Západný Balkán: hospodársky a investičný plán na podporu oživenia hospodárstva a konvergencie

Európska komisia prijala komplexný hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorého cieľom je podnietiť dlhodobé oživenie hospodárstva v regióne, podporiť ekologickú a digitálnu transformáciu, posilniť regionálnu integráciu a konvergenciu s Európskou úniou.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell uviedol: „Občania západného Balkánu sú súčasťou Európy a je v našom spoločnom záujme pomôcť týmto šiestim partnerom napredovať na ceste do EÚ. Hospodárskym a investičným plánom nadväzujeme na naše posúdenie v rámci balíka týkajúceho sa rozširovania konkrétnymi opatreniami a poskytujeme dôslednú a silnú podporu hospodárskemu oživeniu a reformám – v záujme moderného, ekologickejšieho a prosperujúcejšieho západného Balkánu, ktorý občanom prináša lepšie výsledky na ceste do EÚ.“

Komisár EÚ pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri prezentácii tohto nového plánu uviedol: „Dnes predstavujeme náš hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorý má posilniť hospodársky rozvoj a oživenie regiónu. Zmobilizujeme až 9 miliárd EUR na financovanie hlavných investičných iniciatív v oblasti dopravy, energetiky, ekologickej a digitálnej transformácie na účely vytvorenia udržateľného rastu a pracovných miest. Plán takisto ponúka cestu k úspešnej regionálnej hospodárskej integrácii s cieľom urýchliť konvergenciu s EÚ a odstrániť rozdiely v rozvoji medzi našimi regiónmi a v konečnom dôsledku urýchliť proces integrácie do EÚ. Tento plán by mal pomôcť transformovať západný Balkán na jeden z najatraktívnejších investičných regiónov na svete. Vykonávanie plánu však samozrejme bude musieť byť sprevádzané reformami.“

V hospodárskom a investičnom pláne sa stanovuje rozsiahly investičný balík, ktorým sa mobilizuje až 9 miliárd EUR pre tento región. Bude podporovať udržateľnú prepojenosť, ľudský kapitál, konkurencieschopnosť a inkluzívny rast a dvojitú ekologickú a digitálnu transformáciu.

Súbežne s hospodárskym a investičným plánom na podporu regiónu Komisia predstavila usmernenia k vykonávaniu zelenej agendy pre západný Balkán, ktoré by sa mali prijať na samite západného Balkánu v Sofii v novembri 2020. Počíta sa s opatreniami v rámci piatich pilierov. Ide o i) opatrenia v oblasti klímy vrátane dekarbonizácie, energetiky a mobility; ii) obehové hospodárstvo, v rámci ktorého by sa riešili najmä odpady, recyklácia, udržateľná výroba a efektívne využívanie zdrojov; iii) biodiverzitu, so zameraním na ochranu a obnovu prírodného bohatstva regiónu; iv) boj proti znečisťovaniu ovzdušia, vody a pôdy a v) udržateľné potravinové systémy a vidiecke oblasti. Kľúčovým faktorom pri týchto piatich pilieroch bude digitalizácia v súlade s koncepciou dvojitej ekologickej a digitálnej transformácie.

V pláne sa stanovuje desať hlavných investičných iniciatív na podporu hlavných cestných a železničných spojení v regióne, energie z obnoviteľných zdrojov a prechodu z uhlia, renovácie verejných a súkromných budov s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a znížiť emisie skleníkových plynov, odpadovej infraštruktúry a infraštruktúry nakladania s odpadovými vodami, ako aj na podporu zavádzania širokopásmovej infraštruktúry. Medzi ďalšie hlavné iniciatívy patrí zvýšenie investícií do súkromného sektora na podporu konkurencieschopnosti a inovácií, najmä malých a stredných podnikov, a záruka pre mladých ľudí.

Okrem významného grantového financovania EÚ pre región môže EÚ poskytnúť záruky, ktoré pomôžu znížiť náklady na financovanie verejných aj súkromných investícií a takisto aj znížiť riziko pre investorov. Očakáva sa, že podpora prostredníctvom nového záručného nástroja pre západný Balkán v rámci záruky EÚ pre vonkajšiu činnosť a Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus zmobilizuje v nasledujúcom desaťročí potenciálne investície až do výšky 20 miliárd EUR.

Investičný balík bude kľúčovou hnacou silou na uľahčenie zvýšených verejných a súkromných investícií v regióne zo strany európskych a medzinárodných finančných inštitúcií.

Lepšie prepojenie ekonomík západného Balkánu v rámci tohto regiónu, ako aj s EÚ, si vyžaduje pevný záväzok západného Balkánu vykonať zásadné reformy, prehĺbiť regionálnu hospodársku integráciu a vytvoriť spoločný regionálny trh na základe acquis EÚ, aby sa tento región stal atraktívnejším investičným priestorom.

