Hoci už vyše roka vplýva na každodenný život v Európe pandémia koronavírusu, postoje voči EÚ sú podľa najnovšieho štandardného Eurobarometra z februára a marca 2021 naďalej pozitívne.

Zlepšený imidž a dôvera v EÚ dosiahli najvyššie úrovne za posledné desaťročie.

V EÚ ako celku aj v jednotlivých štátoch sa Európania najviac obávajú o zdravie a hospodársku situáciu.

Z prieskumu vyplýva aj to, že sa zvýšili obavy o súčasný stav národných hospodárstiev: 69 % Európanov si myslí, že situácia je momentálne „zlá“, a 61 % Európanov sa bojí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví až „v roku 2023 alebo neskôr“.

1. Dôvera a imidž EÚ

Európskej únii dôveruje takmer polovica Európanov (49 %), čiže od štandardného Eurobarometra z leta 2020 sa ich podiel zvýšil o 6 bodov. Ide o najvyššiu úroveň zaznamenanú od jari 2008. Dôvera v národné vlády (36 %) a národné parlamenty (35 %) sa znížila, hoci obom inštitúciám sa stále dôveruje viac ako na jeseň 2019.

V 20 členských štátoch dôveruje EÚ väčšina respondentov, pričom najvyššie úrovne sa zistili v Portugalsku (78 %) a Írsku (74 %).

Keďže priaznivý imidž EÚ od leta 2020 posilnil o 6 percentuálnych bodov na 46 %, dostal sa na najvyššiu úroveň od jesene 2009. Podiel ľudí s neutrálnym názorom na EÚ poklesol na 38 % (-2 body) a s negatívnym názorom na 15 % (−4 body).

EÚ vníma pozitívne väčšina respondentov v 25 členských štátoch EÚ (o 13 štátov viac ako v lete 2020), pričom najpopulárnejšia je v Portugalsku (76 %) a Írsku (75 %).

2. Najčastejšie obavy na úrovni celej EÚ a jednotlivých štátov

Za najdôležitejší problém dnešnej EÚ považujú takmer štyria z desiatich občanov zdravie: uviedlo ho až 38 % respondentov, čo je o 16 percentuálnych bodov ako v lete 2020. Obavy o zdravie prevýšili obavy o hospodársku situáciu (35 %, bezo zmeny), zatiaľ čo stav verejných financií členských štátov klesol na tretiu pozíciu (21 %, −2 body). Štvrté najčastejšie obavy sa týkajú životného prostredia a zmeny klímy (20 %, bezo zmeny), zatiaľ čo prisťahovalectvo s 18 % (−5 bodov) kleslo na piate miesto a po prvýkrát od jesene 2014 sa neuvádza medzi tromi hlavnými obavami. Na šiestom mieste je s 15 % nezamestnanosť (−2 body).

Aj na úrovni jednotlivých štátov sa za najdôležitejší problém považuje zdravie (44 %, čiže o 13 percentuálnych bodov viac ľudí ako v lete 2020). Nasleduje hospodárska situácia, ktorú uvádza tretina Európanov (33 %, bezo zmeny), zatiaľ čo štvrtina uvádza nezamestnanosť (25 %, −3 body).

3. Hospodárska situácia a euro

Podľa respondentov sa stav ich národného hospodárstva naďalej zhoršuje: Situáciu považuje za „dobrú“ len 29 % občanov EÚ (−5 bodov od leta 2020, −18 bodov od jesene 2019), čo je najmenej od jari 2013. Podiel Európanov, ktorí považujú situáciu za „zlú“, sa v rovnakej miere zvýšil (69 %, +5 bodov).

Pozitívne vnímanie súčasnej situácie národného hospodárstva sa v jednotlivých členských štátoch EÚ značne líši − od 86 % v Luxembursku až po 7 % v Taliansku.

Podpora eura je naďalej veľmi vysoká: Euro podporuje najviac občanov eurozóny od roku 2004 − 79 % (+4), od 95 % v Portugalsku až po 70 % vo Francúzsku a Rakúsku.  Celkovo v Európskej únii podporuje euro sedem z desiatich Európanov (70 %, +3), čo je najviac v histórii spoločnej meny.

4. Pandémia koronavírusu

S opatreniami, ktoré doteraz v boji proti pandémii prijali národné vlády, je spokojných 43 % Európanov (o 19 percentuálnych bodov menej ako minulé leto), zatiaľ čo 56 % je nespokojných (+19 bodov).

Rovnaký podiel občanov je spokojný s opatreniami, ktoré prijala EÚ (43 %, −2 body) , zatiaľ čo 49 % je nespokojných (+5 bodov). 59 % však EÚ dôveruje, že v boji proti pandémii prijme v budúcnosti správne rozhodnutia.

Viac ako šesť z desiatich Európanov (61 %) si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa zotaví z vplyvu pandémie koronavírusu v roku 2023 alebo neskôr. Oživenie nastane v roku 2022 podľa menej ako štvrtiny respondentov (23 %) a len 5 % si myslí, že k nej dôjde tento rok. Takmer každý desiaty občan (8 %) sa obáva, že hospodárstvo jeho krajiny sa z vplyvu pandémie nikdy nezotaví.

Podľa väčšiny Európanov je plán obnovy NextGenerationEU vo výške 750 miliárd eur účinný ako protiopatrenie EÚ na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu (55 %). Takmer štyria z desiatich si myslia, že nie je účinný (38 %).

Osobné skúsenosti Európanov s protipandemickými opatreniami, napríklad s obmedzením pohybu, sa od leta 2020 zhoršili: pre väčšinu občanov EÚ to bola náročná skúsenosť (40 %, +8 bodov od leta 2020), pričom menej ako traja z desiatich respondentov uviedli, že ju bolo „ľahké zvládať“ (29 %, −9). Podiel ľudí, pre ktorých išlo o „jednoduchú a zároveň zložitú“ situáciu, zostal takmer nezmenený na úrovni 31 % (+1 bod).

5. Očkovanie proti ochoreniu Covid-19

45 % Európanov odpovedalo, že by sa chceli dať očkovať čo najskôr alebo už boli v čase prieskumu zaočkovaní, a 20 % by tak chcelo urobiť niekedy v roku 2021. 21 % by sa radšej dalo očkovať neskôr. Len 12 % uvádza, že sa nikdy nedajú zaočkovať, a 2 % nevedia.

V 21 krajinách by sa väčšina respondentov chcela dať očkovať čo najskôr alebo už bola zaočkovaná. Najväčší podiel majú v Írsku (74 %), Dánsku (73 %) a Švédsku (71 %). Najmenšiu podporu má očkovanie v Bulharsku (19 %) a na Cypre (16 %), kde sa chce dať čo najskôr zaočkovať ani nie každý piaty respondent.

Súvislosti

Štandardný Eurobarometer zo zimy 2020 – 2021 (EB 94) prebehol v osobných a online rozhovoroch od 12. februára do 18. marca 2021 v 27 členských štátoch EÚ a v dvanástich krajinách alebo územiach [1]. Od 12. februára do 11. marca 2021 sa v členských štátoch EÚ27 uskutočnilo 27 409 osobných rozhovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 94

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko), Bosna a Hercegovina, Island, Nórsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo, ako aj komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky, a Kosovo* (*týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova).

Komisia víta predbežnú dohodu spoluzákonodarcov o európskom právnom predpise v oblasti klímy. Európsky právny predpis v oblasti klímy ako jeden z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody zakotvuje záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o európskom právnom predpise v oblasti klímy je kľúčovým míľnikom pre Komisiu Ursuly von der Leyenovej a plní jeden zo záväzkov politických usmernení predsedníčky oznámených v júli 2019.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Som rada, že sme dosiahli dohodu o tomto kľúčovom prvku Európskej zelenej dohody. Náš politický záväzok stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom je odteraz právnym záväzkom. Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa celá jedna generácia EÚ zaviaže voliť ekologickú cestu. Je to náš záväzok voči našim deťom a vnúčatám.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans dodal: „Ide o významný historický míľnik pre EÚ. Dosiahli sme ambicióznu dohodu o začlenení nášho cieľa klimatickej neutrality do záväzných právnych predpisov, ktorými sa budú riadiť naše politiky nasledujúcich 30 rokov. Európsky právny predpis v oblasti klímy bude formovať zelenú obnovu EÚ a zabezpečí sociálne spravodlivú zelenú transformáciu. Dnešná dohoda tiež posilňuje našu pozíciu globálneho lídra v boji proti klimatickej kríze. Keď sa svetoví lídri stretnú pri príležitosti Dňa Zeme, EÚ príde k rokovaciemu stolu s touto pozitívnou správou, ktorá, ako dúfame, bude inšpirovať našich medzinárodných partnerov. Dnešný deň je významným dňom pre našich občanov aj našu planétu.“

Okrem cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 sa touto dohodou posilňuje európsky rámec pre opatrenia v oblasti klímy tým, že sa zavádzajú tieto prvky:

• ambiciózny cieľ v oblasti klímy znížiť do roku 2030 čisté emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a jasné vymedzenie príspevku k znižovaniu a odstraňovaniu emisií,
• uznanie potreby posliniť záchyt uhlíka v EÚ prostredníctvom ambicióznejšieho nariadenia LULUCF, ku ktorému Komisia predloží návrhy v júni 2021,
• postup na stanovenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040 s ohľadom na orientačný rozpočet na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ktorý uverejní Komisia,
• záväzok k záporným emisiám po roku 2050,
• zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy, ktorá bude poskytovať nezávislé vedecké odporúčania,
• prísnejšie ustanovenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy,
• silná súdržnosť politík Únie s cieľom klimatickej neutrality,
• záväzok zapojiť jednotlivé odvetvia do prípravy plánov pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa mapujú cesty ku klimatickej neutralite v rôznych oblastiach hospodárstva.

Súvislosti

Komisia predložila svoj návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 4. marca 2020. Keď túto predbežnú dohodu formálne schváli Parlament a Rada, európsky právny predpis v oblasti klímy bude uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť.

Viac informácií

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Európska zelená dohoda