Pripravenosť členských štátov na vstup do eurozóny a Chorvátsko na ceste k prijatiu eura 1. januára 2023

Európska komisia dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené 1. januára 2023 prijať euro a zvýšiť tak počet členských krajín eurozóny na dvadsať.

Dospela k nemu v konvergenčnej správe 2022, kde hodnotí pokrok Bulharska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska, ktorý tieto krajiny dosiahli na ceste do eurozóny. Týchto sedem členských štátov mimo eurozóny sa právne zaviazalo prijať euro. Správa obsahuje tieto závery:

  • Kritérium cenovej stability spĺňajú len Chorvátsko a Švédsko.
  • Kritérium týkajúce sa verejných financií spĺňajú všetky členské štáty okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite.
  • Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
  • Kritérium dlhodobých úrokových sadzieb spĺňajú Bulharsko, Chorvátsko, Česko a Švédsko.

V správe sa uvádza, že Chorvátsko spĺňa štyri nominálne konvergenčné kritériá a jeho právne predpisy sú v plnej miere zosúladené s požiadavkami Zmluvy a so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Posúdenie Komisie dopĺňa konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola tiež uverejnená.

Prijatie eura v Chorvátsku

Podľa hodnotenia Komisie a ďalších faktorov, ktoré súvisia s hospodárskou integráciou a konvergenciou, ako je napríklad vývoj platobnej bilancie a integrácia tovarových, pracovných a finančných trhov, Chorvátsko spĺňa kritériá prijatia eura. Zároveň preto prijala návrhy rozhodnutia Rady a nariadenia Rady o zavedení eura v Chorvátsku.

Konečné rozhodnutie o prijatí eura Chorvátskom prijme Rada v prvej polovici júla, keď budú známe stanoviská Európskeho parlamentu a Európskej centrálnej banky.

Táto správa teda predstavuje kľúčový historický krok na chorvátskej ceste k prijatiu eura.

Celkové posúdenie pripravenosti

 V správe sa uvádza, že v ostatných skúmaných členských štátoch mimo eurozóny nie sú menové právne predpisy v plnej miere zosúladené s legislatívou európskej menovej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky

Komisia skúmala aj ďalšie faktory, ktoré sa uvádzajú v zmluve a ktoré by sa mali vziať do úvahy pri posudzovaní udržateľnosti konvergencie. Z tejto analýzy vyplýva, že preverované členské štáty sú z hospodárskeho a finančného hľadiska vo všeobecnosti dobre integrované do EÚ. Niektoré z nich však stále vykazujú makroekonomické nedostatky, prípadne čelia problémom spojeným s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, čo môže predstavovať riziká pre udržateľnosť procesu konvergencie.

hlavné makroekonomické problémy sa odstránia účinnou realizáciou reforiem a investícií, ktoré sú stanovené v ich národných plánoch obnovy a odolnosti. Komisia v súčasnosti posudzuje plány Maďarska a Poľska s cieľom uistiť sa, že sú splnené všetky hodnotiace kritériá.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Chorvátsko dnes urobilo významný krok k prijatiu našej spoločnej meny. Chorvátsku sa podarilo pripraviť na vstup do eurozóny od 1. januára 2023, čo je menej ako desať rokov od pristúpenia k EÚ. Tento krok posilní chorvátske hospodárstvo a bude prínosom pre jeho občanov, podniky aj celú spoločnosť. A naopak, vstup Chorvátska do eurozóny zároveň posilní euro. Po dvadsiatich rokoch od zavedenia prvých bankoviek sa z eura stala jedna z najvplyvnejších mien na svete, ktorá zlepšila životné podmienky miliónom ľudí v celej Únii. Euro je symbolom európskej sily a jednoty. Blahoželám, Chorvátsko!“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „V úsilí o splnenie podmienok na prijatie eura 1. januára 2023 preukázalo Chorvátsko veľké odhodlanie, usilovnosť a vytrvalosť. Prijatím spoločnej európskej meny za svoju Chorvátsko po takmer desaťročí od vstupu do Európskej únie završuje svoju integráciu Podarila sa mu veľká vec, ktorá jeho ľudu a podnikom prinesie skutočné výhody a chorvátskemu hospodárstvu väčšiu odolnosť. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že euro je aj naďalej atraktívnou a úspešnou globálnou menou. Naša mena symbolizuje silu, jednotu a solidárnosť Európy v časoch, keď nám na prahu zúri vojna a tieto jej vlastnosti podrobuje skúške.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: "Dnešný deň je míľnikom na európskej ceste Chorvátska a odrazom odhodlaného úsilia chorvátskych orgánov o splnenie kritérií na vstup do eurozóny. Chorváti sa teraz môžu pripojiť k spoločenstvu ďalších 340 miliónov občanov, ktorí už euro používajú ako svoju menu a nachádzajú v ňom v týchto turbulentných časoch pilier stability. A tak v tom istom roku, ako sme oslávili 20. výročie zavedenia eura ako hmatateľnej meny, sa teraz eurozóna môže tešiť na privítanie svojho dvadsiateho člena."

Súvislosti

Konvergenčná správa Európskej komisie tvorí základ pre rozhodnutie Rady EÚ o tom, či členský štát spĺňa podmienky vstupu do eurozóny.

