Posilnenie dôvery vo vedecké štúdie o potravinových výrobkoch: nové pravidlá na zvýšenie transparentnosti a nezávislosti

Koncom marca sa začalo uplatňovať nariadenie o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci. Návrh Komisie na zavedenie tohto nariadenia bol prijatý v roku 2019 v nadväznosti na európsku iniciatívu občanov. Nadobudnutie účinnosti nariadenia neznamená len významný krok vpred smerom k modernizácii politiky EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, ale je aj skvelým príkladom priameho politického vplyvu európskej iniciatívy občanov.

Novými pravidlami sa zlepší transparentnosť hodnotenia rizika na úrovni EÚ v súvislosti s potravinami a pokryje sa široká škála výrobkov, ktoré občanov veľmi zaujímajú. Nariadením sa posilní spoľahlivosť, objektívnosť a nezávislosť štúdií predložených Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a členské štáty získajú väčšiu úlohu v riadení EFSA.

Komisárka Stella Kyriakidesová zodpovedná za zdravie a bezpečnosť potravín uviedla: „Vďaka väčšej transparentnosti vedeckej práce EÚ v oblasti potravín sa zvýši dôvera spotrebiteľov. Tieto nové pravidlá transparentnosti priamo reagujú na výzvy našich občanov. Zavádzame ich v čase, keď sa Komisia prostredníctvom našej stratégie „z farmy na stôl“ pevne zaviazala zabezpečiť väčšiu udržateľnosť, aby to, ako vyrábame a konzumujeme naše potraviny, bolo zdravé nielen pre nás, ale aj pre našu planétu.“

Výkonný riaditeľ EFSA Bernhard Url uviedol: „Ide o dôležitý míľnik pre systém bezpečnosti potravín v EÚ. Úrad EFSA je vďačný zákonodarcom za to, že nám dali túto vzrušujúcu príležitosť priblížiť občanov a zainteresované strany k našej práci a ťažiť z väčšej kontroly našich pracovných procesov a postupov. V posledných rokoch vyčleňujeme značné zdroje na zabezpečenie toho, aby bol prechod na nový systém čo najplynulejší a najinkluzívnejší pre všetky naše zainteresované strany.“

Väčšia transparentnosť

Všetky predložené vedecké štúdie a údaje sa budú aktívne zverejňovať už v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika na úrovni EÚ, a to v ľahko prístupnom formáte vo vyhradenej sekcii webového sídla úradu EFSA (s výnimkou prípadov, keď to nie je možné z riadne opodstatnených dôvodov zachovania dôvernosti).

Okrem toho a s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie, sa úrad EFSA pred vypracovaním svojho vedeckého výstupu poradí s verejnosťou, ako aj so všetkými ostatnými zapojenými partnermi.

Väčšia nezávislosť

Kvalitu, spoľahlivosť a nezávislosť štúdií, ktoré predkladá priemysel, zabezpečí celý rad opatrení.

Ak boli zadané štúdie na podporu budúcej žiadosti o autorizáciu alebo oznámenia v celej EÚ, dotknutí prevádzkovatelia podnikov a laboratóriá musia tieto štúdie oznámiť EFSA vo fáze pred predložením žiadosti. Týmto opatrením sa má zaručiť, aby podniky, ktoré žiadajú o autorizáciu, predložili všetky relevantné informácie a nezatajovali štúdie s nepriaznivými výsledkami.

V nasledujúcich štyroch rokoch Komisia uskutoční aj vyšetrovacie misie v laboratóriách, počas ktorých bude posudzovať, či laboratóriá uplatňujú príslušné normy pre testy a štúdie predkladané úradu EFSA v rámci postupu podávania žiadostí. Tieto misie umožnia Komisii identifikovať a v prípade potreby napraviť akýkoľvek nesúlad alebo nedostatky.

V posledných mesiacoch úrad EFSA pomáha svojim partnerom lepšie pochopiť nové opatrenia a pripraviť sa na ne. Vypracoval celý rad podporných materiálov, ako sú animované inštruktážne videá a často kladené otázky, a usporiadal aj viacero školení.

