Komisia podpísala koncesnú zmluvu na infraštruktúru pre odolnosť, prepojenosť a bezpečnosť prostredníctvom satelitu (IRIS2), multiorbitálnu konšteláciu 290 satelitov, s konzorciom SpaceRISE. Toto partnerstvo bude rozvíjať, zavádzať a prevádzkovať nový systém Európskej únie. Je to významný krok smerom k európskej suverenite a bezpečnej konektivite.

IRIS2: bezpečné a pokročilé satelitné pripojenie

IRIS2 predstavuje tretí hlavný program Európskej únie určený na riešenie naliehavých dlhodobých výziev v oblasti bezpečnosti, ochrany a odolnosti. Ponúknutím pokročilých služieb pripojiteľnosti vládnym používateľom a preklenutím medzier v pripojiteľnosti v celej Únii podporuje IRIS2 strategickú autonómiu a vedúce postavenie Európy v oblasti technológií.

Systém IRIS2 bude využívať jedinečné výhody satelitov strednej obežnej dráhy Zeme (MEO) a nízkej obežnej dráhy Zeme (LEO). Táto špičková konštelácia poskytne:

• Služby bezpečnej konektivity pre členské štáty EÚ a vládne orgány.
• Vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie pre súkromné spoločnosti a európskych občanov vrátane pokrytia v zónach s nedostatočnou pripojiteľnosťou.

KonzorciumSpaceRISE: Celoeurópska spolupráca

Konzorcium SpaceRISE, poverené realizáciou tohto ambiciózneho projektu, zahŕňa troch popredných prevádzkovateľov európskych satelitných sietí – SES SA, Eutelsat SA a Hispasat S.A. – podporovaných hlavným tímom európskych subdodávateľov z ekosystému satelitnej komunikácie. Medzi kľúčových partnerov patria Thales Alenia Space, OHB, Airbus Defence and Space, Telespazio, Deutsche Telekom, Orange, Hisdesat a Thales SIX.

Táto spolupráca zdôrazňuje záväzok ku konkurencieschopnosti a inováciám a zabezpečuje, aby malé a stredné podniky (MSP) a noví účastníci trhu mali príležitosti v rámci dodávateľského reťazca.

Verejno-súkromné partnerstvo pre prepojenú budúcnosť

12-ročnou koncesnou zmluvou sa vytvára silné verejno-súkromné partnerstvo s cieľom umožniť vládne aj komerčné služby pripojenia do roku 2030. Medzi kľúčové prvky patria:

• Európska únia slúži ako hlavný zákazník pre služby.
• Financovanie pochádza z verejných investícií EÚ a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) spolu so súkromnými investíciami konzorcia SpaceRISE.

S cieľom zabezpečiť finančnú udržateľnosť Komisia prijme počiatočné rozpočtové záväzky v rámci súčasného viacročného finančného rámca. Budúce financovanie po roku 2027 bude podmienené prijatím následných programov Európskym parlamentom a Radou spolu s dostupnosťou rozpočtových prostriedkov.

Podpora európskych cieľov v oblasti prepojenosti

Prostredníctvom IRIS2 Európska únia upevňuje svoju pozíciu globálneho lídra v oblasti bezpečného satelitného pripojenia a zabezpečuje odolnosť voči vznikajúcim výzvam. Tento program sa nezaoberá len súčasnými potrebami v oblasti pripojiteľnosti, ale vytvára aj základy pre strategickú autonómiu Európy v digitalizovanom svete.

Ďalšie informácie:

IRIS2 ⁇ Bezpečná konektivita - Európska komisia

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/588 z 15. marca 2023, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre bezpečnú konektivitu na obdobie 2023 – 2027

V rámci programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane odštartovali tri nové orbitálne demonštračné a overovacie misie (IOD/IOV) na palube nosnej rakety Vega, let VV23. V troch misiách šesť satelitov a deväť experimentov otestuje technológie so širokou škálou uplatnenia. Ich opis je uvedený nižšie.

Program IOD/IOV Európskej únie umožňuje priamo na obežnej dráhe testovať experimenty, a získať tak letové skúsenosti (overenie v reálnom prostredí), ktoré budú slúžiť na vedecké, verejné alebo komerčné účely. Otestovanie technológií na obežnej dráhe je posledným krokom pred ich uvedením na trh. Prostredníctvom misií IOD/IOV Európska únia s podporou Európskej vesmírnej agentúry skracuje čas, ktorý obvykle uplynie medzi vývojom určitej technológie a jej komerčným využitím. Ide o vynikajúci spôsob, ako prostredníctvom inovácií podporiť konkurencieschopnosť európskeho vesmírneho priemyslu, a posilniť tak európsku vedeckú excelentnosť.

Misia cubesatov SYNDEO-1 a SYNDEO-2 spája celkovo sedem experimentom IOD/IOV, zatiaľ čo misie ESTCube-2 a ANSER majú formu satelitov pripravených na použitie na predvádzacie účely na obežnej dráhe.

V rámci tohto štartu nosnej rakety Vega budú služby IOD/IOV využívať subjekty z celkovo šiestich európskych krajín.

1. SYNDEO-1 a SYNDEO-2: ide vôbec o prvýkrát, keď EÚ v rámci programu Horizont 2020 spúšťa združené misie pozostávajúce zo siedmich experimentov, ktoré sa majú vykonať v rôznych oblastiach skúmania vesmíru – od vesmírnej vedy cez technológie a pohon až po manažment vesmírnej prevádzky. Misie realizuje holandská spoločnosť ISISpace, ktorá pôsobí v odvetví letectva a kozmonautiky, pričom vynášané vybavenie vyrobili univerzity a malé a stredné podniky (MSP) z Belgicka, Španielska, Francúzska a Česka.
2. ESTCube-2: vývojárom misie je skupina študentov vesmírnych technológií z Univerzity v Tartu (Estónsko), pričom misia pozostáva zo satelitu cubesat 3U a jej cieľom je ilustrovať opustenie orbity pomocou technológie plazmovej brzdy a preukázať využiteľnosť platformy nanokozmických lodí vo vzdialenom vesmíre pre misie v budúcnosti, ktoré budú využívať elektrickú plachtu poháňanú slnečným vetrom.
3. ANSER: misiu vypracoval španielsky inštitút INTA (Instituto Nacional de Técnica Aeroespacial), ktorého cieľom je študovať a monitorovať kvalitu vody v rezervoároch Pyrenejského polostrova pomocou spektrometrie. Misia pozostáva z klastra troch satelitov cubesat 3U, ktoré budú lietať vo formácii na nízkej obežnej dráhe.

Celý vesmírny ekosystém budú v konečnom dôsledku v rámci programu IOD/IOV Komisie podporovať rôzne subjekty – od univerzít cez výskumné centrá až po MSP a výrobcov satelitov.  IOD/IOV podporuje aj autonómny prístup do kozmického priestoru, keďže využíva európske riešenia v oblasti vypúšťania kozmických nosičov. Má zásadný význam pre iniciatívu CASSINI, ktorou Komisia podporuje rýchly nástup nových komerčných subjektov v kozmickom priestore.

Súvislosti

V rámci programu IOD/IOV Komisie sa v roku 2018 uverejnila prvá výzva na vyjadrenie záujmu v programe Horizont 2020. Prilákala viac než 50 návrhov od rôznych európskych subjektov, od MSP cez veľké spoločnosti a univerzity až po organizácie venujúce sa výskumu. Úspešné návrhy sa týkajú technologických inovácií v oblasti pozorovania Zeme, navigácie, určovania polohy a času, satelitnej komunikácie a vesmírnej vedy. V septembri 2020 bol nosnou raketou Vega úspešne vynesený prvý vybraný experiment IOD/IOV s názvom UPMSat-2. Do výberu sa dostali aj uvedené tri nové misie, ktoré odštartovali v októbri 2023.

V súčasnosti sú otvorené dve súbežné výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorých cieľom je zhromaždiť experimenty, o ktorých využití by sa mohlo uvažovať v prípade akcií IOD/IOV a ktoré by v prípade potreby zahŕňali agregáciu, služby a operácie vypúšťania. Prihlášky možno predkladať v týchto oblastiach: 1. Experimenty IOD/IOV, ktoré si vyžadujú agregáciu, a 2. satelity IOD/IOV pripravené na použitie (Ready to Fly). Ďalšie informácie sú k dispozícii na tomto odkaze.

Technológie, ktoré sa majú otestovať prostredníctvom cubesatu SYNDEO-1:

• Miniatúrny sledovač hviezd pre určovanie polohy: cieľom je priamo na obežnej dráhe otestovať nízkonákladový miniatúrny sledovač hviezd s vysokou presnosťou na účely určovania polohy – Solar MEMS Technologies S.L. (MSP – Španielsko).
• Demonštrácia vysoko presného systému určovania a riadenia polohy cubesatu: cieľom je overiť vysoko presný kompaktný (vo formáte cubesatu) systém určovania a riadenia polohy (ADCS) s novým sledovačom hviezd a reakčným kolesom. – KU Leuven (univerzita – Belgicko).
• Demonštrácia sledovača hviezd pre cubesat s presnosťou jednej oblúkovej sekundy: overenie sledovača hviezd vrátane nového algoritmu na sledovanie hviezd, nových kalibračných metód na obežnej dráhe a overenie deflektora a opticko-mechanickej konštrukcie. – KU Leuven (univerzita – Belgicko).
• RADIOX: RADiation effects during In Orbit Flight eXperiment – experiment na skúmanie účinkov ionizujúceho žiarenia za letu na obežnej dráhe: cieľom je experimentálne overiť účinnosť nového radiačného snímača. Radiačný snímač je založený na elektronickej pamäti, v ktorej sa sledujú chyby spôsobené energetickými časticami. Intenzita ionizujúceho žiarenia sa detekuje meraním počtu chýb v pamäti – KU Leuven (univerzita – Belgicko).

Technológie, ktoré sa majú otestovať prostredníctvom cubesatu SYNDEO-2:

• Spacepix Radiation Monitor (SXRM): validácia a overenie spôsobilosti na obežnej dráhe plne vyvinutého radiačného detektora založeného na systéme SpacePix ASIC vo vesmírnom prostredí prostredníctvom plnohodnotného prototypu sledovacieho radiačného detektora v orbitálnom radiačnom poli (na meranie toku elektrónov, protónov a ťažkých iónov) – Esc Aerospace s. r. o. (MSP – Česko).

• Charakterizácia nízkofrekvenčného šumu na obežnej dráhe na účely magnetického meracieho systému pre LISA: cieľom IOD je validácia časti magnetického diagnostického systému pre LISA, najmä magnetického snímača a jeho príslušných techník na redukciu elektronického šumu pri frekvenciách < 1 mHz. – Universidad de Cádiz (univerzita – Španielsko).
• Demonštrácia Plasma Jet Pack 0-30 W na obežnej dráhe: navrhovaný experiment pozostáva z IOD elektrického riadiaceho motora, PJP Plasma Jet Pack, ktorý využíva kov (volfrám) ako palivo a ktorého účinnosť je posilnená magnetickou cievkou. Cieľom riadiaceho motora je, aby sa začal využívať v malých satelitoch s hmotnosťou 15 – 30 kg. – COMAT (MSP – Francúzsko).

Ďalšie informácie

EÚ plní svoje vesmírne ciele cez dve iniciatívy – návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vesmírne technológie zásadne uľahčujú náš každodenný život a prispievajú k digitálnejšej, zelenšej a odolnejšej budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ ako vesmírnej veľmoci už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitia od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy.

Ak však chceme naďalej slobodne využívať výhody, ktoré vesmír prináša, politika EÚ sa musí zoči-voči novým výzvam a stúpajúcej medzinárodnej konkurencii neustále vyvíjať a prispôsobovať. Predmetné iniciatívy pomôžu zachovať efektívnosť a bezpečnosť našich súčasných aktív a zároveň rozvíjať špičkové európske vesmírne technológie, ktoré budú slúžiť našim občanom a hospodárstvu.

Bezpečná vesmírna konektivita

V dnešnom digitálnom svete má vesmírna konektivita strategický význam pre odolnosť EÚ. Aktivuje našu hospodársku silu, digitálne líderstvo a technologickú suverenitu, konkurencieschopnosť aj spoločenský pokrok. Bezpečná konektivita sa stala verejným statkom európskych vlád a občanov. Komisia preto predkladá ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

• dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;

• umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi. Ide o jeden z cieľov návrhu digitálneho desaťročia do roku 2030. Systém zároveň zabezpečí konektivitu geografických oblastí strategického záujmu, napríklad Afriky a Arktídy, ktorá tvorí súčasť stratégie EÚ Global Gateway.

Potreby vládnych používateľov, ako aj riešenia satelitnej komunikácie sa rýchlo menia. Vesmírny bezpečný komunikačný systém EÚ sa tieto zvýšené a premenlivé potreby snaží uspokojiť a jeho súčasťou budú aj najnovšie kvantové komunikačné technológie bezpečného šifrovania. Bude založený na vývoji inovatívnych a prelomových technológií a na využívaní ekosystému New Space.

Celkové náklady sa odhadujú na 6 miliárd eur. V rokoch 2022 až 2027 prispeje na program Únia sumou 2,4 miliardy eur v bežných cenách. Financovanie bude pochádzať z rôznych zdrojov verejného sektora (rozpočet EÚ, členské štáty, príspevky Európskej vesmírnej agentúry) a z investícií súkromného sektora.

Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 – 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Hospodárstvo by čerpalo aj z ďalších pozitívnych externých vplyvov využívania inovatívnych služieb konektivity na odberateľské vesmírne sektory. Občania by zároveň mohli využívať technologické výhody, spoľahlivosť a prevádzkovú výkonnosť takýchto satelitných komunikačných služieb, ktoré by v celej EÚ zabezpečili vysokorýchlostné internetové pripojenie.

Manažment vesmírnej prevádzky

Vzhľadom na exponenciálny nárast počtu satelitov na obežnej dráhe, ku ktorému došlo v súvislosti s novým vývojom opätovne použiteľných nosných rakiet, malých satelitov a súkromných iniciatív vo vesmíre, je vážne ohrozená odolnosť a bezpečnosť vesmírnych aktív EÚ a jej členských štátov. Ak chceme, aby boli naše vesmírne činnosti dlhodobo životaschopné, musíme zachovať bezpečný, chránený a udržateľný vesmír. Preto sa do popredia záujmu verejnej politiky dostáva manažment vesmírnej prevádzky, ktorý si vyžaduje, aby EÚ okamžite, spoločne a na multilaterálnej úrovni zasiahla v prospech bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru pre budúce generácie.

Z tohto dôvodu sa v spoločnom oznámení stanovuje prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. 

Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

• posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
• posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
• stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
• vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Vyjadrenie členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová uviedla: „Vesmírne technológie sú pre náš každodenný život a bezpečnosť nevyhnutné. Dnešné iniciatívy zabezpečia vždy bezpečnú a efektívnu konektivitu, ktorá je prínosná pre občanov aj vlády. Bude zohrávať kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii Európy. A zvýši našu konkurencieschopnosť. Dúfam, že prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky a vesmírnym technológiám dlhodobo zaručí bezpečné a udržateľné využívanie vesmíru.“

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell povedal: „Keďže vesmír sa viac než kedykoľvek predtým preplňuje, vesmírne činnosti sú čoraz zložitejšie a zvyšujú sa súvisiace riziká. S cieľom riešiť túto globálnu výzvu dnes navrhujeme stanoviť prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vyvinieme konkrétne spôsobilosti, stanovíme normy a budeme spolupracovať s kľúčovými partnermi aj na multilaterálnych fórach, aby sme zaistili bezpečné, chránené a udržateľné využívanie vesmíru. Hoci manažment vesmírnej prevádzky patrí do civilnej oblasti, od bezpečného, chráneného a autonómneho prístupu do vesmíru závisí aj európska bezpečnosť a obrana.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Vesmír zohráva čoraz väčšiu úlohu v našom každodennom živote, hospodárskom raste a zároveň vplýva na našu bezpečnosť a geopolitické postavenie. Naša nová infraštruktúra konektivity bude poskytovať vysokorýchlostný prístup k internetu, poslúži ako záloha našej súčasnej internetovej infraštruktúry, zvýši našu odolnosť a kybernetickú bezpečnosť a rozšíri konektivitu na celú Európu a Afriku. Bude to skutočne celoeurópsky projekt, ktorý našim mnohým začínajúcim podnikom a Európe ako celku umožní stať sa lídrom technologických inovácií.“

Súvislosti

Tieto dve aktuálne prijaté iniciatívy sú konkrétnymi výsledkami akčného plánu pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, v ktorom sa spomínajú tieto dva hlavné projekty.

Bezpečná konektivita 

Komisia začala v decembri 2020 v rámci tejto vesmírnej iniciatívy, ktorá celej Európe prinesie bezpečnú konektivitu, pracovať na počiatočnej systémovej štúdii s cieľom preskúmať technické aspekty a potenciálne modely poskytovania služieb.

Komisia medzitým uverejnila ďalšiu výzvu na zapojenie európskeho ekosystému New Space do integrovania technologicky prelomových inovatívnych nápadov MSP a startupov. V decembri 2021 boli zadané dve zákazky, v súčasnosti prebiehajú technické práce a výsledky sa očakávajú do júna 2022.

Manažment vesmírnej prevádzky

Únia má už od roku 2016 spôsobilosť dohľadu nad vesmírom a jeho sledovania (SST), ktorú vykonáva konzorcium EÚ pre SST. Do služieb EÚ SST sa doteraz zaregistrovalo viac ako 130 európskych organizácií z 23 členských štátov (predchádzanie kolíziám, analýza fragmentácie, analýza opätovného vstupu). Na predchádzanie kolíziám v súčasnosti službu využíva viac ako 260 európskych satelitov vrátane flotíl Galileo a Copernicus.

V roku 2021 si partneri EÚ SST cez svoju platformu na výmenu údajov sprostredkovali 100 miliónov meraní. Fragmentačná služba EÚ SST nedávno potvrdila nájdenie a monitorovanie vesmírneho odpadu vzniknutého zo zničenia satelitu na nízkej obežnej dráhe (COSMOS 1408) po antisatelitnom teste, ktorý vykonalo Rusko 15. novembra 2021.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa bezpečnej konektivity

Prehľad o bezpečnej konektivite

Otázky a odpovede týkajúce sa manažmentu vesmírnej prevádzky

Prehľad o manažmente vesmírnej prevádzky

Webová stránka o vesmírnom balíku

Spoločné oznámenie: Prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky – Príspevok EÚ k riešeniu globálnej výzvy

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje program bezpečnej konektivity Únie na obdobie 2023 – 2027