Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024: vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo

Európska komisia uverejnila dvanáste vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície. Tento každoročný prehľad prináša porovnávacie údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch EÚ. V porovnaní s minulým rokom došlo k zlepšeniu vnímania nezávislosti súdnictva verejnosťou – a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky.

Tohtoročný porovnávací prehľad obsahuje niekoľko nových údajov o prístupnosti justície, napríklad o prístupnosti povolaní v oblasti justície pre osoby so zdravotným postihnutím; o prístupnosti spravodlivosti pre spotrebiteľov pri podávaní žalôb v zastúpení na ochranu ich kolektívnych záujmov; o platoch odborných pracovníkov v oblasti justície a prokuratúry a o notároch a ich právomociach v dedičských konaniach. Tohoročné vydanie (2024) obsahuje po prvýkrát aj konkrétne nové údaje o nezávislosti súdnictva, napríklad o vymenovaní predsedov súdov, o vnútroštátnych rámcoch týkajúcich sa majetkových priznaní a o odvolaní generálnych prokurátorov.

Hlavné zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024:

  • Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo, a to aj v krajinách, v ktorých boli zaznamenané systémové nedostatky: prieskumu Eurobarometra medzi širokou verejnosťou vyplýva, že od roku 2016 sa vnímanie nezávislosti súdnictva širokou verejnosťou zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Ďalší prieskum Eurobarometra ukazuje, že vnímanie nezávislosti súdnictva medzi podnikmi sa v porovnaní s rokom 2016 zlepšilo, resp. zotrvalo na rovnakej úrovni v 19 členských štátoch. Vnímanie nezávislosti súdnictva sa zlepšilo tak medzi širokou verejnosťou, ako aj medzi podnikmi – a to aj v krajinách, v ktorých boli v oblasti nezávislosti súdnictva zaznamenané systémové nedostatky.
  • Prehľad o menovaní prokurátorov a odvolaní generálneho prokurátora: V 14 členských štátoch menujú prokurátorov buď nezávislé prokurátorské rady, alebo samotná prokuratúra. Právomoc výkonnej zložky štátnej správy (buď ministra spravodlivosti, vlády alebo hlavy štátu) menovať prokurátorov podlieha súdnemu preskúmaniu takmer vo všetkých 12 členských štátoch, v ktorých sú prokurátori takto vymenúvaní. Takmer vo všetkých týchto 12 členských štátoch je zároveň povinné uviesť v prípade odmietnutia kandidáta na prokurátora príslušné dôvody. V prípade 20 členských štátov disponuje právomocou odvolať generálneho prokurátora výkonná zložka štátnej správy alebo parlament (pričom v piatich z nich sa tak deje na podnet súdnej rady) a v šiestich členských štátoch má túto právomoc súdna rada. Možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia existuje v 16 členských štátoch.
  • Ďalší potenciál na posilnenie miery digitalizácie v justičných systémoch: Procesné pravidlá, ktoré umožňujú prípustnosť dôkazov v digitálnom formáte v občianskoprávnych, obchodných, správnych a trestnoprávnych veciach, má zavedených len šesť členských štátov. V 26 členských štátoch je to možné v určitých prípadoch, resp. v určitých oblastiach práva. Zistenia tohtoročného vydania navyše naznačujú, že pokiaľ ide o možnosť iniciovať konanie alebo podať žalobu online, stále je čo zlepšovať. Deväť členských štátov túto možnosť buď povoľuje len v určitých situáciách, alebo ju nepovoľuje vôbec.
  • Vo väčšine členských štátov existujú osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím ako odborníkov v justičnom systéme. Aspoň nejaké osobitné opatrenia na podporu účasti osôb so zdravotným postihnutím existujú v 20 členských štátoch.
  • Rôzna miera osobitných mechanizmov pre konania zohľadňujúce potreby detí v prípade, keď je obeťou alebo podozrivou či obvinenou osobou dieťa: Informácie o právach obete alebo podozrivej osoby a konania, v rámci ktorých sa zohľadňujú potreby detí, sú k dispozícii v 26 členských štátoch a v 18 členských štátoch sa trestné konania týkajúce sa detí riešia ako naliehavé.

