Zásady, partnerstvo, prosperita – EÚ a India budú spolupracovať na udržateľnej prepojenosti

Pri príležitosti stretnutia vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie v Porte a na videokonferencii uzavreli EÚ a India komplexné partnerstvo v oblasti prepojenosti. Potvrdili tým svoj záväzok spolupracovať na podpore odolnej a udržateľnej prepojenosti v Indii, ako aj v tretích krajinách a regiónoch vrátane Afriky, Strednej Ázie a indicko-tichomorského regiónu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Partnerstvom, ktoré sme dnes uzatvorili medzi EÚ a Indiou za prítomnosti 27 členských štátov, sa začína písať nová kapitola našich vzťahov. Nemožno sa zameriavať len na spúšť, ktorú po sebe zanecháva koronavírus, musíme sa sústrediť aj na obnovu k lepšiemu. Partnerstvo v oblasti prepojenosti bude usmerňovať naše činnosti v nadchádzajúcich rokoch, aby sme spoločným úsilím vytvorili zelenšiu, inkluzívnejšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť pre EÚ, Indiu a regióny celého sveta.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell uviedol: „Existujú rôzne modely rozvoja, infraštruktúry, obchodu a správy vecí verejných, ktoré si navzájom konkurujú. Európska únia je najintegrovanejším regiónom na svete. Sme hrdí na to, ako sa nám vďaka dôrazu na medzinárodné normy, udržateľnosť a spoločné pravidlá darí zlepšovať životy európskych občanov. Takýto prístup prináša stabilitu, finančnú a environmentálnu zodpovednosť a priame výhody obyvateľom. India má rovnakú víziu. Tešíme sa na vzájomnú spoluprácu nielen v našich jednotlivých krajinách, ale aj inde, aby sme tak pomohli utvárať svet zajtrajška.

Spoločný potenciál

Partnerstvo EÚ v oblasti prepojenosti s Indiou je druhým partnerstvom tohto druhu. Prvým bolo partnerstvo s Japonskom podpísané v septembri 2019. Tieto bilaterálne partnerstvá sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ, ktorej cieľom je prepojiť Európu a Áziu. V septembri 2018 ju predstavila Komisia a vysoká predstaviteľka a v októbri toho istého roku ju schválila Rada.

Partnerstvo EÚ a Indie v oblasti prepojenosti zahŕňa spoluprácu v digitálnom, energetickom, dopravnom a medziľudskom sektore. V zásade je postavené na podpore pre súbežnú digitálnu a zelenú transformáciu, dodržiavaní a rozvoji medzinárodných štandardov, ako aj spoločných noriem a hodnôt sociálnej, environmentálnej, hospodárskej a fiškálnej udržateľnosti a rovnakých podmienok.

EÚ a India dnes spoločne predstavujú trh, ktorý zahŕňa 1,8 miliardy ľudí s celkovým HDP 16,5 bilióna eur ročne. India bude do roku 2030 najľudnatejšou krajinou na svete a mediánový vek jej obyvateľstva bude 31 rokov. Zo štúdií vyplýva, že kľúčové digitálne hospodárstvo Indie porastie v rokoch 2019 až 2025 o viac ako 250 %.

Cieľom nového partnerstva v oblasti prepojenosti je preto združovať zdroje, normy a odborné znalosti tak, aby slúžili potrebám ďalšej generácie udržateľnej a kvalitnej infraštruktúry. Okrem iného budeme spoločne pracovať na normách a regulačnom prostredí, ako aj na konkrétnych infraštruktúrnych projektoch.

Partnerstvo vytvára platformu, ktorá umožňuje nadviazať na mnohé už prebiehajúce projekty realizované verejnými a súkromnými aktérmi z EÚ aj Indie, ale zároveň otvára cestu k návrhom na nové činnosti vo všetkých sektoroch. EÚ bude pri svojich činnostiach využívať prístup Tím Európa, ktorý spočíva v spoločne rámcovanom postupe inštitúcií EÚ, členských štátov EÚ a európskych finančných inštitúcií.

Náš prístup pokryje viacero oblastí

Osobitnou oblasťou je životné prostredie. V odvetví energetiky sa práca zameria na vykonávanie partnerstva EÚ a Indie v oblasti čistej energie a klímy, pričom verejné a súkromné aktivity týkajúce sa okrem iného plávajúcich solárnych technológií, veterných parkov na mori a uskladňovania energie bude dopĺňať aj regulačná podpora.

Ďalším ústredným prvkom partnerstva je digitalizácia, ktorú pokrýva naša spoločná digitálna agenda zameraná na človeka. S cieľom uľahčiť bezpečné a zabezpečené cezhraničné toky údajov budeme pracovať na zabezpečení ochrany osobných údajov a súkromia – v prípade potreby aj formou rozhodnutí o primeranosti údajov. V rámci partnerstva má prebiehať spolupráca v oblasti digitálnej prepojenosti, napríklad prostredníctvom podmorských káblov a satelitných sietí, ako aj pri podpore rýchlych a efektívnych 5G sietí na základe globálnych noriem.

V odvetví dopravy sú na stole návrhy týkajúce sa normalizácie a certifikácie, dekarbonizácie a digitalizácie, ako aj návrh na samit EÚ a Indie o letectve, ktorý by mal rozšíriť spoluprácu a dialógy o inteligentnej a udržateľnej mobilite. Existujú aj návrhy na nové investície do metra, možných nových leteckých trás a projekty v námornom odvetví.

Vďaka prepojenosti medzi ľuďmi chceme vyvíjať prelomové inovácie, ktoré pomôžu šíriť najnovšie vedecké objavy. K tomu by mali prispieť lepšie príležitosti v rámci programu Erasmus+, spoločná práca v programe Horizont Európa a väzby na Globálnu iniciatívu pre akademickú sieť (GIAN) a program na podporu akademického výskumu a spolupráce (SPARC).

V partnerstve sa budeme snažiť vytvoriť priaznivé podmienky na zvýšenie miery investícií súkromného sektora do projektov v oblasti prepojenosti, a to podporou konkurencieschopného globálneho ekosystému. Partnerstvo je vyjadrením nášho záväzku dodržiavať medzinárodné normy, zabezpečovať rovnaké podmienky pre firmy a recipročný prístup na trhy.

Ústredným prvkom partnerstva je presadzovanie nových možností financovania. Na regulačnej úrovni to bude znamenať, že sa budeme angažovať v rámci Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie (IPSF). Prijmeme aj spoločný záväzok rozvíjať spoluprácu medzi EÚ a Indiou, pokiaľ ide o medzinárodnú reguláciu štátom podporovaného financovania vývozu. Naším cieľom je tiež propagovať spoluprácu medzi podnikmi z EÚ a Indie, obchodnými komorami, národnými rozvojovými a podpornými bankami/fondmi a agentúrami na financovanie vývozu.

Pri príležitosti uzavretia partnerstva v oblasti prepojenosti dôjde aj k slávnostnému podpísaniu novej dohody o financovaní Európskou investičnou bankou (EIB) v objeme 300 miliónov eur na účely výstavby metra v mestách Púne a Kánpur, ako aj kapitálovej investície vo výške 25 miliónov eur do investičného fondu NEEV II spolu so State Bank of India, čím sa posilnia globálne opatrenia v oblasti klímy. Tieto operácie, ktorými sa celkový objem finančných prostriedkov EIB poskytnutých v Indii zvyšuje na úroveň 3,3 miliardy eur, sú prvým financovaním v rámci nových možností tohto partnerstva. Výhľadovo sa už plánujú aj nové operácie – ako napríklad ďalšie investície EIB do metra či projekty vedené členskými štátmi v odvetviach, ako sú metro, železnice, veterná energia na mori a výskumná spolupráca.

Viac informácií

Webová stránka k stretnutiu vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie

Spoločné vyhlásenie zo samitu vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie

Informačný prehľad o stretnutí vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie

Znenie partnerstva EÚ a Indie v oblasti prepojenosti

Informačný prehľad o prepojenosti medzi EÚ a Indiou

Zoznam prebiehajúcich projektov v oblasti prepojenosti medzi EÚ a Indiou

Spoločné oznámenie (2018): Prepájanie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ

Závery Rady (2018): Prepájanie Európy a Ázie

Informačný prehľad o prepájaní Európy a Ázie

Webové sídlo delegácie EÚ v Indii

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia navrhuje stratégiu vývoja a dostupnosti liekov v Únii

Európska komisia dopĺňa úspešnú stratégiu EÚ v oblasti vakcín o stratégiu liečby ochorenia COVID-19, ktorá má podporiť vývoj a dostupnosť nevyhnutných liekov proti koronavírusu vrátane liečby tzv. dlhodobého COVID-u. Táto navrhnutá stratégia pokrýva celý životný cyklus liekov: od výskumu, cez vývoj a výrobu až po ich obstarávanie a uvoľnenie do obehu.

Stáva sa súčasťou silnej Európskej zdravotnej únie, v ktorej sa všetky členské štáty EÚ pripravujú a reagujú na zdravotné krízy spoločne a zabezpečujú cenovo dostupné a inovatívne zdravotnícke potreby, akými sú napr. lieky potrebné na liečbu ochorenia COVID-19.

Stratégia ponúka jasné opatrenia a ciele vrátane schválenia troch nových liekov proti koronavírusu do októbra 2021, prípadne ďalších dvoch do konca roka. Konkrétne:

  • Výskum, vývoj a inovácie
    • Investovať 90 miliónov eur do populačných štúdií a klinických skúšok, spoznať súvislosti medzi rizikovými faktormi a účinkami na zdravie a následne lepšie informovať tvorcov politiky v oblasti verejného zdravia a klinický manažment vrátane pacientov s dlhodobým COVID-om.
    • Do júla 2021 zriadiť tzv. katalyzátor inovácie liekov na podporu tých najsľubnejších liekov – od predklinického výskumu až po ich registráciu. Tento nástroj bude vychádzať zo súčasných iniciatív a investícií do vývoja liekov a úzko spolupracovať s Úradom EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) na prípravnej akcii týkajúcej sa mapovania liečivých prípravkov. Zabezpečí tak koordináciu všetkých výskumných projektov v oblasti liekov proti koronavírusu, podporí inovácie a zrýchli vývoj liekov.
  • Prístup ku klinickým skúškam a ich rýchle schválenie
    • Investovať 5 miliónov EUR z programu EU4Health do získavania lepších a hodnoverných údajov o bezpečnosti pri klinickom skúšaní lieku, a tým včas dosiahnuť spoľahlivé výsledky.
    • Poskytnúť krajinám EÚ finančnú podporu z pracovného programu EU4Health na rok 2021 vo výške 2 milióny eur na urýchlené a koordinované posudzovanie, ktoré uľahčí schvaľovanie klinických skúšok.
    • Zistiť, ako pomôcť ľuďom pracujúcim na vývoji liekov s budovaním kapacít na získavanie prvotriednych materiálov pre klinické skúšky.
  • Skenovanie potenciálnych liekov
    • Investovať 5 miliónov eur do zmapovania liekov a diagnostiky na analýzu vývojových fáz, výrobných kapacít a dodávateľských reťazcov, ako aj možných problémov.
    • Zostaviť širšie portfólio 10 potenciálnych liekov proti ochoreniu COVID-19 a do júna 2021 z nich vybrať päť najsľubnejších.
  • Dodávateľské reťazce a dodávky liekov
    • Financovať prípravnú akciu v hodnote 40 miliónov eur na podporu flexibilnej výroby a dostupnosti liekov proti ochoreniu COVID-19 v rámci projektu FAB EÚ, z ktorého sa tak neskôr stane dôležitý nástroj pre budúci Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA).
  • Flexibilita regulačného rámca
    • Do októbra schváliť najmenej tri nové liečivé prípravky, prípadne ďalšie dva do konca roka a vypracovať flexibilné regulačné postupy, ktoré urýchlia posudzovanie sľubných a bezpečných liekov proti koronavírusu.
    • Do konca roku 2021, v závislosti od výsledkov výskumu a vývoja, vykonať sedem priebežných preskúmaní sľubných liekov.
  • Spoločné obstarávanie a financovanie
    • Do konca roka pripraviť nové zmluvy na nákup povolených liekov.
    • Zabezpečiť rýchlejší prístup k liekom s kratšími administratívnymi lehotami.
  • Medzinárodná spolupráca, ktorej výsledkom budú lieky dostupné pre všetkých
    • Zlepšiť zapojenie Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19 do liekového piliera.
    • Využiť iniciatívu „OPEN“ pre medzinárodnú spoluprácu.

Ďalšie kroky

Komisia zostaví portfólio 10 potenciálnych liekov proti ochoreniu COVID-19 a do júna 2021 z nich vyberie päť najsľubnejších. Zorganizuje podujatia zamerané na nadväzovanie kontaktov so zástupcami farmaceutického priemyslu s cieľom zabezpečiť dostatočné výrobné kapacity a rýchlu výrobu. Nové povolenia, ako aj priebežné preskúmania a zmluvy o spoločnom obstarávaní prídu na rad ešte v tomto roku.

Tzv. katalyzátor inovácie liekov, ktorý má vzniknúť v priebehu roka, ako aj podujatia zamerané na nadviazanie kontaktov a prípravná akcia z projektu FAB EÚ na podporu flexibilnej výroby a dostupnosti liekov proti koronavírusu budú podporovať činnosti HERA. Pilotný projekt týkajúci sa prístupu k zdravotným údajom zasa prispeje k návrhu na zriadenie Európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, ktorý má byť predložený rovnako v priebehu tohto roka.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas„Situácia na mnohých jednotkách intenzívnej starostlivosti v Európe je naďalej kritická. Musíme sa zamerať na vakcíny a liečivé prípravky ako na dva účinné a vzájomne sa dopĺňajúce spôsoby boja s koronavírusom. V súčasnosti však máme povolený iba jeden liek na liečbu ochorenia COVID-19. Dnes sme podnikli kroky k zlepšeniu dostupnosti liekov, aby sme pacientom zabezpečili liečbu, ktorú potrebujú, a zároveň zlepšili našu budúcu biomedicínsku pripravenosť. Koordinovaná stratégia zameraná na urýchlenie dostupnosti liekov posilní našu strategickú autonómiu a prispeje k vytvoreniu silnej Európskej zdravotnej únie.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová: „Očkovanie zachraňuje životy, ale definitívne nás zbaviť koronavírusu zatiaľ nedokáže. Potrebujeme ešte viac pridať v liekovej oblasti, aby sme obmedzili potrebu hospitalizácie, urýchlili čas zotavenia a znížili úmrtnosť. Pacienti v Európe a na celom svete by mali mať prístup k tým najlepším liekom proti ochoreniu COVID-19. Preto sme si stanovili veľmi jasný cieľ: do októbra vyvinieme a schválime tri nové účinné lieky proti koronavírusu, ktoré dokážu zmeniť priebeh ochorenia. Urobíme tak investovaním do výskumu a inovácií, hľadaním nových sľubných liekov, zvýšením výrobných kapacít a podporou spravodlivého prístupu. Naša liečebná stratégia je príkladom toho, ako môže silná Európska zdravotná únia fungovať v praxi.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová: „Zvýšením dostupnosti vakcín v celej Európe je dnes čoraz viac a viac Európanov chránených pred koronavírusom. Vývoj inovatívnych liekov na liečbu pacientov s koronavírusom však naďalej zostáva prioritou pri záchrane životov. Výskum a inovácie sú prvým krokom k nájdeniu účinných a bezpečných liečivých prípravkov, a preto navrhujeme vytvoriť tzv. katalyzátor inovácie liekov na liečbu ochorenia COVID-19 a investovať 90 miliónov eur do populačných štúdií a klinických skúšok.

Súvislosti

Stratégia liečby ochorenia COVID-19 dopĺňa stratégiu EÚ v oblasti vakcín proti ochoreniu COVID-19 z júna 2020 a vychádza z úsilia Európskej agentúry pre lieky a Komisie zameraného na podporu výskumu, vývoja, výroby a zavádzania liečivých prípravkov.

Stratégia je súčasťou silnej Európskej únie zdravia, ktorá využíva koordinovaný prístup EÚ k lepšej ochrane zdravia našich občanov, pomáha EÚ a jej členským štátom lepšie predchádzať budúcim pandémiám a lepšie ich zvládať a zároveň zvyšuje odolnosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti.

