Komisia oznámila výsledky výziev na predkladanie návrhov v roku 2023 v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) vo výške 1,031 milióna EUR z finančných prostriedkov EÚ na podporu 54 zostávajúcich spoločných európskych projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany.

Vybrané projekty budú podporovať technologickú excelentnosť v širokej škále obranných spôsobilostí v kritických oblastiach vrátane kybernetickej obrany, pozemných, vzdušných a námorných bojov, ochrany vesmírnych prostriedkov alebo chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) obrany. Prispejú k prioritám EÚ v oblasti spôsobilostí, ako je lepšia situačná informovanosť s cieľom zabezpečiť prístup do vesmíru, a k technológiám pre budúci hlavný bojový tank. Napríklad projekty MARTE a FMBTech združia viac ako 70 priemyselných aktérov a výskumných organizácií, aby pracovali na návrhu a systémoch hlavnej platformy bojových tankov, ktorá sa má používať v celej Európe.

Budú tiež podporovať strategickú leteckú prepravu mimoriadne veľkého nákladu, ktorá je základnou spôsobilosťou rýchlej podpory misií na celom svete. Napríklad v nadväznosti na predtým financovaný projekt JEY-CUAS združí 24 príjemcov z 12 členských štátov a Nórska, aby pokročili v obranných technológiách v boji proti bezpilotným vzdušným systémom, ako sú drony. V oblasti pozemných spôsobilostí sa na základe výsledkov vypracovaných v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu projekt SRB2 zlepší na nový systém pozastavenia pre ťažké obrnené vozidlá. Výsledkom EDC2 bude prototyp európskej hliadkovacej korvety založenej na počiatočnom návrhu vypracovanom v rámci výziev ERF z roku 2021. Výskumný projekt TALOS-TWO s 19 účastníkmi z 8 krajín prinesie európsku excelentnosť v oblasti laserových riadených energetických zbraní.

V rámci programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS) v rámci programu EDF využili MSP, startupy a noví účastníci v sektore obrany viacero príležitostí poskytnutých v kole financovania ERF na rok 2023. Po prvýkrát sa prostredníctvom štyroch projektov podporí prenos civilných inovácií do obrany. Veľký projekt bude okrem toho kombinovať technologický vývoj s krátkodobou technickou a finančnou podporou až 60 začínajúcich podnikov a MSP počas fázy vykonávania, čím sa im poskytne jednoduchší a jednoduchší prístup k programu.

Úspech tohto tretieho ročníka výziev ERF poukazuje na silný a neustále rastúci záujem obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ všetkých veľkostí a geografických oblastí o cezhraničnú spoluprácu a spoločné prispievanie k rozvoju strategických spôsobilostí EÚ:

• Vysoko atraktívny program so silným záujmom priemyslu EÚ: 236 návrhov doručených rôznym konzorciám zahŕňajúcim veľké priemyselné odvetvia, MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumné a technologické organizácie, ktoré sa týkajú všetkých uverejnených výziev a tém.
• Široké geografické pokrytie: Na vybraných návrhoch sa zúčastňuje 581 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ a Nórska.
• Široká spolupráca v rámci projektov: vybrané návrhy zahŕňajú v priemere 17 subjektov z 8 krajín.
• Intenzívne zapojenie malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 42 % všetkých subjektov vo vybraných návrhoch, ktoré dostávajú viac ako 18 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ.
• Dobrá rovnováha medzi akciami v oblasti výskumu a rozvoja spôsobilostí: 265 miliónov EUR na financovanie 30 výskumných projektov a 766 miliónov EUR na financovanie 24 projektov rozvoja spôsobilostí.
• Podpora prelomových obranných technológií: 4 % rozpočtu určeného na financovanie prevratných myšlienok, ktoré prinesú inovácie s cieľom radikálne zmeniť koncepcie a realizáciu obranných projektov.
• Vyvážená podpora strategických obranných spôsobilostí a nových sľubných technologických riešení,
• Súlad s ostatnými iniciatívami EÚ v oblasti obrany: prostredníctvom Strategického kompasu EÚ, priorít EÚ v oblasti spôsobilostí a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) so 14 vybranými rozvojovými návrhmi spojenými s PESCO.

Ďalšie kroky

Komisia teraz začne pripravovať dohody o grante s konzorciami, ktoré stoja za vybranými návrhmi. Po úspešnom ukončení tohto procesu a prijatí rozhodnutia Komisie o udelení grantu sa dohody o grante podpíšu do konca roka a projekty začnú spoluprácu. V nadchádzajúcich rokoch budú tieto projekty spolupráce nápomocné pri formovaní budúceho prostredia európskych obranných technológií, podpore cezhraničnej spolupráce a posilňovaní inovačnej kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

Súvislosti

Európsky obranný priemysel predložil do 22. novembra 2023 236 návrhov spoločných projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany v reakcii na výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) na rok 2023, v ktorých sa zohľadňujú všetky tematické priority, ktoré členské štáty určili s podporou Komisie.

ERF je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu spolupráce v oblasti výskumu a vývoja v oblasti obrany v Európe. Na základe úsilia členských štátov podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ a Nórsku (ako pridruženej krajine). Európsky obranný fond podporuje kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sa vyberajú formou výziev na predkladanie návrhov, ktoré sú vymedzené na základe spôsobilostných priorít EÚ, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

ERF je na obdobie 2021 – 2027 vyčlenený rozpočet vo výške 7,953 miliardy EUR, pričom jedna tretina je vyčlenená na spoločný výskum v oblasti obrany s cieľom riešiť vznikajúce a budúce bezpečnostné hrozby a 2/3 na spolufinancovanie projektov spolupráce v oblasti rozvoja spôsobilostí. Približne 4 % až 8 % z rozpočtu fondu je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie v odvetví obrany. Prijatím ročného pracovného programu na rok 2024 v marci 2024 sa Komisia zaviazala investovať viac ako 4 miliardy EUR z rozpočtu ERF do spoločného výskumu a vývoja v oblasti obrany. Európsky obranný fond sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov štruktúrovaných podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií akcií počas viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 so zameraním na:

• Vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojisku, ako sú napríklad zdravotnícka podpora v oblasti obrany, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN), biotechnológie a ľudské faktory, informačná prevaha, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
• Podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia priniesť do fondu kľúčové technologické impulzy a sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
• Excelentnosť na bojisku s cieľom posilniť dopyt vyplývajúci z potreby spôsobilostí a podporiť ambiciózne obranné systémy, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.

Európska komisia uverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2021. Odhaduje sa, že v minulom roku zahynulo pri dopravných nehodách 19 800 ľudí. Oproti roku 2020 je to nárast o 1 000 (+5 %), ale úmrtí bolo stále o takmer 3 000 (-13 %) menej než v predpandemickom roku 2019. Celkovým cieľom je znížiť počet úmrtí do roku 2030 na polovicu. V poslednom desaťročí došlo v celej EÚ k poklesu o 36 %.  

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová v tejto súvislosti uviedla: „Objem premávky sa vracia do normálu a musíme zabezpečiť, aby sa do predpandemických hodnôt nevrátil aj počet úmrtí na našich cestách. Na úrovni EÚ budeme financovaním, legislatívou a osvetou pomáhať vytvoriť systém „safe“ – systém bezpečnejšej infraštruktúry, bezpečnejších vozidiel, bezpečnejšieho využívania ciest a lepšej starostlivosti po nehode. Časť zodpovednosti je však aj na členských štátoch, odvetví a účastníkoch cestnej premávky. Každému úmrtiu a vážnemu zraneniu na našich cestách sa dá vyhnúť.“

Kontrastný obraz na cestách EÚ 

Počet úmrtí na cestách v celej EÚ v roku 2021 vzrástol oproti predošlému roku o 5 %, hoci porovnania s rokom 2020 sú vo všetkých krajinách výrazne ovplyvnené úrovňou premávky počas pandémie. Oproti roku 2019 v roku 2020 počet úmrtí na cestách klesol o 17 %.   

Celkové poradie [1] úmrtnosti v jednotlivých krajinách sa veľmi nezmenilo – najbezpečnejšie boli cesty Švédska (18 úmrtí na milión obyvateľov), zatiaľ čo Rumunsko (93/mil.) hlásilo v roku 2021 najvyššiu mieru. Priemer EÚ je 44 úmrtí na milión obyvateľov.  

Podľa predbežných údajov deväť členských štátov (Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko a Švédsko) zaznamenalo v roku 2021 historicky najnižší počet smrteľných nehôd na cestách.  

Oproti predpandemickému roku 2019 klesol počet úmrtí na cestách v roku 2021 o 13 %, pričom najväčší pokles (o viac ako 20 %) zaznamenali Dánsko, Belgicko, Portugalsko, Poľsko a Litva. Naopak Lotyšsko, Slovinsko a Fínsko zaznamenali za posledné dva roky v počte smrteľných nehôd na cestách nárast. 

Najviac postihnuté skupiny  

Z dostupných údajov za rok 2020 [2] možno usudzovať typ účastníkov cestnej premávky postihnutých smrteľnými nehodami (v členení podľa veku a pohlavia obetí), ako aj miesta, kde k nehodám dochádza.  

Celkovo 52 % smrteľných nehôd v cestnej doprave sa stalo na vidieckych cestách. V mestských oblastiach to bolo 40 % a na diaľniciach 8 %. Posádky automobilov (vodiči a cestujúci) predstavovali 43 % všetkých úmrtí na cestách, chodci tvorili 20 %, používatelia dvojkolesových motorových vozidiel (motorky a mopedy) 18 % a cyklisti 10 % z celkového počtu úmrtí.  

V mestských oblastiach je toto zloženie veľmi odlišné – najväčší podiel obetí tvoria chodci (37 %). Motorkári tvoria 18 % a rastie aj počet úmrtí cyklistov (14 %). Znamená to, že takmer 70 % z celkového počtu úmrtí v mestských oblastiach pripadá na zraniteľných účastníkov cestnej premávky.  

Tri zo štyroch obetí nehôd na cestách sú muži (77 %). Starší ľudia (65+) tvoria vyše štvrtinu (28 %) všetkých obetí, hoci o život na cestách prichádza v pomere viac mladých ľudí. Zatiaľ čo na vekovú kategóriu 18 až 24 rokov pripadá 12 % úmrtí na cestách EÚ, táto kategória tvorí len 7 % populácie. Štatistika teda ukazuje, že pravdepodobnosť smrteľnej dopravnej nehody je u mladých ľudí vyššia.  

Súvislosti  

EÚ si stanovila cieľ znížiť do roku 2030 počet úmrtí a po prvýkrát aj počet vážnych zranení na cestách o polovicu. Komisia tento cieľ stanovila vo svojom strategickom akčnom pláne pre bezpečnosť cestnej premávky a rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030, kde sa stanovili aj plány cestnej bezpečnosti s cieľom celkom eliminovať úmrtia na cestách do roku 2050 (vízia nulovej úmrtnosti - „Vision Zero“). Súčasťou týchto plánov bolo stanovenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre bezpečné vozidlá, cesty a krajnice, bezpečné používanie ciest vrátane dodržiavania bezpečnej rýchlosti, jazdy bez vplyvu alkoholu, zabránenia rozptýlení za jazdy, používania bezpečnostných pásov a ochranných prostriedkov, ako aj pre rýchlu a účinnú starostlivosť po dopravných nehodách.  

Prvé výsledky týchto ukazovateľov budú predstavené na konferencii EÚ o výsledkoch v oblasti bezpečnosti cestnej premávky 18. októbra 2022. Na podujatí sa každé dva roky stretávajú tvorcovia politík, občianska spoločnosť a odborníci na cestnú bezpečnosť s cieľom posúdiť súčasný stav bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a potrebné ďalšie kroky na naplnenie vízie nulovej úmrtnosti.  

Bezpečnosť na cestách bola tiež kľúčovým prvkom nedávnych politických iniciatív EÚ v oblasti mobility vrátane stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ako aj návrhu Komisie na revíziu nariadenia o TEN-T a rámca mestskej mobility.  

EÚ stojí na čele druhého desaťročia opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré OSN vyhlásila v auguste 2020 na roky 2021 – 2030.  

Ďalšie informácie  

Štatistika bezpečnosti cestnej premávky za rok 2021: čo znamenajú tieto čísla?  

Činnosť Komisie a štatistika v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a súvisiaca analýza  

Pandémia COVID-19 ukázala, aká dôležitá je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) na ochranu zdravia pracovníkov, fungovanie našej spoločnosti a kontinuitu kľúčových hospodárskych a sociálnych činností. V tejto súvislosti Komisia obnovuje svoj záväzok aktualizovať predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prijíma strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027. Strategický rámec stanovuje kľúčové opatrenia potrebné na zlepšenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov v nadchádzajúcich rokoch.

Táto nová stratégia sa zameriava na tri prierezové ciele – riadenie zmeny, ktorú priniesla zelená, digitálna a demografická transformácia, ako aj zmena tradičného pracovného prostredia, zlepšenie prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania a zvýšenie pripravenosti na prípadné budúce krízy.

V posledných desaťročiach sa dosiahol pokrok – napríklad smrteľné pracovné úrazy sa v EÚ od roku 1994 do roku 2018 znížili približne o 70 %. Veľa práce je však ešte pred nami. Napriek dosiahnutému pokroku bolo v EÚ27 v roku 2018 zaznamenaných viac ako 3 300 smrteľných úrazov a 3,1 milióna úrazov bez smrteľných následkov. Každý rok zomrie na choroby z povolania viac ako 200 000 pracovníkov. Aktualizovaný rámec pomôže mobilizovať inštitúcie EÚ, členské štáty a sociálnych partnerov v otázkach spoločných priorít v oblasti ochrany pracovníkov. Opatrenia prispejú aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť a podporia podniky vrátane MSP, aby sa stali produktívnejšími, konkurencieschopnejšími a udržateľnejšími.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Právne predpisy EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú nevyhnutné na ochranu takmer 170 miliónov pracovníkov a životov ľudí a fungovanie našich spoločností. Prebiehajúcou zelenou, digitálnou a demografickou transformáciou sa svet práce mení. Zdravé a bezpečné pracovné prostredie prináša všetkým nižšie náklady – ľuďom, podnikom a spoločnosti ako celku. Zachovanie a zlepšenie ochrany pracovníkov preto zostáva prioritou hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí. Aby sme naše pracoviská pripravili na budúcnosť, potrebujeme viac opatrení na úrovni EÚ.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit povedal: „Zásada 10 Európskeho piliera sociálnych práv dáva pracovníkom právo na vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany ich zdravia a pri práci. Po kríze sa snažíme o obnovu k lepšiemu, a preto by táto zásada mala byť stredobodom našej činnosti. Pokiaľ ide o úmrtia súvisiace so zamestnaním v EÚ, musíme prijať prístup „vízia nulovej úmrtnosti“. Byť zdravý v práci nie je len o našom fyzickom stave, ale aj o našom duševnom zdraví a pohode.“

Tri kľúčové ciele: zmena, prevencia a pripravenosť

Strategický rámec sa na nadchádzajúce roky zameriava na tri kľúčové ciele:

1. Anticipácia a riadenie zmeny v novom svete práce, ktorú priniesla zelená, digitálna a demografická transformácia: S cieľom zaistiť počas digitálnej, zelenej a demografickej transformácie bezpečné a zdravé pracoviská Komisia preskúma smernicu o pracoviskách a smernicu o zobrazovacích jednotkách a zaktualizuje ochranné limity pre azbest a olovo. Na úrovni EÚ pripraví iniciatívu týkajúcu sa duševného zdravia pri práci, v rámci ktorej sa posúdia nové problémy súvisiace s duševným zdravím pracovníkov a predloží usmernenia týkajúce sa opatrení.
2. Zlepšenie prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov: Strategický rámec podporuje prístup „vízia nulovej úmrtnosti“, ktorého cieľom je eliminovať úmrtia súvisiace so zamestnaním v EÚ. V rámci boja proti rakovine a ochoreniam reprodukčného systému a dýchacej sústavy Komisia zaktualizuje aj európske predpisy o nebezpečných chemikáliách.
3. Zvýšenie pripravenosti na potenciálne budúce zdravotné krízy: Na základe skúseností zo súčasnej pandémie Komisia v úzkej spolupráci s aktérmi v oblasti verejného zdravia vypracuje núdzové postupy a usmernenia pre rýchle zavedenie, vykonávanie a monitorovanie opatrení v prípade možných budúcich zdravotných kríz.

Opatrenia strategického rámca sa budú realizovať i) silným sociálnym dialógom, ii) posilnenou tvorbou politiky založenou na dôkazoch, iii) lepším presadzovaním a monitorovaním existujúcich právnych predpisov EÚ, iv) lepšou informovanosťou a v) mobilizáciou finančných prostriedkov na investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj z fondov EÚ, ako sú napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti.

Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje vnútroštátne stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby sa nové opatrenia dostali na pracoviská. Komisia bude aj za hranicami EÚ naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri presadzovaní prísnych noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na celom svete.

Súvislosti

Aktualizácia strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027 v súvislosti s pandémiou COVID-19 je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2021. Európsky pilier sociálnych práv vo svojej zásade 10 zdôrazňuje, že „Pracovníci majú právo na vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

Na sociálnom samite v Porte, ktorý sa konal 7. mája 2021, všetci partneri podpisom sociálneho záväzku z Porta potvrdili svoje odhodlanie vykonávať pilier a napĺňať ciele silnej sociálnej Európy. Zaviazali sa podporovať spravodlivú a udržateľnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a to aj prostredníctvom „zdravých pracovísk a pracovných prostredí“.

Predchádzajúci strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 sa okrem iného zameriaval na prevenciu chorôb z povolania, riešenie demografických zmien a vykonávanie právnych predpisov. Medzi kľúčové úspechy patria tri následné aktualizácie smernice o karcinogénoch a mutagénoch, ako aj usmernenia a online nástroje pre zamestnávateľov vypracované Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), a to aj v súvislosti s ochorením COVID-19.

Nový rámec vychádza z príspevkov od širokého spektra zainteresovaných strán. Zahŕňa správu agentúry EU-OSHA o národných stratégiách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, správy, odporúčania a vypočutia Európskeho parlamentu, niekoľko záverov Rady, komunikáciu so sociálnymi partnermi a nezávislými odborníkmi, verejnú konzultáciu a stanovisko Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) a Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC).

Ďalšie informácie

Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027

Pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k strategickému rámcu

Súhrnná správa pripojená k strategickému rámcu

Otázky a odpovede: strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci

Prehľad: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na meniacom sa trhu práce