Ďalšie kroky

Informácie uvedené v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície prispievajú k monitorovaniu v rámci Európskeho semestra a cyklu výročných správ o právnom štáte a poslúžia ako podklad pri vypracúvaní výročnej správy Komisie o právnom štáte za rok 2024. V roku 2024 došlo k rozšíreniu záberu porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície tak, aby bola zohľadnená potreba dodatočných porovnávacích informácií (ako je nový údaj o platoch odborníkov pracujúcich v súdnictve a na prokuratúre a o postupe odvolávania generálneho prokurátora) identifikovaných počas prípravy Správy o právnom štáte za rok 2023. Údaje z porovnávacieho prehľadu sa používajú aj pri monitorovaní národných plánov obnovy a odolnosti.

Súvislosti

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý sa uverejňuje od roku 2013, Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch a tvorí súčasť súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu. Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

  • efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
  • kvalita: ukazovatele týkajúce sa dostupnosti (ako je právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, rozpočtu a platov sudcov a prokurátorov, ľudských zdrojov a digitalizácie,
  • nezávislosť: ukazovatele vnímanej nezávislosti súdnictva medzi širokou verejnosťou a podnikmi a záruk týkajúcich sa sudcov a fungovania vnútroštátnych prokuratúr.

Podobne ako v predchádzajúcich vydaniach, aj vo vydaní za rok 2024 sú uvedené údaje z dvoch prieskumov Eurobarometra o tom, ako verejnosť a podniky vnímajú nezávislosť súdnictva v jednotlivých členských štátoch. 

Zistenia porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024 boli zohľadnené v posúdení jednotlivých krajín, ktoré sa vykonalo v rámci európskeho semestra 2024, ako aj pri hodnotení vykonávania plánov obnovy a odolnosti členských štátov a vo výročnej správe o právnom štáte. V roku 2024 sa v ročnej stratégii udržateľného rastu (v ktorej sa stanovujú strategické usmernenia na zmiernenie negatívnych vplyvov energetických otrasov, podporu udržateľného rastu a zvýšenie odolnosti EÚ) opätovne pripomína prepojenie medzi účinnými justičnými systémami a hospodárstvom, ktoré pracuje v prospech ľudí v členských štátoch. Dobre fungujúce a úplne nezávislé justičné systémy pozitívne vplývajú na investičné rozhodnutia a ochotu všetkých aktérov zapájať sa do investičných projektov.

V rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 EÚ vyčlenila viac než 305 miliónov eur na ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti. Tento program zároveň pomôže zvýšiť účinnosť vnútroštátnych justičných systémov a posilniť právny štát, demokraciu a ochranu základných práv, a to aj zabezpečením účinného prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky. Financujú sa z neho činnosti, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, vzájomné učenie, justičnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

Ďalšie informácie

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – informačný prehľad

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024 – informačný prehľad kvantitatívnych údajov

Otázky a odpovede

Rýchly prieskum Eurobarometra FL540. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ širokou verejnosťou

Rýchly prieskum Eurobarometra FL451. Vnímanie nezávislosti vnútroštátnych justičných systémov v EÚ podnikmi

Štúdie CEPEJ

Výročná správa o právnom štáte za rok 2024

Informačný prehľad o súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu

Webové sídlo venované porovnávaciemu prehľadu EÚ v oblasti justície

Čítať ďalej...

Komisia zriadila úrad pre umelú inteligenciu s cieľom posilniť vedúce postavenie EÚ v oblasti bezpečnej a dôveryhodnej umelej inteligencie

Komisia predstavila úrad pre umelú inteligenciu, ktorý bol zriadený v rámci Komisie. Cieľom úradu preumelú inteligenciu je umožniť budúci vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie spôsobom, ktorý podporuje spoločenské a hospodárske prínosy a inovácie a zároveň zmierňuje riziká. Úrad bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní aktu o umelej inteligencii, najmä pokiaľ ide o modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Bude tiež pracovať na podpore výskumu a inovácií v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie a o postavení EÚ ako lídra v medzinárodných diskusiách.