Ďalšie informácie

Oznámenie o liečebnej stratégii

Prehľad k liečebnej stratégii

Webová stránka Európskej komisie týkajúca sa reakcie na koronavírus

Stratégia EÚ v oblasti vakcín

Inkubátor HERA

Výskum a inovácie v EÚ v súvislosti s koronavírusom

Čítať ďalej...

Komisia navrhuje zakročiť proti zahraničným subvenciám narúšajúcim jednotný trh

Európska komisia navrhla nový nástroj na riešenie potenciálnych rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotnom trhu. Tento legislatívny návrh nadväzuje na prijatie bielej knihy z júna 2020 a na rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. Jeho cieľom je odstrániť regulačnú medzeru na jednotnom trhu, keďže subvencie poskytované vládami krajín mimo EÚ sa v súčasnosti zväčša nekontrolujú, zatiaľ čo subvencie poskytované členskými štátmi podliehajú prísnemu dohľadu. Tento nový nástroj je navrhnutý tak, aby účinne bojoval proti zahraničným subvenciám, ktoré narúšajú jednotný trh a poškodzujú rovnaké podmienky v každej trhovej situácii. Keďže toto nariadenie podporuje spravodlivý a konkurencieschopný jednotný trh, čím vytvorí vhodné podmienky pre prosperujúci európsky priemysel, je kľúčové aj z hľadiska plnenia aktualizovanej priemyselnej stratégie EÚ, ktorá bola takisto prijatá.

Výkonná podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže a za klaster Európa pripravená na digitálny vek v tejto súvislosti uviedla: „Európa je obchodná a investičná veľmoc. V roku 2019 predstavoval objem priamych zahraničných investícií viac ako 7 biliónov EUR. Otvorenosť jednotného trhu je naším najväčším aktívom. Vyžaduje si však spravodlivosť. Už vyše 60 rokov máme zavedený systém kontroly štátnej pomoci, ktorý má brániť subvenčným pretekom medzi členskými štátmi. Dnes prijímame návrh aj na riešenie rušivých dotácií, ktoré poskytujú krajiny mimo EÚ. Zabezpečiť rovnaké podmienky je mimoriadne dôležité práve v týchto náročných časoch, keď sa snažíme o obnovu hospodárstva EÚ.“

Výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, a za obchod dodal: „Nespravodlivé výhody získavané vďaka subvenciám sú pre medzinárodnú hospodársku súťaž dlhodobou pohromou. Našou prioritou bolo preto zakročiť proti takýmto nekalým praktikám, ktoré narúšajú trhy a poskytujú konkurenčné výhody skôr na základe získanej podpory než na základe kvality a inovatívnosti príslušných produktov. Dnešný návrh v tomto smere dopĺňa naše medzinárodné úsilie. Zabezpečí rovnaké podmienky v rámci EÚ a podnieti pozitívnu zmenu. Zároveň zachová otvorenosť, ktorá je pre našu hospodársku silu nesmierne dôležitá.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Náš jednotný trh je výrazne konkurencieschopný a pre zahraničných investorov a spoločnosti veľmi atraktívny. Otvorenosť svetu však funguje len vtedy, ak každý, kto pôsobí na jednotnom trhu, investuje v Európe alebo sa uchádza o projekty financované z verejných zdrojov, hrá podľa našich pravidiel. Dnes odstraňujeme medzeru v našom súbore pravidiel. Chceme tým zabezpečiť, aby všetky spoločnosti súťažili za rovnakých podmienok a aby nikto nemohol podkopávať rovnaké podmienky a konkurencieschopnosť Európy rušivými zahraničnými subvenciami. Posilníme tak odolnosť Európy.“ 

Pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, verejného obstarávania a ochrany obchodu zohrávajú dôležitú úlohu, keďže zabezpečujú podnikom pôsobiacim na jednotnom trhu spravodlivé podmienky. Žiadny z týchto nástrojov sa však nevzťahuje na zahraničné subvencie, ktoré pri nadobúdaní spoločností EÚ, účasti na verejnom obstarávaní v EÚ alebo zapájaní do iných obchodných činností v EÚ poskytujú príjemcom nespravodlivú výhodu. Tieto zahraničné subvencie môžu mať rôzne formy – od úverov s nulovým úrokom a iného financovania pod úrovňou nákladov, cez neobmedzené štátne záruky až po dohody o nulovej dani či priame finančné granty.

K danému návrhu je pripojená aj správa o posúdení vplyvu. Podrobne sa v nej vysvetľujú dôvody, prečo navrhované nariadenie vzniklo, a opisujú sa v nej viaceré situácie, v ktorých zahraničné subvencie môžu spôsobiť narušenie vnútorného trhu.

Navrhované nariadenie

Rozsah pôsobnosti

Podľa navrhovaného nariadenia bude mať Komisia právomoc prešetrovať finančné príspevky, ktoré poskytli verejné orgány krajiny mimo EÚ a z ktorých majú prospech spoločnosti vykonávajúce hospodársku činnosť v EÚ. Podľa potreby bude následne možné ich rušivé vplyvy napraviť.

V tejto súvislosti sa v nariadení navrhuje zavedenie troch nástrojov: dvoch notifikačných nástrojov a jedného všeobecného nástroja na prešetrovanie trhu. Konkrétne:

  • pomocou jedného notifikačného nástroja by sa prešetrovali koncentrácie, na ktoré prispela vláda krajiny mimo EÚ, ak obrat nadobúdanej spoločnosti (alebo aspoň jednej zo strán fúzie) dosahuje v EÚ aspoň 500 miliónov eur a zahraničný finančný príspevok aspoň 50 miliónov eur;
  • pomocou druhého notifikačného nástroja by sa prešetrovali ponuky verejného obstarávania, na ktoré prispela vláda krajiny mimo EÚ, ak odhadovaná hodnota obstarávania dosahuje aspoň 250 miliónov eur, a
  • pomocou nástroja na prešetrovanie všetkých ostatných trhových situácií, menších koncentrácií a verejných obstarávaní by Komisia mohla začať prešetrovanie z vlastnej iniciatívy (ex-officio) alebo oň požiadať ad hoc.