Komisia podporuje úsilie vlád tohto regiónu zamerané na vypracovanie novej vízie na vytvorenie regionálneho hospodárskeho priestoru, ktorej schválenie sa očakáva na samite v Sofii v novembri 2020. Európska únia sa bude usilovať priblížiť tento región k jednotnému trhu EÚ. Dobrá správa vecí verejných je základom udržateľného hospodárskeho rastu. Podpora investícií a hospodárskeho rastu bude preto možná len vtedy, ak sa západný Balkán pevne zaviaže na zásadné reformy v súlade s európskymi hodnotami a bude ich v súlade s týmito hodnotami aj vykonávať.

Ako sa uvádza v posilnenej metodike rozširovania, partneri, ktorí napredujú v reformných prioritách, by mali byť zvýhodnení zvýšením finančných prostriedkov a investícií.

Súvislosti

Komisia prijala aj balík týkajúci sa rozširovania na rok 2020, ktorého obsahom sú jej ročné hodnotenia vykonávania zásadných reforiem zo strany partnerov zo západného Balkánu a v Turecku. Tieto hodnotenia sú doplnené o odporúčania a usmernenia týkajúce sa týchto reformných priorít, ktoré zostávajú jadrom procesu pristúpenia k EÚ. Realizácia týchto reforiem, najmä v oblasti právneho štátu, bude mať zásadný význam pre úspech uvedeného hospodárskeho plánu a pre podporu udržateľného hospodárskeho rozvoja v tomto regióne.

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie o hospodárskom a investičnom pláne pre západný Balkán

Otázky a odpovede: hospodársky a investičný plán pre západný Balkán

Usmernenia k vykonávaniu zelenej agendy pre západný Balkán

Prehľad o hospodárskom a investičnom pláne

Čítať ďalej...

Komisia spúšťa nový desaťročný plán na podporu Rómov v EÚ

Európska komisia prijala nový desaťročný plán zahŕňajúci návrh odporúčania Rady na podporu Rómov v EÚ. Zameriava sa na sedem kľúčových oblastírovnosťzačlenenieúčasťvzdelávaniezamestnanosťzdravotná starostlivosť a bývanie. Pre každú oblasť Komisia vytýčila nové ciele a vydala členským štátom odporúčania, ako ich dosiahnuť. Ciele a odporúčania poslúžia ako dôležité nástroje na monitorovanie pokroku a zabezpečenie toho, aby EÚ výraznejšie napredovala pri poskytovaní nevyhnutnej podpory, ktorú stále potrebujú mnohí Rómovia žijúci v EÚ.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Jednoducho povedané, za posledných desať rokov sme neurobili dosť na podporu našich rómskych spoluobčanov v EÚ. Je to neospravedlniteľné. Mnohí Rómovia naďalej čelia diskriminácii a rasizmu. To nemôžeme akceptovať. Dnes nadväzujeme na naše úsilie o nápravu tejto situácie s jasnými cieľmi a obnoveným záväzkom dosiahnuť v nasledujúcom desaťročí skutočné zmeny.“

Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová ďalej uviedla: „Na to, aby sa Európska únia stala skutočnou Úniou rovnosti, musíme zabezpečiť pre milióny Rómov rovnaké zaobchádzanie, sociálne začlenenie a možnosť zúčastňovať sa na spoločenskom a politickom živote bez výnimky. Očakávame, že vďaka cieľom, ktoré sme dnes vytýčili v strategickom rámci, dosiahneme do roku 2030 skutočný pokrok v budovaní takej Európy, ktorá bude Rómov prijímať ako súčasť svojej rozmanitosti, v ktorej sa budú Rómovia podieľať na našej spoločnosti a kde budú môcť plne prispievať k politickému, sociálnemu a hospodárskemu životu v EÚ a mať z neho prospech.“

Hoci cieľom Komisie je úplná rovnosť, do roku 2030 navrhla minimálne ciele a vychádzala pritom z pokroku dosiahnutého v predchádzajúcom rámci. Ide okrem iného o toto:

  • aspoň o polovicu znížiť podiel Rómov, ktorí boli vystavení diskriminácii,
  • zdvojnásobniť podiel Rómov, ktorí svoju skúsenosť s diskrimináciou ohlásia,
  • aspoň o polovicu znížiť medzeru chudoby medzi Rómami a bežným obyvateľstvom,
  • aspoň o polovicu znížiť rozdiel v účasti na vzdelávaní v ranom detstve,
  • aspoň o polovicu znížiť podiel rómskych detí, ktoré navštevujú segregované základné školy, v členských štátoch s významným podielom rómskeho obyvateľstva,
  • aspoň o polovicu znížiť rozdiel v zamestnanosti a rozdiel v zamestnanosti žien a mužov,
  • aspoň o polovicu znížiť rozdiel v strednej dĺžke života,
  • aspoň o jednu tretinu znížiť rozdiel, pokiaľ ide o depriváciu v oblasti bývania,
  • zabezpečiť, aby aspoň 95 % Rómov malo prístup k vode z vodovodu.

Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli správne politiky. Komisia poskytuje členským štátom usmernenia a stanovila zoznam opatrení, ktoré majú prijať, aby sa pokrok v oblasti rovnosti, začleňovania a účasti Rómov urýchlil. Ide napríklad o rozvoj systémov podpory rómskych obetí diskriminácie, kampane na zvyšovanie informovanosti v školách, podporu finančnej gramotnosti, podporu zamestnávania Rómov vo verejných inštitúciách a zlepšenie prístupu rómskych žien ku kvalitným lekárskym prehliadkam, skríningu a plánovanému rodičovstvu.

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva členské štáty, aby do septembra 2021 predložili národné stratégie a každé dva roky podávali správy o ich vykonávaní. Komisia bude monitorovať pokrok pri dosahovaní cieľov do roku 2030, pričom bude vychádzať z údajov z prieskumov Agentúry Európskej únie pre základné práva a z príspevkov občianskej spoločnosti. V polovici trvania sa uskutoční aj hĺbkové hodnotenie nového desaťročného plánu v celom jeho rozsahu.

Súvislosti

Hoci sa v EÚ dosiahli určité zlepšenia, najmä v oblasti vzdelávania, Európa má ešte dlhú cestu k dosiahnutiu skutočnej rovnosti Rómov. Pretrváva marginalizácia a mnoho Rómov v každodennom živote naďalej čelí neprimeranej diskriminácii, protirómskym postojom a sociálno-ekonomickému vylúčeniu.

Nový strategický rámec EÚ pre Rómov je prvým priamym príspevkom k vykonávaniu akčného plánu EÚ na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025 a súčasťou záväzku predsedníčky von der Leyenovej k Únii rovnosti.

Nový strategický rámec EÚ pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov vychádza z rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020. Je v súlade s prácou Komisie v iných oblastiach vrátane nedávno prijatého akčného plánu EÚ na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025, stratégie v oblasti práv obetí a stratégie pre rodovú rovnosť.

Mnohé oblasti politiky spojené so zlepšovaním rovnosti, začleňovania a účasti Rómov sú v prvom rade zodpovednosťou jednotlivých štátov. EÚ však zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní politických usmernení, koordinácii opatrení členských štátov, monitorovaní vykonávania a pokroku, poskytovaní podpory z fondov EÚ a pri podpore výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad – strategický rámec EÚ pre Rómov

Únia rovnosti: Strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov

Návrh Komisie týkajúci sa odporúčania Rady o rovnosti, začlenení a účasti Rómov

Usmernenia pre plánovanie a vykonávanie vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov

Portfólio ukazovateľov (ukazovatele na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov a zámerov politiky stanovených v strategickom rámci EÚ pre Rómov)

Pracovný dokument útvarov Komisie: analytický dokument sprevádzajúci strategický rámec EÚ pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov

Agentúra EÚ pre základné práva: Prieskum o Rómoch a Travelleroch za rok 2019 v Belgicku, Francúzsku, Írsku, Holandsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve

Agentúra EÚ pre základné práva: Pandémia koronavírusu – vplyv na Rómov a Travellerov, bulletin č. 5

Čítať ďalej...

Komisia posúdila a vytýčila reformné priority pre krajiny, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ

Komisia prijala oznámenie o politike rozširovania EÚ a balík týkajúci sa rozširovania na rok 2020: súčasťou sú výročné správy, v ktorých sa posudzuje vykonávanie zásadných reforiem u partnerov zo západného Balkánu a v Turecku, ako aj jasnejšie a presnejšie odporúčania a usmernenia pokiaľ ide o ďalšie kroky pre týchto partnerov v súlade so zlepšením metodiky rozširovania.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell uviedol: „Občania západného Balkánu sú súčasťou Európy a patria do Európskej únie. Dnešné správy v rámci balíka týkajúceho sa rozširovania poskytujú dôkladné posúdenie, v ktorom sa uvádza ďalšie smerovanie, vyzdvihujú sa výsledky a poukazuje sa na oblasti, v ktorých ešte treba vynaložiť veľké úsilie.“

Komisár EÚ pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri predstavovaní ročného balíka týkajúceho sa rozširovania uviedol: „Od začiatku mandátu tejto Komisie bolo mojím cieľom zabezpečiť, aby sme u našich partnerov zo západného Balkánu aj u členských štátov obnovili dôveru v prístupový proces. Dnes sme predstavili prísne, ale spravodlivé posúdenie, v ktorom sa podrobne opisuje, v akom stave sú reformy v jednotlivých krajinách, a ktoré obsahuje usmernenia a odporúčania týkajúce sa ďalších krokov. Ich dynamické vykonanie urýchli pokrok partnerov na ceste do EÚ a prinesie trvácne výsledky. Zároveň sme predložili aj hospodársky a investičný plán, ktorý má naštartovať dlhodobú obnovu týchto krajín a urýchliť hospodársku konvergenciu s EÚ.“

