Európska komisia oficiálne zriadila Európsku radu pre poľnohospodárstvo a potraviny (EBAF), čím nadviazala na jedno z odporúčaní záverečnej správy strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva.

Európska rada pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorej predsedá komisár pre potraviny a poľnohospodárstvo Christophe Hansen, sa zameriava na udržanie novej kultúry dialógu, dôvery a účasti viacerých zainteresovaných strán medzi aktérmi potravinového dodávateľského reťazca a občianskej spoločnosti, ako aj s Komisiou.

Predsedníčka von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Poľnohospodárstvo je stredobodom budúcnosti našej Európy. Dnes pokračujeme v energetike strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ s cieľom budovať dôveru a spájať ľudí. Európska rada pre agropotravinárstvo má riešiť úplnú zložitosť agropotravinového hodnotového reťazca, podporovať našich poľnohospodárov a stimulovať odolnejší, konkurencieschopnejší a udržateľnejší agropotravinový systém.“

Očakáva sa, že tento poradný orgán poskytne Komisii poradenstvo na vysokej úrovni v nadväznosti na správu o strategickom dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ a prispeje k práci na vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorá sa má predložiť počas prvých 100 dní mandátu.

Členovia sa budú nabádať, aby medzi sebou podporovali porozumenie a výmenu skúseností a venovali osobitnú pozornosť súdržnosti a synergii politík Únie a ich súladu s iniciatívami súkromného sektora.

Rada sa zriaďuje na päť rokov a očakáva sa, že bude zasadať v zásade dva až šesťkrát ročne. Komisár Hansen môže zvolať skupinu na ďalšie schôdze, ak je potrebné naliehavé poradenstvo.

Aktuálne bola uverejnená výzva na predkladanie žiadostí o členstvo v správnej rade. Bude pozostávať z maximálne 30 členských organizácií zastupujúcich tri kategórie zainteresovaných strán: poľnohospodárska komunita, iní aktéri potravinového dodávateľského reťazca a občianska spoločnosť, a to aj v oblastiach, ako sú životné prostredie a klíma, dobré životné podmienky zvierat alebo spotrebiteľské otázky. V tejto skupine by malo byť vyvážené zastúpenie týchto troch kategórií zainteresovaných strán. Organizácie, ktoré sa uchádzajú o členstvo, by mali preukázať najširšie relevantné kompetencie a odborné znalosti v oblastiach relevantných pre poľnohospodárstvo a potraviny na úrovni Únie a mali by vykazovať najširšiu geografickú reprezentatívnosť vo všetkých členských štátoch. Mali by byť zaregistrované aj v registri transparentnosti.

Lehota na predkladanie žiadostí do EBAF uplynie 8. januára 2025. Komisia vyhodnotí všetky žiadosti a jej cieľom je dokončiť členstvo rady začiatkom roka 2025. Prvé zasadnutie rady bude zvolané okamžite po ňom.

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová v septembri 2023 vo svojom prejave o stave Únie oznámila strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý sa začal v januári 2024 a na ktorom sa stretli hlavné zainteresované strany z európskych agropotravinárskych odvetví, občianskej spoločnosti, vidieckych komunít a akademickej obce s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie a víziu budúcnosti poľnohospodárstva a potravinových systémov Únie.

Poradenstvo a stanoviská Európskej rady pre poľnohospodárstvo a potraviny budú dopĺňať špecifické a odvetvové odborné znalosti, ktoré sú už k dispozícii, a to aj od skupín pre občiansky dialóg.

EÚ z dôvodu krízy COVID-19, a ako oznámila vo svojej stratégii „z farmy na stôl“, plánuje zintenzívniť koordináciu na európskej úrovni v snahe zaistiť, aby občania v čase krízy neboli konfrontovaní s nedostatkom potravín. V aktuálne prijatom pláne pre nepredvídané udalosti sa konštatuje celková odolnosť potravinového dodávateľského reťazca EÚ. Uvádzajú sa v ňom existujúce nedostatky, pričom obsahuje návrh opatrení na zvýšenie pripravenosti na úrovni EÚ. Na tento účel Komisia vytvorí Európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti (EFSCM) – skupinu expertov na potravinový dodávateľský reťazec. Jej koordináciu prevezme Komisia a jej úlohou bude zabezpečovať výmenu údajov a postupov a posilniť koordináciu.

Čo sme sa naučili z krízy COVID-19

Kríza COVID-19 ukázala odolnosť poľnohospodárstva, rybolovu, akvakultúry a potravinových sektorov, vďaka ktorej bolo možné zabrániť tomu, aby sa zdravotná kríza stala aj krízou potravinovej bezpečnosti. EÚ na podporu týchto sektorov prijala mimoriadne opatrenia.

Napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a spoločná rybárska politika (SRP) poskytli nástroje na vybalansovanie nerovnováhy na trhu či na riešenie problémov výrobcov s peňažnými tokmi. Navyše v snahe zabezpečiť prepravu tovaru a pohyb pracovníkov v kritickom povolaní na jednotnom trhu Komisia zriadila zelené jazdné pruhy a uverejnila usmernenia, ktoré umožnili úzku koordináciu medzi členskými štátmi v otázke bezproblémového prekračovania hraníc.

V uverejnenom oznámení sa konštatuje, že v niektorých oblastiach sú potrebné ďalšie zlepšenia, aby boli aj naďalej zaručené dodávky potravín a potravinová bezpečnosť v čase krízy.

Plán EÚ pre nepredvídané udalosti na zaistenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia majú čoraz citeľnejší vplyv na výrobu potravín a spolu s rizikami pre verejné zdravie, kybernetickými hrozbami či geopolitickými posunmi ohrozujú fungovanie potravinového dodávateľského reťazca. O to dôležitejšie je mať plán EÚ pre nepredvídané udalosti v oblasti dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti.

V tomto pláne pre nepredvídané udalosti je zásadným prvkom na zlepšenie pripravenosti EÚ spolupráca medzi všetkými verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami, ktoré tvoria potravinový dodávateľský reťazec. V súkromnom sektore sú to poľnohospodári, rybári, výrobcovia v odvetví akvakultúry, spracovatelia potravín, obchodníci a maloobchodníci, ako aj prepravcovia a logistické služby. Centrálnu úlohu v pláne budú mať aj orgány EÚ, vnútroštátne a regionálne orgány.

Samotný plán sa bude realizovať pomocou Európskeho mechanizmu pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti, ktorý zavedie Komisia.

EFSCM sa bude opierať o činnosť skupiny expertov, teda zástupcov členských štátov a niektorých tretích krajín i aktérov zo všetkých fáz potravinového reťazca, ako aj o rokovací poriadok zabezpečujúci jeho fungovanie. Skupina sa bude schádzať pravidelne a v prípade krízy aj veľmi pohotovo a tak často, ako bude treba.

Sústredí sa na konkrétne činnosti a súbor opatrení, ktoré treba dokončiť v období od polovice roka 2022 do roku 2024:

• prognózy, posudzovanie rizika a monitorovanie: zlepšiť pripravenosť pomocou dostupných údajov (aj o poveternostných podmienkach, klíme, trhoch), ďalšia analýza zraniteľnosti a kritickej infraštruktúry potravinového dodávateľského reťazca,
• koordinácia, spolupráca a komunikácia: výmena informácií, najlepších postupov, národných plánov pre nepredvídané udalosti; vypracovanie odporúčaní na riešenie kríz; koordinácia a spolupráca s medzinárodným spoločenstvom.

Súvislosti

Komisia v máji 2020 prijala stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu biodiverzity. Tieto dve navzájom sa posilňujúce stratégie sú ústrednými časťami Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť kľúčové príčiny straty biodiverzity.

V stratégii „z farmy na stôl“ sa oznámili viaceré dôležité iniciatívy, medzi nimi aj plán pre nepredvídané udalosti na zaistenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy a do konca roka 2023 prijatie právneho rámca pre udržateľné potravinové systémy na urýchlenie prechodu na udržateľný potravinový systém. 

Vyjadrenia členov kolégia

Janusz Wojciechowski, komisár pre poľnohospodárstvo, v tejto súvislosti vyhlásil: „Náš potravinový dodávateľský reťazec sa v pandémii COVID-19 ukázal ako veľmi odolný. Naši občania nemuseli čeliť nedostatku potravín. Podarilo sa nám zamedziť tomu, aby sa k zdravotnej kríze pridala aj potravinová. Vďačíme za to aj našej spoločnej poľnohospodárskej politike. Rizikové faktory sa však vyvíjajú, a preto musíme byť pripravení na budúce krízy, ktoré by mohli ovplyvniť naše dodávky potravín a potravinovú bezpečnosť. Potravinová bezpečnosť naďalej bude stredobodom našich politík. Je mimoriadne dôležité dosiahnuť väčšiu odolnosť a udržateľnosť našich potravinových systémov. Plán pre nepredvídané udalosti, ktorý sme dnes predstavili, zabezpečuje pripravenosť EÚ a dôkladnú koordináciu medzi EÚ, členskými štátmi a verejným a súkromným sektorom. Našou snahou je predísť jednostranným rozhodnutiam a umožniť účinnejšie krízové riadenie.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Stratégia ,z farmy na stôl‘ je naším kompasom na ceste k odolnému udržateľnému potravinovému systému, ktorý funguje za každých okolností. Pozoruhodná reakcia EÚ na pandémiu COVID-19 nám ukázala, že koordinácia medzi všetkými členskými štátmi, inštitúciami EÚ a kľúčovými zainteresovanými stranami má zásadný význam pri riešení núdzových situácií. Dnes prijatý plán pre nepredvídané udalosti nám pomôže lepšie sa pripraviť a zaistiť dodávky potravín i potravinovú bezpečnosť v krízových časoch. Naše zdravie závisí od dostupnosti a kvality potravín a naše potravinové systémy nemôžu byť odolné voči krízam, ako je COVID-19, ak nebudú udržateľné.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Pandémia bola skúškou odolnosti nášho potravinového dodávateľského reťazca a mohli sme sa presvedčiť, že naše politiky a právny rámec sú spoľahlivé. Spozorovali sme však aj zraniteľné miesta a zistili sme, že existuje priestor pre zlepšenie pripravenosti nášho potravinového systému, aby mohol obstáť pri tlaku externých faktorov a rizík. Náš sektor rybolovu a akvakultúry musí čeliť určitému stupňu závislosti a ukázala sa aj jeho zraniteľnosť, napríklad pri dodávkach a šokoch v maloobchode. Plán pre nepredvídané udalosti, ktorý sme dnes prijali, je zárukou, že budeme pripravení riešiť možné šoky a naďalej budeme schopní zabezpečiť spotrebiteľom dodávky plodov mora získavaných udržateľným spôsobom.“

Ďalšie informácie

Oznámenie

Prehľad

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)

Spoločná rybárska politika (SRP)

Trhové opatrenia v rámci SPP