Úrad pre umelú inteligenciu sa skladá z:

  • Oddelenie regulácie a súladu, ktoré koordinuje regulačný prístup s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie aktu o umelej inteligencii v celej Únii, pričom úzko spolupracuje s členskými štátmi. Oddelenie bude prispievať k vyšetrovaniam a možným porušeniam, pričom bude uplatňovať sankcie;
  • Oddelenie pre bezpečnosť umelej inteligencie so zameraním na identifikáciu systémových rizík veľmi schopných modelov všeobecného účelu, možné zmierňujúce opatrenia, ako aj prístupy hodnotenia a testovania;
  • Excelentnosť v oblasti umelej inteligencie a robotiky, ktorá podporuje a financuje výskum a vývoj s cieľom posilniť ekosystém excelentnosti. Koordinuje iniciatívu GenAI4EU a stimuluje vývoj modelov a ich integráciu do inovačných aplikácií;
  • Oddelenie umelej inteligencie pre spoločenské blaho navrhovať a vykonávať medzinárodnú angažovanosť úradu pre umelú inteligenciu v prospech umelej inteligencie, ako je modelovanie počasia, diagnostika rakoviny a digitálne dvojčatá na rekonštrukciu;
  • Oddelenie pre inovácie a politiku v oblasti umelej inteligencie, ktoré dohliada na vykonávanie stratégie EÚ v oblasti umelej inteligencie, monitoruje trendy a investície, stimuluje zavádzanie umelej inteligencie prostredníctvom siete európskych centier digitálnych inovácií a zriaďovanie tovární v oblasti umelej inteligencie a podporuje inovačný ekosystém podporou experimentálnych regulačných prostredí a testovania v reálnych podmienkach.

Úrad pre umelú inteligenciu bude viesť vedúci úradu pre umelú inteligenciu a bude pracovať pod vedením vedúceho vedeckého poradcu s cieľom zabezpečiť vedeckú excelentnosť pri hodnotení modelov a inovačných prístupov a poradcu pre medzinárodné záležitosti, ktorý nadviaže na náš záväzok úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie.

Zriadenie a úlohy úradu pre umelú inteligenciu

Úrad pre umelú inteligenciu bude na vykonávanie svojich úloh zamestnávať viac ako 140 zamestnancov. Medzi zamestnancov budú patriť technickí špecialisti, administratívni asistenti, právnici, politickí špecialisti a ekonómovia.

Úrad zabezpečí jednotné vykonávanie aktu o umelej inteligencii. Dosiahne to podporou riadiacich orgánov v členských štátoch. Úrad pre umelú inteligenciu bude takisto priamo presadzovať pravidlá pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Úrad pre umelú inteligenciu bude v spolupráci s vývojármi umelej inteligencie, vedeckou obcou a inými zainteresovanými stranami koordinovať vypracúvanie najmodernejších kódexov postupov, vykonávať testovanie a hodnotenie modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, požadovať informácie a v prípade potreby uplatňovať sankcie.

S cieľom zabezpečiť informované rozhodovanie bude úrad pre umelú inteligenciu spolupracovať s členskými štátmi a širšou komunitou odborníkov prostredníctvom špecializovaných fór a expertných skupín. Na úrovni EÚ bude úrad pre umelú inteligenciu úzko spolupracovať s Európskou radou pre umelú inteligenciu zloženou zo zástupcov členských štátov. Vedecká skupina nezávislých odborníkov zabezpečí silné prepojenie s vedeckou komunitou a ďalšie odborné znalosti sa zhromaždia v poradnom fóre, ktoré bude zastupovať vyvážený výber zainteresovaných strán vrátane priemyslu, startupov a MSP, akademickej obce, think tankov a občianskej spoločnosti.

Úrad pre umelú inteligenciu bude podporovať inovačný ekosystém EÚ pre dôveryhodnú umelú inteligenciu. Prispeje k tomu poskytovaním poradenstva o najlepších postupoch a umožnením prístupu k experimentálnym prostrediam pre umelú inteligenciu, testovaniu v reálnych podmienkach a iným európskym podporným štruktúram na zavádzanie umelej inteligencie, ako sú testovacie a experimentálne zariadenia v oblasti umelej inteligencie, európske centrá digitálnych inovácií a továrne umelej inteligencie. Bude podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti umelej inteligencie a robotiky a vykonávať iniciatívy, ako je GenAI4EU, s cieľom zabezpečiť, aby sa univerzálne modely umelej inteligencie vyrobené v Európe a vyškolené prostredníctvom superpočítačov EÚ doladili a začlenili do nových aplikácií v celom hospodárstve, čím sa stimulujú investície.