Pokiaľ ide o uvedené dva notifikačné nástroje, nadobúdateľ alebo uchádzač bude musieť vopred oznámiť každý finančný príspevok, ktorý v súvislosti s koncentráciami alebo verejnými obstarávaniami spĺňajúcimi prahové hodnoty prijal od vlády krajiny mimo EÚ. Kým Komisia predmetnú koncentráciu nepreskúma, nemožno ju dokončiť a prešetrovanému uchádzačovi nemožno zadať zákazku. Komisia musí rozhodnúť v stanovených lehotách.

Podľa navrhovaného nariadenia, ak si spoločnosť nesplní povinnosť notifikovať subvencovanú koncentráciu alebo finančný príspevok pri obstarávaniach, ktoré spĺňajú príslušné prahové hodnoty, Komisia môže uložiť pokuty a preskúmať transakciu tak, akoby bola notifikovaná.

Na druhej strane, ak má Komisia podozrenie, že ide o zahraničnú subvenciu, môže vďaka všeobecnému nástroju na prešetrovanie trhu prešetriť iné typy trhových situácií, ako sú napríklad investície na zelenej lúke alebo koncentrácie a obstarávania pod prahovými hodnotami. V týchto prípadoch bude môcť Komisia začať prešetrovania z vlastnej iniciatívy (ex-officio) a požadovať notifikácie ad hoc.

Na základe spätnej väzby k bielej knihe sa presadzovanie nariadenia zverí výlučne Komisii, aby sa zabezpečilo jeho jednotné uplatňovanie v celej EÚ.

Ak Komisia zistí, že zahraničná subvencia existuje a narúša hospodársku súťaž, zváži jej prípadné pozitívne vplyvy a porovná ich s negatívnymi vplyvmi spôsobenými narušením hospodárskej súťaže.

Ak negatívne vplyvy prevážia nad pozitívnymi, Komisia bude mať právomoc uložiť nápravné opatrenia alebo prijať od príslušných spoločností záväzky, že narušenie hospodárskej súťaže napravia.

Nápravné opatrenia a záväzky

Pokiaľ ide o nápravné opatrenia a záväzky, súčasťou navrhovaného nariadenia je celá škála štrukturálnych nápravných opatrení a opatrení zameraných na zmenu správania, ako je napríklad odpredaj určitých aktív alebo zákaz určitého trhového správania.

V prípade notifikovaných transakcií bude mať Komisia zároveň právomoc akvizície podporené subvenciou alebo zadanie verejnej zákazky subvencovanému uchádzačovi zakázať.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a členské štáty teraz prerokujú návrh Komisie v rámci riadneho legislatívneho postupu, aby dospeli ku konečnému zneniu nariadenia.

Počas 8 týždňov bude zároveň možné poskytnúť k návrhu spätnú väzbu.

Po prijatí bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Súvislosti

Európska rada vo svojich záveroch zo zasadnutia, ktoré sa konalo 21. a 22. marca 2019, poverila Komisiu, aby našla nové nástroje na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotný trh. Okrem toho sa Rada vo svojich záveroch z 11. septembra 2020 odvolala na bielu knihu Komisie a vo svojich záveroch z 1. – 2. októbra 2020 uviedla, že by sa mali „vypracovať ďalšie nástroje na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotnom trhu“.

Európsky parlament vo svojej správe o politike hospodárskej súťaže z februára 2020 vyzval Komisiu, aby „prešetrila možnosť pridať do práva hospodárskej súťaže EÚ pilier, ktorým by sa Komisii poskytli primerané vyšetrovacie nástroje v prípadoch, keď je spoločnosť podozrivá z narušujúceho správania v dôsledku vládnych subvencií“.

Komisia vo svojom oznámení s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu z 10. marca 2020 potvrdila, že do polovice roka 2020 prijme bielu knihu o nástroji zameranom na zahraničné subvencie s cieľom riešiť ich rušivé vplyvy na jednotnom trhu. Aj v aktuálne prijatej aktualizovanej priemyselnej stratégii sa navrhované nariadenie o zahraničných subvenciách označuje za jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie cieľa otvorenej strategickej autonómie EÚ.

Vo svojom pracovnom programe na rok 2021 a vo svojom oznámení s názvom Preskúmanie obchodnej politiky z 18. februára 2021 Komisia oznámila, že do polovice roka 2021 navrhne právny nástroj zameraný na zahraničné subvencie.

Komisia 17. júna 2020 prijala bielu knihu, v ktorej navrhla spôsoby, ako riešiť rušivé účinky zahraničných dotácií na jednotnom trhu.

Verejná konzultácia o tejto bielej knihe sa skončila 23. septembra 2020. Komisia zároveň s verejnosťou prekonzultovala úvodné posúdenie vplyvu a uskutočnila cielenú konzultáciu so vzorkou najviac dotknutých zainteresovaných strán.

Dôkladne preskúmala získané informácie a náležite ich zohľadnila pri príprave tohto návrhu.

Ďalšie informácie

Webové sídlo GR pre hospodársku súťaž o zahraničných subvenciách

Otázky a odpovede

Fakty

Navrhované nariadenie o zahraničných subvenciách narúšajúcich hospodársku súťaž

Správa o posúdení vplyvu

Zhrnutie správy o posúdení vplyvu

Biela kniha

Čítať ďalej...

