Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje zosúladiť hospodárstvo a spoločnosť EÚ s klimatickými cieľmi

Európska komisia prijala balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné preto, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa Európska zelená dohoda naplnila. V týchto návrhoch Komisia predstavila legislatívne nástroje na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy a na zásadnú premenu nášho hospodárstva a spoločnosti v záujme spravodlivej, zelenej a prosperujúcej budúcnosti.

 

Rozsiahly a vnútorne prepojený súbor návrhov

Aktuálne návrhy umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Tieto návrhu kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

  • V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
  • Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
  • V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
  • Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO2 do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO2, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
  • Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
  • V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
  • Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO2 pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
  • Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
  • Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
  • A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO2 vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Tento vyvážený balík a príjmy, ktoré vytvára, potrebujeme na zabezpečenie transformácie, vďaka ktorej bude Európa spravodlivá, zelená a konkurencieschopná, pričom zodpovednosť v nej bude rozložená rovnomerne medzi rôznymi odvetviami a členskými štátmi a v prípade potreby sa poskytne dodatočná pomoc.

 

Sociálne spravodlivá transformácia

Hoci zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prínosy politík EÚ v oblasti klímy jasne prevažujú nad nákladmi na túto premenu, v krátkodobom horizonte hrozí, že tieto politiky mimoriadne zaťažia zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. V návrhu politík, ktoré sú súčasťou predkladaného balíka, sa preto náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú.

Navyše nástroje na spoplatnenie uhlíka zvyšujú príjmy, ktoré možno opätovne investovať do inovácie, hospodárskeho rastu a investícií do čistých technológií. Navrhuje sa nový sociálny fond na ochranu klímy s cieľom poskytnúť členským štátom osobitné finančné prostriedky na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Sociálny fond na ochranu klímy by sa financoval z rozpočtu EÚ s použitím sumy zodpovedajúcej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania s emisiami pochádzajúcimi z palív používaných v budovách a cestnej doprave. Na základe cielenej zmeny viacročného finančného rámca na obdobie 2025 – 2032 poskytne členským štátom prostriedky vo výške 72,2 miliardy eur. S návrhom na čerpanie rovnakej sumy finančných prostriedkov od členských štátov by fond zmobilizoval 144,4 miliardy eur na sociálne spravodlivú transformáciu.

Prínosy daného úsilia o ochranu ľudí a planéty sú jasné: čistejšie ovzdušie, chladnejšie a zelenšie mestá a veľkomestá, zdravší občania, nižšia spotreba energie a nižšie účty za energiu, európske pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti, väčší priestor pre prírodu a zdravšia planéta, ktorú budeme môcť odovzdať budúcim generáciám. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým. Použitím rôznych politických nástrojov dostupných na úrovni EÚ môžeme zabezpečiť, aby bolo tempo zmeny dostatočné, no nie príliš rozvratné.

 

Súvislosti

Európskej zelenej dohode, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, sa stanovuje cieľ spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, sa do platnej legislatívy integruje záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobý cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Záväzok EÚ znížiť svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % bol v decembri 2020 oznámený zmluvným stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ako príspevok EÚ k plneniu cieľov Parížskej dohody.

Vďaka súčasným právnym predpisom EÚ v oblasti klímy a energetiky sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili v porovnaní s rokom 1990 už o 24 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ sa za rovnaké obdobie zväčšilo o približne 60 %. Tým zanikla priama úmera medzi rastom a emisiami. Tento odskúšaný a overený legislatívny rámec tvorí základ uvedeného balíka právnych predpisov.

Komisia pred predložením týchto návrhov vykonala rozsiahle posúdenia vplyvu, aby zistila, aké príležitosti a náklady prinesie zelená transformácia. Návrh Komisie zvýšiť cieľ EÚ v oblasti zníženia čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 podporili aj závery komplexného posúdenia vplyvu, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2020. Ukázalo sa, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj prínosný. Tieto legislatívne návrhy sa opierajú o podrobné posúdenia vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje prepojenie s ostatnými časťami balíka.

Zelená transformácia sa podporí z dlhodobého rozpočtu EÚ na nasledujúcich sedem rokov. Na podporu opatrení v oblasti klímy je zameraných 30 % programov financovaných z 2 biliónov eur viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU. Na opatrenia v oblasti klímy je vyčlenených 37 % zo 723,8 miliardy eur (v bežných cenách) určených na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, z ktorého sa budú financovať národné programy obnovy členských štátov v rámci nástroja NextGenerationEU.

 

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Hospodárstvo založené na fosílnych palivách dosiahlo svoje limity. Ďalšej generácii chceme zanechať zdravú planétu, ako aj kvalitné pracovné miesta a rast, ktorý neškodí našej prírode. Európska zelená dohoda je našou stratégiou rastu, ktorá smeruje k bezuhlíkovému hospodárstvu. Európa ako prvý kontinent vyhlásila, že v roku 2050 bude klimaticky neutrálna. Teraz opäť ako prví predkladáme konkrétny plán. Držíme slovo a svoje klimatické politiky staviame na inovácii, investíciách a sociálnej kompenzácii.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans doplnil: „Toto desaťročie je v boji proti kríze klímy a biodiverzity zlomové. Európska únia si stanovila ambiciózne ciele a dnes sme ukázali, ako ich môžeme naplniť. Dosiahnutie zelenej a zdravej budúcnosti pre všetkých si bude vyžadovať značné úsilie vo všetkých odvetviach a v každom členskom štáte. Naše návrhy spoločne podnietia potrebné zmeny, umožnia všetkým občanom čo najskôr pocítiť prínosy klimatických opatrení a poskytnú podporu najzraniteľnejším domácnostiam. Transformácia Európy bude spravodlivá, zelená a konkurencieschopná.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Naše úsilie o riešenie zmeny klímy musí byť politicky ambiciózne, globálne koordinované a sociálne spravodlivé. Aktualizujeme svoje 20-ročné pravidlá zdaňovania energie, aby sme podporili využívanie ekologickejších palív a obmedzili škodlivú súťaž v oblasti daní z energie. Zároveň navrhujeme mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, na základe ktorého sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu, aby zodpovedala cene platnej v EÚ. Pri plnom rešpektovaní svojich záväzkov v rámci WTO tak zabezpečíme, aby naše ambície v oblasti klímy nepodkopávali zahraničné firmy, ktoré podliehajú menej prísnym environmentálnym požiadavkám. Zároveň povzbudíme k zelenším normám aj zahraničie. Toto je rozhodujúca chvíľa – teraz alebo nikdy. Desivá realita zmeny klímy je každým rokom zreteľnejšia. Dnes potvrdzujeme svoje odhodlanie konať skôr, než bude naozaj neskoro.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová vyhlásila: „Dosiahnutie cieľov zelenej dohody nebude možné bez pretvorenia nášho energetického systému, v ktorom sa produkuje väčšina našich emisií. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, musíme evolúciu obnoviteľných zdrojov zmeniť na revolúciu a zabezpečiť, aby pritom nedochádzalo k plytvaniu energiou. V dnešných návrhoch sa stanovujú ambicióznejšie ciele, odstraňujú prekážky a dopĺňajú stimuly, aby sme sa k energetickému systému s nulovými čistými emisiami priblížili ešte rýchlejšie.

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová uviedla: „Vďaka našim trom iniciatívam osobitne zameraným na dopravu – ReFuel Aviation, FuelEU Maritime a nariadeniu o infraštruktúre pre alternatívne palivá – podporíme premenu odvetvia dopravy na nadčasový systém. Vytvoríme trh pre udržateľné alternatívne palivá a nízkouhlíkové technológie a zavedieme tú správnu infraštruktúru, aby sa čo najviac rozšírili vozidlá a plavidlá s nulovými emisiami. Tento balík nás posunie nad rámec bežného úsilia o zelenšiu mobilitu a logistiku. Je príležitosťou na to, aby sa EÚ stala vedúcim trhom pre špičkové technológie.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesy sú významnou súčasťou riešenia mnohých výziev, ktorým čelíme v boji proti kríze klímy a biodiverzity. Zároveň sú kľúčom k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ do roku 2030. Súčasný stav ochrany lesov v EÚ však nie je priaznivý. Musíme zintenzívniť využívanie postupov šetrných k biodiverzite a zabezpečiť zdravie a odolnosť lesných ekosystémov. Stratégia pre lesy skutočne prelomovo mení spôsob, akým chránime, obhospodarujeme a pestujeme naše lesy v prospech planéty, ľudí a hospodárstva.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Lesy zohrávajú v boji proti zmene klímy zásadnú úlohu. Zároveň pre našu spoločnosť zabezpečujú pracovné miesta a rast vo vidieckych oblastiach, udržateľný materiál na rozvoj biohospodárstva a cenné ekosystémové služby. Keďže stratégia pre lesy sa všestranne zaoberá sociálnymi, hospodárskymi aj environmentálnymi aspektmi, jej cieľom je zaistiť a posilniť multifunkčnosť našich lesov a zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú milióny lesníkov pracujúcich v teréne. Nová spoločná poľnohospodárska politika bude príležitosťou na cielenejšiu podporu našich lesníkov a udržateľného rozvoja našich lesov.“

 

Ďalšie informácie

Oznámenie: balík predpisov „Fit for 55“ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030

Webové sídlo venované plneniu Európskej zelenej dohody (vrátane legislatívnych návrhov)

Webové sídlo s audiovizuálnymi materiálmi o návrhoch

Otázky a odpovede o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami

Otázky a odpovede o nariadení o spoločnom úsilí a nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve

Otázky a odpovede o zosúladení našich energetických systémov s našimi klimatickými cieľmi

Otázky a odpovede o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Otázky a odpovede o revízii smernice o zdaňovaní energie

Otázky a odpovede o udržateľnej dopravnej infraštruktúre a palivách

Štruktúra prehľadu o balíku

Prehľad o sociálne spravodlivej transformácii

Prehľad o prírode a lesoch

Prehľad o doprave

Prehľad o energetike

Prehľad o budovách

Prehľad o priemysle

Prehľad o vodíku

Prehľad o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Prehľad: Meníme zdaňovanie energie na zelenšie

Brožúra s názvom Plníme Európsku zelenú dohodu

Čítať ďalej...

Komisia víta predbežnú dohodu o európskom právnom predpise v oblasti klímy

Komisia víta predbežnú dohodu spoluzákonodarcov o európskom právnom predpise v oblasti klímy. Európsky právny predpis v oblasti klímy ako jeden z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody zakotvuje záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o európskom právnom predpise v oblasti klímy je kľúčovým míľnikom pre Komisiu Ursuly von der Leyenovej a plní jeden zo záväzkov politických usmernení predsedníčky oznámených v júli 2019.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Som rada, že sme dosiahli dohodu o tomto kľúčovom prvku Európskej zelenej dohody. Náš politický záväzok stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom je odteraz právnym záväzkom. Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa celá jedna generácia EÚ zaviaže voliť ekologickú cestu. Je to náš záväzok voči našim deťom a vnúčatám.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans dodal: „Ide o významný historický míľnik pre EÚ. Dosiahli sme ambicióznu dohodu o začlenení nášho cieľa klimatickej neutrality do záväzných právnych predpisov, ktorými sa budú riadiť naše politiky nasledujúcich 30 rokov. Európsky právny predpis v oblasti klímy bude formovať zelenú obnovu EÚ a zabezpečí sociálne spravodlivú zelenú transformáciu. Dnešná dohoda tiež posilňuje našu pozíciu globálneho lídra v boji proti klimatickej kríze. Keď sa svetoví lídri stretnú pri príležitosti Dňa Zeme, EÚ príde k rokovaciemu stolu s touto pozitívnou správou, ktorá, ako dúfame, bude inšpirovať našich medzinárodných partnerov. Dnešný deň je významným dňom pre našich občanov aj našu planétu.“

Okrem cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 sa touto dohodou posilňuje európsky rámec pre opatrenia v oblasti klímy tým, že sa zavádzajú tieto prvky:

  • ambiciózny cieľ v oblasti klímy znížiť do roku 2030 čisté emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a jasné vymedzenie príspevku k znižovaniu a odstraňovaniu emisií,
  • uznanie potreby posliniť záchyt uhlíka v EÚ prostredníctvom ambicióznejšieho nariadenia LULUCF, ku ktorému Komisia predloží návrhy v júni 2021,
  • postup na stanovenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040 s ohľadom na orientačný rozpočet na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ktorý uverejní Komisia,
  • záväzok k záporným emisiám po roku 2050,
  • zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy, ktorá bude poskytovať nezávislé vedecké odporúčania,
  • prísnejšie ustanovenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy,
  • silná súdržnosť politík Únie s cieľom klimatickej neutrality,
  • záväzok zapojiť jednotlivé odvetvia do prípravy plánov pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa mapujú cesty ku klimatickej neutralite v rôznych oblastiach hospodárstva.

Súvislosti

Komisia predložila svoj návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 4. marca 2020. Keď túto predbežnú dohodu formálne schváli Parlament a Rada, európsky právny predpis v oblasti klímy bude uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť.

Viac informácií

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Európska zelená dohoda

Čítať ďalej...

Podpora využívania modrej energie pre klimaticky neutrálnu Európu

V snahe pomôcť splniť cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, Európska komisia predkladá stratégiu EÚ pre modrú energiu. V stratégii sa navrhuje, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom Komisie je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, ako sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky.

Tento ambiciózny rast bude vychádzať z obrovského potenciálu všetkých európskych morských oblastí a z celosvetového vedúceho postavenia spoločností EÚ v tomto odvetví. Poskytne nové príležitosti pre priemysel, vytvorí zelené pracovné miesta na celom kontinente a posilní celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií modrej energie. Zároveň zabezpečí ochranu nášho životného prostredia, biodiverzity a rybárstva.

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Dnešná stratégia poukazuje na naliehavosť a príležitosť zvýšiť naše investície do modrej energie. Európska únia má vďaka svojim rozsiahlym morským oblastiam a vedúcemu priemyselnému postaveniu všetko, čo potrebuje, aby mohla reagovať na túto výzvu. Modrá energia je už teraz skutočným európskym príbehom úspechu. Naším cieľom je premeniť ju na ešte väčšiu príležitosť pre čistú energiu, kvalitné pracovné miesta, udržateľný rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová dodala: „Európa je svetovým lídrom v oblasti modrej energie a môže sa stať hnacou silou jej globálneho rozvoja. Musíme zintenzívniť svoje úsilie tým, že budeme využívať celý potenciál veternej energie na mori a budeme napredovať vo vývoji ďalších technológií, ako sú energia z vĺn, prílivová energia a plávajúce solárne parky. V tejto stratégii sa stanovuje jasné smerovanie a zavádza sa ňou stabilný rámec, ktoré majú zásadný význam pre subjekty verejného sektora, investorov a vývojárov v tomto odvetví. Musíme podporiť domácu produkciu EÚ, aby sme dosiahli svoje ciele v oblasti klímy, pokryli rastúci dopyt po elektrickej energii a podporili hospodárstvo pri jeho obnove po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Dnešná stratégia načrtáva, ako môžeme rozvíjať modrú energiu v kombinácii s inými ľudskými činnosťami, ako sú rybolov, akvakultúra alebo lodná doprava, a to v súlade s prírodou. Tieto návrhy nám zároveň umožnia chrániť biodiverzitu a riešiť prípadné sociálno-ekonomické dôsledky pre odvetvia, ktoré závisia od dobrého zdravia morských ekosystémov, čím sa podporí zdravá koexistencia v rámci námorného priestoru.“

S cieľom zvýšiť výkon modrej energie bude Komisia podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré majú pobrežné štáty predložiť Komisii do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti.