Úrad pre umelú inteligenciu napokon zabezpečí strategický, súdržný a účinný európsky prístup k umelej inteligencii na medzinárodnej úrovni a stane sa globálnym referenčným bodom.

Ďalšie kroky

Uvedené organizačné zmeny nadobudnú účinnosť 16. júna. Prvé zasadnutie rady pre umelú inteligenciu by sa malo uskutočniť do konca júna. Úrad pre umelú inteligenciu pripravuje usmernenia týkajúce sa vymedzenia systému umelej inteligencie a zákazov, ktoré sa majú predložiť šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti aktu o umelej inteligencii. Úrad sa takisto pripravuje na koordináciu vypracovania kódexov postupov pre povinnosti týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, a to 9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

Súvislosti

V apríli 2021 Komisia navrhla akt EÚ o umelej inteligencii a nový koordinovaný plán s členskými štátmi s cieľom zaručiť bezpečnosť a základné práva ľudí a podnikov a zároveň posilniť investície a inovácie vo všetkých krajinách EÚ. Akt EÚ o umelej inteligencii predbežne schválili spoluzákonodarcovia v decembri 2023 a je prvým komplexným zákonom o umelej inteligencii na svete. Akt o umelej inteligencii by mal nadobudnúť účinnosť do konca júla 2024.

V januári 2024 Komisia spustila balík opatrení na podporu európskych startupov a MSP pri rozvoji dôveryhodnej umelej inteligencie. V rámci týchto opatrení bolo prijaté rozhodnutie Komisie o zriadení úradu pre umelú inteligenciu.

Viac informácií

Úrad pre umelú inteligenciu

Európsky prístup k umelej inteligencii

Akt o umelej inteligencii

Inovačný balík v oblasti umelej inteligencie

Pakt o umelej inteligencii

Čítať ďalej...

Komisia investuje viac ako 1 miliardu EUR do 54 ambicióznych projektov obranného priemyslu prostredníctvom Európskeho obranného fondu

Komisia oznámila výsledky výziev na predkladanie návrhov v roku 2023 v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) vo výške 1,031 milióna EUR z finančných prostriedkov EÚ na podporu 54 zostávajúcich spoločných európskych projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany.

Vybrané projekty budú podporovať technologickú excelentnosť v širokej škále obranných spôsobilostí v kritických oblastiach vrátane kybernetickej obrany, pozemných, vzdušných a námorných bojov, ochrany vesmírnych prostriedkov alebo chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) obrany. Prispejú k prioritám EÚ v oblasti spôsobilostí, ako je lepšia situačná informovanosť s cieľom zabezpečiť prístup do vesmíru, a k technológiám pre budúci hlavný bojový tank. Napríklad projekty MARTE a FMBTech združia viac ako 70 priemyselných aktérov a výskumných organizácií, aby pracovali na návrhu a systémoch hlavnej platformy bojových tankov, ktorá sa má používať v celej Európe.

Budú tiež podporovať strategickú leteckú prepravu mimoriadne veľkého nákladu, ktorá je základnou spôsobilosťou rýchlej podpory misií na celom svete. Napríklad v nadväznosti na predtým financovaný projekt JEY-CUAS združí 24 príjemcov z 12 členských štátov a Nórska, aby pokročili v obranných technológiách v boji proti bezpilotným vzdušným systémom, ako sú drony. V oblasti pozemných spôsobilostí sa na základe výsledkov vypracovaných v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu projekt SRB2 zlepší na nový systém pozastavenia pre ťažké obrnené vozidlá. Výsledkom EDC2 bude prototyp európskej hliadkovacej korvety založenej na počiatočnom návrhu vypracovanom v rámci výziev ERF z roku 2021. Výskumný projekt TALOS-TWO s 19 účastníkmi z 8 krajín prinesie európsku excelentnosť v oblasti laserových riadených energetických zbraní.