Aktualizácia priemyselnej stratégie z roku 2020: obnova Európy vďaka silnejšiemu jednotnému trhu

Komisia aktualizuje priemyselnú stratégiu EÚ tak, aby jej ambície v tejto oblasti plne odzrkadľovali novú realitu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a boli hnacím motorom pri prechode na udržateľnejšie, digitálne, odolné a globálne konkurencieschopné hospodárstvo.

V aktualizovanej stratégii sa opätovne potvrdzujú priority stanovené v oznámení z marca 2020, ktoré bolo uverejnené deň pred tým, než WHO vyhlásila pandémiu ochorenia COVID-19. Zároveň reaguje na ponaučenia z krízy s cieľom podporiť obnovu a posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Navrhujú sa v nej nové opatrenia na posilnenie odolnosti nášho jednotného trhu, najmä v časoch krízy. Zaoberá sa potrebou lepšie pochopiť naše závislosti v kľúčových strategických oblastiach a predstavuje súbor nástrojov na ich riešenie. Ponúka nové opatrenia na urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie. Aktualizovaná stratégia je takisto odpoveďou na výzvy identifikovať a monitorovať hlavné ukazovatele konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ ako celku: integrácia jednotného trhu, rast produktivity, medzinárodná konkurencieschopnosť, verejné a súkromné investície a investície do výskumu a vývoja.

Jadrom aktualizovanej stratégie sú malé a stredné podniky. Na ne je zacielená špecifická finančná podpora a opatrenia, ktoré majú MSP a startupom uľahčiť túto dvojitú transformáciu. Komisia v súčasnosti finalizuje proces vymenovania pána Vazila Hudáka za vyslanca pre MSP.

Komisia prijala aj návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich jednotný trh. Ide o kľúčový prvok pre úspech priemyselnej stratégie EÚ, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky a podporí spravodlivý a konkurencieschopný jednotný trh.

Táto zverejnená aktualizovaná priemyselná stratégia sa zameriava na tieto kľúčové oblasti:

Posilnenie odolnosti jednotného trhu

Pandémia ochorenia COVID-19 bola pre jednotný trh náročnou skúškou, keďže po jej vypuknutí došlo k obmedzeniu dodávok, uzavretiu hraníc a fragmentácii trhu. Kríza zdôraznila zásadnú potrebu zachovať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu, ako aj nutnosť spolupracovať na posilnení jeho odolnosti voči narušeniam. Komisia na tento účel podnikne okrem iného tieto opatrenia:

  • Navrhne núdzový nástroj pre jednotný trh ako štrukturálne riešenie na zabezpečenie voľného pohybu tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz. Tento nástroj by mal zaručiť väčšiu transparentnosť a solidaritu a mal by pomôcť riešiť kritický nedostatok výrobkov tým, že urýchli ich dostupnosť a posilní spoluprácu v oblasti verejného obstarávania.
  • Zabezpečí, aby členské štáty v plnej miere vykonali smernicu o službách a plnili si svoje existujúce povinnosti vrátane oznamovacej povinnosti, aby bolo možné identifikovať a odstrániť nové potenciálne prekážky.
  • Posilní dohľad nad trhom s výrobkami tým, že bude podporovať vnútroštátne orgány pri zvyšovaní kapacít a urýchľovaní tempa digitalizácie pri kontrolách výrobkov a zbere údajov.
  • Zmobilizuje významné investície na podporu MSP. Navrhne a zavedie mechanizmy alternatívneho riešenia sporov na riešenie oneskorených platieb pre MSP a stanoví opatrenia na riešenie rizík platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP.

Riešenie strategických závislostí EÚ

Otvorenosť obchodu a investíciám je silnou stránkou EÚ, ktorá je významným dovozcom a vývozcom, ako aj zdrojom jej rastu a odolnosti. Pandémia však upriamila našu pozornosť aj na potrebu analyzovať a riešiť strategické závislosti technologického i priemyselného charakteru. Komisia preto:

  • Vykonala analýzu metódou zdola nahor založenú na obchodných údajoch: z 5 200 výrobkov dovážaných do EÚ sa v počiatočnej analýze identifikovalo 137 výrobkov (ktoré predstavujú 6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) v citlivých ekosystémoch, na ktorých je EÚ veľmi závislá. Ide najmä o energeticky náročné priemyselné odvetvia (ako sú suroviny) a ekosystémy v oblasti zdravia (ako sú farmaceutické zložky), ako aj iné výrobky, ktoré sú dôležité z hľadiska podpory zelenej a digitálnej transformácie. Z toho je 34 výrobkov (predstavujúcich 0,6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) potenciálne ešte zraniteľnejších z dôvodu obmedzených možností, pokiaľ ide o ďalšiu diverzifikáciu a nahradenie výrobou v EÚ. Analýza takisto odhalila výzvy a závislosti v oblasti pokročilých technológií.
  • Prezentuje výsledky šiestich hĺbkových preskúmaní týkajúcich sa surovín, batérií, účinných farmaceutických látok, vodíka, polovodičov a cloudových a špičkových technológií, ktoré poskytujú ďalšie informácie o pôvode strategických závislostí a ich dosahu.
  • Začne druhú fázu preskúmania potenciálnych závislostí v kľúčových oblastiach vrátane výrobkov, služieb alebo technológií, ktoré sú kľúčové pre dvojitú transformáciu. K nim patria obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie a kybernetická bezpečnosť. Okrem toho vytvorí monitorovací systém v rámci strediska Komisie na monitorovanie kritických technológií.
  • Pracuje na diverzifikácii medzinárodných dodávateľských reťazcov a usiluje sa nadväzovať medzinárodné partnerstvá v záujme zlepšenia pripravenosti.
  • Podporuje nové priemyselné aliancie v strategických oblastiach, v ktorých sa takéto aliancie považujú za najlepší nástroj na urýchlenie činností, ktoré by sa inak nerozvinuli. Priemyselné aliancie sa budú podporovať tam, kde dokážu prilákať súkromných investorov, aby diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch otvoreným a transparentným spôsobom a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Podporovať sa budú aj oblastiach, kde majú potenciál vytvárať inovácie a pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú v zásade širokú a otvorenú platformu, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť začleneniu startupov a MSP.
  • Komisia pripravuje spustenie Aliancie pre procesory a polovodičové technológie a Aliancie pre priemyselné dáta, edge a cloud. Okrem toho zvažuje založenie Aliancie pre kozmické nosné rakety a Aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.
  • Podporuje úsilie členských štátov o združovanie verejných zdrojov prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblastiach, kde trh nedokáže priniesť prelomové inovácie. Na tento účel môže prípadne vynaložiť prostriedky z rozpočtu EÚ.
  • Avizuje stratégiu a možnú legislatívnu zmenu s cieľom posilniť vedúce postavenie pri stanovovaní noriem, a to aj v oblasti služieb, pričom otvorene spolupracuje s ostatnými aktérmi v oblastiach spoločného záujmu.

Urýchlenie dvojitej transformácie

V priemyselnej stratégii z roku 2020 sa oznámili opatrenia na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, no pandémia mala radikálny vplyv na jej rýchlosť a rozsah. Komisia preto načrtáva nové opatrenia na podporu podnikateľského hľadiska v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou tým, že:

  • Vytvorí v partnerstve s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami transformačné dráhy v oblastiach, v ktorých je to potrebné, počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami. Takéto dráhy by mohli umožniť lepšie pochopenie rozsahu, nákladov a podmienok požadovaných opatrení, ktoré súvisia s dvojitou transformáciou v najrelevantnejších ekosystémoch. To by viedlo k vypracovaniu vykonateľného plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti.
  • Zabezpečí koherentný regulačný rámec na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia Európy a ambícií balíka „Fit for 55“ okrem iného rýchlejším zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie a zaručením prístupu k dostatočným dodávkam cenovo dostupnej a dekarbonizovanej elektrickej energie.
  • Zabezpečí služby poradcov pre udržateľnosť pre MSP a bude podporovať obchodné modely založené na údajoch, aby MSP mali čo najväčší úžitok zo zelenej a digitálnej transformácie.
  • Bude investovať do zvyšovania úrovne kvalifikácií a rekvalifikáciu v záujme podpory dvojitej transformácie.

Prebiehajúcou rozsiahlou revíziou pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa takisto zabezpečí, aby v čase, keď sa zásadne mení aj globálne konkurenčné prostredie, podporovali tieto pravidlá zelenú a digitálnu transformáciu v prospech Európanov.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová zodpovedná za Európu pripravenú na digitálny vek, vyhlásila: Cieľom dnešnej aktualizovanej priemyselnej stratégie je zabezpečiť, aby naše priemyselné odvetvia dokázali stimulovať zelenú a digitálnu transformáciu nášho hospodárstva. Zároveň sa usilujeme posilniť konkurencieschopnosť týchto odvetví, a to aj v súvislosti s obnovou po kríze spôsobenej koronavírusom. To si vyžaduje nové investície – do ľudí, technológií a správneho regulačného rámca, ktorý zaručuje spravodlivosť a efektívnosť. Dnes prezentujeme získané skúsenosti a potvrdzujeme náš záväzok spolupracovať so všetkými hospodárskymi subjektmi v celej Európe. Na tento účel budeme ďalej podporovať a rozširovať kľúčové nástroje, ktoré už máme k dispozícii.

Výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, k tomu povedal: „V krízovom období majú odolné globálne dodávateľské reťazce nesmierny význam, keďže pomáhajú absorbovať otrasy a urýchľovať obnovu. V čase, keď sa spamätávame z krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, je cieľom našej aktualizovanej priemyselnej stratégie využiť postavenie Európy ako globálneho priemyselného lídra, a získať tak konkurenčnú výhodu v oblasti digitálnych a zelených technológií. Budeme sa usilovať o spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi vo všetkých oblastiach, v ktorých môžeme podporovať otvorený a spravodlivý obchod založený na pravidlách, znižovať strategické závislosti a vyvíjať budúce normy a predpisy. Všetky tieto prvky majú zásadný význam pre našu hospodársku silu. Zároveň sme pripravení konať autonómne vždy, keď sa musíme brániť pred nekalými praktikami a chrániť integritu jednotného trhu.“

Komisár Thierry Breton zodpovedný za vnútorný trh dodal: „Skutočná priemyselná revolúcia začína teraz – za predpokladu, že správne zainvestujeme do kľúčových technológií a stanovíme správne rámcové podmienky. Európa si vytvára prostriedky pre inovatívny, čistý a odolný priemysel, ktorý zabezpečuje kvalitné pracovné miesta a umožňuje MSP prosperovať aj počas procesu obnovy.“

Súvislosti

Aktualizáciu priemyselnej stratégie z roku 2020 ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Európskej únie v septembri 2020. Toto oznámenie takisto reaguje na výzvu vedúcich predstaviteľov EÚ realizovať ambicióznu európsku priemyselnú politiku tak, aby bol priemysel udržateľnejší, ekologickejší, odolnejší a dosahoval väčšiu konkurencieschopnosť na globálnej úrovni. Lídri EÚ vyzvali Komisiu, aby identifikovala strategické závislosti najmä v tých najcitlivejších priemyselných ekosystémoch, ako je zdravotníctvo, a navrhla opatrenia na ich zmiernenie.

K tomuto oznámeniu sú pripojené tri pracovné dokumenty. Prvým je výročná správa o jednotnom trhu v roku 2021, v ktorej sa analyzuje súčasný stav európskeho hospodárstva na základe posúdenia 14 priemyselných ekosystémov, hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení priemyselného balíka 2020 a predstavuje súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti na monitorovanie ďalšieho pokroku. Ďalej je to analýza strategických závislostí a kapacít Európy s hĺbkovým preskúmaním vo viacerých strategických oblastiach a dokument o konkurencieschopnom a ekologickom európskom oceliarstve, ktorý obsahuje analýzu výziev v priemysle a dostupného súboru nástrojov EÚ.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Oznámenie „Aktualizácia novej priemyselnej stratégie z roku 2020: budovanie silnejšieho vnútorného trhu v záujme obnovy Európy“

Výročná správa o jednotnom trhu v roku 2021

Strategické závislosti a kapacity

Konkurencieschopné a ekologické európske oceliarstvo

Informačná stránka o aktualizácii priemyselnej stratégie

Informačná stránka o hĺbkových preskúmaniach strategických oblastí z hľadiska európskych záujmov  

Nová priemyselná stratégia pre Európu (marec 2020)

Čítať ďalej...

Európska zdravotná únia: Komisia uverejňuje otvorenú verejnú konzultáciu o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia

Komisia uverejnila otvorenú verejnú konzultáciu o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia, ktorý je dôležitým stavebným prvkom európskej zdravotnej únie. Cieľom európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia je v plnej miere využívať digitálne zdravotníctvo na účely poskytovania vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a znižovania nerovností. Podporí sa ním prístup k údajom týkajúcim sa zdravia na účely prevencie, diagnostiky a liečby, výskumu a inovácií, ako aj tvorby politík a právnych predpisov. V centre pozornosti európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia bude právo jednotlivcov mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi týkajúcimi sa zdravia. Konzultácia bude otvorená do 26. júla 2021.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti uviedla: „Európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia bude kľúčovou zložkou silnej európskej zdravotnej únie. Umožní spoluprácu v celej EÚ v záujme lepšej zdravotnej starostlivosti, lepšieho výskumu a lepšej tvorby politiky v oblasti zdravia. Vyzývam všetkých zainteresovaných občanov a všetky zainteresované strany, aby sa zapojili do konzultácie a pomohli nám využiť silu údajov v prospech nášho zdravia. Pevným základom tohto priestoru budú musieť byť nespochybniteľné práva občanov, medzi ktoré patrí ochrana súkromia a ochrana údajov.“

Inovačné riešenia a digitálne technológie vrátane umelej inteligencie môžu transformovať systémy zdravotnej starostlivosti. Vďaka nim sú tieto systémy udržateľnejšie a zdravie ľudí sa zlepšuje. Vývoj týchto technológií si vyžaduje zabezpečený prístup výskumných pracovníkov a inovátorov k značnému množstvu údajov týkajúcich sa zdravia.

Táto verejná konzultácia je zameraná na:

  • prístup k údajom týkajúcim sa zdravia a ich využívanie na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, výskumu a inovácií, ako aj tvorby politiky a regulačných rozhodnutí,
  • podporu skutočného jednotného trhu s digitálnymi zdravotnými službami a produktmi vrátane inovačných.

Kontext

Vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia je jednou z kľúčových priorít tejto Komisie v oblasti zdravia. Účelom tohto priestoru je presadzovať výmenu údajov týkajúcich sa zdravia a podporovať výskum nových stratégií zameraných na prevenciu, ako aj liečebných postupov, liekov, zdravotníckych pomôcok a výsledkov.

oznámení o európskej dátovej stratégii Komisia oznámila svoj zámer dosiahnuť konkrétne výsledky v oblasti údajov týkajúcich sa zdravia a zistiť viac o potenciáli, ktorý prináša vývoj v oblasti digitálnych technológií. Zber údajov, prístup k nim, ich uchovávanie, využívanie a opakované použitie v oblasti zdravotnej starostlivosti predstavujú osobitné výzvy, ktorými sa treba zaoberať. To si vyžaduje regulačný rámec, ktorý najlepšie slúži záujmom a právam jednotlivcov, najmä pokiaľ ide o spracúvanie citlivých osobných údajov týkajúcich sa zdravia. V tejto súvislosti prijala Komisia návrh aktu o správe údajov (z roku 2020) s podmienkami týkajúcimi sa prístupu k údajom a ustanoveniami na podporu dôvery v dobrovoľné zdieľanie údajov.

Lepší prístup k zdravotným údajom a ich výmena sú nevyhnutné na zabezpečenie lepšej prístupnosti, dostupnosti a cenovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Podnietia sa nimi inovácie v oblasti zdravia a starostlivosti v záujme lepšej liečby a výsledkov a podporia sa inovačné riešenia s využitím digitálnych technológií vrátane umelej inteligencie.

Viac informácií

Verejná konzultácia

Plán európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia

Webová lokalita Komisie venovaná európskemu priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia

Elektronické zdravotníctvo: Digitálne zdravotníctvo a starostlivosť

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login