Koronavírus: Komisia posilňuje pripravenosť na ďalšie šírenie nákazy

Komisia predstavila okamžité krátkodobé opatrenia na posilnenie pripravenosti EÚ na šírenie nákazy COVID-19. Komisia od začiatku koordinovala výmenu informácií a odporúčaní o cezhraničnej činnosti a opatreniach v oblasti zdravia. Ak máme zvládnuť šírenie vírusu a vyhnúť sa novým všeobecným zákazom vychádzania, Komisia aj členské štáty musia dbať na neustály dohľad a rýchlu reakciu.

Oznámenie sa zameriava na všetky opatrenia potrebné na zlepšenie pripravenosti vrátane testovania a sledovania kontaktov, lepšieho zdravotného dohľadu a rozšíreného prístupu k zdravotníckym protiopatreniam, ako sú osobné ochranné prostriedky, lieky a zdravotnícke pomôcky. Sem patria aj činnosti zamerané na pohotovostné kapacity v oblasti zdravotnej starostlivosti, osobné hygienické návyky, podporu menšín a zraniteľných osôb, ako aj na zníženie zaťaženia spojeného so sezónnou chrípkou.

V oznámení sa uvádza niekoľko prioritných opatrení pre vnútroštátne orgány, Komisiu a agentúry EÚ:

  • rozsiahlejšie testovanie, sledovanie kontaktov a dohľad zo strany orgánov verejného zdravotníctva s cieľom mapovať klastre a obmedziť šírenie nákazy z ohnísk. Okrem oznámenia Komisia dnes prijala vykonávacie rozhodnutie na podporu interoperability mobilných sledovacích a varovných aplikácií aj naprieč hranicami členských štátov EÚ,
  • plynulé zásobovanie osobnými ochrannými prostriedkami, liekmi a zdravotníckymi pomôckami prostredníctvom mechanizmov, ako sú spoločné obstarávania v núdzových situáciách a strategické zásoby EÚ,
  • rýchly prístup k verejným zdravotníckym pohotovostným kapacitám, ale bez toho, aby sa zanedbávali iné oblasti zdravotnej starostlivosti, a to aj vďaka finančnej podpore na prepravu zdravotníckeho personálu a pacientov medzi členskými štátmi a koordinácii nasadzovania tímov a vybavenia urgentnej zdravotnej starostlivosti do žiadajúcich krajín prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany,
  • cielené a lokalizované nefarmakologické opatrenia zamerané na osobné hygienické návyky podložené výskumom a dôkazmi, ako aj včasná výmena informácií o účinnosti opätovne zavedených opatrení,
  • podpora zraniteľných skupín, ako sú starší ľudia, pacienti s chronickými ochoreniami a osoby na okraji spoločnosti prostredníctvom výmeny najlepších postupov testovania, starostlivosti a liečby, a to aj v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory,
  • zníženie zaťaženia sezónnou chrípkou, aby sa zabránilo ďalšiemu tlaku na už aj tak napäté systémy zdravotnej starostlivosti, a to zvýšeným zaočkovanosti a inými prostriedkami, ako sú napríklad dodatočné vnútroštátne obstarávania očkovacích látok proti chrípke.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredseda Komisie Margaritis Schinas zodpovedný za podporu európskeho spôsobu života povedal: „V súčasnosti už tento vírus poznáme lepšie, ale musíme byť aj naďalej ostražití a konať preventívne. Cieľom dnes predloženého súboru opatrení je bojovať proti vypuknutiu ďalších možných ohnísk nákazy COVID-19. Na základe skúseností z uplynulých mesiacov máme v úmysle vyhnúť sa improvizácii, posilniť našu pripravenosť na všetkých frontoch, chrániť jednotný trh a jeho hlavné slobody a vydláždiť cestu k hospodárskej a sociálnej obnove v celej EÚ.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Od tých najhorších momentov pandémie COVID-19 sme značne pokročili, ale vírus je stále aktívny. Ak chceme zabrániť všeobecnému šíreniu nákazy, musíme dbať na obozretnosť, pripravenosť a koordináciu. Dnes vyzývame na dôrazné a jednotné kroky v záujme ochrany našich občanov. My v tom členské štáty budeme podporovať, lebo musíme zabezpečiť, aby sme boli plne pripravení. Teraz nesmieme poľaviť.“

Súvislosti

Pandémia COVID-19 vytvára nevídaný tlak v celej EÚ a vôbec na celom svete. Mnohé krajiny museli čeliť rozsiahlemu komunitnému prenosu nákazy. EÚ a jej členské štáty zaviedli opatrenia na zmiernenie sociálnych a hospodárskych vplyvov, ako je zachovanie fungovania vnútorného trhu, podpora odvetvia dopravy a cestovného ruchu, ochrana zamestnanosti či poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti zraniteľným skupinám. Komisia takisto vydala odporúčania o cestovných a hraničných opatreniach, ktoré sú potrebné na ochranu zdravia našich občanov a zároveň zachovanie vnútorného trhu. 