Konvergenčná správa Európskej komisie je samostatná, ale vydáva sa súbežne s konvergenčnou správou Európskej centrálnej banky.

Publikujú sa každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu o posúdenie jeho pripravenosti na vstup do eurozóny, ako to urobilo napríklad Lotyšsko v roku 2013.

Všetky členské štáty okrem Dánska sa právne zaviazali vstúpiť do eurozóny. Dánsko si v Maastrichtskej zmluve vyrokovalo možnosť neúčasti, preto sa naň správa nevzťahuje.

Pandémia COVID-19 a následná hospodárska obnova v roku 2021 mali na závery konvergenčnej správy 2022 významný vplyv, ale nevyvolaný ruský vpád na Ukrajinu, ktorý začal vo februári 2022, len obmedzene ovplyvnil historické údaje použité pri príprave. Komisia 16. mája 2022 uverejnila svoje hospodárske výhľady (hospodárska prognóza Komisie z jari 2022), ktoré jasne zachytávajú mieru, do akej má na ukazovatele hospodárskej konvergencie vplyv kríza spôsobená ruskou agresiou a ďalší aktuálny hospodársky vývoj, a ktoré sa používajú na posúdenie udržateľnosti konvergencie.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede ohľadne konvergenčnej správy Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky 2022

Predošlé konvergenčné správy

Chorvátsko a euro 

Eurozóna

Hospodárska a menová únia

Čítať ďalej...

Európsky obranný fond: 1 miliarda eur na posilnenie obranných spôsobilostí EÚ a nových nástrojov pre inovácie v oblasti obrany

Komisia oznámila prijatie druhého ročného pracovného programu Európskeho obranného fondu. V rámci pracovného programu EDF na rok 2022 sa vyčlenia finančné prostriedky v celkovej výške 924 miliónov EUR. Týždeň po spoločnom oznámení o nedostatkoch v investíciách do obrany Komisia uvoľní nové finančné prostriedky na spoločné a lepšie investovanie do strategických obranných spôsobilostí. Okrem toho sa v pracovnom programe na rok 2022 zavádza súbor nových nástrojov na podporu inovácií v oblasti obrany, všetky v rámci jedného nového zastrešenia s názvom Inovačný program EÚ v oblasti obrany (EUDIS). Systém EUDIS, ktorý už bol oznámený v obrannom balíku Komisie z 15. februára 2022, bude úzko spolupracovať s inovačným centrom Európskej obrannej agentúry (EDA).https://ec.europa.eu/defence-industry-space/eu-defence-industry/european-defence-fund-edf_en

Margrethe Vestagerová, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, uviedla: „inovácie sú jadrom našej odpovede na súčasné vyvíjajúce sa hrozby. Komisia dnes uvoľňuje nové finančné prostriedky a podniká dôležitý krok s novými atraktívnymi nástrojmi na stimuláciu inovácií v oblasti obrany využitím skúseností, ktoré získala po desaťročia v oblasti civilnej inovácie, podporou spolupráce zo strany celej našej Únie.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton doplnil: „Dnes sme sa rozhodli zmobilizovať tento rok 1 miliardu eur z rozpočtu EÚ na rozvoj spoločných obranných projektov, najmä v oblasti vesmírnych, kybernetických a rôznych špičkových spôsobilostí. V našom novom bezpečnostnom kontexte tieto investície prispejú k preklenutiu nedostatkov v európskej obrane. Spúšťame aj inovačný program EÚ v oblasti obrany vo výške 2 miliardy EUR, aby sa Európa stala centrom inovácií v oblasti obrany. Na doplnenie investičného úsilia EDF v oblasti rozvoja spôsobilostí musíme teraz pokročiť smerom k spoločnému obstarávaniu v oblasti obrany, ako sme práve navrhli v našom oznámení vedúcim predstaviteľom EÚ.“

Poskytovanie nepretržitých investícií do spoločného výskumu a vývoja v oblasti obrany v európskom priemysle

EDF pomáha znižovať fragmentáciu európskeho rozvojového priestoru obranných spôsobilostí. Takisto zvyšuje konkurencieschopnosť priemyslu a podporuje interoperabilitu v celej Európe. Pracovný program EDF na rok 2022 sa zaoberá celkovo 33 témami štruktúrovanými v rámci ôsmich výziev na predkladanie návrhov, ktoré sa majú otvoriť začiatkom júna, s cieľom začať niekoľko veľkých symbolických projektov. Zameriava sa na príslušné obranné technológie a spôsobilosti v súlade s prioritami EÚ v oblasti spôsobilostí, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty a ktoré sú ďalej rozpracované v Strategickom kompase. Pracovný program EDF na rok 2022 okrem toho zabezpečuje kontinuitu financovania niektorých dôležitých projektov, ktoré sa začali v rámci dvoch predchádzajúcich programov EDF.

