Komisia víta predbežnú dohodu o európskom právnom predpise v oblasti klímy

Komisia víta predbežnú dohodu spoluzákonodarcov o európskom právnom predpise v oblasti klímy. Európsky právny predpis v oblasti klímy ako jeden z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody zakotvuje záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o európskom právnom predpise v oblasti klímy je kľúčovým míľnikom pre Komisiu Ursuly von der Leyenovej a plní jeden zo záväzkov politických usmernení predsedníčky oznámených v júli 2019.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Som rada, že sme dosiahli dohodu o tomto kľúčovom prvku Európskej zelenej dohody. Náš politický záväzok stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom je odteraz právnym záväzkom. Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa celá jedna generácia EÚ zaviaže voliť ekologickú cestu. Je to náš záväzok voči našim deťom a vnúčatám.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans dodal: „Ide o významný historický míľnik pre EÚ. Dosiahli sme ambicióznu dohodu o začlenení nášho cieľa klimatickej neutrality do záväzných právnych predpisov, ktorými sa budú riadiť naše politiky nasledujúcich 30 rokov. Európsky právny predpis v oblasti klímy bude formovať zelenú obnovu EÚ a zabezpečí sociálne spravodlivú zelenú transformáciu. Dnešná dohoda tiež posilňuje našu pozíciu globálneho lídra v boji proti klimatickej kríze. Keď sa svetoví lídri stretnú pri príležitosti Dňa Zeme, EÚ príde k rokovaciemu stolu s touto pozitívnou správou, ktorá, ako dúfame, bude inšpirovať našich medzinárodných partnerov. Dnešný deň je významným dňom pre našich občanov aj našu planétu.“

Okrem cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 sa touto dohodou posilňuje európsky rámec pre opatrenia v oblasti klímy tým, že sa zavádzajú tieto prvky:

  • ambiciózny cieľ v oblasti klímy znížiť do roku 2030 čisté emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a jasné vymedzenie príspevku k znižovaniu a odstraňovaniu emisií,
  • uznanie potreby posliniť záchyt uhlíka v EÚ prostredníctvom ambicióznejšieho nariadenia LULUCF, ku ktorému Komisia predloží návrhy v júni 2021,
  • postup na stanovenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040 s ohľadom na orientačný rozpočet na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ktorý uverejní Komisia,
  • záväzok k záporným emisiám po roku 2050,
  • zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy, ktorá bude poskytovať nezávislé vedecké odporúčania,
  • prísnejšie ustanovenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy,
  • silná súdržnosť politík Únie s cieľom klimatickej neutrality,
  • záväzok zapojiť jednotlivé odvetvia do prípravy plánov pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa mapujú cesty ku klimatickej neutralite v rôznych oblastiach hospodárstva.

Súvislosti

Komisia predložila svoj návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 4. marca 2020. Keď túto predbežnú dohodu formálne schváli Parlament a Rada, európsky právny predpis v oblasti klímy bude uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť.

Viac informácií

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Európska zelená dohoda

Čítať ďalej...

Komisia zriadila nové vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme v snahe posilniť tvorbu politík založenú na faktoch

Komisia zriadila vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme. Jeho cieľom je, aby sa pri tvorbe politík EÚ v čo najväčšom rozsahu využívali poznatky získané pozorovaním Zeme, a to najmä v rámci európskeho programu Copernicus. Hlavným poslaním centra je prispievať k účinnému vykonávaniu politických priorít Komisie, predovšetkým Európskej zelenej dohody a digitálnej agendy.

Centrum bude systematickým spôsobom monitorovať politické potreby a priority, pokiaľ ide o produkty a služby programu Copernicus. Na základe osvedčených postupov a najnovších vedeckých poznatkov bude ponúkať služby prispôsobené konkrétnym politikám.

Cieľom vedomostného centra je tiež zabezpečiť, aby program Copernicus, ako aj ďalšie investície Komisie v oblasti pozorovania Zeme a výskumu, naďalej slúžili v rámci svojho vývoja potrebám politík EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov: 

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti vyhlásil: „Pozorovanie Zeme je účinným nástrojom na monitorovanie zdravia našej planéty. Kríza v oblasti klímy a biodiverzity už začala meniť tvár Zeme. Dôkladné pozorovanie environmentálnych trendov a nových modelov poskytne údaje potrebné na navrhovanie politík založených na faktoch a na dosahovanie výsledkov, ktoré chránia našu planétu, zdravie a živobytie.“ 