Lepšie riadenie

Členské štáty budú zohrávať významnejšiu úlohu pri zlepšovaní riadenia a vedeckej spolupráce úradu EFSA a pri zabezpečovaní jeho dlhodobej prevádzkovej udržateľnosti.

Do riadenia úradu sa zapoja zástupcovia všetkých členských štátov, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti a záujmových skupín potravinového reťazca. Od 1. júla 2022 budú navyše zastúpené v jeho správnej rade.

Okrem toho sa v právnych predpisoch stanovuje aktívnejšie zapojenie členských štátov do podpory vedeckej kapacity úradu EFSA tým, že sa do jeho činnosti zapoja špičkoví nezávislí odborníci.

Ďalšie kroky

Európska komisia, úrad EFSA a členské štáty EÚ teraz pracujú na dosiahnutí posledného kroku nariadenia, ktorým je vypracovanie všeobecného plánu na zabezpečenie jednotného oznamovania rizika počas celého procesu analýzy rizík.

Pri príležitosti nadchádzajúceho nadobudnutia účinnosti nariadenia o transparentnosti Európska komisia a portugalské predsedníctvo v spolupráci s úradom EFSA usporiadajú v utorok 30. marca 2021 od 10.00 do 12.30 SEČ spoločný virtuálny ceremoniál. Toto podujatie sa bude vysielať naživo na tomto mieste.

Súvislosti

Komisia svoj návrh predložila 11. apríla 2018 v nadväznosti na svoju odpoveď na európsku iniciatívu občanov s názvom Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi a na dokončenie kontroly vhodnosti nariadenia o všeobecnom potravinovom práve v súlade s programom lepšej právnej regulácie. V júni 2019, teda po necelých 15 mesiacoch, ho prijali obaja spoluzákonodarcovia, Rada a Európsky parlament.

Ďalšie informácie

Často kladené otázky – webové sídlo SANTE

Vykonávanie nariadenia o transparentnosti

Webové sídlo Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)

Čítať ďalej...

Erasmus+: viac ako 28 miliárd eur na podporu mobility a vzdelávania pre všetkých v Európskej únii i mimo nej

Komisia prijala prvý ročný pracovný program Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027. Z nového a prepracovaného programu, ktorý disponuje rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur (v porovnaní so 14,7 mld. eur v období 2014 – 2020) doplneným sumou 2,2 miliardy eur z vonkajších nástrojov EÚ, sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce určené 10 miliónom Európanov všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia. Program pritom v súlade s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru v ešte väčšej miere zdôrazňuje inklúziu, zelenú transformáciu a prechod na digitálnu technológiu. Okrem toho program Erasmus+ pod vplyvom pandémie podporí odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Vítam spustenie nového programu Erasmus+, ktorý je preukázateľne jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Program bude naďalej vytvárať príležitosti na vzdelávanie pre státisíce Európanov a príjemcov z pridružených krajín. Neponúka len možnosti získať životne dôležité skúsenosti, ktoré prináša mobilita a priateľské kontakty s ostatnými Európanmi, ale zároveň nám pomôže realizovať naše ambície pre spravodlivejšiu a ekologickejšiu Európu.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Skutočnosť, že sa rozpočet programu Erasmus+ na nasledujúcich sedem rokov takmer zdvojnásobil, poukazuje na význam, ktorý sa pripisuje vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu a mládeži v Európe. Erasmus+ ostáva jedinečným programom, pokiaľ ide o veľkosť, rozsah a celosvetové uznanie. Zahŕňa 33 krajín a vďaka svojej medzinárodnej pôsobnosti je dostupný pre zvyšok sveta. Vyzývam všetky verejné a súkromné organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, aby sa oboznámili s novo uverejnenými výzvami na predkladanie návrhov a požiadali o financovanie. Vďaka programu Erasmus+ sa európsky vzdelávací priestor stane realitou.“

Prijatie ročného pracovného programu pripravuje pôdu pre prvé zverejnené výzvy na predkladanie návrhov v rámci nového programu Erasmus+. Každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu.