V rámci programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS) v rámci programu EDF využili MSP, startupy a noví účastníci v sektore obrany viacero príležitostí poskytnutých v kole financovania ERF na rok 2023. Po prvýkrát sa prostredníctvom štyroch projektov podporí prenos civilných inovácií do obrany. Veľký projekt bude okrem toho kombinovať technologický vývoj s krátkodobou technickou a finančnou podporou až 60 začínajúcich podnikov a MSP počas fázy vykonávania, čím sa im poskytne jednoduchší a jednoduchší prístup k programu.

Úspech tohto tretieho ročníka výziev ERF poukazuje na silný a neustále rastúci záujem obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ všetkých veľkostí a geografických oblastí o cezhraničnú spoluprácu a spoločné prispievanie k rozvoju strategických spôsobilostí EÚ:

  • Vysoko atraktívny program so silným záujmom priemyslu EÚ: 236 návrhov doručených rôznym konzorciám zahŕňajúcim veľké priemyselné odvetvia, MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumné a technologické organizácie, ktoré sa týkajú všetkých uverejnených výziev a tém.
  • Široké geografické pokrytie: Na vybraných návrhoch sa zúčastňuje 581 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ a Nórska.
  • Široká spolupráca v rámci projektov: vybrané návrhy zahŕňajú v priemere 17 subjektov z 8 krajín.
  • Intenzívne zapojenie malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 42 % všetkých subjektov vo vybraných návrhoch, ktoré dostávajú viac ako 18 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ.
  • Dobrá rovnováha medzi akciami v oblasti výskumu a rozvoja spôsobilostí: 265 miliónov EUR na financovanie 30 výskumných projektov a 766 miliónov EUR na financovanie 24 projektov rozvoja spôsobilostí.
  • Podpora prelomových obranných technológií: 4 % rozpočtu určeného na financovanie prevratných myšlienok, ktoré prinesú inovácie s cieľom radikálne zmeniť koncepcie a realizáciu obranných projektov.
  • Vyvážená podpora strategických obranných spôsobilostí a nových sľubných technologických riešení,
  • Súlad s ostatnými iniciatívami EÚ v oblasti obrany: prostredníctvom Strategického kompasu EÚ, priorít EÚ v oblasti spôsobilostí a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) so 14 vybranými rozvojovými návrhmi spojenými s PESCO.

Ďalšie kroky

Komisia teraz začne pripravovať dohody o grante s konzorciami, ktoré stoja za vybranými návrhmi. Po úspešnom ukončení tohto procesu a prijatí rozhodnutia Komisie o udelení grantu sa dohody o grante podpíšu do konca roka a projekty začnú spoluprácu. V nadchádzajúcich rokoch budú tieto projekty spolupráce nápomocné pri formovaní budúceho prostredia európskych obranných technológií, podpore cezhraničnej spolupráce a posilňovaní inovačnej kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

Súvislosti

Európsky obranný priemysel predložil do 22. novembra 2023 236 návrhov spoločných projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany v reakcii na výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) na rok 2023, v ktorých sa zohľadňujú všetky tematické priority, ktoré členské štáty určili s podporou Komisie.

ERF je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu spolupráce v oblasti výskumu a vývoja v oblasti obrany v Európe. Na základe úsilia členských štátov podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ a Nórsku (ako pridruženej krajine). Európsky obranný fond podporuje kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sa vyberajú formou výziev na predkladanie návrhov, ktoré sú vymedzené na základe spôsobilostných priorít EÚ, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

ERF je na obdobie 2021 – 2027 vyčlenený rozpočet vo výške 7,953 miliardy EUR, pričom jedna tretina je vyčlenená na spoločný výskum v oblasti obrany s cieľom riešiť vznikajúce a budúce bezpečnostné hrozby a 2/3 na spolufinancovanie projektov spolupráce v oblasti rozvoja spôsobilostí. Približne 4 % až 8 % z rozpočtu fondu je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie v odvetví obrany. Prijatím ročného pracovného programu na rok 2024 v marci 2024 sa Komisia zaviazala investovať viac ako 4 miliardy EUR z rozpočtu ERF do spoločného výskumu a vývoja v oblasti obrany. Európsky obranný fond sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov štruktúrovaných podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií akcií počas viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 so zameraním na:

  • Vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojisku, ako sú napríklad zdravotnícka podpora v oblasti obrany, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN), biotechnológie a ľudské faktory, informačná prevaha, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
  • Podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia priniesť do fondu kľúčové technologické impulzy a sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
  • Excelentnosť na bojisku s cieľom posilniť dopyt vyplývajúci z potreby spôsobilostí a podporiť ambiciózne obranné systémy, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.
Čítať ďalej...