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Pozorovanie Zeme ponúka viac než len efektívny technický nástroj. Poskytuje priamy a takmer emocionálny pohľad na naše životné prostredie a na to, ako ho ovplyvňujeme. Práve preto je našou ambíciou zabezpečiť, aby každá európska politika, pre ktorú môže byť uplatňovanie údajov získaných pozorovaním Zeme prínosné, tieto údaje aj skutočne využívala. Úlohou vedomostného centra bude tieto údaje sprístupňovať.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton k tomu dodal: „Tvorcovia politík si čoraz viac uvedomujú význam vesmírneho pozorovania Zeme, vďaka ktorému možno zlepšiť rozhodovanie založené na faktoch. Nastal čas zaviesť nový špecializovaný nástroj – vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme, ktoré je naším príspevkom k čoraz koordinovanejšiemu úsiliu o zabezpečenie rýchlej realizácie programu Copernicus. Vďaka tomuto novému nástroju bude môcť program Copernicus poskytovať optimálnu podporu politikám a zabezpečiť vysokú návratnosť investícií.“

Súvislosti

Copernicus je program EÚ pre pozorovanie Zeme – Zem očami Európy.

Pozorovaním Zeme sa označuje zber a analýza georeferenčných údajov o stave Zeme, ktoré sa merajú na diaľku satelitmi, v atmosfére (lietadlami alebo bezpilotnými vzdušnými prostriedkami) alebo na meracích staniciach umiestnených v konkrétnych lokalitách.

Program Copernicus poskytuje geopriestorové informácie, ktoré umožňujú dosahovať politické ciele, podporovať inovácie a pomôcť monitorovať zdravie našej planéty.

Údaje programu Copernicus na účely tvorby svojich politík v určitom rozsahu využíva už viacero útvarov Komisie. Pozorovanie Zeme sa využíva napríklad na monitorovanie krajiny, služby v oblasti zmeny klímy a atmosféry, ako aj na riadenie mimoriadnych situácií, monitorovanie morského prostredia a na účely bezpečnostných služieb.

Fakty založené na pozorovaní môžu pomáhať pri nachádzaní synergií medzi prioritami Komisie, s dôrazom na politiky zelenej dohody a digitálne technológie, ktoré môžu podporovať ich vykonávanie.

Ďalšie informácie

Vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme

Politika EÚ v oblasti vesmírneho priestoru

Komisia víta politickú dohodu o Vesmírnom programe Únie

Program Copernicus

Čítať ďalej...

Európska komisia a Rakúsko zabezpečujú vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre západný Balkán

Európska komisia a Rakúsko oznámili uzavretie dohôd o dodávkach vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre západný Balkán. Európska komisia financuje 651 000 dávok vakcín BioNTech/Pfizer, o ktoré sa aj vďaka úsiliu Rakúska podelíme s našimi bezprostrednými susedmi. Prvá dodávka všetkým partnerom v regióne sa má uskutočniť v máji, pričom pravidelné tranže budú pokračovať až do augusta.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Urýchlenie vakcinačných kampaní vo všetkých krajinách má kľúčový význam. S potešením oznamujem, že sme zabezpečili dávky vakcín, ktoré pomôžu zaočkovať zdravotníckych pracovníkov a iné zraniteľné skupiny na západnom Balkáne. Európska únia stojí pri našich partneroch v tomto regióne, ktorí od nás očakávajú podporu. Chcem sa poďakovať Rakúsku za to, že koordinovalo túto transakciu a preukázalo pevné odhodlanie a solidaritu so západným Balkánom.

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi dodal: „Napriek súčasnému celosvetovému nedostatku EÚ poskytne západnému Balkánu vakcíny na záchranu životov. Podporu sme poskytovali od začiatku pandémie COVID-19: vo forme zdravotníckeho vybavenia, ako sú rúška, ventilátory, jednotky intenzívnej starostlivosti a vozidlá záchrannej služby, ako aj posilňovaním odolnosti. Teraz pomôžeme zabezpečiť v celom regióne očkovanie všetkých zdravotníckych pracovníkov v prvej línii a niektorých ďalších zraniteľných skupín. Záleží nám na západnom Balkáne, ktorého budúcnosť vidíme v Európskej únii.“

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg zdôraznil: „Je najvyššou prioritou, aby očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 boli rýchlo a úplne dostupné ľuďom v celej Európe. V tejto súvislosti je podpora západného Balkánu pri získavaní vakcín aktom európskej solidarity a investíciou do zdravia a bezpečnosti celého regiónu. Biele miesta na vakcinačnej mape bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, totiž predstavujú nebezpečenstvo pre nás všetkých. Nikto nie je v bezpečí, kým nebudú v bezpečí všetci.“