Nový program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom.

Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 % rozpočtu, nový program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Táto cezhraničná spolupráca môže prebiehať medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (napr. iniciatíva „Európske univerzity“), školami, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov (napr. učiteľské akadémie Erasmus+), centrami vzdelávania dospelých, mládežníckymi a športovými organizáciami, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy (napr. centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave) a ďalšími aktérmi v oblasti vzdelávania.

Hlavnými prvkami programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027 sú:

  • Inkluzívny Erasmus+: viac príležitostí dostanú ľudia s obmedzenými príležitosťami vrátane ľudí s rozmanitým kultúrnym, sociálnym a hospodárskym zázemím, ako aj ľudia žijúci vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Novinky zahŕňajú individuálne a triedne výmeny pre žiakov a mobilitu pre vzdelávajúcich sa dospelých. Vďaka malým partnerstvám a využívaniu zjednodušených grantov bude pre menšie organizácie, ako sú školy, mládežnícke združenia a športové kluby, jednoduchšie podať žiadosť. Program bude mať zároveň aj medzinárodnejší charakter vzhľadom na spoluprácu s tretími krajinami a bude vychádzať z úspešných výmenných projektov a projektov spolupráce predchádzajúceho programu, ktoré sa teraz rozšíria aj o sektory športu a odborného vzdelávania a prípravy.
  • Digitálny Erasmus+: pandémia zdôraznila potrebu urýchliť digitálnu transformáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Program Erasmus+ podporí rozvoj digitálnych zručností v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania. Poskytne kvalitnú digitálnu odbornú prípravu a výmeny prostredníctvom platforiem, ako sú eTwinningSchool Education Gateway a Európsky portál pre mládež, a podporí stáže v digitálnom sektore. Nové digitálne formáty, ako sú kombinované intenzívne programy, umožnia striedať krátkodobú fyzickú mobilitu s dištančným vzdelávaním a online tímovou prácou. Zavedením európskej študentskej karty sa vykonávanie programu ešte viac zdigitalizuje a zjednoduší.
  • Zelený Erasmus+: v súlade s Európskou zelenou dohodou program ponúkne finančné stimuly účastníkom, ktorí využívajú udržateľné druhy dopravy. Zároveň sa v rámci programu bude investovať do projektov, ktoré podporujú informovanosť o environmentálnych otázkach a ktoré uľahčujú výmeny v súvislosti s problematikou zmierňovania klimatickej krízy.
  • Erasmus+ pre mladých ľudí: iniciatíva DiscoverEU sa teraz stáva neoddeliteľnou súčasťou programu Erasmus+ a poskytuje 18-ročným možnosť získať železničný preukaz, s ktorým môžu cestovať po Európe, spoznávať iné kultúry a stretávať sa s ďalšími Európanmi. V rámci programu Erasmus+ sa budú podporovať aj príležitosti na výmenu a spoluprácu, a to formou nových aktivít zameraných na účasť mladých ľudí s cieľom pomáhať im zapájať sa do demokratického života, zvyšovať povedomie o spoločných európskych hodnotách a základných právach a spájať mladých ľudí a subjekty s rozhodovacou právomocou na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni.

Úsilie o zvýšenie odolnosti v rámci programu Erasmus+ v súvislosti s pandémiou zmobilizuje státisíce škôl, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, učiteľov, mladých ľudí, mládežníckych a športových organizácií, občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany. Program pomôže urýchliť nové postupy, ktoré zlepšujú kvalitu a zvyšujú relevantnosť systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže v celej Európe na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Súvislosti

Tento unikátny program, známy ako Erasmus+ od roku 2014, keď sa rozšíril jeho rozsah činností, považujú Európania za tretí najpozitívnejší úspech EÚ hneď po voľnom pohybe a mieri. Za posledné tri desaťročia sa na programe zúčastnilo viac ako 10 miliónov ľudí v 33 krajinách (EÚ plus Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko). Medzinárodná časť programu Erasmus+ ponúkne mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na celom svete.

