Horizont Európa: Misie EÚ napĺňajú svoje ambície do roku 2030 na ceste k ekologickejšiemu a zdravšiemu kontinentu

Počas prvých dvoch rokov svojej existencie misie EÚ v rámci programu Horizont Európa podporovali prácu Komisie na Európskej zelenej dohode, vďaka ktorej bude Európa pripravená na digitálny vek, a na európskom pláne na boj proti rakovine. Misie EÚ už od svojho vzniku preukazujú potenciál urýchľovať zmenu. S finančnou podporou najmä z programu Horizont Európa takisto podporujú politiky a programy EÚ a prepájajú ich s opatreniami na miestnej úrovni a občianskou angažovanosťou. Sú na dobrej ceste dosiahnuť svoje ambiciózne ciele do roku 2030 v kritických oblastiach, ako je adaptácia na zmenu klímy, zlepšenie života onkologických pacientov, vyčistenie morských a sladkovodných ekosystémov, dosiahnutie klimatickej neutrality miest a zabezpečenie zdravia pôdy.

Také sú závery oznámenia o misiách EÚ v rámci programu Horizont Európa, ktoré bolo prijaté. V oznámení sa uvádza dôkladné posúdenie doterajšieho pokroku, ako to požadujú spoluzákonodarcovia po prvých dvoch rokoch fungovania misií. Vyzdvihujú sa v ňom hlavné úspechy súčasných piatich individuálnych misií, pričom sa v ňom identifikujú aj výzvy, ktoré sa v rámci nich objavili, a navrhuje sa súbor opatrení na ich riešenie. Vzhľadom na toto vyvážené posúdenie sa v aktuálnom oznámení takisto navrhuje, aby sa z rozpočtu druhého piliera programu Horizont Európa vynaložilo na misie EÚ v poslednej časti programu 11 % (zvýšenie oproti súčasným 10 %). To zodpovedá celkovej sume viac ako 3 miliardy eur na obdobie 2024 – 2027. Týmto oznámením tiež odštartovali prípravy na novú misiu EÚ týkajúcu sa Nového európskeho Bauhausu.

Komisia sa zaväzuje, že misie EÚ ešte viac zefektívni, napríklad vďaka tomu, že:

  • zintenzívni diskusie s politickými aktérmi, najmä s členskými štátmi, o zjednodušení riadenia misií EÚ tak, aby bolo efektívnejšie, inkluzívnejšie a účinnejšie,
  • zmobilizuje širšie portfólio nástrojov na zabezpečenie väčšej účasti súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev a verejného obstarávania inovácií,
  • zavedie cielené opatrenia na podporu miestneho a vnútroštátneho komunikačného úsilia v snahe podnietiť občiansku angažovanosť a zvýšiť informovanosť verejnosti o misiách EÚ.

Vzhľadom na potenciál nástroja misií podnecovať zmenu a na skutočnosť, že iniciatíva Nový európsky Bauhaus už má s misiami EÚ niekoľko spoločných znakov, Komisia začína prípravnú fázu novej špecializovanej misie EÚ, ktorá sa riadi rovnakým procesom ako prvých päť misií. Ten zahŕňa vymenovanie rady misie a vypracovanie plánu vykonávania misie, vďaka ktorým sa vymedzia presné ciele a míľniky misie.

Nový európsky Bauhaus už vytvoril synergie medzi investíciami do výskumu a inovácií, ďalšími nástrojmi financovania a investíciami zo súkromného sektora. Nová misia EÚ by do svojej činnosti zapájala ľudí s cieľom dosiahnuť väčšiu spoločenskú akceptáciu politík Zelenej dohody, podporovať sociálnu zodpovednosť za ekologické riešenia a povzbudzovať zmeny správania potrebné na splnenie cieľov Zelenej dohody. Komisia bude pri definovaní tohto prístupu úzko spolupracovať s členskými štátmi a komunitou.

Hlavné doterajšie úspechy misií EÚ

Cieľom misie „Adaptácia na zmenu klímy“ je podporiť najmenej 150 európskych regiónov, aby sa do roku 2030 stali odolnými proti zmene klímy. Od jej vzniku podpísalo chartu misie 308 regionálnych a miestnych orgánov. Technickú pomoc regiónom poskytuje špecializovaná platforma na vykonávanie misie, pričom 50 regiónov vyvíja spoločnú metodiku na vykonávanie podrobných posúdení rizika a zraniteľnosti.