EÚ predlžuje obchodnú podporu Ukrajine o ďalší rok

Pozastavenie dovozných ciel a kvót na ukrajinský vývoz do Európskej únie sa predĺži o ďalší rok. Ide o opätovný prejav toho, že EÚ dostojí svojmu záväzku podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

Tieto tzv. autonómne obchodné opatrenia sú zavedené od júna 2022 a sú nosným pilierom neochvejnej podpory Ukrajiny zo strany EÚ, ktorá prístupom na svoj trh istí hospodárstvo tejto krajiny.

Opatrenia zohľadňujú aj obavy zainteresovaných strán EÚ. Keďže v rokoch 2022 a 2023 výrazne narástol dovoz niektorých poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny do EÚ, do opatrení sa pri ich predĺžení preto zahrnul silnejší ochranný mechanizmus. Vďaka tomuto mechanizmu sa v prípade závažného narušenia trhu EÚ alebo trhov jedného alebo viacerých členských štátov môžu prijať rýchle nápravné opatrenia.

Okrem toho sa na vajcia, hydinu, cukor, ovos, kukuricu, krúpy a med uplatňuje istá núdzová brzda. Automaticky sa zatiahne, ak objem dovozu dosiahne priemerný ročný dovoz zaznamenaný v období od 1. júla 2021 do 31. decembra 2023. Generálne riaditeľstvo Komisie pre obchod uverejnilo aj tieto objemy dovozu. 

Po prijatí týchto opatrení teraz Komisia prostredníctvom konzultácií s Ukrajinou podľa článku 29 Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou podniká aj kroky potrebné na dosiahnutie dlhodobejšej recipročnej liberalizácie ciel. Vyústením tohto procesu bude hospodárska istota a stabilný obchodný rámec pre Ukrajinu aj EÚ, ako aj pre poľnohospodárov a podniky. Bol by to tiež dôležitý posun k obnove Ukrajiny a pri jej ďalšej integrácii do vnútorného trhu EÚ, aby sa napokon zabezpečilo budúce pristúpenie krajiny k Únii.

Ďalšie kroky

Nové autonómne obchodné opatrenia nadobudnú účinnosť 6. júna, len čo 5. júna 2024 uplynie platnosť súčasného režimu. Tieto opatrenia budú v platnosti do 5. júna 2025.

Súvislosti

Autonómne obchodné opatrenia platia od 4. júna 2022 a majú nepochybne pozitívny vplyv na ukrajinský obchod s EÚ. Pomáhajú zmierniť ťažkú situáciu, ktorej čelia ukrajinskí výrobcovia a vývozcovia v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska. Spolu s koridormi solidarity viedli k tomu, že obchodné toky z Ukrajiny do EÚ boli v rokoch 2022 a 2023 pozoruhodne stabilné, a to aj napriek závažným narušeniam spôsobeným vojnou a v rozpore s celkovým trendom poklesu obchodu Ukrajiny. V roku 2023 predstavoval dovoz do EÚ z Ukrajiny 22,8 miliardy eur, pričom pred vojnou v roku 2021 bol na úrovni 24 miliárd eur.

Ďalšie informácie

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou

Čítať ďalej...

EÚ vyčlenila 4,5 milióna EUR na 324 ukrajinských projektov vedcov s cieľom pokračovať vo výskume

S cieľom poskytovať nepretržitú podporu ukrajinskému výskumu Komisia strojnásobila pôvodný rozpočet štipendijného programu Eurizon na 4,5 milióna EUR v rámci programu Horizont Európa. Invázia Ruska na Ukrajinu priniesla výskumným pracovníkom každodenné výzvy. Neustála hrozba útokov na kritickú infraštruktúru, ako aj nemožnosť cestovať a zníženie štátneho financovania brzdili pokrok vo výskume. Napriek týmto výzvam sú ukrajinskí vedci naďalej odhodlaní vykonávať svoju prácu.