Ďalšie informácie

Prehľad o novom programe Erasmus+ 2021 – 2027

Ročný pracovný program na rok 2021 na vykonávanie programu „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport

Výzva na predkladanie návrhov na rok 2021 v rámci programu Erasmus+

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Komisia predstavila opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Komisia predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Ekologická poľnohospodárska výroba je spojená s celým radom dôležitých výhod: polia obhospodarované ekologicky vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity, ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší a spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú. Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity.

Akčný plán je skoncipovaný tak, aby rýchlo rastúcemu ekologickému sektoru zabezpečil správne nástroje na dosiahnutie vytýčenej cieľovej hodnoty 25 %. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotrebyzvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora. Snaha je pritom zameraná na zabezpečenie vyváženého rastu sektora.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP.

Podpora spotreby

Kľúčovým faktorom, ktorý podnieti poľnohospodárov prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, a zvýšiť tak svoju ziskovosť a odolnosť, je rastúca spotreba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Akčný plán preto obsahuje viaceré konkrétne opatrenia zamerané na podporu dopytuudržanie dôvery spotrebiteľa a priblíženie ekologických potravín občanom. Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodovzvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Aj súkromný sektor môže zohrať nezanedbateľnú úlohu. Napríklad môže zamestnancom dávať odmeny v podobe „bio-šekov“ na nákup potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenie spotreby

V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. Zatiaľ čo sa akčný plán prevažne zameriava na „efekt príťažlivosti“ na strane dopytu, hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ekologické režimy možno zaviesť na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Okrem SPP sú ďalšími kľúčovými nástrojmi organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat.

Komisia v snahe zvýšiť informovanosť o ekologickej výrobe bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“. „Eko-obvody“ sú oblasti, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

V akčnom pláne sa ďalej uznáva, že ekologická akvakultúra je ešte stále pomerne novým sektorom, ale má výrazný potenciál na rast. Pripravované nové usmernenia EÚ k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ budú členské štáty a zainteresované strany podnecovať, aby podporovali ekologickú výrobu v tomto sektore.

Zlepšiť udržateľnosť

V neposlednom rade má ďalej zlepšiť výkonnosť ekologického poľnohospodárstva z hľadiska udržateľnosti. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvieratzabezpečenie dostupnosti ekologických osívzmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie.

Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Komisia bude pokrok pozorne monitorovať so zástupcami Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom ročných následných opatrení, dvojročných správ o pokroku a preskúmania v polovici trvania.

Vyjadrenia členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Naliehavo potrebujeme v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. Nie je to len záležitosť poľnohospodárov, zahŕňa to celý potravinový reťazec. Cieľom nášho akčného plánu je citeľne zvýšiť dopyt po produktoch ekologického poľnohospodárstva, pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe spoľahlivých informácií a podporovať európskych poľnohospodárov pri prechode na ekologický systém. Čím viac pôdy budeme obhospodarovať ekologicky, tým lepšie budeme chrániť biodiverzitu na nej a v okolitých oblastiach.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Ekologickému sektoru sa dostalo uznania, pretože zaviedol udržateľné postupy a využívanie zdrojov. Vďaka tomu má ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody. Ak máme dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva, musíme zabezpečiť, aby dopyt stimuloval rast sektoru. Nesmieme však pritom stratiť zo zreteľa výrazné rozdiely medzi ekologickými sektormi jednotlivých členských štátov. Akčný plán pre ekologický sektor zahŕňa nápady, ako dosiahnuť vyvážený rast sektora, ako aj potrebné nástroje. Podporu na vývoj zabezpečí spoločná poľnohospodárska politika, výskum a inovácia, ako aj úzka spolupráca s kľúčovými aktérmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej i miestnej úrovni.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Ekologické poľnohospodárstvo prináša mnohé výhody pre životné prostredie, prispieva k zdraviu pôd, znižuje znečisťovanie vzduchu a vody a zlepšuje biodiverzitu. Zároveň znamená ekonomické výhody pre zapojených aktérov, pretože v tomto sektore dopyt v uplynulom desaťročí rástol rýchlejšie než výroba. Nový akčný plán ekologického poľnohospodárstva bude základným nástrojom na postupné dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovaných ekologicky, ako aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry, ako sa ukotvilo v stratégii biodiverzity a v stratégii „z farmy na stôl“. Navyše nové strategické usmernenia k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ, ktoré má Komisia čoskoro prijať, budú ďalej propagovať ekologickú akvakultúru.