Komisia odhaduje, že na splnenie jej navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd EUR. S cieľom pomôcť vytvoriť a uvoľniť tieto investície Komisia:

  • poskytne jasný a podporný právny rámec. Komisia na tento účel v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie objasnila aj pravidlá trhu s elektrinou a posúdi, či sú potrebné konkrétnejšie a cielenejšie pravidlá. Komisia zabezpečí, aby revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie uľahčili nákladovo efektívne zavádzanie modrej energie, 
  • pomôže zmobilizovať všetky príslušné fondy na podporu rozvoja odvetvia. Komisia nabáda členské štáty, aby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a spolupracovali s Európskou investičnou bankou a inými finančnými inštitúciami na podpore investícií do modrej energie prostredníctvom Programu InvestEU. Finančné prostriedky z programu Horizont Európa sa zmobilizujú na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o menej vyspelé technológie,
  • zabezpečí posilnený dodávateľský reťazec. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť výrobnú kapacitu a prístavnú infraštruktúru a zvýšiť primerane kvalifikovanú pracovnú silu s cieľom udržať vyššiu mieru zavádzania. Komisia plánuje vytvoriť v rámci priemyselného fóra pre čistú energiu (Clean Energy Industrial Forum) špecializovanú platformu pre modrú energiu, ktorá by spájala všetkých aktérov a venovala by sa rozvoju dodávateľského reťazca.

Modrá energia predstavuje rýchlo rastúci globálny trh, najmä v Ázii a Spojených štátoch, a poskytuje príležitosti pre priemysel EÚ na celom svete. Komisia bude prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na zelenú dohodu, obchodnej politiky a dialógov EÚ s partnerskými krajinami o energetike podporovať globálne zavádzanie týchto technológií.

S cieľom analyzovať a monitorovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy modrej energie na morské prostredie a hospodárske činnosti, ktoré sú od neho závislé, bude Komisia viesť pravidelné konzultácie s komunitou expertov zastupujúcich subjekty verejného sektora, zainteresované strany a vedcov. Komisia zároveň prijala nový usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody.

Kontext

Veterné parky na mori vyrábajú čistú elektrinu, ktorá konkuruje existujúcim fosílnym technológiám a niekedy je dokonca lacnejšia. Európske priemyselné odvetvia rýchlo vyvíjajú celú škálu ďalších technológií na využitie sily našich morí na výrobu ekologickej elektrickej energie. Či už ide o plávajúce veterné parky na mori, technológie založené na energii z oceánov, napríklad z vĺn a prílivu, plávajúce fotovoltické zariadenia alebo o využívanie rias na výrobu biopalív, európske spoločnosti a laboratóriá stoja momentálne na čele. 

V stratégii pre modrú energiu sa stanovuje najvyššia ambícia zavádzania veterných turbín na mori (upevnených na dne aj plávajúcich), v prípade ktorých je komerčná činnosť už pomerne rozvinutá. V týchto odvetviach už Európa získala neporovnateľné technologické, vedecké a priemyselné skúsenosti, pričom v celom dodávateľskom reťazci, od výroby až po zavádzanie, už existuje silná kapacita.

Hoci sa v stratégii zdôrazňujú príležitosti pre všetky morské oblasti EÚ – Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Atlantický oceán – a pre určité pobrežné a ostrovné spoločenstvá, prínosy týchto technológií sa neobmedzujú len na pobrežné regióny. V stratégii sa zdôrazňuje široká škála vnútrozemských oblastí, v ktorých výroba a výskum už teraz podporujú rozvoj modrej energie.

Ďalšie informácie

Stratégia pre modrú energiu

Pracovný dokument útvarov Komisie o stratégii pre modrú energiu

MEMO (otázky a odpovede) týkajúce sa stratégie pre modrú energiu

Prehľad o stratégii pre modrú energiu

Prehľad o modrej energii a kľúčových technológiách

Webová stránka o stratégii pre modrú energiu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login