Misia „Rakovina“ má ambiciózny cieľ zlepšiť do roku 2030 život viac ako 3 miliónov ľudí prostredníctvom prevencie a liečby, ako aj zabezpečiť, aby ľudia s rakovinou vrátane ich rodín žili dlhšie a kvalitnejšie. Európsky plán na boj proti rakovine spolu s misiou „Rakovina“ podporili na úrovni EÚ nový dialóg s členskými štátmi. Misia zohráva kľúčovú úlohu pri umožňovaní rozvoja dátovej platformy UNCAN.eu, ktorá má pomôcť výskumným pracovníkom analyzovať kombinované údaje o výskume, zdraví a iné relevantné údaje v bezprecedentnom rozsahu.

Cieľom misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ je do roku 2030 dosiahnuť 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest, ktoré by zároveň fungovali ako experimentálne a inovačné centrá pre všetky európske mestá. Výzva na vyjadrenie záujmu o účasť na misii bola ukončená v januári 2022. Prihlášku poslalo 377 miest. Misia vytvorila silnú komunitu ambicióznych miest, ktoré prostredníctvom platformy misie pracujú v skupinách, vymieňajú si skúsenosti a majú prístup k znalostnej databáze v snahe urýchliť klimaticky neutrálne riešenia.

Cieľom misie „Obnoviť naše oceány a vody“ je zosúladiť ochranu a obnovu morských a sladkovodných ekosystémov s neustále silnejúcimi tlakmi na vodné zdroje. Štyri tzv. majáky misie v hlavných európskych morských oblastiach a povodiach riek boli zriadené ako dôležité miesta na pilotné testovanie, demonštráciu a zavádzanie potrebných riešení vo veľkom rozsahu a ich sprístupnenie viac ako 100 európskym pridruženým regiónom. Záujem o misiu dokazuje viac ako 480 opatrení prisľúbených v rámci charty misie.

Misia „Pôda“, ktorej cieľom je do roku 2030 vytvoriť 100 živých laboratórií a tzv. majákov, sa zameriava na poskytovanie riešení na udržateľné obhospodarovanie a obnovu pôdy vo vidieckych a v mestských oblastiach. V rámci tejto misie regionálne a miestne orgány vypracúvajú územné dohody o obhospodarovaní pôdy v záujme jej zdravia. Misia napreduje v harmonizovanom monitorovaní pôdy v EÚ a vyvíja stratégie na dekontamináciu a regeneráciu pôdy, ako aj nové obchodné modely pre hodnotové reťazce šetrné k pôde a klimaticky neutrálne hodnotové reťazce.

Súvislosti

Misie EÚ predstavujú nový spôsob, ako prinášať konkrétne riešenia niektorých našich najväčších výziev. Sú koordinovaným úsilím Komisie, ktorého cieľom je zhromažďovať potrebné zdroje z hľadiska programov financovania, politík a regulačných opatrení, ako aj iných činností. Ich zámerom je tiež mobilizovať a aktivizovať verejné a súkromné subjekty, ako sú členské štáty EÚ, regionálne a miestne orgány, výskumné ústavy, poľnohospodári a pôdohospodári, podnikatelia a investori, aby sa dosiahol skutočný a trvalý vplyv. Misie spolupracujú priamo s občanmi v snahe podporiť spoločenské využívanie nových riešení a prístupov.

K predmetnému oznámeniu je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádzajú technické dôkazy z hodnotenia misií EÚ. Tieto dôkazy boli zhromaždené prostredníctvom štúdie, ktorá pomohla posúdiť každú jednotlivú misiu EÚ z hľadiska týchto aspektov: zámer a ciele misie, proces výberu každej misie EÚ, riadiace štruktúry a fungovanie misie, pokrok pri plnení cieľov misie, rozpočet misie a podmienky jej financovania.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede – Horizont Európa: Misie EÚ napĺňajú svoje ambície do roku 2030 na ceste k ekologickejšiemu a zdravšiemu kontinentu

Misie EÚ 

Oznámenie o misiách EÚ

Pracovný dokument útvarov Komisie

Informačné prehľady o misiách EÚ

Plány vykonávania misií EÚ

Nový európsky Bauhaus: krásny, udržateľný, spoločný

Čítať ďalej...

Ďalšia technologická transformácia na obzore: Komisia predstavuje stratégiu, ktorou EÚ povedie vývoj webu 4.0 a virtuálnych svetov

Komisia prijala novú stratégiu pre web 4.0 a virtuálne svety, ktorá má viesť ďalšiu technologickú transformáciu a zaistiť otvorené, zabezpečené, dôveryhodné, spravodlivé a inkluzívne digitálne prostredie pre občanov, podniky a verejné správy EÚ.

Internet sa vyvíja veľmi rýchlo.  Hlavnými prvkami aktuálnej tretej generácie internetu (web 3.0) sú otvorenosť, decentralizácia a plnohodnotné postavenie používateľov. Ďalšia generácia – web 4.0 – umožní integráciu digitálnych objektov a prostredí s tými fyzickými, a zároveň posilní interakciu medzi ľuďmi a strojmi.

Marcový hospodársky výhľad EÚ po roku 2030 uvádza digitalizáciu ako jeden z hlavných pilierov a Web 4.0 ako významnú technologickú transformáciu, ktorá prinesie plynulo prepojený inteligentný svet vťahujúci používateľov. Veľkosť globálneho trhu virtuálnych svetov podľa očakávaní vzrastie z 27 miliárd EUR v roku 2022 na vyše 800 miliárd EUR do roku 2030.

Virtuálne svety ovplyvnia ľudské spolunažívanie – prinášajú príležitosti, ale aj riziká, ktoré treba riešiť. Cieľom novej stratégie je vytvoriť web 4.0 a virtuálne svety, ktoré budú odrážať hodnoty a zásady EÚ, plne rešpektovať práva ľudí a umožňovať európskym podnikom prosperitu.

Kľúčové strategické piliere 

Stratégia je v súlade s cieľmi politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030 a tromi z jeho kľúčových pilierov digitalizácie: zručnosti, podnikateľský sektor a verejné služby. Štvrtým pilierom je infraštruktúra, ktorej sa venuje balík Komisie v oblasti pripojiteľnosti, ako aj jej všeobecné úsilie v oblasti výpočtovej techniky, cloudových kapacít a kapacít na okraji siete (edge computing). Osobitné línie činnosti sa zaoberajú otvorenosťou a globálnym spravovaním virtuálnych svetov a webu 4.0.

  1. Postavenie ľudí a posilňovanie zručností s cieľom zlepšiť informovanosť a prístup k dôveryhodným informáciám, ako aj vybudovať databázu talentovaných odborníkov na virtuálne svety. Do konca roka 2023 Komisia predstaví riadiace zásady pre virtuálne svety, ktoré vzišli z panelovej diskusie občanov, a do prvého štvrťroka 2024 s využitím „občianskeho súboru nástrojov“ vypracuje usmernenia pre širokú verejnosť. Vzhľadom na osobitný význam odborníkov na virtuálne svety bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi na tvorbe databázy talentov a bude podporovať rozvoj zručností (aj pre ženy a dievčatá) prostredníctvom projektov financovaných z programu Digitálna Európa a v prípade tvorcov digitálneho obsahu prostredníctvom programu Kreatívna Európa
  2. Podniky: podpora európskeho sektorového ekosystému pre web 4.0 s cieľom šíriť excelentné výsledky a riešiť fragmentáciu. V súčasnosti v EÚ neexistuje žiaden ekosystém, ktorý by spájal jednotlivých aktérov hodnotového reťazca virtuálnych svetov a webu 4.0. Komisia v rámci programu Horizont Európa navrhla kandidátske partnerstvo pre virtuálne svety (možno už od roku 2025) s cieľom podporovať excelentnosť vo výskume a vypracovať pre virtuálne svety sektorový a technologický plán. V záujme inovácie bude Komisia zároveň podporovať tvorcov a mediálne spoločnosti EÚ pri testovaní nových nástrojov tvorby, spájať vývojárov s priemyselnými používateľmi a spolupracovať s členskými štátmi na vývoji experimentálnych regulačných prostredí pre web 4.0 a virtuálne svety.
  3. Verejná správa: podpora spoločenského pokroku a virtuálnych verejných služieb s cieľom využiť príležitosti, ktoré virtuálne svety ponúkajú. EÚ už dnes investuje do zásadných iniciatív ako Destinácia Zem (DestinE)miestne digitálne dvojčatá pre inteligentné komunity či európske digitálne dvojča oceánu – aby výskumníci dosahovali vedecký pokrok, priemysel vyvíjal presné aplikácie a aby verejné orgány mohli vo verejnej politike prijímať informované rozhodnutia. Komisia spúšťa dve nové verejné vlajkové iniciatívy: „CitiVerse“ – imerzné mestské prostredie, ktoré možno využiť na územné plánovanie a správu miest, a európske virtuálne ľudské dvojča, ktoré replikuje ľudské telo na podporu klinického rozhodovania a osobnej liečby.
  4. Formovanie globálnych štandardov otvorených a interoperabilných virtuálnych svetov a webu 4.0, ktoré zabránia dominancii niekoľkých veľkých hráčov. Komisia bude spolupracovať so zainteresovanými stranami v oblasti správy internetu na celom svete a presadzovať štandardy webu 4.0 v súlade s víziou a hodnotami EÚ.

Súvislosti

Stratégia vychádza z práce Európskej komisie v oblasti virtuálnych svetov, ako aj z konzultácií s občanmi, akademickou obcou a podnikmi. Komisia v období od februára do apríla 2023 zorganizovala európsku panelovú diskusiu občanov o virtuálnych svetoch, kde vyzvala 150 náhodne vybraných občanov, aby vypracovali odporúčania týkajúce sa vízie, zásad a opatrení s cieľom zabezpečiť, aby virtuálne svety v EÚ boli spravodlivé a vhodné pre ľudí. Na základe ich 23 odporúčaní boli formulované konkrétne opatrenia zahrnuté do stratégie pre web 4.0 a virtuálne svety. 14. septembra 2022 spustila Európska komisia priemyselnú koalíciu virtuálnej a rozšírenej reality, ktorá toto odvetvie spája s tvorcami politík.

Okrem toho sa v novej správe Spoločného výskumného centa uvádza prehľad príležitostí, ktoré môžu virtuálne svety novej generácie znamenať pre rôzne odvetvia – okrem iného pre vzdelávanie, výrobu, zdravie a verejné služby.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: Iniciatíva EÚ v oblasti webu 4.0 a virtuálnych svetov

Prehľad k webu 4.0 a virtuálnym svetom

Prehľad: Ako vytvárať vhodné a spravodlivé virtuálne svety? Pohľad občanov

Oznámenie: Iniciatíva EÚ v oblasti webu 4.0 a virtuálnych svetov

Správa občanov z európskej panelovej diskusie občanov o virtuálnych svetoch

Pracovný dokument útvarov Komisie: informácie, poznatky a trhové trendy webu 4.0 a virtuálnych svetov

Tlačové oznámenie (Spoločné výskumné centrum) – nová generácia virtuálnych svetov: príležitosti, výzvy a politické implikácie

 

 
Čítať ďalej...

Erasmus+: Nové financovanie aliancií európskych univerzít posilňuje spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania

Komisia oznámila výsledky výzvy programu Erasmus+ na rok 2023 týkajúcej sa iniciatívy „Európske univerzity“, ktorá poskytuje podporu alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Tieto aliancie európskych univerzít spájajú novú generáciu Európanov, ktorí sú schopní študovať a pracovať v rôznych európskych krajinách, v rôznych jazykoch a naprieč sektormi a akademickými disciplínami. Vďaka týmto alianciám môžu študenti získať titul kombináciou štúdia vo viacerých európskych krajinách, čo prispieva k medzinárodnej konkurencieschopnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe. 

Vďaka zmieneným výsledkom, na základe ktorých bolo pridaných sedem nových aliancií európskych univerzít, sa do celkového počtu 50 aliancií v súčasnosti zapája viac ako 430 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v 35 krajinách. Patria medzi ne všetky členské štáty EÚ a Island, Nórsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko.

Študenti týchto inštitúcií môžu využívať jedinečnú nadnárodnú a inovatívnu ponuku vzdelávania, ktorá im umožní získať základné zručnosti a kompetencie pre budúcnosť. Okrem toho vďaka nadviazaniu partnerstva s takmer 1 700 pridruženými partnermi z MVO, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov prináša 50 aliancií európskych univerzít do európskych regiónov rozsiahle inovácie.

S rekordným celkovým rozpočtom 402,2 milióna EUR z programu Erasmus+[1] na túto výzvu dostane každá aliancia na štyri roky rozpočet do výšky 14,4 milióna EUR.

Výzva na rok 2023 otvorila inštitúciám vysokoškolského vzdelávania z krajín západného Balkánu, ktoré nie sú pridružené k programu Erasmus+, možnosť zúčastniť sa na nej ako plnohodnotní partneri. V dôsledku toho sa k iniciatíve pripojili okrem inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo Severného Macedónska a Srbska aj inštitúcie vysokoškolského vzdelávania z Albánska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory.

Podobne ako minulý rok môžu aliancie zapojiť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania z krajín bolonského procesu ako pridružených partnerov. V rámci výzvy na rok 2023 sa k alianciám pripojilo aj takmer 30 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z Ukrajiny.

Ďalšie kroky

Na jeseň 2023 Komisia vyhlási ďalšiu výzvu na predkladanie návrhov v rámci Erasmus+ v snahe dosiahnuť cieľ európskej stratégie pre univerzity rozšíriť do polovice roka 2024 iniciatívu „Európske univerzity“ na 60 aliancií európskych univerzít, v ktorých bude združených viac ako 500 univerzít.

Súvislosti

Iniciatíva „Európske univerzity“ podporuje nadnárodné aliancie v priemere deviatich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré môžu zahŕňať rôzne typy školských zariadení (napr. všestranné a výskumné univerzity, univerzity aplikovaných vied, technologické inštitúty, umelecké školy a inštitúcie vyššieho odborného vzdelávania a prípravy). Tieto inštitúcie rozvíjajú dlhodobú štrukturálnu, udržateľnú a systémovú spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií naprieč hranicami. Ponúkajú učebné osnovy zamerané na študentov, ktoré sú poskytované spoločne v medziuniverzitných kampusoch, kde môžu študenti, zamestnanci a výskumní pracovníci zo všetkých kútov Európy využívať výhody plynulej mobility.

Komisia navrhla iniciatívu „Európske univerzity“ vedúcim predstaviteľom Európskej únie pred sociálnym samitom v Göteborgu v novembri 2017 ako súčasť celkovej vízie vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Európska stratégia pre univerzity predstavená v roku 2022 prišla s ambíciou podporiť do polovice roka 2024 celkom 60 aliancií európskych univerzít, v ktorých bude združených viac ako 500 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Na tento účel je v súčasnom programovom období 2021 – 2027 plánovaná v rámci programu Erasmus+ rekordná suma 1,1 mld. EUR. Podpora vedeckého rozmeru iniciatívy „Európske univerzity“ je možná v rámci iniciatívy Európska excelentnosť programu Horizont Európa.

Výzva programu Erasmus+ na rok 2023 týkajúca sa iniciatívy „Európske univerzity“ bola rozdelená na dve oblasti: ponúkla stabilnú finančnú podporu už existujúcim úspešným združeniam inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby mohli ďalej pokračovať v napĺňaní svojej dlhodobej vízie; úspešné existujúce združenia sa rozšírili o približne 50 nových inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Z výzvy sa takisto podporilo vytváranie nových aliancií európskych univerzít v Európe, ktoré spájajú rôzne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania na základe spoločných strategických vízií.

Ďalšie informácie

Výzva programu Erasmus+ na rok 2023 týkajúca sa iniciatívy „Európske univerzity“: výsledky

Iniciatíva „Európske univerzity“

Informačný prehľad



[1] Vrátane 3,2 milióna EUR z nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) na ďalšiu podporu účasti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z krajín západného Balkánu, ktoré nie sú pridružené k programu Erasmus+, ako plnoprávnych partnerov.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login