Súvislosti

V akčnom pláne sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Ide o iniciatívu ohlásenú v stratégii „z farmy na stôl„ aj v stratégii biodiverzity, ktoré boli uverejnené v máji 2020. Tieto dve stratégie boli predstavené v kontexte Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť problém kľúčových príčin straty biodiverzity.

Komisia do svojich odporúčaní členským štátom k ich strategickým plánom SPP uverejnených v decembri 2020 zahrnula cieľovú hodnotu 25 % pôdy v EÚ obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030. Členské štáty vyzvala, aby si v strategickom pláne SPP stanovili vnútroštátne hodnoty, ktoré umožnia tento vytýčený cieľ dosiahnuť. Členské štáty na základe svojich miestnych podmienok a potrieb potom objasnia, ako plánujú cieľ pomocou nástrojov SPP splniť.

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť. Nová SPP je založená na deviatich cieľoch, ktoré sú aj základom, na ktorom krajiny EÚ vypracúvajú svoje strategické plány SPP.

Ďalšie informácie

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby

Otázky a odpovede: Opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Prehľad ekologického sektora

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia biodiverzity

Stručný prehľad ekologického poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika

Čítať ďalej...

Komisia navrhuje opatrenia na dodržiavanie práv detí a podporu detí v núdzi

Komisia prijala prvú komplexnú stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa, ako aj návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti, na podporu rovnakých príležitostí pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Komisia spolupracovala pri príprave oboch iniciatív s poprednými svetovými organizáciami pre práva detí a zhromaždila názory viac ako 10 000 detí.

Stratégia EÚ: šesť tematických oblastí a navrhované opatrenia

  1. Deti ako aktéri zmeny demokratického života: Komisia navrhuje celý rad opatrení – od vypracovania právnych textov zohľadňujúcich potreby detí až po konzultácie s deťmi v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy a vykonávania klimatického paktu a zelenej dohody. Členské štáty by tiež mali umožniť účasť detí na občianskom a demokratickom živote.
  2. Právo detí na plné využitie svojho potenciálu bez ohľadu na sociálne zázemie: Komisia sa snaží zaviesť európsku záruku pre deti s cieľom bojovať proti ich chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Komisia sa napríklad bude zaoberať duševným zdravím detí a bude podporovať zdravú a udržateľnú výživu v európskych školách. Komisia sa bude usilovať o lepšie celoeurópske normy v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti a budovať inkluzívne a kvalitné vzdelávanie.
  3. Právo detí na život bez násilia: Komisia navrhne právne predpisy na boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu a predloží odporúčania na predchádzanie škodlivým praktikám páchaným na ženách a dievčatách. Členské štáty sa vyzývajú, aby budovali integrované systémy ochrany detí a zlepšili ich fungovanie, ako aj posilnili reakciu na násilie v školách a prijali vnútroštátne právne predpisy na ukončenie telesných trestov vo všetkých prostrediach.
  4. Právo detí na súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v postavení obete, svedka, podozrivého, obvineného zo spáchania trestného činu alebo účastníka akéhokoľvek súdneho konania: Komisia bude napríklad prispievať k špecializovanej odbornej justičnej príprave a spolupracovať s Radou Európy na vykonávaní usmernení o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí z roku 2010. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali napríklad odbornú prípravu a vyvinuli spoľahlivé alternatívy k súdnej činnosti, ako sú alternatívy k zaisteniu alebo mediácii v občianskoprávnych veciach.
  5. Právo detí bezpečne sa pohybovať v digitálnom prostredí a využívať jeho príležitosti: Komisia aktualizuje Európsku stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti. Cieľom navrhovaného aktu o digitálnych službách je poskytnúť deťom bezpečné využívanie online priestoru. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali pravidlá ochrany detí uvedené v revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách a podporovali u detí rozvoj základných digitálnych zručností. Komisia takisto naliehavo vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, aby sa zaoberali škodlivým správaním na internete a odstraňovali nezákonný obsah.
  6. Práva detí na celom svete: Práva detí sú univerzálne a EÚ posilňuje svoj záväzok chrániť, presadzovať a napĺňať tieto práva na celosvetovej a multilaterálnej úrovni. To sa dosiahne napríklad pridelením 10 % finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc na vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách. Komisia do roku 2022 pripraví akčný plán pre mládež s cieľom podporiť účasť mládeže a detí na celom svete a posilniť kapacity na ochranu detí v rámci delegácií EÚ. Komisia takisto zachováva politiku nulovej tolerancie detskej práce.