Tento rok s rozpočtom viac ako 120 miliónov eur na každú z nich sa pozornosť zameria na dve kritické oblasti s cieľom podporiť rozvoj spôsobilostí:

  • Vesmír, kde sa poskytnú finančné prostriedky na rozvoj spôsobilostí včasného varovania proti raketám vo vesmíre a inovačných vesmírnych spôsobilostí pozorovania Zeme s využitím multisenzorov na účely spravodajstva, sledovania a prieskumu. Okrem toho sa naplánujú finančné prostriedky na výskum pohotového vesmírneho systému schopného rýchlo umiestniť malé satelity na rôzne typy obežných dráh.
  • Námorný boj, v rámci ktorého sa poskytnú finančné prostriedky na i) činnosti súvisiace s vývojom triedy plavidiel osobitne vhodnej pre malé a stredné námorníctva; a ii) rozvoj európskej spôsobilosti spolupráce v oblasti námorného dohľadu, ktorá nám umožní čeliť menším, rýchlejším a rozmanitejším novým vyvíjajúcim sa hrozbám.

Okrem toho sa 70 miliónov eur pridelí na úsilie v oblasti výskumu a vývoja v každej z týchto dvoch kategórií:

  • Kybernetická s cieľom zlepšiť európske spôsobilosti, pokiaľ ide o kybernetickú situačnú informovanosť, kybernetickú bezpečnosť a odolnosť, a vytvoriť súbor nástrojov pre kybernetickú a informačnú vojnu v oblasti obrany.
  • Informačná nadradenosť v prípade projektov prispievajúcich k rozvoju európskeho systému velenia a riadenia a veliteľskej stanice špeciálnej prevádzky, ktorú možno nasadiť. V oblasti výskumu sa úsilie o financovanie zameria na interoperabilitu a výmenu údajov medzi civilnými a vojenskými kontrolnými centrami v kontexte jednotného európskeho neba.

Špičkové obranné spôsobilosti a podporné technológie sa riešia aj prostredníctvom rôznych kategórií činností. Patrí medzi ne vývoj stredne veľkých taktických nákladných lietadiel, ktoré prispievajú k vojenskej mobilite, vzdušnej elektronickej vojne, činnostiam kooperačného boja pozemných síl, technológií a udržateľných komponentov pre podmorské aplikácie vrátane tímov a rojov plavidiel s posádkou a bez nej.

Podpora inovačného programu EÚ v oblasti obrany vo výške 2 miliárd EUR

Inovačný program EÚ v oblasti obrany bude spájať príslušné iniciatívy EÚ na podporu inovácií a podnikania v oblasti obrany. V sektore obrany sa použijú osvedčené postupy pochádzajúce z civilných inovácií. Komisia v pracovnom programe EDF na rok 2022 spúšťa súbor činností na podporu inovatívnych podnikateľov, startupov a MSP a na ich začlenenie do ekosystému obranného priemyslu:

  • Kapitálový nástroj v oblasti obrany: Komisia plánuje investovať 20 miliónov eur ročne do kapitálového nástroja v celkovej výške 100 miliónov eur. Cieľom tejto investície je vytvoriť počas trvania fondu investičnú kapacitu v celkovej výške 500 miliónov eur v prospech obranného priemyslu, a to aj zapojením Európskeho investičného fondu (EIF) a súkromných investorov.
  • Technologické výzvy: cieľom tejto výzvy je testovanie a dolaďovanie technológií na odhaľovanie skrytých hrozieb a umožniť ich dozretie.
  • Rámcová dohoda o partnerstve pre chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN): v novom pracovnom programe sa otvára výzva na vytvorenie štvorročného partnerstva pre rozvoj obranných zdravotníckych protiopatrení proti CBRN hrozbám.

Tieto nové opatrenia doplnia súčasnú podporu prelomových technológií a MSP prostredníctvom opakovaných cielených výziev na predkladanie návrhov zameraných na podporu inovácií. Cieľom Komisie je do roku 2027 vygenerovať celkové investície až do výšky 2 miliárd eur do inovácií v oblasti obrany, ktoré aktivuje EDF v rámci inovačného programu EÚ v oblasti obrany. Program pomôže pri vykonávaní akčného plánu EÚ týkajúceho sa synergií medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom.

Kontext

EDF je hlavným nástrojom Komisie na podporu obrannej spolupráce v Európe. Bez toho, aby nahrádzal úsilie členských štátov, podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ. EDF podporuje konkurencieschopné a kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sú vymedzené na základe priorít obrannej spôsobilosti, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

EDF má k dispozícii rozpočet 7 953 000 000 eur v aktuálnych cenách na obdobie 2021 – 2027. Toto finančné krytie je rozdelené na dva piliere: 

  • 2 651 000 000 eur bude určených na financovanie kolaboratívneho obranného výskumu na riešenie vznikajúcich a budúcich obranných hrozieb, a 
  • 5 302 000 000 eur na spolufinancovanie kolaboratívnych projektov v oblasti rozvoja spôsobilostí.

Približne 4 % až 8 % z rozpočtu EDF je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie.

EDF sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov štruktúrovaných podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií činností počas viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 so zameraním na:

  • vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojovému priestoru, ako je zdravotnícka podpora v oblasti obrany, CBRN, biotechnológie a ľudské faktory, informačná nadradenosť, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
  • podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia do EDF priniesť kľúčové technologické impulzy, ktoré sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
  • excelentnosť na bojisku na posilnenie motivácie spôsobilostí a podporu ambicióznych obranných systémov, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.

Ďalšie informácie

Pracovný program Európskeho obranného fondu na rok 2022 – prehľad, máj 2022

Informačný prehľad o inovačnom programe EÚ v oblasti obrany, máj 2022

Európsky obranný priemysel

Čítať ďalej...