Očakáva sa, že štipendijný program Eurizon bude mať významný pozitívny vplyv na prácu ukrajinských výskumných pracovníkov vrátane možnosti obnoviť svoje projekty, uskutočniť špičkový výskum, nadviazať stabilný kontakt s medzinárodnými partnermi a rozšíriť šírenie výskumu. Štipendijný program im takisto umožní znížiť stres, pomôcť riešiť rodinné ťažkosti, získať prístup k zahraničným univerzitným knižniciam, udržať si odborníkov v oblasti IT a identifikovať trendy a najlepšie postupy v oblasti verejnej správy.

Štipendijný program bude mať celkovo 65 projektov vrátane 324 ukrajinských vedcov. Niektoré už začali svoju činnosť, pričom posledná skupina projektov dostala granty a začala sa od 1. mája.

Projekty budú vykonávať svoj výskum vo všetkých vedeckých oblastiach a budú sa realizovať v spolupráci s európskymi výskumnými infraštruktúrami.

Súvislosti

V apríli 2023 spustil projekt Eurizon financovaný EÚ svoj štipendijný program s názvomGranty na diaľkový výskum pre výskumných pracovníkov z Ukrajiny. Cieľom bolo ponúknuť krátkodobé štipendiá v trvaní 6 alebo 12 mesiacov zraniteľným výskumným pracovníkom. Z štipendijného programu sa financujú výskumné projekty realizované v spolupráci s európskymi výskumnými infraštruktúrami.

Spočiatku sa v rámci projektu Eurizon očakávalo prijatie maximálne 70 žiadostí a očakáva sa, že podporí približne 22 tímov v celkovej výške približne 90 výskumných pracovníkov s rozpočtom 1,5 milióna EUR. Výzva sa skončila v máji 2023 v nadväznosti na rozsiahlu propagačnú kampaň na Ukrajine. Odpoveď prekročila očakávania, pričom celkovo bolo prijatých 786 žiadostí, z ktorých 730 bolo oprávnených. S cieľom uspokojiť vysoký dopyt sa Komisia v januári 2024 rozhodla strojnásobiť pôvodne pridelený rozpočet na 4,5 milióna EUR, čím sa teraz financuje 65 projektov vrátane 324 výskumných pracovníkov.

Žiadosti pochádzali z celej Ukrajiny, väčšinou z Kyjeva, za ktorými nasledovali Charkov a Ľvov. Mladí výskumní pracovníci boli medzi žiadateľmi dobre zastúpení. Pokiaľ ide o rodový rozmer, 88 % tímov tvorili ženy.

Oprávnené žiadosti sa týkali rôznych tematických oblastí, ako sú:

  • 38 % Fyzikálna veda a inžinierstvo
  • 15 % Životné prostredie
  • 15 % Sociálna a kultúrna inovácia
  • 14 % Zdravie a potraviny
  • 10 % Energetika
  • 6 % infraštruktúry údajov, výpočtovej techniky a digitálneho výskumu

Vzhľadom na prebiehajúcu útočnú vojnu Ruska čelí Ukrajina eskalácii škôd na výskumnej infraštruktúre, logistickým a finančným výzvam pri udržiavaní výskumných činností v krajine a súvisiacim stratám kvalifikovaných odborníkov.

Jedným z míľnikov je spustenie kancelárie programu Horizont Európa v Kyjeve. EÚ sa okrem toho zaviazala poskytnúť ukrajinskému výskumnému a inovačnému spoločenstvu ďalšiu konkrétnu praktickú pomoc.

Viac informácií

Solidarita EÚ s Ukrajinou – Európska komisia

Medzinárodná spolupráca s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií

Zvýšenie rozpočtu nášho oceňovaného štipendijného programu „granty na výskum na diaľku pre ukrajinských výskumných pracovníkov“

Kancelária programu Horizont Európa na Ukrajine – kancelária programu Horizont Európa na Ukrajine

Horizont Európa: Výskumné infraštruktúry – Európska komisia

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login