Aktualizácia priemyselnej stratégie z roku 2020: obnova Európy vďaka silnejšiemu jednotnému trhu

Komisia aktualizuje priemyselnú stratégiu EÚ tak, aby jej ambície v tejto oblasti plne odzrkadľovali novú realitu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a boli hnacím motorom pri prechode na udržateľnejšie, digitálne, odolné a globálne konkurencieschopné hospodárstvo.

V aktualizovanej stratégii sa opätovne potvrdzujú priority stanovené v oznámení z marca 2020, ktoré bolo uverejnené deň pred tým, než WHO vyhlásila pandémiu ochorenia COVID-19. Zároveň reaguje na ponaučenia z krízy s cieľom podporiť obnovu a posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Navrhujú sa v nej nové opatrenia na posilnenie odolnosti nášho jednotného trhu, najmä v časoch krízy. Zaoberá sa potrebou lepšie pochopiť naše závislosti v kľúčových strategických oblastiach a predstavuje súbor nástrojov na ich riešenie. Ponúka nové opatrenia na urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie. Aktualizovaná stratégia je takisto odpoveďou na výzvy identifikovať a monitorovať hlavné ukazovatele konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ ako celku: integrácia jednotného trhu, rast produktivity, medzinárodná konkurencieschopnosť, verejné a súkromné investície a investície do výskumu a vývoja.

Jadrom aktualizovanej stratégie sú malé a stredné podniky. Na ne je zacielená špecifická finančná podpora a opatrenia, ktoré majú MSP a startupom uľahčiť túto dvojitú transformáciu. Komisia v súčasnosti finalizuje proces vymenovania pána Vazila Hudáka za vyslanca pre MSP.

Komisia prijala aj návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich jednotný trh. Ide o kľúčový prvok pre úspech priemyselnej stratégie EÚ, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky a podporí spravodlivý a konkurencieschopný jednotný trh.

Táto zverejnená aktualizovaná priemyselná stratégia sa zameriava na tieto kľúčové oblasti:

Posilnenie odolnosti jednotného trhu

Pandémia ochorenia COVID-19 bola pre jednotný trh náročnou skúškou, keďže po jej vypuknutí došlo k obmedzeniu dodávok, uzavretiu hraníc a fragmentácii trhu. Kríza zdôraznila zásadnú potrebu zachovať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu, ako aj nutnosť spolupracovať na posilnení jeho odolnosti voči narušeniam. Komisia na tento účel podnikne okrem iného tieto opatrenia:

  • Navrhne núdzový nástroj pre jednotný trh ako štrukturálne riešenie na zabezpečenie voľného pohybu tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz. Tento nástroj by mal zaručiť väčšiu transparentnosť a solidaritu a mal by pomôcť riešiť kritický nedostatok výrobkov tým, že urýchli ich dostupnosť a posilní spoluprácu v oblasti verejného obstarávania.
  • Zabezpečí, aby členské štáty v plnej miere vykonali smernicu o službách a plnili si svoje existujúce povinnosti vrátane oznamovacej povinnosti, aby bolo možné identifikovať a odstrániť nové potenciálne prekážky.
  • Posilní dohľad nad trhom s výrobkami tým, že bude podporovať vnútroštátne orgány pri zvyšovaní kapacít a urýchľovaní tempa digitalizácie pri kontrolách výrobkov a zbere údajov.
  • Zmobilizuje významné investície na podporu MSP. Navrhne a zavedie mechanizmy alternatívneho riešenia sporov na riešenie oneskorených platieb pre MSP a stanoví opatrenia na riešenie rizík platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP.

Riešenie strategických závislostí EÚ

Otvorenosť obchodu a investíciám je silnou stránkou EÚ, ktorá je významným dovozcom a vývozcom, ako aj zdrojom jej rastu a odolnosti. Pandémia však upriamila našu pozornosť aj na potrebu analyzovať a riešiť strategické závislosti technologického i priemyselného charakteru. Komisia preto:

  • Vykonala analýzu metódou zdola nahor založenú na obchodných údajoch: z 5 200 výrobkov dovážaných do EÚ sa v počiatočnej analýze identifikovalo 137 výrobkov (ktoré predstavujú 6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) v citlivých ekosystémoch, na ktorých je EÚ veľmi závislá. Ide najmä o energeticky náročné priemyselné odvetvia (ako sú suroviny) a ekosystémy v oblasti zdravia (ako sú farmaceutické zložky), ako aj iné výrobky, ktoré sú dôležité z hľadiska podpory zelenej a digitálnej transformácie. Z toho je 34 výrobkov (predstavujúcich 0,6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) potenciálne ešte zraniteľnejších z dôvodu obmedzených možností, pokiaľ ide o ďalšiu diverzifikáciu a nahradenie výrobou v EÚ. Analýza takisto odhalila výzvy a závislosti v oblasti pokročilých technológií.
  • Prezentuje výsledky šiestich hĺbkových preskúmaní týkajúcich sa surovín, batérií, účinných farmaceutických látok, vodíka, polovodičov a cloudových a špičkových technológií, ktoré poskytujú ďalšie informácie o pôvode strategických závislostí a ich dosahu.
  • Začne druhú fázu preskúmania potenciálnych závislostí v kľúčových oblastiach vrátane výrobkov, služieb alebo technológií, ktoré sú kľúčové pre dvojitú transformáciu. K nim patria obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie a kybernetická bezpečnosť. Okrem toho vytvorí monitorovací systém v rámci strediska Komisie na monitorovanie kritických technológií.
  • Pracuje na diverzifikácii medzinárodných dodávateľských reťazcov a usiluje sa nadväzovať medzinárodné partnerstvá v záujme zlepšenia pripravenosti.
  • Podporuje nové priemyselné aliancie v strategických oblastiach, v ktorých sa takéto aliancie považujú za najlepší nástroj na urýchlenie činností, ktoré by sa inak nerozvinuli. Priemyselné aliancie sa budú podporovať tam, kde dokážu prilákať súkromných investorov, aby diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch otvoreným a transparentným spôsobom a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Podporovať sa budú aj oblastiach, kde majú potenciál vytvárať inovácie a pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú v zásade širokú a otvorenú platformu, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť začleneniu startupov a MSP.
  • Komisia pripravuje spustenie Aliancie pre procesory a polovodičové technológie a Aliancie pre priemyselné dáta, edge a cloud. Okrem toho zvažuje založenie Aliancie pre kozmické nosné rakety a Aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.
  • Podporuje úsilie členských štátov o združovanie verejných zdrojov prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblastiach, kde trh nedokáže priniesť prelomové inovácie. Na tento účel môže prípadne vynaložiť prostriedky z rozpočtu EÚ.
  • Avizuje stratégiu a možnú legislatívnu zmenu s cieľom posilniť vedúce postavenie pri stanovovaní noriem, a to aj v oblasti služieb, pričom otvorene spolupracuje s ostatnými aktérmi v oblastiach spoločného záujmu.

Urýchlenie dvojitej transformácie

V priemyselnej stratégii z roku 2020 sa oznámili opatrenia na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, no pandémia mala radikálny vplyv na jej rýchlosť a rozsah. Komisia preto načrtáva nové opatrenia na podporu podnikateľského hľadiska v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou tým, že:

  • Vytvorí v partnerstve s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami transformačné dráhy v oblastiach, v ktorých je to potrebné, počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami. Takéto dráhy by mohli umožniť lepšie pochopenie rozsahu, nákladov a podmienok požadovaných opatrení, ktoré súvisia s dvojitou transformáciou v najrelevantnejších ekosystémoch. To by viedlo k vypracovaniu vykonateľného plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti.
  • Zabezpečí koherentný regulačný rámec na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia Európy a ambícií balíka „Fit for 55“ okrem iného rýchlejším zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie a zaručením prístupu k dostatočným dodávkam cenovo dostupnej a dekarbonizovanej elektrickej energie.
  • Zabezpečí služby poradcov pre udržateľnosť pre MSP a bude podporovať obchodné modely založené na údajoch, aby MSP mali čo najväčší úžitok zo zelenej a digitálnej transformácie.
  • Bude investovať do zvyšovania úrovne kvalifikácií a rekvalifikáciu v záujme podpory dvojitej transformácie.

Prebiehajúcou rozsiahlou revíziou pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa takisto zabezpečí, aby v čase, keď sa zásadne mení aj globálne konkurenčné prostredie, podporovali tieto pravidlá zelenú a digitálnu transformáciu v prospech Európanov.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová zodpovedná za Európu pripravenú na digitálny vek, vyhlásila: Cieľom dnešnej aktualizovanej priemyselnej stratégie je zabezpečiť, aby naše priemyselné odvetvia dokázali stimulovať zelenú a digitálnu transformáciu nášho hospodárstva. Zároveň sa usilujeme posilniť konkurencieschopnosť týchto odvetví, a to aj v súvislosti s obnovou po kríze spôsobenej koronavírusom. To si vyžaduje nové investície – do ľudí, technológií a správneho regulačného rámca, ktorý zaručuje spravodlivosť a efektívnosť. Dnes prezentujeme získané skúsenosti a potvrdzujeme náš záväzok spolupracovať so všetkými hospodárskymi subjektmi v celej Európe. Na tento účel budeme ďalej podporovať a rozširovať kľúčové nástroje, ktoré už máme k dispozícii.

Výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, k tomu povedal: „V krízovom období majú odolné globálne dodávateľské reťazce nesmierny význam, keďže pomáhajú absorbovať otrasy a urýchľovať obnovu. V čase, keď sa spamätávame z krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, je cieľom našej aktualizovanej priemyselnej stratégie využiť postavenie Európy ako globálneho priemyselného lídra, a získať tak konkurenčnú výhodu v oblasti digitálnych a zelených technológií. Budeme sa usilovať o spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi vo všetkých oblastiach, v ktorých môžeme podporovať otvorený a spravodlivý obchod založený na pravidlách, znižovať strategické závislosti a vyvíjať budúce normy a predpisy. Všetky tieto prvky majú zásadný význam pre našu hospodársku silu. Zároveň sme pripravení konať autonómne vždy, keď sa musíme brániť pred nekalými praktikami a chrániť integritu jednotného trhu.“

Komisár Thierry Breton zodpovedný za vnútorný trh dodal: „Skutočná priemyselná revolúcia začína teraz – za predpokladu, že správne zainvestujeme do kľúčových technológií a stanovíme správne rámcové podmienky. Európa si vytvára prostriedky pre inovatívny, čistý a odolný priemysel, ktorý zabezpečuje kvalitné pracovné miesta a umožňuje MSP prosperovať aj počas procesu obnovy.“

Súvislosti

Aktualizáciu priemyselnej stratégie z roku 2020 ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Európskej únie v septembri 2020. Toto oznámenie takisto reaguje na výzvu vedúcich predstaviteľov EÚ realizovať ambicióznu európsku priemyselnú politiku tak, aby bol priemysel udržateľnejší, ekologickejší, odolnejší a dosahoval väčšiu konkurencieschopnosť na globálnej úrovni. Lídri EÚ vyzvali Komisiu, aby identifikovala strategické závislosti najmä v tých najcitlivejších priemyselných ekosystémoch, ako je zdravotníctvo, a navrhla opatrenia na ich zmiernenie.

K tomuto oznámeniu sú pripojené tri pracovné dokumenty. Prvým je výročná správa o jednotnom trhu v roku 2021, v ktorej sa analyzuje súčasný stav európskeho hospodárstva na základe posúdenia 14 priemyselných ekosystémov, hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení priemyselného balíka 2020 a predstavuje súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti na monitorovanie ďalšieho pokroku. Ďalej je to analýza strategických závislostí a kapacít Európy s hĺbkovým preskúmaním vo viacerých strategických oblastiach a dokument o konkurencieschopnom a ekologickom európskom oceliarstve, ktorý obsahuje analýzu výziev v priemysle a dostupného súboru nástrojov EÚ.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Oznámenie „Aktualizácia novej priemyselnej stratégie z roku 2020: budovanie silnejšieho vnútorného trhu v záujme obnovy Európy“

Výročná správa o jednotnom trhu v roku 2021

Strategické závislosti a kapacity

Konkurencieschopné a ekologické európske oceliarstvo

Informačná stránka o aktualizácii priemyselnej stratégie

Informačná stránka o hĺbkových preskúmaniach strategických oblastí z hľadiska európskych záujmov  

Nová priemyselná stratégia pre Európu (marec 2020)

Čítať ďalej...

Tím Európa ako najväčší darca na svete zvýšil v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc na 66,8 miliardy eur

EÚ a jej 27 členských štátov podstatne zvýšili v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc pre partnerské krajiny na 66,8 miliardy eur. Podľa predbežných údajov, ktoré uverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD-DAC), ide o 15 % nárast v nominálnom vyjadrení a zodpovedá to 0,50 % spoločného hrubého národného dôchodku (HND) oproti 0,41 % v roku 2019. EÚ a jej členské štáty tak potvrdili svoju pozíciu najväčšieho darcu na svete, ktorý poskytuje 46 % celosvetovej pomoci pochádzajúcej od EÚ a od ostatných darcov Výboru pre rozvojovú pomoc, a urobili veľký krok smerom k splneniu svojho záväzku, že do roku 2030 sa najmenej 0,7 % spoločného HND poskytne na oficiálnu rozvojovú pomoc.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová poznamenala: „Tím Európa oproti minulému roku podstatne zvýšil svoj príspevok na oficiálnu rozvojovú pomoc. V časoch, keď musí toľko ľudí v našich partnerských krajinách čeliť veľkým zdravotným, hospodárskym a sociálnym ťažkostiam spojeným s krízou COVID-19, to má mimoriadny význam. Najnovšie údaje ukazujú, že desať rokov pred stanoveným dátumom na splnenie nášho záväzku, t. j. že 0,7 % nášho spoločného HND poskytneme na oficiálnu rozvojovú pomoc, sme odhodlaní viac ako kedykoľvek predtým dosiahnuť tento cieľ.

Svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v nominálnom vyjadrení zvýšilo v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 celkovo 17 členských štátov, pričom najväčší nominálny nárast zaznamenalo Nemecko (+ 3 310 miliónov eur), Francúzsko (+ 1 499 miliónov eur) a Švédsko (+ 921 miliónov eur) a ďalší nárast pripadá na Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Oficiálna rozvojová pomoc inštitúcií EÚ (t. j. Európska komisia a EIB) sa v roku 2020 celkovo zvýšila o 3,7 miliardy eur (27 %) v nominálnom vyjadrení. 15 členských štátov zvýšilo svoju oficiálnu rozvojovú pomoc v pomere k svojmu HND najmenej o 0,01 percentuálneho bodu: Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Švédsko. Na Cypre a v Grécku však oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND klesla aspoň o 0,01 percentuálneho bodu.

EÚ, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie spolu s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj spojili v reakcii na pandémiu koronavírusu svoje finančné zdroje ako Tím Európa, pričom v roku 2020 zmobilizovali viac ako 40 miliárd eur na podporu partnerských krajín. 65 % tejto sumy už bolo vyplatených v roku 2020 na podporu okamžitých humanitárnych potrieb; t. j. na podporu zdravotníckych, vodovodných, sanitárnych a výživových systémov, ako aj na riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy COVID-19 sú verejné financie a udržateľnosť dlhu mnohých rozvojových krajín pod obrovským tlakom, čo má negatívny dosah na ich schopnosť dosahovať ciele udržateľného rozvoja. Predsedníčka von der Leyenová preto v máji 2020 vyzvala na globálne oživenie hospodárstva. Ide o iniciatívu, v rámci ktorej by sa odpustenie dlhu a investície prepojili s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa podporilo ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné oživenie. Iniciatíva zameraná na globálne oživenie hospodárstva spočíva v tom, že by sa v partnerských krajinách začali prijímať politické rozhodnutia podporujúce ekologickú a digitálnu transformáciu, sociálnu inkluzívnosť a ľudský rozvoj, ktoré by súčasne posilňovali aj udržateľnosť dlhovej služby.

Oficiálna rozvojová pomoc predstavuje jeden zo zdrojov financovania umožňujúcich dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, no v prípade všetkých zdrojov financovania udržateľného rozvoja je nutné dosiahnuť väčšiu transparentnosť. Dôležitým krokom v tomto smere bolo to, že sa zhromaždili a po prvýkrát uverejnili údaje o celkovej oficiálnej podpore pre udržateľný rozvoj (TOSSD), vďaka čomu sa zvýšila transparentnosť všetkých oficiálne podporovaných zdrojov pre ciele udržateľného rozvoja vrátane spolupráce juh – juh, podpory celosvetových verejných statkov, ako je výskum vakcín a zmierňovanie zmeny klímy, ako aj súkromného financovania mobilizovaného prostredníctvom oficiálnych intervencií.

Súvislosti

Údaje, ktoré uverejnila organizácia OECD, sa zakladajú na predbežných informáciách, ktoré jej boli nahlásené členskými štátmi EÚ, pričom podrobné konečné údaje uverejní začiatkom roka 2022. Kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ pozostáva z celkových výdavkov členských štátov EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc a z oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ, ktorá sa nepripisuje jednotlivým členským štátom ani Spojenému kráľovstvu (najmä vlastné zdroje Európskej investičnej banky a po prvýkrát v roku 2020 osobitné úvery na makrofinančnú pomoc na základe grantového ekvivalentu).

Aj napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára 2020, Spojené kráľovstvo v roku 2020 aj naďalej finančne prispievalo formou oficiálnej rozvojovej pomoci do rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu. Tento príspevok je zahrnutý do oficiálnej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ. Aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ a oficiálnej rozvojovej pomoci vykazovanej samotným Spojeným kráľovstvom, príspevok, ktorý Spojené kráľovstvo poskytuje inštitúciám EÚ, nie je zahrnutý do pomoci vykazovanej ako kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ.

Štyri členské štáty EÚ už prekročili v roku 2020 cieľovú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá má zodpovedať 0,7 % HND: Švédsko (1,14 %), Luxembursko (1,02 %), Dánsko (0,73 %) a Nemecko (0,73 %).

Pri uvádzaní členských štátov, ktoré zvýšili alebo znížili svoju oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, sa zohľadňujú len prípady, keď zmena predstavuje najmenej 0,01 percentuálneho bodu (na základe presných, nie zaokrúhlených hodnôt), zatiaľ čo členské štáty, v prípade ktorých je zmena menšia ako 0,01 percentuálneho bodu (pričom to platí v oboch smeroch), sa považujú za štáty, ktorých oficiálna rozvojová pomoc ako podiel HND zostala na nezmenenej úrovni.

Pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc ako podiel HND, EÚ a jej členské štáty výrazne presahujú priemer darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ, keďže ich pomoc dosahuje 0,50 % v porovnaní s 0,26 % (súhrnná hodnota za všetkých darcov Výboru pre rozvojovú pomoc z krajín mimo EÚ).

V máji 2015 Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok zvýšiť do roku 2030 kolektívnu oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND EÚ. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej súčasných 27 členských štátov zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 37 % (18,7 miliardy eur), zatiaľ čo pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,1 percentuálneho bodu. V roku 2020 nastal obrat v predchádzajúcom klesajúcom trende oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý sme pozorovali od vrcholu v roku 2016, keď oficiálna rozvojová pomoc EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov dosiahla 0,52 % HND. Čiastočne je to spôsobené absolútnym zvýšením kolektívnej oficiálnej rozvojovej pomoci v nominálnom vyjadrení a čiastočne absolútnym znížením spoločného HND v nominálnom vyjadrení. EÚ sa takisto zaviazala, že v krátkodobom horizonte kolektívne poskytne najmenej rozvinutým krajinám oficiálnu rozvojovú pomoc v rozpätí od 0,15 % do 0,20 % HND EÚ a vo výške 0,20 % do roku 2030. Od roku 2015 sa oficiálna rozvojová pomoc, ktorú EÚ a jej súčasných 27 členských štátov poskytli najmenej rozvinutým krajinám zvýšila v nominálnom vyjadrení na základe peňažných tokov o 34 % (3,5 miliardy eur), takže v roku 2019 dosiahla 13,8 miliardy eur (0,10 % HND), pričom pomer oficiálnej rozvojovej pomoci k HND sa zvýšil o 0,01 percentuálneho bodu. Okrem toho EÚ a jej vtedajších 28 členských štátov zvýšili v porovnaní s rokom 2018 svoju celkovú oficiálnu rozvojovú pomoc pre Afriku o 3,6 % v nominálnom vyjadrení na 25,9 miliardy eur v roku 2019. Údaje o oficiálnej rozvojovej pomoc pre najmenej rozvinuté krajiny, Afriku a iných konkrétnych príjemcov za rok 2020 sa očakávajú začiatkom roka 2022.

Je nevyhnutné, aby sa v partnerských krajinách podporilo udržateľné financovanie, ako aj zapojenie súkromného sektora a aby sa popritom uskutočnili reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, keďže na splnenie výziev iniciatívy zameranej na globálne oživenie hospodárstva nepostačí iba oficiálna rozvojová pomoc. EÚ rozhodujúco prispela k prepojeniu pomoci, investícií, obchodu, mobilizácie finančných prostriedkov z domácich zdrojov a politík navrhnutých tak, aby sa v plnej miere využili všetky finančné toky. Záruka Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj zohrávala pri uvoľňovaní dodatočných finančných prostriedkov pre partnerské krajiny zásadný význam. Len v minulom roku podpísala EÚ s našimi partnerskými finančnými inštitúciami finančné záruky v hodnote 1,55 miliardy eur, vďaka ktorým sa zmobilizovali investície vo výške viac ako 17 miliárd eur. Prispeje to aj k tomu, aby bolo oživenie po pandémii ekologické, digitálne, spravodlivé a odolné.

Ďalšie informácie

MEMO (otázky a odpovede) o predbežných údajoch o oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a jej členských štátov za rok 2020 

Príloha: Predbežné údaje o oficiálnej rozvojovej pomoci za rok 2020, tabuľky a grafy za EÚ a jej členské štáty

Komisia uverejnila číselné údaje o globálnej reakcii na COVID-19

Tlačová správa OECD

Čítať ďalej...

Finále vedomostnej súťaže "Mladý Európan 2020"

Dňa 19. novembra 2020 sa uskutočnilo finále 15. ročníka vedomostnej súťaže "Mladý Európan", ktoré sa po prvýkrát uskutočnilo netradične – v online priestore. Súťažiaci nový formát zvládli bravúrne, finále prebehlo bez problémov a poznáme už aj víťazov, ktorí získali zaujímavé vecné ceny.

„Tento ročník súťaže Mladý Európan je veľmi netradičný. Tí, čo sa zúčastnili súťaže v predchádzajúcich rokoch, vedia, že v tejto forme sme finále ešte nerobili, keďže je to súťaž, kde sa zvykneme osobne stretávať. Všetci súťažiaci i pedagógovia však investovali veľmi veľa svojho času a úsilia do prípravy, a preto by bola veľká škoda, keby si svoje široké znalosti nemohli navzájom zmerať a súťaž by sa nekonala. Preto som veľmi rád, že sme našli vhodnú online platformu, ktorá nám umožnila finále súťaže uskutočniť. Súťažiaci boli opäť výborne pripravení, sústredení a šikovní. Navyše preukázali aj veľmi dobré digitálne zručnosti, vďaka čomu mohli  preukázať svoje znalosti o Európe, čo porota patrične ocenila. Pre mňa sú víťazmi všetci súťažiaci, ktorí sa do národného kola prebojovali, a to nielen na základe ich úspechov v regionálnych kolách, ale aj na základe toho, že sa do súťaže zapojili a prejavili záujem prehĺbiť si svoje znalosti o Európe. Aj napriek tomu, že sme s EÚ prepojení už veľa rokov, pri našej práci vidíme, že znalosti o Európe sú v spoločnosti stále nižšie než by mohli byť. No vidíme, že práve mladé generácie sa o Európu zaujímajú a snažia sa o nej čo najviac dozvedieť. To nás veľmi teší a veríme, že to budú môcť aj v praxi čo najviac využiť a šíriť povedomie aj u ostatných. Moje poďakovanie patrí všetkým súťažiacim, pedagógom i partnerom súťaže, vďaka ktorým sa nám podarilo uskutočniť ďalšie úspešné kolo Mladého Európana,“ povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

 Vo finále Mladého Európana sa tentokrát stretlo 12 súťažných tímov – víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ či významných osobností EÚ a jej členských krajín.

Tohtoroční víťazi Mladého Európana:

  1. miesto: Gymnázium Poštová, Košice
  2. miesto: Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin
  3. miesto: Gymnázium Párovská, Nitra 

Záštitu nad súťažou tento rok prevzal podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Partnerom súťaže je Úrad vlády SR. Súťaž podporila aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poďakovanie patrí aj šikovným profesorom a profesorkám za prípravu študentov a spoluorganizáciu súťaže. Súťaž je určená študentom 3. a 4. ročníkov gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska. Organizuje ju Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoločne s 10 regionálnymi informačnými centrami Europe Direct.

Zdroj FOTO: FB EDIC KOŠICE

Podrobnosti:
Viac informácií

 

 

 

 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login