Komisia (Eurostat) uverejňuje správu o cieľoch udržateľného rozvoja v Európskej únii za rok 2022

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, uverejnil dokument s názvom Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022, v ktorom sa uvádza štatistický prehľad o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Z údajov uvedených v správe vyplýva, že EÚ zaznamenala za posledných päť rokov pokrok pri dosahovaní väčšiny cieľov, a to v súlade s prioritami Komisie v kľúčových oblastiach politiky, ako je Európska zelená dohoda, digitálna stratégia a akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Hoci rýchlosť pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov bola rôzna, k odklonu od cieľov udržateľného rozvoja došlo len v niekoľkých špecifických oblastiach.

Bezprecedentný nástroj NextGenerationEU, ktorý Komisia prijala v reakcii na pandémiu, a reformy a investície, s ktorými členské štáty počítajú vo svojich plánoch obnovy a odolnosti, v budúcnosti významne prispejú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Európa čelí už druhej nečakanej udalosti za tri roky. V snahe zvládnuť vplyv hospodárskeho otrasu, ktorý spôsobila invázia Ruska na Ukrajinu, však nesmieme zabúdať na náš cieľ, ktorým je transformovať hospodársky model EÚ. Práve naopak, musí nás to podnietiť k zdvojnásobeniu úsilia o posilnenie našej odolnosti a udržateľnosti našich výrobných procesov a každodenných činností. V tomto kolektívnom úsilí zostávajú ciele udržateľného rozvoja naším kompasom aj meradlom úspechu.“

Kľúčové zistenia

Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov zaznamenala EÚ významný pokrok pri dosahovaní piatich cieľov udržateľného rozvoja a mierny pokrok pri plnení väčšiny ostatných. Konkrétne:

  • Podobne ako v predchádzajúcich rokoch EÚ opäť najviac pokročila pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na svojom území, zlepšovaní prístupu k spravodlivosti, ako aj dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja č. 16). Podiel obyvateľov EÚ, ktorí nahlasujú kriminalitu, násilie a vandalizmus vo svojom susedstve, klesol z 13,2 % v roku 2015 na 10,9 % v roku 2020. Okrem toho podiel obyvateľov EÚ, ktorí považujú justičný systém vo svojej krajine za dostatočne nezávislý, sa od roku 2016 do roku 2021 zvýšil o 4 percentuálne body (z 50 % na 54 %).
  • Významný pokrok sa dosiahol aj pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v týchto oblastiach: znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ č. 1), hospodárstvo a trh práce (cieľ č. 8), čistá a cenovo dostupná energia (cieľ č. 7), ako aj inovácie a infraštruktúra (cieľ č. 9). V oblasti chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1) sa dostupné údaje čiastočne týkajú predpandemického obdobia, a preto ešte v plnej miere nezachytávajú dosah pandémie.
  • Na priaznivé posúdenie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 malo výrazný vplyv pozoruhodné zníženie spotreby energie v roku 2020 (mínus 8 % v porovnaní s rokom 2019) v dôsledku obmedzení verejného života a nižšej hospodárskej činnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. EÚ bola preto schopná dosiahnuť svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a na základe doteraz zaznamenaného pokroku sa zdá, že je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2030. Okrem toho energia z obnoviteľných zdrojov sa využívala čoraz viac, pričom jej podiel sa od roku 2005 zdvojnásobil. Do roku 2020 predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov 22,1 % hrubej konečnej spotreby energie. Dovoz fosílnych palív však stále pokrýva viac ako polovicu dopytu EÚ po energii a nižšia spotreba energie zaznamenaná v roku 2020 bola pravdepodobne len dočasná.
  • Podobne možno konštatovať, že na pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa hospodárstva a trhu práce, v prípade ktorého máme najnovšie dostupné údaje z roku 2021, mal pozitívny vplyv silný hospodársky rast a výkonnosť trhu práce v minulom roku. Napríklad miera zamestnanosti sa v roku 2021 zvýšila na 73,1 %, takže dokonca prekročila svoju úroveň pred pandémiou.
  • Pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zdravia a kvality života (cieľ č. 3), života pod vodou (cieľ č. 14), rodovej rovnosti (cieľ č. 5), udržateľných miest a komunít (cieľ č. 11), zníženia nerovností (cieľ č. 10), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ č. 12), kvalitného vzdelania (cieľ č. 4), ochrany klímy (cieľ č. 13) a žiadneho hladu (cieľ č. 2) bol mierny.
  • Celkové hodnotenie pokroku EÚ v oblasti partnerstiev (cieľ č. 17) a čistej vody a hygieny (cieľ č. 6) bolo neutrálne, čo znamená, že sa vyznačovali takmer rovnakým podielom udržateľného a neudržateľného rozvoja.
  • Za posledných päť rokov došlo aj k miernemu odklonu od príslušných cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o život na pevnine (cieľ č. 15), čo naznačuje, že ekosystémy a biodiverzita zostávajú pod tlakom ľudskej činnosti. Hoci sa podiel lesnatej plochy aj chránených suchozemských oblastí v EÚ mierne zvýšil, tlak na biodiverzitu sa naďalej zintenzívňoval. Ukazovateľom biodiverzity je napríklad výskyt bežných vtákov, pretože mnohé z nich potrebujú na rozmnožovanie a hľadanie potravy špecifické biotopy, ktoré sú zároveň často domovom mnohých ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Odhaduje sa, že od roku 2000 sa počet bežných vtákov znížil o 10 %. Po mnohých rokoch poklesu sa však zdá, že ich počet sa začal stabilizovať.

Súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja sa každoročne prehodnocuje. Na účely správy za rok 2022 bol tento súbor ukazovateľov prehodnotený tak, aby sa zosúladil s 8. environmentálnym akčným programom a novými cieľmi akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zlepšila sa aj analýza účinkov presahovania zahŕňajúcich emisie CO2, pôdnu stopu, surovinovú stopu a hrubú pridanú hodnotu, ktorú mimo EÚ vytvára spotreba v rámci EÚ. Správa napokon obsahuje osobitnú analýzu vplyvu pandémie COVID-19 na ciele udržateľného rozvoja. 

 

Súvislosti

Ciele udržateľného rozvoja sú už dlhodobo v centre záujmu tvorby európskych politík, sú pevne zakotvené v európskych zmluvách a začlenené do kľúčových projektov, odvetvových politík a iniciatív Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré prijala Organizácia Spojených národov (OSN) v septembri 2015, poskytli nový stimul pre globálne úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup, EÚ sa plne zaviazala k Agende 2030 a jej vykonávaniu.

Predmetná publikácia je šiestou zo série každoročných monitorovacích aktivít, ktoré začal Eurostat v roku 2017. Vychádza zo súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorý bol vypracovaný na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ. Zámerom správy o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja je poskytnúť objektívne posúdenie toho, či EÚ (podľa vybraných ukazovateľov) pokročila za posledné päťročné a pätnásťročné obdobia v plnení týchto cieľov.

Trendy ukazovateľov sa hodnotia na základe ich priemernej ročnej miery rastu za posledných päť rokov. V prípade 22 ukazovateľov s kvantitatívnymi cieľmi EÚ sa posudzuje pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Príslušné ciele existujú najmä v oblasti zmeny klímy, spotreby energie a vzdelávania. Všetky ostatné ukazovatele sa posudzujú podľa smerovania a rýchlosti zmeny.

Ďalšie informácie

Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022

Udržateľný rozvoj v Európskej únii. Prehľad pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ

Digitálna publikácia „Ciele udržateľného rozvoja a ja“

Vizualizačný nástroj „Skóre jednotlivých krajín v oblasti cieľov udržateľného rozvoja“

Vysvetlenie štatistík – články o udržateľnom rozvoji v EÚ

Osobitný oddiel venovaný ukazovateľom udržateľného rozvoja EÚ

Databáza ukazovateľov udržateľného rozvoja EÚ

Oznámenie Komisie: „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť

Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup

Čítať ďalej...

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2022: desať rokov monitorovania účinnosti justičných systémov

Európska komisia uverejnila desiate vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície (rok 2022). Tento etablovaný výročný prehľad poskytuje porovnávacie údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch. Tohtoročný porovnávací prehľad po prvýkrát zahŕňa aj údaje o účinkoch pandémie COVID-19 na efektívnosť justičných systémov, ako aj o dostupnosti spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, a viac sa venuje podnikateľskému hľadisku.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície poskytuje cenné poznatky o našich justičných systémoch a pomáha nám zamerať sa na to najdôležitejšie: zaistenie ochrany právneho štátu v celej Európskej únii. V porovnaní s minulým rokom vníma verejnosť nezávislosť súdnictva približne v polovici členských štátov ako horšiu, a to je znepokojivé. Znamená to, že sa všetci musíme pričiniť o to, aby sme dôveru verejnosti v súdny systém obnovili.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície vychádza už po desiaty raz a stal sa z neho nesmierne hodnotný analytický nástroj pre európske justičné spoločenstvo. Za posledné desaťročie sme boli svedkami toho, ako sa menil z prehľadu základných ukazovateľov na komplexný súbor veľmi kvalitných informácií. Pomáha nám identifikovať príležitosti na zlepšenie našich justičných systémov a odstraňovať riziká, ktorým sú vystavené. Objektívne a kvalitné údaje sú neodmysliteľným východiskom nášho úsilia o presadzovanie zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva.“