Členské štáty svoje reakcie čoraz viac koordinujú, čo je absolútne nevyhnutné, ak má epidemiologická situácia zostať v celej EÚ udržateľná. Opatrenia v oblasti verejného zdravia, ktoré prijali jednotlivé krajiny, pomohli znížiť počet nových infekcií na úroveň, ktorú zdravotné systémy dokázali zvládnuť. Tak bolo možné postupne zrušiť rôzne obmedzenia a znova naštartovať väčšinu činností, opierajúc sa pritom o európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu.

Boj proti vírusu sa však nekončí na hraniciach EÚ. Komisia bude naďalej koordinovať svoju činnosť s ostatnými globálnymi aktérmi vrátane Organizácie Spojených národov a Svetovej zdravotníckej organizácie s cieľom zabezpečiť potrebnú medzinárodnú reakciu na túto globálnu hrozbu pre zdravie vrátane spravodlivého prístupu k vakcíne proti ochoreniu COVID-19.

Ďalšie informácie

Oznámenie o krátkodobej pripravenosti EÚ v oblasti zdravia na budúce vypuknutia nákazy COVID-19

Čítať ďalej...

Občianstvo EÚ: z nového prieskumu vyplýva, že ako občania EÚ máme vyššie povedomie o našich európskych právach

Z nového prieskumu Eurobarometra o občianstve EÚ a demokracii, ktorý zverejnila Európska komisia, vyplýva, že veľká väčšina Európanov (91 %) pozná pojem „občan Európskej únie“. Ide o najvyššiu úroveň informovanosti od roku 2007 a stabilný nárast z 87 % zaznamenaných v roku 2015. Väčšina Európanov je dobre informovaná o svojich volebných právach vo svojej krajine, aj pokiaľ ide o európske voľby. Európska komisia takisto otvára verejnú konzultáciu o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ.

Podpredsedníčka Komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Som rada, že čoraz viac Európanov si uvedomuje svoje práva vyplývajúce z občianstva EÚ: právo na pobyt v inom členskom štáte, právo na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo právo voliť a byť volený vo voľbách EÚ. Občania však musia takisto vedieť, ako tieto práva chrániť, ak nie sú dodržiavané. Chcem zlepšiť postavenie európskych občanov, aby mohli v plnej miere využívať výhody, ktoré Európa ponúka.

Komisár pre spravodlivosť a spotrebiteľov Didier Reynders dodal: „Podpora občianstva EÚ a účasť na demokratickom živote zostávajú jednou z najvyšších priorít Komisie. Preto je veľmi povzbudivé, že prevažná väčšina Európanov vie, čo konkrétne znamená byť občanom Európskej únie. Európska komisia je rovnako odhodlaná občanom zabezpečovať nerušené využívanie všetkých práv, ktoré im plynú z občianstva EÚ. Platí to najmä v súčasnej kríze COVID-19, keď musíme byť mimoriadne ostražití, pokiaľ ide o ochranu práv občanov.“

Hlavné zistenia prieskumu o občianstve EÚ a demokracii

  1. Vysoká úroveň informovanosti o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ

Podľa prieskumu viac ako šesť z desiatich Európanov (65 %) pozná pojem „občianstvo Európskej únie“ a vie, čo znamená, zatiaľ čo takmer každý tretí respondent (26 %) už o ňom počul. Občania poznajú najmä právo podať sťažnosť inštitúciám Európskej únie (89 %), právo na pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ (85 %), a pokiaľ sú v inom členskom štáte, právo na rovnaké zaobchádzanie, aké majú štátni príslušníci daného členského štátu (81 %). Hoci počet Európanov, ktorí vedia, čo robiť, keď sa nedodržiavajú ich práva ako občanov EÚ stále rastie, iba 37 % respondentov má pocit, že sú dostatočné informovaní. Oproti 26 % v roku 2015 to predstavuje zvýšenie o 11 percentuálnych bodov. Napokon, 92 % respondentov uviedlo, že ak by boli v krajine mimo EÚ, v ktorej ich krajina nemá konzulárny úrad ani veľvyslanectvo a potrebovali by pomoc, obrátili by sa na delegáciu EÚ.

  1. Celkový prínos voľného pohybu v EÚ

Na otázky o voľnom pohybe 84 % respondentov vyjadrilo názor, že voľný pohyb občanov EÚ v rámci Európskej únie predstavuje pre hospodárstvo ich krajiny celkový prínos. To predstavuje nárast o 13 percentuálnych bodov od roku 2015, keď prínos voľného pohybu uznalo 71 % občanov. Tento prieskum Eurobarometra sa uskutočnil pred tým, ako väčšina členských štátov zaviedla opatrenia na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19.

  1. Dobrá znalosť volebných práv EÚ

Eurobarometer obsahoval aj otázky týkajúce sa volebných práv občanov EÚ. Len niečo viac ako sedem respondentov z desiatich (71 %) vie, že európsky občan žijúci v inej krajine EÚ, než z ktorej pochádza, má právo voliť alebo byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu. Na otázku, pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019, sa veľká väčšina respondentov vyjadrila, že ak by mali lepšie informácie o voľbách vo všeobecnosti a o konkrétnom vplyve EÚ na každodenný život, viac by ich to motivovalo zúčastniť sa na voľbách.

Verejná konzultácia o občianstve EÚ

Európska komisia takisto otvára verejnú konzultáciu o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ. Cieľom tejto konzultácie je zhromaždiť informácie, skúsenosti a názory na práva vyplývajúce z občianstva EÚ, ktoré sa premietnu do ďalšej správy o občianstve EÚ. V súvislosti s pandémiou COVID-19 táto konzultácia zahŕňa aj otázky týkajúce sa vplyvu núdzových opatrení na práva vyplývajúce z občianstva EÚ. V rámci konzultácie, ktorá potrvá do 1. októbra 2020, môžu svoje názory vyjadriť všetci občania a organizácie.

Ďalšie kroky

Spätná väzba z prieskumu Eurobarometra o občianstve EÚ a demokracii, verejná konzultácia, a rozsiahla konzultácia so zainteresovanými stranami (ktorá sa má začať v druhej polovici roka 2020) budú podkladom pre ďalšiu správu o občianstve EÚ. V tejto správe sa stanovia konkrétne opatrenia na ďalšie presadzovanie práv vyplývajúcich z občianstva EÚ vrátane demokratickej účasti a neopomenie sa ani cezhraničný kontext.

Správa o občianstve EÚ za rok 2020 doplní akčný plán pre európsku demokraciu. Oba dokumenty sa majú prijať do konca roku 2020 a ich cieľom bude prispieť k zlepšeniu odolnosti demokracií v EÚ.

Súvislosti

V súlade s článkom 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Komisia právnu povinnosť každé tri roky uverejňovať správu o občianstve EÚ, ktorá sa týka uplatňovania ustanovení o nediskriminácii a občianstve a v ktorej sa stanovia nové priority v tejto oblasti. Pokiaľ ide o politické usmernenia Komisie na roky 2019 – 2024, pripravovaná správa o občianstve poskytne ďalší stimul na plnenie priorít Komisie, medzi ktoré patrí okrem iného podpora, posilňovanie a ochrana demokracie v Európskej únii.

Viac informácií

Rýchly prieskum Eurobarometra 485: občianstvo Európskej únie a demokracia – správa, príloha a infografika

Verejná konzultácia o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ

Webové sídlo o občianstve EÚ

Správa o občianstve EÚ z roku 2017

Čítať ďalej...

Európsky vzdelávací priestor sa obohatí o 24 nových európskych univerzít

Európske univerzity sú nadnárodné aliancie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z celej EÚ, ktoré sa združujú v prospech študentov, učiteľov a spoločností. Európska komisia predstavila ďalších 24 európskych univerzít, ktoré sa pripoja k prvým 17 alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vybraným už v roku 2019. S finančnou podporou z programov Erasmus+ a Horizont 2020 prispievajú tieto univerzity k zlepšeniu kvality, začlenenia, digitalizácie a atraktívnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania.

Podpredseda Komisie Margaritis Schinas, zodpovedný za podporu európskeho spôsobu života, uviedol: „Komisia dnes dôrazne reaguje na volanie študentov po väčšej slobode študovať v celej Európe, na požiadavku učiteľov a výskumných pracovníkov na lepšie zhromažďovanie poznatkov, ako aj na výzvu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na združovanie zdrojov. Európsky vzdelávací priestor sa vďaka 280 inštitúciám zapojeným do 41 európskych univerzít a podporovaným 287 miliónmi eur z rozpočtu EÚ stáva pre mnohých hmatateľnou realitou.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová vyhlásila: „Som veľmi rada, že do 41 európskych univerzít sa v súčasnosti zapája široká škála inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo všetkých členských štátov aj mimo nich. Pandémia COVID-19 ukázala, že užšia spolupráca naprieč hranicami, disciplínami a kultúrami je jediným spôsobom, ako sa zotaviť z krízy a vybudovať odolnosť. Tieto európske univerzity sú kľúčovým stavebným kameňom európskeho vzdelávacieho priestoru.“

Spomedzi 62 žiadateľov bolo vybraných 24 nových európskych univerzít, ktoré zahŕňajú 165 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z 26 členských štátov a ďalších krajín zúčastňujúcich sa na programe Erasmus+ (pozri prílohu). Európske univerzity prehĺbia spoluprácu medzi svojimi inštitúciami, študentmi a zamestnancami a spoja fyzické i online zdroje, kurzy, odborné znalosti, údaje a infraštruktúru. Vďaka užšej spolupráci dokážu lepšie reagovať na výzvy, ktorým čelia počas fázy obnovy i po jej skončení, a podporovať inkluzívnu ekologickú a digitálnu transformáciu v prospech svojich študentov a všetkých Európanov.

Európske univerzity vykazujú prvé výsledky

Komisia nedávno uskutočnila prieskum už existujúcich 17 európskych univerzít vybraných minulý rok. Z výsledkov vyplýva, že 96 % inštitúcií sa domnieva, že by boli lepšie pripravené na pandémiu koronavírusu, keby európska univerzita, do ktorej patria, už plne fungovala (univerzity boli zriadené len pred 6 až 9 mesiacmi). Viac ako 60 % respondentov sa domnieva, že zapojenie do európskej univerzity im už pomohlo pri riešení súčasných ťažkostí spojených s krízou. Medzi dobré príklady patrí vytvorenie virtuálnych medziuniverzitných kampusov, ktoré ponúkajú spoločné zmiešané kurzy a spoločné vyučovacie jednotky integrované do učebných osnov všetkých členských univerzít. Európske univerzity sa zameriavajú aj na ďalšiu podporu celoživotného vzdelávania tým, že študentom všetkých vekových kategórií poskytujú príležitosť získať mikrokredity udelené po dokončení krátkych kurzov alebo modulov.

Európske univerzity zahŕňajú rôzne typy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, od univerzít aplikovaných vied, technických univerzít a škôl pôsobiacich v oblasti filmu a médií až po komplexné univerzity a univerzity s intenzívnym výskumom. Zapojí sa do nich približne 280 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo všetkých členských štátov a mimo nich, ktoré sa nachádzajú nielen v hlavných mestách, ale aj vo vzdialenejších európskych regiónoch. Každá aliancia je zložená v priemere zo siedmich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Zatiaľ čo niektoré aliancie sú komplexné a týkajú sa všetkých disciplín, iné sú zamerané napríklad na udržateľný rozvoj, zdravie a blahobyt, digitalizáciu a umelú inteligenciu, umenie, inžinierstvo alebo vesmír.

Celkovo má prvých 41 európskych univerzít k dispozícii rozpočet až do výšky 287 miliónov eur. Každá aliancia dostane z programu Erasmus+ až 5 miliónov eur a z programu Horizont 2020 až 2 milióny eur na tri roky, aby mohla začať realizovať svoje plány a pripraviť podmienky pre ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ. Financovanie z oboch programov je dôležitým krokom pri posilňovaní vzájomného pôsobenia medzi európskym vzdelávacím priestorom a Európskym výskumným priestorom. Pokrok každej aliancie sa podrobne monitoruje.

Komisia navrhla v rámci nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zriaďovať európske univerzity ako súčasť programu Erasmus v súčinnosti s programom Európsky horizont a inými nástrojmi EÚ.

Súvislosti

Európska komisia navrhla iniciatívu „Európske univerzity“ vedúcim predstaviteľom Európskej únie pred sociálnym samitom v Göteborgu v novembri 2017 ako súčasť celkovej vízie vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Túto iniciatívu schválila v decembri 2017 Európska rada, ktorá vyzvala na vytvorenie aspoň 20 európskych univerzít do roku 2024. Koncepcia európskych univerzít bola vypracovaná pod vedením Európskej komisie v úzkej spolupráci s členskými štátmi, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a organizáciami študentov.

 

Viac informácií

Prehľad

Iniciatíva „Európske univerzity“

Čítať ďalej...

Energia pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: Komisia predstavuje plány energetického systému budúcnosti a čistého vodíka

Ak sa má stať Európa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, potrebuje transformovať svoj energetický systém, ktorý dnes produkuje 75 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ. Novoprijaté stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a vodík, založené na dvoch paralelných cieľoch dosiahnutia čistejšej planéty a silnejšej ekonomiky, smerujú k vybudovaniu efektívnejšieho a vzájomne prepojenejšieho odvetvia energetiky.

Obe stratégie prichádzajú s novým investičným programom v oblasti čistej energie, ktorý je v súlade s balíkom Komisie na oživenie hospodárstva „NextGenerationEU“ a európskou zelenou dohodou. Plánované investície majú potenciál podporiť oživenie ekonomiky po pandémii koronavírusu. Vďaka nim vzniknú v Európe nové pracovné miesta a posilní sa jej vedúce postavenie a konkurencieschopnosť v strategických odvetviach, ktoré sú pre odolnosť Európy kľúčové.

Integrácia energetického systému

Stratégia EÚ pre integráciu energetického systému vytvorí rámec prechodu na zelenú energiu. Pri súčasnom modeli, kde spotreba energie v doprave, priemysle, vykurovaní a správe budov prebieha v oddelených „silách“, z ktorých každé má svoje samostatné hodnotové reťazce, pravidlá, plánovanie, samostatnú infraštruktúru a prevádzku, sa nám nepodarí dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 nákladovo efektívnym spôsobom. Zmeny v nákladoch na inovatívne riešenia preto treba začleniť do spôsobu fungovania nášho energetického systému. Je potrebné vytvoriť nové väzby medzi odvetviami a využiť technologický pokrok.

Integrácia energetického systému znamená, že systém sa plánuje a prevádzkuje ako celok, pričom spája rôzne nosiče energie, infraštruktúry a odvetvia spotreby. Takto prepojený a flexibilný systém bude efektívnejší a ľuďom prinesie nižšie náklady. Pôjde napríklad o systém, v ktorom by elektrická energia určená na pohon európskych automobilov, mohla pochádzať zo solárnych panelov na našich strechách, kým naše budovy by dostávali teplo z neďalekej továrne poháňanej čistým vodíkom vyrobeným z veternej energie na mori.

Spomínaná stratégia pozostáva z troch hlavných pilierov:

  • Prvým pilierom je „obehovejší“ energetický systém s dôrazom na energetickú účinnosť. V stratégii sa určia konkrétne opatrenia na uplatňovanie zásady uprednostňovania energetickej efektívnosti v praxi a na účinnejšie využívanie miestnych zdrojov energie v našich budovách alebo komunitách. Je tu veľký potenciál opätovného využívania odpadového tepla z priemyselných lokalít, dátových centier či iných zdrojov, ako aj energie vyrobenej z biologického odpadu alebo z čistiarní odpadových vôd. Dôležitou súčasťou týchto reforiem bude tzv. vlna obnovy.
  • Druhý pilier tvorí masívnejšia priama elektrifikácia koncových odvetví. Keďže odvetvie energetiky má najvyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov, mali by sme viac využívať elektrinu tam, kde je to možné: napríklad v tepelných čerpadlách do budov, elektrických vozidlách v doprave alebo elektrických oblúkových peciach v niektorých priemyselných odvetviach. Jedným z viditeľných výsledkov bude popri rozširovaní využívania solárnej a veternej energie aj sieť jedného milióna nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá.
  • V odvetviach náročných na elektrifikáciu sa stratégiou podporí využívanie čistých palív vrátane vodíka z obnoviteľných zdrojov a udržateľných biopalív a bioplynu. Komisia navrhne nový systém klasifikácie a certifikácie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív.

V stratégii je stanovených 38 opatrení na vytvorenie integrovanejšieho energetického systému. Patrí k nim revízia existujúcich právnych predpisov, finančná podpora, výskum a zavádzanie nových technológií a digitálnych nástrojov, usmernenia pre členské štáty k fiškálnym opatreniam a tiež postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá, reforma správy trhu, plánovanie infraštruktúry a lepšie informovanie spotrebiteľov. Naše konkrétne návrhy, napríklad revízia nariadenia o TEN-E do konca roku 2020 či revízia smernice o zdaňovaní energie a regulačného rámca pre trh s plynom v roku 2021, budú vychádzať z analýzy existujúcich prekážok v týchto oblastiach.

Vodíková stratégia

V integrovanom energetickom systéme môže vodík podporovať dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby elektriny a jej dodávku do budov v celej Európe. Vodíková stratégia EÚ rieši, ako tento potenciál využiť v praxi pomocou investícií, regulácie, tvorby trhu a výskumu a inovácií.

Vodík je možné použiť v odvetviach, ktoré nie sú vhodné na elektrifikáciu, a skladovať tak, aby sa vyvážili variabilné toky energie z obnoviteľných zdrojov. To sa však dá dosiahnuť len koordinovanou činnosťou verejných a súkromných sektorov na úrovni EÚ. Prioritou je rozšíriť využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov vyrábaného prevažne z veternej a slnečnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však na rapídne zníženie emisií a podporu rozvoja životaschopného trhu potrebné aj ďalšie formy nízkouhlíkového vodíka.

Tento postupný prechod si vyžiada etapový prístup:

  • od roku 2020 do roku 2024 sa v EÚ podporí inštalácia elektrolyzérov obnoviteľného vodíka s minimálnym výkonom 6 gigawattov a výroba až jedného milióna ton vodíka z obnoviteľných zdrojov.
  • Od roku 2025 do roku 2030 sa vodík musí stať neoddeliteľnou súčasťou nášho integrovaného energetického systému s elektrolyzérmi obnoviteľného vodíka s minimálnym výkonom 40 gigawattov a až desiatimi miliónmi ton obnoviteľného vodíka v EÚ.
  • Od roku 2030 do roku 2050 by mali technológie obnoviteľného vodíka dosiahnuť štádium dokonalosti a vo veľkom sa zavádzať vo všetkých odvetviach náročných na dekarbonizáciu.

S cieľom pomôcť pri plnení cieľov tejto stratégie Komisia v spolupráci s poprednými predstaviteľmi priemyslu, zástupcami občianskej spoločnosti, národnými a regionálnymi ministrami a Európskou investičnou bankou zakladá Európsku alianciu pre čistý vodík. Aliancia zriadi investičný portál pre rozširujúcu sa výrobu a podporí dopyt po čistom vodíku v EÚ.

S cieľom zamerať podporu na najčistejšie dostupné technológie vypracuje Komisia spoločné normy, terminológiu a certifikáciu na základe životného cyklu uhlíkových emisií, ktoré budú vychádzať z existujúcich právnych predpisov v oblasti klímy a energetiky a budú v súlade s taxonómiou EÚ v oblasti udržateľných investícií. Komisia navrhne politické a regulačné opatrenia ako záruku pre investorov, na uľahčenie využívania vodíka, podporu potrebných infraštruktúr a logistických sietí, prispôsobenie nástrojov plánovania infraštruktúry a podporu investícií, najmä z plánu obnovy „NextGenerationEU“.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans povedal: „Prijaté stratégie posilňujú európsku zelenú dohodu a zelenú obnovu a určujú náš jasný smer na ceste k eliminácii emisií uhlíka v našom hospodárstve do roku 2050. Nová vodíková ekonomika môže byť hnacím motorom, ktorý nám pomôže prekonať hospodárske škody spôsobené pandémiou COVID-19. Vďaka rozvoju a zavádzaniu čistého vodíkového hodnotového reťazca sa Európa stane svetovým novátorom a udrží si svoje vedúce postavenie v oblasti čistých technológií.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla: „Až 75 % emisií skleníkových plynov v EÚ pochádza z energie. Ak chceme dosiahnuť ciele na roky 2030 a 2050, potrebujeme zásadne zmeniť náš prístup. Energetický systém EÚ musí byť lepšie integrovaný, pružnejší a schopný prispôsobiť sa najčistejším a nákladovo najefektívnejším riešeniam. V tejto súvislosti bude zohrávať kľúčovú úlohu vodík, ktorý je pre klesajúce ceny energií z obnoviteľných zdrojov a neustále inovácie stále praktickejším riešením klimaticky neutrálneho hospodárstva.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Európska aliancia pre čistý vodík, ktorá dnes začala svoju činnosť, bude riadiť investície do výroby vodíka. Vypracuje súbor konkrétnych projektov na podporu úsilia o dekarbonizáciu európskych energeticky náročných odvetví, ako sú oceliarsky a chemický priemysel. Aliancia má strategický význam pre ciele našej zelenej dohody a pre odolnosť nášho priemyslu.“ 

Súvislosti

Európska zelená dohodaje novou stratégiou rastu EÚ a plánom na dosiahnutie udržateľnejšieho hospodárstva EÚ, ktorým sa výzvy v oblasti klímy a životného prostredia menia na príležitosti vo všetkých oblastiach politiky a ktorý umožňuje spravodlivú a inkluzívnu transformáciu pre všetkých. Lepšie integrovaný energetický systém je základným predpokladom k prechodu na klimatickú neutrálnosť do roku 2050 a zároveň vytvára nové pracovné miesta, zaručuje spravodlivý prechod a podporu inovácií v EÚ, ako aj vedúce postavenie jej priemyslu vo svete.Toto odvetvie môže významne prispieť k oživeniu európskej ekonomiky zasiahnutej pandémiou koronavírusu v súlade s balíkom na oživenie hospodárstva „NextGenerationEU“, ktorý Komisia predstavila 27. mája 2020.

Tento energetický systém je stále postavený na viacerých paralelných, vertikálnych energetických hodnotových reťazcoch, ktoré až zbytočne pevne spájajú špecifické energetické zdroje s konkrétnymi koncovými odvetviami, čo vedie k plytvaniu veľkým množstvom energie. Napríklad ropné produkty dominujú v odvetví dopravy a ako priemyselné suroviny. Uhlie a zemný plyn sa používajú najmä na výrobu elektriny a tepla. Elektrické a plynovodné siete sú plánované a riadené nezávisle od seba. Aj trhové pravidlá sú väčšinou špecifické pre jednotlivé odvetvia. Tento model oddelených „síl“ nezodpovedá potrebám klimaticky neutrálneho hospodárstva. Je technicky a hospodársky neefektívny a prináša veľké straty v podobe odpadového tepla a nízkej energetickej účinnosti.

Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť integráciu odvetvia, je zavedenie obnoviteľného vodíka. Môže sa používať ako surovina, palivo alebo energetický nosič a úložisko a ponúka množstvo rozličných spôsobov použitia v odvetviach priemyslu, dopravy, energetiky a správy budov. A čo je najdôležitejšie, neprodukuje CO2 a takmer vôbec neznečisťuje ovzdušie. Preto je vhodným riešením na tzv. dekarbonizáciu priemyselných procesov a hospodárskych odvetví, v ktorých je znižovanie emisií uhlíka naliehavé a zároveň ťažké. To všetko robí z vodíka kľúčový prvok pri plnení záväzku EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a v globálnom úsilí realizovať závery Parížskej dohody.


Viac informácií

Návrh stratégie integrácie energetického systému EÚ

Návrh vodíkovej stratégie EÚ

Otázky a odpovede k stratégii integrácie energetického systému EÚ

Otázky a odpovede k vodíkovej stratégii EÚ

Informačný prehľad o stratégii integrácie energetického systému EÚ

Informačný prehľad o vodíkovej stratégii EÚ

Informačný prehľad o Európskej aliancii pre čistý vodík

Video o integrácii energetického systému EÚ

Video o vodíkovej stratégii EÚ

Založenie Aliancie pre čistý vodík

Čítať ďalej...

Letná hospodárska prognóza 2020: ešte hlbšia a nerovnomernejšia recesia

Hospodárstvo EÚ postihne tento rok v dôsledku pandémie koronavírusu hlboká recesia, a to aj napriek rýchlej a komplexnej reakcii v príslušných oblastiach politiky na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Keďže rušenie opatrení na obmedzenie pohybu prebieha pomalšie, než sa predpokladalo v našej jarnej prognóze, vplyv na hospodársku činnosť v roku 2020 bude v porovnaní s predpokladmi významnejší.

letnej hospodárskej prognóze 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 klesne o 8,7 % a v roku 2021 vzrastie o 6,1 %. Očakáva sa, že hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2020 pokles o 8,3 % a v roku 2021 rast vo výške 5,8 %. Preto sa predpokladá, že recesia dosiahne v roku 2020 výrazne vyššiu úroveň než 7,7 % prognózovaných v jarnej prognóze pre eurozónu a 7,4 % pre EÚ ako celok. Rast v roku 2021 bude tiež o niečo tlmenejší, než sa predpokladalo na jar.

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, uviedol: „Hospodársky vplyv obmedzenia pohybu je závažnejší, než sme pôvodne predpokladali. Stále sa plavíme v búrlivých vodách a čelíme mnohým rizikám vrátane ďalšej veľkej vlny nákazy. Táto prognóza je významným príkladom toho, prečo potrebujeme dohodu o našom ambicióznom balíku opatrení na obnovu, Next Generation EU, aby sme pomohli ekonomike. Keď sa pozrieme na tento a budúci rok, môžeme očakávať oživenie, ale budeme musieť byť ostražití, pokiaľ ide o rôzne tempo obnovy. Musíme pokračovať v ochrane pracovníkov a podnikov a úzko koordinovať naše politiky na úrovni EÚ, aby sme z tejto situácie vyšli silnejší a jednotnejší než predtým.“

Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni vyhlásil: „Koronavírus si už vyžiadal životy viac než pol milióna ľudí na celom svete, pričom toto číslo stále rastie – a v niektorých častiach sveta stúpa hrozivým tempom. Táto prognóza poukazuje na devastujúce hospodárske účinky tejto pandémie. Reakcia v príslušných oblastiach politiky v Európe prispela k zmierneniu tohto šoku pre našich občanov. Naďalej sme však svedkami rastúcich rozdielov, nerovnosti a neistoty. Preto je veľmi dôležité dosiahnuť rýchlu dohodu o pláne obnovy, ktorý navrhla Komisia – aby naše hospodárstva v tomto kritickom období opäť nadobudli dôveru a aby sme im pomohli novými finančnými prostriedkami.“

Očakáva sa, že obnova hospodárstva naberie v druhej polovici roku 2020 na sile

Vplyv pandémie na hospodársku činnosť bol značný už v prvom štvrťroku 2020, aj keď väčšina členských štátov začala zavádzať opatrenia na obmedzenie pohybu až v polovici marca. V druhom štvrťroku 2020 trvalo prerušenie hospodárskej činnosti a obmedzenie pohybu oveľa dlhšie. Preto sa očakáva, že hospodárska produkcia klesla ešte výraznejšie než v prvom štvrťroku.

Skoré údaje za máj a jún však naznačujú, že najhoršie už možno máme za sebou. Očakáva sa, že obnova hospodárstva sa v druhej polovici roka zrýchli, aj keď v jednotlivých členských štátoch je stále nedokončená a nerovnomerná.

Šok pre hospodárstvo EÚ je symetrický v tom, že pandémia zasiahla všetky členské štáty. Pokles produkcie v roku 2020 a rýchlosť obnovy v roku 2021 sa však výrazne líšia. Rozdiely vo veľkosti dosahu pandémie a rýchlosti obnovy v jednotlivých členských štátoch budú podľa súčasných prognóz ešte výraznejšie, než sa očakávalo v jarnej prognóze.

Nezmenený výhľad týkajúci sa inflácie

Celkový výhľad týkajúci sa inflácie sa od jarnej prognózy zmenil len nepatrne, i keď došlo k významným zmenám faktorov, ktoré vplývajú na pohyby cien.

Zatiaľ čo ceny ropy a potravín vzrástli viac, než sa očakávalo, tento účinok bude pravdepodobne vykompenzovaný slabším hospodárskym výhľadom a účinkom znižovania DPH a iných opatrení prijatých v niektorých členských štátoch.

Inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) sa v súčasnosti odhaduje na 0,3 % v roku 2020 a na 1,1 % v roku 2021. V EÚ má inflácia dosiahnuť 0,6 % v roku 2020 a 1,3 % v roku 2021.

Mimoriadne vysoké riziká

Riziká súvisiace s touto prognózou sú mimoriadne vysoké a prevažne nepriaznivé.

Rozsah a trvanie pandémie a prípadných opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia, ktoré by mohli byť nutné v budúcnosti, sú v zásade stále neznáme. V prognóze sa predpokladá, že opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia sa budú naďalej postupne uvoľňovať a že nenastane „druhá vlna“ nákazy. Existuje značné riziko, že táto situácia by mohla zanechať hlbšie dlhotrvajúce stopy na trhu práce, než sa očakávalo, a pre mnohé spoločnosti by sa ťažkosti súvisiace s likviditou mohli zmeniť na problémy súvisiace s platobnou schopnosťou. Stabilita finančných trhov je vystavená rizikám a hrozí, že členské štáty nebudú schopné dostatočne koordinovať opatrenia v príslušných oblastiach politík na národnej úrovni. Ak sa nedosiahne dohoda o budúcom obchodnom vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, mohlo by to viesť k nižšiemu rastu, najmä v Spojenom kráľovstve. Protekcionistické politiky a nadmerný odklon od globálnych výrobných reťazcov by vo všeobecnosti mohli mať negatívny vplyv aj na obchod a svetové hospodárstvo.

Existujú aj riziká lepšieho než očakávaného vývoja, ako napríklad včasná dostupnosť vakcíny proti koronavírusu.

Návrh Komisie na plán obnovy zameraný na nový nástroj, Next Generation EU, nie je v tejto prognóze zohľadnený, pretože ešte nie je schválený. Schválenie návrhu Komisie sa preto tiež považuje za riziko lepšieho než očakávaného vývoja.

Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť rýchlejšie oživenie, než sa očakáva, najmä ak epidemiologická situácia umožní rýchlejšie rušenie zostávajúcich obmedzení oproti predpokladom.

V prípade Spojeného kráľovstva sa použil čisto teoretický predpoklad

Keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na rok 2021 vychádzajú z čisto technického predpokladu, že v obchodných vzťahoch zostane zachovaný súčasný stav. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 26. júna. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 30. júnu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ a eurozónu.

Ďalšou hospodárskou prognózou Európskej komisie bude jesenná hospodárska prognóza 2020, ktorá sa má uverejniť v novembri 2020.

Ďalšie informácie

Letná hospodárska prognóza 2020

Výkonný podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login