Rakúsko sprostredkovalo poskytnutie týchto vakcín cez právne dohody medzi výrobcom a partnermi zo západného Balkánu. Dávky sú financované z balíka v hodnote 70 miliónov eur, ktorý Komisia prijala v decembri 2020, aby pomohla pokryť náklady na očkovacie látky zabezpečené na základe predbežných kúpnych zmlúv EÚ pre partnerov zo západného Balkánu. Celkové rozdelenie medzi jednotlivé krajiny bude vychádzať z epidemiologických potrieb, pričom sa v prvom rade uprednostnia zdravotnícki pracovníci a iné zraniteľné skupiny.

Súvislosti

Európska komisia sa zaviazala zabezpečiť, aby vakcínu dostali všetci, ktorí ju potrebujú, a to kdekoľvek na svete. Komisia preto okamžite zareagovala na výzvu WHO a od 4. mája 2020 vyzbierala takmer 16 miliárd eur v rámci celosvetovej iniciatívy za prístup k testom, liečbe a vakcínam proti koronavírusu pre každého a za celosvetovú obnovu s názvom Globálna reakcia na koronavírus.

Nástroj COVAX je vakcinačný pilier Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19, čiže globálnej spolupráce, ktorej cieľom je urýchliť vývoj a výrobu testov, liečby a vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zabezpečiť k nim spravodlivý prístup. EÚ a jej členské štáty doteraz prisľúbili na tento nástroj 2,47 miliardy eur. Cieľom nástroja COVAX je nakúpiť do konca tohto roka 2 miliardy dávok vakcín vrátane viac ako 1,3 miliardy dávok pre rozvojové krajiny.

Stratégia EÚ v oblasti vakcín navyše prispieva aj ku globálnemu úsiliu o solidaritu. EÚ investovala takmer 3 miliardy eur do predbežného financovania výroby vakcín prostredníctvom svojich dohôd o pokročilom nákupe s farmaceutickými spoločnosťami. Tieto dohody umožňujú členským štátom EÚ vakcíny ďalej predávať, darovať alebo prevádzať do partnerských krajín.

Komisia 19. januára navrhla, aby sa zriadil mechanizmus EÚ na spoločné využívanie zásob očkovacích látok, ktorý sa osobitne zameria na západný Balkán, krajiny v susedstve EÚ a v Afrike s cieľom prioritne zaočkovať zdravotníckych pracovníkov a zraniteľné skupiny obyvateľov.

EÚ od začiatku krízy konala veľmi rýchlo, aby podporila partnerov zo západného Balkánu, pričom mobilizovala významný balík vo výške 3,3 miliardy eur na pomoc pri riešení bezprostrednej zdravotnej krízy a na zmiernenie sociálno-ekonomickej krízy. Nedávno v októbri Komisia predložila hospodársky a investičný plán vo výške až 9 miliárd eur na podporu dlhodobého oživenia západného Balkánu a urýchlenie konvergencie s EÚ.

Ďalšie informácie

Globálna reakcia na koronavírus

Čítať ďalej...

Konferencia o budúcnosti Európy: otvárame viacjazyčnú digitálnu platformu

Výkonná rada Konferencie o budúcnosti Európy pozostávajúca z predstaviteľov Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie otvára viacjazyčnú digitálnu platformu Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá umožňuje všetkým občanom EÚ prispieť k formovaniu vlastnej budúcnosti a budúcnosti Európy ako celku. Platforma je k dispozícii v 24 jazykoch, aby sa o svoje myšlienky a názory mohli podeliť cez online podujatia občania z celej Únie.

Spoločné predsedníctvo konferencie uvítalo otvorenie platformy.

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli povedal: „Platforma predstavuje kľúčový nástroj, ktorý umožňuje občanom zúčastniť sa a vyjadriť svoj názor na budúcnosť Európy. Musíme sa uistiť, že ich hlas bude vypočutý a že budú mať vplyv na rozhodovanie bez ohľadu na pandémiu COVID-19. Európska zastupiteľská a participatívna demokracia bude fungovať, nech sa deje čokoľvek, pretože si to žiada naša spoločná budúcnosť.“

Predseda portugalskej vlády António Costa v mene predsedníctva Rady povedal: „Nadišiel čas, aby sa naši občania aktívne podelili o svoje najväčšie obavy a myšlienky. Táto diskusia by nemohla prebehnúť v príhodnejšom čase. Musíme sa pripraviť teraz, aby sme z tejto krízy vyšli ešte silnejší a po prekonaní pandémie boli pripravení na budúcnosť. Dúfame, že budeme spolu pokračovať v budovaní budúcej Európy, ktorá bude spravodlivejšia, zelenšia, digitálnejšia a naplní naše očakávania.“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Zdravie, zmena klímy, kvalitné a udržateľné pracovné miesta v čoraz širšom digitálnom hospodárstve, stav, v akom sa nachádzajú naše demokratické spoločnosti: vyzývame Európanov, aby pozdvihli svoj hlas a povedali nám, čo ich trápi a v akej Európe chcú žiť. Táto občianska platforma dáva každému príležitosť prispieť k formovaniu budúcej Európy a diskutovať s ľuďmi z celého kontinentu. Ide o skvelú príležitosť virtuálne spojiť Európanov. Pridajte sa aj Vy! Spolu môžeme vybudovať Úniu podľa našich predstáv.“

Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje otvorenú a inkluzívnu podobu poradnej demokracie, aká nemá v dejinách obdobu. Jej cieľom je dať ľuďom z celej Európy a zo všetkých oblastí života väčší priestor na vyjadrenie svojich očakávaní od Európskej únie, ktoré by potom mali pomôcť navigovať budúce smerovanie a politiky EÚ. Spoločné predsedníctvo sa zaviazalo, že na výsledky konferencie nadviaže opatreniami.

Súvislosti

Digitálna platforma je interaktívna a viacjazyčná: ľudia na nej môžu diskutovať o svojich návrhoch s občanmi zo všetkých členských štátov v 24 jazykoch EÚ. Ľudia zo všetkých oblastí života a v čo najväčšom počte sa vyzývajú, aby cez platformu prispeli k formovaniu svojej budúcnosti a zároveň ju propagovali na sociálnych médiách s hashtagom #TheFutureIsYours.

Platforma bude v zmysle jednej z hlavných zásad konferencie úplne transparentná, keďže všetky príspevky a výsledky podujatí sa zozbierajú, rozanalyzujú a zverejnia. Hlavné myšlienky a odporúčania z platformy sa použijú ako podklad v paneloch európskych občanov a na plenárnych zasadnutiach, kde sa o nich bude diskutovať a vyplynú z nich závery konferencie.

Všetky podujatia súvisiace s konferenciou, ktoré sa zaregistrujú na platforme, budú zobrazené na interaktívnej mape, ktorú si budú môcť občania prehliadať a zapisovať sa na podujatia online. Usporiadateľom podujatí je na platforme k dispozícii príručka, ktorá im pomôže organizovať a propagovať svoje iniciatívy. Všetci účastníci a podujatia musia dodržiavať chartu Konferencie o budúcnosti Európy, v ktorej sú stanovené normy slušnej celoeurópskej diskusie.

Platforma je usporiadaná okolo kľúčových tém: zmena klímy a životné prostredie; zdravie; silnejšie a spravodlivejšie hospodárstvo; sociálna spravodlivosť a pracovné miesta; EÚ vo svete; hodnoty a práva, právny štát, bezpečnosť; digitálna transformácia; európska demokracia; migrácia; Tieto témy dopĺňa otvorená schránka podnetov na prierezové témy a nápady (Iné úvahy), keďže občania môžu skutočne zdola hore prísť s akoukoľvek témou, ktorá je pre nich dôležitá.

Na platforme budú zároveň informácie o štruktúre a priebehu konferencie. Je otvorená pre všetkých občanov EÚ, ako aj inštitúcie EÚ, národné parlamenty, miestne orgány a občiansku spoločnosť. Bude plne rešpektovať súkromie používateľov a pravidlá ochrany údajov platné v EÚ.

Ďalšie informácie

Digitálna platforma Konferencie o budúcnosti Európy

Otázky a odpovede o viacjazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy

Prehľad o digitálnej platforme a úvod do konferencie.

Charta Konferencie o budúcnosti Európy:

Čítať ďalej...

Tím Európa ako najväčší darca na svete zvýšil v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc na 66,8 miliardy eur

EÚ a jej 27 členských štátov podstatne zvýšili v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc pre partnerské krajiny na 66,8 miliardy eur. Podľa predbežných údajov, ktoré uverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD-DAC), ide o 15 % nárast v nominálnom vyjadrení a zodpovedá to 0,50 % spoločného hrubého národného dôchodku (HND) oproti 0,41 % v roku 2019. EÚ a jej členské štáty tak potvrdili svoju pozíciu najväčšieho darcu na svete, ktorý poskytuje 46 % celosvetovej pomoci pochádzajúcej od EÚ a od ostatných darcov Výboru pre rozvojovú pomoc, a urobili veľký krok smerom k splneniu svojho záväzku, že do roku 2030 sa najmenej 0,7 % spoločného HND poskytne na oficiálnu rozvojovú pomoc.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová poznamenala: „Tím Európa oproti minulému roku podstatne zvýšil svoj príspevok na oficiálnu rozvojovú pomoc. V časoch, keď musí toľko ľudí v našich partnerských krajinách čeliť veľkým zdravotným, hospodárskym a sociálnym ťažkostiam spojeným s krízou COVID-19, to má mimoriadny význam. Najnovšie údaje ukazujú, že desať rokov pred stanoveným dátumom na splnenie nášho záväzku, t. j. že 0,7 % nášho spoločného HND poskytneme na oficiálnu rozvojovú pomoc, sme odhodlaní viac ako kedykoľvek predtým dosiahnuť tento cieľ.

Svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v nominálnom vyjadrení zvýšilo v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 celkovo 17 členských štátov, pričom najväčší nominálny nárast zaznamenalo Nemecko (+ 3 310 miliónov eur), Francúzsko (+ 1 499 miliónov eur) a Švédsko (+ 921 miliónov eur) a ďalší nárast pripadá na Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Oficiálna rozvojová pomoc inštitúcií EÚ (t. j. Európska komisia a EIB) sa v roku 2020 celkovo zvýšila o 3,7 miliardy eur (27 %) v nominálnom vyjadrení. 15 členských štátov zvýšilo svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v pomere k svojmu HND najmenej o 0,01 percentuálneho bodu: Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Švédsko. Na Cypre a v Grécku však oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND klesla aspoň o 0,01 percentuálneho bodu.

EÚ, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie spolu s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj spojili v reakcii na pandémiu koronavírusu svoje finančné zdroje ako Tím Európa, pričom v roku 2020 zmobilizovali viac ako 40 miliárd eur na podporu partnerských krajín. 65 % tejto sumy už bolo vyplatených v roku 2020 na podporu okamžitých humanitárnych potrieb; t. j. na podporu zdravotníckych, vodovodných, sanitárnych a výživových systémov, ako aj na riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy COVID-19 sú verejné financie a udržateľnosť dlhu mnohých rozvojových krajín pod obrovským tlakom, čo má negatívny dosah na ich schopnosť dosahovať ciele udržateľného rozvoja. Predsedníčka von der Leyenová preto v máji 2020 vyzvala na globálne oživenie hospodárstva. Ide o iniciatívu, v rámci ktorej by sa odpustenie dlhu a investície prepojili s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa podporilo ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné oživenie. Iniciatíva zameraná na globálne oživenie hospodárstva spočíva v tom, že by sa v partnerských krajinách začali prijímať politické rozhodnutia podporujúce ekologickú a digitálnu transformáciu, sociálnu inkluzívnosť a ľudský rozvoj, ktoré by súčasne posilňovali aj udržateľnosť dlhovej služby.

Oficiálna rozvojová pomoc predstavuje jeden zo zdrojov financovania umožňujúcich dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, no v prípade všetkých zdrojov financovania udržateľného rozvoja je nutné dosiahnuť väčšiu transparentnosť. Dôležitým krokom v tomto smere bolo to, že sa zhromaždili a po prvýkrát uverejnili údaje o celkovej oficiálnej podpore pre udržateľný rozvoj (TOSSD), vďaka čomu sa zvýšila transparentnosť všetkých oficiálne podporovaných zdrojov pre ciele udržateľného rozvoja vrátane spolupráce juh – juh, podpory celosvetových verejných statkov, ako je výskum vakcín a zmierňovanie zmeny klímy, ako aj súkromného financovania mobilizovaného prostredníctvom oficiálnych intervencií.

Súvislosti

Údaje, ktoré uverejnila organizácia OECD, sa zakladajú na predbežných informáciách, ktoré jej boli nahlásené členskými štátmi EÚ, pričom podrobné konečné údaje uverejní začiatkom roka 2022. Kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ pozostáva z celkových výdavkov členských štátov EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc a z oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ, ktorá sa nepripisuje jednotlivým členským štátom ani Spojenému kráľovstvu (najmä vlastné zdroje Európskej investičnej banky a po prvýkrát v roku 2020 osobitné úvery na makrofinančnú pomoc na základe grantového ekvivalentu).

Aj napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára 2020, Spojené kráľovstvo v roku 2020 aj naďalej finančne prispievalo formou oficiálnej rozvojovej pomoci do rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu. Tento príspevok je zahrnutý do oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ. Aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ a oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej samotným Spojeným kráľovstvom, príspevok, ktorý Spojené kráľovstvo poskytuje inštitúciám EÚ, nie je zahrnutý do pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ.

Štyri členské štáty EÚ už prekročili v roku 2020 cieľovú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá má zodpovedať 0,7 % HND: Švédsko (1,14 %), Luxembursko (1,02 %), Dánsko (0,73 %) a Nemecko (0,73 %).

Pri uvádzaní členských štátov, ktoré zvýšili alebo znížili svoju oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, sa zohľadňujú len prípady, keď zmena predstavuje najmenej 0,01 percentuálneho bodu (na základe presných, nie zaokrúhlených hodnôt), zatiaľ čo členské štáty, v prípade ktorých je zmena menšia ako 0,01 percentuálneho bodu (pričom to platí v oboch smeroch), sa považujú za štáty, ktorých oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND zostala na nezmenenej úrovni.

Pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, EÚ a jej členské štáty výrazne presahujú priemer darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ, keďže ich pomoc dosahuje 0,50 % v porovnaní s 0,26 % (súhrnná hodnota za všetkých darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ).

V máji 2015 Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok zvýšiť do roku 2030 kolektívnu oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND EÚ. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej súčasných 27 členských štátov zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 37 % (18,7 miliardy eur), zatiaľ čo pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,1 percentuálneho bodu. V roku 2020 nastal obrat v predchádzajúcom klesajúcom trende oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý sme pozorovali od vrcholu v roku 2016, keď oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov dosiahla 0,52 % HND. Čiastočne je to spôsobené absolútnym zvýšením kolektívnej oficiálnej rozvojovej pomoci v nominálnom vyjadrení a čiastočne absolútnym znížením spoločného HND v nominálnom vyjadrení. EÚ sa takisto zaviazala, že v krátkodobom horizonte kolektívne poskytne najmenej rozvinutým krajinám oficiálnu rozvojovú pomoc v rozpätí od 0,15 % do 0,20 % HND EÚ a vo výške 0,20 % do roku 2030. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc, ktorú EÚ a jej súčasných 27 členských štátov poskytli najmenej rozvinutým krajinám zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 34 % (3,5 miliardy eur), takže v roku 2019 dosiahla 13,8 miliardy eur (0,10 % HND), pričom pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,01 percentuálneho bodu. Okrem toho EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov zvýšili v porovnaní s rokom 2018 svoju celkovú oficiálnu rozvojovú pomoc pre Afriku o 3,6 % v nominálnom vyjadrení na 25,9 miliardy eur v roku 2019. Údaje o oficiálnej rozvojovej pomoc pre najmenej rozvinuté krajiny, Afriku a iných konkrétnych príjemcov za rok 2020 sa očakávajú začiatkom roka 2022.

Je nevyhnutné, aby sa v partnerských krajinách podporilo udržateľné financovanie, ako aj zapojenie súkromného sektora a aby sa popritom uskutočnili reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, keďže na splnenie výziev iniciatívy zameranej na globálne oživenie hospodárstva nepostačí iba oficiálna rozvojová pomoc. EÚ rozhodujúco prispela k prepojeniu pomoci, investícií, obchodu, mobilizácie finančných prostriedkov z domácich zdrojov a politík navrhnutých tak, aby sa v plnej miere využili všetky finančné toky. Záruka Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj zohrávala pri uvoľňovaní dodatočných finančných prostriedkov pre partnerské krajiny zásadný význam. Len v minulom roku podpísala EÚ s našimi partnerskými finančnými inštitúciami finančné záruky v hodnote 1,55 miliardy eur, vďaka ktorým sa zmobilizovali investície vo výške viac ako 17 miliárd eur. Prispeje to aj k tomu, aby bolo oživenie po pandémii ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné.

Ďalšie informácie

MEMO (otázky a odpovede) o predbežných údajoch o oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a jej členských štátov za rok 2020 

Príloha: Predbežné údaje o oficiálnej rozvojovej pomoci za rok 2020, tabuľky a grafy za EÚ a jej členské štáty

Komisia uverejnila číselné údaje o globálnej reakcii na COVID-19

Tlačová správa OECD

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login