Bezpečnosť cestnej premávky: Komisia navrhuje aktualizované požiadavky na vodičské preukazy a lepšie cezhraničné presadzovanie pravidiel cestnej premávky

Komisia predstavila návrhy na modernizáciu pravidiel o vodičských preukazoch. Patrí k nim aj zavedenie digitálneho vodičského preukazu platného v celej EÚ a nové ustanovenia na uľahčenie cezhraničného presadzovania pravidiel cestnej premávky. Minulý rok prišlo na cestách v EÚ o život vyše 20 000 ľudí. Väčšina z nich boli chodci, cyklisti, kolobežkári a motorkári.

Nové pravidlá zlepšia bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky. Pomôžu tak EÚ zrealizovať „víziu nulovej úmrtnosti“ – teda do roku 2050 už nemať na cestách v EÚ žiadne obete na životoch.Vodičov lepšie pripravia na vozidlá s nulovými emisiami a na jazdu v meste, kde na cestách budú mať okolo seba bicykle a dvojkolesové vozidlá, ako aj veľký počet chodcov. Mladým šoférom povolia jazdu za sprievodu a umožnia im tak získavať skúsenosti: učiť sa šoférovať a získať vodičský preukaz budú môcť už od veku 17 rokov. Tí, ktorí získajú vodičský preukaz v 17 rokoch, budú môcť po dovŕšení 18. roku šoférovať bez sprievodu a pracovať ako profesionálny šofér hneď, ako to na konkrétnej pracovnej pozícii bude možné. Ide o jedno z riešení súčasného nedostatku vodičov.

Väčšia bezpečnosť na cestách a jednoduchší každodenný život vďaka modernizovaným pravidlám o vodičských preukazoch

Návrh o vodičských preukazoch mení existujúce právne predpisy EÚ. Vychádza z najlepších postupov, ktoré viaceré členské štáty už zaviedli.

Kľúčovým cieľom nových pravidiel je zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, a to aj pomocou týchto opatrení:

  • Minimálne dvojročné skúšobné obdobie od zloženia skúšky v prípade nových šoférov a pravidlo nulovej tolerancie jazdy pod vplyvom alkoholu. Tieto podmienky sú dôležité preto, lebo hoci mladí vodiči tvoria len 8 % celkového počtu, na 2 z 5 smrteľných zrážok sa podieľajú vodiči alebo jazdci vo veku do 30 rokov.
  • Možnosť, aby mladí ľudia zložili vodičskú skúšku a začali jazdiť na osobných i nákladných autách so sprievodom už vo veku 17 a získavali tak šoférske skúsenosti.
  • Prispôsobiť výcvik vodičov i skúšky tak, aby ich lepšie pripravili na prítomnosť zraniteľných účastníkov premávky na cestách. Snahou je pomôcť zlepšiť bezpečnosť chodcov, cyklistov, jazdcov na elektrických kolobežkách a elektrických bicykloch v čase, keď EÚ prechádza na udržateľnejšiu mestskú mobilitu.
  • Cielenejšie posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Zohľadňujú sa napríklad pokroky v liečbe chorôb ako cukrovka. Vodičom sa odporúča, aby aktualizovali svoje šoférske schopnosti a vedomosti, a držali tak krok s technologickým vývojom.

V snahe uľahčiť uznávanie vodičských preukazov medzi členskými štátmi Komisia navrhuje zaviesť svetovú novinku: digitálny vodičský preukaz. Bude sa oveľa jednoduchšie dať nahradiť, obnoviť alebo vymeniť, pretože všetky postupy budú online. Rovnako bude jednoduchšie pre občanov tretích krajín s porovnateľnými normami bezpečnosti cestnej premávky vymeniť svoj vodičský preukaz za únijný.

Aktualizované pravidlá skúšok zohľadnia prechod na vozidlá s nulovými emisiami. Posudzovať sa budú napríklad vedomosti a zručnosti potrebné pri moderných pomocných systémoch riadenia a iných automatizovaných technológiách. Súčasťou výcviku nových šoférov budú aj informácie o tom, ako štýl šoférovania ovplyvňuje množstvo ich emisií (napríklad moment preradenia). V neposlednom rade sa v prípade vozidiel na alternatívne palivo upraví prípustná celková hmotnosť vozidiel kategórie B, keďže vozidlá s nulovými emisiami poháňané batériou môžu byť ťažšie.

Účinné cezhraničné presadzovanie pravidiel cestnej premávky týkajúce sa bezpečnosti 

Aktuálne pravidlá EÚ v oblasti cezhraničného presadzovania predpisov pomohli zabrániť tomu, aby páchatelia dopravných priestupkov, ktorí nemajú pobyt v danom členskom štáte, zostali anonymní. Napriek tomu zostalo v roku 2019 približne 40 % cezhraničných priestupkov nepotrestaných, buď preto, lebo sa páchateľa nepodarilo identifikovať alebo sa pokuta nevymohla.

V aktuálnom návrhu sa na riešenie tohto problému zavádza možnosť, aby trestné orgány získali prístup k vnútroštátnym registrom vodičských preukazov. Ďalej Komisia navrhuje posilniť úlohu zriadených vnútroštátnych kontaktných miest, aby mohli lepšie spolupracovať s trestnými orgánmi vyšetrujúcimi priestupky. Pomôžu tak riešiť aktuálne nedostatky v spolupráci medzi členskými štátmi pri vyšetrovaní priestupkov.

Okrem toho sa v súčasnosti predpisy vzťahujú na najčastejšie a najzrejmejšie priestupky, ako prekročená rýchlosť a jazda pod vplyvom alkoholu. Komisia navrhuje do ich rozsahu zahrnúť aj tieto dopravné priestupky:

  • nedodržanie dostatočnej vzdialenosti medzi vozidlami
  • nebezpečné predbiehanie
  • nebezpečné parkovanie
  • prejdenie jednej alebo viacerých plných bielych čiar
  • jazda v protismere
  • nedodržiavanie pravidiel využívania núdzových koridorov
  • jazda v preťaženom vozidle.

Doplnením týchto priestupkov sa pomôže predchádzať beztrestnosti a zlepšia sa možnosti členských štátov pokutovať vodičov z iných členských štátov za dopravné priestupky. Okrem toho sa tak zaručí rovnaké zaobchádzanie, bez ohľadu na to, kde má páchateľ pobyt.  

Aktualizované právne predpisy zaručia dodržiavanie práv ľudí obvinených z dopravných priestupkov. Občania s pobytom v inej krajine majú zaručené právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpciu neviny a právo na obhajobu. Lepšiu záruku týchto práv budú predstavovať ustanovenia o zjednotenom obsahu a doručovaní oznámenia o pokute. Napríklad budú adresáti takýchto oznámení môcť overiť ich pravosť a poskytnutie informácií údajnému páchateľovi bude štandardnou požiadavkou.

Osobitný IT portál občanom umožní jednoduchý prístup k informáciám o pravidlách bezpečnosti cestnej premávky v každom členskom štáte. V neskoršej fáze budú môcť prostredníctvom neho zaplatiť pokuty priamo.

Pravidlá sa zosúladia aj s novými pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR a LED).

Zákaz riadenia vozidla platný v celej EÚ, aby sa skoncovalo s beztrestnosťou pri vážnych priestupkoch

V snahe zabrániť tomu, aby páchatelia dopravných priestupkov zostali nepotrestaní, sa zavedie nový systémktorý umožní zákaz riadenia motorového vozidla platný v celej EÚ, keď sa členský štát rozhodne takýto zákaz vydať v prípade vodiča, ktorý sa dopustil priestupku na jeho území.

Pre bezpečnosť cestnej premávky má rozhodujúci význam, aby sa všetky osoby, ktoré sa spáchajú dopravný priestupok, sa museli zaň zodpovedať. Podľa aktuálnych pravidiel však nemožno zákaz riadenia vozidla v dôsledku vážneho dopravného priestupku presadzovať v celej EÚ, ak vodič, ktorý sa priestupku dopustil v jednom členskom štáte, má vodičský preukaz vydaný v inom členskom štáte.

Predmetný návrh sa vzťahuje na vážne dopravné priestupky, ako je nadmerná rýchlosť, jazda pod vplyvom alkoholu alebo drog, ako aj dopravné priestupky, ktoré zapríčinia úmrtie alebo vážne zranenia. 

Ďalšie kroky 

Návrhy teraz posúdia Európsky parlament a Rada v rámci riadneho legislatívneho postupu.

Súvislosti 

Komisia v rámci EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 potvrdila svoj ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 na cestách v EÚ prakticky nulovú úmrtnosť a nulové vážne zranenia („vízia nulovej úmrtnosti a vážnych zranení“) a do roku 2030 znížiť počet úmrtí a vážnych zranení o 50 %. Aktuálne návrhy pomôžu tieto ciele dosiahnuť a Komisia ich oznámila v roku 2020 v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

Komisia minulý týždeň oznámila aktuálne údaje o bezpečnosti cestnej premávky. Vyplýva z nich, že počet úmrtí zostáva pod predpandemickou úrovňou, ale pokrok pri zlepšovaní situácie je pomalý.

Komisia v EÚ v oblasti šoférovania zavádza „bezpečný systém“. V rámci neho vyžaduje bezpečnú jazdu, bezpečnejšie vozidlá, bezpečnejšiu infraštruktúru, nižšie rýchlosti a lepšiu starostlivosť po nehodách.

Ďalšie informácie

Návrh revízie smernice o vodičských preukazoch

Návrh smernice, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky

Návrh smernice o celúnijnej platnosti určitých zákazov riadenia motorového vozidla

Otázky a odpovede: návrhy o vodičských preukazoch a cezhraničnom presadzovaní pravidiel pri dopravných priestupkoch

Prehľad: Prichádza nový vodičský preukaz EÚ – čo očakávať

Čítať ďalej...

Rybolov, akvakultúra a morské ekosystémy: prechod na čistú energiu a ochrana ekosystému v záujme väčšej udržateľnosti a odolnosti

Komisia predkladá balík opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť a odolnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ. Tento balík obsahuje štyri prvky: Oznámenie o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚAkčný plán na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolovOznámenie o súčasnosti a budúcnosti spoločnej rybárskej politiky a Oznámenie o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Hlavným cieľom opatrení je podporiť využívanie čistejších zdrojov energie a znížiť závislosť od fosílnych palív, ako aj znížiť vplyv tohto odvetvia na morské ekosystémy. Navrhované opatrenia sa budú vykonávať postupne, aby sa im odvetvie mohlo prispôsobiť. ˜„Pakt o rybárstve a oceánoch“ sa podporí aj úplné vykonávanie spoločnej rybárskej politiky (SRP) v koordinácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v oblasti rybného hospodárstva vrátane rybárov, organizácií výrobcov, regionálnych poradných rád, civilnej spoločnosti a vedcov. Cieľom návrhov je tiež spraviť z tohto odvetvia atraktívne pracovné miesto pre mladšie generácie.

Odvetvie rybolovu a akvakultúry s nulovou bilanciou emisií do roku 2050

Súčasná závislosť odvetvia od fosílnych palív je nielen neudržateľná z hľadiska životného prostredia, ale vedie aj zraniteľnosti odvetvia voči zvyšovaniu cien energie. Keď sa ceny palív v rokoch 2021 a 2022 zvýšili, mnohé plavidlá zostali v prístave a odvetvie potrebovalo finančnú podporu, keďže veľká časť rybárskej flotily EÚ nebola schopná pokryť prevádzkové náklady. Akvakultúra bola podobne vystavená vyšším cenám paliva aj krmiva a aj tomuto odvetviu EÚ poskytla finančnú podporu.

Komisia navrhuje znížiť závislosť od fosílnych palív a zamerať sa na klimaticky neutrálne odvetvie rybolovu a akvakultúry v súlade s jedným z cieľov Európskej zelenej dohody, a to dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050. Navrhuje opatrenia, ktoré majú podporiť toto odvetvie pri urýchlení jeho energetickej transformácie, a to zlepšením palivovej účinnosti a prechodom na obnoviteľné, nízkouhlíkové zdroje energie.

Jedným z kľúčových opatrení je partnerstvo v oblasti energetickej transformácie pre rybolov a akvakultúru EÚ. Združí všetky zainteresované strany, a to aj v oblasti rybolovu, akvakultúry, stavby lodí, prístavov, energetiky, mimovládnych organizácií, vnútroštátnych a regionálnych orgánov, aby spoločne čelili výzvam spojeným s energetickou transformáciou tohto odvetvia.

Komisia bude pracovať aj na odstránení nedostatkov v prenose technológií z výskumu a inovácií do praxe, podporovať rozvoj zručností pracovnej sily a zlepšovať podnikateľské prostredie, a to aj pokiaľ ide o možnosti financovania a informovanosti.

Ochrana morských ekosystémov pre udržateľný rybolov

Zmena klímy, strata biodiverzity a znečistenie oceánov ohrozujú udržateľnosť zdrojov rybolovu a akvakultúry. Komisia predkladá akčný plán pre morské prostredie s cieľom posilniť príspevok SRP k environmentálnym cieľom EÚ a znížiť negatívny vplyv rybolovných činností na morské ekosystémy, predovšetkým v dôsledku narušenia morského dna, vedľajších úlovkov citlivých druhov a účinkov na morské potravové siete. Zdravé morské prostredie so zdravými populáciami rýb a bohatou biodiverzitou je jediným spôsobom, ako zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre rybárske komunity EÚ v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Akčný plán prispieva k plneniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a k jej záväzku právne a účinne ochraňovať 30 % našich morí, pričom jedna tretina z nich je prísne chránená. Na splnenie tohto cieľa Komisia vyzýva členské štáty, aby prijali ochranné opatrenia v oblasti rybolovu s cieľom účinne chrániť a spravovať chránené morské oblasti, a to s jasným harmonogramom. Toto úsilie by malo zahŕňať ochranu neresísk a miest odchovu, zníženie miery rybolovnej úmrtnosti a obnovu kľúčových oblastí pre citlivé druhy a biotopy.

Plán sa zameriava aj na zníženie vplyvu rybolovu na stav morského dna. Zásadný význam má naliehavá ochrana a obnova biotopov morského dna v chránených morských oblastiach, a to vzhľadom na ich význam ako oblastí morskej biodiverzity EÚ a na dôležitú úlohu ako úložísk modrého uhlíka v morských biotopoch, ktorú zohrávajú v boji so zmenou klímy. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby navrhli spoločné odporúčania a prijali vnútroštátne opatrenia na postupné ukončenie rybolovu mobilným dnovým výstrojom vo všetkých chránených morských oblastiach najneskôr do roku 2030 a aby ho neumožňovali v žiadnych novovytvorených chránených morských oblastiach. Prvé opatrenia by sa mali prijať už do marca 2024, a to pre oblasti sústavy Natura 2000 na základe smernice o biotopoch, ktorou sa ochraňujú morské dná a morské druhy.

V akčnom pláne sa navrhujú aj opatrenia na zvýšenie selektívnosti rybárskeho výstroja a praktík a na zníženie náhodných úlovkov a druhov ohrozených vyhynutím a vypracovanie harmonogramu s cieľom pomôcť členským štátom uprednostniť tie druhy, ktoré potrebujú ochranu najviac.

Keďže oceány a moria pokrývajú 71 % zemského povrchu a viac ako 65 % územia EÚ, daný akčný plán bude tiež súčasťou príspevku EÚ k vykonávaniu nedávno schválenej dohody o rámci pre biodiverzitu po roku 2020.

„Pakt o rybárstve a oceánoch“ na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky

Spoločná rybárska politika predstavuje aj naďalej primeraný právny rámec na riešenie výziev, ktorým čelí rybárstvo EÚ a moria, od ktorých závisí, pričom odvetviu rybárstva poskytuje potrebnú stabilitu a EÚ umožňuje ísť príkladom pri presadzovaní udržateľného rybárstva na celom svete. Tri hlavné zásady, na ktorých je politika založená, sú v súčasnosti stále relevantné: environmentálna, sociálna a hospodárska udržateľnosť, účinná regionálna spolupráca a prijímanie rozhodnutí na základe vedeckých poznatkov. Aby sme však SRP mohli plne implementovať, ostáva viacero výziev a na zníženie vplyvu rybolovu a akvakultúry na životné prostredie a klímu je potrebná rýchlejšia a štrukturálnejšia transformácia. Tá je potrebná na obnovu zdravého morského prostredia a zaistenie potravinovej bezpečnosti, ako aj na pomoc odvetviu, aby sa stalo odolnejším, viac energeticky efektívnym a aby rýchlo prispelo ku klimatickej neutralite. To prispeje k úspore nákladov na palivá a využívaniu zelenej energie.

S cieľom vytvoriť jednotnú víziu budúcnosti odvetvia rybolovu a akvakultúry, potvrdiť spoločný záväzok plne vykonávať SRP a začať diskusie medzi riadiacimi pracovníkmi v oblasti rybárstva a zúčastnenými stranami o zabezpečení fungovania v budúcnosti v otázke sociálnej aj environmentálnej odolnosti Komisia navrhuje „Pakt o rybárstve a oceánoch“, ktorá spojí všetky zainteresované strany. „Pakt o rybárstve a oceánoch“ otvára novú fázu dialógu a spolupráce medzi Komisiou a všetkými zainteresovanými stranami v oblasti rybného hospodárstva. Vytvorí spoločné chápanie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a v prípade potreby pomôže prispôsobiť politiku.

Súvislosti

V roku 2020 bolo v komerčnom rybolove EÚ zamestnaných 124 630 ľudí a v akvakultúre 57 000 ľudí. Cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) je zabezpečiť dlhodobú environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť rybolovu a akvakultúry, dostupnosť dodávok potravín a primeranú životnú úroveň rybolovných a akvakultúrnych komunít.

Desať rokov po reforme spoločnej rybárskej politiky Komisia podáva správu o fungovaní tejto politiky, ako aj o spoločnej organizácii trhov. Zároveň využíva príležitosť, aby stanovila svoju víziu udržateľného rybárstva budúcnosti. 

Ďalšie informácie

Informačný prehľad - Udržateľné a odolné rybárstvo, akvakultúra a morské ekosystémy 

Spoločná rybárska politika

Otázky a odpovede o oznámení o fungovaní spoločnej rybárskej politiky

Súčasnosť a budúcnosť spoločnej rybárskej politiky: Pakt o rybárstve a oceánoch v záujme udržateľného, inovatívneho a inkluzívneho riadenia rybného hospodárstva, založeného na vede

Pracovný dokument útvarov Komisie o spoločnej rybárskej politike

Spoločná rybárska politika (SRP)

Ochrana morských ekosystémov pre udržateľný rybolov

Otázky a odpovede o akčnom pláne na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov

Akčný plán EÚ Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov

Pobrežná a námorná politika EÚ

Opatrenia v oblasti prírody a biodiverzity – EÚ

Webová lokalita o akčnom pláne pre morské prostredie

Energetická transformácia v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Otázky a odpovede k energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Oznámenie Komisie: Energetická transformácia v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Možnosti a príklady energetickej transformácie v odvetví rybolovu a akvakultúry

Spoločná organizácia trhu

Otázky a odpovede o správe o výsledkoch spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Správa o výsledkoch spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Spoločná organizácia trhu 

Čítať ďalej...

Komisia predkladá nové iniciatívy, ktorými kladie základy pre transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ

Komisia predstavila súbor opatrení, ktorých cieľom je sprístupniť do roku 2030 gigabitové pripojenie všetkým občanom a podnikom v celej EÚ v súlade s cieľmi Európskeho digitálneho desaťročia a umožniť transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ.

Komisia podnikla v oblasti pripojiteľnosti konkrétne tieto kroky:

  • V prvom rade prijala návrh aktu o gigabitovej infraštruktúre. V tomto nariadení sa stanovia nové pravidlá umožňujúce rýchlejšie, lacnejšie a účinnejšie zavádzanie gigabitových sietí v celej EÚ.
  • Uverejnila takisto návrh odporúčania o gigabitovom pripojení s cieľom poskytnúť národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa podmienok prístupu k telekomunikačným sieťam operátorov s významným vplyvom na trhu. Účelom tohoto odporúčania je motivovať operátorov k rýchlejšiemu upúšťaniu od starších technológií a urýchlenému zavádzaniu gigabitových sietí.
  • Zároveň začala prieskumnú konzultáciu o budúcnosti odvetvia pripojiteľnosti a jeho infraštruktúry s cieľom zhromaždiť názory na to, aký vplyv môže mať narastajúci dopyt po pripojiteľnosti a technologický pokrok na budúci vývoj a potreby v tomto odvetví.

Akt o gigabitovej infraštruktúre

Vzhľadom na čoraz rozšírenejšie využívanie pokročilých digitálnych technológií je naliehavo potrebná väčšia šírka pásma s vyššími rýchlosťami. To občanom, podnikom a kľúčovým verejným sektorom umožní využívať inteligentnejšie, pružnejšie a inovatívnejšie služby založené na vývoji a využívaní technológií, ako sú cloud, umelá inteligencia (UI), dátové priestory, virtuálna realita a metaverzum, a uplatňovať si pri ich využívaní digitálne práva. V tejto súvislosti je akt o gigabitovej infraštruktúre reakciou na rastúci dopyt po rýchlejšom a spoľahlivejšom pripojení, ktoré umožňuje prenos veľkého objemu dát. Nahradí smernicu o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie (2014).

Cieľom aktu o gigabitovej infraštruktúre je vyriešiť problém pomalého a nákladného zavádzania základnej fyzickej infraštruktúry potrebnej pre pokročilé gigabitové siete. To obmedzí byrokraciu, náklady a administratívne zaťaženie spojené so zavádzaním gigabitových sietí. Tým sa okrem iného zjednodušia a digitalizujú postupy udeľovania povolení. Vďaka tomuto novému nariadeniu sa takisto zlepší koordinácia stavebných prác medzi prevádzkovateľmi sietí pri zavádzaní základnej fyzickej infraštruktúry, ako sú káblovody a stožiare, a zabezpečí sa, aby k nej mali prístup príslušní aktéri. Takéto práce predstavujú až 70 % nákladov na zavedenie siete. Zároveň musia byť všetky nové alebo výrazne renovované budovy (s výnimkou odôvodnených prípadov) byť vybavené optickými vláknami, aby občania mali prístup k najrýchlejšiemu pripojeniu. Tieto nové pravidlá umožnia prevádzkovateľom rýchlo zavádzať siete prostredníctvom zjednodušených, digitalizovaných a menej nákladných postupov.

Návrh nariadenia teraz preskúma Európsky parlament a Rada. Po prijatí návrhu Komisie spoluzákonodarcami budú nové pravidlá priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Odporúčanie o gigabitovom pripojení

Návrh odporúčania o gigabitovom pripojení sa zameriava na poskytovanie usmernení národným regulačným orgánom v súvislosti s podmienkami prístupu k sieťam operátorov, ktorí majú významný vplyv na trhu. Cieľom návrhu odporúčania je zabezpečiť, aby všetci operátori mali v prípade potreby prístup k takejto existujúcej sieťovej infraštruktúre. Týmto spôsobom možno zabezpečiť vhodné regulačné prostredie, motivovať k upúšťaniu od starších technológií bez zbytočného odkladu, t. j. do dvoch až troch rokov, podporiť rýchle zavádzanie gigabitových sietí, napríklad podporou flexibility pri stanovovaní cien za prístup k regulovaným sieťam, a zároveň umožniť udržateľnú hospodársku súťaž. Tieto opatrenia okrem toho umožnia spotrebiteľom využívať výhody jednotného trhu s elektronickými komunikáciami v Európe vo forme lepších služieb poskytovaných prostredníctvom kvalitných sietí za dostupné ceny.

Návrh odporúčania bol zaslaný Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) na dvojmesačnú konzultáciu. Komisia zohľadní stanovisko orgánu BEREC a následne prijme konečné odporúčanie. Odporúčaním o gigabitovom pripojení sa nahradia odporúčania o prístupe, konkrétne odporúčanie o prístupe k sieťam novej generácie (2010) a odporúčanie o nediskriminácii a metodikách výpočtu nákladov (2013).

Konzultácia o budúcnosti telekomunikačného odvetvia

Komisia začala rozsiahlu prieskumnú konzultáciu o budúcnosti odvetvia pripojiteľnosti a jeho infraštruktúry. Cieľom je zhromaždiť názory na meniace sa technologické a trhové prostredie a na to, aký vplyv to môže mať na odvetvie elektronických komunikácií.

V konzultácii by sa mali predovšetkým identifikovať typy infraštruktúry, ktoré Európa potrebuje na to, aby mohla držať krok s vývojom v oblasti transformačných technológií a úspešne realizovať svoju digitálnu transformáciu v nadchádzajúcich rokoch. Jej účelom je aj získať názory zainteresovaných strán na to, ako zabezpečiť včasnú mobilizáciu investícií potrebných na zavedenie takejto infraštruktúry v celej Únii. V tejto súvislosti je prieskumná konzultácia súčasťou otvoreného dialógu so všetkými zainteresovanými stranami o tom, či a do akej miery by mali všetci aktéri, ktorí majú z digitálnej transformácie prospech, spravodlivo prispievať k investíciám do infraštruktúry pripojiteľnosti. Ide o zložitú otázku, ktorá si pred rozhodnutím o potrebe ďalších opatrení vyžaduje komplexnú analýzu základných faktov a údajov. Komisia je pevne odhodlaná chrániť neutrálny a otvorený internet.

Konzultácia sa v neposlednom rade zaoberá otázkou, ako zabezpečiť cenovú dostupnosť pripojiteľnosti pre spotrebiteľov a ako napredovať smerom k integrovanejšiemu jednotnému trhu pre odvetvie pripojiteľnosti.

Všetky zainteresované organizácie a občania majú 12 týždňov na to, aby dotazník vyplnili. Príspevky možno zasielať do 19. mája 2023. Komisia bude o výsledkoch konzultácie informovať a na ich základe zváži najvhodnejšie opatrenia pre budúcnosť odvetvia elektronických komunikácií.

Súvislosti

EÚ prijíma opatrenia na zlepšenie pripojiteľnosti v mnohých oblastiach, čo prináša významné sociálno-ekonomické výhody a stimuluje zamestnanosť a rast, ako aj vývoj inovačných produktov, služieb a aplikácií pre občanov a podniky v celej EÚ. V tejto súvislosti zrušila roamingové poplatky v celej EÚ a spustila iniciatívu WiFi4EU, z ktorej sa financovalo zavádzanie bezplatných hotspotov WiFi v miestnych komunitách.

EÚ okrem toho poskytuje finančné prostriedky, vypracúva technické usmernenia a združuje odborníkov, aby podporila verejnú správu a podniky, ktoré sa usilujú o zlepšenie sieťového pokrytia a zavedenie sietí 5G v celej Európe. Komisia prijala revidované usmernenia o štátnej pomoci pre širokopásmové siete.  Spustila významnú výskumnú iniciatívu zameranú na rozvoj sietí 6G, tzv. spoločný podnik pre inteligentné siete a služby, ktorej cieľom je vytýčiť stratégiu a určiť nástroje na rozvoj technologických kapacít pre systémy 6G.

Ambíciou digitálneho desaťročia je, aby mali do roku 2030 všetky európske domácnosti prístup ku gigabitovým sieťam a aby boli všetky obývané oblasti pokryté sieťami s výkonnosťou aspoň 5G.

Regulačný rámec EÚ na podporu investícií pre telekomunikačné trhy je vymedzený najmä európskom kódexe elektronických komunikáciíodporúčaní o relevantných trhoch z roku 2020 a súbore nástrojov v oblasti pripojiteľnosti.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: Komisia predkladá nové iniciatívy, ktorými kladie základy pre transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ

Prehľad: Gigabitové pripojenie  

Akt o gigabitovej infraštruktúre

Odporúčanie o gigabitovom pripojení

Konzultácia

Gigabitové pripojenie

Čítať ďalej...

O krok bližšie k dohode o roamingu za domáce ceny s Ukrajinou

Ukrajina je o krok bližšie k priestoru bezplatného roamingu EÚ, keďže Komisia navrhla zahrnúť roaming do Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou. Po zavedení opatrenia už ukrajinskí návštevníci nebudú platiť žiadne príplatky pri používaní svojich mobilných telefónov, keď sa pohybujú v EÚ. Cestovatelia z Únie zas budú mať rovnakú výhodu, keď navštívia Ukrajinu.

Začlenenie Ukrajiny do priestoru bezplatného roamingu EÚ je jedným z kľúčových opatrení revidovaného prioritného akčného plánu. Ide o plán na úplné vykonávanie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou a na ďalšiu integráciu Ukrajiny do jednotného trhu EÚ. Je to vôbec prvýkrát, čo sa režim vnútorného trhu EÚ rozširuje na Ukrajinu.

Predmetný krok nadväzuje na prejav o stave Únie z roku 2022, v ktorom predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová avizovala začlenenie Ukrajiny do priestoru bezplatného roamingu. Nadväzuje aj na spoluprácu Komisie s úniovými a ukrajinskými operátormi, ktorej cieľom bolo zaviesť dobrovoľné opatrenia umožňujúce cenovo dostupné alebo bezplatné volania medzi EÚ a Ukrajinou. Práve tieto opatrenia sa teraz rozširujú.

Ďalšie kroky

Návrh bude teraz posudzovať Rada Európskej únie. Po dohode v Rade bude potrebné spoločné rozhodnutie Výboru pre obchod EÚ – Ukrajina, ktorým si obe strany vzájomne priznajú režim vnútorného trhu pre roaming.

To, kedy sa podarí začleniť Ukrajinu do vnútorného trhu EÚ s roamingovými službami, bude závisieť od tempa aproximácie a zavedenia príslušných právnych predpisov EÚ na Ukrajine.

Súvislosti

Telekomunikační operátori v EÚ a na Ukrajine v súčasnosti ponúkajú na báze dobrovoľnosti cenovo dostupné alebo bezplatné volania medzi EÚ a Ukrajinou. Približne 4 milióny utečencov, ktorí sa do EÚ uchýlili pred vojnou, tak môžu využívať výhodné pripojenie. Tieto dobrovoľné opatrenia boli nedávno predĺžené o šesť mesiacov, pričom po novom zahŕňajú aj volania na pevné linky na Ukrajine a aj nové typy operátorov.

Dohodu o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou podpísali strany 21. marca, resp. 27. júna 2014. Prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode sa predbežne vykonáva od 1. januára 2016. Dohoda o pridružení nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

S cieľom naštartovať proces implementácie prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode sa stanovil prioritný akčný plán na roky 2021 – 2022. Keď Európska rada 23. júna 2022 udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny, znamenalo to pre EÚ a Ukrajinu novú etapu vzájomných vzťahov. Na zasadnutí Výboru pre pridruženie EÚ – Ukrajina v zložení pre otázky obchodu, ktoré sa konalo 25. a 26. októbra 2022, sa obe strany dohodli, že zrevidujú a rozšíria prioritný akčný plán, aby zohľadňoval tieto nové priority na roky 2023 a 2024.

Predložený návrh je návrhom rozhodnutia Rady o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať vo Výbore pre pridruženie v zložení pre otázky obchodu, pokiaľ ide o zmenu dodatku XVII-3 (Pravidlá uplatniteľné na telekomunikačné služby) k dohode o pridružení.

Ďalšie informácie

Návrh Komisie na začlenenie roamingu do Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou

EÚ – Ukrajina: Držíme spolu

Revidovaný prioritný akčný plán na roky 2023 – 2024 pre vykonávanie prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou

Revidovaný prioritný akčný plán – infografika

Viac o roamingu v EÚ

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje cieľ nulových emisií do roku 2030 pre nové mestské autobusy a 90 % zníženie emisií do roku 2040 pre nové nákladné vozidlá

Európska komisia navrhla nové ambiciózne ciele v oblasti emisií CO2 od roku 2030 pre nové ťažké úžitkové vozidlá. Uvedené ciele pomôžu znížiť emisie CO2 v odvetví dopravy – na nákladné automobily, mestské autobusy a diaľkové autobusy pripadá viac ako 6 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a viac ako 25 % emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy. Vďaka uvedeným prísnejším emisným normám by mohol tento segment odvetvia cestnej dopravy prispieť k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami a k cieľom EÚ v oblasti klímy a nulového znečistenia.

Komisia navrhuje postupné zavádzanie prísnejších emisných noriem CO2 oproti roku 2019 pre takmer všetky nové ťažké úžitkové vozidlá s certifikovanými emisiami CO2, a to konkrétne:

  • 45 % zníženie emisií od roku 2030;
  • 65 % zníženie emisií od roku 2035;
  • 90 % zníženie emisií od roku 2040.

Komisia s cieľom stimulovať rýchlejšie zavádzanie autobusov s nulovými emisiami v mestách takisto navrhuje, aby mali do roku 2030 všetky nové mestské autobusy nulové emisie.

V súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU bude mať tento návrh pozitívny vplyv aj na energetickú transformáciu, a to vďaka zníženiu dopytu po dovážaných fosílnych palivách a zvýšeniu úspor energie a energetickej účinnosti v odvetví dopravy EÚ. Vďaka zníženiu nákladov na pohonné hmoty a celkových nákladov na obstaranie a prevádzku z toho budú mať úžitok aj európski prevádzkovatelia dopravy a jej používatelia a okrem toho sa návrhom zabezpečí, že sa budú vo väčšom rozsahu využívať energeticky účinnejšie vozidlá. Návrh okrem toho prispeje k zlepšeniu kvality ovzdušia najmä v mestách, ako aj zdravia Európanov.

Okrem toho ide o kľúčový sektor, pokiaľ ide o podporu európskeho odvetvia čistých technológií a posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti. EÚ má vedúce postavenie na trhu v oblasti výroby nákladných automobilov a autobusov a spoločný právny rámec pomáha túto pozíciu zabezpečiť do budúcnosti. Revidované normy predovšetkým poskytujú jasný a dlhodobý signál na nasmerovanie investícií priemyslu EÚ do inovačných technológií s nulovými emisiami a zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc.

Súvislosti

Emisie v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel sa od roku 2014 (s výnimkou roku 2020 z dôvodu pandémie COVID-19) medziročne zvyšujú. Emisie sa rýchlo zvyšujú najmä v odvetví nákladnej dopravy Je to najmä v dôsledku rastúceho dopytu po cestnej doprave, ktorý by sa mal podľa očakávaní v budúcnosti ďalej zvyšovať. V roku 2019 boli emisie z nákladnej dopravy o 44 % vyššie ako emisie z odvetvia leteckej dopravy a o 37 % vyššie ako emisie z námornej dopravy.

Prevažná väčšina ťažkých úžitkových vozidiel vo vozovom parku EÚ (99 %) v súčasnosti používa spaľovacie motory, ktoré sú prevažne poháňané dovážanými fosílnymi palivami, ako je napríklad nafta. To zvyšuje energetickú závislosť EÚ a súčasnú volatilitu trhu s energiou.

Súčasné emisné normy pre ťažké úžitkové vozidlá pochádzajú z roku 2019, ale už nie sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy. Existujúce právne predpisy neposkytujú dostatočne jasný a dlhodobý signál pre investorov ani nezodpovedajú novej realite energetického sektora a rýchlemu vývoju v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel na globálnej úrovni. Navrhované nové normy CO2 sú v súlade s vyššími ambíciami EÚ v oblasti klímy, balíkom návrhov Fit for 55 a Parížskou dohodou.

V záujme podpory tohto návrhu treba nasmerovať investície do vozidiel s nulovými emisiami a nabíjacej a čerpacej infraštruktúry; Komisia už navrhla nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá, aby sa vybudovala potrebná nabíjacia infraštruktúra, a tak sa podporila ekologická transformácia v odvetví ťažkých úžitkových vozidiel. Komisia predovšetkým navrhla, aby sa na hlavných diaľniciach v pravidelných rozstupoch nainštalovali nabíjacie body a čerpacie miesta, a síce každých 60 km na nabíjanie elektrických vozidiel a každých 150 km na čerpanie vodíka. Komisia intenzívne spolupracuje so spoluzákonodarcami s cieľom dokončiť rokovania o týchto návrhoch.

Ďalšie informácie

Návrh

Prílohy k návrhu

Posúdenie vplyvu návrhu

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Webová stránka o ťažkých úžitkových vozidlách

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login