Hlavné zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022

  • Priestor na zlepšenie digitalizácie justičných systémov: Pokrok justičných orgánov v digitálnej transformácii sa zhodnotil už v minuloročnom vydaní prehľadu, a v porovnávacom prehľade z roku 2022 sa zohľadňujú aj účinky pandémie COVID-19. Viaceré členské štáty prijali nové opatrenia na zabezpečenie normálneho fungovania súdov, ktorými sa zároveň zaručoval nepretržitý a jednoduchý prístup k spravodlivosti pre všetkých. Zo zistení vydania z roku 2022 však vyplýva, že je potrebné, aby členské štáty urýchlili modernizačné reformy v tejto oblasti, keďže v niektorých členských štátoch sú v tomto smere stále značné nedostatky.
  • Nerovnaká dostupnosť spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím: Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2022 po prvýkrát obsahuje údaje o mechanizmoch zavedených na pomoc osobám so zdravotným postihnutím, aby mali rovnaký prístup k spravodlivosti ako ostatní. Hoci všetky členské štáty majú zavedené aspoň určité opatrenia (napríklad procesné úpravy), len polovica členských štátov ponúka na požiadanie aj osobitné formáty, ako je Braillovo písmo alebo posunková reč.
  • Aj naďalej je problematické vnímanie nezávislosti súdnictva: od roku 2016 sa jej vnímanie širokou verejnosťou zlepšilo v 17 členských štátoch. Oproti minulému roku sa však vnímanie nezávislosti súdnictva verejnosťou v 14 členských štátoch zhoršilo. V niekoľkých členských štátoch je nezávislosť súdnictva naďalej vnímaná ako veľmi slabá.
  • Zavedené záruky na posilnenie dôvery investorov: Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti a jeho vplyv na dôveru investorov, podnikateľské prostredie a fungovanie jednotného trhu, porovnávací prehľad z roku 2022 zaradil aj údaje o administratívnej efektívnosti, právnych zárukách vo vzťahu k správnym rozhodnutiam a dôvere v ochranu investícií. Zo zistení vyplýva, že takmer všetky členské štáty majú zavedené opatrenia, na základe ktorých dostanú spoločnosti finančnú kompenzáciu za straty spôsobené rozhodnutiami v správnych konaniach alebo nečinnosťou, a súdy môžu na požiadanie výkon rozhodnutí v správnych konaniach pozastaviť.

Ďalšie kroky

Informácie uvedené v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sú nápomocné pri monitorovaní v rámci Európskeho mechanizmu právneho štátu a poslúžia ako podklad pri vypracúvaní výročnej správy Komisie o právnom štáte v roku 2022. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície vydaný v roku 2022 sa rozšíril, aby vyhovel potrebe dodatočných porovnávacích informácií (ako je nový údaj o národných bezpečnostných kontrolách sudcov) identifikovaných počas prípravy Správy o právnom štáte 2021. Údaje z porovnávacieho prehľadu sa používajú aj pri monitorovaní národných plánov podpory obnovy a odolnosti.

Súvislosti

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý sa uverejňuje od roku 2013, Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch. Je jedným zo súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu. Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

  • Efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
  • Kvalita: ukazovatele týkajúce sa dostupnosti (ako je právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, rozpočtu, ľudských zdrojov a digitalizácie,
  • Nezávislosť: ukazovatele vnímanej nezávislosti súdnictva medzi širokou verejnosťou a spoločnosťami a záruk týkajúcich sa sudcov a fungovania vnútroštátnych prokuratúr.

Podobne ako v predchádzajúcich vydaniach, aj vo vydaní z roku 2022 sa uvádzajú údaje z dvoch prieskumov Eurobarometra o tom, ako verejnosť a spoločnosti vnímajú nezávislosť súdnictva v jednotlivých členských štátoch. 

Zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022 boli zohľadnené v posúdení jednotlivých krajín, ktoré sa vykonalo v rámci európskeho semestra 2022, ako aj v hodnotení plánov členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorom sa načrtávajú investičné a reformné opatrenia, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V ročnej stratégii udržateľného rastu (v ktorej sa stanovujú strategické usmernenia pre vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na zabezpečenie toho, aby sa nový program rastu opieral o zelenú, digitálnu a udržateľnú obnovu) sa v roku 2021 opätovne poukazuje na súvis medzi účinnými justičnými systémami a podnikateľským prostredím v členských štátoch. Dobre fungujúce a úplne nezávislé justičné systémy pozitívne vplývajú na investičné rozhodnutia a a vôľu všetkých aktérov pustiť sa do investičných projektov.

V rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 EÚ vyčlenila viac ako 300 miliónov eur na ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti. Tento program zároveň pomôže zlepšiť účinnosť vnútroštátnych justičných systémov a posilniť právny štát, demokraciu a ochranu základných práv, a to aj zabezpečením účinného prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky. Financujú sa z neho činnosti, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, vzájomné učenie, justičnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

Ďalšie informácie

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2022

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2022: informačný prehľad

Otázky a odpovede

Rýchly prieskum Eurobarometra 503. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ širokou verejnosťou

Rýchly prieskum Eurobarometra 504. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ podnikmi

Správa o právnom štáte za rok 2021.

Informačný prehľad o súbore nástrojov EÚ na ochranu právneho štátu

Webové sídlo venované porovnávaciemu prehľadu EÚ v oblasti justície

Čítať ďalej...

REPowerEU: Plán na rýchle zníženie závislosti od ruských fosílnych palív a na urýchlenie zelenej transformácie

Európska komisia predstavila plán REPowerEU, svoju reakciu na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou zapríčinené inváziou Ruska na Ukrajinu. Transformácia európskeho energetického systému má dva ciele: ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako hospodárska a politická zbraň a európskych daňovníkov stoja takmer 100 miliárd eur ročne, a riešenie klimatickej krízy. Ako Únia môže Európa postupne ukončiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív rýchlejšie. 85 % Európanov sa domnieva, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruského plynu a ropy, aby podporila Ukrajinu. Opatrenia v pláne REPowerEU môžu podporiť túto ambíciu cez úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe elektriny.