Nová európska záruka pre deti

V roku 2019 žilo takmer 18 miliónov detí v EÚ (22,2 % detskej populácie) v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To vedie k medzigeneračnému kolobehu znevýhodnenia s hlbokým a dlhodobým vplyvom na deti. Cieľom európskej záruky pre deti je prelomiť tento kolobeh a podporiť rovnosť príležitostí zabezpečením prístupu k súboru kľúčových služieb pre deti v núdzi (do 18 rokov, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením).

V rámci európskej záruky pre deti sa členským štátom odporúča, aby deťom v núdzi zabezpečili bezplatný a účinný prístup k:

  • predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti – napríklad aby sa vyhli segregovaným triedam;
  • vzdelávaniu a školským aktivitám, ako je napríklad primerané vybavenie na dištančné vzdelávanie a školské výlety;
  • aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a
  • zdravotnej starostlivosti , ako je napríklad uľahčenie prístupu k lekárskym vyšetreniam a zdravotným skríningovým programom.

Tieto služby by mali byť bezplatné a ľahko prístupné deťom v núdzi.

Komisia takisto odporúča, aby členské štáty poskytli týmto deťom účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu: deti by napríklad mali dostávať zdravú stravu aj mimo školy a deti bez domova a ich rodiny by mali mať prístup k primeranému ubytovaniu.

Pri identifikácii detí v núdzi a navrhovaní vnútroštátnych opatrení by členské štáty mali zohľadniť osobitné potreby detí zo znevýhodneného prostredia, ako sú deti bez domova, so zdravotným postihnutím, žijúce v neistých rodinných situáciách, s migrantským pôvodom, z menšinovej rasovej alebo etnickej skupiny alebo deti v náhradnej starostlivosti.

Finančné prostriedky EÚ na podporu týchto opatrení sú k dispozícii v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (EFS+), z ktorého sa financujú projekty na podporu sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a investovania do ľudí, ako aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Fondu InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Členovia kolégia komisárov uviedli:

Podpredsedníčka pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová uviedla: „Táto nová komplexná stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa je míľnikom v našej práci pre deti a s deťmi. Ďakujeme každému dieťaťu za jeho príspevok k tejto dôležitej iniciatíve. Vysiela signál nádeje a je výzvou, aby sme konali v celej EÚ aj mimo nej. Touto stratégiou obnovujeme svoj záväzok budovať zdravšie, pevné a rovnocenné spoločnosti pre všetkých. Spoločnosti, v ktorých je každé dieťa začlenené, chránené a má svoj hlas. Súčasná a budúca politika sa tvorí pre naše deti a s ich účasťou. Práve tak posilňujeme naše demokracie.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit povedal: „Aj pred pandémiou bolo 22 % detí v EÚ ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. To by malo byť v Európe nemysliteľné. V minulom roku sa tieto už existujúce nerovnosti ešte prehĺbili. Musíme prelomiť tento nebezpečný kolobeh a zabezpečiť, aby deti v núdzi mali prístup k zdravej strave, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a primeranému bývaniu bez ohľadu na svoj pôvod. Komisia je pripravená podporovať členské štáty akýmkoľvek spôsobom, aby skutočne zmenila životy detí.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders uviedol: „Každé dieťa v EÚ má nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký prístup ku kľúčovým službám bez ohľadu na svoj pôvod. Napriek tomu 1 z 3 detí v EÚ zažíva nejakú formu rozdielneho zaobchádzania. Či už ide o nerovný prístup k digitálnym technológiám alebo sociálno-ekonomickej podpore, alebo o nedostatočnú ochranu pred zneužívaním doma, príliš mnoho detí potrebuje ďalšiu pomoc. Nová stratégia, ktorú dnes predkladáme, je plánom, ako ju zabezpečiť.“

