Začína sa nová éra zdaňovania právnických osôb v EÚ

Od nového roka 2024 nadobúdajú účinnosť prelomové nové pravidlá EÚ, ktorými sa zavádza minimálna 15 % sadzba efektívneho zdaňovania nadnárodných spoločností pôsobiacich v členských štátoch EÚ.

Týmto rámcom sa dosiahne spravodlivejšie a stabilnejšie daňové prostredie v EÚ a na celom svete. Zároveň sa ním zmodernizuje tak, aby viac zodpovedalo súčasnému globalizovanému digitálnemu svetu. Nadobudnutím účinnosti pravidiel minimálneho efektívneho zdaňovania, na ktorých sa členské štáty jednomyseľne dohodli v roku 2022, sa v EÚ začnú formálne vykonávať pravidlá tzv. 2. piliera, ktoré boli dohodnuté ako súčasť globálnej dohody o medzinárodnej daňovej reforme v roku 2021.

K týmto pravidlám sa momentálne na celom svete hlási takmer 140 jurisdikcií, EÚ je však medzi prvými, kto ich premieta do záväzného práva. Druhý pilier oslabuje motiváciu podnikov presúvať zisky do jurisdikcií s nízkym zdanením, a tým brzdí tzv. preteky o čo najnižšiu sadzbu dane, keď sa krajiny predbiehajú v znižovaní sadzieb dane z príjmov právnických osôb, aby prilákali investície. Výsledky už prichádzajú: niekoľko jurisdikcií s nulovou daňou oznámilo zavedenie dane z príjmu právnických osôb pre dotknuté spoločnosti.

Podrobnosti

Tieto pravidlá budú platiť pre nadnárodné skupiny podnikov a veľké vnútroštátne skupiny v EÚ, ktoré majú kombinované finančné príjmy viac ako 750 miliónov eur ročne. Budú sa vzťahovať na všetky veľké skupiny, domáce aj medzinárodné, ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ.

Smernica obsahuje spoločný súbor pravidiel výpočtu a uplatňovania „dorovnávacej dane“ splatnej v konkrétnej krajine, ak by efektívna sadzba dane bola nižšia ako 15 %. Ak dcérska spoločnosť nepodlieha minimálnej efektívnej sadzbe dane v cudzej krajine, v ktorej sa nachádza, členský štát materskej spoločnosti bude taktiež na materskú spoločnosť uplatňovať dorovnávaciu daň. Smernica takisto zabezpečí efektívne zdaňovanie v situáciách, keď sa materská spoločnosť nachádza mimo EÚ v krajine s nízkym zdanením, ktorá neuplatňuje rovnocenné pravidlá.

Súvislosti

Vďaka tomuto historicky významnému predpisu EÚ splnila svoj prísľub, že bude medzi prvými, ktorí implementujú daňovú reformu OECD. Zabezpečenie globálnej minimálnej úrovne zdaňovania právnických osôb je jedným z dvoch pracovných okruhov globálnej dohody OECD (tzv. druhý pilier). Druhým okruhom je čiastočné prerozdelenie práv zdanenia (známy ako prvý pilier).

V tomto druhom okruhu pôjde o úpravu medzinárodných pravidiel týkajúcich sa toho, ako sa delí zdaňovanie ziskov najväčších a najziskovejších nadnárodných spoločností medzi krajinami, aby sa v pravidlách zohľadnila meniaca sa povaha obchodných modelov a schopnosť spoločností podnikať bez fyzickej prítomnosti.

Čítať ďalej...

V Španielsku bol spustený nový špičkový európsky superpočítač

Koncom roka 2023 bol v španielskej Barcelone uvedený MareNostrum 5, najnovší európsky superpočítač svetovej úrovne. V súčasnosti je jedným z 10 najvýkonnejších superpočítačov na svete, nachádza sa v barcelonskom supervýpočtovom centre a od marca 2024 bude prístupný širokej škále európskych vedeckých a priemyselných používateľov.

MareNostrum 5 má najvyššiu výkonnosť 314 petaflopov, t. j. 314 miliónov miliárd výpočtov za sekundu. Je tiež najekologickejším superpočítačom v Európe. Bude vysoko energeticky účinný a bude plne poháňaný energiou z udržateľných zdrojov. Teplo, ktoré generuje, sa použije na vykurovanie budovy, v ktorej sa nachádza.

MareNostrum 5 je jedným z najinovatívnejších superpočítačových systémov na svete, ktorý je navrhnutý špecificky na riešenie zložitých vedeckých problémov. Pomôže Európe napredovať v práci vo viacerých oblastiach. Pomôže napríklad európskemu lekárskemu výskumu podporou vývoja liekov a vakcín a vykonávaním simulácií šírenia vírusu. Môže sa používať aj v tradičných superpočítačových aplikáciách v oblastiach, ako je klimatický výskum, inžinierstvo, veda o materiáloch a vedy o Zemi.

Superpočítač posilní ďalšie európske iniciatívy, ako je Destinácia Zem, ktorej cieľom je vyvinúť vysoko presný digitálny model Zeme v celosvetovom meradle, a európske virtuálne ľudské dvojča, iniciatíva, ktorú nedávno takisto spustila Komisia. Iniciatíva európske virtuálne ľudské dvojča pomôže vedcom lepšie pochopiť ľudský organizmus a povedie k lepšej zdravotnej starostlivosti a personalizovanej medicíne.

MareNostrum 5 je navrhnutý tak, aby ho používali aj vývojári umelej inteligencie. Bude využívať najmodernejšie čipy akcelerátorov, aké sú dnes k dispozícii, čo mu pomôže uspokojiť potreby nových platforiem umelej inteligencie a zvýšiť výkonnosť európskych veľkých jazykových modelov umelej inteligencie. Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie, MareNostrum 5 bude k dispozícii európskym startupom v oblasti umelej inteligencie, aby mohli školiť svoje modely. To by malo pomôcť urýchliť zavádzanie európskych technológií a etických algoritmov založených na umelej inteligencii, čo by EÚ umožnilo viesť globálne úsilie v oblasti zodpovednej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie.

Nový systém predstavuje celkovú investíciu viac ako 151 miliónov EUR na pokrytie jeho akvizície a údržby, pričom 50 % pokrýva EÚ a 50 % španielske konzorcium, v ktorom je aj Portugalsko a Turecko.

Súvislosti

Spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC) je právnym a financujúcim subjektom vytvoreným v roku 2018, ktorý má EÚ a krajinám, ktoré sa na EuroHPC podieľajú, umožniť koordinovať úsilie a združovať zdroje v snahe dostať Európu na pozíciu svetového lídra v superpočítaní. Rada v júli 2021 prijala nariadenie o spoločnom podniku EuroHPC, čím priniesla ďalšie investície vo výške 7 miliárd EUR na obdobie 2021 – 2027. 

Kapacity spoločného podniku EuroHPC sa čoskoro rozšíria na exaflopovú výkonnosť a nad rámec exaflopových superpočítačov JUPITER a JULES VERNE konzorcia.

Výpočtová kapacita MareNostrum 5 bude dopĺňať existujúce superpočítače spoločného podniku EuroHPC:

Ďalšie informácie

Tlačová správa k spoločnému podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku

Vysokovýkonná výpočtová technika

Čítať ďalej...

EÚ investuje prostredníctvom modernizačného fondu ďalšie dve miliardy eur z príjmov z obchodovania s emisiami do projektov infraštruktúry čistej energie v členských štátoch

Z modernizačného fondu sa aktuálne vyplatilo 2,17 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch prostredníctvom 19 vybraných projektov. Tieto investície pomôžu krajinám EÚ s nižšími príjmami splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zároveň znížia emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zvýšia energetickú efektívnosť. Financujú sa z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Z modernizačného fondu sa od jeho spustenia v roku 2021 vyplatilo spolu 9,68 miliardy eur príjmov z EU ETS s cieľom pomôcť členským štátom urýchliť zelenú transformáciu.

V nadväznosti na investície oznámené v júni vo výške 2,49 miliardy eur na 31 projektov dosiahli investície z modernizačného fondu na rok 2023 po uvedenom vyplatení 2,17 miliardy eur na 19 ďalších projektov celkovú výšku 4,66 miliardy eur, pričom sa celkom podporilo 50 projektov. Tento rok sa podpora z modernizačného fondu poskytla Bulharsku (197 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Česku (1,848 mld. eur), Estónsku (66 mil. eur), Lotyšsku (5 mil. eur), Litve (11 mil. eur), Poľsku (221 mil. eur), Rumunsku (2,169 mld. eur) a Slovensku (60 mil. eur).

Spomínaných 50 projektov sa zameriava na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí, energetickú efektívnosť a nahradenie výroby uhlia menej uhlíkovo náročnými palivami. Patria medzi ne:

  • modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie,
  • výroba elektrickej energie z fotovoltických zariadení poskytovateľmi služieb v oblasti komunálneho odpadu v Chorvátsku,
  • dosiahnutie vyššieho energetického štandardu pre verejné budovy a nahradenie uhlia plynom pri diaľkovom vykurovaní v Česku,
  • zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov v Estónsku,
  • zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku,
  • rozvoj kapacít v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v litovskom sektore veľkých a stredných priemyselných podnikov,
  • elektrizačné sústavy pre budúce nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a vysoko účinná kogenerácia v diaľkovom vykurovaní a priemysle v Poľsku,
  • kapacity na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácia elektrickej distribučnej sústavy, modernizácia železničných koľajových vozidiel a plynárenskej infraštruktúry s cieľom uľahčiť nahradenie uhlia pri výrobe elektrickej energie v Rumunsku,
  • modernizácia energetických sietí vrátane uskladňovania energie a zvýšenie energetickej účinnosti na Slovensku.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. V rámci revidovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) sa z modernizačného fondu bude od roku 2024 poskytovať finančná podpora trom ďalším prijímateľom – Grécku, Portugalsku a Slovinsku.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje EÚ, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu oprávneným krajinám pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení

Potvrdenia prioritných investícií

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov

Webové stránky modernizačného fondu

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...

Komisia spúšťa tri nové iniciatívy na podporu ukrajinských výskumníkov a inovátorov

Komisia spustila tieto tri nové iniciatívy na posilnenie spolupráce EÚ s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií:

  • nová kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve,
  • nová akcia Európskej rady pre inovácie (EIC) na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií,
  • nové komunitné centrum Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Iliana Ivanovová odštartovala iniciatívy na podujatí organizovanom na diaľku spolu s ukrajinským podpredsedom vlády Mychajlom Fedorovom a ministrom školstva a vedy Oksenom Lisovyjom.

Kancelária programu Horizont Európa

Nová kancelária programu Horizont Európa zvýši informovanosť o možnostiach účasti Ukrajiny na projektoch spolupráce v oblasti výskumu a inovácií v rámci programu Horizont Európa – programu EÚ pre výskum a inovácie. Na tieto účely bude propagovať program Horizont Európa na Ukrajine a podporovať integráciu Ukrajiny do európskeho výskumného priestoru, pričom bude poskytovať podporu ukrajinským národným kontaktným miestam pre program Horizont Európa. Kancelária programu Horizont Európa bude fungovať pod záštitou Národnej výskumnej nadácie Ukrajiny.

Akcia EIC na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií

Akcia Európskej rady pre inovácie EIC4Ukraine podporí ukrajinskú komunitu pôsobiacu v oblasti špičkových technológií sumou 20 miliónov eur. Tá bude určená ukrajinským startupom v snahe pomôcť im rásť a začleniť sa do európskeho inovačného ekosystému. Iniciatíva, ktorú realizuje európska sieť združení startupov, podporí najmenej 200 ukrajinských špičkových technologických startupov, z ktorých každý dostane až do 60 000 eur na ďalší rozvoj svojich inovačných a podnikateľských činností.

Komunitné centrum EIT

Komunitné centrum EIT v Kyjeve bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto na podávanie informácií o príležitostiach, ktoré poskytuje celá komunita EIT v celej Európskej únii aj mimo nej. Ukrajinským inovátorom, ktorí zostanú vo svojej domovskej krajine, poskytne prístup k partnerom, trhom, testovacím zariadeniam, odbornej príprave a investíciám. Záštitu nad centrom prevzal Ukrajinský fond pre startupy.

Súvislosti

Vzhľadom na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a záväzok EÚ ponúknuť ukrajinskej výskumnej a inovačnej komunite konkrétne prostriedky podpory je Ukrajina zapojená do programu Horizont Európa a do programov Euratomu bez toho, aby musela finančne prispievať.

Túto podporu dopĺňa niekoľko opatrení. Okrem aktuálne ohlásených nových iniciatív medzi ne patria iniciatívy ERA4UkraineHorizont4Ukraineštipendijný program EURIZON pre Ukrajinu a ERC4Ukraine, ako aj MSCA4Ukraine – špecializovaný štipendijný program v objeme 25 miliónov eur v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) pre výskumníkov vysídlených z Ukrajiny.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) je jedinečný orgán EÚ, ktorého cieľom je podnecovať inovácie tým, že spája organizácie pôsobiace v oblasti podnikania, vzdelávania a výskumu. EIT podporuje ukrajinských inovátorov prostredníctvom viacerých opatrení vrátane osobitnej iniciatívy „Rebuild Ukraine“ – kohorty programu EIT Jumpstarter zameranej na obnovu Ukrajiny, iniciatívy Red Kalyna zameranej na ocenenie ukrajinských podnikateliek a iniciatívy EIT v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorá zvyšuje inovačnú kapacitu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad – kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve

Informačný prehľad – podpora ukrajinských výskumníkov a inovátorov

Medzinárodná spolupráca s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií

Európska rada pre inovácie

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

Čítať ďalej...

EÚ investuje viac ako 65 miliónov EUR do rozšírenia inovačných projektov v oblasti čistých technológií

Komisia vybrala 17 malých inovačných projektov v oblasti čistých technológií, ktoré získali viac ako 65 miliónov EUR na projektovú podporu v rámci Inovačného fondu EÚ. Tieto finančné prostriedky pomôžu spoločnostiam v Európe vrátane malých podnikov uviesť na trh prelomové technológie v energeticky náročných priemyselných odvetviach, v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj v oblasti uskladňovania energie. Vybrané projekty zahŕňajú širokú škálu odvetví s osobitným zameraním na výrobu komponentov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a skla, keramiky a stavebných materiálov. Sú medzi nimi aj projekty v oblastiach uskladňovania energie, solárnej energie, obnoviteľných zdrojov energie, železa a ocele, rafinérií, chemických látok, cementu a vápna a vodíka.

Očakáva sa, že vybrané projekty zabránia vzniku viac ako 1,8 milióna ton emisií ekvivalentu CO2 počas prvých desiatich rokov ich prevádzky, čo prispeje k dekarbonizácii Európy a jej prechodu na čistú energiu. Vďaka týmto novým projektom Inovačný fond rozširuje svoj geografický dosah, a teda celkovo zahŕňa projekty v 24 krajinách, pričom lotyšské a maďarské projekty získali podporu po prvýkrát.

Vybrané projekty sú:

Energeticky náročné priemyselné odvetvia: 8 projektov, ktoré získali 32,6 milióna EUR z Inovačného fondu

3 projekty v oblasti skla, keramiky a stavebných materiálov v Taliansku;

1 projekt v odvetví rafinérií a 1 projekt v oblasti cementu a vápna v Španielsku;

1 projekt v oblasti vodíka v Chorvátsku;

1 projekt v oblasti železa a ocele a 1 v chemickom odvetví, oba v Taliansku.

Uskladňovanie energie: 2 projekty, ktoré získali 8,4 milióna EUR z Inovačného fondu

1 vo Francúzsku týkajúci sa inteligentnej siete s viacerými zdrojmi energie a 1 v Dánsku v oblasti uskladňovanie tepelnej energie.

Energia z obnoviteľných zdrojov: 7 projektov, ktoré získali 24,4 milióna EUR z Inovačného fondu

3 projekty v oblasti výroby komponentov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vo Francúzsku, v Maďarsku a Lotyšsku;

2 projekty v oblasti solárnej energie vo Francúzsku a v Grécku;

2 projekty v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov v námornom priemysle a v odvetví flexotlače – jeden v Holandsku a druhý na viacerých miestach: Švédsko, Fínsko a Nórsko.

Každý zo 17 projektov dostane granty z Inovačného fondu vo výške od 1,6 do 4,5 milióna EUR financované z príjmov vytvorených systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS). Presné sumy grantu budú známe po ukončení procesu vypracovania dohody o grante. Tretinu prijímateľov tvoria malé a stredné podniky. Okrem 17 vybraných projektov sa zvažujú ďalšie štyri sľubné projekty na pomoc pri vypracúvaní projektov zo strany Európskej investičnej banky, ktorá môže poskytnúť individualizovanú podporu a pomôcť projektom dosiahnuť finančné uzavretie a začať s prevádzkou.

Celkovo bolo v rámci výzvy predložených 72 návrhov, z ktorých 48 bolo uznaných za oprávnené a prípustné. Oprávnené projekty boli predmetom ďalšieho hodnotenia nezávislými odborníkmi na základe piatich kritérií Inovačného fondu: stupeň inovácie, potenciál znížiť emisie skleníkových plynov, vyspelosť projektu, škálovateľnosť a nákladová efektívnosť.

Súvislosti

Cieľom Inovačného fondu je vytvoriť vďaka príjmom zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, ktoré sa v rokoch 2020 až 2030 odhadujú na 40 miliárd EUR[1], finančné stimuly pre spoločnosti a verejné orgány, aby investovali do špičkových nízkouhlíkových technológií a podporili prechod Európy ku klimatickej neutralite. Z Inovačného fondu sa už prostredníctvom predchádzajúcich výziev na predkladanie návrhov poskytlo približne 6,5 miliardy EUR viac než 100 inovačným projektom.

Úspešné projekty z tejto tretej výzvy pre malé projekty teraz začnú s prípravami svojich individuálnych dohôd o grante s Európskou výkonnou agentúrou pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), ktorá je zodpovedná za vykonávanie fondu. Tieto grantové dohody by mali byť dokončené v druhom štvrťroku 2024. Následne bude môcť Komisia prijať príslušné rozhodnutia o udelení grantov a začať ich vyplácať. Išlo o poslednú výzvu na predkladanie návrhov malých projektov vymedzených ako projekty s celkovými investičnými nákladmi do 7,5 milióna EUR.

Komisia 23. novembra 2023 vyhlásila dve nové výzvy na predkladanie projektov. Prvá pilotná aukcia v rámci Európskej vodíkovej banky s rozpočtom 800 miliónov EUR pre predkladateľov projektov v EHP a ďalšia výzva s rozpočtom 4 miliardy EUR na emisne neutrálne technológie v rôznych odvetviach. Táto nová výzva zahŕňa malé projekty, ktoré sa však teraz vymedzujú ako projekty s celkovými investičnými nákladmi nižšími ako 20 miliónov EUR.

Ďalšie informácie

Opis vybraných malých projektov

Webová stránka Inovačného fondu

Prehľad portfólia projektov Inovačného fondu

Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ETS)

Plníme prísľub Európskej zelenej dohody

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login