Zelená transformácia posilní hospodársky rast, bezpečnosť a opatrenia v oblasti klímy pre Európu a našich partnerov. Ústredným prvkom plánu REPowerEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý podporuje koordinované plánovanie a financovanie cezhraničnej a vnútroštátnej infraštruktúry, ako aj energetické projekty a reformy. Komisia navrhuje vykonať cielené zmeny nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti s cieľom začleniť osobitné kapitoly REPowerEU do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov a rozšíriť tak veľký počet relevantných reforiem a investícií, ktoré už sú súčasťou plánov obnovy a odolnosti. Podkladom pre tento proces budú odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra 2022.

Šetrenie energie

Šetrenie energie je najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy a skresania účtov. Komisia navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 % v rámci balíka „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody. Šetrenie energie nám teraz pomôže pripraviť sa na potenciálne výzvy budúcej zimy. Komisia preto uverejnila aj oznámenie EÚ o šetrení energiou, v ktorom podrobne opisuje krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali cielené komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel. Členské štáty sa takisto nabádajú, aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, spotrebiče a výrobky či izoláciu budov. Komisia takisto stanovuje krízové opatrenia pre prípad vážneho prerušenia dodávok, vydá usmernenia týkajúce sa kritérií prioritizácie odberateľov a pomôže s prípravou koordinovaného plánu EÚ na utlmenie dopytu.

Diverzifikácia dodávok a podpora našich medzinárodných partnerov

EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečila rekordnú úroveň dovozu LNG a vyšších dodávok plynu cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov. Pomáhať jej budú regionálne pracovné skupiny. S ambíciou nadviazať na úspech spoločného programu nákupu vakcín Komisia ako ďalší krok zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“, v ktorom bude rokovať o nákupe plynu a uzatvárať zmluvy na jeho dodávky v mene zúčastnených členských štátov. Komisia zváži aj legislatívne opatrenia, ktorými by sa zaviedla povinnosť členských štátov časom diverzifikovať dodávky plynu. Platforma takisto umožní spoločný nákup vodíka z obnoviteľných zdrojov.

Aktuálne prijatá vonkajšia energetická stratégia EÚ uľahčí energetickú diverzifikáciu a vytvorí dlhodobé partnerstvá s dodávateľmi vrátane spolupráce v oblasti vodíka alebo iných zelených technológií. V súlade s iniciatívou Global Gateway je prioritou stratégie záväzok EÚ týkajúci sa globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie, zvyšovanie úspor energie a energetickej efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vodíka a zintenzívnenie diplomacie v oblasti energetiky. V Stredozemnom a Severnom mori sa vybudujú hlavné vodíkové koridory. Vzhľadom na agresiu Ruska bude EÚ podporovať Ukrajinu, Moldavsko, partnerov zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva, ako aj našich najzraniteľnejších partnerov. S Ukrajinou budeme naďalej spolupracovať s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a fungujúci energetický sektor a zároveň pripraviť pôdu pre budúci obchod s elektrinou a vodíkom z obnoviteľných zdrojov, ako aj obnoviť energetický systém v rámci iniciatívy REPowerUkraine.

Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie

Masívne rozšírenie a urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy urýchli našu nezávislosť, podporí zelenú transformáciu a časom zníži ceny. Komisia navrhuje zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci balíka „Fit for 55“. Stanovením týchto celkovo ambicióznejších cieľov sa vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy, ako sú:

  • Cielená solárna stratégia EÚ zameraná na zdvojnásobenie fotovoltickej solárnej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW kapacity do roku 2030.
  • Iniciatíva pre solárne parky na strechách s postupným zavedením právnej povinnosti inštalovať solárne panely na nových verejných a komerčných budovách a nových obytných domoch.
  • Zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a slnečnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
  • Odporúčanie Komisie riešiť pomalé a zložité povoľovanie veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cielená zmena smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov za prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené vhodné oblasti (tzv. go-to) pre obnoviteľné zdroje energie so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „go-to“ oblasti Komisia sprístupňuje súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
  • Stanovenie cieľa 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton jeho dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Ak chceme urýchliť rozvoj trhu s vodíkom, spoluzákonodarcovia by sa mali dohodnúť na zvýšených čiastkových cieľoch pre konkrétne odvetvia. Komisia uverejňuje aj dva delegované akty zamerané na vymedzenie a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie projektov v oblasti vodíka sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur na výskum a Komisia sa zaviazala dokončiť posúdenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
  • akčnom pláne pre biometán sa stanovujú nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva pre biometán a finančné stimuly na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Zníženie spotreby fosílnych palív v priemysle a doprave

Nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa znížia emisie skleníkových plynov a posilní sa bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch „Fit for 55“.

Komisia zavedie rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka, ktoré majú podporiť akceptáciu ekologického vodíka v priemysle, ako aj osobitné financovanie REPowerEU v rámci inovačného fondu s využitím príjmov z obchodovania s emisiami s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Komisia zároveň poskytuje usmernenie k zmluvám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a elektrickej energie a spoločne s Európskou investičnou bankou zabezpečí nástroj technického poradenstva. S cieľom udržať, prípadne znovu získať vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu s využívaním solárnej energie a vodíka a na podporu pracovnej sily Komisia navrhuje zriadiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo založené na zručnostiach. Komisia takisto zintenzívni prácu na dodávkach kritických surovín a pripraví legislatívny návrh.