Ďalšie kroky

Vykonávanie stratégie EÚ sa bude monitorovať na úrovni EÚ a členských štátov a Komisia bude podávať správu o pokroku na výročnom fóre EÚ o právach dieťaťa. Hodnotenie stratégie sa uskutoční koncom roka 2024 za účasti detí.

Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti. Zároveň ich vyzýva, aby do šiestich mesiacov od prijatia odporúčania Komisii predložili národný akčný plán na jeho vykonávanie. Komisia bude monitorovať pokrok prostredníctvom európskeho semestra a v prípade potreby vydá odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Súvislosti

Ako zdôraznilo viac ako 10 000 detských respondentov vo svojich príspevkoch k príprave súčasného balíka, deti v EÚ a mimo nej sú naďalej poznačené sociálno-ekonomickým vylúčením a diskrimináciou na základe svojho pôvodu, postavenia, pohlavia alebo sexuálnej orientácie – resp. na základe pôvodu, postavenia, pohlavia alebo sexuálnej orientácie svojich rodičov. Názory detí nie sú vždy vypočuté a ich názory nie sú vždy zohľadnené v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Tieto výzvy ešte zhoršila pandémia ochorenia COVID-19. Komisia reaguje spoločnou stratégiou na nasledujúce štyri roky, ktorej cieľom je stavať na všetkých opatreniach EÚ na ochranu a podporu práv detí s jasnými krokmi na zlepšenie. Mala by tiež podporovať členské štáty v čo najlepšom využívaní finančných prostriedkov EÚ.

Predsedníčka von der Leyenová oznámila európsku záruku pre deti vo svojich politických usmerneniach na roky 2019 – 2024. Európska záruka pre deti dopĺňa druhý pilier stratégie v oblasti práv dieťaťa. Je tiež kľúčovým výsledkom akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv, prijatého 4. marca 2021 a odpoveďou na zásadu č. 11 piliera: Starostlivosť o deti a podpora detí. V akčnom pláne sa stanovuje cieľ EÚ znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí.

Viac informácií

Webová stránka a prehľady: Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a európska záruka pre deti

Otázky a odpovede

Tlačová správa – „Deti hovoria o právach a budúcnosti, ktorú chcú“

Naša Európa. Naše práva. Naša budúcnosť. Správa v plnom znení /súhrnná správa tu

Najnovšie informácie o akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv

Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa: verzia pre deti

Čítať ďalej...

Silnejšia autonómia EÚ – Komisia pripravuje nový nástroj na boj proti donucovaniu

Európska komisia začala 12-týždňovú verejnú konzultáciu, aby získala podnety od podnikov, organizácií a jednotlivcov, ktoré jej pomôžu skoncipovať nový právny nástroj na odrádzanie tretích krajín od donucovacích praktík a na ich odvrátenie. Tento nástroj by Komisii umožňoval, aby voči ktorejkoľvek tretej krajine, ktorá by neprimerane zasahovala do politických rozhodnutí Únie či jej členských štátov, uplatnila obchodné, investičné alebo iné obmedzenia.

Výkonný podpredseda Komisie a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Zaviazali sme sa, že náš nový prístup v rámci obchodnej politiky EÚ bude asertívnejšou obranou našich záujmov. Nevyhnutný by v tomto smere mohol byť nový nástroj na boj proti donucovaniu. Slúžil by ako autonómny nástroj, ktorý by nám umožňoval zasiahnuť, ak naši partneri hrajú proti pravidlám. Obraciame sa na zainteresované strany v EÚ aj mimo nej, aby sa s nami neváhali podeliť o svoje názory na donucovacie praktiky a na to, ako sa im čo najlepšie postaviť. Musíme posilniť odolnosť EÚ, chrániť naše hospodárske záujmy, a keď je to nutné, dôraznejšie uplatňovať naše legitímne právo na uloženie protiopatrení. To je zámerom tejto iniciatívy. Dúfame, že k nej dostaneme široké spektrum príspevkov.“

Konzultácia

V rámci konzultácie sa zbierajú príspevky k rôznym politickým otázkam, ktoré sú pri navrhovaní nástroja EÚ na boj proti donucovaniu relevantné:

  • spúšťacie faktory (alebo okolnosti, za akých môže EÚ zasiahnuť),
  • protiopatrenia (druhy opatrení, aké môže EÚ použiť proti donucovaniu) a
  • pravdepodobný vplyv rôznych možností.

Verejná konzultácia, ktorá prebieha do 22. júna 2021, je súčasťou celkovej konzultačnej stratégie pre túto iniciatívu. Jej zahájením sa začína celý rad konzultačných činností. Ich súčasťou budú od marca do júna 2021 rôzne podujatia so zainteresovanými stranami.

Komisia využije získané podnety pri príprave svojho legislatívneho návrhu, ktorý sa má prijať do konca tohto roka. Akékoľvek politické opatrenia EÚ musia byť a aj budú v súlade s právnym poriadkom EÚ a medzinárodným právom. Nástroj nebude namierený na žiadnu konkrétnu krajinu. Bude sa zaoberať problematickým donucovaním, ktoré Komisia v tejto fáze sleduje a skúma. Pre iniciatívu je kľúčové vymedzenie donucovacích praktík, ku ktorým sa uchyľujú tretie krajiny, a Komisia sa momentálne snaží získať od zainteresovaných strán podnety, aby ich mohla bližšie definovať.

Súvislosti

V posledných rokoch narastá počet cudzích krajín, ktoré sa snažia ovplyvniť rozhodnutia alebo konanie EÚ alebo jej členských štátov, pokiaľ ide o obchod alebo investičnú politiku. Tým, že tieto tretie krajiny obmedzia obchod alebo investície alebo pohrozia, že tak urobia, sa môžu pokúsiť dosiahnuť určité politické smerovanie na úkor podnikov EÚ vrátane podnikov, ktoré v nich pôsobia. Takéto praktiky neprimerane zasahujú do legitímnej tvorby politík EÚ a jej členských štátov a oslabujú jej otvorenú strategickú autonómiu.

Európsky parlament a členské štáty EÚ vyjadrili v súvislosti s týmito praktikami obavy v rámci legislatívneho postupu zmeny nariadenia EÚ o presadzovaní pravidiel obchodu. Vyústilo to do politickej dohody o spoločnom vyhlásení Komisie, Rady a Európskeho parlamentu o vytvorení nového legislatívneho nástroja, ktorý by odrádzal od donucovania a pôsobil proti nemu.

Iniciatívu oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojom vyhlásení o zámere predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady zo 16. septembra 2020. Je aj súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2021.

Legislatívny návrh Komisie bude sprevádzať posúdenie vplyvu. Začiatkom tohto roka bolo uverejnené úvodné posúdenie vplyvu, v ktorom sa predkladá predbežná koncepcia iniciatívy.

Ďalšie informácie

Odkaz na otvorenú verejnú konzultáciu

Odkaz na celkovú konzultačnú stratégiu pre túto iniciatívu

Zasadnutie zainteresovaných strán (registrácia sa ukončí 12. apríla 2021)

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála