Komisia a OECD predkladajú odporúčania s cieľom pomôcť krajinám a regiónom EÚ pri dosahovaní priemyselnej transformácie

Komisia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predložili správu o iniciatíve, ktorá bola spustená v roku 2017 s cieľom pomôcť 12 regiónom a členským štátom EÚ pri dosahovaní priemyselnej transformácie a zachovávaní vlastných špecifík v globalizovanom hospodárstve.

Tímom expertov OECD a Komisie sa v spolupráci so spomínanými desiatimi regiónmi a dvoma členskými štátmi podarilo určiť príčiny nedostatočnej tvorby pracovných miest a pomalšieho hospodárskeho rastu v týchto oblastiach. Cieľom bolo posilniť ich dlhodobé rozvojové stratégie vychádzajúce z oblastí vyznačujúcich sa výraznou konkurencieschopnosťou, teda z ich aktív v oblasti tzv. inteligentnej špecializácie. V týchto stratégiách sú obsiahnuté otázky sociálnej spravodlivosti, modernizácie hospodárstva, ako aj ambície v oblasti klímy. V správe vychádzajúcej z nadobudnutých skúseností sa uvádza súbor nástrojov, ktoré budú vnútroštátnym a regionálnym orgánom slúžiť pri riešení konkrétnych problémov spôsobených prekážkami brániacimi priemyselnej transformácii v piatich kľúčových oblastiach.

Komisár pre susedskú politiku, rozšírenie a regionálnu politiku Johannes Hahn v tejto súvislosti uviedol: „Sú to práve naše regióny, v ktorých sa začína prosperita a blahobyt na úrovni EÚ. V priebehu dvoch rokov sa tímy expertov Komisie a OECD spoločne s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi usilovali pomôcť regiónom riešiť výzvy inovácie, dekarbonizácie, digitalizácie a rozvoja zručností v prospech pracovných miest potrebných v budúcnosti. Ide o štyri hlavné oblasti transformácie, ktorá je zdrojom rovnocenných príležitostí pre všetkých.“

Komisia identifikovala týchto päť hlavných priorít, pri ktorých uvádzame príklady súvisiacich politických výziev a reakcií uvedených v správe:

1. Príprava na pracovné miesta zajtrajška

Výzva: Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v novovznikajúcich hospodárskych odvetviach

Reakcie v kontexte politiky: predvídanie potrieb v oblasti zručností v záujme priemyselnej transformácie; posilnenie kapacity podnikov riešiť svoje potreby v oblasti ľudských zdrojov; zapojenie miestnych zainteresovaných strán do plánovania a navrhovania regionálnych iniciatív týkajúcich sa zručností

2. Rozšírenie inovačného záberu a šírenie inovácií

Výzva: Nedostatok inovačnej kapacity v malých a stredných podnikoch

Reakcie v kontexte politiky: urýchlenie digitálnej transformácie; rozširovanie podnikateľských inovačných sietí a podpora klastrov; posilnenie väzieb medzi akademickou a miestnou podnikateľskou obcou

3. Podpora podnikania a zapojenia súkromného sektora

Výzva: Obmedzený prístup k podnikateľským zručnostiam a sieťam v prípade začínajúcich a rozširujúcich sa inovačných podnikov (tzv. startupov a scaleupov).

Reakcie v kontexte politiky: podpora podnikateľov poskytovaním informácií, odbornej prípravy, odborného vedenia a mentoringu, posilnenie podnikateľských sietí, zvýšenie účasti startupov a MSP na kolaboratívnom výskume

4. Proces transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo

Výzva: Zosúladenie dlhodobého charakteru transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo s krátkodobými hospodárskymi opatreniami

Reakcie v kontexte politiky: podpora energetickej transformácie v miestnom kontexte prostredníctvom systémov finančnej podpory; začlenenie transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo do širších stratégií regionálneho rozvoja

5. Podpora inkluzívneho rastu:

Výzva: Územné rozdiely a prepojenia

Reakcie v kontexte politiky: podpora územnej spolupráce prostredníctvom partnerstiev medzi mestami a vidieckymi oblasťami; zabezpečenie digitálnej konektivity a digitálnych služieb vo vzdialených regiónoch. Táto správa a jej odporúčania budú slúžiť ako podklady pri príprave budúcich programov politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027, v rámci ktorých sú k dispozícii finančné prostriedky na výskum, inovácie, digitalizáciu a podporu malých a stredných podnikov v objeme viac ako 90 miliárd EUR

 

Čítať ďalej...

Erasmus+: v roku 2020 EÚ investuje do štúdia alebo odbornej prípravy mladých Európanov v zahraničí viac ako 3 miliardy EUR

Komisia dnes uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na rok 2020 týkajúcu sa programu Erasmus+. Rok 2020 je posledným rokom súčasného programu Európskej únie pre mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Očakávaný rozpočet vo výške viac ako 3 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 12 % v porovnaní s rokom 2019, poskytne mladým Európanom ešte viac príležitostí na štúdium, odbornú prípravu alebo získanie odbornej praxe v zahraničí. V rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2020 Komisia začne druhú pilotnú fázu týkajúcu sa iniciatívy „Európske univerzity“. Okrem toho sa EÚ snaží vytvoriť 35 000 príležitostí pre afrických študentov a zamestnancov, aby sa zapojili do programu ako súčasť africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta.

Tibor Navracsics, komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport uviedol: „Som veľmi rád, že Európska únia má v roku 2020 investovať viac ako 3 miliardy EUR do programu Erasmus+. Môžeme tak vytvoriť viac príležitostí pre mladých Európanov na štúdium alebo odbornú prípravu v zahraničí, čo im umožní učiť sa a rozvíjať európsku identitu. A pomôže nám to, aby sme sa v iniciatíve „Európske univerzity“ posunuli ešte ďalej a preukázali tak naše pokračujúce investície do európskeho vzdelávacieho priestoru. Som hrdý na to, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vytvárajú silné nové aliancie, ktoré pripravujú pôdu pre univerzity budúcnosti, v prospech študentov, zamestnancov a spoločnosti v celej Európe.“

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová dodala: „Nové možnosti financovania sektora odborného vzdelávania a prípravy v rámci programu Erasmus posilnia komunitu odborného vzdelávania a prípravy a spoja sektory, regióny a krajiny. Posilnením aktivity ErasmusPro sa tieto vzťahy ešte viac prehĺbia a zároveň prinesú viac možností pre študentov odborného vzdelávania a prípravy.“

Žiadosť o financovanie v rámci tejto výzvy môže podať každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Okrem toho môžu o financovanie požiadať aj skupiny mladých ľudí, ktoré pracujú s mládežou, ale nie sú oficiálne zaregistrované ako mládežnícke organizácie. Spolu s výzvou na predkladanie návrhov dnes Komisia uverejnila aj sprievodcu programom Erasmus+ vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Poskytuje žiadateľom podrobné informácie o všetkých príležitostiach, ktoré majú k dispozícii v rámci vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, školského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládeže a športu v rámci programu Erasmus+ v roku 2020.

Európske univerzity

Prvých 17 európskych univerzít bolo vybraných v júni 2019. Práve teraz začínajú rozbiehať svoje aktivity. Druhá, dnes uverejnená výzva na predkladanie návrhov stavia na tejto prvej skúšobnej fáze. Táto iniciatíva bude zameraná na podujatie Európskej komisie, ktoré sa uskutoční 7. novembra 2019 a na ktorom sa po prvýkrát stretnú všetky doteraz vybrané európske univerzity, aby si vymenili informácie a diskutovali o ďalšom postupe so študentmi, rektormi a ministerstvami zodpovednými za vysokoškolské vzdelávanie. V diskusiách o budúcnosti vysokoškolského vzdelávania v Európe budú zastúpené aj iné univerzity.

Vzdelávanie, odborná príprava a vzdelávanie dospelých

Bude to tretí rok partnerstiev zameraných na školské výmeny, čo je akcia programu Erasmus+, ktorá európskym školám ponúka príležitosti na výmenu žiakov a učiteľov. Za posledné dva roky sa na nej zúčastnilo viac ako 15 000 škôl. V roku 2020 bude mať túto príležitosť ďalších 9 000 škôl.

Investície v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa zameriavajú na aktivitu ErasmusPro, ktorá študentom a učňom poskytuje príležitosť stráviť tri mesiace až jeden rok v zahraničí a rozvíjať ich odborné a jazykové kompetencie. Od spustenia aktivity ErasmusPro v roku 2018 sa podarilo zvýšiť záujem o dlhodobé umiestňovanie v rámci odborného vzdelávania a prípravy a ročne sa z tejto aktivity podporuje viac ako 12 000 študentov. Podpora pomôže aj pri vytváraní „pilotných“ nadnárodných centier excelentnosti v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré budú začlenené do stratégií miestneho a regionálneho rozvoja. Centrá budú úzko spolupracovať s inými sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, vedeckou komunitou a podnikmi s cieľom vypracovať kvalitné učebné plány zamerané na sektorové zručnosti.

Pokiaľ ide o vzdelávanie dospelých, finančná podpora sa poskytne na vytvorenie alebo posilnenie regionálnych alebo vnútroštátnych sietí poskytovateľov vzdelávania dospelých, aby mohli ponúknuť viac kvalitných projektov v rámci nasledujúceho programu Erasmus.

Dodatočné príležitosti v rámci africko-európskej aliancie

Rovnako ako v roku 2019 aj tohtoročná výzva prinesie dodatočné príležitosti na podporu výmeny, aby sa na programe Erasmus+ zúčastňovali africkí študenti a zamestnanci. Doteraz sa uskutočnilo už 26 247 výmen, ale cieľom je podporiť do roku 2020 35 000 výmen, ako bolo oznámené v africko-európskej aliancii pre udržateľné investície a pracovné miesta. Univerzity môžu žiadať aj o budovanie kapacít v rámci projektov vysokoškolského vzdelávania, čo priamo prispieva k plneniu odporúčaní, ktoré vyplynuli z nedávnej konferencie na vysokej úrovni medzi Afrikou a Európou o spolupráci v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Súvislosti

Erasmus+ je program EÚ pre mobilitu a nadnárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na obdobie 2014 – 2020. Súčasný program, ako aj jeho nástupca, ktorý sa začne uplatňovať v roku 2021, majú kľúčový význam pre to, aby sa európsky vzdelávací priestor stal do roku 2025 realitou. Program Erasmus+ je zameraný na uľahčenie prístupu k programu pre účastníkov zo všetkých prostredí, s osobitným dôrazom na oslovenie ľudí so sociálnym, hospodárskym, fyzickým alebo geografickým znevýhodnením.

V máji 2018 Komisia navrhla zdvojnásobiť rozpočet programu Erasmus na obdobie 2021 – 2027 na 30 miliárd EUR, vďaka čomu bude môcť získať skúsenosti v zahraničí až 12 miliónov ľudí.

Čítať ďalej...

Prelomová dohoda bude chrániť 100 európskych zemepisných označení v Číne

EÚ a Čína uzavreli rokovania o bilaterálnej dohode, ktorá sa týka ochrany 100 európskych zemepisných označení v Číne a 100 čínskych zemepisných označení v EÚ. Ich cieľom je boj proti rôznym obmedzovaniam a podvodom. Očakáva sa, že táto prelomová dohoda povedie k recipročným obchodným výhodám a dopytu po kvalitných výrobkoch na oboch stranách. Táto dohoda je stelesnením záväzku prijatého na poslednom samite EÚ a Číny v apríli 2019 a je konkrétnym príkladom spolupráce medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou. Odráža otvorenú myseľ, ako aj to, že obe strany dodržiavajú medzinárodné pravidlá ako základ pre obchodné vzťahy.

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan uviedol: „Európske výrobky so zemepisným označením sú známe svojou kvalitou na celom svete. Spotrebitelia sú ochotní platiť vyššiu cenu, lebo dôverujú pôvodu a pravosti týchto výrobkov, a tak odmeňujú poľnohospodárov. Spomínaná dohoda potvrdzuje náš záväzok úzko spolupracovať s našimi globálnymi obchodnými partnermi, ako je Čína. Je to výhodné pre obe strany. Posilňujeme tak náš obchodný vzťah, z čoho budú mať prospech naše poľnohospodárske a potravinárske odvetvia, ako aj spotrebitelia na oboch stranách.“

Čína je druhou destináciou pre vývoz agropotravinárskych výrobkov z EÚ. Import do tejto krajiny dosiahol v období 12 mesiacov od septembra 2018 do augusta 2019 až 12,8 miliardy eur. Je to aj druhá destinácia vývozu výrobkov EÚ chránených ako zemepisné označenia, čo predstavuje 9 % hodnoty vývozu. Ide najmä o vína, agropotravinové výrobky a liehoviny. Čínsky trh sa z hľadiska európskych potravín a nápojov rýchlo rozvíja. Jeho stredná trieda, ktorá obľubuje energetické, kvalitné a pravé európske výrobky, sa stále rozširuje. Zároveň má vlastný etablovaný systém zemepisných označení, o ktorom sa európski spotrebitelia budú môcť vďaka tejto dohode dozvedieť viac. Zemepisné označenia EÚ, ktoré sa majú chrániť v Číne, zahŕňajú výrobky ako Cava, Champagne, Feta, Irish Whiskey, Münchener Bier, Ouzo, Polska Wódka, Porto, Prosciutto di Parma či Queso Manchego. Medzi čínskymi výrobkami s podobnou ochranou sú Pisian Dou Ban (fazuľový krém Pisian), Anži Baj Čcha (bledý čaj Anži Baj Čcha), Panžin Da Mi (ryža Panžin) alebo Ančchu Da Žang (zázvor Ančchu).

Po ukončení rokovaní dohoda teraz prejde právnou kontrolou. Na strane EÚ sa potom požiada súhlas od Európskeho parlamentu a Rady. Očakáva sa, že dohoda nadobudne účinnosť do konca roka 2020. Štyri roky po nadobudnutí jej platnosti sa rozsah pôsobnosti dohody rozšíri na ďalších 175 názvov zemepisných označení každej zo strán. Tieto názvy sa budú musieť riadiť rovnakými postupmi ako v prípade 100 registrovaných názvov upravených spomínanou dohodou (t. j. posúdenie a publikácia na pripomienkovanie). Spolupráca medzi EÚ a Čínou v oblasti zemepisných označení sa začala pred viac ako 10 rokmi (2006). To viedlo k registrácii a ochrane 10 zemepisných označení na oboch stranách v roku 2012, čo je východiskový bod pre dnešnú spoluprácu.

Súvislosti

Systémy kvality EÚ sú zamerané na ochranu názvov špecifických výrobkov a propagáciu ich jedinečných vlastností súvisiacich s ich zemepisným pôvodom, ako aj tradičným know-how. Ide o jeden z najväčších úspechov európskeho poľnohospodárstva s viac ako 3 300 názvami EÚ, ktoré sú zaregistrované ako chránené zemepisné označenie (CHZO) alebo chránené označenie pôvodu (CHOP). V EÚ je chránených ďalších 1 250 názvov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ, najmä vďaka dvojstranným dohodám, ako je táto s Čínou. Trh so zemepisnými označeniami EÚ má hodnotu približne 74,8 miliardy EUR a tieto spoločne predstavujú 15,4 % celkového vývozu potravín a nápojov z EÚ.

Čítať ďalej...

Deň rovnosti odmeňovania: spoločné vyhlásenie prvého podpredsedu Komisie Timmermansa a komisárok Thyssenovej a Jourovej

Ženy v Európskej únii stále zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži, čo je len nepatrné zlepšenie oproti 16,2 % z minulého roku. V tomto roku pripadá európsky Deň rovnosti odmeňovania na 4. novembra. V tento deň ženy v porovnaní so svojimi kolegami symbolicky prestanú byť za rovnakú prácu platené.

Prvý podpredseda Frans Timmermans, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová pri tejto príležitosti vyhlásili:

„Ubehlo 60 rokov, odkedy je zásada rovnakej odmeny súčasťou európskych zmlúv, a predsa ženy po celej Európe stále nepociťujú, že by sa zákony zhodovali s realitou ich každodenného života. V porovnaní so svojimi kolegami pracujú európske ženy stále dva mesiace zadarmo a pokrok v tejto oblasti je veľmi pomalý. Hoci sme za posledných päť rokov podnikli určité kroky správnym smerom, je potrebné urobiť toho viac a rýchlejšie. Naši občania od nás očakávajú lepšie výsledky.Deväť z desiatich Európanov – žien a mužov – si myslí, že je neprijateľné, aby boli ženy za rovnakú prácu platené menej ako muži. Vedomosti nám dávajú moc, a tak čím viac zlepšíme transparentnosť v otázke základných príčin rozdielu v odmeňovaní, tým ľahšie sa s ním dokážeme vysporiadať. Transparentnosť odmeňovania je dôležitá, aby sme mohli odhaliť prípady mzdovej diskriminácie a aby si zamestnanci a zákazníci mohli vyvodiť svoje vlastné závery a podniknúť opatrenia. V skutočnosti 64 % Európanov uviedlo, že sú za zverejnenie priemerných miezd podľa druhu práce a rodu vo svojej firme. Transparentnosť odmeňovania spolu s inými riešeniami, ako napr. rovnaké rozdelenie starostlivosti medzi ženami a mužmi, ktoré umožňuje nová smernica EÚ o rodičovskej a opatrovateľskej dovolenke, by nám pomohli vyriešiť základné príčiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Vítame tak oznámenie zvolenej predsedníčky von der Leyenovej, ktorá plánuje počas prvých 100 dní svojho nového mandátu navrhnúť opatrenia na zavedenie povinnej transparentnosti odmeňovania. Musíme pokračovať v boji proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, a to v záujme vyššej efektivity pracovnej sily a spravodlivejšej spoločnosti.“

 

Súvislosti

Faktorov vedúcich k rozdielom v odmeňovaní je niekoľko: ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, v podnikoch čelia tzv. sklenému stropu, pracujú v slabšie platených odvetviach alebo často musia niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu. Jedným zo spôsobov, ako tieto faktory riešiť, je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov. Komisia na tento účel v apríli 2017 predložila návrh, ktorý Európsky parlament a Rada prijali v januári 2019. Rozdiely v odmeňovaní taktiež závisia od rodových stereotypov a diskriminácie. Bez väčšej transparentnosti odmeňovania však nie je možné určiť relatívnu váhu týchto príčin.Počas posledných piatich rokov Junckerovej Komisie boli na úrovni EÚ podniknuté rôzne iniciatívy. Komisia v roku 2014 prijala odporúčanie týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom podpory konkrétnych opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania, medzi ktoré patrí právo na informácie, audity odmeňovania, podávanie správ o mzdách či zahrnutie otázok rovnakej odmeny do kolektívneho vyjednávania. Správa z roku 2017 o vykonávaní tohto odporúčania zistila nedostatočné vykonávanie a účinnosť opatrení.

Komisia v novembri 2017 spustila akčný plán EÚ na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Akčný plán zaujíma celostný prístup a rieši všetky rozličné základné príčiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov vrátane lepšej transparentnosti odmeňovania.Do dnešného dňa boli poskytnuté prostriedky vo výške 14,2 milióna eur na projekty zamerané na boj proti stereotypom, pokiaľ ide o profesijné poradenstvo a voľbu povolania, na ženy v rozhodovacích pozíciách a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, na odstránenie rodových rozdielov počas života a na riešenie rozdielov v zamestnanosti, odmeňovaní a dôchodkoch.Komisia začala v roku 2018 vyhodnocovať opatrenia týkajúce sa rovnakého odmeňovania a momentálne toto hodnotenie finalizuje. Rada EPSCO vo svojich záveroch z júna 2019 vyzýva Európsku komisiu, aby aktívne nadviazala na prebiehajúce hodnotenie.

Komisia od januára do apríla 2019 uskutočnila verejné konzultácie s cieľom získať vstupné informácie od širokej škály zainteresovaných strán o fungovaní a vykonávaní právnych predpisov EÚ o rovnosti odmeňovania. Zhrnutie výsledkov je dostupné na internete. Európska komisia teraz pracuje na hodnotení zásady „rovnakej odmeny“, ktorú akčný plán uvádza ako jeden zo svojich cieľov.Okrem toho dnes Európska komisia vydáva prehľad o vnútroštátnej a európskej judikatúre a osvedčených postupoch, pokiaľ ide o rovnakú odmenu, čo je taktiež cieľom akčného plánu ako súčasť upozorňovania na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a informovania o nich. Tieto informácie poskytujú prehľad o fungovaní rovnakej odmeny, ale taktiež poukazujú na nedostatky pri presadzovaní zásady rovnakej odmeny v praxi.

 

 

Čítať ďalej...

Európania naďalej podporujú medzinárodný rozvoj

Z tohtoročného prieskumu Eurobarometra o rozvojovej spolupráci EÚ vyplýva, že medzi európskymi občanmi existuje rozsiahla zhoda názorov, pokiaľ ide o dôležitosť medzinárodnej spolupráce a rozvoja. Takmer 9 z 10 občanov EÚ uvádza, že rozvojová spolupráca je podľa nich dôležitá na podporu ľudí v rozvojových krajinách, čo len potvrdzuje trend zaznamenaný v posledných rokoch. Vďaka tomuto presvedčeniu je rozvojová spolupráca jednou z najpozitívnejšie vnímaných politík EÚ.


Komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica v tejto súvislosti uviedol: „Veľmi ma teší, že Európania naďalej veľmi intenzívne podporujú rozvojovú spoluprácu Únie a zhodujú sa na kľúčových prioritách, na ktorých v posledných rokoch pracujem: posilniť partnerstvá, napríklad s Afrikou; prehĺbiť náš záväzok vytvárať pracovné miesta; a prilákať viac súkromných investícií. Je to solídny základ na to, aby si Únia zachovala svoju globálnu vedúcu úlohu a riešila významné pretrvávajúce problémy.“


Traja zo štyroch Európanov súhlasia s tým, že EÚ by mala posilniť svoje partnerstvo s Afrikou a zvýšiť finančné investície s cieľom vytvárať pracovné miesta a zabezpečiť udržateľný rozvoj na oboch kontinentoch. Európski občania navyše podporujú úsilie EÚ zamerané na posilnenie súkromných investícií do rozvojovej spolupráce: traja zo štyroch Európanov zastávajú názor, že súkromný sektor by v medzinárodnom rozvoji mal zohrávať významnejšiu úlohu.


Európski občania podporujú prácu zameranú na dosiahnutie spoločného globálneho programu v rámci cieľov udržateľného rozvoja. Keď bola občanom položená otázka týkajúca sa hlavných problémov v oblasti rozvoja, občania za prioritné považovali kľúčové ciele udržateľného rozvoja, a to v tomto poradí: vzdelávanie, mier a bezpečnosť, voda a hygiena, zdravie, potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo, hospodársky rast a zamestnanosť a ľudské práva.


Viac než sedem z desiatich občanov EÚ tvrdí, že finančná pomoc je účinným spôsobom riešenia neregulárnej migrácie, a rovnako veľký podiel oslovených súhlasí s tým, že poskytovanie finančnej pomoci rozvojovým krajinám pomáha znížiť nerovnosti v týchto krajinách. Taký istý počet oslovených Európanov sa domnieva, že poskytovanie finančnej pomoci rozvojovým krajinám je účinným spôsobom posilňovania globálneho vplyvu EÚ.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

Kanál noviniek nebol nájdený.

EURÓPSKY PARLAMENT

07. júl 2020