S cieľom zvýšiť úspory energie a zlepšiť efektívnosť v odvetví dopravy a urýchliť prechod na vozidlá s nulovými emisiami Komisia predloží balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy zameraný na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v tomto odvetví a zváži legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku verejných inštitúcií a firiem od určitej veľkosti. Oznámenie EÚ o šetrení energiou zahŕňa aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a vnútroštátne orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahrádzaniu fosílnych palív v odvetví dopravy.

Inteligentné investície

Dosiahnutie cieľov REPowerEU si vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Ide o zálohu, ktorú musíme zložiť pre našu nezávislosť a bezpečnosť. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív nám zároveň môže ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Tieto investície musí vynaložiť súkromný a verejný sektor, a to na vnútroštátnej, cezhraničnej aj únijnej úrovni.

Na podporu plánu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia prijala právne predpisy a usmernenie pre členské štáty o tom, ako majú upraviť a doplniť svoje plány obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU. Komisia okrem toho navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd eur vo forme grantov pochádzajúcich z predaja kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami, ktoré sú v súčasnosti držané v trhovej stabilizačnej rezerve a vydražia sa spôsobom, ktorý nenaruší trh. Systém obchodovania s emisiami tak nielenže znižuje emisie a využívanie fosílnych palív, ale zvyšuje tiež finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie energetickej nezávislosti.

Už v súčasnom viacročnom finančnom rámci sa v politike súdržnosti budú podporovať projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo sprístupniť formou dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa sprístupní ďalších 7,5 miliardy eur zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia zdvojnásobí finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre veľkú výzvu v rámci inovačného fondu na jeseň roku 2022, na približne 3 miliardy eur.

Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ. Na doplnenie existujúceho zoznamu projektov spoločného záujmu a úplnú kompenzáciu budúcej straty dovozu plynu z Ruska je potrebná určitá dodatočná plynárenská infraštruktúra, ktorá si vyžiada investície v odhadovanej výške približne 10 miliárd eur. Potreby nahradenia zdrojov v nadchádzajúcom desaťročí možno uspokojiť bez toho, aby sme boli odkázaní na fosílne palivá, generovali uviaznuté aktíva alebo obmedzovali svoje ambície v oblasti klímy. Nevyhnutné bude urýchlenie projektov spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, aby sa našim budúcim potrebám prispôsobila aj elektrizačná sieť. Tento proces sa podporí z Nástroja na prepájanie Európy a Komisia uverejňuje novú výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov eur, po ktorej bude začiatkom roka 2023 nasledovať ďalšia výzva.

Súvislosti

Komisia 8. marca 2022 predstavila návrh plánu na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030, v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Lídri EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 24. – 25. marca dohodli na tomto cieli a požiadali Komisiu, aby predložila podrobný plán REPowerEU, ktorý bol aktuálne prijatý. Nedávne prerušenia dodávok plynu do Bulharska a Poľska poukazujú na naliehavosť riešenia nedostatočnej spoľahlivosti ruských dodávok energie.

Komisia prijala päť rozsiahlych a bezprecedentných balíkov sankcií v reakcii na akty agresie Ruska proti územnej celistvosti Ukrajiny a narastajúce zverstvá voči ukrajinským civilistom a mestám. Na dovoz uhlia sa už vzťahuje sankčný režim a Komisia predložila návrhy na postupné ukončenie dovozu ropy do konca roka, o ktorých v súčasnosti rokujú členské štáty.

Európska zelená dohoda je dlhodobý plán rastu EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Tento cieľ je zakotvený v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ako aj v právne záväznom záväzku znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia v júli 2021 predložila balík právnych predpisov „Fit for 55“ s cieľom splniť tieto ciele; tieto návrhy by znížili našu spotrebu plynu o 30 % už do roku 2030, pričom viac ako tretina takýchto úspor by pochádzala z plnenia cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.

Európska rada 25. januára 2021 vyzvala Komisiu a vysokého predstaviteľa, aby pripravili novú vonkajšiu energetickú stratégiu. Stratégia prepája energetickú bezpečnosť s globálnym prechodom na čistú energiu prostredníctvom vonkajšej energetickej politiky a diplomacie, čím reaguje na energetickú krízu spôsobenú inváziou Ruska na Ukrajinu a existenčnú hrozbu zmeny klímy. EÚ bude naďalej podporovať energetickú bezpečnosť a zelenú transformáciu Ukrajiny, Moldavska a partnerských krajín v jej bezprostrednom susedstve. V stratégii sa uznáva, že invázia Ruska na Ukrajinu má celosvetový dosah na trhy s energiou a ovplyvňuje najmä rozvojové partnerské krajiny. EÚ bude naďalej poskytovať podporu pre bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu na celom svete.

Ďalšie informácie

Oznámenie REPowerEU

Prílohy k oznámeniu REPowerEU

Pracovný dokument Komisie: Investičné potreby, vodíkový akcelerátor a plán pre biometán

Oznámenie EÚ o šetrení energiou (Save Energy)

Stratégia vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ

Solárna stratégia EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login