viac občanov žijúcich na pobrežiach EÚ.“

Prístup EÚ k nízkemu obsahu síry je medzinárodným príkladom

Európska únia prijala od roku 2012 rázne opatrenia na zníženie obsahu síry v lodných palivách v podobe smernice o síre. V roku 2016 určila Medzinárodná námorná organizácia (IMO) rok 2020 za rok zavedenia celosvetového limitu obsahu síry na úrovni 0,5 %.

Okrem toho sa v niektorých veľmi „krehkých“ ekosystémoch, akými sú napríklad Baltské more a Severné more, ktoré sú označované ako „oblasti kontroly emisií oxidov síry (SECA)“, znížil maximálny obsah síry už v roku 2015 na 0,10 %. Vďaka týmto prísnym limitom obsahu síry sa koncentrácia oxidu siričitého v týchto oblastiach znížila o viac ako polovicu, čím sa zlepšilo zdravie obyvateľov pobrežných oblastí a prístavov, pričom celkový vplyv na hospodárenie v tomto odvetví zostal minimálny.

Ďalšie kroky na ceste k udržateľnosti v lodnej doprave

Po úspešnom zavedení limitov v oblastiach kontroly emisií (ECA) sa očakáva, že podobné výsledky prinesie aj zavedenie celosvetového limitu pre obsah síry. EÚ sa v kontexte Barcelonského dohovoru snaží o to, aby IMO v budúcnosti určila oblasti s kontrolou emisií aj v ďalších vodách EÚ napríklad v Stredozemnom mori.

EÚ chce zohrávať aktívnu úlohu v znižovaní emisií z námornej dopravy v širšom kontexte, a to tak doma, ako aj vo svete. V roku 2018 sa IMO dohodla na znížení emisií skleníkových plynov z lodnej dopravy o najmenej 50 % do roku 2050. EÚ a jej členské štáty zohrali kľúčovú úlohu pri vyjednávaní a schvaľovaní tejto dohody v tomto odvetví, ktoré dnes produkuje 2 až 3 % emisií CO2 vo svete. V IMO sa už diskutuje o tom, ako túto dohodu premietnuť do konkrétnych opatrení.

V boji proti znečisťovaniu našich oceánov plastmi prijala EÚ nové pravidlá týkajúce sa prístavných zberných zariadení, ktorými sa zabezpečí zber a spracovanie odpadu vyprodukovaného na palube lodí alebo vyloveného z mora priamo v prístavoch. 

EÚ tiež spolupracuje s IMO na riešení obáv vznikajúcich z vypúšťania vôd zo systémov následného spracovania používaných na lodiach. Cieľom je zabezpečiť plnú udržateľnosť týchto systémov napríklad zavedením prísnejších a jednotných právnych požiadaviek. Okrem toho sa Európskym ekologickým dohovorom, ktorý predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová predstavila v decembri 2019, stanovujú ďalšie opatrenia na zvýšenie udržateľnosti lodnej dopravy, medzi inými aj rozšírenie obchodovania s emisiami v Európe o odvetvie námornej dopravy.

Kontext

Námorná doprava priamo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia mnohých európskych pobrežných miest. Výfukové plyny z lodí sú významným zdrojom znečistenia ovzdušia, okrem iného emisiami oxidov síry, ktoré vznikajú spaľovaním vykurovacieho oleja. Oxidy síry poškodzujú u ľudí dýchaciu sústavu a sťažujú im dýchanie.

Lode tradične používajú na pohon vykurovacie oleje, ktoré môžu obsahovať až 3,50 % síry. Len na porovnanie: obsah síry v palivách používaných v nákladných alebo osobných automobiloch nesmie prekročiť 0,001 %. Smernicou o síre z roku 2012, ktorá prešla v roku 2016 revíziou, sa znížili emisie oxidov síry stanovením maximálneho obsahu síry v lodných palivách a zapracovali nové normy stanovené Medzinárodnou námornou organizáciou do právnych predpisov EÚ, ktoré platia v regionálne chránených oblastiach, ale aj mimo nich.

Čítať ďalej...

Komisia víta predbežnú dohodu o zlepšení kvality pitnej vody a jej dostupnosti

Komisia víta predbežnú dohodu na prepracovanom znení smernice o pitnej vode, ku ktorej v Štrasburgu dospeli Európsky parlament a Rada. Dohoda vychádza z návrhu prijatého ešte vo februári 2018 Komisiou v priamej reakcii na európsku občiansku iniciatívu „Right2Water“ (právo na vodu). Jej cieľom je zlepšiť kvalitu pitnej vody a prístup k nej a zároveň lepšie informovať občanov.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „Občania dôrazne a jasne vyzvali Komisiu, aby navrhla iniciatívu, ktorá by Európanom garantovala prístup k nezávadnej pitnej vode. Komisia na túto výzvu adresovanú formou európskej občianskej iniciatívy reagovala ambicióznym návrhom. S výzvou dnes súhlasili aj spoluzákonodarcovia a dohodli sa na modernizácii pravidiel EÚ, ktorá by zvýšila kvalitu pitnej vody podľa najnovších noriem, zlepšila jej dostupnosť pre všetkých a priniesla väčšiu transparentnosť v tomto kľúčovom odvetví. Spoločne dokážeme a budeme chrániť zdravie a bezpečnosť našich občanov.

Pitná voda je dnes kontrolovaná iba v mieste odberu. Podľa nových dohodnutých pravidiel sa bude uplatňovať tzv. prístup založený na rizikových faktoroch, ktorým sa umožní zavedenie ďalších preventívnych a nápravných opatrení na ochranu zdrojov pitnej vody. Vďaka ďalšej významnej zmene v právnych predpisoch získajú občania jednoduchý a zrozumiteľný (okrem iného aj online) prístup k informáciám o kvalite a dodávke pitnej vody v mieste ich bydliska, čím sa zvýši ich dôvera k vode z vodovodu.

Znenie dohody vychádza z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a v niektorých prípadoch dokonca prekračuje ich rámec. Nové pravidlá EÚ sa stanú celosvetovou normou a zohľadnia sa v nich najnovšie technologické inovácie. Obmedzí sa tak škodlivý vplyv znečisťovania na ľudské zdravie, ale aj na naše prírodné zdroje. Pravidlá sú preto plne v súlade s európskym ekologickým dohovorom. Vďaka nim bude možné bojovať s novými znečisťujúcimi látkami, ako sú mikroplasty, endokrinné disruptory a nové druhy chemikálií (per- a polyfluóroalkyly). Súčasťou dohody sú podrobné hygienické požiadavky na materiály, ktoré sa dostávajú do styku s pitnou vodou. Kľúčovú úlohu zohráva Európska chemická agentúra, ktorá má zaručiť, že v potrubiach a vo vodovodoch prichádzajúcich do styku s vodou budú použité iba bezpečné látky. Vďaka tejto harmonizácii pravidiel bude možné ľahšie zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu s výrobkami prichádzajúcimi do styku s pitnou vodou a zároveň zlepšiť ochranu verejného zdravia.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada.

Smernica bude po schválení uverejnená v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť o 20 dní neskôr.

Súvislosti

Mnohí ľudia žijúci v EÚ majú už dnes bezproblémový prístup ku kvalitnej pitnej vode aj vďaka viac ako 30-ročnej existencii právnych predpisov EÚ týkajúcich sa kvality pitnej vody. Komisia navrhla v roku 2018 revíziu smernice o pitnej vode (98/83/ES) v reakcii na európsku občiansku iniciatívu „Right2Water“. Návrhu predchádzalo hodnotenie regulačnej vhodnosti a efektívnosti smernice o pitnej vode v rámci programu REFIT a sprevádzalo ho posúdenie vplyvu a odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie.

Čítať ďalej...

Presídľovanie: členské štáty prisľúbili na rok 2020 viac ako 30 000 miest

Európska komisia na prvom globálnom fóre o utečencoch, ktoré sa konalo v Ženeve, oznámila, že finančne podporí členské štáty, ktoré na rok 2020 prisľúbili spolu viac ako 30 000 miest na presídlenie.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Presídľovanie je európskym úspechom a musí ním aj naďalej zostať. Členské štáty Európskej únie spoločne prisľúbili doteraz najväčší počet miest na presídlenie. EÚ sa tým stala najväčším prispievateľom k presídľovaniu na svete. Boli by sme však radi, keby nás viacerí nasledovali a zvýšili svoje prísľuby tak, aby zodpovedali rastúcim potrebám. Spoluprácou a spoločným úsilím môžeme vytvoriť trvalé, efektívne a bezpečné systémy na ochranu tých najzraniteľnejších ľudí na svete.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová doplnila: „Presídľovanie je kľúčovým nástrojom, vďaka ktorému nemusia ľudia v núdzi riskovať svoje životy a môžu sa dostať do EÚ bezpečne a legálne. Ide o jeden z hlavných prvkov komplexného prístupu k migrácii, ktorý musíme ďalej rozvíjať. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj pevné partnerstvo s tretími krajinami. Je potrebné, aby členské štáty naďalej predkladali ambiciózne prísľuby, a EÚ im pri tom poskytne potrebnú podporu. V tejto súvislosti si nemôžeme dovoliť žiadne nedostatky. Komisia preto plánuje predložiť odporúčanie, ako spojiť úsilie členských štátov, a tak ešte väčšmi zosilniť hlas EÚ na globálnej scéne.“

Európska komisia bola na globálnom fóre o utečencoch v Ženeve zastúpená na vysokej úrovni. Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi sa zúčastnil na panelovej diskusii na tému „Sýrska utečenecká kríza – partnerská pomoc“. Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová dnes prednesie kľúčový prejav na záverečnom plenárnom zasadnutí a komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič sa zúčastní na panelovej diskusii na vysokej úrovni na tému vzdelávania.

Od roku 2015 našlo v Európe ochranu viac ako 65 000 zraniteľných utečencov, ktorí využili naše systémy presídľovania. Spoločný prísľub členských štátov poskytnúť v roku 2020 ďalších 30 000 miest na presídlenie potvrdzuje vedúce postavenie EÚ v tejto oblasti.

V súlade s celosvetovými potrebami v oblasti presídľovania, ktoré na rok 2020 predpokladá Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov, bude v rámci programu EÚ pre presídľovanie prioritou presídľovanie z Turecka, Libanonu, Jordánska a krajín pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie. Medzi hlavné priority bude aj naďalej patriť presídľovanie v rámci mechanizmov núdzového tranzitu v Nigeri a Rwande.

EÚ podporuje programy presídľovania uskutočňované členskými štátmi prostredníctvom operačnej podpory poskytovanej Európskym podporným úradom pre azyl (EASO).

Súvislosti

Presídľovanie je dôležitým nástrojom, s pomocou ktorého sa ľudia, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, môžu dostať do Európy bezpečne a legálne. Poskytuje utečencom ochranu, no zároveň posilňuje aj solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi.

V júli 2019 Európska komisia vyzvala členské štáty, aby rozšírili existujúce systémy presídľovania a zaviazali sa, že v roku 2020 presídlia určitý počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Členské štáty EÚ na túto výzvu zareagovali a spoločne prisľúbili viac ako 30 000 miest, na ktoré dostanú podporu z rozpočtu Európskej únie. Presídľujúci členský štát dostane z rozpočtu finančnú podporu vo výške 10 000 eur na každého presídleného utečenca.

Prioritou Komisie Ursuly von der Leyenovej je nový pakt o migrácii a azyle. Podpredseda Komisie Schinas a komisárka Johanssonová boli preto poverení úlohou vypracovať silnejšiu a ucelenejšiu európsku migračnú politiku. Presídľovanie je dôležitým prvkom komplexnej migračnej politiky EÚ a aj v nasledujúcich rokoch bude patriť medzi jej hlavné priority.

Čítať ďalej...

Spotrebitelia aj podniky pri cezhraničných platbách ušetria vďaka novým pravidlám EÚ

Cezhraničné platby v eurách budú lacnejšie pre spotrebiteľov aj podniky v členských štátoch, ktoré nepatria do eurozóny. Vďaka novým pravidlám EÚ sa budú na všetky cezhraničné platby v eurách v členských štátoch mimo eurozóny účtovať rovnaké poplatky ako na domáce platby. Týka sa to Bulharska, Česka, Chorvátska, Dánska, Islandu, Lichtenštajnska, Maďarska, Nórska, Poľska, Rumunska, Spojeného kráľovstva* a Švédska. Napríklad bulharský spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne poslať eurá do zahraničia, bude odteraz platiť rovnaký poplatok, ako platí pri prevode v levoch v rámci Bulharska. To znamená, že poplatky za cezhraničné platby v eurách budú len veľmi nízke alebo dokonca žiadne.

Výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, k tomu povedal: „Vďaka týmto pravidlám môžu všetci naši občania a všetky naše spoločnosti rovnako profitovať z lacných cezhraničných platieb v eurách. Je to dobrý a konkrétny príklad skutočných výhod, ktoré jednotný trh prináša európskym spotrebiteľom. Napríklad rumunská rodina, ktorá chce poslať peniaze v eurách svojmu dieťaťu, ktoré je v Paríži na študijnej výmene v rámci programu Erasmus, už nemusí zohľadňovať poplatky s tým spojené. Odteraz ich to totiž bude stáť rovnako ako domáca transakcia v Rumunsku.“

Komisia bude pozorne monitorovať uplatňovanie týchto pravidiel a bude úzko spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť ich riadne vykonávanie. Komisia sa usiluje o vytvorenie lepšieho a lacnejšieho prístupu spotrebiteľov k finančným službám, ako sa uvádza v Akčnom pláne pre spotrebiteľské finančné služby z marca 2017. Tieto pravidlá, stanovené v nariadení (EÚ) 2019/518, sú súčasťou tohto jej pokračujúceho úsilia. Od apríla 2020 k nim pribudnú ďalšie platné ustanovenia, na základe ktorých si spotrebitelia v EÚ budú môcť porovnať poplatky za menový prepočet pri platbe kartou v inej mene EÚ.

Súvislosti

Dňa 28. marca 2018 Komisia navrhla zmeniť existujúce nariadenie EÚ o cezhraničných platbách (924/09). Tieto návrhy vychádzali z Akčného plánu pre spotrebiteľské finančné služby, ktorý bol uverejnený v marci 2017. V nadväznosti na dohodu spoluzákonodarcov sa nariadenie (EÚ) 2019/518 uverejnilo 29. marca 2019 v Úradnom vestníku Európskej únie.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála