Aktuality

Podľa Eurobarometra Európania stále silno podporujú Ukrajinu

Podpora celej škály opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, zostáva naďalej veľmi vysoká. Takmer deväť z desiatich respondentov (89 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou a viac ako osem z desiatich (84 %) respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ. S poskytovaním finančnej podpory Ukrajine súhlasí 72 %. Rovnaký počet (72 %) podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom. Približne šesť z desiatich respondentov (61 %) súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a aby financovala nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu (60 %).

Väčšina respondentov je spokojná s tým, ako EÚ zareagovala na ruskú inváziu na Ukrajinu (57 %). Spokojnosť s reakciou ich národných vlád vyjadrilo 54 % Európanov.

Silnejšia a nezávislejšia EÚ

Pokiaľ ide o vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, viac ako osem z desiatich respondentov súhlasí s tým, že EÚ by mala masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie (83 %) a čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie (81 %).

Viac ako dve tretiny občanov EÚ (69 %) sú za spoločnú zahraničnú politiku členských štátov a súhlasia s tým, že EÚ má dostatočnú moc aj nástroje na obranu hospodárskych záujmov Európy v globálnom hospodárstve.

Viac ako tri štvrtiny Európanov (77 %) sú za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku členských štátov EÚ. Tento názor zastáva viac ako šesť z desiatich respondentov v každom členskom štáte.

Takmer sedem z desiatich respondentov (69 %) podporuje myšlienku spoločnej európskej politiky v oblasti migrácie, zatiaľ čo 68 % podporuje spoločný európsky azylový systém. Zároveň sa tri štvrtiny respondentov (75 %) vyjadrili v prospech posilnenia vonkajších hraníc EÚ s navýšením počtu príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Vojna na Ukrajine a prisťahovalectvo ako hlavné obavy EÚ

28 % Európanov sa nazdáva, že prisťahovalectvo na jednej strane a vojna na Ukrajine na strane druhej patria k dvom najdôležitejším výzvam, ktorým EÚ čelí. Potom nasleduje medzinárodná situácia (24 %) a ďalej „nárast cien/inflácia/životné náklady“ (20 %, teda štvrté miesto, zatiaľ čo na jar minulého roku bola táto obava na prvom mieste).

Európania vnímajú EÚ ako priestor stability v nepokojnom svete

Pozitívne vnímanie EÚ

Z aktuálne uverejneného 100. štandardného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že sedem z desiatich občanov EÚ (70 %) sa domnieva, že Európska únia je priestorom stability v nepokojnom svete. Je to názor väčšiny respondentov vo všetkých členských štátoch. Okrem toho, viac ako šesť z desiatich občanov (61 %) vidí budúcnosť EÚ optimisticky.

Súvislosti

100. vydanie štandardného prieskumu Eurobarometra

Prieskum Eurobarometer, založený ako nástroj, ktorý má Európanom pomáhať navzájom sa spoznávať, má zásadný význam pre lepšie pochopenie vývoja verejnej mienky v Európe. Štandardný Eurobarometer, ktorý bol už vydaný po stýkrát, je nadnárodná štúdia, ktorá sa vykonáva dvakrát ročne prostredníctvom osobných rozhovorov a jej účelom je vyhodnotiť a porovnať trendy verejnej mienky v členských štátoch EÚ.

Štandardný Eurobarometer 100 (jeseň 2023) prebiehal v dňoch 23. október až 15. november 2023 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Otázky sa osobne kládli 26 471 občanom Únie.

Ďalšie informácie

Štandardný Eurobarometer 100

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o akte o umelej inteligencii

Komisia víta politickú dohodu, ktorú Európsky parlament a Rada dosiahli pri akte o umelej inteligencii, ktorý Komisia navrhla v apríli 2021.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Umelá inteligencia už mení náš každodenný život. A toto je iba začiatok. Rozumne a široko používaná umelá inteligencia sľubuje obrovské výhody pre naše hospodárstvo a spoločnosť. Preto veľmi vítam dnešnú politickú dohodu Európskeho parlamentu a Rady o akte o umelej inteligencii. Akt EÚ o umelej inteligencii je vôbec prvým komplexným právnym rámcom pre umelú inteligenciu na celom svete. Čiže toto je historický moment. Aktom o umelej inteligencii sa európske hodnoty transponujú do novej éry. Tým, že sa regulácia zameria na identifikovateľné riziká, dnešná dohoda podporí zodpovedné inovácie v Európe. Zaručením bezpečnosti a základných práv ľudí a podnikov podporí rozvoj, zavádzanie a využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie v EÚ. Náš akt o umelej inteligencii významne prispeje k rozvoju celosvetových pravidiel a zásad pre umelú inteligenciu sústredenú na človeka.“

Európska koncepcia dôveryhodnej umelej inteligencie

Nové pravidlá sa budú uplatňovať priamo vo všetkých členských štátoch. Základom bude nadčasové vymedzenie umelej inteligencie. Sú orientované na koncepciu rizika:

Minimálne riziko: Prevažná väčšina systémov umelej inteligencie spadá do kategórie s minimálnym rizikom. Na aplikácie s minimálnym rizikom, ako sú odporúčacie systémy na základe umelej inteligencie alebo spamové filtre, sa nebudú vzťahovať žiadne obmedzenia ani povinnosti, pretože nepredstavujú žiadne alebo len minimálne riziko pre práva či bezpečnosť občanov. Spoločnosti sa môžu napriek tomu dobrovoľne zaviazať uplatňovať pri nich dodatočné kódexy správania.

Vysoké riziko: Systémy umelej inteligencie identifikované ako vysokorizikové budú musieť dodržiavať prísne požiadavky vrátane povinných systémov na zmierňovanie rizika, vysokokvalitných dátových súborov, logovania činností, podrobnej dokumentácie, jednoznačných informácií pre používateľov, ľudského dohľadu a vysokej úrovne spoľahlivosti, presnosti a kybernetickej bezpečnosti. Experimentálne regulačné prostredie uľahčí zodpovednú inováciu a vývoj systémov umelej inteligencie spĺňajúcich pravidlá.

Medzi takéto vysokorizikové systémy umelej inteligencie patria okrem iných určité kritické infraštruktúry napríklad v oblasti vody, plynu a elektriny, zdravotnícke pomôcky, systémy na určovanie prístupu do vzdelávacích zariadení alebo na nábor pracovníkov do zamestnania, či určité systémy používané v oblasti presadzovania práva, kontroly hraníc, výkonu spravodlivosti a demokratických procesov. Aj systémy biometrickej identifikácie, kategorizácie a rozpoznávania emócií sa považujú za vysokorizikové.

Neprijateľné riziko: Systémy umelej inteligencie považované za jednoznačné ohrozenie základných ľudských práv ľudí budú zakázané. Do tejto kategórie patria systémy alebo aplikácie umelej inteligencie, ktoré manipulujú ľudské správanie s cieľom obísť slobodnú vôľu používateľa (napr. hračky s hlasovým asistentom, ktoré nabádajú neplnoletých k nebezpečnému správaniu), alebo systémy, ktoré vládam alebo podnikom umožňujú „spoločenské bodovanie“ a určité aplikácie na prediktívne vykonávanie policajných funkcií. Okrem toho niektoré použitia biometrických systémov však budú zakázané: napríklad systémy rozpoznávania emócií používané na pracoviskách a niektoré systémy kategorizácie ľudí alebo biometrická identifikácia na diaľku v reálnom čase na účely presadzovania práva vo verejnom priestore (s niekoľkými výnimkami).

Osobitné riziko pri transparentnosti: používatelia systémov umelej inteligencie, ako sú chatboty by si mali byť vedomí, že ich interakcia prebieha so strojom. Deepfake a iný obsah, ktorý generuje umelá inteligencia, budú musieť ako také byť označené. Rovnako bude povinné informovať používateľov v prípadoch, keď sa používa biometrická kategorizácia alebo rozpoznávanie emócií. Okrem toho budú poskytovatelia musieť navrhnúť systémy tak, aby syntetický obsah (napr. audio, video, texty a obrázky) bol označený v strojovo čitateľnom formáte a identifikovateľný ako umelo vygenerovaný alebo manipulovaný.

Pokuty

Spoločnosti, ktoré nebudú dodržiavať pravidlá, budú pokutované. Pokuty sa budú pohybovať od 35 miliónov EUR alebo 7 % celosvetového ročného obratu (podľa toho, ktorá suma je vyššia) za porušenie zakázaných aplikácií umelej inteligencie, 15 miliónov EUR alebo 3 % za porušenie iných povinností a 7,5 milióna EUR alebo 1,5 % za poskytnutie nesprávnych informácií. Pre MSP a startupy sa stanovujú proporcionálnejšie stropy správnych pokút v prípade porušenia aktu o umelej inteligencii.

Umelá inteligencia na všeobecné použitie

Akt o umelej inteligencii zavádza špecializované pravidlá pre modely umelej inteligencie na všeobecné použitie, ktoré zaručia transparentnosť v celom hodnotovom reťazci. Pri veľmi silných modeloch, ktoré by mohli predstavovať systémové riziko, budú platiť dodatočné záväzné povinnosti súvisiace s riadením rizík a monitorovaním vážnych incidentov, vykonávaním modelového hodnotenia a kontradiktórnym testovaním. Tieto nové povinnosti budú fungovať na základe kódexov postupov, ktoré zostaví sektor, vedecká obec, občianska spoločnosť a iné zainteresované strany spolu s Komisiou.

Pokiaľ ide o riadenie, na dodržiavanie nových pravidiel na vnútroštátnej úrovni budú dohliadať vnútroštátne príslušné orgány dohľadu nad trhom. Koordináciu na európskej úrovni zabezpečí novo vytvorený európsky úrad pre umelú inteligenciu v rámci Európskej komisie. Nový úrad pre umelú inteligenciu bude dohliadať aj na vykonávanie a presadzovanie nových pravidiel týkajúcich sa modelov umelej inteligencie na všeobecné použitie. Úrad pre umelú inteligenciu bude spolu s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom prvým orgánom na celom svete, ktorý presadzuje záväzné pravidlá týkajúce sa umelej inteligencie, a preto sa očakáva, že sa stane medzinárodnou referenciou. V prípade modelov na všeobecné použitie bude ústrednú úlohu zohrávať vedecká skupina nezávislých odborníkov, ktorá bude vydávať varovania o systémových rizikách a prispievať ku klasifikácii a testovaniu modelov.

Ďalšie kroky

Politickú dohodu teraz formálne schváli Európsky parlament a Rada a nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku. Akt o umelej inteligencii sa začne uplatňovať dva roky po nadobudnutí jeho účinnosti, s výnimkou niektorých osobitných ustanovení: zákazy sa budú uplatňovať už po šiestich mesiacoch, zatiaľ čo pravidlá o umelej inteligencii na všeobecné použitie sa budú uplatňovať po 12 mesiacoch.

S cieľom preklenúť prechodné obdobie, než sa nariadenie stane všeobecne uplatniteľným, Komisia zavedie pakt o umelej inteligencii. Zvolá vývojárov umelej inteligencie z Európy a celého sveta, ktorí sa dobrovoľne zaviažu k dodržiavaniu kľúčových povinností aktu o umelej inteligencii už pred oficiálnym dátumom začiatku ich platnosti.

V záujme presadzovania pravidiel dôveryhodnej umelej inteligencie na medzinárodnej úrovni bude Európska únia naďalej pracovať na fórach, ako sú G7, OECD, Rada Európy, G20 a OSN. Práve nedávno sme podporili dohodu vedúcich predstaviteľov skupiny G7 v rámci procesu umelej inteligencie v Hirošime o medzinárodných základných zásadách a dobrovoľnom kódexe správania pre pokročilé systémy umelej inteligencie.

Súvislosti

Komisia už roky uľahčuje a posilňuje spoluprácu v oblasti umelej inteligencie v celej EÚ v snahe zlepšiť jej konkurencieschopnosť a zabezpečiť dôveru založenú na hodnotách EÚ.

Po uverejnení európskej stratégie v oblasti umelej inteligencie v roku 2018 a po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu vypracovala v roku 2019 usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu a v roku 2020 zoznam bodov na posudzovanie dôveryhodnej umelej inteligencie. Súčasne sa v decembri 2018 uverejnil prvý koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie ako spoločný záväzok s členskými štátmi.

Biela kniha Komisie o umelej inteligencii uverejnená v roku 2020 vytýčila jednoznačnú víziu umelej inteligencie v Európe ako ekosystému excelentnosti a dôvery a vytvorila tak predpoklady predloženej politickej dohody. Verejná konzultácia k bielej knihe o umelej inteligencii zaznamenala širokú účasť respondentov z celého sveta. Sprievodný dokument k bielej knihe tvorila „Správa o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť“, ktorej záver tvorí konštatovanie, že aktuálne právne predpisy o bezpečnosti výrobkov obsahujú viaceré medzery, ktoré treba riešiť, a to predovšetkým v smernici o strojových zariadeniach.

Nezávislý výskum založený na dôkazoch, ktorý vypracovalo Spoločné výskumné centrum (JRC), má zásadný význam pri formovaní politík EÚ v oblasti umelej inteligencie a zabezpečovaní ich účinného vykonávania. JRC pomocou dôkladného výskumu a analýzy podporuje vývoj aktu o umelej inteligencii, poskytuje vstupy k terminológii umelej inteligencie, klasifikácii rizík, technickým požiadavkám a prispieva k stálemu vývoju harmonizovaných noriem.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej k politickej dohode o akte EÚ o umelej inteligencii

Nové pravidlá pre umelú inteligenciu – otázky a odpovede

Nové pravidlá umelej inteligencie – fakty

Hirošimský proces k umelej inteligencii: Usmerňujúce zásady a kódex správania v oblasti umelej inteligencie

Koordinovaný plán o umelej inteligencii

Nariadenie o strojníckych výrobkoch

Pravidlá zodpovednosti v oblasti umelej inteligencie

Európske centrum pre transparentnosť algoritmov, Spoločné výskumné centrum

Čítať ďalej...

Komisia predkladá súbor opatrení na posilnenie práv občanov EÚ

Európske občianstvo je jedným z najvýznamnejších úspechov EÚ. Pri príležitosti 30. výročia európskeho občianstva Európska komisia predkladá balík opatrení, ktoré posilnia práva vyplývajúce z občianstva EÚ v celej Únii. Osoba, ktorá je štátnym príslušníkom krajiny EÚ, požíva súbor práv a výhod, ktoré sa líšia od práv a výhod štátneho príslušníka konkrétneho členského štátu. Ide napríklad o právo na voľný pohyb, konzulárnu ochranu a aktívnu účasť na demokratických procesoch.

Aktuálne uverejnená správa o občianstve EÚ za rok 2023 opisuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri posilňovaní a presadzovaní občianskych práv, spoločných hodnôt a demokratickej účasti v EÚ od uverejnenia poslednej správy o občianstve v roku 2020.

Komisia navrhuje zmenu pravidiel stanovených v smernici o konzulárnej ochrane tak, aby v čase krízy smernica poskytovala ochranu a podporu občanom EÚ v zahraničí. Tento návrh bol vypracovaný v úzkej spolupráci s vysokým predstaviteľom, pod ktorého vedením pracuje ESVČ a delegácie EÚ v tretích krajinách. V rámci tohto balíka Komisia predkladá aj nové usmernenia o práve na voľný pohyb, príručku osvedčených volebných postupov pre občanov so zdravotným postihnutím, kompendium elektronického hlasovania, ako aj príručku k občianstvu EÚ.

Komisia prijíma aj svoju prvú správu o vykonávaní nariadenia o európskej iniciatíve občanov a uverejňuje najnovší prieskum Eurobarometra o občianstve a demokracii, ktorý sa zameriava na informovanosť občanov EÚ o ich občianskych právach.

Posilnenie práv vyplývajúcich z občianstva EÚ

Spomedzi týchto iniciatív Komisia navrhuje zrevidovať smernicu o konzulárnej ochrane EÚ tak, aby zabezpečovala lepšiu a jednoduchšiu ochranu občanov EÚ v tretej krajine, v ktorej ich domovská krajina nemá konzulát ani veľvyslanectvo. Občania EÚ by tak mali možnosť získať jasnejšie informácie a uplatniť svoje právo na pomoc a ochranu. Predkladaný návrh zahŕňa opatrenia, ktorých cieľom je:

zjednodušiť postupy a čo najlepšie využiť sieť delegácií EÚ a veľvyslanectiev a konzulátov členských štátov po celom svete, aby mohli lepšie pomáhať občanom v núdzi,
posilniť kroky týkajúce sa pripravenosti a reakcie na krízy, napríklad vykonávaním pravidelných konzulárnych krízových cvičení a vypracovaním konzulárnych krízových plánov s posúdením možných rizík a odhadom počtu občanov EÚ prítomných v jednotlivých krajinách,
vysielať spoločné tímy konzulárnych expertov na posilnenie diplomatického a konzulárneho zboru v krízových situáciách.

Revidované usmernenia o voľnom pohybe majú pomôcť orgánom členských štátov a vnútroštátnym súdom správne uplatňovať pravidlá EÚ o voľnom pohybe. Predchádzajúca verzia usmernení z roku 2009 bola aktualizovaná, aby sa zohľadnil predovšetkým vývoj judikatúry Súdneho dvora s ohľadom na rozmanitosť rodín vrátane dúhových rodín. Nové usmernenia ponúkajú právny a praktický výklad kľúčových otázok týkajúcich sa práv na voľný pohyb a príklady.

Správa o občianstve za rok 2023 poskytuje prehľad všetkých politických iniciatív týkajúcich sa občianstva EÚ od roku 2020. Týkajú sa napríklad uľahčenia cestovania počas pandémie vďaka digitálnemu COVID preukazu EÚ, iniciatív zameraných na riešenie ťažkostí, ktorým čelia občania EÚ využívajúci právo na voľný pohyb, či úsilia o zintenzívnenie inkluzívnych demokratických procesov a zabezpečenie rovnakých príležitostí vo voľbách.

V príručke osvedčených volebných postupov pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorá bola avizovaná v stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, sa uvádza súbor osvedčených volebných postupov z rôznych členských štátov, ktoré majú ďalej zlepšovať účasť zdravotne postihnutých občanov na volebnom procese.

Aktuálne predstavené kompendium elektronického hlasovania je zbierkou postupov elektronického hlasovania a iných informačno-komunikačných technologických postupov z rôznych členských štátov s cieľom ďalej podporovať uplatňovanie volebných práv v EÚ.

V nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy Komisia predkladá príručku k občianstvu EÚ, ktorá poskytne občanom EÚ najdôležitejšie informácie o ich právach. Zameriava sa najmä na mladých ľudí a ľudí, ktorí občianstvo EÚ získali len nedávno.

Z prieskumu Eurobarometra z roku 2023 o občianstve a demokracii, ktorý bol uverejnený spolu s balíkom opatrení v oblasti občianstva, vyplýva, že 50 % respondentov sa cíti byť dobre informovaných o svojich právach občana EÚ, 33 % sa však necíti byť veľmi dobre informovaných a 16 % vníma, že nie sú vôbec informovaní.

V prvej správe o fungovaní európskej iniciatívy občanov (EIO) sa opisuje pokrok dosiahnutý od revízie nariadenia v roku 2020. Avizuje sa súbor praktických opatrení, ktoré majú ďalej zlepšovať zapojenie európskych občanov do demokratických procesov EÚ, napríklad bude pokračovať úsilie o zvyšovanie informovanosti o európskej iniciatíve občanov a v spolupráci s Európskym parlamentom a členskými štátmi sa ešte zintenzívni. Takisto budú systematicky prebiehať konzultácie s organizátormi úspešných iniciatív pri tvorbe politických návrhov v reakcii na tieto iniciatívy.

Ďalšie kroky

Komisia je odhodlaná zabezpečiť, aby občania EÚ mohli v plnej miere využívať svoje práva, a bude naďalej pozorne monitorovať správne vykonávanie pravidiel týkajúcich sa občianstva EÚ vrátane pravidiel týkajúcich sa voľného pohybu. Komisia predloží ďalšiu správu o občianstve EÚ v roku 2026.

Chronológia

Tento rok si pripomíname 30. výročie nadobudnutia platnosti Maastrichtskej zmluvy, ktorá ustanovila jeden z najvýznamnejších úspechov EÚ: občianstvo EÚ. Tento status požíva každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť krajiny EÚ. Občania EÚ požívajú súbor práv a výhod, ktoré sa líšia od práv a výhod štátneho príslušníka konkrétneho členského štátu. Medzi práva vyplývajúce z občianstva EÚ patrí právo na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a do orgánov miestnej samosprávy, právo na konzulárnu ochranu, právo na predloženie petície Európskemu parlamentu alebo sťažnosti európskemu ombudsmanovi, právo spustiť alebo podporiť európsku iniciatívu občanov a právo kontaktovať a dostať odpoveď od ktorejkoľvek inštitúcie EÚ. Tieto práva platia vo všetkých 27 krajinách EÚ.

Komisia v súlade s článkom 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie každé tri roky podáva správu o uplatňovaní práva na nediskrimináciu a práv vyplývajúcich z občianstva Únie. Posledná správa o pokroku bola uverejnená v roku 2020 spolu s oznámením „Správa o občianstve za rok 2020“.

Rýchly prieskum Eurobarometra o občianstve a demokracii sa týkal celej škály otázok spojených s občianstvom EÚ, napríklad toho, ako dobre si Európania uvedomujú svoje postavenie občana EÚ a ako chápu niektoré kľúčové práva, ktoré z toho vyplývajú. Prieskum obsahuje otázky týkajúce sa postoja občanov k volebným problémom, zahraničnému zasahovaniu a úlohe občianskej spoločnosti. V období od apríla 2023 do mája 2023 sa uskutočnili telefonické rozhovory s 25 722 osobami staršími ako 15 rokov zo všetkých členských štátov EÚ.

Ďalšie informácie

Správa o vykonávaní európskej iniciatívy občanov – prehľad

Správa o občianstve EÚ za rok 2023

Nový návrh smernice o konzulárnej ochrane

Usmernenia týkajúce sa práva občanov EÚ a ich rodín na voľný pohyb

Príručka osvedčených volebných postupov pre osoby so zdravotným postihnutím

Kompendium elektronického hlasovania

Príručka k občianstvu EÚ

Rýchly prieskum Eurobarometra o demokracii a občianstve

Správa o vykonávaní európskej iniciatívy občanov

Občianstvo EÚ – webové sídlo

Konzulárna ochrana – webové sídlo

Demokracia a volebné práva – webové sídlo

Pohyb a pobyt – webové sídlo

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o akte o kybernetickej odolnosti

Komisia víta, že Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu týkajúcu sa aktu o kybernetickej odolnosti, ktorý Komisia navrhla v septembri 2022.

Akt o kybernetickej odolnosti je prvým právnym predpisom svojho druhu na svete. Zlepší sa ním úroveň kybernetickej bezpečnosti digitálnych produktov v prospech spotrebiteľov a podnikov v celej EÚ, keďže sa v ňom zavádzajú primerané povinné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť každého hardvéru aj softvéru, od detskej elektronickej pestúnky, cez inteligentné hodinky a počítačové hry až po firewall a router. Od produktov s rôznymi stupňami súvisiaceho rizika sa budú vyžadovať rôzne bezpečnostné požiadavky. Tretie strany budú posudzovať menej ako 10 % produktov.

Vďaka tomuto novému nariadeniu budú musieť byť všetky produkty uvádzané na trh EÚ kyberneticky bezpečné. Ide o kľúčový krok v boji proti rastúcej hrozbe zo strany páchateľov počítačovej kriminality a iných aktérov so zlými úmyslami.

Po nadobudnutí platnosti aktu o kybernetickej odolnosti budú musieť výrobcovia hardvéru a softvéru vykonávať opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti počas celého životného cyklu produktu, od jeho návrhu a vývoja aj po jeho uvedení na trh. Softvérové a hardvérové produkty budú mať označenie CE, ktoré znamená, že spĺňajú požiadavky nariadenia, a môžu sa teda predávať v EÚ.

Aktom sa zavedie aj zákonná povinnosť výrobcov poskytovať spotrebiteľom včasné bezpečnostné aktualizácie ešte niekoľko rokov po nákupe. Toto obdobie musí zodpovedať časovému horizontu, počas ktorého sa predpokladá, že sa produkty budú používať.

Vďaka týmto opatreniam umožní nový akt používateľom informovanejšie a bezpečnejšie sa rozhodovať, keďže výrobcovia budú musieť byť transparentnejší a zodpovednejší, pokiaľ ide o bezpečnosť ich produktov.

Ďalšie kroky

Dosiahnutú dohodu musí teraz formálne schváliť Európsky parlament aj Rada. Nariadenie po jeho prijatí nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku.

Po nadobudnutí účinnosti budú mať výrobcovia, dovozcovia a distribútori hardvérových a softvérových produktov 36 mesiacov na to, aby sa prispôsobili novým požiadavkám, s výnimkou obmedzenejšieho 21-mesačného obdobia odkladu v súvislosti s ohlasovacou povinnosťou výrobcov v prípadoch incidentov a zraniteľností.

Kontext

Kybernetická bezpečnosť je jednou z hlavných priorít Európskej komisie. Musíme prijať rázne opatrenia, aby boli naše digitálne produkty, softvér aj hardvér, bezpečné.

Akt o kybernetickej odolnosti vychádza zo stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2020 a Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu z roku 2020 a bol oznámený v správe o stave Únie v roku 2021 ako súčasť plánu vybudovať Európu pripravenú na digitálny vek. Doplní existujúce právne predpisy, konkrétne rámec smernice NIS 2, ktorý bol prijatý v roku 2022.

V minulom roku sa počet útokov na dodávateľský reťazec softvéru strojnásobil a každý deň sú malé podniky a kľúčové inštitúcie, ako sú nemocnice, terčom útokov páchateľov počítačovej kriminality. Každých 11 sekúnd zasiahne nejakú organizáciu ransomvérový útok a náklady s ním spojené sa odhadujú na 20 miliárd EUR ročne. Len v roku 2021 boli páchatelia počítačovej kriminality schopní hacknúť zariadenia a spustiť približne 10 miliónov útokov DDoS po celom svete, čím znemožnili používateľom prístup k daným webovým sídlam a online službám.

Ďalšie informácie

Akt o kybernetickej odolnosti

Návrh aktu o kybernetickej odolnosti

Akt o kybernetickej odolnosti – otázky a odpovede (aktualizácia)

Prehľad: Akt o kybernetickej odolnosti

Posúdenie vplyvu Akt o kybernetickej odolnosti

Čítať ďalej...

Program Erasmus+ podľa novej správy podporil v roku 2022 príležitosti na mobilitu pre viac ako 1,2 milióna študentov a učiteľov

Program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport Erasmus+ podporil v roku 2022 približne 26 000 projektov a bol prínosom pre viac ako 73 000 organizácií. Poskytol príležitosti pre viac ako 1,2 milióna študentov, vzdelávajúcich sa osôb, profesorov, učiteľov, školiteľov, pracovníkov s mládežou a mladých ľudí.

Toto sú hlavné výsledky výročnej správy o programe Erasmus+ za rok 2022, ktorú Komisia predstavila na 6. európskom samite o vzdelávaní. Zo správy vyplýva, že v roku 2022 program splnil svoje ciele s vysokou mierou čerpania a efektívnym využívaním finančných prostriedkov.

Uvádza sa v nej, že program naďalej rastie. Program Erasmus+ s rozpočtom približne 26,2 miliardy EUR na obdobie 2021 – 2027 (takmer dvojnásobok finančných prostriedkov dostupných v rokoch 2014 – 2020) kladie silný dôraz na sociálnu inklúziu, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti na demokratickom živote.

Správa za rok 2022 poskytuje prehľad o vplyve programu Erasmus+ na životy miliónov ľudí, ktorí sa zúčastňujú na rôznych aktivitách v rámci mobility v Európe a mimo nej. Mobilita vzdelávajúcich sa osôb, zamestnancov a mladých ľudí je hlavnou náplňou programu Erasmus+. Má pozitívny vplyv na ich vzdelávací, sociálny, osobný a profesijný rozvoj a posilňuje pocit európskej identity. Miera mobility sa takisto vrátila na úroveň spred pandémie.

S celkovým rozpočtom viac ako 4 miliardy EUR v roku 2022, čo je o 38 % viac ako v predchádzajúcom roku, sa program Erasmus+ ešte viac sprístupnil malým organizáciám a stal sa inkluzívnejším pre osoby s nedostatkom príležitostí. Program Erasmus+ vďaka svojmu zameraniu na inklúziu a rozmanitosť podporil v roku 2022 134 000 osôb s nedostatkom príležitostí, aby využili aktivitu v rámci mobility. Patria sem osoby so zdravotným postihnutím a migranti, ako aj občania EÚ, ktorí žijú v odľahlých oblastiach alebo čelia sociálno-ekonomickým ťažkostiam.

Program je takisto zelenší a digitálnejší. V roku 2022 sa v rámci 1 300 projektov spolupráce s rozpočtom 592 miliónov EUR podporili ciele zamerané na životné prostredie a boj proti zmene klímy, čo svedčí o pretrvávajúcej snahe programu o zelenú transformáciu. Program takisto pokračoval v podpore digitálnej transformácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania: v roku 2022 sa viac ako 1 650 projektov tvorených v spolupráci s celkovým rozpočtom 744 miliónov EUR týkalo digitálnej transformácie.

Erasmus+ zohráva kľúčovú úlohu aj pri posilňovaní európskej identity a hodnôt a pri prispievaní k demokratickejšej Únii. Približne 340 miliónov EUR z rozpočtu na rok 2022 sa využilo na financovanie 1 200 projektov spolupráce na podporu účasti na demokratickom živote.

Program Erasmus+ poskytol od svojho vzniku v roku 1987 až do konca roka 2022 príležitosti na štúdium, odbornú prípravu, prácu a dobrovoľnícku činnosť v zahraničí približne 14 miliónom ľudí. V nasledujúcich rokoch bude program Erasmus+ vďaka silnej podpore zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov naďalej poskytovať viac príležitostí na vzdelávanie a účasť na nadnárodných projektoch.

Komisia v súčasnosti pripravuje komplexné hodnotenie programu Erasmus+ a do konca roka 2024 predloží svoju hodnotiacu správu ostatným inštitúciám EÚ. Výsledky a odporúčania hodnotenia budú podkladom pre vykonávanie súčasného programu a prípravu jeho nástupcu po roku 2027.

Výzva na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ na rok 2024 bola otvorená 28. novembra 2023.

Súvislosti

Program Erasmus bol vytvorený v roku 1987 a v tom čase poskytol príležitosti na vzdelávaciu mobilitu 3 000 univerzitným študentom. Odvtedy došlo v priebehu rokov k podstatným zmenám programu Erasmus, keď sa program modernizoval a otvoril novým krajinám. V roku 2014 sa program premenoval na Erasmus+, aby aj jeho názov zachytával skutočnosť, že sa rozšíril na všetky oblasti vzdelávania, ako aj na mládež a šport. Program ponúka jednotlivcom všetkých vekových kategórií príležitosti študovať, absolvovať odbornú prípravu alebo sa vzdelávať v zahraničí prostredníctvom širokej škály účastníckych organizácií.

Dnes je jedným z najznámejších a najobľúbenejších programov EÚ. Doteraz sa doň zapojilo takmer 14 miliónov ľudí. Ponúka príležitosti na spoluprácu a mobilitu v školskom vzdelávaní pre žiakov i učiteľov, v odbornom vzdelávaní a príprave, vo vysokoškolskom vzdelávaní a vzdelávaní dospelých, ako aj projekty pre učňov, mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a aj pre športových trénerov.

Program Erasmus+ zohrával kľúčovú úlohu aj v reakcii Komisie na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine. Komisia okamžite prijala opatrenia na podporu ukrajinských študentov, mladých ľudí, učiteľov, pedagógov a profesorov prostredníctvom programu Erasmus+. V rámci programu sa podporili aj vzdelávajúce sa osoby z Ukrajiny, ktorým bolo poskytnutých pol milióna učebníc.

V období rokov 2021 – 2027 disponuje Erasmus+ rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur doplneným zdrojmi z externých nástrojov EÚ vo výške približne 2,2 miliardy eur. Cieľom programu je tak podporiť ešte viac ľudí a nápadov v Európe i za jej hranicami. V súčasnom programovom období sa do programu Erasmus+ začlenila aj iniciatíva DiscoverEU. V roku 2022 viac ako 230 000 mladých ľudí požiadalo o približne 83 000 cestovných poukazov dostupných prostredníctvom iniciatívy DiscoverEU, čo potvrdilo popularitu tohto programu a dopyt po ňom.