Západný Balkán

Dôveryhodná politika rozširovania je geostrategickou investíciou do mieru, bezpečnosti a hospodárskeho rastu v celej Európe, a to najmä v časoch množiacich sa globálnych výziev a narastajúcich rozdielov. Táto pevná perspektíva plnoprávneho členstva západného Balkánu v EÚ založená na dosiahnutých výsledkoch je v politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme samotnej Únie. V oznámení Komisie „Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán“, ktoré členské štáty schválili v marci 2020, sa uvádzajú konkrétne návrhy na posilnenie prístupového procesu tým, že sa proces stane predvídateľnejším, dôveryhodnejším, dynamickejším a bude podliehať väčšej politickej kontrole. Posilneným prístupom sa vyzdvihuje význam prístupového procesu založeného na dosiahnutých výsledkoch, vzájomnej dôvere a jasných záväzkoch Európskej únie a západného Balkánu, s ešte väčším dôrazom na zásadné reformy.

Významnou výzvou zostáva presvedčivý pokrok v oblasti právneho štátu, ktorý často súvisí s nedostatkom politickej vôle. Justičná kultúra v celom regióne západného Balkánu sa naďalej mení pomaly a chýba tu dostatočné odhodlanie dodržiavať zásadu nezávislosti súdnictva. Celkové tempo boja proti korupcii sa spomalilo a výsledky u väčšiny partnerov ani zďaleka nespĺňajú požiadavky na členstvo. Najmenej výrazný pokrok sa minulý rok dosiahol v oblasti slobody prejavu a plurality médií.

Komisia po prvýkrát posudzuje celkovú rovnováhu v prístupových rokovaniach s Čiernou Horou a Srbskom a navrhuje ďalšie smerovanie. Vďaka tomu by mal v rámci medzivládnych konferencií, ktoré by sa mali konať po uverejnení ročného balíka Komisie, prebehnúť politický dialóg o reformách, mal by sa zhodnotiť celkový prístupový proces a mali by sa stanoviť plány na nasledujúci rok vrátane otvorenia a uzavretia kapitol a možných nápravných opatrení.

V prípade Albánska a Severného Macedónska Komisia so záujmom očakáva prvé medzivládne konferencie, ktoré sa zvolajú čo najskôr po tom ako Rada prijme rokovacie rámce. Komisia potvrdila ďalší pokrok vo vykonávaní reforiem v Albánsku a Severnom Macedónsku. Albánsko už dosiahlo rozhodujúci pokrok a takmer spĺňa podmienky stanovené Radou v súvislosti s prvou medzivládnou konferenciou.

Od Bosny a Hercegoviny sa očakáva, že sa bude zaoberať 14 kľúčovými prioritami stanoviska Komisie k svojej žiadosti o členstvo v EÚ, keďže doteraz podnikla len niektoré kroky. Pokiaľ ide o Kosovo, v oblasti reforiem súvisiacich s EÚ sa dosiahol obmedzený pokrok a je dôležité, aby kosovské orgány zintenzívnili úsilie o dosiahnutie pokroku v európskom smerovaní, a to aj prostredníctvom vykonávania dohody o stabilizácii a pridružení.

Komisia dnes prijala aj komplexný hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorého cieľom je urýchliť dlhodobú obnovu regiónu, naštartovať zelenú a digitálnu transformáciu, posilniť regionálnu hospodársku spoluprácu, podporiť hospodársky rast a reformy potrebné na to, aby mohli partneri napredovať na ceste do EÚ.

Turecko

Turecko je pre Európsku úniu kľúčovým partnerom. Turecko sa však od Európskej únie naďalej odkláňa, pričom výrazne zaostalo v oblasti demokracie, právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva. Rada v roku 2018 a 2019 skonštatovala, že prístupové rokovania s Tureckom sa v podstate zastavili a otvorenie alebo uzavretie ďalších kapitol neprichádza do úvahy. Správa potvrdzuje, že základné fakty, ktoré viedli k tomuto posúdeniu, stále platia, a to aj napriek opakovanému záväzku vlády dosiahnuť pristúpenie k EÚ. S Tureckom naďalej prebieha dialóg a spolupráca, najmä pokiaľ ide o riešenie výziev súvisiacich s migráciou, a to aj napriek obavám týkajúcim sa udalostí, ktoré sa v marci 2020 odohrali na grécko-tureckej hranici. V správach sa takisto uvádza, ako sa zahraničná politika Turecka čoraz väčšmi odkláňala od priorít EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Ďalšie kroky

Teraz je úlohou Rady, aby zvážila odporúčania Komisie a prijala rozhodnutia o budúcich krokoch.

Súvislosti

Proces rozširovania

Súčasný program rozširovania sa vzťahuje na partnerov zo západného Balkánu a na Turecko. Prístupové rokovania sa začali s Čiernou Horou (2012), Srbskom (2014) a Tureckom (2005). V marci 2020 sa členské štáty dohodli na začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a AlbánskomBosna a Hercegovina (žiadosť o pristúpenie k EÚ bola predložená vo februári 2016) a Kosovo (dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla platnosť v apríli 2016) sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami.

Proces pristúpenia k EÚ sa naďalej zakladá na presne stanovených kritériách, spravodlivej a prísnej podmienenosti a na zásade vlastných zásluh. Pristúpenie k EÚ si vyžaduje vykonanie komplexných reforiem v náročnom prostredí a tento cieľ možno dosiahnuť len v dlhodobom horizonte. Na to, aby mohol tento proces pokročiť, musia kandidáti na pristúpenie v prvom rade zabezpečiť rýchlejšie dosahovanie skutočných a udržateľných výsledkov v kľúčových oblastiach: právny štát, reforma justície, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, bezpečnosť, základné práva, fungovanie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy, ako aj hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť.

Kľúčovú úlohu zohráva aj ďalší pokrok v oblasti zmierenia, dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce.

Tohtoročný balík týkajúci sa rozširovania ponúka aj návrhy lepšieho postoja k procesu pristúpenia. Posúdenia a odporúčania pre uvedených partnerov, najmä výhľadové usmernenia o konkrétnych reformných prioritách, sú ešte jasnejšie a presnejšie. Správy ponúkajú väčšiu transparentnosť, a to aj pokiaľ ide o súčasný stav prístupových rokovaní a rozsah vykonávania zásadných reforiem. K dispozícii sú porovnávacie prehľady výkonnosti týkajúcej sa základných prvkov, ako aj externé indexy, ktoré dopĺňajú posúdenia Komisie. Väčšie príspevky boli vyžiadané od členských štátov, s ktorými sa počas tohto procesu konzultovalo a ktoré poskytli podnety a odborné znalosti, a to aj prostredníctvom svojich lokálnych veľvyslanectiev. Správy obsahujú aj posúdenie verejného politického záväzku orgánov dosiahnuť strategický cieľ pristúpenia k EÚ.

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie

Prečítajte si podrobné zistenia a odporúčania týkajúce sa jednotlivých partnerov:

AlbánskoOZNAMsprávainfografika

Čítať ďalej...

Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku

Komisia prijala dve iniciatívy, ktoré posilnia prínos vzdelávania a odbornej prípravy k obnove EÚ po kríze spôsobenej koronavírusom a pomôžu vybudovať zelenú a digitálnu Európu. Komisia prichádza s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý sa má vytvoriť do roku 2025, pričom navrhuje nové iniciatívy, viac investícií a intenzívnejšiu spoluprácu členských štátov s cieľom pomôcť všetkým Európanom v ľubovoľnom veku využívať bohatú ponuku EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia takisto prijala nový akčný plán digitálneho vzdelávania, v ktorom sa zohľadňujú poznatky získané z krízy spôsobenej koronavírusom, a navrhuje sa plán pre vysokovýkonný ekosystém digitálneho vzdelávania s posilnenými digitálnymi kompetenciami na digitálnu transformáciu.

oznámení o európskom vzdelávacom priestore sa uvádza, ako môže spolupráca ďalej obohatiť kvalitu, inkluzívnosť a digitálny a ekologický rozmer vzdelávacích systémov členských štátov. Ukazuje sa v ňom, ako môžu členské štáty spoločne tvoriť európsky vzdelávací priestor založený na tom, že študenti aj učitelia sa môžu voľne vzdelávať a voľne pracovať na celom kontinente a že inštitúcie v Európe aj mimo nej môžu bez prekážok navzájom spolupracovať.

Európsky vzdelávací priestor podopiera šesť rozmerov: kvalita, začlenenie a rodová rovnosť, zelená a digitálna transformácia, učitelia, vysokoškolské vzdelávanie, silnejšia Európa vo svete. Iniciatívy sa budú okrem iného zaoberať spôsobmi, ako zvýšiť kvalitu, najmä pokiaľ ide o základné a digitálne zručnosti, ako dosiahnuť, aby bolo školské vzdelávanie inkluzívnejšie a rodovo citlivejšie, a ako zlepšiť úspech školy. Pomôžu posilniť pochopenie zmeny klímy a udržateľnosti, podporia ekologizáciu vzdelávacej infraštruktúry, ako aj učiteľskú profesiu, ďalej rozbehnú iniciatívu „Európske univerzity“ a posilnia prepojenie medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy.

V oznámení sa stanovujú prostriedky a čiastkové ciele na dosiahnutie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 s podporou európskeho plánu obnovy (NextGenerationEU) a programu Erasmus+. V záujme podpory a sledovania reforiem sa ním navyše navrhuje rámec pre spoluprácu s členskými štátmi a zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane štruktúry podávania správ a vypracúvania analýz s dohodnutými cieľmi v oblasti vzdelávania. Úsilie o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude fungovať v súčinnosti s programom v oblasti zručností pre Európu, obnovenou politikou odborného vzdelávania a prípravy a Európskym výskumným priestorom.

akčnom pláne digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) sa navrhuje súbor iniciatív pre kvalitné, inkluzívne a prístupné digitálne vzdelávanie v Európe. Ide o výzvu na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi na európskej úrovni, so zainteresovanými stranami a medzi zainteresovanými stranami navzájom, aby boli systémy vzdelávania a odbornej prípravy skutočne pripravené na digitálny vek. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa dištančné vzdelávanie dostalo do centra vzdelávacích postupov. Tým sa odhalila naliehavá potreba zlepšiť digitálne vzdelávanie ako kľúčový strategický cieľ pre kvalitnú výučbu a učenie sa v digitálnom veku. Po fáze núdzových riešení vynútených pandémiou potrebujeme strategický a dlhodobý prístup k digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave.

Akčný plán má dve dlhodobé strategické priority: i) podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania a ii) posilnenie digitálnych kompetencií na digitálnu transformáciu. S cieľom posilniť spoluprácu a výmenu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ zriadi Komisia európske centrum digitálneho vzdelávania, ktoré podporí spoluprácu a synergie medzi oblasťami politiky týkajúcimi sa digitálneho vzdelávania, vytvorí sieť vnútroštátnych poradenských služieb a posilní dialóg medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora.

Obe iniciatívy budú podkladom aj pre tretí európsky samit o vzdelávaní, ktorý Komisia zorganizuje online 10. decembra a na ktorom sa stretnú ministri a kľúčové zainteresované strany, aby diskutovali o tom, ako pripraviť vzdelávanie a odbornú prípravu na digitálny vek.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová vyhlásila: „Vzdelávanie a odborná príprava čelili obrovským prekážkam v dôsledku pandémie COVID-19 a potreby rýchleho prechodu na dištančné a online vzdelávanie. Masové využívanie technológií odhalilo medzery a slabé stránky. Ponúka aj príležitosť na nové nastavenie vzdelávania a odbornej prípravy na digitálny vek. Až 95 % respondentov, ktorí sa zúčastnili na verejnej konzultácii o akčnom pláne digitálneho vzdelávania, vníma krízu ako prelom vo využívaní technológie vo vzdelávaní a odbornej príprave. Nastal správny čas na formovanie a modernizáciu vzdelávania pre digitálny vek.“

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Vzdelávanie je ústredným pilierom európskeho spôsobu života. Naša vízia európskeho vzdelávacieho priestoru je hlboko zakorenená v hodnotách slobody, rozmanitosti, ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Spolu s akčným plánom digitálneho vzdelávania navrhujeme nové iniciatívy, ktorých cieľom je učiť sa a spolupracovať na celom kontinente. Pre našu mládež, pre našich občanov a pre našu prosperitu.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Európsky vzdelávací priestor a akčný plán digitálneho vzdelávania majú zásadný význam pre obnovu Európy a jej budúci rast. Stanovuje sa v nich spoločná vízia budúcnosti vzdelávania spojená s našimi záväzkami týkajúcimi sa digitálnej a zelenej transformácie. Teraz sa musíme zamerať na realizáciu a vytváranie synergií medzi nimi.“

Súvislosti

Európsky vzdelávací priestor je výsledkom desaťročí spolupráce v oblasti vzdelávania na úrovni EÚ. Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) pomohol vybudovať dôveru a vzájomné porozumenie na podporu prvých iniciatív európskeho vzdelávacieho priestoru.

Hlavy štátov a predsedovia vlád rokovali v roku 2017 o vzdelávaní a odbornej príprave na sociálnom samite v Göteborgu, pričom sa riadili oznámením Komisie, v ktorom sa uvádza jej vízia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Výsledkom boli závery Rady z decembra 2017, v ktorých sa členské štáty, Rada a Komisia vyzývajú, aby pokročili v Göteborskom programe. Mnohé iniciatívy už boli vypracované. Na základe tohto bohatého odkazu sa v tomto oznámení stanovuje vízia európskeho vzdelávacieho priestoru spolu s posilneným prístupom v záujme jej úspešnej realizácie do roku 2025. Európsky vzdelávací priestor je prepojený aj s nástrojom Next Generation EU a dlhodobým rozpočtom Európskej únie na roky 2021 – 2027.

V tejto súvislosti je akčný plán digitálneho vzdelávania základom úsilia Komisie o podporu digitálnej transformácie v Európe. Vychádza z prvého akčného plánu digitálneho vzdelávania prijatého v januári 2018, ktorý prebieha do konca tohto roka. Jeho dosah je tentokrát ambicióznejší, najmä vďaka širšiemu rozsahu (nad rámec formálneho vzdelávania) a dlhšiemu trvaniu (až do roku 2027).

Viac informácií

Prehľad – európsky vzdelávací priestor

Prehľad – akčný plán digitálneho vzdelávania

Oznámenie – európsky vzdelávací priestor

Akčný plán digitálneho vzdelávania

Čítať ďalej...

Právny štát: prvá výročná správa o situácii v oblasti právneho štátu v celej Európskej únii

Európska komisia uverejnila prvú celoeurópsku správu o právnom štáte. Táto správa obsahuje príspevky od každého členského štátu a týka sa pozitívneho a negatívneho vývoja v celej EÚ. Vyplýva z nej, že mnohé členské štáty dosiahli vysoký štandard právneho štátu, v EÚ však v oblasti právneho štátu existujú závažné výzvy. Zaoberá sa aj vývojom vyplývajúcim z núdzových opatrení, ktoré členské štáty prijali v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Týka sa štyroch hlavných pilierov, ktoré majú na právny štát silný vplyv: vnútroštátne justičné systémyprotikorupčné rámcepluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky týkajúce sa systému bŕzd a protiváh, ktoré sú zásadné pre účinný systém demokratickej správy vecí verejných. 

Cieľom novej správy o právnom štáte je rozšíriť existujúci súbor nástrojov EÚ o nový preventívny nástroj a povzbudiť inkluzívnu diskusiu a kultúru právneho štátu v celej EÚ. Mala by pomôcť všetkým členským štátom preskúmať, ako možno riešiť problémy, vzájomne sa poučiť zo svojich skúseností a ukázať, ako možno právny štát ďalej posilniť pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych ústavných systémov a tradícií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Právny štát a naše spoločné hodnoty sú základom našich spoločností. Sú súčasťou našej spoločnej európskej identity. Právny štát chráni ľudí pred vládou mocných. Hoci máme v EÚ veľmi vysoký štandard právneho štátu, musíme zvládať aj rôzne výzvy. Európska komisia bude naďalej spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom nájsť riešenia, ktoré ľuďom zaručia každodenné práva a slobodu.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Dnes sa nám podarilo preklenúť výraznú medzeru v súbore nástrojov na podporu právneho štátu. Nová správa sa po prvýkrát zaoberá všetkými členskými štátmi rovnako, v ktorých identifikuje trendy v oblasti právneho štátu a pomáha predchádzať vzniku závažných problémov. Každý občan si zaslúži, aby mal prístup k nezávislým sudcom a slobodným a pluralitným médiám a aby mohol dôverovať, že jeho základné práva sú dodržiavané. Len vtedy sa môžeme nazývať skutočnou Úniou demokracií.“

Komisár pre spravodlivosť a spotrebiteľov Didier Reynders povedal: „Nová správa o právnom štáte je začiatkom otvoreného a pravidelného dialógu so všetkými členskými štátmi, v ktorom sa môžeme podeliť o osvedčené postupy a predchádzať problémom skôr, ako sa zakorenia. Cieľom je vytvoriť skutočnú kultúru právneho štátu v celej Európskej únii a podnietiť úprimnú diskusiu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.“

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch

  1. Justičné systémy

Niekoľko členských štátov uskutočňuje reformy s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a znížiť vplyv výkonnej alebo zákonodarnej moci na súdnictvo. Tieto reformy vykonávajú aj členské štáty, v ktorých sa nezávislosť súdnictva tradične považuje za vysokú alebo dokonca veľmi vysokú. Z posúdení jednotlivých krajín vyplýva, že nezávislosť súdnictva zostáva v niektorých členských štátoch problémom, čo vo viacerých prípadoch viedlo ku konaniam o nesplnení povinnosti alebo konaniam podľa článku 7 ods. 1. Ďalšou celoeurópskou výzvou je zabezpečiť, aby justičné systémy boli pripravené na digitálny vek. Súčasná pandémia dala ďalší impulz na urýchlenie potrebných digitálnych reforiem.

  1. Protikorupčné rámce

Niekoľko členských štátov prijalo komplexné protikorupčné stratégie, zatiaľ čo iné tieto stratégie pripravujú. Na zaistenie pokroku má aj naďalej kľúčový význam účinné vykonávanie a monitorovanie. Mnohé členské štáty takisto prijali alebo plánujú prijať opatrenia na posilnenie svojho rámca na predchádzanie korupcii a zabezpečenie bezúhonnosti a niektoré prijali opatrenia na posilnenie schopnosti systému trestnej justície bojovať proti korupcii. Na druhej strane účinnosť vyšetrovania trestných činov, trestného stíhania a rozhodovania o korupcii vrátane korupcie na vysokých miestach sú vo viacerých členských štátoch stále problematické.

  1. Sloboda a pluralita médií

Občania EÚ majú vo všeobecnosti vysokú úroveň slobody a plurality médií. Médiá sa najmä počas pandémie koronavírusu ukázali ako zásadne dôležité v boji proti dezinformáciám. Napriek tomu správa poukazuje na obavy v súvislosti s účinnosťou a primeranými zdrojmi, ako aj rizikami politizácie mediálnych orgánov v niektorých členských štátoch. V niektorých posúdeniach krajín sa ďalej identifikovali prípady, v ktorých boli vyjadrené vážne obavy z politického tlaku na médiá. Novinári a ďalší mediálni aktéri čelia v súvislosti so svojou prácou vo viacerých členských štátoch hrozbám a útokom, hoci niektoré krajiny na podporu a ochranu novinárov takisto vypracovali postupy, zriadili štruktúry a prijali opatrenia.

  1. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh je jadrom právneho štátu a zabezpečuje, aby právomoci, ktoré vykonáva jeden štátny orgán, podliehali demokratickému dohľadu. Vo viacerých členských štátoch sa v záujme posilnenia inštitucionálneho systému bŕzd a protiváh začali ústavné reformy. Mnohé členské štáty takisto zaviedli systematické politiky zamerané na zapájanie zainteresovaných strán a usilujú sa o to, aby štrukturálne reformy pramenili zo širokej spoločenskej diskusie. Zo správy zároveň vyplýva, že nadmerné využívanie skrátených a mimoriadnych legislatívnych konaní môže vyvolať obavy o právny štát, Občianska spoločnosť je v celej EÚ aj naďalej kľúčovým aktérom pri obrane právneho štátu a vo väčšine členských štátov pre ňu existuje priaznivé a podporné prostredie. Existujú však príklady občianskej spoločnosti, ktorá v niektorých členských štátoch čelí vážnym problémom v dôsledku prijatia právnych predpisov obmedzujúcich prístup k zahraničnému financovaniu alebo očierňujúcim kampaniam.

Núdzové opatrenia prijaté v súvislosti s koronavírusom

Pandémia stále trvá a vo viacerých členských štátoch sú naďalej zavedené núdzové režimy alebo núdzové opatrenia. V správe sa poukazuje na niektoré otázky, ktoré vyplynuli z vnútroštátnych diskusií a z právnej a politickej reakcie na krízu. Napríklad zmena alebo pozastavenie zvyčajného systému bŕzd a protiváh môže pre právny štát predstavovať osobitné výzvy. Zároveň existuje niekoľko dobrých príkladov, keď rozhodnutia vnútroštátnych súdov alebo zapojenie ombudsmanov mali na prijaté núdzové opatrenia pozitívny vplyv. Komisia bude vo svojom monitorovaní pokračovať až do postupného ukončenia núdzových opatrení.

Ďalšie kroky

Správa o právnom štáte bude podkladom pre širšiu diskusiu o právnom štáte na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov. Komisia očakáva aktívnu súčinnosť s Európskym parlamentom a Radou v otázkach právneho štátu, a domnieva sa, že táto správa poskytuje pevný základ pre ďalšiu medziinštitucionálnu prácu.

Komisia tiež vyzýva národné parlamenty a vnútroštátne orgány, aby prediskutovali túto správu vrátane jej kapitol o jednotlivých krajinách a vzájomnou podporou a prijímaním európskej solidarity sa povzbudzovali k uskutočňovaniu reforiem. Zapojiť by sa mali aj príslušné zainteresované strany na vnútroštátnej úrovni aj európskej úrovni EÚ.

Na základe dialógu o správe za rok 2020 Komisia začne pripravovať správu o právnom štáte na rok 2021, pričom bude vychádzať zo skúseností získaných v prvom roku fungovania európskeho mechanizmu právneho štátu a nadviaže na úspešné úsilie o zvýšenie odolnosti právneho štátu v našich demokraciách.

Súvislosti

Prvá výročná správa o právnom štáte je jednou z hlavných iniciatív pracovného programu Komisie na rok 2020 a súčasťou komplexného európskeho mechanizmu právneho štátu ohláseného v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej. Je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne pokrýva všetky členské štáty. Kvalitatívne posúdenie Komisie sa zameriava na významný vývoj od januára 2019 a uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty zabezpečuje jednotný prístup primeraný vývoju.

Správa je súčasťou mechanizmu právneho štátu – nového ročného cyklu preskúmania právneho štátu . Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich ďalšiemu prehlbovaniu. Jeho zámerom je zlepšiť porozumenie a informovanosť, pokiaľ ide o problémy a významný vývoj, ako aj identifikovať výzvy v oblasti právneho štátu a s podporou Komisie a ostatných členských štátov, ako aj zainteresovaných strán vrátane Benátskej komisie, pomôcť členským štátom nájsť riešenia

Cieľ mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných prvkov v súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Mechanizmus sa odlišuje sa aj od navrhovaného postupu podmienenosti rozpočtu, ktorého zámerom je chrániť rozpočet EÚ v situáciách, keď by mohli byť ohrozené finančné záujmy Únie vinou všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v niektorom členskom štáte.

Viac informácií

Správa o právnom štáte 2020 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2020 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2020 – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2020 – otázky a odpovede

Správa o právnom štáte 2020 – webové sídlo

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála