Ročný pracovný program Erasmus+ 2023: Komisia zvyšuje ročný rozpočet a zameriava sa na študentov a pracovníkov z Ukrajiny

Komisia prijala revíziu ročného pracovného programu Erasmus+ na rok 2023. Celkový rozpočet programu na tento rok bol revidovaný smerom nahor a nová celková suma predstavuje 4,43 miliardy eur. Ide o najvyšší ročný finančný balík, aký program Erasmus+ za svojej existencie dosiahol.

Zvýšený rozpočet celkovo posilní priority programu Erasmus+ týkajúce sa začlenenia, aktívneho občianstva a demokratickej účasti, ako aj zelenej a digitálnej transformácie v EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Revidovaný pracovný program zahŕňa prostriedky vo výške 100 miliónov eur z rozpočtu programu Erasmus+ na rok 2027 na podporu projektov, ktoré propagujú vzdelávacie činnosti a uľahčujú integráciu ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do ich nového vzdelávacieho prostredia, ako aj na činnosti na podporu organizácií, študentov a pracovníkov na Ukrajine. Vďaka predpokladaným finančným prostriedkom sa posilnia aktivity, ktoré sa začali realizovať pre Ukrajincov utekajúcich pred vojnou, prostredníctvom dodatočnej podpory pre organizácie prijímajúce pomoc z programu Erasmus+. Financované aktivity môžu zahŕňať kurzy jazykovej a kultúrnej integrácie, nástroje na učenie sa jazykov určené pedagógom alebo študentom, či štipendiá alebo všeobecnú finančnú podporu vo všetkých sektoroch programu Erasmus+ pre študentov a pedagógov.

Medzinárodný rozmer programu Erasmus+ sa posilnil najmä zvýšením rozpočtu o 31 miliónov eur, ktoré sa použijú na podporu projektov mobility a budovanie kapacít vo vysokoškolskom vzdelávaní v rámci podpory projektov medzinárodnej spolupráce. V roku 2023 sa v rámci tejto akcie podporí aj projekt štrukturálnej reformy zameraný na vytvorenie otvoreného digitálneho vzdelávacieho prostredia, ktoré by študentom zapísaným na ukrajinských inštitúciách vysokoškolského vzdelávania ponúklo kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, a to najmä tým, ktorí utekajú z Ukrajiny, alebo vnútorne vysídleným študentom. Na základe spolupráce medzi ukrajinskými univerzitami a inými európskymi univerzitami by sa poskytli aj príležitosti na vzdelávanie pre širšiu ukrajinskú komunitu v zahraničí. 

V roku 2023 bude program Erasmus+ v nadväznosti na Európsky rok mládeže 2022 naďalej zabezpečovať, aby mládež v Európskej únii i za jej hranicami mohla vyjadriť svoj názor. Na tento účel sa zvýši počet aktivít financovaných z jeho zdrojov, ktoré budú zamerané na mladých ľudí. Zároveň budú činnosti podporované v rámci programu Erasmus+ naďalej pomáhať pri napĺňaní záväzku EÚ týkajúcom sa zvyšovania zručností a rekvalifikácie, a tak významne prispejú k Európskemu roku zručností 2023.

Na základe otvorených výziev na predkladanie projektových žiadostí môže o financovanie požiadať každý verejný či súkromný subjekt pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Pomoc pritom môžu poskytnúť národné agentúry programu Erasmus+, ktoré sa nachádzajú v každom členskom štáte EÚ a v tretích krajinách pridružených k programu, ako aj Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru.

V rámci všeobecnej výzvy na predkladanie návrhov prebieha v rámci programu Erasmus+ niekoľko kôl žiadostí. Ďalšie kolo, ktoré bude zamerané na partnerstvá v oblasti spolupráce a v ktorom dodatočnou prioritou budú študenti, pedagógovia a pracovníci z Ukrajiny, sa otvorí 22. marca 2023.

Súvislosti

Program Erasmus+ vznikol pred viac ako 35 rokmi a je jedným z najznámejších a najobľúbenejších programov EÚ. Doteraz sa doň zapojilo vyše13 miliónov ľudí. V období rokov 2021 – 2027 disponuje Erasmus+ celkovým rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur doplneným zdrojmi z externých nástrojov EÚ vo výške približne 2,2 miliardy eur. Cieľom programu je tak podporiť ešte viac účastníkov a nápadov v Európe i za jej hranicami.

Celý program Erasmus+ sa zameriava na štyri kľúčové priority: začlenenie a rozmanitosť, digitálna transformácia, životné prostredie a boj proti zmene klímy a účasť na demokratickom živote. Stredobodom programu Erasmus+ sú organizácie a účastníci s nedostatkom príležitostí. Program teda naďalej podporuje mechanizmy začleňovania účastníkov a vyčleňuje osobitné zdroje na odstraňovanie prekážok ich účasti.

Ďalšie informácie

Ročný pracovný program na rok 2023

Výzva na predkladanie návrhov Erasmus+ na rok 2023

Sprievodca programom Erasmus+ na rok 2023

Prehľad o novom programe Erasmus+ 2021 – 2027

Čítať ďalej...

Zásady, partnerstvo, prosperita – EÚ a India budú spolupracovať na udržateľnej prepojenosti

Pri príležitosti stretnutia vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie v Porte a na videokonferencii uzavreli EÚ a India komplexné partnerstvo v oblasti prepojenosti. Potvrdili tým svoj záväzok spolupracovať na podpore odolnej a udržateľnej prepojenosti v Indii, ako aj v tretích krajinách a regiónoch vrátane Afriky, Strednej Ázie a indicko-tichomorského regiónu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Partnerstvom, ktoré sme dnes uzatvorili medzi EÚ a Indiou za prítomnosti 27 členských štátov, sa začína písať nová kapitola našich vzťahov. Nemožno sa zameriavať len na spúšť, ktorú po sebe zanecháva koronavírus, musíme sa sústrediť aj na obnovu k lepšiemu. Partnerstvo v oblasti prepojenosti bude usmerňovať naše činnosti v nadchádzajúcich rokoch, aby sme spoločným úsilím vytvorili zelenšiu, inkluzívnejšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť pre EÚ, Indiu a regióny celého sveta.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell uviedol: „Existujú rôzne modely rozvoja, infraštruktúry, obchodu a správy vecí verejných, ktoré si navzájom konkurujú. Európska únia je najintegrovanejším regiónom na svete. Sme hrdí na to, ako sa nám vďaka dôrazu na medzinárodné normy, udržateľnosť a spoločné pravidlá darí zlepšovať životy európskych občanov. Takýto prístup prináša stabilitu, finančnú a environmentálnu zodpovednosť a priame výhody obyvateľom. India má rovnakú víziu. Tešíme sa na vzájomnú spoluprácu nielen v našich jednotlivých krajinách, ale aj inde, aby sme tak pomohli utvárať svet zajtrajška.

Spoločný potenciál

Partnerstvo EÚ v oblasti prepojenosti s Indiou je druhým partnerstvom tohto druhu. Prvým bolo partnerstvo s Japonskom podpísané v septembri 2019. Tieto bilaterálne partnerstvá sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ, ktorej cieľom je prepojiť Európu a Áziu. V septembri 2018 ju predstavila Komisia a vysoká predstaviteľka a v októbri toho istého roku ju schválila Rada.

Partnerstvo EÚ a Indie v oblasti prepojenosti zahŕňa spoluprácu v digitálnom, energetickom, dopravnom a medziľudskom sektore. V zásade je postavené na podpore pre súbežnú digitálnu a zelenú transformáciu, dodržiavaní a rozvoji medzinárodných štandardov, ako aj spoločných noriem a hodnôt sociálnej, environmentálnej, hospodárskej a fiškálnej udržateľnosti a rovnakých podmienok.

EÚ a India dnes spoločne predstavujú trh, ktorý zahŕňa 1,8 miliardy ľudí s celkovým HDP 16,5 bilióna eur ročne. India bude do roku 2030 najľudnatejšou krajinou na svete a mediánový vek jej obyvateľstva bude 31 rokov. Zo štúdií vyplýva, že kľúčové digitálne hospodárstvo Indie porastie v rokoch 2019 až 2025 o viac ako 250 %.

Cieľom nového partnerstva v oblasti prepojenosti je preto združovať zdroje, normy a odborné znalosti tak, aby slúžili potrebám ďalšej generácie udržateľnej a kvalitnej infraštruktúry. Okrem iného budeme spoločne pracovať na normách a regulačnom prostredí, ako aj na konkrétnych infraštruktúrnych projektoch.

Partnerstvo vytvára platformu, ktorá umožňuje nadviazať na mnohé už prebiehajúce projekty realizované verejnými a súkromnými aktérmi z EÚ aj Indie, ale zároveň otvára cestu k návrhom na nové činnosti vo všetkých sektoroch. EÚ bude pri svojich činnostiach využívať prístup Tím Európa, ktorý spočíva v spoločne rámcovanom postupe inštitúcií EÚ, členských štátov EÚ a európskych finančných inštitúcií.

Náš prístup pokryje viacero oblastí

Osobitnou oblasťou je životné prostredie. V odvetví energetiky sa práca zameria na vykonávanie partnerstva EÚ a Indie v oblasti čistej energie a klímy, pričom verejné a súkromné aktivity týkajúce sa okrem iného plávajúcich solárnych technológií, veterných parkov na mori a uskladňovania energie bude dopĺňať aj regulačná podpora.

Ďalším ústredným prvkom partnerstva je digitalizácia, ktorú pokrýva naša spoločná digitálna agenda zameraná na človeka. S cieľom uľahčiť bezpečné a zabezpečené cezhraničné toky údajov budeme pracovať na zabezpečení ochrany osobných údajov a súkromia – v prípade potreby aj formou rozhodnutí o primeranosti údajov. V rámci partnerstva má prebiehať spolupráca v oblasti digitálnej prepojenosti, napríklad prostredníctvom podmorských káblov a satelitných sietí, ako aj pri podpore rýchlych a efektívnych 5G sietí na základe globálnych noriem.

V odvetví dopravy sú na stole návrhy týkajúce sa normalizácie a certifikácie, dekarbonizácie a digitalizácie, ako aj návrh na samit EÚ a Indie o letectve, ktorý by mal rozšíriť spoluprácu a dialógy o inteligentnej a udržateľnej mobilite. Existujú aj návrhy na nové investície do metra, možných nových leteckých trás a projekty v námornom odvetví.

Vďaka prepojenosti medzi ľuďmi chceme vyvíjať prelomové inovácie, ktoré pomôžu šíriť najnovšie vedecké objavy. K tomu by mali prispieť lepšie príležitosti v rámci programu Erasmus+, spoločná práca v programe Horizont Európa a väzby na Globálnu iniciatívu pre akademickú sieť (GIAN) a program na podporu akademického výskumu a spolupráce (SPARC).

V partnerstve sa budeme snažiť vytvoriť priaznivé podmienky na zvýšenie miery investícií súkromného sektora do projektov v oblasti prepojenosti, a to podporou konkurencieschopného globálneho ekosystému. Partnerstvo je vyjadrením nášho záväzku dodržiavať medzinárodné normy, zabezpečovať rovnaké podmienky pre firmy a recipročný prístup na trhy.

Ústredným prvkom partnerstva je presadzovanie nových možností financovania. Na regulačnej úrovni to bude znamenať, že sa budeme angažovať v rámci Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie (IPSF). Prijmeme aj spoločný záväzok rozvíjať spoluprácu medzi EÚ a Indiou, pokiaľ ide o medzinárodnú reguláciu štátom podporovaného financovania vývozu. Naším cieľom je tiež propagovať spoluprácu medzi podnikmi z EÚ a Indie, obchodnými komorami, národnými rozvojovými a podpornými bankami/fondmi a agentúrami na financovanie vývozu.

Pri príležitosti uzavretia partnerstva v oblasti prepojenosti dôjde aj k slávnostnému podpísaniu novej dohody o financovaní Európskou investičnou bankou (EIB) v objeme 300 miliónov eur na účely výstavby metra v mestách Púne a Kánpur, ako aj kapitálovej investície vo výške 25 miliónov eur do investičného fondu NEEV II spolu so State Bank of India, čím sa posilnia globálne opatrenia v oblasti klímy. Tieto operácie, ktorými sa celkový objem finančných prostriedkov EIB poskytnutých v Indii zvyšuje na úroveň 3,3 miliardy eur, sú prvým financovaním v rámci nových možností tohto partnerstva. Výhľadovo sa už plánujú aj nové operácie – ako napríklad ďalšie investície EIB do metra či projekty vedené členskými štátmi v odvetviach, ako sú metro, železnice, veterná energia na mori a výskumná spolupráca.

Viac informácií

Webová stránka k stretnutiu vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie

Spoločné vyhlásenie zo samitu vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie

Informačný prehľad o stretnutí vedúcich predstaviteľov EÚ a Indie

Znenie partnerstva EÚ a Indie v oblasti prepojenosti

Informačný prehľad o prepojenosti medzi EÚ a Indiou

Zoznam prebiehajúcich projektov v oblasti prepojenosti medzi EÚ a Indiou

Spoločné oznámenie (2018): Prepájanie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ

Závery Rady (2018): Prepájanie Európy a Ázie

Informačný prehľad o prepájaní Európy a Ázie

Webové sídlo delegácie EÚ v Indii

Čítať ďalej...

Komisia navrhuje zakročiť proti zahraničným subvenciám narúšajúcim jednotný trh

Európska komisia navrhla nový nástroj na riešenie potenciálnych rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotnom trhu. Tento legislatívny návrh nadväzuje na prijatie bielej knihy z júna 2020 a na rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. Jeho cieľom je odstrániť regulačnú medzeru na jednotnom trhu, keďže subvencie poskytované vládami krajín mimo EÚ sa v súčasnosti zväčša nekontrolujú, zatiaľ čo subvencie poskytované členskými štátmi podliehajú prísnemu dohľadu. Tento nový nástroj je navrhnutý tak, aby účinne bojoval proti zahraničným subvenciám, ktoré narúšajú jednotný trh a poškodzujú rovnaké podmienky v každej trhovej situácii. Keďže toto nariadenie podporuje spravodlivý a konkurencieschopný jednotný trh, čím vytvorí vhodné podmienky pre prosperujúci európsky priemysel, je kľúčové aj z hľadiska plnenia aktualizovanej priemyselnej stratégie EÚ, ktorá bola takisto prijatá.

Výkonná podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže a za klaster Európa pripravená na digitálny vek v tejto súvislosti uviedla: „Európa je obchodná a investičná veľmoc. V roku 2019 predstavoval objem priamych zahraničných investícií viac ako 7 biliónov EUR. Otvorenosť jednotného trhu je naším najväčším aktívom. Vyžaduje si však spravodlivosť. Už vyše 60 rokov máme zavedený systém kontroly štátnej pomoci, ktorý má brániť subvenčným pretekom medzi členskými štátmi. Dnes prijímame návrh aj na riešenie rušivých dotácií, ktoré poskytujú krajiny mimo EÚ. Zabezpečiť rovnaké podmienky je mimoriadne dôležité práve v týchto náročných časoch, keď sa snažíme o obnovu hospodárstva EÚ.“

Výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, a za obchod dodal: „Nespravodlivé výhody získavané vďaka subvenciám sú pre medzinárodnú hospodársku súťaž dlhodobou pohromou. Našou prioritou bolo preto zakročiť proti takýmto nekalým praktikám, ktoré narúšajú trhy a poskytujú konkurenčné výhody skôr na základe získanej podpory než na základe kvality a inovatívnosti príslušných produktov. Dnešný návrh v tomto smere dopĺňa naše medzinárodné úsilie. Zabezpečí rovnaké podmienky v rámci EÚ a podnieti pozitívnu zmenu. Zároveň zachová otvorenosť, ktorá je pre našu hospodársku silu nesmierne dôležitá.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Náš jednotný trh je výrazne konkurencieschopný a pre zahraničných investorov a spoločnosti veľmi atraktívny. Otvorenosť svetu však funguje len vtedy, ak každý, kto pôsobí na jednotnom trhu, investuje v Európe alebo sa uchádza o projekty financované z verejných zdrojov, hrá podľa našich pravidiel. Dnes odstraňujeme medzeru v našom súbore pravidiel. Chceme tým zabezpečiť, aby všetky spoločnosti súťažili za rovnakých podmienok a aby nikto nemohol podkopávať rovnaké podmienky a konkurencieschopnosť Európy rušivými zahraničnými subvenciami. Posilníme tak odolnosť Európy.“ 

Pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, verejného obstarávania a ochrany obchodu zohrávajú dôležitú úlohu, keďže zabezpečujú podnikom pôsobiacim na jednotnom trhu spravodlivé podmienky. Žiadny z týchto nástrojov sa však nevzťahuje na zahraničné subvencie, ktoré pri nadobúdaní spoločností EÚ, účasti na verejnom obstarávaní v EÚ alebo zapájaní do iných obchodných činností v EÚ poskytujú príjemcom nespravodlivú výhodu. Tieto zahraničné subvencie môžu mať rôzne formy – od úverov s nulovým úrokom a iného financovania pod úrovňou nákladov, cez neobmedzené štátne záruky až po dohody o nulovej dani či priame finančné granty.

K danému návrhu je pripojená aj správa o posúdení vplyvu. Podrobne sa v nej vysvetľujú dôvody, prečo navrhované nariadenie vzniklo, a opisujú sa v nej viaceré situácie, v ktorých zahraničné subvencie môžu spôsobiť narušenie vnútorného trhu.

Navrhované nariadenie

Rozsah pôsobnosti

Podľa navrhovaného nariadenia bude mať Komisia právomoc prešetrovať finančné príspevky, ktoré poskytli verejné orgány krajiny mimo EÚ a z ktorých majú prospech spoločnosti vykonávajúce hospodársku činnosť v EÚ. Podľa potreby bude následne možné ich rušivé vplyvy napraviť.

V tejto súvislosti sa v nariadení navrhuje zavedenie troch nástrojov: dvoch notifikačných nástrojov a jedného všeobecného nástroja na prešetrovanie trhu. Konkrétne:

  • pomocou jedného notifikačného nástroja by sa prešetrovali koncentrácie, na ktoré prispela vláda krajiny mimo EÚ, ak obrat nadobúdanej spoločnosti (alebo aspoň jednej zo strán fúzie) dosahuje v EÚ aspoň 500 miliónov eur a zahraničný finančný príspevok aspoň 50 miliónov eur;
  • pomocou druhého notifikačného nástroja by sa prešetrovali ponuky verejného obstarávania, na ktoré prispela vláda krajiny mimo EÚ, ak odhadovaná hodnota obstarávania dosahuje aspoň 250 miliónov eur, a
  • pomocou nástroja na prešetrovanie všetkých ostatných trhových situácií, menších koncentrácií a verejných obstarávaní by Komisia mohla začať prešetrovanie z vlastnej iniciatívy (ex-officio) alebo oň požiadať ad hoc.

Pokiaľ ide o uvedené dva notifikačné nástroje, nadobúdateľ alebo uchádzač bude musieť vopred oznámiť každý finančný príspevok, ktorý v súvislosti s koncentráciami alebo verejnými obstarávaniami spĺňajúcimi prahové hodnoty prijal od vlády krajiny mimo EÚ. Kým Komisia predmetnú koncentráciu nepreskúma, nemožno ju dokončiť a prešetrovanému uchádzačovi nemožno zadať zákazku. Komisia musí rozhodnúť v stanovených lehotách.

Podľa navrhovaného nariadenia, ak si spoločnosť nesplní povinnosť notifikovať subvencovanú koncentráciu alebo finančný príspevok pri obstarávaniach, ktoré spĺňajú príslušné prahové hodnoty, Komisia môže uložiť pokuty a preskúmať transakciu tak, akoby bola notifikovaná.

Na druhej strane, ak má Komisia podozrenie, že ide o zahraničnú subvenciu, môže vďaka všeobecnému nástroju na prešetrovanie trhu prešetriť iné typy trhových situácií, ako sú napríklad investície na zelenej lúke alebo koncentrácie a obstarávania pod prahovými hodnotami. V týchto prípadoch bude môcť Komisia začať prešetrovania z vlastnej iniciatívy (ex-officio) a požadovať notifikácie ad hoc.

Na základe spätnej väzby k bielej knihe sa presadzovanie nariadenia zverí výlučne Komisii, aby sa zabezpečilo jeho jednotné uplatňovanie v celej EÚ.

Ak Komisia zistí, že zahraničná subvencia existuje a narúša hospodársku súťaž, zváži jej prípadné pozitívne vplyvy a porovná ich s negatívnymi vplyvmi spôsobenými narušením hospodárskej súťaže.

Ak negatívne vplyvy prevážia nad pozitívnymi, Komisia bude mať právomoc uložiť nápravné opatrenia alebo prijať od príslušných spoločností záväzky, že narušenie hospodárskej súťaže napravia.

Nápravné opatrenia a záväzky

Pokiaľ ide o nápravné opatrenia a záväzky, súčasťou navrhovaného nariadenia je celá škála štrukturálnych nápravných opatrení a opatrení zameraných na zmenu správania, ako je napríklad odpredaj určitých aktív alebo zákaz určitého trhového správania.

V prípade notifikovaných transakcií bude mať Komisia zároveň právomoc akvizície podporené subvenciou alebo zadanie verejnej zákazky subvencovanému uchádzačovi zakázať.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a členské štáty teraz prerokujú návrh Komisie v rámci riadneho legislatívneho postupu, aby dospeli ku konečnému zneniu nariadenia.

Počas 8 týždňov bude zároveň možné poskytnúť k návrhu spätnú väzbu.

Po prijatí bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Súvislosti

Európska rada vo svojich záveroch zo zasadnutia, ktoré sa konalo 21. a 22. marca 2019, poverila Komisiu, aby našla nové nástroje na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotný trh. Okrem toho sa Rada vo svojich záveroch z 11. septembra 2020 odvolala na bielu knihu Komisie a vo svojich záveroch z 1. – 2. októbra 2020 uviedla, že by sa mali „vypracovať ďalšie nástroje na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotnom trhu“.

Európsky parlament vo svojej správe o politike hospodárskej súťaže z februára 2020 vyzval Komisiu, aby „prešetrila možnosť pridať do práva hospodárskej súťaže EÚ pilier, ktorým by sa Komisii poskytli primerané vyšetrovacie nástroje v prípadoch, keď je spoločnosť podozrivá z narušujúceho správania v dôsledku vládnych subvencií“.

Komisia vo svojom oznámení s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu z 10. marca 2020 potvrdila, že do polovice roka 2020 prijme bielu knihu o nástroji zameranom na zahraničné subvencie s cieľom riešiť ich rušivé vplyvy na jednotnom trhu. Aj v aktuálne prijatej aktualizovanej priemyselnej stratégii sa navrhované nariadenie o zahraničných subvenciách označuje za jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie cieľa otvorenej strategickej autonómie EÚ.

Vo svojom pracovnom programe na rok 2021 a vo svojom oznámení s názvom Preskúmanie obchodnej politiky z 18. februára 2021 Komisia oznámila, že do polovice roka 2021 navrhne právny nástroj zameraný na zahraničné subvencie.

Komisia 17. júna 2020 prijala bielu knihu, v ktorej navrhla spôsoby, ako riešiť rušivé účinky zahraničných dotácií na jednotnom trhu.

Verejná konzultácia o tejto bielej knihe sa skončila 23. septembra 2020. Komisia zároveň s verejnosťou prekonzultovala úvodné posúdenie vplyvu a uskutočnila cielenú konzultáciu so vzorkou najviac dotknutých zainteresovaných strán.

Dôkladne preskúmala získané informácie a náležite ich zohľadnila pri príprave tohto návrhu.

Ďalšie informácie

Webové sídlo GR pre hospodársku súťaž o zahraničných subvenciách

Otázky a odpovede

Fakty

Navrhované nariadenie o zahraničných subvenciách narúšajúcich hospodársku súťaž

Správa o posúdení vplyvu

Zhrnutie správy o posúdení vplyvu

Biela kniha

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login